Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/256/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: CONSIGLIERI Group, s. r. o., V. Clementisa 21, Trnava, IČO: 46 190 767, zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava, proti žalovanému: P.. A. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. H. N. XX, zastúpený: KADUC & PARTNERS, s. r. o., Trojičné námestie 4, Trnava, o zaplatenie 6.200 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 10. 05. 2015, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 29. 05. 2015, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6.200 Eur od 22. 06. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu zmluvy o pôžičke.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca je vlastníkom pohľadávky vo výške 6.500 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 05. 2014, v zmysle ktorej pôvodný veriteľ Z. X. postúpil pohľadávku spoločnosti žalobcu. Pôvodný veriteľ túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 29. 05. 2015. Pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke zo dňa 24. 02. 2012, predmetom ktorej bolo bezodplatné poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 6.500 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, a to po uplynutí dohodnutej doby ich poskytnutia (01. 06. 2012). Napriek viacerým výzvam zo strany pôvodného veriteľa však došlo zo strany žalovaného len k čiastočnému vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov, a to dňa 21. 06. 2012 vo výške 300 Eur. Žalobca si zároveň uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 22. 06. 2012, ktorý je prvým dňom omeškania žalovaného.

3. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. -17 zo dňa 21. 07. 2015, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor.

4. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 19. 08. 2015 žalovaný uviedol, že spochybňuje zmluvu o pôžičke, uvedenú čiastku ako pôžičku nikdy neprevzal. Taktiež nebol nikdy naplnený účel dohody, ktorá bola podkladom pre údajnú pôžičku, nakoľko peniaze nikdy neprevzal.

5. Žalobca k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, žalovaný potvrdil prevzatie samotnej pôžičky svojím podpisom overeným u notára. Žalobca uznal žalovanému sumu vo výške 300 Eur zaplatenú známym žalovaného z titulu čiastočnej úhrady pôvodnej sumy pôžičky vo výške 6.500 Eur. Žalobca nemá vedomosť o žiadnej dohode a takéto tvrdenie žalovaného nemá oporu v žiadnych listinných podkladoch.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu v podaní zo dňa 07. 12. 2017 uviedol, že k odovzdaniu peňažnej čiastky nikdy nedošlo, spochybnil platnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 02. 2012. Žalovaný poukazuje na list zo dňa 07. 07. 2014, ktorý adresoval C.. A. Š., a z ktorého má vyplývať, že žalovaný už v roku 2014 písomne popieral prevzatie peňažných prostriedkov, a na list zo dňa 07. 07. 2014 odosielaný Z. X.. K tvrdeniu žalobcu o uznaní čiastočnej úhrady v sume 300 Eur žalovaný uviedol, že toto plnenie treťou osobou nemôže preukazovať prevzatie peňazí žalovaným.

7. K podaniu žalovaného zo dňa 07. 12. 2017 žalobca v podaní doručenom súdu dňa 21. 08. 2018 uviedol, že žalovaný svojím podpisom vyjadril vôľu o poskytnutie pôžičky a súčasne sa v zmysle zmluvy zaviazal na jej vrátenie. Prevzatie pôžičky potvrdil svojím podpisom na zmluve, pričom podpis dobrovoľne osvedčil na notárskom úrade A.. M.. Žalovaný v rámci predsúdnych rokovaní potvrdil existenciu pohľadávky vzniknutej titulom pôžičky, pričom v tomto smere žalobca poukázal na list zo dňa 20. 01. 2013. Žalovaný nepreukázal, že mu peňažné prostriedky neboli poskytnuté. Žalovaný pred podaním žaloby a v rámci mimosúdnych rokovaní nepopieral existenciu pohľadávky/záväzku, až po podaní prvej žaloby v rok 2013, ktorá bola vzatá späť, zmenil svoj postoj a tvrdil, že peňažné prostriedky neprevzal.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä zmluvou o pôžičke zo dňa 24. 02. 2012, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 05. 2014, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou na plnenie zo dňa 19. 06. 2014, výzvou k úhrade zo dňa 12. 12. 2012, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 19. 08. 2015, vyjadrením žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 11. 11. 2015, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. -37 zo dňa 25. 01. 2016, uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. -50 zo dňa 27. 06. 2017, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07. 12. 2017, výzvou zo dňa 07. 07. 2014, odpoveďou na list zo dňa 07. 07. 2014, vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 21. 08. 2018, odpoveďou zo dňa 20. 01. 2013, listom Z.. A. Š. zo dňa 10. 07. 2014, čestným prehlásením Z. K., pripojeným spisom Okresného súdu Trnava, sp. zn. , uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. -11 zo dňa 23. 07. 2013, výpisom žalobcu z obchodného registra, vyjadrením právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov A.. A. Š., N. C., F. D. a Z. X., rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. -113 zo dňa 28. 01. 2019, odvolaním žalobcu proti rozsudku, vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobcu, uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. -155 zo dňa 30. 06. 2020, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp. zn. , vyplýva, že Z. X. sa žalobou zo dňa 21. 01. 2013, doručenou súdu dňa 12. 02. 2013, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 6.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny od 02. 06. 2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne z istiny od 02. 06. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu zmluvy o pôžičke. Uznesením, č. k. -11 zo dňa 23. 07. 2013, súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 04. 09. 2013.

10. Uznesením, č. k. -37 zo dňa 25. 01. 2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. -50 zo dňa 27. 06. 2017, súd nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 07. 2017.

11. Právny predchodca žalobcu (Z. X.) a žalovaný dňa 24. 02. 2012 uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 6.500 Eur dňom 24. 02. 2012, so splatnosťou do 01. 06. 2012. Pravosť podpisu žalovaného na zmluve bola osvedčená A.. P. M., notárom so sídlom v R..

12. Výzvou spoločnosti dette group, s. r. o., zo dňa 12. 11. 2012 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 6.500 Eur.

13. Listom zo dňa 20. 01. 2013 žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že dňa 23. 11. 2012 sa stretol so zástupcami firmy Detto poverenými právnym predchodcom žalobcu, pričom došlo k dohode o postúpení pohľadávky na osobu pána N. C., ktorý prevzal povinnosť vrátiť zostávajúcu časť pôžičky, pričom časť pôžičky bola uhradená pánom C., čo potvrdil aj pán Š..

14. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 05. 2014, postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému listom zo dňa 29. 05. 2014.

15. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 6.200 Eur výzvou zo dňa 19. 06. 2014.

16. Podaním zo dňa 07. 07. 2014 žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že berie na vedomie postúpenie pohľadávky na žalobcu. Ďalej uvádza, že peniaze fyzicky nikdy neobdržal, peniaze zostali u jeho (?) spoločníka, ktorý zorganizoval pôžičku.

17. Žalovaný vyzval listom zo dňa 07. 07. 2014 C.. A. Š. o vrátenie finančných prostriedkov Z. X.. Vo výzve žalovaný uvádza, že ide o peniaze, ktoré poskytol p. X. formou pôžičky, ktorú mal vybavovať C.. A. Š. na osobu žalovaného. Nakoľko nedošlo k vybaveniu prenájmu C. R., financie zadržiava neoprávnene. Na uvedené reagoval Z.. A. Š., Z., podaním zo dňa 10. 07. 2014.

18. Z čestného prehlásenia Z. K., doručeného súdu dňa 09. 01. 2019, je zrejmé, že k spísaniu tohto čestného prehlásenia prišlo z dôvodu jeho prípadnej neprítomnosti na území Slovenskej republiky v čase pojednávania súdneho sporu medzi žalovaným a žalobcom. Z. K. v čestnom prehlásení uvádza, že vzhľadom na obdobie, ktoré už odvtedy ubehlo, nie je schopný povedať presné dátumy čo a ako prebehlo, ale iba určiť približný čas. Prvýkrát stretol žalovaného koncom roku 2011, keď mu pán Š. oznámil, že idú vymáhať pohľadávku za neplatenie nájmu za bitúnok R. (v tom čase boli spoločníci v jednej firme), od akéhosi E., ktorý má bitúnok v prenájme so spoločníkom. Išli tam ako zástupcovia správcu bitúnku R., s ktorým v tom období spolupracovali. Keď prišli za žalovaným, pán Š. sa predstavil a následnej predstavil aj jeho a pána D.. V mene zástupcu bitúnku R. ho požiadal, aby sa zúčastnil stretnutia na bitúnku R. so zástupcom majiteľa bitúnku. Bol pozvaný aj spoločník žalovaného, meno si však nepamätá. Toto stretnutie, ktoré riadil zástupca bitúnku R., sa uskutočnilo a bola spísaná zápisnica. Potom sa stretli viackrát, ale čakali vyjadrenie zástupcu bitúnku R.. Myslí, že to bolo začiatkom roku 2012, keď mu Š. oznámil, že navrhol žalovanému, že za úhradu vybaví prenájom bitúnku R., ale už bez jeho spoločníka. V tom čase žalovaný prevádzkoval predajňu mäsa a vývarovňu, preto sa mu to zdalo byť reálne. Pán Š. mu vybavil peniaze od pána X. a dal pripraviť zmluvu o pôžičke. Bolo to niekedy začiatkom februára, kedy žalovaný zmluvu prevzal (boli tam p. Š., p. C., p. D., p. K.) a odišiel ju dať potvrdiť notárovi na podpis. Keď ju priniesol, Š. skontroloval overenie notárom, povedal, že je to v poriadku a dohoda o prenájme platí. Pamätá si to preto tak dôkladne, lebo po odchode žalovaného Š. vytiahol peniaze a dal mu 1.000 Eur akože jeho podiel za robotu pre žalovaného. Koľko dostali ostatní, nevie. Keď sa po čase opýtal Š., ako to vyzerá, odpovedal, že to má pod kontrolou. Po nejakom čase sa dozvedel, že bitúnok R. prevádzkuje bývalý spoločník žalovaného. Vzhľadom na stále dobré vzťahy so zástupcom bitúnku si dohodol schôdzku, aby zistil, čo sa vlastne stalo a čo bol dôvod, že žalovaný nedostal sľúbený prenájom. Správca bol prekvapený, keď sa dozvedel o dohode a záujme žalovaného o prenájom bitúnku, lebo ho nikto o danom záujme o prenájom neoslovil, neinformoval a ani nepožiadal o pomoc. Oslovil ho iba bývalý spoločník žalovaného. Zdôraznil, že ak by sa dozvedel o záujme žalovaného, tak by ho uprednostnil, lebo o bývalom spoločníkovi žalovaného nemal dobrú mienku. To sa potvrdilo, lebo po nejakom období ho z bitúnku vyhodili. Keď zistil, aká je skutočnosť, zašiel za Š. a povedal na to svoj názor a dosť sa pohádali. Potom zašiel za žalovaným, ktorému sa ospravedlnil a chcel mu dať 1.000 Eur (výška podielu za robotu), lebo nechcel mať s tým nič spoločné. Žalovaný peniaze odmietol a povedal, že peniaze musí vrátiť Š.. Poďakoval mu, že sa tak zachoval. Potom po niekoľkých mesiacoch sa stretli náhodne v meste a tam mu žalovaný povedal, či by nešiel svedčiť, lebo pozná pozadie daného prípadu. Súhlasil, a preto spísal toto čestné prehlásenie dobrovoľne a bez nátlaku.

