Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cb-7-2023.pdf
PDF · 105.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v spore žalobcu : Austrotherm, s. r. o., Magnetova 11, Bratislava, IČO: 17 316 189, v konaní zast. advokátom Júliusom Jánošíkom, Klincova 35, Bratislava, IČO: 17 328 284, proti žalovanému : C.E.G. INVESTMENT a.s., Chotínska 22, Hurbanovo, IČO: 52 100 278, v konaní zast. VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 217 020, o zaplatenie 6.282,66 eur s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 6.282,66 eur, ako aj 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.774,38 eur od 27.03.2022 do zaplatenia zo sumy 2.308,28 eur od 07.05.2022 do 15.12.2022 zo sumy 2.008,28 eur od 16.12.2022 do 17.01.2023 zo sumy 1.908,28 eur od 18.01.2023 do 24.01.2023 zo sumy 1.808,28 eur od 28.01.2023 do zaplatenia zo sumy 4.178,11 eur od 07.05.2022 do 10.11.2022 zo sumy 1.000.- eur od 11.11.2022 do 16.01.2023 zo sumy 800.- eur od 17.01.2023 do 27.01.2023 zo sumy 700.- eur od 18.01.2023 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120.- eur a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca, v konaní zastúpený právnym zástupcom (plnomocenstvo na zastupovanie v spise č.l. 5 spisu, osvedčovacia doložka v spise č.l. 6 spisu), podal žalobu, ktorá bola prijatá Okresným súdom Banská Bystrica dňa 12.1.2023. V žalobe žiadal, aby súd vydal v rámci upomínacieho konania platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného označeného v žalobe na zaplatenie istiny v sume 6.782,66 eur s príslušenstvom a nahradil mu aj trovy konania. K žalobe boli pripojené listinné dôkazy, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť podanej žaloby. 2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz pod sp. zn. XXUp/XX/XXXX, zo dňa 3.2.2023, proti ktorému žalovaný v konaní zastúpený právnym zástupcom (plnomocenstvo na zastupovanie v spise č.l. 48 spisu, osvedčovacia doložka v spise č.l. 49 spisu) podal odpor s odôvodnením. Následne upomínací súd výzvou zo dňa 22.3.2023 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril a uviedol, či navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Právny zástupca žalobcu žiadal pokračovať v konaní, čo súdu oznámil vo svojom návrhu na pokračovanie v konaní a vyjadrení k odporu zo dňa 31.3.2022 (č.l. 56 až 58 spisu).
3. Okresný súd Banská Bystrica (ako súd príslušný v rámci upomínacieho konania) postúpil vec Okresnému súdu Komárno dňa 4.4.2023 (ako súdu príslušnému na prejednanie sporu) s tým, že miestne príslušný súd vo veci ďalej konal. Spis bol Okresným súdom Komárno prijatý dňa 5.4.2023 (č.l. 74 spisu).
4. Žaloba bola podaná dňa 12.1.2023, pričom dňa 29.5.2023 žalobca podal návrh na zmenu žaloby, ako aj čiastočné späťvzatie žaloby v sume 500.- eur, pretože žalovaný po podaní žaloby na súd zaplatil žalobcovi dňa 17.1.2023, dňa 24.1.2023 a dňa 27.1.2023 sumy po 100.- eur a dňa 16.1.2023 sumu 200.- eur. Tento jeho procesný návrh bol doručený právnemu zástupcovi žalovaného dňa 13.6.2023.
5. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
Podľa § 471c CSP konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
Súd podľa § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Nakoľko súd pri skúmaní príslušnosti (miestnej, vecnej, kauzálnej a funkčnej príslušnosti) postupoval podľa ustanovení § 40 CSP, ale aj § 471c CSP, nezistil podmienky, že by v predmetnej veci nebol príslušným súdom na konanie a rozhodovanie, preto v predmetnej veci nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, vykonal dokazovanie a následne rozhodol. Zároveň je potrebné uviesť, že od strán sporu, počas konania, nebola vznesená žiadna námietka nepríslušnosti Okresného súdu Komárno na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci.
