Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/47/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému T. G., nar. XX.XX.XXXX, obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa písmeno c), písmeno d), písmeno c) s poukazom na ust. , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.5.2020 č.k. -409, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.9.2020 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného T. G., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.5.2020 č.k. -409 bol obžalovaný T. G. uznaný za vinného, že od bližšie nezisteného obdobia do 26.11.2018 opakovane si zadovažoval od presne nezistených osôb na doposiaľ nezistenom mieste nezistené množstvo metamfetamínu, ktoré následne prechovával v J. U., na ul. T. v obytnom dome so súpisným číslom XXX/X na 4 poschodí v byte č. XX, ktorého je užívateľom a tieto ďalej predával za rôzne sumy, najčastejšie za 20,-- eur za dávku, bližšie neustálenému počtu osôb, minimálne však osobám O. Z., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom J. U., W. č. XXX/XX, H. V., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom J. U., ktorý metamfetamín u seba prechovával do dňa 31.10.2018 a následne dobrovoľne vydal policajtom v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Dunajskej Strede pod ČVS:ORP-856/DS-DS-2018, ktorý materiál bol zaslaný na expertízu do Kriminalistického a expertízneho ústavu Bratislava, ktorý po expertíznom skúmaní v znaleckom posudku pod číslom PPZ-KEU-BA-EXP-2018/13975 konštatoval, že zaistený béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 183 mg s primeranou koncentráciou 74,4 % hmotnostných metamfetamínu, obsahuje 136 mg absolútneho metamfetamínu, ktorý KEU PZ Bratislava považuje za 3-14 bežných jednotlivých dávok drogy a iným osobám cez sprostredkovateľa a to B. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. U., B. P. XXXX/XX a T. U., nar.XX.X. XXXX, trvale bytom P. J., T. ulica XXX/X, ktorí metamfetamín prechovávali v motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, Eč: DS917ER do 05.11.2018, čo bolo následne zaistené prehliadkou iných priestorov a pozemkov v trestnej veci vednej na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Dunajskej Strede pod ČVS:ORP-868/DS-DS-2018, ktorý materiál bol zaslaný na expertizu do Kriminalistického a expertízneho ústavu Bratislava, ktorý po expertíznom skúmaní v predbežnom vyjadrení pod číslom PPZ-KEU-BA-EXP-2018/14798 konštatoval, že zaistený béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 291 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu a to množstvo zodpovedá minimálne 4 bežným jednotlivým dávkam drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, pričom metamfetamín je v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov zaradený do 11. skupiny psychotropných látok, teda neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa písmeno c), písmeno d), písmeno c) s poukazom na ust. . Za to bol odsúdený podľa pri použití a k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradebý do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa a súd obžalovanému uložil aj ochranný dohľad na 2 (dva) roky. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní obžalovaný uviedol: V predmetnej trestnej veci stojí vo svojej podstate právna kvalifikácia skutku podľa Tr. zák. na tom, či možno uzatvoriť na základe vykonaného dokazovanía bez akýchkoľvek logicky odôvodnených pochybností, že svedkovia B. X. a T. U. si kupovali od obžalovaného drogy prostredníctvom U. V.. Zároveň by malo platiť, že obžalovaný má prezývku „H.“ a že U. V. svedkov neoklamala, hovorila im pravdu a drogy skutočne zadovážila od obžalovaného a nie od inej osoby. U. V. pritom popiera, že by niekedy pre týchto svedkov zadovážila drogy. Za danej situácie bolo potrebné v trestnom konaní bezpečne zistiť, ako môžu B. X. a T. U. vedieť, ak im aj uveríme, že im drogy U. V. naozaj zadovážila, a že ich zadovážila práve od obžalovaného. Veď ani títo svedkovia nepotvrdzujú vo svojich výpovediach, že U. V. zadovážila drogy od obžalovaného, tvrdia, že ich zadovážila pre nich od „H.“ , pričom z procesne vykonaného dokazovania nevyplýva, že obžalovaného prezývajú „H.“, naopak, takúto prezývku má mať podľa dokazovania brat obžalovaného. B. X. na hlavnom pojednávavaní dňa 4.9.2019 a T. U. na hlavnom pojednávaní dňa 26.6.2019 potvrdili, že „H.“ nepoznajú. Čo potom z procesne vykonaných dôkazov spája obžalovaného s tvrdením svedkov B. X. a T. U. (obdobne R 95/1999). Pokiaľ to zhrnieme tak dostaneme nasledovné: Obžalovaný popiera, že by zadovážil drogu pre týchto svedkov a zároveň aj U. V. tvrdí, že im drogu nezadovážila. Svedkovia tvrdia, že im ju zadovážila, ale od „H.“, pričom tohto nepoznajú. Na základe takýchto informácií nie je predsa možné urobiť záver bez akýchkoľvek pochybností, že obžalovaný zabezpečil drogu pre B. X. a T. U.. Tvrdenie, že U. V. a aj P. W., ktorý výpoveď obžalovaného a U. V. potvrdzuje, mohli mať logický dôvod vypovedať týmto spôsobom, aby si neprivodili trestné stíhanie, neznamená, že tak aj urobili a z uvedeného dôvodu takto vypovedali. Veď aj samotný odvolací súd použil v tejto súvislosti vo svojom uznesení č.k. -346 zo dňa 31.10.2019 slovo „mohli“, pričom vina nemôže byť preukazovaná takýmto podmieňovacím spôsobom, ale musí byt' založená na nespochybniteľných záveroch, teda nie na domnienke, že niečo „mohli,,. Rovnako mohli svedkovia vypovedať tak ako vypovedali preto, lebo je to pravda. Podľa uznesenia NS SR č. k. zo dňa 2. 6. 2010 , str . 4 , aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov je vlastne nevyhnutným prostriedkom pre náležíte zistenie skutkového stavu veci. A práve táto procesnoprávna zásada vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a preukázané fakty a nie iba o pravdepodobnosť, či domnienku. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. Zároveň je potrebné uviesť, že informácia svedkov B. X. a T. U. obsiahnutá v ich výpovediach, že drogu majú od „H.“, je dôkazom nepriamym vo vzťahu k dokazovanej skutočnosti. Nepriamy dôkaz potvrdzuje alebo vyvracia existenciu určitej dokazovanej skutočnosti pomocou skutočnosti inej, ktorá súvisí s dokazovanou skutočnosťou len nepriamo. Jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti, k tomu musia byt' k dispozícií viaceré nepriame dôkazy, pretože nepriamy dôkaz má svoju hodnotu iba v spojení s inými dôkazmi. Nepriame dôkazy musia na preukázanie viny tvoriť vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú určitú skutočnosť, a ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jeden jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť' iného záveru (R 38/1968-IV., R 38/1970-I.,NS SR ). V danom prípade nie je výpoveď svedkov B. X. a T. U. podporená žiadnym iným dôkazom. Nemôže z uvedeného dôvodu stačiť, aby súd k tejto otázke uviedol, že neuveril výpovedi U. V., teda, že jej výpoveď nepovažuje za vierohodnú, nemá totiž v tomto smere priamy dôkaz. Naviac súdna prax rešpektuje záver, že súd nemôže nevierohodnosť niektorého z dôkazov odôvodniť len okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti inej skupiny dôkazov (R 6/1970). Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. zo dňa 27.5.2020 podľa , , , , zrušil a podľa , aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

3. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného v žiadnej časti nie je dôvodné. 5. Odvolanie obžalovaného je založené na inom hodnotení vykonaných dôkazov ako to v napadnutom rozsudku urobil prvostupňový súd. 6. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k hodnoteniu dôkazov uviedol nasledovné. 7. Pokiaľ ide o svedka O. Z., tento oproti prípravnému konania na hlavnom pojednávaní dňa 26.6.2019 pozmenili svoju výpoveď v tom smere, že uvádzal, že nemal vedomosti o tom, že by obžalovaný predával drogy a ani nekupoval od neho drogy, iba preto vypovedal v prípravnom konaní tak ako vypovedal, lebo bol pod nátlakom policajtov. Pri výpovedi v prípravnom konaní konkrétne uvádzal, kde, kedy a od koho kupoval drogu, preto súd na návrh prokurátora prečítal jeho výpoveď z prípravného konania za účelom vysvetlenia rozporov. Svedok Z. nevedel sa vyjadriť k rozporom, z ktorého dôvodu súd zvážiac aj tú okolnosť, že v prípravnom konaní bol prítomný aj vtedajší obhajca obžalovaného, pričom svedok dobrovoľne podpísal zápisnicu, neuveril tvrdeniu svedka Z. ohľadne zmeny jeho výpovede v prospech obžalovaného. 8. Vo vzťahu k svedkovi H. V. prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol, že na hlavnom pojednávaní dňa 4.9.2019 výslovne uviedol, že pozná obžalovaného asi maximálne 2 roky a bol za ním kúpiť si pervitín, ale nosil k nemu aj mobilné telefóny na opravu a vtedy si vždy vypýtal od neho niečo so slovami „či by mu nevedel pomôcť s drogami“, na čo obžalovaný reagoval tak, že áno a dal mu pervitín a toto všetko sa odohralo v J. U., na T. ulici na 4. poschodí bytovky. 9. Ďalší vypočutí svedkovia, B. X. a T. U. oproti prípravnému konaniu pozmenili svoje výpovede, hoci naďalej tvrdili, že cez U. V. si zadovažovali drogu a bola to práve U., ktorá išla hore k obžalovanému, pričom oni zostali v osobnom aute a čakali na U., avšak svedok U. sa vyjadril aj v tom smere, že U. išla k nemu hore na byt a ďalej presne opisoval akým spôsobom sa dostal s B. X. v spoločnosti U. V. pred obytný blok kde býva obžalovaný. On poznal osobu s prezývkou „H.“, ale osobne obžalovaného nepoznal, pričom svedkyňa U. V. im tvrdila, že ide za „H.“ a oni čakali v aute a keď sa vrátila, odovzdala im pervitín a ešte predtým ako išla hore jej dali 30,- Eur. Svedok B. X. na hlavnom pojednávaní dňa 4.9.2019 vo svojej výpovedi potvrdil, že U. hovorila, že ide za „H.“, ktorého on nikdy nevidel, ale ešte predtým ako U. zadovážila drogu, jemu zavolal priateľ T. U., s ktorým spoločne zavolali U. V. „či nemá niečo, konkrétne pervitín“. Tá im oznámila, aby sa zastavili na sídlisku pred blokom kde bývala U., potom ju zobrali s autom na iné miesto, kde jej odovzdal peniaze, čakali 5 - 10 minút a toto sa udialo na T. ulici, kde bol bývalý trh a oni boli pred minipressom. Výpoveď svedka X. v tejto časti je zhodná aj s výpoveďou svedka U., ktorý tiež udával, že uvedený obytný blok kde býva obžalovaný sa nachádza vedľa jednej krčmy. Aj svedok X. uvádzal, že U. išla za osobu menou „H.“, ktorého on osobne nepozná. 10. Svedkyni U. V., ako milenke obžalovaného, ktorá oproti prípravnému konaniu popierala skutočnosti uvádzané svedkami B. X. a T. U., prvostupňový súd neuveril. Obidvaja vypočutí svedkovia U. a X.

už v prípravnom konaní jednoznačne poukazovali na jej účasť pri sprostredkovaní kúpy drog od obžalovaného, keďže ona sama obidvom svedkom prikázala kde ju majú zobrať s osobným motorovým vozidlom a sama povedala, že ide za „H.“. 11. Ďalší vypočutí svedkovia a to P. W., Z. V. a W. X. sa nevedeli bližšie vyjadrovať k samotnému skutku, len P. W. potvrdil, že on ako užívateľ drogu spolu užíval pervitín aj so U. a aj X.. Svedkyňa Z. V., ako priateľka obžalovaného, vypovedala, že v spoločnej domácnosti s obžalovaným nikdy nemali drogu, obžalovaný nikdy nepredával drogu, ale nevedela vysvetliť, akým spôsobom došlo ku kontaminácii jej rúk, ako aj ku kontaminácii rúk svedkyne W. X.. 12. Prvostupňový súd hodnotenie dôkazov uzavrel tak, že zvážiac postavenie jednotlivých svedkov pri kúpe drog neuveril zmeneným výpovediam svedkov na hlavných pojednávaniach, vzhľadom na tie skutočnosti, že jednotliví svedkovia nevedeli vysvetliť rozpory vo svojich výpovediach, pričom už v prípravnom konaní jednoznačne obidvaja svedkovia Z. a V. opisovali priamo kúpu drog od obžalovaného a ďalší svedkovia B. X. a T. U. opisovali sprostredkovanú kúpu drog cestou svedkyne U. V.. 13. Uvedené skutkové zistenia, spoločne s ostatnými dôkazmi, podľa prvostupňového súdu odôvodňujú naplnenie objektívnej ako aj subjektívnej stránky zločinu podľa , , a . Viacerými osobami v zmysle sa rozumie najmenej 3 (tri) osoby. 14. Hodnoteniu vykonaných dôkazov tak, ako ho urobil prvostupňový súd a ako je opísané v odsekoch 7 až 13 odôvodnenia tohto uznesenia, nie je možné zo strany odvolacieho súdu vytknúť žiadnu nesprávnosť alebo nezákonnosť. Postup prvostupňového súdu je v súlade s požiadavkami kladenými na rozsah vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenie v ustanoveniach , . Pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami, alebo sa spravoval hodnotením, ktoré podal obžalovaný vo svojom odvolaní. Pri posúdení vyššie citovaných svedeckých výpovedí v ich vzájomných súvislostiach, je záver tom, že došlo k spáchaniu skutku tak, ako je popísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku, správny. Zhodnotenie pravdivosti jednotlivých svedeckých výpovedí urobil prvostupňový súd správne, na základe logických úvah, ktoré vychádzajú z preukázaných skutočností a nie iba predpokladov a odvolací súd s týmto hodnotením v plnom rozsahu súhlasí. 15. K jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného je potrebné uviesť, že výpoveď svedka V., ktorý stotožnil osobu obžalovaného s osobou prezývanou H. a ktorý (spolu so svedkom Z.) potvrdil, že obžalovaný sa zaoberal predajom pervitínu, spoločne z výpoveďami svedkov U. a X. preukazujú, že to bol práve obžalovaný, od ktorého získala svedkyňa V. drogu, ktorú potom predala týmto svedkom (U. a X.). 16. Aj odvolací súd považuje výpovede svedkov U. a X. z prípravného konania za pravdivé, pretože obaja zhodne popisujú celý „proces“, ktorým získali pervitín, cez sprostredkovateľa - U. V.. Niet prečo sa logicky domnievať, že táto svedkyňa V. by svedkom U. a X. klamala o tom, že drogy ide zobrať k H., teda k obžalovanému. Tvrdenie, že by im svedkyňa mohla klamať, je práve tou špekuláciou, resp. nedôvodným predpokladom, o ktorý nemôže súd oprieť svoje úvahy. 17. Pokiaľ obhajoba vo svojom odvolaní (správne) poukazuje na zásadu, že nepriame dôkazy majú spoľahlivo preukazovať dokazovanú skutočnosť a to tak, že z nich možno vyvodiť len jeden záver a súčasne je vylúčená možnosť iného záveru, odvolací súd uvádza, že možnosť iného záveru musí byť možnosť reálna, nie hypotetická, či neurčitá. Obhajoba neponúkla možnosť iného záveru, vyplývajúcu z preukázaných skutočností a nie z dohadov, než toho, ku ktorému dospel prvostupňový súd. 18. Skutkový stav tak, ako ho zistil prvostupňový súd, potom napĺňa všetky zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu tak ako ho vo výrokovej časti napadnutého výroku o vine právne kvalifikoval prvostupňový súd. K právnej kvalifikácii skutku nepodal obžalovaný žiadne odvolacie námietky. 19. Prvostupňový súd sa pri rozsahu vykonaného dokazovania, jeho hodnotenia a odôvodnenia svojho rozsudku riadil závermi, ku ktorým dospel tunajší súd vo svojom uznesení zo dňa 31.10.2019, č. k. -346, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok okresného súdu v tejto veci zo dňa 4.9.2019. 20. Nakoľko odvolací súd nezistil v hodnotení vykonaných dôkazov žiadnu nesprávnosť, ktorá by sa premietla do výroku o vine napadnutého rozsudku, považuje výrok o vine obžalovaného za správny a zákonný. 21. Pokiaľ ide o výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, obžalovaný neuviedol v odvolací žiadne konkrétne námietky. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v minimálnej výmere 10 rokov,

v rámci trestnej sadzby uvedenej v ustanovení , upravenej podľa ustanovenia , t. j. 10 rokov až 13 rokov 4 mesiace. Z tohto pohľadu nemožno uloženému trestu, pokiaľ ide o jeho výšku, nič vytknúť. Trest bol uložený v minimálnej výmere a dôvody na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby neboli zistené. 22. Zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, podľa ustanovenia , prvostupňový súd odvodnil tým, že obžalovaný doteraz súdne trestaný nebol a nepreukazoval takú mieru narušenia, že by v ústave na výkon trestu iného stupňa nebola jeho náprava lepšie zaručená. K tomuto odvolací súd iba dodáva, že obžalovaný ako páchateľ obzvlášť závažného zločinu mal byť zaradený na výrok trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia tak, ako to predpokladá ustanovenie . Prvostupňový súd však správne zvážil uvedené okolnosti a využil možnosť uvedenú v ustanovení a obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu s miernejším stupňom stráženia. 23. Obžalovanému, ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu prvostupňový súd obligatórne uložil aj ochranný dohľad podľa . Jeho výšku v trvaní dvoch rokov stanovil v rámci zákonnej sadzby 1 až 3 roky, uvedenej v . 24. Vzhľadom na zistené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.