Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_28C-69-2020.pdf
PDF · 107.22 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/69/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: Slovenská republika - Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky so sídlom Nám. SNP 33, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 001 65 182 proti žalovanému: KEORLEN TRADE s.r.o. so sídlom Botanická 606/24, Veveří, Brno, Česká republika, IČO: 293 71 805, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:
I. Súd z a k a z u j e žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre k.ú. F. F., a to pozemok - parcela reg. „C“ KN č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 1272 m2, pozemok - parcela reg. „C“ KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2, stavba - liečebný dom G. súp. č. XXX na pozemku reg. „C“ KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2.
II. Neodkladné opatrenie bude trvať do uplynutia jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému zákaz nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre k.ú. F. F., a to pozemok - parcela reg. „C“ KN č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 1272 m2, pozemok - parcela reg. „C“ KN č. XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2, stavba - liečebný dom G. súp. č. XXX na pozemku reg. „C“ KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej nárok je založený § 23 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v platnom znení, podľa ktorého má štát zastúpený Ministerstvom kultúry SR predkupné právo na kúpu kultúrnej pamiatky. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. F., a to pozemok - parcela reg. „C“ KN č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 2639 m2,pozemok - parcela reg. „C“ KN č. XXX/ XX - ostatná plocha o výmere 1272 m2, pozemok - parcela reg. „C“ KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2, stavba - liečebný dom G. súp. č. XXX na pozemku reg. „C“ KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2. Časť týchto nehnuteľností - konkrétne pozemok parc. č. XXX/XX a XXX a stavby súp. č. XXX tvoria národnú kultúrnu pamiatku M. dom G. v F. F. a sú evidované v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. XXXXX/X. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti v r. XXXX (zápis na liste vlastníctva č. XXXX bol vykonaný pod č. V-XXXX/XX). Žalobkyňa predpokladá, že to bolo za cenu 800 000 eur, čo žalobkyňa vyvodzuje z ponuky na uplatnenie predkupného práva, ktorú robil predchádzajúci vlastník - spoločnosť R. plus, s.r.o., B.: 36 306 509 v zmysle § 23 Zákona o pamiatkovom fonde. Túto ponuku dostala žalobkyňa až po samotnom prevode, dňa 3. 2. 2017, čím bolo porušené predkupné právo žalobkyne. Vtedy žalobkyňa ponuku spoločnosti R. plus, s.r.o. neprijala. U. takáto ponuka bola aj tak bezpredmetná. Od momentu, kedy žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, tieto len chátrajú. Objekt je nestrážený, voľne prístupný pre bezdomovcov, interiér je zničený a rozkradnutý. Žalovaný nevykonal žiadne úpravy ani investície do obnovy či zachovania kultúrnej pamiatky, hoci mu
tak ukladá zákon o pamiatkovom fonde (najmä § 28), ako aj článok 20 ods. 3 a článok 44 Ústavy SR. Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne viackrát vyzýval žalovaného na nápravu stavu, avšak bezvýsledne. Uložil mu pokutu za nevykonanie uložených nápravných opatrení vo výške 20 000 eur, avšak táto nebola nikdy zaplatená. Rovnakým spôsobom (opomínaním základnej starostlivosti o objekt LD G.) sa k nehnuteľnostiam správali aj predchádzajúci vlastníci (spoločnosť R. D. s.r.o. a spoločnosť Slovakia, a.s.). Krajský pamiatkový úrad uložil nápravné opatrenia v roku 2016 aj v roku 2014. V roku 2020 vznikla Spoločnosť C. L., n.o., IČO: 53 026 179, zapísaná v registri neziskových organizácií Okresného úradu Bratislava pod č. OVVS-42243/544/2020/NO (ďalej len „SJK“), ktorá prejavila záujem o kúpu nehnuteľností. Ich snahy sa však stretli s odmietnutím zo strany žalovaného, keď ten najskôr súhlasil s obhliadkou nehnuteľností spolu so znalcom, ktorého zabezpečila SJK a napokon deň pred dohodnutým stretnutím toto odriekol s tým, že sa rozhodol ponúknuť nehnuteľnosti štátu. A to bez toho, aby si odporca vôbec vypočul ponuku SJK. Následne, dňa 14. 