6. Na pojednávaní dňa 1.8.2023 žalobca trval na zmene petitu žalobného návrhu, ako aj na čiastočnom späťvzatí žaloby, preto súd uznesením sp. zn. 4Cb/7/2023, zo dňa 1.8.2023 rozhodol o pripustení zmeny návrhu a konanie v časti zaplatenia istiny v sume 500.- eur čiastočne zastavil. Následne stanovil termín pojednávania na 5.9.2023, na ktorom rozhodol vo veci samej.
7. Žalobca v rámci svojho procesného útoku v písomne podanej žalobe, ako aj vo svojich procesných návrhoch a vyjadreniach na pojednávaní uviedol, že v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonník (ďalej len „ObZ“) dodal žalovanému tovar, vystavil žalovanému faktúry za dodaný tovar, ktoré žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti resp. ich zaplatil iba čiastočne. Žalobca poukázal na to, že faktúra č. XXXXXXX, ktorá bola splatná dňa 26.3.2022, zostala neuhradená v časti 3.774,38 eur, faktúra č. XXXXXXX, ktorá bola splatná dňa 6.5.2022, zostala neuhradená v časti 2.008,28 eur, pričom čiastočne bola uhradená v časti 300.- eur po lehote splatnosti a faktúra č. XXXXXXX, ktorá bola splatná dňa 6.5.2022, zostala neuhradená v časti 1.000.- eur, pričom bola taktiež čiastočne uhradená v časti 3.178,11 eur po lehote splatnosti. Žalovaný teda vykonal len uvedené čiastočné úhrady dlhu, pričom žalobca dospel aj k záveru, že v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžní uznáva aj zvyšok záväzku. Nakoľko sa žalovaný dostal aj do omeškania, žalobca si v spore uplatnil aj úroky z omeškania, ktoré špecifikoval v žalobe. Žalobca predložil súdu aj listinné dôkazy, ktorými taktiež preukazoval dôvodnosť podanej žaloby.
8. Žalobca v podaní zo dňa 29.5.2023 uviedol, že všetky tvrdenia žalovaného o nesprávnej výške fakturovanej kúpnej ceny sú nepravdivé a účelové. Žalobca k jednotlivým faktúram uviedol kedy bol žalovanému doručený cenník, kedy bola zaslaná a kedy potvrdená objednávka, kedy bol doručený tovar a kedy bol fakturovaný tovar. K faktúre č. XXXXXXX žalobca uviedol, že cenník bol doručený žalovanému dňa 25.1.2022 (dôkazom je email Q. S. a@b.c <mailto:a@b.c>) založený do spisu, objednávka bola zaslaná dňa 9.2.2022 o 8:59, objednávka bola potvrdená dňa 9.2.2022 o 9:21, tovar bol dodaný a fakturovaný dňa 24.02.2022.
