Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4To-40-2025.pdf
PDF · 99.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/40/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti obžalovanému ml. A. B. a spol., pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní okresnej prokurátorky v Nitre (ďalej len „okresná prokurátorka“), proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28.02.2025, sp. zn. 33T/27/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 04. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresnej prokurátorky z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní ml. A. B. a C. D. podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 3 Pv 126/21/4403, podanej na Okresný súd Nitra dňa 10.04.2024, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 k 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že: „ml. A. B. a C. D. po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v čase približne o XX.XX B. dňa 13. marca 2021, na B. ulici v E., fyzicky napadli poškodeného F. G. takým spôsobom, že ho C. D. jeden raz udrel päsťou do oblasti tváre a následne do neho sotil, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho následne A. B. asi päť krát kopol do oblasti hrudníka a tváre, potom ako poškodený vstával zo zeme ho C. D. jeden raz kopol do oblasti hlavy, čím tak poškodenému F. G., spôsobil ľahký otras mozgu, pomliaždenie hlavy v oblasti čela a v oblasti pravého ucha s odreninami, pomliaždenie ľavej strany hrudníka a zlomeninu novej kostičky vľavo s dobou liečenia a pracovnej neschopnosti v trvaní do 7 dní“, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, bola poškodená spoločnosť G. H. I., a.s., so sídlom J. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škodu odkázaná na civilný proces.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní nemohol urobiť jednoznačný záver o tom, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaných podaná obžaloba. Po vykonaní dokazovania zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a rešpektujúc zásadu trestného konania uvedenú v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, v ktorom je upravená prezumpcia neviny. V konaní bol zo strany okresného prokurátora voči obžalovanému B. produkovaný jediný priamy dôkaz, a to samotnú výpoveď obžalovaného B. na hlavnom pojednávaní a uviedol, že Trestný poriadok s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku nepriznáva žiadnemu dôkazu a priori osobitný význam, resp. špeciálnu alebo inak výraznejšiu dôkaznú silu. Záver o zavinení je v zásade možné dokazovať akýmikoľvek zákonnými dôkaznými prostriedkami, súčasne vykonanými zákonne súladným spôsobom a priznanie obvineného nemožno nielen podceňovať, no ani preceňovať (primerane R 60/1972). Obsah priznania obvineného možno považovať za vierohodný iba vtedy, ak je možné túto vierohodnosť preukázať ďalšími vierohodnými dôkazmi (R 38/1968). Priznanie obvineného
preto nemôže byť vnímané ako ,,koruna dôkazov“ a základom dokazovania ako takého. Naopak, priznanie musí byť podporené aj inými dôkazmi, ktoré toto priznanie potvrdzujú. (1Tdo/6/2021). Vina obžalovaného však môže byť založená len na takých dôkazoch, ktoré vo svojom úhrne tvoria logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť jediný záver nepripúšťajúci inú alternatívu. Zo znaleckého posudku č. 58/2021 L. M. N. a predložených lekárskych správ síce vyplynulo, že poškodenému boli spôsobené zranenia uvedené v skutkovej vete obžaloby, avšak vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany prokuratúry vo vzťahu ku skutočnosti, že sa žalovaný skutok stal, a akým spôsobom sa stal, samostatné dokázanie skutočnosti, že poškodenému boli spôsobené uvedené zranenia nebolo spôsobilé na vytvorenie sústavy logickej, ničím neprerušovanej a uzavretej sústavy dôkazov, navzájom na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť jediný záver o spáchaní skutku obžalovaným B., ktorý by nepripúšťal inú alternatívu, a na ktorých by mohla byť založená vina obžalovaného B.. Vo vzťahu k obžalovanému D. na hlavnom pojednávaní a ani v prípravnom konaní nebol vykonaný žiadny zákonný priamy dôkaz o napadnutí poškodeného obžalovaným D. spôsobom popísaným v skutkovej vete obžaloby a zároveň z vykonaného dokazovania a to výpovede svedkyne O. P. a obžalovaného B. vyplynulo, že jedinou interakciu obžalovaného D. s poškodeným bolo, že poškodeného obžalovaný D. len odstrčil v priebehu útoku práve poškodeného na obžalovaného B.. Súd I. stupňa uviedol, že svedkovia a obžalovaní sa zhodovali len v tých skutočnostiach, že sa obžalovaní a poškodený stretli pri paneláku na Štúrovej ulici v Nitre (obžalovaný B., obžalovaný D., poškodený, svedkovia N., K. a