8. 2020 dostala žalobkyňa od žalovaného ponuku na uplatnenie predkupného práva v zmysle § 23 Zákona o pamiatkovom fonde. V tejto ponuke odporca ponúkol predaj nehnuteľností za cenu 1 500 000 eur, čo je nárast o 87% oproti cene ponúknutej v roku 2017. Pre takýto nárast ceny neexistuje žiaden rozumný dôvod, keďže v období od roku 2017 sa stav nehnuteľností výrazne zhoršil. V lete roku 2020 bol v stavbe LD G. dokonca požiar, ktorý zničil intaktné zariaďovacie prvky pôvodného objektu z roku 1932 - bez mála storočné konštrukčné výplne vstupných otvorov do izieb pacientov. Tieto dvere boli vyrobené špeciálne pre Liečebný dom G. v roku XXXX podľa návrhu architekta C. L.. Väčším škodám sa podarilo zabrániť len vďaka rýchlemu zásahu OR Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne. Príčinou požiaru bola pravdepodobne manipulácia s otvoreným ohňom neznámou osobou, čo nám potvrdil OR Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne. Z vyššie uvedeného postupu odporcu je zrejmé, že existuje dôvodná obava, že žalovaný sa chce zbaviť nehnuteľností prevodom na tretiu osobu, pričom ponuka na uplatnenie predkupného práva štátu je čisto formálna a špekulatívna a jej účelom je odradiť navrhovateľku od kúpy nehnuteľností. Toto žalobkyňa usudzuje aj z nasledovných okolností: a) žalovaný nie je kontaktný na adrese svojho sídla a nepreberá zásielky; b) žalovaný nevykonáva žiadnu činnosť, okrem držby nehnuteľností; c) žalovaný nezverejňuje svoje účtovné závierky už od svojho založenia v roku 2012, hoci mu tak ukladá český právny poriadok. Nehnuteľnosti žalovaný nadobudol od spoločnosti R. plus, s.r.o., IČO: 36 306 509. Táto vo zverejnených individuálnych účtovných závierkach k 31.12.2016 a ani k 31.12.2017 a 31.12.2018 nezaevidovala ani úbytok na pozemkoch a stavbách vo svojom majetku v hodnote 800 000 eur, ani pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny 800 000 eur medzi dlhodobými či krátkodobými pohľadávkami, ani príjem medzi peniazmi a účtami v bankách. Žalobkyňa má podozrenie, že odplatnosť prevod nehnuteľností za sumu 800 000 eur bola len fiktívna, t.j. žiaden peňažný tok neprebehol. Ponuku na uplatnenie predkupného práva urobil odporca bezprostredne po tom, ako prejavila záujem o kúpu nehnuteľností SJK a po tom, ako boli medializované správy o jej snahách zachrániť Nehnuteľnosti, a to aj prostredníctvom vyvlastnenia. Ak by sa uskutočnil ďalší prevod nehnuteľností na ďalšiu nekontaktnú schránkovú firmu, bezprostredne sa tým ohrozí záchrana týchto nehnuteľností. Podľa názoru žalobkyne však konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu, ak štátu ponúkol nehnuteľnosti za cenu 1 500 000 eur, zatiaľ čo nasledujúci prevod bude bez reálneho finančného toku, a teda tým žalovaný porušuje svoju ponukovú povinnosť podľa Zákona o pamiatkovom fonde. Cenu 1 500 000 eur ponúkol jeho záujemca len naoko, aj žalovaný aj záujemca vedia, že takáto kúpna cena nebude nikdy zaplatená. Takéto podozrenie umocňuje predchádzajúce správanie žalovaného, keď sám zrejme nezaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti (keďže nemá ani žiadne tržby, nehnuteľnosti nikdy neboli založené, a teda ich kúpu nefinancoval z externých zdrojov). Z toho dôvodu - za účelom zakrytia neexistujúceho finančného toku - ani nezverejnil svoje účtovné závierky. Žalobkyňa nemôže byť odkázaná len na zdĺhavé súdne konanie, v ktorom by sa následne domáhala neplatnosti prevodu zo žalovaného na tretiu osobu pre porušenie predkupného práva, najmä ak cieľový vlastník bude ďalšia schránková spoločnosť so sídlom v niektorom daňovom raji, s ktorým Slovenská republika nemá systém riadnej právnej pomoci v justičných veciach. Ak by sa uskutočnil ďalší prevod nehnuteľností zo žalovaného na inú osobu, ohrozí sa tým vymáhanie nároku žalobkyne z titulu porušenia predkupného práva podľa § 23 Zákona o pamiatkovom fonde pri prevode nehnuteľností zo spoločnosti BianKa plus, s.r.o. na žalovaného. Keďže nehnuteľnosti neboli ponúknuté žalobkyni pred samotným prevodom, má žalobkyňa možnosť domáhať sa od žalovaného, aby jej ponúkol nehnuteľnosti za tých podmienok, za ktorých ich nadobudol. Preto má žalobkyňa záujem, aby tento zámer nebol zmarený postupom žalovaného, ktorý chce nehnuteľnosti previesť na inú osobu. Tým je daná podmienka neodkladného opatrenia, ktorým je existencia obavy z ohrozenia neskoršej exekúcie (§ 325 CSP). Neodkladné opatrenie je potrebné aj z toho dôvodu, že existuje bezprostredné riziko
zničenia pamiatkových hodnôt nehnuteľností. Liečebný dom G. nie je v prevádzke už od roku 2001 a odvtedy chátra. Pokiaľ by došlo k ďalšiemu prevodu Nehnuteľností na tretiu osobu, ktorá nebude plniť základné povinnosti pri ochrane nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, záchrana tejto pamiatky bude značne sťažená, ak nie znemožnená. Odďaľovanie potrebných krokov je na ujmu pamiatkových hodnôt. Prevod na tretiu osobu spôsobí len ďalšie omeškanie záchranných prác. Prostriedky dané štátu zákonom o pamiatkovom fonde neviedli k náprave, hoci Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne vyzýval na starostlivosť o nehnuteľnosti, ukladal pokuty za porušovanie povinností, a tieto pokuty neboli uhradené. Za daných okolností sa javí, že záchranu pamiatkových hodnôt možno dosiahnuť len odkúpením od ich vlastníka. Nakoľko z postupu žalovaného je zrejmé, že o dohodu nestál, zrejme bude nevyhnutné pristúpiť k vyvlastneniu. Až do momentu začatia vyvlastňovacieho konania však žalovaný zjavne bude robiť akékoľvek kroky, ktoré sťažia alebo zmaria samotné vyvlastňovacie konanie. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť dočasnú ochranu až do momentu začatia vyvlastňovacieho konania. Ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie, zvýšilo by sa tým riziko nenávratného zničenia pamiatkových hodnôt (či už aktívnou činnosťou vlastníka, iným ľudským pričinením, keďže objekt je nezabezpečený, alebo aj v dôsledku vplyvov počasia či iných vonkajších faktorov atď). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účel, ktorý žalobkyňa sleduje týmto návrhom, nemožno dosiahnuť iným opatrením. Účel neodkladného opatrenia zároveň nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 a 344 CSP. K začatiu vyvlastňovacieho konania je nutné obstarať znalecký posudok, pričom žalovaný odmietol umožniť obhliadku nehnuteľností. Preto je za týchto okolností obstarávanie podkladov pre vyvlastňovacie konanie sťažené a jeho začatie možno predpokladať cca v lehote 1 roka. Pokiaľ by súd chcel stanoviť trvanie neodkladného opatrenia v súlade s § 330 CSP, navrhuje preto lehotu 1 roka. Ak by mal žalovaný skutočný záujem len realizovať svoje vlastnícke právo a dosiahnuť výťažok z predaja nehnuteľností, takýto predaj by nerobil práve v čase, keď SJK vyjadrila svoj záujem nadobudnúť nehnuteľnosti za účelom ich záchrany. Je absolútne neprimerané predpokladať, že žalovanému sa len náhodne vyskytla príležitosť predať nehnuteľnosti za tak vysokú cenu práve v čase, keď si dohodol so SJK termín obhliadky nehnuteľností za účelom stanovenia ich všeobecnej hodnoty a ich predaja SJK.
2. Žalobkyňa ako dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia uvedené v návrhu predložila výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. F., výpis z ústredného zoznamu pamiatkového fondu, ponuku na odkúpenie kultúrnej pamiatky zo dňa 03.02.2017 adresovanú žalobkyni, vyjadrenie k ponuke zo dňa 17.02.2017, rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne č. KPUTN-2017/10122-6/55916/Pas o uložení opatrení zo dňa 19. 7. 2017, rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Trenčín č. KPÚTN-2018/9603-3/48021/ Pas,Mud zo dňa 26.6.2018, fotodokumentáciu - 4 ks čiernobielych fotokópií fotografií, rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne KPÚTN-2013/17180-3/82221MUD,LAC o uložení opatrení žalovanému zo dňa 13.01.2014, článok zo dňa 12. 8. 2020 dostupný na Denníku N na adrese https://dennikn.sk/2000666/buducnost-liecebneho-domu-machnac-je-opat-ohrozena- pomoct-sa-mu-snazi-neziskovka/?ref=list, údaje dostupné v registri účtovných závierok na adrese www.registeruz.sk. Ostatné dôkazy uvedené v návrhu ako príloha č. 9 - 13 neboli pripojené k návrhu.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
10. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
11. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov ak vlastník zamýšľa predať kultúrnu pamiatku alebo jej časť, je povinný písomne ju ponúknuť na kúpu štátu zastúpenému ministerstvom. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok.
12. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. ak štát ponuku prijme, je ministerstvom určená štátna organizácia povinná do 90 dní odo dňa prijatia ponuky uzavrieť s vlastníkom kultúrnej pamiatky kúpnu zmluvu, ak nie je dohodnuté inak.
13. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. ak štát ponuku neprijme do 30 dní odo dňa jej doručenia, predkupné právo zaniká.
14. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, z ktorých mal súd zistené, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. pre k.ú. TA. TY. a to:
- pozemok - parcela reg. „C“ KN č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 2639 m2,
- pozemok - parcela reg. „C“ KN č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 1272 m2, národná kultúrna pamiatka,
- pozemok - parcela reg. „C“ KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2, národná kultúrna pamiatka,
- stavba - liečebný dom G. súp. č. XXX na pozemku reg. „C“ KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2, národná kultúrna pamiatka. Na liste vlastníctva je vyznačená plomba na základe Z - 5185/2020.
15. Z výpisu z ústredného zoznamu pamiatkového fondu mal súd osvedčené, že stavba - liečebný dom G. súp. č. XXX na pozemku reg. „C“ KN č. XXX nachádzajúci sa v kúpeľnom parku na adrese H. XXX/X, F. F. je pamiatkovým objektom - kultúrnou pamiatkou podľa rozhodnutia MK SR-2547/95-400 s dátumom vyhlásenia za kultúrnu pamiatku dňa 30.10.1995. V zozname je uvedené, že stavba má narušený technický stav.
16. Z ponuky na odkúpenie kultúrnej pamiatky zo dňa 03.02.2017 adresovanej žalobkyni bolo osvedčené, že spoločnosť R. plus s.r.o., B.: 36306509, dňa 03.02.2017 ponúkla na odkúpenie žalobkyni v zmysle § 23 zákona č. 49/2002 Z.z. kultúrnu pamiatku evidovaný so súp. č. XXX postavenú na pozemku C-KN č. XXX za cenu 800 000 eur.
17. Z vyjadrenia k ponuke zo dňa 17.02.2017 adresovanej obchodnej spoločnosti R. plus s.r.o. bolo osvedčené, že žalobkyňa neprijala ponuku na kúpu predmetnej nehnuteľnosti.
XX. Z rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne č. KPUTN-2017/10122-6/55916/Pas o uložení opatrení zo dňa 19.07.2017 bolo zistené, že žalovanému bolo uložené, aby dôsledne a trvalo zabezpečil predmetnú národnú kultúrnu pamiatku pred vstupom nepovolaných osôb do 5 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, dokončil opravu styku hydroizolácie s bočnou stenou o dĺžke cca 5 m na streche ubytovacieho krídla do 31.08.2017 a skontroloval všetky hlavné nosné prvky konštrukcie, prioritne odlúpené betónové krytie výstuže stĺpa v suteréne, vyhodnotil ich stav a navrhol sanačné opatrenia s tým, že návrh predloží KPÚ Trenčín na schválenie do 31.12.2017. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2017.
19. Z rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Trenčín č. KPÚTN-2018/9603-3/48021/Pas,Mud zo dňa 26.6.2018 bolo zistené, že žalovanému bola uložená pokuta vo výške 20 000 eur za správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. o) zákona č. 49/2002 Z.z. na tom základe, že nevykonal opatrenia uložené rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne č. KPUTN-2017/10122-6/55916/Pas o uložení opatrení zo dňa 19.07.2017. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2018.
20. Z rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne č. KPÚTN-2013/17180-3/82221MUD,LAC o uložení opatrení žalovanému zo dňa 13.01.2014 bolo zistené, že Krajský pamiatkový úrad uložil
spoločnosti SLOVAKIA, a.s. opatrenia na nápravu národnej kultúrnej pamiatky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2014.
21. Z údajov dostupné v registri účtovných závierok na adrese www.registeruz.sk, ktoré uviedla žalobkyňa v návrhu vyplýva, že spoločnosť BianKa plus s.r.o. mala ku dňu 31.12.2016 pozemky v hodnote 29 232 eur, k 31.12.2017 v hodnote 867 902 eur.
22. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Pritom neodkladné opatrenie je v zásade prípustné v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.
23. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.
24. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre navrhované využitie inštitútu neodkladného opatrenia. Žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou a ku ktorým má štát podľa § 23 zákona č. 49/2002 Z.z. predkupné právo. Vzhľadom na osvedčené správanie žalovaného, ktorý preukázateľne inicioval konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v dôsledku ktorého dochádza k vzniku, zmene a zániku práva k sporným nehnuteľnostiam (§ 28 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.), je osvedčené, že žalovaný má celkom zrejme v úmysle nakladať s vlastníctvom k sporným nehnuteľnostiam. V danom prípade sa teda nejedná len o subjektívne presvedčenie žalobkyne, že žalovaný by mohol mať úmysel nakladať s vlastníctvom k sporným nehnuteľnostiam (keď žalobkyni zaslal ponuku na odkúpenie), ale obava z takého konania žalovaného, ktoré by mohlo viesť k scudzeniu alebo inému nakladaniu s ním a ktoré by následne mohlo viesť k ohrozeniu práv žalobkyne, je tak odôvodnená, bezprostredná a aktuálna. Súd má za to, že prípadný prevod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam by sťažil ochranu práv a oprávnených záujmov žalobkyne vyplývajúce z predkupného práva a tiež postavenie žalobkyne vo vyvlastňovacom konaní a preto je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov žalobkyne a žalovaného. Z predložených listín bolo osvedčené, že sporné nehnuteľnosti, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou, sú v zlom až v havarijnom stave a napriek tomu, že žalovanému v roku 2017 boli Krajským pamiatkovým úradom Trenčín uložené opatrenia na nápravu zamerané na stabilizáciu narušeného stavu tejto kultúrnej pamiatky, tieto opatrenia neboli žalovaným vykonané, za čo mu bola uložená aj pokuta. Vzhľadom na zlý až havarijný stav sporných nehnuteľností, zanedbávanie starostlivosti žalovaného ako vlastníka o sporné nehnuteľnosti (podľa vyjadrenia žalobkyne Liečebný dom G. nie je v prevádzke od roku 2001 a odvtedy chátra), za účelom zachovania ich pamiatkových hodnôt, žalobkyňa
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prejavila úmysel iniciovať vyvlastňovacie konanie. Preto požadované obmedzenie žalovaného súd vyhodnotil ako primerané v porovnaní s potrebou zachovania kultúrneho dedičstva, ktoré je vo verejnom záujme. Na základe uvedených skutočností súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať so spornými nehnuteľnosťami.
25. Pri stanovení časového obmedzenia neodkladného opatrenia súd posudzoval, či toto nariadené neodkladné opatrenie súvisí s procesne relevantným hmotno-právnym nárokom žalobkyne o právo a teda či nariadené neodkladné opatrenie viazať na podanie žaloby vo veci samej. I keď Civilný sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie Občianskeho súdneho poriadku bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, naďalej platí, že procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 22. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 13/2020). Týmto hmotnoprávnym nárokom je predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky podľa § 23 zákona č. 49/2002 Z.z., avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa predaj sporných nehnuteľností neuskutočnil, nemôže sa žalobkyňa domáhať práv z porušenia predkupného práva. Súčasne sledovaný cieľ nie je (vzhľadom na povahu nároku) možné dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobkyňa nedomáha preto, že by mala obavu z ohrozenia budúcej exekúcie a voči žalovanému žalobkyňa neuplatňuje nárok na peňažné plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené (potreba zachovania kultúrneho dedičstva) prichádza do úvahy vyvlastňovacie konanie, ktoré má žalobkyňa v úmysle iniciovať (po zabezpečení znaleckého posudku o všeobecnej hodnote sporných nehnuteľností) a preto súd vyhovel návrhu žalobkyne a podľa § 330 ods. 1 CSP obmedzil trvanie neodkladného opatrenie na obdobie jedného roka od právoplatnosti neodkladného opatrenia, v ktorom období by malo byť iniciované vyvlastňovacie konanie. Uplynutím takto stanoveného času neodkladné opatrenie podľa § 333 CSP zanikne.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v tomto konaní plne úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z dôvodu, že žalobkyni žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, nakoľko zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, žalobkyňa nie je právne zastúpená a v konaní je od súdnych poplatkov oslobodená, súd rozhodol tak, že výrokom rozsudku vyslovil, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.