Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-165-2020.pdf
PDF · 106.25 KB
Case nature
Subarea
11Co/165/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne M.. T. L., nar. X.X.XXXX bytom U., B. 15, zast. JUDr. Evou Hencovskou advokátkou so sídlom Košice, Bajzova 2, proti žalovanému Ing. O. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, Exnárová XX, zast. Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners s.r.o., so sídlom Košice, Žižkova 4D, IČO: 47240482, o vydanie bezdôvodného obohatenia a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 37C/16/2019-383 zo dňa 17.3.2020 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zakázal žalovanému nakladať s bytom Č.. XX, vo vchode XX/3. posch. bytového domu T. XX,XX súp. č. XXX, postaveným na parcele reg. ,,C“ č. XXXX, v podiele 1/1 k celku, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX k celku, evidovaným Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX pre kat. územie Furča, Obec Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III a so spoluvlastníckym podielom k pozemku pod bytovým domom
- parc. reg. ,,C“ č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX D. o veľkosti XXXX/ XXXXXX k celku, evidovaným Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na O. Č.. XXXXX, pre kat. územie Furča, Obec Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III, a to najmä nehnuteľnosti založiť, zaťažiť vecným bremenom, previesť na tretiu osobu, prenajať tretej osobe, vyporiadať v prospech tretej osoby dohodou za úhradu alebo uzavrieť zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k uvedeným nehnuteľnostiam, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej tiež len „NO“), ktorý žalobkyňa podala po začatí konania vo veci samej o vydanie plnenia z neplatnej zmluvy titulom zodpovednosti za bezdôvodného obohatenia, odôvodniac návrh tým, že so žalovaným (v postavení predávajúceho) dňa 2.9.2008 uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod dvojizbového bytu Č.. XX, na 6. poschodí bytového domu súp. č. XXX, na B. XX v U., následne sa dozvedela, že na nehnuteľnosť si uplatňuje práva iná osoba v súdnom spore a bola nútená vstúpiť do súdneho konania v postavení žalovanej v 4. rade spolu so Stavebným bytovým družstvom III Košice (pôvodným vlastníkom bytu) ako žalovaným v 5. rade, v priebehu konania bola oboznámená s predmetom sporu a dozvedela sa, že dňa 19.6.2006 na Okresnom súde Košice I podal žalobu D. U.o, ktorý spolu so H. U. boli spoločnými nájomcami predmetného družstevného bytu a členmi družstva; na základe zmluvy o prevode členských a nájomných práv uzatvorenej dňa 8.2.2006 mala byt kúpiť Y.. E., ktorá ho následne predala žalovanému O. L.. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 3.2.2015 určil zmluvu uzatvorenú medzi H. U.ou a D.A. U.D. a Y.. E. za neplatnú a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, následne na základe odvolania podaného M. Kaškom odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o určení neplatnosti zmluvy
uzatvorenej medzi Svetlanou U. a D. U. a Y.. E. potvrdil a v zostávajúcej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné konanie; Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 11.4.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/244/2017, rozhodol tak, že všetky kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvorené k predmetnému bytu „vyhlásil“ za neplatné a za vlastníka bytu určil Stavebné bytové družstvo III Košice (pôvodného vlastníka bytu), pričom v dôsledku rozhodnutí súdov sa vlastníkom bytu stalo Stavebné bytové družstvo III Košice, žalobkyňa prišla o byt, za ktorý riadne zaplatila kúpnu cenu, dokonca si za účelom jeho kúpy vzala hypotekárny úver. Za vznik bezdôvodného obohatenia, ako aj za vzniknutú škodu žalobkyni zodpovedá žalovaný, ktorý už v čase predaja vedel o prebiehajúcom súdnom konaní, čo jej však zamlčal, preto žalobou uplatnila proti žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 67.727,43 € (kúpna cena bytu 63.898,29 € a poplatky spojené s vlastníctvom a užívaním bytu 3.829,14 €) a nárok na náhradu škody vo výške 8.272,02 € titulom úrokov zaplatených v prospech banky z hypotekárneho úveru, ktorý si vzala za účelom zaplatenia kúpnej ceny bytu. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie NO právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1 až 3, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/50/2010 zo dňa 10.2.2010, v ktorom ústavný súd akcentoval zásadu rímskeho práva „nemo plus iuris ad alium tranfere potest quam ipse habet“, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo a platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo ďalší subjekt, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, teda ho ani nemohol platne previesť, že dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva a dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, pokiaľ im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa v zmysle ust. § 129 a nasl. OZ. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo a nie je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Súd dôvodil, že „vzhľadom na opakovaný prechod vlastníckeho práva smerujúci až ku žalobkyni potom nastupujú samostatné právne vzťahy nielen voči žalovanému, ale aj voči ostatným predávajúcim“, výpismi z listov vlastníctva č. XXXXX a č. XXXXX (podľa stavu v čase rozhodnutia) mal preukázané, že žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetného bytu a pozemku a dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a zároveň i skutočnosť, že žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, čo mu umožňuje s nimi kedykoľvek bez obmedzenia nakladať. Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené skutočnosti preukazujú dôvodnosť potreby a nevyhnutnosti zásahu súdu a uloženia zákazu nakladania s predmetným bytom a pozemkom vo vlastníctve žalovaného nariadením NO. Žalobkyňa osvedčila tiež obavu, že exekúcia môže byť ohrozená a vzhľadom na zistené skutočnosti súd považoval dočasný zásah do vlastníckeho práva žalovaného za dôvodný a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov upravených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom NO, mu (a jeho manželke) slúžia na bývanie, a teda nemá žiadny logický dôvod sa ich zbaviť, nakoľko svoje bývanie nedokáže zabezpečiť iným spôsobom. Bol toho názoru, že v konaní nebola splnená podmienka primeranosti, aby súd nariadil NO v takom rozsahu, keďže hodnotu nehnuteľností súd nemal možnosť objektivizovať a zistiť tak, či výška uplatneného nároku žalobkyne je primeraná k cene nehnuteľností, ktorých sa NO týka (porov. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrice sp.zn. 43Cob/155/2017 zo dňa 22.11.2017). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia žalovanému nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom súd preukazoval dôvodnosť nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a z tohto hľadiska sa javí byť uznesenie arbitrárne, nepodložené riadne vykonanými dôkazmi a nepreskúmateľné. Súd sa len stotožnil so skutkovými tvrdeniami a právnymi dôvodmi uvedenými žalobkyňou v návrhu na nariadenie NO, pričom z neho nevyplýva, prečo je nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana dôvodný. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa si nesplnila procesnú povinnosť osvedčiť dôvodnosť nároku, a teda konajúci súd nemal v žiadnom prípade takémuto návrhu vyhovieť. Taktiež bol žalovaný toho názoru, že nie je splnená podmienka nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov, resp. podmienka, že exekúcia bude ohrozená v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP a v tomto smere považoval za nedostatočnú lakonickú argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej ,,vzhľadom na výšku uplatneného nároku, je daný dôvodný predpoklad, že žalovaný by mohol realizovať kroky, ktoré by znemožnili uspokojenie môjho nároku,
resp. jeho vymožiteľnosť v prípadnom exekučnom konaní“. Podľa žalovaného tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu neposkytujú dostatočný skutkový a právny podklad k vydaniu NO. Aj keď osvedčenie skutočností pri návrhu neodkladného opatrenia v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku nedosahuje rozsah procesného dokazovania v rámci štandardného súdneho konania, hmlisté, neurčité a ničím nepodložené skutkové tvrdenia žalobkyne nemôžu osvedčovať odôvodnenosť uplatneného nároku žalobkyne. Opačná situácia by nastala, ak by žalobkyňa doložila do súdneho spisu napr. fotokópiu uverejnených inzertných ponúk k dotknutým nehnuteľnostiam, avšak z jej strany žiadne takéto dôkazné prostriedky neboli predložené, nakoľko ňou uvádzané skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Uvedené najmä potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný je účastníkom súdneho sporu, kde údajne malo dôjsť k bezdôvodnému nároku žalobkyne, už niekoľko rokov, pričom ak by mal v úmysle zbaviť sa svojho majetku, prípadne sťažiť akúkoľvek potencionálnu vymožiteľnosť údajného a domnelého nároku žalobkyne, urobil by to nepochybne v priebehu posledných 10 rokov viackrát. Ak za posledných 10 a viac rokov neuskutočnil úkon smerujúci k tomu, aby svoj majetok znížil, práve naopak, uskutočňuje úkony smerujúce k tomu aby majetok zveľadil a zvýšil, napr. nadobudnutie obchodného podielu vo firme Inniti s.r.o., mal žalovaný za to, že nariadené NO znamená zásadný zásah do jeho práv, ktorý nie je podloženými relevantnými faktami smerujúcimi k tomu, aby obava, prípadne domnienky žalobkyne boli aspoň trochu reálne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Poukázala na účelovosť argumentácie žalovaného, pokiaľ v odvolaní tvrdí, že hodnota uplatneného nároku je neprimeraná k hodnote nehnuteľnosti, ale toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. V tejto súvislosti podotkla, že hodnota nároku uplatneného v konaní predstavuje sumu 75.999,45 € s príslušenstvom, a mala za to, že v danom prípade sa zreteľne nejedná o značnú neprimeranosť obmedzenia dispozičného práva žalovaného vo vzťahu k výške uplatneného nároku. Nie je účelom ani zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia, aby hodnota nehnuteľnosti, ktorej sa týka nariadené NO presne korešpondovala s výškou uplatneného nároku a takúto podmienku zákon ani nestanovuje. Navyše žalovaný nepreukázal, že disponuje inými možnosťami (peňažnými prostriedkami na účte), ktorými by mohol uspokojiť jej nárok; obmedzenie dispozičných práv žalovaného k nehnuteľnosti tak pokladala za jedinú možnú formu zabezpečenia uspokojenia nároku a zastávala názor, že obmedzenie žalovaného vo forme zákazu špecifikovaného v napadnutom uznesení je primerané, a to aj vzhľadom na predchádzanie prípadným ďalším súdnym konaniam, pričom zdôraznila, že sa nejedná o trvalé vylúčenie žalovaného z dispozície s predmetnou nehnuteľnosťou a NO má len dočasný charakter. Rovnako tak nepovažovala za dôvodný ani argument žalovaného, že nehnuteľnosť nezamýšľa previesť na inú osobu, nakoľko v nej býva. Táto skutočnosť žiadnym spôsobom nebráni žalovanému, aby byt predal, zaťažil, alebo iným spôsobom zmaril možnosť uspokojenia jej nároku v prípade úspešnosti podanej žaloby. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, dala do pozornosti súdu, že v rámci konania o nariadenie NO je rozsah dokazovania podstatne zúžený a postačuje samotné osvedčenie nároku, zákon nevyžaduje a ani súdna prax nekladie požiadavku, aby bol nárok preukázaný. V takom prípade by bol negovaný zmysel nariadeného NO, nakoľko na ťarchu súdu by sa kládla povinnosť vykonať dokazovanie v rozsahu, ktorý zodpovedá vydaniu meritórneho rozhodnutia. Uviedla, že pre osvedčenie uplatneného nároku predložila dostatok dôkazov, z ktorých je tiež zrejmé predchádzajúce konanie žalovaného, ktorý jej predal nehnuteľnosť v čase, kedy už preukázateľne vedel o existencii