P.), obžalovaný B. okríkol poškodeného (obžalovaný B., obžalovaný D. a poškodený), na čo sa poškodený otočil a rozbehol naspäť k obžalovanému B. (obžalovaný B. a obžalovaný D.) a skokom zo schodov chcel na neho zaútočiť, čomu zabránil obžalovaný D. odstrčením poškodeného z dráhy útoku (obžalovaný B., obžalovaný D. a svedkyňa P.) a poškodený nemal žiadne viditeľné zranenia (svedkovia O. a N.) a s výnimkou výpovede svedka K. v tom smere, že poškodený mal niečo na tvári, avšak svedok nevedel uviesť o čo sa jednalo a iné viditeľné zranenia si nevšimol. Súd I. stupňa doplnil úvahy poukázaním na výpoveď svedkyne O. P., ktorá vypovedala, že pred týmto incidentom bol poškodený za budovou so A. Q., s ktorým mal s poškodeným konflikt, a ktorého poškodený mienil pôvodne napadnúť, čomu sa snažili zhodne zabrániť obžalovaní, a poškodený spoza budovy, vyšiel až 10 minúť po A. Q. pričom uviedla, že k fyzickej potýčke za budovou mohlo dôjsť aj medzi poškodeným a A. Q.. Zároveň aj svedok L. N. vypovedal, že poškodený „bol na zemi“ ešte predtým, ako sa pri odchode ich partie otočil a rozbehol za obžalovaným B.. Ďalej uviedol, že dôvod oslobodenia podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku je na mieste vtedy, ak súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov nemôže spoľahlivo uzavrieť, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu, teda, že sa neuskutočnilo to, čo sa v popise skutku uvádza. Pre použitie tohto oslobodzujúceho dôvodu tiež nie je nutné, aby sa nestalo vôbec nič z toho, čo uvádza obžalobný návrh v popise skutku. Oslobodenie spod obžaloby podľa tohto ustanovenia je na mieste ako v prípade, ak sa preukáže, že sa skutok nestal, tak aj v prípade, že po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, že sa skutok skutočne stal. Z uvedenej definície je zrejmé, že tento dôvod je na mieste vždy vtedy, ak nie je preukázaný skutok v celosti, alebo ak nie sú preukázané niektoré jeho podstatné náležitosti, t.j. ak na podklade vykonaného dokazovania nemožno bez dôvodných pochybností súhlasiť s priebehom skutku tak, ako ho definovala obžaloba. Ani po vykonanom dokazovaní vykonaním všetkých navrhnutých dôkazov zo strany procesných strán tieto dôkazy nevyzneli jednoznačne, absentovala ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by mohol súd vyvodiť jednoznačný záver, že skutok popísaný v obžalobe sa stal, a to z dôvodov uvedených vyššie v texte odôvodnenia a súd konštatoval, že okresný prokurátor tak neuniesol dôkazné bremeno. Pretože pretrvávali pochybnosti aj po vyčerpaní všetkých potrebných a dostupných možností dokazovania o priebehu skutku súd pristúpil k uplatneniu zásady „in dubio pro reo“ a obžalovaných spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podala odvolanie okresná prokurátorka v Nitre, čo do výroku o vine u oboch obžalovaných, ktoré odôvodnila tým, že objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu je charakterizovaná protiprávnym konaním páchateľa, ktoré je okrem iného prejavené spôsobeným následkom, ktorý spôsobuje zmeny na objekte trestného činu a ktorý je v príčinnej súvislosti s daným konaním. V danom prípade bola takýmto následkom porucha zdravia poškodeného F. G., vykonaným dokazovaním bolo dostatočným spôsobom preukázané, že k takémuto následku, uvedenému vo výroku podanej obžaloby došlo, a neboli splnené podmienky na oslobodenie podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Dané dostatočne preukazujú svedecké výpovede poškodeného a svedkov N. a K., vypracovaný
znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia a listinné dôkazy. Zo svedeckých výpovedí týchto svedkov vyplynulo potvrdenie fyzického útoku na poškodeného, v dôsledku ktorých bol zranený a skutočnosť, že pomohli zobrať poškodeného na ošetrenie. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný ml. B. prostredníctvom svojej obhajkyne a uviedol, že rozsudok je správny a zákonný. Nejde len o to, či nastal následok a to porucha zdravia, ale či je dokázané, či došlo k naplneniu a preukázania všetkých znakov subjektívnej ako aj objektívnej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že mal poškodeného napadnúť, z vykonaného dokazovania vyplýva, že to bol poškodený, ktorý napadol jeho a to z výsluchov obžalovaného D., svedkyne P.. Dané nepriamo potvrdzuje aj výpoveď svedka N. z 02.10.2024. Svedkovia O., N. a K. sa nevedeli vyjadriť k vzniku zranení poškodeného. Vykonaným dokazovaním sa vyvrátila akákoľvek rozumná pochybnosť o tom, že skutok, ako bol vymedzený v obžalobe, sa udial tak, ako je tam uvedené. Aj po vyčerpaní všetkých potrebných a dostupných možností dokazovania pretrvávajú pochybnosti o priebehu skutku. Navrhol odvolanie zamietnuť, pretože je nedôvodné.
