Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/4/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného M. P. v senáte

zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej

a JUDr. Štefana Sekelského na verejnom zasadnutí 2. júna 2010 v Bratislave prejednal

odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici a poškodenej D. Z. proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. marca 2008 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , zo dňa 14. augusta 2009 a takto

rozhodol:

I.

Podľa v znení neskorších predpisov odvolanie

prokurátora sa z a m i e t a .

II.

Podľa odvolanie poškodenej D. Z. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Citovaným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s vyššie

citovaným opravným uznesením toho istého súdu bol obžalovaný M. P. podľa § 226 písm. c/

(v znení účinnom do 31. decembra 2005) oslobodený spod obžaloby za skutok právne

2

kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. (v znení účinnom

do 31. decembra 2005), ktorý mal spáchať tak, že

v presne nezistenom čase dňa 4. mája 2001 na doposiaľ nezistenom mieste v katastri

obce P., v úmysle usmrtiť poškodeného B. Z., mu doposiaľ nezisteným spôsobom spôsobil

zranenia – zlomeninu temennej lebečnej kosti vľavo a zlomeninu čelovej kosti s následkom

smrti, jeho telo následne vložil do jamy rozmerov cca 100 x 50 cm, hĺbky 50 cm, ktorá bola

na tento účel vykopaná v katastri obce P. a zakryl ju igelitovým vrecom a zeminou, kde bolo

nájdené dňa 20. augusta 2003 v pokročilom štádiu rozkladu.

Podľa právna zástupkyňa poškodeného – D. Z. s nárokom

na náhradu škody bola odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Po vyhlásení tohto rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásila odvolanie

prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej prokurátor) a poškodená D. Z..

Krajský prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania vytýkal súdu

prvého stupňa nesprávnosť rozhodnutia. Má za to, že súd prvého stupňa dôkazy produkované

na hlavnom pojednávaní vyhodnotil jednostranne, izolovane, bez vzájomných súvislostí

a výlučne v prospech obžalovaného. Na tento záver usudzoval už zo samotného taxatívneho

rozčlenenia dôkazov do bodov a/ – g/, pričom je toho názoru, že z odôvodnenia rozsudku

jednoznačne vyplýva, že súd výlučne jednotlivo hodnotil produkované dôkazy, bez uváženia

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

K jednotlivým dôkazným prostriedkom, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil,

prokurátor poukazoval na to, že previerka výpovede obžalovaného bola vykonaná

zákonným spôsobom. V rozpore s názorom súdu sa domnieva, že z nej jednoznačne vyplýva,

že obžalovaný na mieste činu bol, na toto miesto vyšetrovací tím bez akéhokoľvek

ovplyvnenia zaviedol a túto skutočnosť najprv odôvodnil absurdným tvrdením, že uvedené

miesto si iba vytipoval a neskôr, vrátane hlavného pojednávania, že na miesto bol navedený

operatívnymi pracovníkmi účastnými na úkone. V tejto súvislosti poukazoval na to, že všetci

operatívni pracovníci účastní úkonu, boli vypočutí na hlavnom pojednávaní, pričom

obžalovaný ani pri jednom z nich neuviedol, že by sa jednalo o policajta, ktorý ho nútil,

či navádzal. Je toho názoru, že neexistuje jediný dôvod pochybovať o hodnovernosti

výpovedi týchto svedkov, a preto je toho názoru, že rozpornú a absurdnú obhajobu

3

obžalovaného bolo potrebné vyhodnotiť ako nereálnu a vyvrátenú ostatnými produkovanými

dôkazmi.

Vo vzťahu k nálezu čiapky na mieste kostrového nálezu, ktorú pri rekognícii

obžalovaný opoznal ako svoju vytýkal prokurátor súdu, že tento dôkaz nevyhodnotil

v kontexte s ostatnými vo veci produkovanými dôkazmi. Obdobný postup vytýkal

aj vo vzťahu k možnému motívu spáchania trestného činu a výpovedi svedkyne L. M..

Indície o pohybe poškodeného aj po dni jeho zmiznutia sa podľa názoru prokurátora

nepotvrdili a nekorešpondujú ani s ostatnými produkovanými dôkazmi. Má za to, že súhrn

týchto nepriamych dôkazov mal byť súdom prvého stupňa skúmaný v tom smere,

či netvorí logickú a ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich

a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré usvedčujú zo spáchania trestného činu práve

obžalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa , zrušil napadnutý rozsudok a aby v súlade

s ustanovením vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodená D. Z. na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu spresnila,

že odvolanie podala proti oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd na podklade odvolania

prokurátora podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých

výrokov napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto rozsudku

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd oslobodil obžalovaného M. P. spod obžaloby v podstate s odôvodnením,

že hoci podozrenie voči obžalovanému z usmrtenia poškodeného nie je zanedbateľné, sieť

zhromaždených nepriamych dôkazov nie je uzavretá tak, že by vylučovala možnosť,

že páchateľom trestného činu voči poškodenému môže byť aj osoba odlišná

od obžalovaného.

S uvedeným záverom sa v plnom rozsahu stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky a k odvolaniu prokurátora uvádza:

4

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného

poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv

na objasnenie skutkového stavu veci, alebo na možnosť uplatnenia práva na obhajobu.

Krajský súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením

vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci.