súdneho konania. Okrem dôkazov preukazujúcich kúpu nehnuteľnosti a existenciu súdneho konania, predložila aj doklady svedčiace o výške uplatneného nároku, najmä potvrdenia o zaplatení kúpnej ceny, zmluvu o úvere s VÚB bankou, a.s., zmluvu o flexihypotéke a prehľad výšky poplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a dani z nehnuteľnosti. Mala za to, že pre účely NO dostatočným spôsobom osvedčila dôvodnosť uplatneného nároku a v tejto súvislosti poukázala na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010 sp.zn. 6Cdo 171/2010, tiež v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach 3Co 337/2009, z ktorých citovala. Podľa názoru žalobkyne pokiaľ žalovaný nemal v záujme nehnuteľnosť previesť, nariadené NO nepredstavuje pre neho reálne obmedzenie. Snaha žalovaného o zrušenie nariadeného NO však svedčí o opaku a o možnom úmysle žalovaného s nehnuteľnosťou ďalej nakladať. Zdôraznila pritom, že už v minulosti žalovaný previedol nehnuteľnosť na ňu ako na ďalšiu osobu aj napriek tomu, že bolo vedené súdne konanie a vyvolal tak ďalšie súdne spory s nezvratnými následkami. Práve nariadenie NO je efektívnym a účinným spôsobom ako žalovanému zabrániť v zmarení prípadnej vymožiteľnosti uplatneného nároku a predísť tak vzniku ďalších sporových konaní. K splneniu podmienky nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov strán poukázala na skutočnosť, že spolu so žalovaným boli účastníkmi
konania od r. 2006 vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 35C 119/2006 a na Krajskom súde v Košiciach pod zn. 6Co 224/2017, proti rozsudku zo dňa 25.9.2018 bolo podané dovolanie z jej strany i zo strany žalovaného, pričom žalovaný nadobudol nehnuteľnosť v r. 2014 rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-6459/2014 zo dňa 16.7.2014, a teda nemohol túto nehnuteľnosť previesť už na začiatku samotného konania. Navyše Okresný súd Košice I rozsudkom 35C/119/2006 zo dňa 3.2.2015 žalovaného nezaviazal k povinnosti vrátiť jej zaplatenú kúpnu cenu, preto žalovaný nemal dôvod účelovo nakladať s bytom, v ktorom toho času býva. Za účelom verifikácie tvrdení navrhla, aby odvolací súd pripojil spis Okresného súdu Košice I zn. 35C 119/2006. Argumentovala tým, že až po podaní žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody mohol žalovaný nadobudnúť obavu, že mu môže byť rozhodnutím súdu siahnuté na jeho majetok, preto je presvedčená o tom, že je daná potreba nutného zásahu súdu do pomerov strán, nakoľko v opačnom prípade by hrozilo, že jej nárok nebude môcť byť uspokojený ani v prípade úspešnosti podanej žaloby. Navyše pri určení neplatnosti zmluvy sú strany povinné vydať si všetko, čo bolo dovtedy plnené, pričom v jej prípade aj napriek rozširujúcej sa súdnej praxi, podľa ktorej musí byť v meritórnom rozhodnutí súdu vyjadrený synalagmatický záväzok vrátiť nehnuteľnosť na strane jednej k povinnosti vrátiť zaplatenú kúpnu cenu na strane druhej, súdy sa opomenuli s touto vzájomnou povinnosťou vysporiadať, keď ona bola rozhodnutiami súdov zaviazaná k povinnosti vrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez toho, aby jej musel žalovaný vrátiť zaplatenú kúpnu cenu. Aj z tohto dôvodu považuje nariadené NO za dôvodné, nakoľko nárok ním chránený, je v celom rozsahu opodstatnený. Na základe uvedených skutočností mala za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Žalovaný v odvolacej replike opísal rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu, zopakoval, že nehnuteľnosti mu (i jeho manželke) slúžia na bývanie, a teda nemá žiadny logický dôvod sa ich zbaviť, nakoľko bývanie nedokáže zabezpečiť iným spôsobom. Trval na tom, že v konaní nie je splnená podmienka primeranosti a nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov, resp. podmienka, že exekúcia bude ohrozená v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP a tvrdenia žalobkyne neposkytujú dostatočný skutkový a právny podklad k vydaniu neodkladného opatrenia.
6. Žalobkyňa sa k odvolacej replike žalovaného nevyjadrila.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním súdu prvej inštancie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, lebo v danej veci zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nie sú splnené, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
8. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
14. Neodkladné opatrenie (od 1.7.2016 ide o nový inštitút v civilnom procesnom práve) je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej). Súd rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie takej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
15. Z ust. § 324 ods. 3 CSP vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie (Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1088).
16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu i námietok obsiahnutých v odvolaní žalovaného v intenciách ním uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci neposúdil návrh v súlade so zákonom a uvedenými zásadami ustálenými v právnej praxi a dospel k nesprávnemu záveru o naplnení zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného NO podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP v spojení s § 325 ods. 2 písm. d) CSP. Z tvrdených skutočností a predložených listinných dôkazov, vzhľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 35C/119/2006-794 zo dňa 11.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co 244/2017 zo dňa 25.9.2018, ktorým súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 2.8.2008 uzatvorená medzi žalovaným Ing. Ladislavom Halgašom, nar. 13.7.1980 ako predávajúcim a žalobkyňou Ing. Erikou Halászovou, nar. 1.8.1974 ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k dvojizbovému bytu č. 27 na Fábryho 15 v Košiciach/6. posch., súp. č. 849 - obytný dom stojaci na parc. KN-C č. 3085 pre kat. územie Furča, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V-9799/2008, je neplatná - aj podľa
posúdenia odvolacieho súdu jednoznačne možno považovať za osvedčený a pravdepodobný nárok žalobkyne na peňažné plnenie proti žalovanému titulom vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, ktorý je predmetom sporu vo veci samej. V danej veci však nie je splnená podmienka potrebnosti usporiadania (úpravy) pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ sa žalobkyňa domáha nariadenia NO z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená alebo zmarená a pre vznik možnej ujmy na jej právach v prípade dispozície žalovaného (dlžníka) s predmetnými nehnuteľnosťami ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej. Návrhom sledovaný účel, t.j. zabezpečiť, aby neprišlo k sťaženiu uspokojenia pohľadávky žalobkyne ako veriteľa, príp. k zmareniu vynútiteľnosti súdneho rozhodnutia, podľa názoru odvolacieho súdu však v danom prípade možno dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia a z uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, že nie je splnená základná podmienka a zákonná požiadavka úspešnosti návrhu na neodkladné opatrenie.
17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie NO žiadnym spôsobom nezdôvodnila a neosvedčila, z akých dôvodov je návrhom sledovaný cieľ nedosiahnuteľný zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalovanému zabezpečovacím opatrením. Aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP, vzhľadom na subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, vyjadrenú v ust. § 324 ods. 3 CSP, opísanie týchto skutočností odôvodňujúcich nemožnosť zabezpečenia peňažnej pohľadávky zriadením záložného práva na veciach dlžníka, treba považovať za fakultatívnu náležitosť návrhu na nariadenie NO. Navrhovateľ by mal svoje tvrdenie podložiť aj (spravidla listinnými) dôkaznými prostriedkami, na základe ktorých môže súd dané tvrdenie považovať za osvedčené, čo má pre navrhovateľa osobitný význam vtedy, ak sú vo vzťahu k účelu navrhovaného NO splnené všeobecné podmienky na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením, ako je tomu aj v posudzovanej veci.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zákonné prepoklady pre nariadenie navrhovaného NO nie sú splnené, odvolanie žalovaného posúdil ako opodstatnené z hľadiska preukázania odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, a nakoľko neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého uznesenia (§ 387 CSP), ani pre jeho zrušenie (§ 389 CSP), postupom podľa ust. § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
19. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo o nich rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.