K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný D., prostredníctvom svojho obhajcu, poukázal na uznesenia NS SR sp. zn. 2Toš/4/2009, sp. zn. 6Tz/10/2021, zdôraznil zásadu in dubio pro reo. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 224/2004, podľa ktorého, ak nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z alternatív skutkového stavu zodpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady in dubio pro reo zvoliť alternatívu pre obžalovaného najpriaznivejšiu a v konečnom dôsledku na uznesenie NS SR sp. zn. 3To/4/2010. Navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.
O termíne verejné zasadnutia krajského súdu bol obžalovaný C. D. riadne a včas upovedomený, na verejné zasadnutie sa nedostavil, neúčasť neospravedlnil a preto krajský súd za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného C. D..
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrvala na dôvodoch odvolania okresnej prokurátorky, nad rámec tam uvedených dôvodov nič nedoplnila. Navrhla rozhodnúť tak, ako je uvedené v petite písomných dôvodov odvolania. Obhajkyňa obžalovaného ml. A. B. na verejnom zasadnutí zotrvala na obsahu písomného vyjadrenia k dôvodom odvolania. Navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný ml. A. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedla jeho obhajkyňa. Obhajca obžalovaného C. D. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k podanému odvolaniu a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou v neprospech obžalovaných, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré ako na vecne správne, zákonné a odôvodnené v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku poukazuje a plne sa s nimi stotožňuje. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa
spravoval pri posudzovaní konania obžalovaných v otázke viny, pričom uplatnil zásadu in dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
K úvahám súdu prvého stupňa a súčasne k odvolacím námietkam krajský súd dopĺňa, že k zisteniu zavinenia na spáchaní skutku nepostačuje preukázanie následku na objekte trestného činu požadovaného príslušnou skutkovou podstatou trestného činu, ktorým je pri prečine výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona narušenie verejného poriadku, občianskeho spolunažívania na verejnosti a v prípade písmena a/ citovaného ustanovenia Trestného zákona v spojení, v niektorých prípadoch, aj s ublížením na zdraví. V súlade s ustanovením § 119 odsek 1 písmena a/, písmena b/ a písmena e/ Trestného poriadku, v trestnom konaní treba dokazovať najmä, či sa skutok stal a či má znaky trestného činu a kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, následok a výšku škody spôsobenú trestným činom. Z vykonaného dokazovania orgánmi činnými v trestnom konaní a následne súdu prvého stupňa, však nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa skutok stal.