Rozsah vykonaného dokazovania je v preskúmavanej veci dostatočný a nie je ani zrejmé,

ktoré ďalšie dôkazy by bolo potrebné ešte procesne relevantne vykonať. V tomto smere totiž

odvolanie prokurátora absentuje akékoľvek návrhy, či podnety na potrebu ďalšieho

dokazovania. Podstata podaného odvolania vlastne smeruje len proti hodnoteniu dôkazov

krajským súdom. Odvolací súd však konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v intenciách

I keď je pravdou, že odôvodnenie napadnutého rozsudku sa vymyká

zaužívanému štandardu odôvodnenia rozsudkov všeobecných súdov, nie je však v rozpore

s ustanovením Naopak. Z obsahu odôvodnenia je zrejmé, že krajský súd

vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom

ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému

z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov, nie je možné nič vytknúť, pričom

správne aplikoval aj zásadu in dubio pro reo, ktorá sa musí prejaviť pri rozhodovaní súdu.

V nadväznosti na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov je vlastne nevyhnutným prostriedkom

pre náležité zistenie skutkového stavu veci. A práve táto procesnoprávna zásada

vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené

a bezpečne preukázané fakty a nie iba o pravdepodobnosť, či domnienku. Tam, kde nie

je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia odpovedá skutočnosti, volí

súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného

priaznivejšia.

V konkrétnom prípade neexistuje priamy dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného

M. P. zo spáchania žalovaného skutku. Je pravdou, že súd môže oprieť výrok o vine

aj o nepriame dôkazy. Tie ale musia vo svojom súhrne tvoriť logickú a ničím nenarušenú

sústavu – harmonický celok. Sústava nepriamych dôkazov (nestačí jeden nepriamy dôkaz)

musí byť uzavretá tzn., že dôkazy musia vo svojom súhrne viesť k jedinému záveru

a musia vylučovať iný záver.

5

Za základný nepriamy dôkaz ukazujúci na to, že obžalovaný M. P. mal spáchať

žalovaný skutok obžaloba považuje dôkaz získaný z dôkazného prostriedku vo forme

previerky výpovede na mieste. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k dôvodom

rozvedeným v napadnutom rozsudku, ktoré považuje za vecne správne, dodáva, že tento

dôkaz síce ukazuje na dôvodné podozrenie, nedáva ale dostatočné podklady pre bezpečné

a nepochybné zistenie súdu, že obžalovaný M. P. bol skutočne v čase smrti B. Z. na mieste

činu a že menovaného spôsobom v obžalobe zisteným aj usmrtil. Pre vyslovenie takéhoto

záveru neexistuje žiaden dôkaz, a to ani vo forme čiapky obžalovaného nájdenej v blízkosti

miesta kostrového nálezu. Obžalovaný nepoprel vlastníctvo k predmetnej čiapke, nevie,

ale ako sa tam dostala, možno ju mal na hlave, nepáčila sa mu, preto ju nenosil. Prevažne

používal šiltovku s tým, že v partii si čiapky vzájomne vymieňali. Svedkovia L. M., vydatá

K., V. Z., M. Ž., A. K., T. P., J. Z., M. Ď. a J. Z. potvrdili, že obžalovaný prevažne nosil

šiltovku so šiltom dozadu, len v zime používal čiernu pletenú čiapku (skutok sa mal stať

4. mája). Obhajoba obžalovaného, že čiapky si vzájomne vymieňali, nebola nijakým

dôkazným prostriedkom vyvrátená. Naopak. Nepriamo ju potvrdzuje aj záver z odborného

vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Odboru prírodovedného

skúmania a forenznej identifikácie Banská Bystrica, ktorý síce nevylúčil obžalovaného

ako pôvodcu prímesi DNA znakov zistených z vlasov zaistenej čiapky, no zároveň potvrdil,

že k analýze boli predložené dva vlasy o dĺžke 2 – 5 cm pochádzajúce najmenej od dvoch

ľudí.

Ani vo vzťahu k možnému motívu spáchania trestného činu obžalovaným neexistujú

jednoznačné a nepochybné závery z jednotlivých dôkazných prostriedkov o jeho vine. Je treba

uviesť, že preukazovanie motívu konania obžalovaného je v podstate tak obtiažne,

ako preukazovanie jeho zavinenia, a to najmä v prípadoch, keď chýba priznanie páchateľa.

Totiž motív konania je súčasťou subjektívnej stránky trestného činu a nemožno ho priamo

pozorovať. Práve v dôsledku toho sa motív trestného činu môže zisťovať len z nepriamych

dôkazov.

V konkrétnom prípade výpovede svedkyne L. M. vydatej K. ani výpovede

utajovaného svedka nepreukazujú dostatočným spôsobom obžalobou predpokladaný motív

obžalovaného k usmrteniu poškodeného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd, totožne so súdom prvého stupňa,

s poukazom na vyššie uvedené teda uzatvára, že dôvodné podozrenie zo spáchania

6

žalovaného skutku obžalovaným M. P. zostalo po vykonanom dokazovaní len v tejto rovine.

Krajský súd pritom k svojmu rozsudku dospel riadnym procesným postupom, rešpektujúc

práva procesných strán a vedomý si svojho postavenia v trestnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zvážení všetkých rozhodných skutočností preto

dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a toto podľa zamietol.

K odvolaniu poškodenej D. Z. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza:

Podľa rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený,

ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že poškodená strana nemôže podať odvolanie do viny,

či trestu. Jej právo je obmedzené len na možnosť podania odvolania do výroku o náhrade

škody.

Podľa odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané

oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo

znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým vzala späť.

Keďže poškodená D. Z. podala odvolanie do výroku o vine, k čomu nie je zo zákona

oprávnená, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jej odvolanie podľa

zamietol, pretože bolo podané osobou neoprávnenou.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 2.júna 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová