Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-55-2020.pdf
PDF · 91.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/55/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Evy Šofrankovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A. Bratislava. IČO 36 432 105, právne zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková PhD., advokát so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX M., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 5Er/390/2015 - 24 zo dňa 09.02.2018 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ. ARBITRÁŽNA A MEDIÁČNÁ, a.s., sp. zn. WHB/0111/0041, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.10.2010 a vykonateľnosť 21.11.2011 rozhodol, cit.: ,,Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie EX 933/2015 s a z a m i e t a.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku; § 45 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní; § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zmluva o poskytnutí úveru uzatvoril oprávnený s povinnou dňa 27.04.2007. V podaní zo dňa 26.08.2015 oprávnený uviedol, že uzatváranie zmluvy je proces, v ktorom klient podáva návrh na uzavretie zmluvy a banka vyhodnotí, či návrh na uzavretie zmluvy o úvere prijme alebo odmietne. Počas tohto obdobia má klient priestor na preštudovanie si všetkých podmienok spojených s bankovým produktom a slobodne sa rozhodnúť či danú zmluvu o úvere bez výhrad uzatvorí. Povinná mala možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy.
4. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený poskytol 20.04.2010 povinnej ako dlžníčke úver vo výške 1.250.00 €. Povinná sa zaviazala úver splácal v 70 mesačných splátkach vo výške 36,62. €, teda celkovú sumu 2.563.40 €. Súčasťou formulárovej úverovej zmluvy boli aj obchodne podmienky. V článku 3.7 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach. V zmysle priložených Všeobecných zmluvných podmienok čl. 10.2 .2 ,,Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu. a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania: b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinne v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu." 5. Výrokom rozhodcovského rozsudku sp. zn. WHB/0111/0041 zo dňa 07.10.2011 bolo uložené povinnej povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.257,67 €, úrok vo výške 23,00 % ročne zo sumy 1.257,67 € od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.257.67 € od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 428,89 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 67.46 €. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 160,06 eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. 6. Súd prvej inštancie zmluvu o poskytnutí úveru posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá mala zároveň charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii. Vzhľadom k uvedenému sa na daný právny vzťah vzťahovali tiež ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy, t. j. ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
7. Prvoinštančný súd poznamenal, že nedovoleným plnením je také plnenie, ktoré je výslovne zakázané, alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu. Po preskúmaní rozhodcovskej doložky a spôsobu jej úpravy považoval túto za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, pretože nespĺňala podmienku individuálneho dojednania. Pri posúdení individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky vychádzal z ustanovenia § 53 ods. 2 Obč. zákonníka. V danom prípade bola v zmluve jedna veta o „dohode“ o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, pričom žiadne ďalšie podrobnosti rozhodcovskej doložky v zmluve uvedené neboli. Veta odkazovala na VOP, čiže podstatná časť rozhodcovskej doložky bola uvedená len vo VOP. S týmito podľa zmluvy bol povinný oboznámený, avšak z obsahu zmluvy nevyplývalo, žeby VOP mali byť súčasťou zmluvy, teda vyvstala veľká pochybnosť o tom, či si mohol povinný tieto prečítať, resp. či ich mal k dispozícií aspoň po uzavretí zmluvy. Povinná ako spotrebiteľka si túto doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upraveným v zmluve. Aj keď spotrebiteľke bola daná možnosť žalovať buď na rozhodcovskom alebo všeobecnom súde, v končenom dôsledku výsledkom tejto doložky bolo rozhodovanie sporu rozhodcovským súdom, ktorému sa spotrebiteľka musela podrobiť. V dôvodoch uznesenia sa ďalej uvádzalo, že zákon síce nevylučoval možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach. Ak mala byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľkou právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplývalo, že povinnej sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým, čo znamenalo riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké boli jeho dôsledky. Rozhodcovskú doložku dohodnutú za uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti jej dojednania považoval za neprimeranú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie dosahovalo intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľky a bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobovalo jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo bolo jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. 8. Poukázal na názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v podobnom prípade, ktorý vo svojom uznesení č. k. 13CoE/1/2017 z 18.01.2017 uviedol: ..odvolací súd sa zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 10.2.2. Dospel k záveru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá zmluva o úvere, nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytovaných právnym predchodcom oprávneného. 9. Taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádzalo, že rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladala právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúc sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy mal v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžadoval účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom bolo odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura seripta sunt (práva patria len ostražitým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupoval dôležitejšiemu princípu, ktorým bola ochrana práv spotrebiteľa. To znamenalo, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým bol spotrebiteľ, nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, bol súd prvej inštancie oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. V prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatoval rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom súd prvej inštancie napĺňal princíp vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), d) až h) CSP. Namietal, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia s poukazom na to, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd prvej inštancie nemá zákonné oprávnenie skúmať, hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, že je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nemôže súd prvej inštancie konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje rozhodcovský súd, pričom prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012 a stanoviská R. F. a K. I.. Jeho právny predchodca (Poštová banka, a.s.) postupoval v zmysle § 93b zákona o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom klientovi bola daná možnosť neprijať túto ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a v obchodných podmienkach pre úver, je dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rozdielnych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. Súd prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Vykonaným dokazovaním dospel súd k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu, čím (s poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012) zasiahol do jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Namietal aplikovanie Smernice 93/13/EHS prvoinštančným súdom s konštatovaním, že smernica je záväzná len pre členský štát, ktorému je určená a teóriu eurokonformného výkladu právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Poukázal na rozhodnutia iných okresných a krajských súdov, ktoré v obdobných veciach poverenia vydávajú. Súd nezákonne zvýhodňuje povinného len na základe jeho postavenia. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
11. Aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil nedostatočne skutkový stav, odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že Smernice sú záväzné pre členské štáty a záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nebolo možné odôvodniť Smernicu 93/13/ EHS.
12. Súd prvej inštancie porušil princípy právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď súdy prvej inštancie v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Neprimerane zvýhodňoval povinného pred súdom prvej inštancie, postupom bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon ho súd nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Súd prvej inštancie nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon.
13. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovie, alternatívne aby ho zrušil.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť.
15. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
16. Súčasťou spisu má byť zmluva o úvere ako aj všeobecné obchodné podmienky. Prvostupňový súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že preskúmal rozhodcovský rozsudok, ako aj zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v napadnutom uznesení 5Er/390/2015-24 sú v odôvodnení v bode 7 uvedené údaje, ktoré nekorešpondujú s údajmi uvedenými na predloženej zmluve o úvere a priložených všeobecných obchodných podmienkach. Nekorešpondujú údaje napr. poskytnutá výška úveru, počet pravidelných mesačných splátok, výška mesačnej splátky, deň uzatvorenia zmluvy o úvere a pod.
17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
18. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne dôsledne preskúma zmluvu o úvere a priložené všeobecné obchodné podmienky a až následne vo veci opätovne rozhodne.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.