K procesným úkonom vykonaným orgánmi činnými v trestnom konaní v danej trestnej veci, vrátane rozhodovania o podaných opravných prostriedkoch príslušnými orgánmi, krajský súd udáva, že v danej trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie vydaním uznesenia povereného príslušníka PZ zo dňa 14.03.2021 postupom podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku. Následne po začatí trestného stíhania boli orgánmi činnými v trestnom konaní vykonané výsluchy svedkov R. K., L. N., poškodeného F. G. a svedka S. O. a to v dňoch 14.03.2021, 18.03.2021, 05.05.2021 a 17.05.2021. Následne bolo uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 06.08.2021 postupom podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie obžalovaným (tom čase v procesnom postavení obvinených). Toto uznesenie bolo zrušené uznesením prokurátora okresnej prokuratúry zo dňa 21.01.2022 postupom podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a poverenému príslušníkovi PZ bolo prikázané, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Následne uznesením povereného príslušníka PZ z 01.02.2022 bolo opätovne postupom podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie obžalovaným. Uznesením Generálneho prokurátora SR zo 07.09.2022 bolo po zistení porušenia zákona v neprospech obvineného C. D. a obvineného mladistvého A. B. zrušené uznesenie povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia z 01.02.2022 obvineným a bola zrušená aj časť konania, ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo, vrátane uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 06.09.2021, ktorým podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol sťažnosť obvineného mladistvého B. podanej prostredníctvom jeho zákonného zástupcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo 06.08.2021, ako aj uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra z 21.01.2022, ktorým zrušil čiastočne uznesenie zo 06.08.2021 o vznesení obvinenia C. D. a mladistvému A. B.. Súčasne prikázal prokurátorovi Okresnej prokuratúry Nitra, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V zmysle vyššie citovaného uznesenia Generálneho prokurátora SR sa dostala vec do štádia, keď bolo potrebné príslušným prokurátorom rozhodnúť o podaných opravných prostriedkoch príslušnými procesnými stranami proti uzneseniu povereného príslušníka PZ zo dňa 06.08.2021. Z vyššie uvedeného preto nie je zrejmé, z akého dôvodu vyšetrovateľ PZ následným procesným postupom podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku opätovne vzniesol obvinenie obvineným uznesením zo dňa 29.12.2022, pretože nebolo rozhodnuté o uznesení o vznesení obvinenia podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku uznesením zo dňa 06.08.2021. O opravnom prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo 06.08.2021 potom následne, zmysle uznesenia Generálneho prokurátora SR, rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra uzneseniami zo dňa 22.09.2023, ktorými podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol sťažnosť obvineného C. D. proti uzneseniu zo dňa 06.08.2021 a sťažnosť obvineného mladistvého A. B. podanú prostredníctvom jeho obhajkyne a zákonného zástupcu, taktiež proti uzneseniu zo dňa 06.08.2021. Týmto procesným úkonom nadobudlo uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku zo dňa 06.08.2021 právoplatnosť. A následne prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra uznesením zo dňa 27.03.2023 podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku zrušil uznesenie vyšetrovateľky OR PZ Nitra zo dňa 29.12.2022. Ďalšími procesnými úkonmi, ktoré boli vykonané v danej trestnej veci orgánmi činnými v trestnom konaní, sú výsluchy obvinených zo dňa 04.12.2023 a svedkov R. K., O. P., S. O., L. N. a poškodeného F. G. a to v dňoch 17.01.2024, 04.12.2023, 05.02.2024, pričom v prípade výsluchov týchto svedkov išlo o výpovede vykonané po vznesení obvinenia v prítomnosti obhajcov obvinených a títo svedkovia vypovedali aj na hlavnom pojednávaní po podaní obžaloby. Je potrebné uviesť, že vo vzťahu k zavineniu obžalovaných nebol vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní produkovaný žiadny dôkaz a to ani výpoveďou obžalovaného mladistvého B., ktorý by obžalovaných usvedčoval zo spáchania skutku tak, ako je tento popísaný v podanej obžalobe. Je potrebné uviesť, že vyššie uvedení svedkovia, teda svedkovia K., O.,