Predmetom fakturácie bol polystyrén typu: Austrotherm EPS 100S hrúbka 40/50/60 o objeme 3,6 m3 + 12,3 m3 + 8,1 m3 pri jednotkovej cene 65,90 eur/m3, ako aj Austrotherm GrEPS 70f hrúbka 150 mm o objeme 24,9 m3 pri jednotkovej cene 62,80 eur/m3, fakturovaná cena súhlasí s vyznačenými položkami v cenníku zaslaného dňa 25.1.2022. K faktúre č. XXXXXXX žalobca uviedol, že cenník bol doručený žalovanému dňa 9.3.2022 (dôkazom je email S. H. a@b.c, a@b.c <mailto:a@b.c>, a@b.c <mailto:a@b.c>) založený taktiež do spisu, objednávka bola zaslaná 11.3.2022 pre 2 lokality Chotín a Hurbanovo (fakturované oddelene), objednávka bola rozdelená podľa 2 lokalít a potvrdená dňa 11.3.2022, tovar bol dodaný dňa 5.4.2022 a fakturovaný dňa 6.4.2022. Predmetom fakturácie bol polystyrén typu: Austrotherm EPS 70F hrúbka 20 - 150 mm o objeme 0,6 m3 + 6,6 m3 + 0,3 m3 + 1,68 m3 + 0,84 m3 + 38,10 m3 + 15,30 m3 pri jednotkovej cene 54,90 eur/m3, fakturovaná cena súhlasí s vyznačenými položkami v cenníku zaslaného dňa 9.3.2022. K faktúre č. XXXXXXX zo dňa 06.04.2022, žalobca uviedol, že cenník bol doručený žalovanému dňa 9.3.2022 (viď email S. H. to: a@b.c, a@b.c, a@b.c), objednávka bola zaslaná dňa 11.03.2022 pre 2 lokality Chotín a Hurbanovo (fakturované oddelene), objednávka bola rozdelená podľa 2 lokalít a potvrdená dňa 11.3.2022, tovar bol dodaný dňa 5.4.2022 a fakturovaný dňa 6.4.2022. Predmetom fakturácie bol polystyrén typu: Austrotherm EPS 70F hrúbka 100 mm o objeme 20,10 m3 pri jednotkovej cene 54,90 eur/m3, ako aj Austrotherm EPS 150F hrúbka 50 mm o objeme 10,20 m3 pri jednotkovej cene 80,40 eur/m3, fakturovaná cena súhlasí s vyznačenými položkami v cenníku zaslaného dňa 9.3.2022. Žalobca v predmetnom podaní k otázke uznania dlhu s poukazom na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uviedol, že návrh vo veci samej bol podaný dňa 12.1.2023. Žalovaný po podaní návrhu vykonal čiastočné úhrady a to dňa 17.1.2023 vo výške 100.- eur s uvedením VS faktúry XXXXXXX, dňa 24.1.2023 o výške 100.- eur s uvedením VS faktúry XXXXXXX, dňa 16.1.2023 o výške 200.- eur s uvedením VS faktúry XXXXXXX a dňa 27.1.2023 o výške 100.- eur s uvedením VS faktúry XXXXXXX. Žalovaný v žiadnej z čiastočných platieb neuviedol, že rozporuje fakturovanú kúpnu cenu. Žalovaný tak učinil až neskôr, účelovo po doručení platobného rozkazu. Žalovaný teda podľa jeho názoru danými čiastočnými platbami uznal dlh v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka v platnom znení.
9. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany a to v odpore, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach počas vykonaného dokazovania uviedol, že uplatnené nároky žalobcu popiera, nakoľko tovar bol žalovanému vyúčtovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami, kedy žalobca bez súhlasu žalovaného jednostranne zmenil dohodnuté cenové podmienky dodaného tovaru. Jednou z podstatných náležitosti kúpnej zmluvy je aj dohoda zmluvných strán ohľadom kúpnej ceny, pričom akékoľvek navýšenie pôvodne dohodnutej kúpnej ceny musí byť zmluvnými stranami odsúhlasené, k čomu však v danom prípade nedošlo. V prípade jednostranného navýšenia kúpnej ceny zo strany predávajúceho (v danom prípade žalobcu) nezakladá predávajúcemu nárok požadovať od kupujúceho (v danom prípade od žalovaného) takto navýšenú cenu. Z uvedeného dôvodu, žalovaný považuje žalobcom uplatnený nárok, kedy sa domáha zaplatenia faktúr v časti predstavujúcej jednostranné navýšenie kúpnej ceny tovaru, za neoprávnený. Samotnú skutočnosť, že žalovaný realizoval čiastočné úhrady týchto faktúr zhodnotil tak, že to nemožno považovať za uznanie týchto záväzkov žalovaným. Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka čiastočné plnenie záväzku dlžníkom má účinky uznania zvyšku dlhu len v prípade, ak zvyšok svojho záväzku dlžník žiadnym spôsobom nepopiera, čo však nie je daný prípad. Čiastočné úhrady týchto faktúr realizované žalovaným predstavujú úhradu skutočne dohodnutej ceny tovaru s tým, že zvyšnú časť, ktorú žalobca eviduje ako neuhradenú, a ktorú aj podanou žalobou uplatnil, už žalovaný neuznáva, keďže na tejto navýšenej cene tovaru sa strany sporu vzájomne nedohodli, pričom žalovaný neudelil žalobcovi žiadny súhlas s navýšením ceny tovaru a to ani dodatočne, preto žalobcovi nevzniklo právo takto navýšenú cenu požadovať. Okrem uvedeného, žalovaný namietal aj samotnú výšku žalobcom uvedenej zaplatenej časti faktúr a to č. XXXXXXX, zo dňa 6.4.2022 a č. XXXXXXX, zo dňa 6.4.2022, kedy podľa účtovnej evidencie realizoval aj ďalšie čiastočné úhrady, ktoré žalobca doposiaľ nezohľadnil, kedy čiastkovými úhradami faktúru č. XXXXXXX, zo dňa 6.4.2022 zaplatil v celkovej výške 3.678,11 eur a faktúru č. XXXXXXX zo dňa 6.4.2022 uhradil v celkovej výške 500.- eur. Žalovaný rovnako namietal aj žalobcom uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to za každú faktúru osobitne, čo žalovaný považuje za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku, ktorý v zmysle § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. Uvedené žalovaný odôvodnil tým, že faktúry, o ktoré žalobca opiera svoj nárok boli vystavené v rovnakom období ako aj s rovnako lehotou splatnosti a na základe jednej rámcovej kúpnej zmluvy, kedy priznanie tejto náhrady za každú faktúru zvlášť, je s poukazom aj na rozhodovaciu prax súdov
nedôvodné. Žalovaný rovnako namietal aj faktúru č. XXXXXXX, ktorá mala byť žalobcom vystavená dňa 24.2.2022 na sumu vo výške 3.774,38 eur. Predmetná faktúra nebola žalovanému riadne doručená resp. vôbec doručená. Žalovanému bola zaslaná len ako príloha k odsúhlaseniu záväzkov k 31.12.2022, kedy sa o tejto faktúre prvýkrát dozvedel, pričom vystavená bola ešte dňa 24.2.2022, teda žalovaný sa o nej dozvedel až po 10 mesiacoch od jej vystavenia. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá žiadnu vedomosť na základe čoho bola predmetná faktúra vystavená, keďže k predmetnej faktúre neobdržal žiadny dodací list, z ktorého by vyplývalo na aké miesto mal byť vyfakturovaný tovar dodaný, ani kto tento tovar mal prevziať. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že tovar vyfakturovaný touto faktúrou mu nebol dodaný ani faktúra riadne doručená, a preto v danom prípade žalobcovi nemohol vzniknúť ani nárok na jej zaplatenie. O uvedenom svedčí aj samotná skutočnosť, že žalovaný uvedenú faktúru neeviduje ani v kontrolnom výkaze prijatých faktúr za obdobie od 1.2.2022 do 28.2.2022.
10. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Zákon v uvedených ustanoveniach vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (článok 46 Ústavy Slovenskej republiky). Preto súd po vykonanom dokazovaní po zhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, pritom po starostlivom prihliadnutí na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, aj z hľadiska pravdivosti a dôležitosti, ako aj zákonnosti, pri dodržaní základných princípov civilného procesu, dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu záveru.
11. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 409 ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na
Podľa § 411 ObZ predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 447 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 407 ods. 3 ObZ ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
12. Súd považoval argumenty uvedené žalobcom v jeho procesnom útoku za jednoznačne preukázané, pričom v tomto smere je potrebné uviesť, že žalobca dodal žalovanému tovar riadne dodal, dodacie listy sú riadne podpísané a opečiatkované žalovaným a tovar bol fakturovaný v zmysle cenníkov (v spise č.l. 107 až 110 spisu), ktoré boli preukázateľne doručené žalovanému ešte pred vykonaním jednotlivých objednávok (v spise č.l. 111 až 120 spisu), pričom dojednania o cene boli žalobcom v rámci dokazovania riadne preukázané (to vyplýva aj zo záverov uvedených v odseku 8. odôvodnenia tohto rozsudku). Obranu žalovaného súd hodnotil ako účelovú, pričom je nutné uviesť, že žalovaný ignoruje aj vlastné relevantné úkony, preukázané v rámci dokazovania. Je nutné dodať, že počas konania (aj po podaní žaloby na súd) totiž žalovaný vykonal čiastočné úhrady dlhu, pričom v čase ich vykonania nepoprel zvyšok pohľadávky. Podľa § 407 odsek 3 ObZ tým žalovaný uznal v plnom rozsahu svoj dlh.
Preto správne poukázal žalobca aj na ustálenú judikatúru NS SR, najmä na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, ako aj na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 400/09. Uznaním dlhu sa má za to, že pohľadávka je dôvodná čo do výšky a titulu. Fikcia vzniknutá uznaním záväzku však pripúšťa dôkaz opaku, no v takom prípade dôkazné bremeno zaťažuje už žalovaného. Žalovaný však nepredložil v konaní žiaden taký dôkaz, ktorý by spochybnil vykonané uznanie záväzku alebo pohľadávku ako takú. Popretia skutkových tvrdení žalovaným sú preto v rámci sporu neúčinné, keďže pre účinnosť popretia sa vyžaduje, aby žalovaný nielen poprel skutkové tvrdenia, ale aj aby uviedol vlastné skutkové tvrdenia. K tomuto v rámci dokazovania nedošlo. K dojednaniam o cene žalobca uviedol všetky podrobnosti, ktoré sa týkajú každej z faktúr, vrátane doručovania cenníkov. Prílohami boli emaily, ktorými boli cenníky doručované žalovanému vždy pred jednotlivou objednávkou. K týmto vyjadreniam žalobcu sa žalovaný vôbec nevyjadril ani ich nepoprel, tým sa stávajú nespornými skutočnosťami.
13. Súd právne posúdil vec v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (odsek 11. odôvodnenia tohto rozsudku) a to v súlade so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v tomto rozsudku (odsek 7. odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj odsek 8. odôvodnenia tohto rozsudku), na ktorú súd v podrobnostiach poukazuje, ako aj ustálenou rozhodovacou praxou a žalobe vyhovel v takom rozsahu ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti strán sporu, že súd posudzoval nezaplatenie pohľadávky žalovaným ako takej a z hľadiska dôvodnosti podanej žaloby preto neodkazuje iba na ustanovenie § 407 ods. 3 ObZ. V konaní totiž bolo preukázané, že riadne objednaný, riadne a včas dodaný, fakturovaný tovar nebol zaplatený žalobcovi, pričom námietky žalovaného o dojednaniach o cene boli vyvrátené dôkazmi, ktoré predložil žalobca tak, ako to vyplýva z odseku 8. odôvodnenia tohto rozsudku a predložených listinných dôkazov.
14. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 502 ods. 2 ObZ pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia ani dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Ak dôjde k omeškaniu so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, pre aplikáciu zákonných úrokov z omeškania bude rozhodujúce to, kedy bola zmluva, ktorej obsahom je povinnosť splniť peňažný záväzok, uzavretá. Sadzba úrokov z omeškania bola vyčíslená a uplatnená v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 369 ods. 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
Na základe uvedeného, keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho dlhu (§ 365) a uplatnený úrok z omeškania je vyčíslený v súlade s citovaným zákonným ustanovením (§ 369 ods. 1, 2), súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná aj v časti úrokov z omeškania dôvodne.
15. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Nakoľko žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 ObZ v sume 120.- eur, súd mu priznal aj túto zákonne uplatnenú paušálnu náhradu, pretože bola uplatnená dôvodne.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Nakoľko mal žalobca vo veci plný úspech proti žalovanému, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na príslušný odvolací súd.
Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP možno odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.