19. Z výpisu žalobcu z obchodného registra súd zistil, že A.. A. Š., ktorý vo veci vypovedal ako svedok, bol v období od 27. 05. 2011 do 04. 01. 2016 spoločníkom žalobcu a v období od 27. 05. 2011 do 06. 12. 2012 aj konateľom žalobcu.

20. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a zotrváva na svojich vyjadreniach. Má za to, že poskytnutie pôžičky žalovanému bolo preukázané. Žalovaný existenciu záväzku začal spochybňovať až v čase, keď žalobca začal vymáhať pohľadávku prostredníctvom súdu. Žalovaný dobrovoľne potvrdil svoj záväzok, resp. jeho existenciu podpisom zmluvy o pôžičke na notárskom úrade. K čestnému prehláseniu Z. K. uviedol, že jeho obsah nekorešponduje so

skutočnosťou, ide o účelové a tendenčné tvrdenia nezakladajúce sa na pravde. Má za to, že na túto listinu nemožno prihliadať ako na dôkaz, nakoľko svedeckú výpoveď je možné podať iba osobne na pojednávaní s tým, že by mal žalobca právo klásť svedkovi otázky a spochybňovať jeho tvrdenia.

21. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný nikdy neprijal peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom zmluvy o pôžičke, spochybňuje aj samotnú platnosť zmluvy o pôžičke. Žalovaný uzatvoril zmluvu o pôžičke s Z. X., s ktorým sa však žalovaný nikdy nestretol. Peniaze podľa tvrdenia veriteľa odovzdal veriteľ pánovi A. Š., ktorý však sumu pôžičky nikdy neodovzdal žalovanému. Žalovaný nikdy neuznal svoj záväzok, ani nikdy netvrdil, že prijal prostriedky. Pán A. Š. ponúkol žalovanému, že mu vybaví prenájom bitúnku v R., pričom pán Š. vedel o insolventnosti žalovaného. Zároveň sa ponúkol, že vybaví pôžičku cez svojho kamaráta Z. X.. Žalovaný bol uvedený do omylu, že peniaze, ktoré podľa tvrdenia X., boli odovzdané pánovi Š., sa používajú na vybavenie bitúnku v R.. K vybavovaniu bitúnku však nedošlo. Žalovaný preto nikdy neprijal ani sumu pôžičky a ani dohodnutý prenájom bitúnku. Tieto skutočnosti oznámil žalovaný pánovi X. v liste zo dňa 07. 07. 2014 a zároveň oznámil pánovi Š. v liste zo dňa 07. 07. 2014, aby ten vrátil peniaze pánovi X., lebo ich zadržiava. Zmluvu o pôžičke považuje za neplatnú nielen z dôvodu, že k odovzdaniu plnenia žalovanému nikdy nedošlo, ale aj z dôvodu, že spôsob a okolnosti pri jej uzatvorení sa priečia dobrým mravom. Došlo k využitiu nepriaznivej finančnej situácii u žalovaného, aby ten podpísal zmluvu o pôžičke bez toho, aby dostal peňažné prostriedky, čím mal získať prenájom bitúnku, k čomu nedošlo. Žalobu navrhol zamietnuť. K čestnému prehláseniu Z. K. uviedol, že tento uviedol písomne skutočnosti tak, ako ich vnímal svojimi zmyslami.

22. Žalovaný v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že bol spoločníkom s pánom B., s ktorým mali nezhody pri prevádzkovaní bitúnku v R. a neplatil sa nájom. V súvislosti s bitúnkom v R. spoznal pána Š., ktorý mu navrhol, že je schopný samostatne vybaviť prenájom bitúnku v R. za úplatu 5.000 Eur, čoho svedkom bol aj pán C.. Upozornil pána Š., že je v zlej finančnej situácii, že peniaze mu dať nemôže. Vtedy mu pán Š. navrhol, že mu peniaze zabezpečí formou pôžičky od známeho. Vtedy nevedel, že je to pán X.. Pôžička prebehla formou, že to odsúhlasili, dohodli sa na vybavení prenájmu. Pán Š. poslal, myslí, pána D. pre zmluvy. Pán D. zmluvy priniesol, žalovaný ich zobral a išiel overiť notárovi. Po overení na zmluve nebol stále podpis pána X.. Zmluvu odovzdával pánovi Š., bez podpisu pána X. s tým, že on si to vybaví sám. Keď si pán Š. pozrel, že je to podpísané a overené, povedal, že v poriadku, sme dohodnutí a rozišli sa. Žalovaný bol v tom, že pán Š. má už tie peniaze na vybavenie, bol spokojný, že sa to začne vybavovať. Nie je pravda, že by sa začal ývať až po obdržaní výziev na zaplatenie. Pána Š. stále vyzýval na plnenie záväzkov. V liste zo dňa 10. 07. 2014 mu pán Š. potvrdzuje, že mal vybaviť bitúnok. Vzhľadom na obsah tohto listu začal zisťovať, koho vlastne pán Š. oslovil z vedenia bitúnku R., aby si overil, že skutočne pán Š. konal v jeho prospech. Zistil, že nikto nevie o tom, že by pán Š. požiadal o prevádzkovanie bitúnku žalovaným. Až potom pochopil, prečo pán Š. úplne neznámemu človeku ponúkol vybavenie pôžičky. Dal sa nachytať. Asi v 6. mesiaci v roku 2014 prišiel za žalovaným pán K. a chcel mu dať 1.000 Eur, ktoré obdržal od pána Š. z peňazí, ktoré poslal pán X. a povedal mu, že on nechce mať nič spoločné s tým, že sa nič nevybavuje ohľadom bitúnku. Žalovaný to odmietol a povedal, že žiadne peniaze nezobral a nemôže zobrať ani túto tisícku a pošle pánovi Š. dopis, aby peniaze vrátil. To je dopis zo dňa 07. 07. 2014. Pokiaľ pán C. dal pánovi Š. 300 Eur ako splátku pôžičky, bolo to v období, keď stále dúfali a boli v kontakte s pánom Š. a vyzývali ho, aby deklaroval, ako pokračuje vybavenie bitúnku. On stále tvrdil, že všetko je na najlepšej ceste, ale nebola to pravda. Preto žalovaný pánovi C. povedal, aby už viac neplatil, že tie peniaze musí vrátiť pán Š.. Žalovaný uviedol, že bol uvedený do omylu a riešil to podaním trestného oznámenia pre podvod. Vyšetrovateľ to preklasifikoval ako podvodné spísanie zmluvy, podával sťažnosť, nevie, v akom štádiu je trestné konanie, nič neobdržal. Na zmluve o pôžičke zo dňa 24. 02. 2012 je jeho podpis. Akonáhle by sa vybavil prenájom bitúnku, zmluvu by nikdy nespochybnil. K listu zo dňa 20. 01. 2013 žalovaný uviedol, že to bolo v období, kedy pán Š. tvrdil, že bitúnok sa vybavuje. Keď zistil, že sa bitúnok nevybavuje, zastavil pána C., aby už nič neplatil, že peniaze musí vrátiť pán Š.. Pán C. ten záväzok prezval, lebo bol žalovanému dlžný peniaze. Nebol dôvod, aby platili za niečo, čo pán Š.X. neplní. Bola to veľmi čudná ochota pána Š. vybaviť mu pôžičku. Peniaze neprevzal a vyplatenie sumy 300 Eur bolo v dobrej viere, že pán Š. vybavuje prenájom bitúnku, v tej dobe mal záväzok zaplatiť pána Š. za vybavenie prenájmu.

23. Svedok A.. A. Š. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je bez vzťahu k stranám. Uviedol, že nevie presne, 6 - 7 rokov dozadu sa spoznal so žalovaným v súvislosti s vymáhaním pohľadávok, avšak túto činnosť nerealizovali. S odstupom času niekoľko týždňov/mesiacov sa na neho obrátil žalovaný s prosbou o vybavenie finančnej pôžičky. Peniaze sprostredkoval od kamaráta Z. X.. Išlo o sumu 6.500 Eur,

ktoré svedok osobne odovzdal žalovanému. Proti tejto sume mu žalovaný odovzdal zmluvu o pôžičke s notárskym osvedčením podpisu. Toto bola podmienka pána Oborila, aby podpis na zmluve bol overený. Splatnosť pôžičky si nepamätá, ale táto bola s istotou uvedená v zmluve. Žalovaný termín splatnosti nedodržal, na základe čoho sa párkrát stretli. Žalovaný deklaroval, že má záujem zaplatiť pôžičku, avšak momentálne nemá finančné prostriedky. Odvolával sa na aktivity, ktoré realizoval s pánom C. a taktiež na jednom stretnutí chcel, aby celý dlh za neho prezval pán C., nakoľko medzi sebou oni mali nevyporiadané záväzky. S tým pán X. ani svedok nesúhlasili. Navrhli, aby pán C. pristúpil k pôvodnému záväzku, ale aby žalovaný zostal ako pôvodný veriteľ. Táto komunikácia možno prebiehala rok, dva a nikam to neviedlo. Pán X. sa rozhodol podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Od tohto momentu, kedy sa žalovaný dozvedel o podaní žaloby, začal meniť svoju rétoriku. O tom, že predmetný dlh žalovaný uznával, svedčia aj osobné stretnutia, na ktorých bol aj F. D.. Takisto o tom vedel aj pán N. C. a potvrdil to aj samotný žalovaný v písomnej komunikácii s pánom X.. Žalovaný mal možnosť sa oboznámiť so zmluvou o pôžičke pred jej podpisom, minimálne ju mal k dispozícii deň alebo dva pred podpisom, presne si nepamätá. Zmluvu išiel overiť žalovaný sám, resp. bez jeho prítomnosti notárovi a až následne sa stretli za účelom odovzdania peňazí. Žalovaný nemal k zmluve o pôžičke žiadne výhrady, komunikácia prebehla štandardne, aj po termíne splatnosti sa žalovaný tváril, že chce pôžičku vrátiť. Žalovaný podpísal pôžičku dobrovoľne. Svedok uviedol, že pre žalovaného sprostredkovával obchodnú záležitosť týkajúcu sa bitúnku v R., ale táto záležitosť prebehla medzi obchodnými spoločnosťami M. O., s. r. o., v ktorej bol svedok konateľom, a spoločnosťou C., s. r. o., čo bola spoločnosť žalovaného. Boli to dva samostatné vzťahy, táto činnosť nesúvisela s pôžičkou. O tom, že žalovanému boli odovzdané peňažné prostriedky, by mohol vedieť pán D. a pán C., aj pán X., od ktorého peniaze svedok mal. Svedok uviedol, žalovaný prišiel so zmluvou s overeným podpisom a na základe odovzdania tejto zmluvy mu odovzdal 6.500 Eur. Pán X. nebol prítomný pri žiadnom rokovaní so žalovaným. Nevedel sa vyjadriť, či zmluva o pôžičke v čase, keď mu ju overenú žalovaný predložil, bola podpísaná pánom X.. Pre svedka bolo dôležité, aby zmluva bola podpísaná od dlžníka a aby bol podpis na zmluve overený. Odovzdávanie peňazí malo prebiehať v kaviarni C. na Q. V. v R., ale nie je si tým istý. Môže si toto stretnutie mýliť s predchádzajúcimi stretnutiami so žalovaným. V roku 2011 - 2016 bol spoločníkom žalobcu. Bol aj konateľom spoločnosti žalobcu, ale nevie, v ktorom období to bolo. Nevie, či k postúpeniu pohľadávky prišlo v čase, keď bol konateľom spoločnosti žalobcu. So žalobcom komunikoval ohľadom toho, v akej veci má vypovedať ako svedok. Nebol oboznámený so žiadnym dôkazom zo strany žalobcu predtým, ako mal vypovedať. So žalobcom nepodával do spisu žiadny dôkaz. Pokiaľ sa na dôkaze predloženým žalobcom do spisu v októbri 2018 nachádza jeho kvalifikovaný elektronický podpis, tento dôkaz do spisu nezakladal, iba poskytol občiansky preukaz na vykonanie podpisu, ako to robí bežne. U právneho zástupcu žalobcu je v pracovnom pomere ako advokátsky koncipient. Svedok ďalej uviedol, že žalovaný prišiel za ním s vymáhaním pohľadávky, na čo žalovaný uviedol, že jeho spoločnosť nikdy nemala pohľadávky, je možné si to aj overiť a podotýka, že práve on bol kontaktovaný svedkom pánom Š., keď sa preukázal ako zástupca bitúnku R.. Na to svedok uviedol, že to, čo žalovaný uvádza, nie je pravda. Prvýkrát ho žalovaný oslovil za účelom vymáhania pohľadávok, nevie, či žalovaný vie rozdiel medzi pohľadávkou a záväzkom, keď uviedol, že on nebol nikomu nič dlžný, čo nie je pravdou, lebo jeho spoločnosť C., s. r. o, bola dlžná bitúnku R., čo zistil až s odstupom času.

24. Právny zástupca žalovaného namietol zaujatosť svedka A.. A. Š., ktorý má záujem na výsledku sporu v neprospech žalovaného, a to z dôvodu, že pán Š. zavádzal, keď uviedol, že nemá žiaden vzťah k stranám. Pán Š. je totiž bývalým dlhoročným spoločníkom a konateľom žalobcu. V čase postúpenia pohľadávky z pána X. na žalobcu bol spoločníkom žalobcu, čo vyplýva z obchodného registra a pán Š. zároveň sám uviedol, že je kamarátom pána X.. Nakoľko pán Š. nikdy neodovzdal peniaze žalovanému, mal prospech z vecí hneď niekoľkokrát, teda v čase neodovzdania peňazí žalovanému, ďalej v čase výhodného postúpenia pohľadávky. Sám riskuje napríklad vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak by bol žalobca v spore neúspešný. Okrem toho je výpoveď svedka neprípustná, a to z dôvodu, že ako zamestnanec právneho zástupcu žalobcu mal plný prístup k spisu a zavádzal súd, keď uviedol, že nebol oboznámený so žiadnym dôkazom. Vyplýva to aj zo skutočností, že sa kvalifikovaný elektronický podpis svedka nachádzal na dôkaze predloženým žalobcom z októbra 2018.

25. Právny zástupca žalobcu námietku protistrany považoval za nedôvodnú, nakoľko svedok uviedol iba to, že nemá v súčasnosti žiaden vzťah k stranám sporu, čo však neznamená, že by nemohol jednu alebo druhú stranu poznať, resp. to nemá vplyv na jeho dôveryhodnosť. Svedok bol spoločníkom u žalobcu v čase predmetnej pôžičky, no nie už v súčasnosti. Čo sa týka jeho kvalifikovaného zaručeného podpisu na podaniach v tomto konaní, svedok je advokátskym koncipientom právneho zástupcu žalobcu.

Podanie v mene kancelárie sa môžu robiť len na občiansky preukaz vedúcej A.. N., ale tá vzhľadom na jej pracovnú vyťaženosť a zriedkavý pobyt v kancelárii nemôže nechať svoj občiansky preukaz v nej. Preto na jednotlivé podania poveruje práve A.. Š., ktorý iba doručí samotné vyjadrenie, resp. podanie. Čo sa týka konkrétneho tohto podania, A.. Š. ho ani nepodával, nakoľko všetky tieto úkony robí za neho A.. U. T. z občianskeho preukazu A.. A. Š.. Jeho svedecká výpoveď má riadnu dôkaznú hodnotu, nakoľko bola učinená v čase, keď už nemal so žalobcom žiadne vzťahy.

26. Svedok N. C. v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalovaným bol spolužiak zo základnej školy, so žalobcom mali pár obchodov. Vie o tom, že žalovaný potreboval vybaviť nejaké záležitosti ohľadom prenájmu mäsokombinátu a požiadal pána Š. o vybavenie tejto záležitosti, lebo žalovaný mal v tomto mäsokombináte spoločníkov. Navzájom sa nevedeli zhodnúť, klamali sa tam a žalovaný chcel prevádzkovať mäsokombinát sám, tak požiadal pána Š., či mu to vie vybaviť, lebo pán Š. bol priateľom majiteľa mäsokombinátu. Za vybavenie sa dohodli na odmene. Bolo dohodnuté, že žalovaný vyplatí dlžobu mäsokombinátu a potom mu pán Š. zariadi vybavenie mäsokombinátu. Vie, že k tomuto nedošlo, lebo nebolo na vyplatenie nájmu a celé sa to zastavilo. Žalovaný za službu, ktorú mal poskytnúť pán Š., mal uhradiť nejakú sumu medzi sebou dohodnutú a žalovaný nemal peniaze. Pán Š. mu vybavil pôžičku od nejakého pána, ale meno nevie. Žalovaný peniaze preberal, videl to, podpisoval zmluvu o pôžičke, ale kto požičiaval, toho meno nevie. Na výšku pôžičky si nespomína, bolo to určite okolo 5.000 Eur. Pôžička mala slúžiť na to, aby žalovaný vyplatil firmu na pána Š. s tým, že mu vybavia mäsokombinát. Bola tam jediná podmienka, že bude vyplatený dlžný nájom mäsokombinátu. Zmluva o pôžičke bola podpísaná, lebo žalovaný nemal peniaze. Nevie, či žalovaný peniaze vrátil. Vie, že pán Š. oslovil žalovaného, že má vrátiť peniaze, ale nevie, ako to dopadlo. Svedok bol pri tom a na vlastné oči videl, ako pán Š. odovzdával peniaze žalovanému, ale veriteľom na pôžičke nebol pán Š., ale niekto iný, meno nevie. Následne peniaze, ktoré dal pán Š. žalovanému, žalovaný odovzdal pánovi Š.. Videl na vlastné oči, že suma pôžičky zostala u pána Š., ktorý peniaze zobral na to, že mal vybaviť prenájom. Bolo dohodnuté, že predchádzajúca firma mala vyplatiť čiastku za obdobie, po ktoré mäsokombinát užívali. To bola jediná podmienka, potom by žalovaný dostal nájomnú zmluvu. Ale toto žalovaný nespravil.

27. Svedok F. D. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že jeho vzťah k stranám nie je žiadny. Právnym zástupcom žalobcu bol kontaktovaný, aby sa dostavil na pojednávanie, nevie, o čo ide. Až teraz sa dozvedel, že ide o pohľadávku voči žalovanému. Z minulosti si pamätá, keď na základe živnostenského oprávnenia vykonával vymáhanie pohľadávok, že vymáhali od žalovaného dlžnú sumu. Pán X. poskytoval hotovosť žalovanému, bolo to niekoľko tisíc Eur. Svedok uviedol, že bol fyzicky pri tom, keď pán X. odovzdával žalovanému peniaze. Odovzdával ich pán X.. Svedok peniaze nerátal, ale z toho, čo bolo podkladom vymáhania pohľadávok, to bolo okolo 6.000 Eur. Nemá žiadnu vedomosť o bitúnku, ktorý by sa mal dotýkať sporu. Nevie účel poskytnutia pôžičky. Nebol prítomný pri žiadnych rokovaniach, kde sa riešila pôžička. K odovzdaniu malo prísť v R., ale nevie, kde presne, je to dávno.

28. Svedok Z. X. na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že žalovaného osobne nepozná, vidí ho prvýkrát na pojednávaní. Žalobcu nepozná, uzatváral s ním len zmluvu o postúpení pohľadávky. Vie, čo je predmetom sporu. Bol oslovený pánom Š. asi 7 rokov dozadu o poskytnutie finančnej pôžičky bezúčelovej. Nemal dôvod pochybovať, s pánom Š. sa pozná dlhšie. V minulosti mali medzi sebou nejaké veci a vždy bolo všetko dodržané. Mali aj spoločnú firmu, teda s pánom Š. sa pozná dobre. Bol oslovený, čo sa vlastne aj udialo, poskytol pôžičku 6.500 Eur. Celé to sprocesnil pán Š., svedok trval na zmluve o pôžičke a overení zmluvy. Peniaze som dal pánovi Š. do rúk a on na základe toho mu dal overenú zmluvu o pôžičke. Tým pádom to bolo do istej miery pre neho uzavreté, neriešil viac veci okolo toho, až po tom, keď malo prísť k splateniu pôžičky, nastali problémy. Následne aj on vyzýval písomne žalovaného na vrátenie. Vrátených bolo 300 Eur, ostatné nie. Podával na súd aj žalobu, ale nezaplatil súdny poplatok, lebo do toho nechcel viac investovať a oslovil pána Š., aby túto situáciu vyriešil, lebo on bol ten, ktorý to všetko sprocesoval. Tam začala vystupovať firma žalobcu, že odstúpi túto pohľadávku. Vyplatili mu sumu 3.000 Eur a celý prípad uzavrel, aj keď bol v strate. S pánom Š.X. má dobrý vzťah a jeho slovo pre neho platí viac ako nejaké zmluvy. Nikdy sa v minulosti nestalo, že by pán Š. niečo neodovzdal. V minulosti takýchto foriem pôžičiek prebehlo viacej. K podaniu zo dňa 20. 01. 2013 a odpovedi zo dňa 30. 01. 2013 svedok uviedol, že takáto komunikácia prišla, ale on to neakceptoval, pretože pána C. nepozná a nevie, kto to je. A nevidí žiadny dôvod, prečo by mal pán C. prevziať pohľadávku, pretože on uzavrel zmluvu so žalovaným a keby aj pán C. pohľadávku prevzal, muselo by dôjsť k spísaniu uznaniu dlhu. Svedok ale nemá žiadnu pochybnosť o tom, že pán Š. odovzdal peniaze žalovanému. Tiež dodal, že či by niekto podpísal zmluvu o pôžičke a peniaze by neprevzal. Nepamätá si, v akých bankovkách

peniaze pre žalovaného odovzdal pánovi Š.. Nebol na stretnutí, na ktorom prišlo k podpisu zmluvy. Pripravenú zmluvu a peniaze odovzdal pánovi Š. a následne mu bola predložená podpísaná overená zmluva. Nemá dôvod pochybovať o tom, že by pán Š. peniaze neodovzdal žalovanému.

29. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie (písomná zmluva zo dňa 24. 02. 2012, ako aj svedecké výpovede 3 svedkov) má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o tom, že pôvodný veriteľ Z. X. poskytoval žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 6.500 Eur, z ktorej do dnešného dňa bolo vrátených len 300 Eur. Žalovaný dokonca ani nespochybňuje, že by peňažnú pôžičku prijal, čo jasne dokazuje aj jeho list zo dňa 20. 01. 2013, adresovaný pánovi Z. X.. Žalovaný v konaní predložil iba listy adresované pánovi Š., v ktorých žiada, aby práve on vrátil peniaze pánovi X., pričom žalovaný tento druh listov začal posielať pánovi Š. až v mesiaci júl 2014, teda dva a pol roka po tom, čo mu bola poskytnutá peňažná pôžička. Je jednoznačné, že išlo o účelovú protireakciu na prvotne podanú žalobu zo dňa 12. 02. 2013, čím si žalovaný pripravoval svoj systém obrany. Čo sa týka čestného prehlásenia pána Z. K., túto osobu nie je možné považovať podľa za svedka, nakoľko svedeckú výpoveď je možné podať iba osobne, bez akejkoľvek prípravy obsahu. Toto čestné prehlásenie je v jednoznačnom rozpore s , preto ho považuje za nezákonné. Navyše je dôležité poukázať na skutočnosť, že nevie, či obsah čestného prehlásenia pripravoval, resp. vypracovával priamo pán K. alebo iná osoba (žalovaný). Na základe uvedeného navrhuje, aby súd podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu a v prípade úspechu žalobcu v spore mu priznal právo na náhradu trov konania.

30. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že zmluva o pôžičke je neplatná, a to z dôvodu neodovzdania sumy pôžičky žalovanému z dôvodu simulácie právneho úkonu a pre rozpor s dobrými mravmi. Na platnosť zmluvy o pôžičke sa okrem iného vyžaduje aj reálne odovzdanie sumy pôžičky dlžníkovi veriteľom. Veriteľ pán X. žalovaného ako dlžníka nikdy nestretol a peniaze mu neodovzdal. Žalobca tvrdí, že peniaze boli odovzdané žalovanému cez pána Š., ktorý je jednak kamarátom veriteľa, ale zároveň aj bývalý konateľ a spoločník žalobcu a ešte aj zamestnanec právneho zástupcu žalobcu. Pán Š. neuvádzal pravdu ani priamo počas svojho výsluchu, kde uviedol, že nemá vzťah k stranám. Taktiež uviedol, že nebol oboznámený so žiadnymi dôkazmi, pričom jeho kvalifikovaný elektronický podpis sa nachádzal na dôkaze predloženom žalobcom. Pán Š. osobne vystupoval v každom jednom kroku vzťahu so žalovaným, kdežto veriteľ pán X. bol len určitou „nastrčenou“ osobou. Žalobca nijako nepreukázal ani to, že by veriteľ pán X. vôbec odovzdal sumu pôžičky pánovi Š.. Z výpovede svedkov bolo preukázané, že sumu pôžičky si nechal pán Š.. Túto skutočnosť potvrdil priamo svedok žalobcu, pán C., ktorý jasne uviedol, že peniaze zostali u pána Š.. Potvrdil to aj pán K. vo svojom čestnom prehlásení. Je nepochybné, že základná podmienka zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu nebola splnená, neboli odovzdané peniaze žalovanému. Keďže neboli odovzdané peniaze žalovanému, zmluva o pôžičke nemôže byť platná. Okrem toho zmluva o pôžičke nie je platná ani z dôvodu, že jej účelom bolo zastretie iného právneho úkonu. Z výpovede svedkov a z čestného prehlásenia vyplýva, že pán Š. mal vybaviť prenájom bitúnku pre žalovaného, čo bolo aj dôvodom uzatvorenia predmetnej zmluvy. Pán Š. však bitúnok nevybavil a peniaze si nechal. Žalovaný tak zostal bez peňazí a bitúnku. Takéto konanie pána Š. je zároveň konaním v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko došlo k využitiu nepriaznivej finančnej situácie žalovaného a jeho záujmu prevádzkovať bitúnok. Keďže zmluva o pôžičke zastierala iný právny úkon, v zmysle práva zmluva o pôžičke nie je platná. Žalovaný preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

31. Rozsudkom, č. k. -113 zo dňa 28. 01. 2019, súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k. -17 zo dňa 21. 07. 2015 (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Proti výroku II. a III. rozsudku podal žalobca odvolanie.

32. Žalobca v odvolaní proti rozsudku poukázal na dôkaz - list žalovaného adresovaný pôvodnému veriteľovi zo dňa 20. 01. 2013, v ktorom priamo žalovaný potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že pôžička bola poskytnutá a časť z nej (300 Eur) bola vrátená. Medzi pôvodným veriteľom a žalovaným existuje právny vzťah z titulu zmluvy o pôžičke, vzťah medzi spoločnosťou C.-Z.-R., s. r. o., a M. O., s. r. o., nemá žiadny súvis s poskytnutou pôžičkou. Žalovaný uznal existenciu dlhu, keď potvrdil, že časť dlhu už bola vrátená prostredníctvom N. C.. Svedok N. C. potvrdil, že žalovaný preberal peniaze od pána A.. A. Š.. Existenciu pôžičky potvrdzuje nielen samotná zmluva, ale aj svedkovia, dokonca samotný žalovaný. Svedkovia N. C. a F. D. potvrdili, že žalovaný peniaze prevzal titulom zmluvy o pôžičke, a že skutočným

veriteľom bol Z. X., pričom nie je dôležitý rozpor v tom, kto odovzdal peniaze žalovanému. Pochybnosť o vierohodnosti svedka A.. A. Š. nie je na mieste, tento uviedol pravdivo vzťah k strane sporu, nakoľko v čase výpovede už niekoľko rokov nebol v žiadnom vzťahu k žalobcovi. Skutočnosť, že svedok je zamestnancom právneho zástupcu žalobcu (ktorý nie je stranou sporu), nezakladá pochybnosti o jeho dôveryhodnosti. Ani zaručený elektronický podpis A.. A. Š. na podaniach nemôže automaticky znamenať, že jeho svedecká výpoveď je neprípustná. A.. A. Š. bola dôležitým subjektom pri poskytovaní pôžičky, opisuje a vyvracia klamlivé tvrdenia žalovaného. Ak by okresný súd zhodnotil dôkazy podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, mal by za preukázané, že tvrdenia žalobcu sa zakladajú na pravde. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením, že čestné prehlásenie je bežný dôkazný prostriedok, keď v tomto prípade sa jednalo o osobu svedka, preto je nevyhnutné vykonať v konaní riadny výsluch. Žalobcovi bolo znemožnené aktívne využiť svoje procesné právo formou kladenia otázok, keď žalovaný upustil od výsluchu svedka Z. K.. Žiadal uložiť súdu prvej inštancie povinnosť vykonať dokazovanie vo vzťahu k právnym vzťahom medzi žalovaným a žalobcom, konkrétne medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, ako aj medzi spoločnosťami M. O., s. r. o., a C.-Z.-R., s. r. o.

33. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zopakoval, že nikdy nedošlo k odovzdaniu dohodnutej peňažnej čiastky, čo má za následok nevzniknutie zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 02. 2012. Svedeckú výpoveď A.. A. Š. nemožno brať za dôveryhodnú s poukazom na to, že A.. A. Š. bol spoločníkom a konateľom žalobcu, kamarátom pôvodného veriteľa, mal prístup k celému súdnemu spisu, podpisoval dôkazy svojím vlastným zaručeným elektronickým podpisom a predkladal ich do súdneho konania ako právny zástupca žalobcu a pracuje ako advokátsky koncipient u právneho zástupcu žalobcu. Svedok zavádzal súd, keď uviedol, že nemá vzťah k stranám. Svedok N. C. potvrdil, že peniaze si nechal A.. Š., ktorý mal pre žalovaného vybaviť bitúnok, čo bol vlastne dôvod, prečo žalovaný vôbec podpisoval zmluvu o pôžičke bez toho, aby mu boli odovzdané peniaze. Žalovaný bol uvedený do omylu, že A.. Š. vybavuje pre žalovaného prenájom bitúnku. Akonáhle sa však žalovaný dozvedel o tom, že bol uvedený do omylu, vyzval listom pána šoku, aby peniaze vrátil pánovi X.. Svedok F. D. uviedol, že peniaze poskytol žalovanému osobne pán Z. X.. Svedok Z. X. (pôvodný veriteľ) uviedol, že žalovaného osobne nepozná a že sa so žalovaným nestretol, bol oslovený A.. Š., aby poskytol pôžičku žalovanému. Svedkovia nepotvrdili tvrdenia žalobcu, ale ich vyvrátili. A.. Š. označil seba ako odovzdávateľa peňazí. Svedok N. C. označil, že peniaze zostali u A.. Š.. Svedok F. D. označil, že peniaze odovzdal osobne Z. X.. Svedok Z. X. označil, že sa so žalovaným nikdy nestretol a peniaze mu neodovzdával. Žalovaný predložil ako dôkaz čestné prehlásenie svedka Z. K., ktorý potvrdil tvrdenia žalovaného, že A.. Š. mal pre žalovaného vybavovať prenájom bitúnku, čo bolo dôvodom na podpis zmluvy o pôžičke žalovaným. Žalovaný sa tiež vyjadril k argumentácii žalobcu o tom, že čestné prehlásenie nie je možné pripustiť ako dôkaz. Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu, aby bolo vykonané ďalšie dokazovanie.

34. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením, č. k. -155 zo dňa 30. 06. 2020, právoplatným dňa 10. 08. 2020, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Podľa (ďalej len „“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

37. Krajský súd v Trnave v odôvodnení vyššie uvedeného uznesenia poukázal na povinnosť súdu skúmať vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Pre preskúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo potrebné, aby sa okresný súd v prvom rade vysporiadal s existenciou samotnej pohľadávky tvrdenej žalobcom (v zmysle zmluvy o pôžičke) a popieranej žalovaným a v prípade kladného záveru, následne aj otázkou platného postúpenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Ďalej uviedol, že zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (obdobne NS SR, sp. zn. , ). V danej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky,

teda k odovzdaniu predmetnej sumy peňazí žalovanému v zmysle zmluvy o pôžičke, keďže tento uvedené popieral, na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno túto skutočnosť preukázať. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súd pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa , bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania s dôrazom na ich vyhodnotenie postupom podľa a s poukazom na princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Základných princípov , a to najmä so sústredením sa na spornú otázku odovzdania požičanej sumy žalovanému, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa i protistrany, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením odôvodniť. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

38. Súd na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava všetkých doterajších písomných vyjadrení, ktoré boli zabezpečené súdu v priebehu konania. Pridržiava sa aj písomných vyjadrení, ktoré boli súčasťou odvolania. Návrhy na doplnenie dokazovania nemá, ani žiadne iné návrhy.

39. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších podaní a žalobu považuje za nedôvodnú. Osobitne poukazuje aj na vyjadrenie k odvolaniu a jeho časť, kde poukázali na špekulatívne postúpenie pohľadávky na žalobcu, ktorý je tzv. mŕtva spoločnosť, ktorá nepredložila od roku 2016 účtovnú závierku, a teda nenesie žiadne riziko v tomto spore, napr. pri náhrade trov konania. Vo všetkom sa pridržiava doterajších podaní a vyjadrení. Návrhy na doplnenie dokazovania nemá.

40. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

41. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

42. Podľa (ďalej len „“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

43. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

44. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

45. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

46. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných vecí a dočasnosť zmluvy. Z formulácie zákonného ustanovenia („veriteľ prenecháva“) možno vyvodiť, že zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), teda je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu - odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Odovzdanie veci sa teda môže uskutočniť priamo a okamžite, ale tiež odovzdaním traditio brevi manu, pri ktorom má dlžník vec v držbe z iného právneho titulu (napr. zo zmluvy o úschove). Pripúšťa sa aj odovzdanie prostredníctvom tretej osoby alebo sprostredkovane, teda tak, že dlžníkovi sa odovzdá určitá vec, aby ju predal a kúpnu cenu, aby použil ako predmet pôžičky. Dlžníkovi vyplýva povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až uskutočnením

reálneho odovzdania a prijatia. Ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

47. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo ku predmetu zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu veci. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi.

48. ( Základných princípov, , ) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

49. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu s výnimkou tých, od vykonania ktorých žalobca upustil, pričom po opätovnom vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobca žalobcu je nedôvodná.

50. Pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania postupoval súd podľa , keď dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, ako aj v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Základných princípov , keď žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, t. j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) pripisuje jednotlivým dôkazom súd podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

51. V prejednávanej veci bolo medzi stranami sporu nesporné uzatvorenie písomnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu (Z. X.) a žalovaným dňa 24. 02. 2012 s úradne osvedčeným podpisom žalovaného. Na základe tejto zmluvy sa zaviazal právny predchodca žalobcu ako veriteľ, že poskytne žalovanému ako dlžníkovi peňažnú pôžičku v sume 6.500 Eur odo dňa 24. 02. 2012 na dobu do 01. 06. 2012. V zmysle článku II. zmluvy žalovaný potvrdil prevzatie sumy pôžičky dňom podpísania zmluvy. Účel poskytnutia pôžičky nebol v zmluve dojednaný.

52. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 6.200 Eur, keď sumu 300 Eur z pôvodne poskytnutej pôžičky v sume 6.500 Eur mal plniť za žalovaného N. C.. Vznik zmluvy sa žalobca snažil preukázať jej podpísaním žalovaným pred notárskym úradom, s poukazom na obsah zmluvy, podľa ktorej žalovaný dňom podpísania zmluvy potvrdil prevzatie pôžičky vo výške 6.500 Eur, ako aj svedeckými výpoveďami, ktoré mali preukázať reálne odovzdanie peňazí žalovanému, a tiež plnením sumy 300 Eur zo strany N. C., čím podľa názoru žalobcu žalovaný uznal vyplatenie sumy pôžičky.

53. Obrana žalovaného spočívala v tom, že síce zmluvu o pôžičke pred notárskym úradom podpísal, avšak k reálnemu odovzdaniu pôžičky vo výške 6.500 Eur dňa 24. 02. 2012 nedošlo, peniaze nikdy neprevzal. Preto sporným zostalo reálne odovzdanie peňažných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanému, t. j. či písomná zmluva o pôžičke zo dňa 24. 02. 2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená platne.

54. Zhrnúc vyššie uvedené, v danom prípade bolo pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 24. 02. 2012 rozhodujúcim zistenie,

či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému. Ako súd uviedol vyššie, k zmluve o pôžičke podľa nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Podporne súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. -127 zo dňa 31. 10. 2012, podľa ktorého „z hľadiska preukázania odovzdania veci (peňazí), vyhlásenie dlžníka v písomnej zmluve o pôžičke, podľa ktorého veci (peniaze) prebral, nie je postačujúce“.

55. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný podpísali zmluvu o pôžičke, keď o pravosti podpisu žalovaného na predmetnej zmluvy nie je namieste pochybovať, pretože bol úradne osvedčený notárom. Avšak skutočnosť, že žalovaný zmluvu o pôžičke dňa 24. 02. 2012 podpísal, a hoci v zmysle článku II. zmluvy svojím podpisom na zmluve potvrdil prevzatie pôžičky vo výške 6.500 Eur, ešte neodôvodňuje záver, že predmet pôžičky od právneho predchodcu žalobcu žalovaný skutočne aj prevzal. Teda s ohľadom na skutkový stav súdenej veci, ani úradne osvedčený podpis žalovaného na zmluve o pôžičke, ani prehlásenie žalovaného o prevzatí predmetu pôžičky priamo v zmluve, nie je dôkazom o reálnom prenechaní peňazí žalovanému a o vzniku zmluvy.

56. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 24. 06. 2010, podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

57. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvalý trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. ).

58. Pri opätovnom vyhodnocovaní svedeckých výpovedí súd postupoval v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu Trnava, č. k. -155 zo dňa 30. 06. 2020, a tiež s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR, -29 zo dňa 09. 06. 2015, podľa ktorého „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, keď jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov, majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“.

59. Z výpovede svedka Z. X., pôvodného veriteľa, vyplynulo, že žalovaného videl prvýkrát na pojednávaní, so žalobcom uzatváral len zmluvu o postúpení pohľadávky. Bol oslovený pánom Š. za účelom poskytnutia bezúčelovej finančnej pôžičky. Poskytol pôžičku v sume 6.500 Eur, nepamätal si v akých bankovkách, peniaze odovzdal do rúk pánovi Š., ktorý mal zmluvu o pôžičke sprocesniť. S pánom Š. mal dobrý vzťah, nemá pochybnosť o tom, že pán Š. odovzdal peniaze žalovanému. Pri podpise zmluvy nebol, len odovzdal pripravenú zmluvu a peniaze pánovi Š. a následne mu bola predložená podpísaná overená zmluva. Nevie, kto by podpísal zmluvu bez toho, že by prevzal peniaze.

60. Svedok A.. A. Š. vypovedal, že nemá žiadny vzťah k stranám, žalovaného poznal v súvislosti s vymáhaním pohľadávok, ktorú činnosť ale nerealizovali. Až na otázku právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že v roku 2011 - 2016 bol spoločníkom žalobcu, bol aj konateľom spoločnosti žalobcu a je v pracovnom pomere u právneho zástupcu žalobcu ako advokátsky koncipient. Svedok k veci uviedol, že žalovaný sa na neho obrátil s prosbou o vybavenie finančnej pôžičky, ktorú sprostredkoval od svojho kamaráta Z. X.. Išlo o sumu 6.500 Eur, ktorú on osobne odovzdal žalovanému. Proti tejto sume mu žalovaný odovzdal podpísanú zmluvu o pôžičke s notársky osvedčeným podpisom. O tom,

že žalovanému boli odovzdané peňažné prostriedky, by mohol vedieť pán D. a pán C., a v podstate aj pán X., od ktorého peniaze mal.

61. Svedok N. C. uviedol, že so žalovaným boli spolužiaci na základnej škole a so žalobcom mali pár obchodov. Svedok sa vyjadril k záležitosti ohľadom vybavovania prenájmu mäsokombinátu medzi žalovaným a pánom Š.. K pôžičke uviedol, že žalovaný za službu, ktorú mal poskytnúť pán Š., mal uhradiť nejakú sumu medzi sebou dohodnutú a žalovaný nemal peniaze. Pôžičku mal vybaviť pán Š. od pána, ktorého meno uviesť nevedel. Žalovaný peniaze preberal, aj to videl, podpisoval zmluvu o pôžičke, ale kto požičiaval, toho meno nevie. Na výšku pôžičky si nespomínal, uviedol, že to bolo určite okolo 5.000 Eur. Pôžička mala slúžiť na to, aby žalovaný vyplatil firmu na pána Š. s tým, že mu vybavia mäsokombinát, bola tam jediná podmienka, že bude vyplatený dlžný nájom mäsokombinátu. Svedok zopakoval, že bol pri tom a na vlastné oči videl, ako pán Š. odovzdával peniaze žalovanému, ale veriteľom nebol pán Š.. Následne peniaze, ktoré dal pán Š. žalovanému, žalovaný odovzdal pánovi Š.. Na vlastné oči videl, že suma pôžičky zostala u pána Š.X., ktorý peniaze zobral za účelom vybavenia prenájmu mäsokombinátu.

62. Zo svedeckej výpovede F. D. vyplynulo, že tento nemá žiadny vzťah k stranám sporu, žalovaného pozná z minulosti, keď od neho vymáhal dlžnú sumu, keď na základe živnostenského oprávnenia vykonával vymáhanie pohľadávok. K veci uviedol, že pán X. poskytoval žalovanému hotovosť, bolo to niekoľko tisíc Eur. Bol fyzicky pri tom, keď pán X. odovzdával žalovanému peniaze. Odovzdával ich pán X., k odovzdaniu malo prísť v R.. On peniaze nerátal, ale z toho, čo bolo podkladom vymáhania pohľadávok, to bolo okolo 6.000 Eur. Nemal žiadnu vedomosť o bitúnku v R., nevedel, na aký účel bola pôžička poskytnutá.

63. Výpovede svedkov Z. X., A.. A. Š., N. C. a F. D. súd vyhodnotil ako dôveryhodné, keď pri dôkaze výpoveďou svedka súd hodnotil vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k sporovým stranám a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpovede svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú).

64. Pokiaľ ide o zhodnotenie svedeckej výpovede A.. A. Š., súd k tejto aj s poukazom na závery odvolacieho súdu uvádza, že súd starostlivo vyhodnotil prípadnú zaujatosť tohto svedka v kontexte celkového vyznenia jeho výsluchu. Svedok na začiatku výsluchu pojednávaní uviedol, že je bez vzťahu k stranám sporu, neskôr na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedol, že v roku 2011 - 2016 bol spoločníkom žalobcu, bol aj konateľom spoločnosti žalobcu, nevedel uviesť, či aj v čase postúpenia pohľadávky, zo strany žalobcu nebol oboznámený so žiadnym dôkazom, do spisu žiadny dôkaz nepodával, na vykonanie podpisu poskytol iba občiansky preukaz, je v pracovnom pomere u právneho zástupcu žalobcu ako advokátsky koncipient. Svedok vypovedal na všetky otázky položené právnym zástupcom žalovaného, odpovediam sa nevyhýbal, na otázky odpovedal pohotovo a s určitosťou. Z výpisu z obchodného registra žalobcu má súd preukázané, že svedok bol konateľom žalobcu v období od 27. 05. 2011 do 06. 12. 2012 a spoločníkom od 27. 05. 2011 do 04. 01. 2016, teda v čase jeho výpovede dňa 12. 11. 2018 zodpovedalo jeho vyjadrenie ku vzťahu k stranám sporu tejto skutočnosti. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ani samotná skutočnosť, že svedok je v pracovnom pomere u právneho zástupcu žalobcu bez ďalšieho nemá za následok automatické diskvalifikovanie tohto svedka, ktorý bol osobou, ktorá sa aktívne zúčastnila pri dojednaní pôžičky, aj keď nebol zmluvnou stranou. Súd potom výpoveď svedka A.. A. Š. vyhodnotil ako vierohodnú, keď nemohol pri hodnotení vychádzať len z jeho vzťahu k stranám sporu a k prejednávanej veci, ale tiež s prihliadnutím na ostatné kritériá uvádzané v bode 62. odôvodnenia tohto rozsudku. Pre súd potom, riadiac sa ustanovením , vyplynul záver o nezaujatosti a dôveryhodnosti svedka A.. A. Š. v súdenej veci.

65. Z čestného prehlásenia Z. K. vyplynulo, že tento bol spoločníkom pána Š.. Pán Š. vybavil žalovanému peniaze od pána X. a dal pripraviť zmluvu o pôžičke. Žalovaný zmluvu prevzal (bol tam p. Š., p. C., p. D.Ý. a on) a odišiel ju dať potvrdiť notárovi na podpis. Keď ju priniesol, Š. skontroloval overenie notárom a povedal, že je to v poriadku a dohoda o prenájme platí. Pamätá si to dôkladne, lebo po odchode žalovaného Š. vytiahol peniaze a dal mu 1.000 Eur ako podiel za robotu pre žalovaného. Keď chcel

žalovanému dať 1.000 Eur, lebo nechcel mať s tým nič spoločné, žalovaný peniaze odmietol a povedal, že peniaze musí vrátiť Š..

66. Pokiaľ čestné prehlásenie Z. K. právny zástupca žalobcu označil za nezákonné, súd k tomuto znovu uvádza, že čestné prehlásenie je bežný dôkazný prostriedok, ktorým možno zistiť skutkový stav veci, pričom v ustanovení vypočítava jednotlivé dôkazné prostriedky len exemplifikatívne. Súdu preto nie je zrejmé, aká skutočnosť viedla právneho zástupcu žalobcu k záveru nezákonnosti čestného prehlásenia. Napokon uvedené potvrdil aj Krajský súd v Trnave v uznesení, č. k. -155 zo dňa 30. 06. 2020.

67. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania odovzdania predmetu pôžičky ležalo na žalobcovi, ktorý ak chcel byť v konaní úspešný, musel v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a o týchto skutočnostiach poskytnúť súdu tzv. plný dôkaz, ktorým by v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukázal svoje skutkové tvrdenie, keď súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore.

68. Súd je toho názoru, že dôkazné bremeno žalobca v tomto konaní neuniesol aj napriek úplnému vykonaniu všetkých dôkazov, ktoré žalobca označil na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca nepreukázal, že peniaze právny predchodca žalobcu žalovanému odovzdal, a to ani výpoveďami ním navrhnutých svedkov, ktorých výpovede si navzájom rozporovali, ani listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ani výpoveďou žalovaného. Nebolo povinnosťou žalovaného preukázať opak nepreukázaného tvrdenia žalovaného, keďže v danom prípade neplatí zásada prenesenia dôkazného bremena na žalovaného. Neodovzdanie peňazí, teda negatívna skutočnosť, ktorá nemôže byť predmetom poznávania v konaní rovnako ako nemôže byť predmetom logického dokazovania, sa nedokazuje.

69. Čo sa týka výpovede svedka - pôvodného veriteľa Z. X., tento nebol priamym svedkom odovzdávania peňazí žalovanému, a preto jeho výpoveď len v tom smere, že sumu pôžičky odovzdal A.. A. Š.X., ešte nepreukazuje, že táto bola dlžníkovi (žalovanému) skutočne aj odovzdaná. Pokiaľ mu aj svedok N. C. uhradil sumu 300 Eur ako čiastočné plnenie zo sumy pôžičky vo výške 6.500 Eur, ktorá skutočnosť nebola ani sporná, v konečnom dôsledku to neznamená, že k odovzdaniu pôžičky žalovanému od A.. A. Š. aj prišlo. Z. X. sa vyjadril, že s A.. A. Š. mal dobrý kamarátsky vzťah, v otázke odovzdania peňazí žalovanému mu vyjadril dôveru, preto, ak prijal sumu 300 Eur od N. C., bolo to v domnení, že k vzniku zmluvy o pôžičke aj prišlo. Uvedené potvrdzuje aj tvrdenie Z. X., že kto by podpísal zmluvu a nedostal by peniaze. Pritom sám A.. A. Š. tvrdil, že peniaze dal žalovanému proti podpísanej a notársky osvedčenej zmluve o pôžičke, z čoho vyplýva, že žalovaný zmluvu najskôr podpísal a až potom mali byť peniaze odovzdané žalovanému. Rovnako žalovaný tvrdil, že po odsúhlasení pôžičky medzi ním a A.. A. Š., poslal A.. Š. pána D. pre zmluvy. Následne žalovaný zmluvy zobral, išiel overiť podpis k notárovi a podpísanú zmluvu odovzdával A.. Š. bez podpisu pôvodného veriteľa. Je teda nepochybné, že v čase, keď žalovaný zmluvu podpisoval, peniaze z titulu pôžičky k dispozícii ešte nemal. V konaní bolo preukázané (najmä svedeckými výpoveďami Z. X. a A.. A. Š.), že zo strany Z. X. došlo k odovzdaniu peňazí A.. A. Š. za účelom ich odovzdania žalovanému. Rovnako aj Z. K. v čestnom prehlásení a žalovaný výpoveďou potvrdili, že peniaze pre žalovaného vybavil A.. A. Š. od Z. X.. Rovnako z výzvy žalovaného zo dňa 07. 07. 2014, adresovanej A. Š., vyplýva, že pôžička bola poskytnutá pánom X., preto súčasne žiadal A. Š. o vrátenie sumy Z. X.. N. C. sa k osobe veriteľa žalovaného nevedel vyjadriť, vedel len, že veriteľom žalovaného nebol A.. A. Š..

70. Vzhľadom k tomu, že práve svedok A.. A. Š. bol osobou, ktorá mala sprostredkovať vznik zmluvy o pôžičke a odovzdať peniaze žalovanému, bolo potrebné preukázať, že zo strany A.. A. Š. došlo skutočne aj k odovzdaniu peňazí, prevzatých od právneho predchodcu žalobcu, žalovanému. A.. A. Š. sám tvrdil, že o odovzdaní peňazí by mohol vedieť pán D. a pán C. a v podstate aj pán X., od ktorého mal peniaze. Avšak práve svedecké výpovede F.Á. D. a N. C., ako aj písomné vyjadrenie Z. K. boli v otázke odovzdania peňazí protichodné.

71. Svedok N. C. uviedol, že žalovaný peniaze od A.. A. Š. preberal, videl to, podpisoval zmluvu o pôžičke, ale kto požičiaval, toho meno nevie. Svedok na jednej strane síce potvrdil prevzatie peňazí žalovaným, ale na druhej strane videl aj podpisovanie zmluvy o pôžičke napriek tomu, že žalovaný

zmluvu podpisoval pred notárskym úradom a z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný mal zmluvu o pôžičke podpisovať pred notárom a za účasti svedka N. C.. N. C. uvádzal, že pôžička mala slúžiť na to, aby žalovaný vyplatil firmu na pána Šoku za účelom vybavenia mäsokombinátu. Teda rovnako z výpovede tohto svedka vyplýva, že si mýlil vzťah medzi pánom Š. ako sprostredkovateľom pôžičky a odovzdávateľom peňazí a žalovaným ako dlžníkom z titulu zmluvy o pôžičke podpísanej dňa 24. 02. 2012 a vzťah medzi obchodnými spoločnosťami M. O., s. r. o., v ktorej bol A.. A. Š.X. konateľom, a spoločnosťou C.-Z.-R., s. r. o., ktorá bola spoločnosťou žalovaného, tak, ako to vyplynulo aj z výpovede A.. A. Š. a tiež z podania A. Š. zo dňa 10. 07. 2014 adresovaného žalovanému, keď zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 02. 2012 nevyplýva účelová viazanosť. Preto nemal súd výpoveď N. C. čo do odovzdania peňazí žalovanému A.. A. Š. z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 02. 2012 za nespochybniteľne preukázanú. Pokiaľ aj N. C. zopakoval, že bol pri tom a na vlastné oči videl, ako pán Š. odovzdával peniaze žalovanému a následne tieto peniaze žalovaný odovzdal pánovi Š. za vybavenie mäsokombinátu, teda suma pôžičky mala potom zostať u pána Š., túto skutočnosť (odovzdanie peňazí žalovanému a ich následné spätné odovzdanie A.. Š.) vo výpovedi neuvádzal ani A.. A. Š..

72. Na druhej strane samotné odovzdanie peňazí žalovanému zo strany pána Š. bola vyvrátená svedeckou výpoveďou F. D., ktorý naopak uviedol, že videl, ako žalovanému peniaze odovzdával priamo Z. X., pričom bol pri ich odovzdávaní fyzicky prítomný. Teda rovnako je rozporná aj výpoveď svedka A.. Š., ktorý mal peniaze odovzdávať žalovanému, čoho svedkom mal byť práve aj F. D..

73. Tvrdenie žalovaného čo do prevzatia zmluvy, jej podpisu pred notárskym úradom a následného odovzdania podpísanej zmluvy A.. A. Š. mal súd potvrdené aj z vyjadrenia Z. K.. Žalovaný aj Z. K. zhodne uviedli, že po preverení A.. A. Š., že podpis žalovaného na zmluve o pôžičke je úradne osvedčený, pán Š. povedal, že je to v poriadku a sú dohodnutí, čím sa aj rozišli. Naviac Z. K. aj žalovaný zhodne uvádzali, že s odstupom určitého času Z. K. zašiel za žalovaným a chcel mu dať 1.000 Eur, ktorú sumu mal Z. K. od A.. A. Š., a ktorú mu A.. A. Š. dal po odchode žalovaného po odovzdaní zmluvy o pôžičke s úradne osvedčeným podpisom A.. A. Š.. To, že k odovzdaniu peňazí žalovanému neprišlo, preukazuje aj odpoveď žalovaného zo dňa 07. 07. 2014, adresovaná Z. X. (pôvodnému veriteľovi), v ktorej žalovaný uvádza, že peniaze nikdy fyzicky neobdržal, peniaze zostali u jeho (?) spoločníka, ktorý zorganizoval pôžičku, s jeho peniazmi nedisponoval.

74. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že akonáhle by sa vybavil prenájom bitúnku, zmluvu by nikdy nespochybnil. Súd však toto vyjadrenie v kontexte vykonaného dokazovania neposúdil ako preukázanie vzniku zmluvy o pôžičke, keď z vyjadrení žalovaného v priebehu konania pre súd vyplynulo, že žalovanému nebolo zrejmé dokazovanie o odovzdaní predmetu pôžičky a s tým nesúvisiaci vzťah medzi obchodnými spoločnosťami M. O., s. r. o., a C.-Z.-R., s. r. o., pretože v zmluve o pôžičke nebol účel poskytnutia pôžičky dojednaný. Pokiaľ poskytnutie požičanej sumy v zmysle predmetnej zmluvy bolo podmienené vybavením bitúnku v prospech žalovaného, preukázanie existencie takejto dohody zaťažovalo v konaní žalovaného, pričom takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania ani nevyplynula.

75. Z dôvodu, že žalovaný si zamieňal vzťah medzi spomenutými obchodnými spoločnosťami a vzťah medzi pôvodným veriteľom a ním ako dlžníkom, čoho názoru bol aj žalobca, súd potom podanie žalovaného zo dňa 20. 01. 2013 adresované pôvodnému veriteľovi vyhodnotil v zmysle uvedeného zhodne s tvrdením žalovaného a tiež v spojitosti s úhradou sumy 300 Eur ako čiastočného plnenia na zmluvu o pôžičke. Súd teda uveril tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého sumu 300 Eur dal N. C. A. Š. ako splátku pôžičky v čase, keď bol presvedčený, že A. Š. vybavuje bitúnok, o ktorej skutočnosti sa fakticky vyjadruje aj Z. K. v čestnom prehlásení. Žalovaný dostatočne súdu vysvetlil rozpor medzi tvrdením, že poskytnutú pôžičku neprevzal a tvrdením uvádzaným v liste zo dňa 20. 01. 2013, keď uviedol, že N. C. prevzal záväzok za žalovaného, lebo mu bol dlžný peniaze. Avšak po tom, ako zistil, že bitúnok sa nevybavuje, N.Q. C. zastavil, aby už nič neplatil, že peniaze musí vrátiť A. Š. a nebol dôvod, aby platili za niečo, čo pán Š. neplní. Pánovi Š. veril, preto zmluvu o pôžičke aj podpísal. Dôvod, pre ktorý žalovaný vôbec podpisoval zmluvu o pôžičke bez toho, aby peniaze prevzal, bolo, že A.. Š. mal vybavovať bitúnok. Je síce pravdou, že v podaní zo dňa 20. 01. 2013 použil žalovaný pojem pôžička, avšak z toho listinného dôkazu nevyplýva jednoznačne, že by žalovanému boli peniaze titulom predmetnej zmluvy o pôžičke odovzdané. Toto podanie vzhľadom na jeho obsah nemožno ani považovať za uznanie dlhu tak, ako to tvrdí žalobca.

76. Rovnako nie je pravdou, ako tvrdí žalobca v odvolaní proti rozsudku zo dňa 22. 02. 2019, že žalovaný nepoprel, že by peniaze aj naozaj prijal. Žalovaný ani v konaní netvrdil, že by peniaze odovzdal A.. A. Š.. O uvedenom vypovedal len svedok N. C., pričom toto jeho tvrdenie popiera aj sám žalobca priamo v odvolaní.

77. Súd sa nemôže stotožniť ani s vyjadrením žalobcu, že žalovaný po tom, čo pôvodný veriteľ podal žalobu o zaplatenie zo dňa 12. 02. 2013, začal posielať A.. Š. listy, ktorými ho začal vyzývať na vrátenie sumy Z. X., čím si mal začať pripravovať svoju obranu pre toto konanie. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. , totiž súd zistil, že pôvodný veriteľ doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného (P.. A. E.) zaplatenia sumy 6.500 Eur s príslušenstvom dňa 12. 02. 2013. Výzvou súdu zo dňa 06. 03. 2013, doručenou Z. X. ako žalobcovi dňa 22. 03. 2013, bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, avšak z dôvodu jeho nezaplatenia súd konanie uznesením, č. k. -11 zo dňa 23. 07. 2013, zastavil. Z toho vyplýva, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že by pôvodný žalobca podal žalobu o zaplatenie dňa 12. 02. 2013.

78. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal jednoznačne a nespochybniteľne preukázaný vznik zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, teda že došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému prostredníctvom tretej osoby (Jozefa Šoku).

79. Na podporu záverov súdu o tom, že v danom prípade medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo k vzniku zmluvy o pôžičke, keď síce prišlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy, ale nedošlo k odovzdaniu predmetu zmluvy, súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 21. 03. 2012.

80. K namietnutiu platnosti predmetnej zmluvy o pôžičke právnym zástupcom žalovaného z dôvodu, že jej účelom bolo zastretie iného právneho úkonu, súd opätovne uvádza, že túto námietku žalovaného považuje len za obranu, ktorú však súd vyhodnotil ako neúčinnú, keď žalovaný bližšie nešpecifikoval právny úkon, ktorým mal byť zmluvou o pôžičke zastretý, pričom sa žalovaný odvolával len na rozpor s dobrými mravmi.

81. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

82. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

83. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

84. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

85. Postúpenie pohľadávky podľa a nasledujúce zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka a obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť, ale postavenie dlžníka sa potom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi, spôsobom predpokladaným v ustanovení mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi.

86. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka v zmysle práva na plnenie voči dlžníkovi, pokiaľ jej postúpenie nevylučuje (napr. , 604, 844) alebo iný právny predpis. V aplikačnej praxi sa najčastejšie vyskytuje cesia peňažnej pohľadávky, avšak zákon nevylučuje ani postúpenie pohľadávky nepeňažnej. Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť vo všeobecnosti pohľadávka splatná alebo nesplatná, premlčaná, podmienená, prípadne relatívne neplatná, pokiaľ

sa dotknutá osoba pred postúpením neplatnosti účinne nedovolala podľa § 40a. Postúpiť možno pohľadávky zo zmlúv alebo iných obligácií, pohľadávky z titulu nároku na náhrady škody, pohľadávky z bezdôvodného obohatenia a pod. Postúpeniu pohľadávky nebráni jej prípadná spornosť, ani popieranie existencie, výšky alebo iných vlastností záväzku dlžníkom. V čase cesie musí postupovaná pohľadávka existovať alebo musí byť pravdepodobný jej vznik v budúcnosti, pokiaľ ide o postúpenie budúcej pohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ktorá už zanikla, nie je objektívne možné. Je pritom irelevantné, či k zániku pohľadávky došlo v dôsledku splnenia, započítania, preklúzie, nemožnosti plnenia, alebo z iného zákonného dôvodu.

87. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

88. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju strany sporu nenamietajú. Povinnosť preukázať aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu zaťažovalo žalobcu.

89. Žalobca na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie predložil súdu zmluvu o pôžičke zo dňa 24. 02. 2012 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 05. 2014 uzavretú medzi pôvodným veriteľom žalovaného ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, oznámenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 29. 05. 2014 o postúpení pohľadávky adresované žalovanému ako aj výzvu žalobcu na plnenie zo dňa 19. 06. 2014 adresovanú žalovanému.

90. Súd konštatuje, že pri samotnom postúpení pohľadávky právny predchodca žalobcu a žalobca síce postupovali spôsobom predpokladaným v ustanovení a nasledujúce (žalovaný ani postúpenie pohľadávky nesporoval), ale keďže súd nemal po vykonanom dokazovaní preukázaný vznik zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá neexistovala (pozri Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 M Obdo V 6/2006).

91. S prihliadnutím na uvedené súd musel uzavrieť, že žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimáce, t. zn. že mu nepatrí hmotnoprávne postavenie, z ktorého by mu vyplývalo ním uplatňované právo (nárok), resp. mu nevyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

92. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, i s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania súdu neostávalo iné ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť (výrok I. rozsudku). Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce odovzdanie predmetu pôžičky žalovanému, nedošlo k vzniku zmluvy o pôžičke. Pokiaľ zmluva o pôžičke nevznikla, nemohlo prísť objektívne ani k platnému postúpeniu pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na žalobcu, keď v čase cesie postupovaná pohľadávka neexistovala. A keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, žalobca nemôže byť subjektom, ktorému patrí aktívna vecná legitimácia.

93. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

94. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

95. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

96. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

97. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

98. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa ustanovenia v spojení s , a teda žalovanému za uplatnenia zásady úspechu v konaní priznal vo výroku II. rozsudku náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, plne úspešným v konaní bol žalovaný.

99. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.