N. a poškodený vo svojich výpovediach po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia zo dňa 06.08.2021 usvedčovali obžalovaných zo spáchania skutku a popísali a fyzický útok na poškodeného, tak zo strany obžalovaného D., ako aj zo strany obžalovaného mladistvého B.. Tieto výsluchy boli síce vykonané zákonným spôsobom postupom podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, avšak k daným výpovediam svedkov sa nemohli vyjadriť obžalovaní, vzhľadom na dané štádium trestného konania. Následne títo svedkovia vo svojich výpovediach po vznesení obvinenia t.j. vo výpovediach zo dňa 17.01.2024 04.12.2023 a 05.02.2024, vo vzťahu ku konaniu obžalovaných vypovedali diametrálne odlišne ako vo svojich výpovediach po začatí trestného stíhania, resp. poškodený nevypovedal vôbec a svedkovia K., N. a O. uviedli, že na priebeh skutku si nepamätajú. Následne vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, títo svedkovia vypovedali diametrálne odlišne o priebehu skutku. Svedok O. o priebehu skutku nič neuviedol, nepopísal konkrétne konanie obžalovaných, nepopísal fyzický útok na poškodeného, svedok N. taktiež nepopísal fyzický útok na poškodeného, uviedol, že nevie ako sa poškodený dostal na zem, nepopísal konkrétne konanie obžalovaných a uviedol len tú skutočnosť, že pomohli poškodenému vstať. Tak tomu bolo aj v prípade svedka K., ktorý taktiež nepopísal žiadny fyzický atak na poškodeného a uviedol len skutočnosť, že poškodeného zobrali do nemocnice, pretože mu niečo bolo, pretože bol opretý o lavičku a mal niečo na tvári. Pokiaľ prokurátor v odvolacích námietkach uvádza, že zavinenie obžalovaných na spáchaní skutku preukazujú výpovede svedkov, nie je zrejmé, ktoré konkrétne výpovede svedkov prokurátor považuje za výpovede, ktoré popisujú konkrétne konanie obžalovaných, pretože, ak to majú byť výpovede svedkov O., N. a K. po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia, tak tieto výpovede neboli ako dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonané, pretože neboli na hlavnom pojednávaní prečítané postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku. Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného mladistvého B. na hlavnom pojednávaní, ani z tejto výpovede nie je možné vyvodiť záver, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, pretože obžalovaný mladistvý B. priebeh skutku a svoje konanie popísal odlišne od skutkových zistení obžaloby. Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že poškodeného mal napadnúť obžalovaný D., tak, že ho udrel päsťou do tváre, strčil ho a v dôsledku tohto konania obžalovaného D. poškodený spadol na zem a tam ho mal následne mladistvý obžalovaný B. 5-krát kopnúť do oblasti hrudníka a tváre. Následne mal poškodeného opätovne atakovať obžalovaný D. spôsobom, že ho kopol do oblasti hlavy. Obžalovaný B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bol poškodený, ktorý sa ho snažil napadnúť, v čom mu zabránil obžalovaný D. a následne ho poškodený opätovne napadol a svoj fyzický atak na poškodeného popísal tak,, že mu dal „jednu“ do tváre a toto sa opakovalo asi 3 až 4-krát, pričom sa vzájomne bili. To, že obžalovaný B. vo svojej výpovedi popísal určitú formu a intenzitu fyzického ataku na poškodeného, ešte neodôvodňuje záver o jeho priznaní, pretože obžaloba mu kladie za vinu fyzický atak na obžalovaného vyššie popísaný v spolupáchateľstve s obžalovaným D. a takýto záver nie je možné vyvodiť zo žiadneho dôkazu vykonaného zákonným spôsobom. Na základe uvedeného, preto nie je možné bez dôvodných pochybností vyvodiť záver, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby prokurátora a to tak, že obžalovaní mali poškodeného napadnúť úderom päsťou do oblasti tváre obžalovaným D. a následne ho mal na zemi do oblasti hrudníka kopať obžalovaný B. a následne obžalovaný D. jedenkrát kopnúť do oblasti hlavy. Zavinenie obžalovaných na spáchaní skutku nie je možné vyvodiť výlučne z následkov na zdraví poškodeného, pretože spôsobenému následku predchádza konanie konkrétneho páchateľa - objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu a práve konanie obžalovaných ako jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý zahŕňa konanie páchateľa, jeho následok a príčinný vzťah medzi nimi.
Z týchto dôvodov sa preto krajský súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaných a vzniknutým následkom a rovnako ako súd I. stupňa, nemal bez dôvodných pochybností, v dôsledku absencie uceleného súhrnu navzájom korešpondujúcich a nadväzujúcich dôkazov, preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní, poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku.
S poukazom na uvedené krajský súd odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaných podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok.