Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-22-2021.pdf
PDF · 163.34 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/22/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore navrhovateľa Slovenská republika - Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Nám. SNP 33, IČO: 00 165 182, zast. Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place 1, Londýn EC4P 4GD, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúci prostredníctvom Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bratislava, Štefánikova 15, IČO: 36 861 391, proti KEORLEN TRADE s.r.o., so sídlom Česká republika, Brno, Veveří, Botanická 606/24, IČO: 29 371 805, zast. AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 36 854 930, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní KEORLEN TRADE s.r.o. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. septembra 2020, č. k. 28C/69/2020-20, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že zakazuje KEORLEN TRADE s.r.o., so sídlom Česká republika, Brno, Veveří, Botanická 606/24, IČO: 29 371 805 nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. 3002 pre k.ú. Trenčianske Teplice, a to pozemok - parcela reg. „C“ KN č. 373/29 - ostatná plocha o výmere 1272 m2, pozemok - parcela reg. „C“ KN č. 378 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2, stavba - liečebný dom Machnáč súp. č. 333 na pozemku reg. „C“ KN č. 378 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2, a to scudziť, založiť, inak zaťažiť právami tretích osôb.
Navrhovateľovi priznáva voči KEORLEN TRADE s.r.o. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, že výrokom I. zakázal spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. 3002 pre k.ú. Trenčianske Teplice, a to pozemok - parcela reg. „C“ KN č. 373/29 - ostatná plocha o výmere 1272 m2, pozemok - parcela reg. „C“ KN č. 378 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2, stavba - liečebný dom Machnáč súp. č. 333 na pozemku reg. „C“ KN č. 378 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 858 m2. Výrokom II. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do uplynutia jedného roka odo dňa právoplatnosti uznesenia. Výrokom III. navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Poukazujúc na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, § 333, § 255 ods. 1 CSP, § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. zákaz nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, dôvodiac, že jeho nárok je založený ust. § 23 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v platnom znení, podľa ktorého má štát zastúpený Ministerstvom kultúry SR predkupné právo na kúpu kultúrnej pamiatky. Uviedol, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých časť - konkrétne pozemok par.
č. 373/29 a 378 a stavby súp. č. 333 tvoria národnú kultúrnu pamiatku Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach a sú evidované v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 10856/1. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. nadobudla nehnuteľnosť v roku 2016 (zápis na liste vlastníctva č. 3002 bol vykonaný pod č. V-7791/16). Navrhovateľ predpokladá, že to bolo za cenu 800.000 eur, ktorú skutočnosť vyvodzuje z ponuky na uplatnenie predkupného práva, ktorú robil predchádzajúci vlastník - spoločnosť BianKa plus, s.r.o,. IČO: 36 306 509, v zmysle ust. § 23 Zákona o pamiatkovom fonde. Túto ponuku dostal navrhovateľ až po samotnom prevode, dňa 03.02.2017, čím bolo porušené predkupné právo navrhovateľa. Vtedy navrhovateľ ponuku spoločnosti BianKa plus, s.r.o. neprijal a túto považoval za bezpredmetnú. Navrhovateľ dôvodil, že od momentu, keď spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. nadobudla nehnuteľnosti, tieto len chátrajú. Objekt je nestrážený, voľne prístupný pre bezdomovcov, interiér je zničený a rozkradnutý. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. nevykonala žiadne úpravy ani investície do obnovy či zachovania kultúrnej pamiatky, hoci mu tak ukladá zákon o pamiatkovom fonde (najmä ust. § 28), ako aj článok 20 ods. 3 a článok 44 Ústavy SR. Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne viackrát vyzýval spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. na nápravu stavu, avšak bezvýsledne. Uložil spoločnosti pokutu za nevykonanie uložených nápravných opatrení vo výške 20.000 Eur, avšak táto nebola nikdy zaplatená. Rovnakým spôsobom (opomínaním základnej starostlivosti o objekt) sa k nehnuteľnostiam správali aj predchádzajúci vlastníci (spoločnosť BianKa plus, s.r.o. a spoločnosť Slovakia, a.s.). V roku 2020 vznikla Spoločnosť Jaromíra Krejcara, n.o., IČO: 53 026 179, zapísaná v registri neziskových organizácií Okresného úradu Bratislava pod č. OVVS-42243/544/2020/NO, ktorá prejavila záujem o kúpu nehnuteľností. Ich snahy sa však stretli s odmietnutím zo strany spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o., keď táto najprv súhlasila s obhliadkou nehnuteľností spolu so znalcom, ktorého zabezpečila Spoločnosť Jaromíra Krejcara, n.o., a napokon deň pred dohodnutým stretnutím toto odriekla s tým, že sa rozhodol ponúknuť nehnuteľnosti štátu a to bez toho, aby si vypočul ponuku Spoločnosti Jaromíra Krejcara, n.o.. Následne, dňa 14.08.2020 dostal navrhovateľ od spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. ponuku na uplatnenie predkupného práva v zmysle ust. § 23 Zákona o pamiatkovom fonde. V tejto ponuke spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. ponúkla predaj nehnuteľností za cenu 1.500.000 Eur, čo je nárast o 87 % oproti cene ponúknutej v roku 2017. Pre takýto nárast ceny neexistuje žiaden rozumný dôvod, keďže v období od roku 2017 sa stav nehnuteľností výrazne zhoršil. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ poukazoval na dôvodnú obavu, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. sa chce zbaviť nehnuteľností prevodom na tretiu osobu, pričom ponuka na uplatnenie predkupného práva štátu je čisto formálna a špekulatívna a jej účelom je odradiť navrhovateľa od kúpy nehnuteľností. Toto navrhovateľ usudzuje aj zo skutočností, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. nie je kontaktná na adrese svojho sídla a nepreberá zásielky, nevykonáva žiadnu činnosť, okrem držby nehnuteľností, nezverejňuje svoje účtovné závierky už od svojho založenia v roku 2012, hoci mu tak ukladá český právny poriadok. Dôvodil, že ak by sa uskutočnil prevod nehnuteľností na ďalšiu nekontaktnú schránkovú firmu, bezprostredne sa tým ohrozí záchrana týchto nehnuteľností a okrem toho sa ohrozí vymáhanie nároku navrhovateľa z titulu porušenia predkupného práva podľa § 23 Zákona o pamiatkovom fonde pri prevode nehnuteľností zo spoločnosti BianKa plus, s.r.o. na spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o.. Keďže nehnuteľnosti neboli ponúknuté navrhovateľovi pred samotným prevodom, má navrhovateľ možnosť domáhať sa od spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o., aby mu ponúkol nehnuteľnosti za tých podmienok, za ktorých ich nadobudol. Preto má navrhovateľ záujem, aby tento zámer nebol zmarený postupom spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o., ktorá chce nehnuteľnosti previesť na inú osobu. Navrhovateľ mal za to, že tým sú dané podmienky neodkladného opatrenia, ktorým je existencia obavy z ohrozenia neskoršej exekúcie a zároveň z dôvodu, že existuje bezprostredné riziko zničenia pamiatkových hodnôt nehnuteľností. Za daných okolností sa javí, že záchranu pamiatkových hodnôt možno dosiahnuť len odkúpením od ich vlastníka, nakoľko je však z postupu spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. zrejmé, že o dohodu nestála, zrejme bude nevyhnutné pristúpiť k vyvlastneniu. Až do momentu začatia vyvlastňovacieho konania však spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. zjavne bude robiť akékoľvek kroky, ktoré sťažia alebo zmaria samotné vyvlastňovacie konanie. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť dočasnú ochranu až do momentu začatia vyvlastňovacieho konania. Ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie, zvýšilo by sa tým riziko nenávratného zničenia pamiatkových hodnôt (či už aktívnou činnosťou vlastníka, iným ľudským pričinením, keďže objekt je nezabezpečený, alebo aj v dôsledku vplyvov počasia či iných vonkajších faktorov atď). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účel, ktorý navrhovateľ sleduje týmto návrhom, nemožno dosiahnuť iným opatrením. K začiatku vyvlastňovacieho konania je nutné obstarať znalecký posudok, pričom spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. odmietol umožniť obhliadku nehnuteľností, preto je za týchto okolností obstarávane predpokladov pre vyvlastňovacie konanie sťažené a jeho začatie možno predpokladať cca v lehote 1 roka.
3. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd prvej inštancie oboznámil s dôkaznými prostriedkami a vyhodnotením rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že v preskúmavanej veci sú naplnené predpoklady pre navrhované využitie inštitútu neodkladného opatrenia. Konštatoval, že navrhovateľ navrhoval nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou a ku ktorým má štát podľa ust. § 23 zákona č. 49/2002 Z.z. predkupné právo. Vzhľadom na osvedčené správanie spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o., ktorá preukázateľne iniciovala konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v dôsledku ktorého dochádza k vzniku, zmene a zániku práva k sporným nehnuteľnostiam (ust. § 28 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.), mal súd prvej inštancie za osvedčené, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. má celkom zrejme v úmysle nakladať s vlastníctvom k sporným nehnuteľnostiam. V danom prípade sa teda nejedná len o subjektívne presvedčenie navrhovateľa, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. by mohla mať úmysel nakladať s vlastníctvom k sporným nehnuteľnostiam (keď navrhovateľovi zaslal ponuku na odkúpenie), ale obava z takého konania spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o., ktoré by mohlo viesť k scudzeniu alebo inému nakladaniu s ním a ktoré by následne mohlo viesť k ohrozeniu práv navrhovateľa, je tak odôvodnená, bezprostredná a aktuálna. Súd prvej inštancie mal za to, že prípadný prevod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam by sťažil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa vyplývajúce z predkupného práva a tiež postavenie navrhovateľa vo vyvlastňovacom konaní a preto mal za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovateľa a spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o.. Z predložených listín mal za osvedčené, že sporné nehnuteľnosti, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou, sú v zlom, až havarijnom stave. Napriek tomu, že žalovanému v roku 2017 boli Krajským pamiatkovým úradom Trenčín uložené opatrenia na nápravu zamerané na stabilizáciu narušeného stavu tejto kultúrnej pamiatky, tieto opatrenia neboli spoločnosťou KEORLEN TRADE s.r.o. vykonané, za čo jej bola uložená aj pokuta. Vzhľadom na zlý až havarijný stav sporných nehnuteľností, zanedbávanie starostlivosti spoločnosťou KEORLEN TRADE s.r.o. ako vlastníka o sporné nehnuteľnosti (podľa vyjadrenie navrhovateľa Liečebný dom Machnáč nie je v prevádzke od roku 2001 a odvtedy chátra), za účelom zachovania ich pamiatkových hodnôt, navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prejavil úmysel iniciovať vyvlastňovacie konanie. Preto požadované obmedzenie spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. vyhodnotil súd prvej inštancie ako primerané v porovnaní s potrebou zachovania kultúrneho dedičstva, ktoré je vo verejnom záujme. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať so spornými nehnuteľnosťami. Pri stanovení časového obmedzenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie posudzoval, či toto neodkladné opatrenie súvisí s procesne relevantným hmotno-právnym nárokom navrhovateľa o právo a teda či nariadené neodkladné opatrenie viazať na podanie žaloby vo veci samej. Uviedol, že i keď Civilný sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie Občianskeho súdneho poriadku bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, naďalej platí, že procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Týmto hmotnoprávnym nárokom je predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky podľa § 23 zákona č. 49/2002 Z.z., avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa predaj sporných nehnuteľností neuskutočnil, nemôže sa navrhovateľ domáhať práv z porušenia predkupného práva. Súčasne sledovaný cieľ nie je (vzhľadom na povahu nároku) možné dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže nariadenia neodkladného opatrenia sa navrhovateľ nedomáha preto, že by mal obavu z ohrozenia budúcej exekúcie a voči spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. neuplatňuje nárok na peňažné plnenie. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené (potreba zachovania kultúrneho dedičstva) prichádza do úvahy vyvlastňovacie konanie, ktoré má navrhovateľ v úmysle iniciovať (po zabezpečení znaleckého posudku o všeobecnej hodnote sporných nehnuteľností) a preto vyhovel návrhu navrhovateľa a podľa ust. § 330 ods. 1 CSP obmedzil trvanie neodkladného opatrenia na obdobie jedného roka od právoplatnosti neodkladného opatrenia, v ktorom období by malo byť iniciované vyvlastňovacie konanie. Uplynutím takto stanoveného času neodkladné opatrenie podľa ust. § 333 CSP zanikne. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého by navrhovateľ mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % nakoľko bol v konaní plne úspešný. Z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli, nárok na ich náhradu mu nepriznal.
4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. uplatňujúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. h) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne skutkové a právne závery). Súdu prvej inštancie vytýkal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol žiadne iné zistenie z dôkazných prostriedkov, ktoré by odôvodňovali záver, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. preukázateľne iniciovala konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Na liste vlastníctva č. 3002 pre katastrálne územie Trenčianske Teplice je, pod záznamovým číslom Z-5185/2020, zapísané Rozhodnutie mesta Trenčianske Teplice č. 367/2020-9514 zo dňa 15.08.2020 na zabezpečenie daňovej pohľadávky zriadením záložného práva na dotknuté nehnuteľnosti, ako aj zákaz nakladania s nehnuteľnosťami bez súhlasu správcu dane, zm.č. 985/20. Žiaden úkon, ktorým by spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. iniciovala akékoľvek katastrálne konanie vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam (o ktorom by katastrálny úrad na príslušnom liste vlastníctva vyznačil plombu), nebol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom označený, doložený ani preukázaný, a teda ani súdom prvej inštancie zistený. Rovnako v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebol navrhovateľom označený, doložený ani preukázaný, a teda ani súdom prvej inštancie zistený úkon, ktorým by bolo na katastri nehnuteľností iniciované konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Na základe uvedeného mala spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní (aj len v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) dospel k záveru, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. preukázateľne iniciovala konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a má celkom zrejme v úmysle nakladať s vlastníctvom k sporným nehnuteľnostiam; z uvedeného nesprávneho záveru súd prvej inštancie následne nesprávne považoval subjektívne presvedčenie navrhovateľa o možnom úmysle spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. scudziť dotknuté nehnuteľnosti za odôvodnené, bezprostredné a aktuálne. Mal za to, že súd prvej inštancie, vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie, nesprávne dospel k záveru, že v preskúmavanej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre navrhované využitie inštitútu neodkladného opatrenia a zároveň že je dôvod na tak vážny zásah do vlastníckeho práva spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o.. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. ďalej dôvodila, že súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy dôslednú aplikáciu ustanovení § 23 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, najmä jeho ods. 3 a ods. 4, v zmysle ktorých predkupné právo navrhovateľa, neprijatím ponuky spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. zo dňa 14.08.2020 do 30 dní odo dňa jej doručenia navrhovateľovi, zaniklo. Má teda za to, že zánikom predkupného práva štátu na kúpu kultúrnej pamiatky podľa § 23 zákona č. 49/2002 Z.z. neakceptovaním ponuky, ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia neexistoval hmotnoprávny nárok, ktorý by mal vzťah k vydanému procesnému zabezpečeniu, a teda neexistoval hmotnoprávny nárok, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. uviedla, že ak sa aj súd prvej inštancie stotožnil s prezentovanou (avšak nijako nepodloženou a len hypotetickou) obavou navrhovateľa, mal neodkladné opatrenie vydať len v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zamedzenie tejto obavy, teda nie absolútnym zákazom nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami. Právna úprava umožňujúca prípadné vyvlastnenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky neobmedzuje možnosť vyvlastnenia v závislosti od subjektu vlastníka. Ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady, možno nehnuteľnú kultúrnu pamiatku vyvlastniť bez ohľadu na to, či je jej vlastníkom spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o., alebo iný subjekt. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. mala za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď prípadné vyvlastňovacie konanie, ktoré v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebolo ešte ani iniciované (a nebolo ani preukázané, resp. osvedčené, že by boli alebo niekedy v budúcnosti mali byť splnené podmienky pre vedenie vyvlastňovacieho konania a pre následné úspešné vyvlastnenie), uznal ako dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia, a to bez akejkoľvek opory v skutkových aj právnych okolnostiach veci. Vyvlastňovacie konanie je správnym konaním, v ktorom koná príslušný správny orgán na základe osobitného právneho predpisu. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. ďalej vyjadrila názor, že súd prvej inštancie nemá na rozhodovanie v tejto otázke (a v konečnom dôsledku ani v oblasti kvalifikovaného záväzného posúdenia splnenia podmienok potrebných pre vyvlastnenie) žiadnu právomoc, a teda nemôže vydať rozhodnutie ktoré by bolo procesným inštitútom prípadného vyvlastňovacieho konania. Súd prvej inštancie pochybil, keď prípadné budúce vyvlastňovacie konanie akceptoval ako dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia postupom podľa ustanovení Civilného sporového poriadku ako predpisu upravujúceho postup pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozhodnutia ani neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ani nepoučil spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. ako stranu ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva právny názor súdu prvej inštancie, že v tejto veci ani konanie vo veci samej prípustné nie je, uvádza len možnosť vyvlastňovacieho konania. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. mala za to, že
nariadením neodkladného opatrenia v tejto veci, bez možnosti spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. iniciovať konanie vo veci samej a brániť v ňom svoje práva, odňal súd prvej inštancie možnosť konať pred súdom. Mala za to, že vyššie popísaným konaním a napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivé súdne konanie (v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré zahŕňa aj právo na presvedčivé súdne rozhodnutie a zároveň došlo týmto postupom súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil a zastavil, z čoho možno vyvodiť, že sa domáha zmeny napadnutého uznesenia a zamietnutia návrhu.
5. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a odvolanie za nedôvodné. Navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia. Uviedol, že je síce pravdou, že pod č. Z-5185/2020 bolo zapísané predmetné rozhodnutie mesta Trenčianske Teplice, napriek vyššie uvedenému však navrhovateľ poukazuje na to, že úmysel spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. scudziť nehnuteľnosti v čase vydania napadnutého uznesenia bol riadne osvedčený. S návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ totiž predložil ponuku spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. na uplatnenie predkupného práva podľa ust. § 23 zákona o pamiatkovom fonde zo dňa 14.08.2020, ktorá bola doručená navrhovateľovi. Pokiaľ by spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. nemala úmysel predať sporné nehnuteľnosti, nerobila by ani ponuku na uplatnenie predkupného práva, čím bolo osvedčené, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. má úmysel previesť nehnuteľnosti. To, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neodkazoval na toto konanie spoločnosti, bolo zjavne len z dôvodu hospodárnosti konania, úmysel previesť nehnuteľnosti mal súd prvej inštancie za osvedčený už z existencie plomby na LV č. 3002, o začatí konania Z-5185/2020, zapísanej na liste vlastníctva, z ktorej bolo možné dospieť k záveru, že sa začalo konanie o zápise vzniku, zmeny alebo zániku práva k sporným nehnuteľnostiam. Hoci takáto plomba nemohla dať odpoveď na to, aké konkrétne právo je predmetom zápisu v konaní č. Z-5185/2020 a na podklade akej listiny. Skutočnosť, že v čase nariadenia napadnutého uznesenia existovala ponuka na uplatnenie predkupného práva, ktorú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil navrhovateľ znamená, že napadnuté uznesenie obstojí ako vecne správne bez ohľadu na to, či súd nariadil neodkladné opatrenie len na základe plomby pod č. Z-5185/2020. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ osvedčil dôvodnosť obavy z úmyslu spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. previesť nehnuteľnosti. Uviedol, že nie je dôvodné čakať, kým spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. iniciuje konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ako táto namietla. V čase podania návrhu na vklad už totiž musí platiť, že existuje zmluva, ktorou vlastník prejavil úmysel scudziť nehnuteľnosti, a teda nariadenie neodkladného opatrenia po podpise takej zmluvy (ktorá je aj podkladom pre podanie návrhu na vklad) by už bolo zbytočné. Zároveň navrhovateľ poukázal na to, že ťarcha na liste vlastníctva č. 3002 pod č. Z-5185/2020 je už vymazaná, z čoho vyplýva, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. zaplatil daňový nedoplatok práve z dôvodu, aby mohla pristúpiť k prevodu nehnuteľností ihneď po tom, ako bude zrušené neodkladné opatrenie, pričom pokuta 20.000 eur, ktorú jej uložil Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 26.06.2018 zostala doposiaľ neuhradená, keďže táto nie je zabezpečená žiadnym záložným právom a ani zákazom nakladania s nehnuteľnosťami. Navrhovateľ zastával názor, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. účelovo platí len tie dlhy, ktoré mu bránia v nakladaní s nehnuteľnosťami. Ďalej poukázal na to, že ponuka na uplatnenie predkupného práva nebola úplná, nakoľko nehnuteľnosti mu boli ponúknuté za cenu 1.500.000 eur. Keďže nie všetky ponúknuté nehnuteľnosti sú národnou kultúrnou pamiatkou, nebolo zrejmé, aká cena platí vo vzťahu k národnej kultúrnej pamiatke. Navrhovateľ preto nepovažuje ponuku za riadne vykonanú a vyzval spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. na nápravu ešte listom zo dňa 14.09.2020, na ktorý list už spoločnosť nereagovala. Navrhovateľ namietal aj právny názor o tom, že neprijatím ponuky zanikol samotný hmotnoprávny nárok. Navrhovateľ dôvodil, že neodmietol ponuku spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o., pretože ponuku zo dňa 14.08.2020 nemožno považovať za ponuku vykonanú v súlade s ust. § 23 zákona o pamiatkovom fonde. Navyše, predkupné právo štátu zaniká podľa ust. § 23 ods. 4 zákona o pamiatkovom fonde len v danom konkrétnom prípade - pre prípad ďalšieho predaja predkupné právo stále trvá, to znamená, že hmotnoprávny vzťah navrhovateľa a spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. nemohol zaniknúť a trvá naďalej. Ak by sa spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. rozhodla, že predá kultúrnu pamiatku za iných podmienok, musela by ponúknuť nehnuteľnosti opätovne. Ak predala všetky ponúknuté nehnuteľnosti za cenu 1.500.000 eur bez toho, aby došlo k reálnemu zaplateniu kúpnej ceny (čiže by išlo o fiktívny odplatný prevod, tak ako navrhovateľ uvádzal v návrhu), potom by mal navrhovateľ nároky z porušenia predkupného práva. Mal za to, že navyše existenciu hmotnoprávneho vzťahu je možné vyvodiť aj zo samotného zámeru vyvlastniť objekt kultúrnej pamiatky. Pokiaľ by bolo
neodkladné opatrenie nariadené preto, aby sa zamedzilo obave z toho, aby spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. previedla nehnuteľnosti na schránkovú firmu, potom podľa názoru spoločnosti nemal súd absolútne zakázať nakladanie s dotknutými nehnuteľnosťami. V tomto smere navrhovateľ uviedol, že tento účel je možné dosiahnuť práve len neodkladným opatrením v znení, v akom bolo vydané. To, že k vyvlastňovaciemu konaniu doposiaľ nedošlo, je len dôsledkom správania spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o., ktorá odmietla obhliadku objektu zo strany znalca a preto túto skutočnosť je nutné pričítať na ťarchu spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o..
6. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní. Poukazovala na to, že v zmysle § 34 katastrálneho zákona, pri existencii plomby s označením „Z“ je nepochybné, že ide o záznamové konanie na základe verejnej listiny, nie na základe scudzovacieho úkonu. Poukazovala na to, že pokiaľ súd prvej inštancie mal za osvedčené, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. má v úmysle nakladať s vlastníctvom k sporným nehnuteľnostiam, navrhovateľ k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedoložil žiaden dôkazný prostriedok preukazujúci ním tvrdenú existenciu ponuky spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. na odkúpenie nehnuteľností navrhovateľom, súd prvej inštancie teda nemohol mať, a ani nemal v konaní za preukázaný údajný úmysel spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. scudziť nehnuteľnosti ani takýmto spôsobom. Vzhľadom na to, že navrhovateľ listinu „ponuka odporcu zo dňa 14.8.2020“ v konaní nepredložil vôbec, a listinu „vyjadrenie k ponuke zo dňa 14.9.2020“ predložil až v odvolacom konaní, pričom sa nejedná o prostriedok procesného útoku či procesnej obrany použiteľný ako novota v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, považuje spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. túto časť vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 16.11.2020 za bezpredmetnú. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. mala za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď prípadné vyvlastňovacie konanie uznal ako dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia, a to bez akejkoľvek opory v skutkových aj právnych okolnostiach veci. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2020 spochybňuje dôvodnosť obmedzenia prevodu nehnuteľností neodkladným opatrením len na schránkovú firmu dôvodil, že bol to samotný navrhovateľ, ktorý v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyjadril obavu z prevodu nehnuteľností na „nekontaktnú schránkovú firmu“ so sídlom v niektorom daňovom raji, s ktorým Slovenská republika nemá systém žiadnej právnej pomoci v justičných veciach“, čím vytvoril rámec možnej dôvodnej obavy, ktorý konajúci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prekročil. V ďalšom naďalej zotrvávala na dôvodoch podaného odvolania.
7. Navrhovateľ v následnom písomnom vyjadrení k vyjadreniu spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. s poukazom na ust. § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona a ust. § 28 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam uviedol, že výpočet listín, ktoré sú spôsobilé na vykonanie záznamu podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona je len demonštratívny. Tento výpočet nevyčerpáva rozsah listín, ktoré sú spôsobilé na zápis záznamom, a teda nevylučuje aj takú listinu, ktorá obsahuje prejav vôle účastníka nakladať so svojou nehnuteľnosťou, a je teda scudzovacím úkonom. Preto navrhovateľ trvá na tom, že plomba na liste vlastníctva č. 3002 pod Z-5185/2020 bola dostatočným dôvodom pre osvedčenie obavy z nakladania s nehnuteľnosťami. Poukázal na to, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. skutočne nakladala s predmetnými nehnuteľnosťami. Nehnuteľnosti prenajala na 40 rokov občianskemu združeniu s názvom MACHNÁČ, občianske združenie, so sídlom Šteruská cesta 792/3, 922 03 Vrbové, IČO: 53 332 491, ktoré vzniklo práve v deň vydania napadnutého uznesenia. V rozhovore po zasadnutí mestského zastupiteľstva Trenčianske Teplice dňa 03.12.2020 sa G. R. (konateľ a spoločník spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o.) vyjadril, že „ja som sa dohodol s tým občianskym združením, že im to prenajmem...“ (cca min. 19:10). Ďalej sa predsedkyňa občianskeho združenia Machnáč, G. O., vyjadrila, že „25.09. bola podpísaná nájomná zmluva“ (cca min. 22:30). O tejto skutočnosti sa verejnosť dozvedela až po vydaní napadnutého uznesenia a preto ju navrhovateľ ani nemohol uplatniť už skôr. Práve takéto konanie, kedy len deň po vydaní napadnutého uznesenia spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. prenajala nehnuteľnosti pochybnému občianskemu združeniu, jasne preukazuje, že obava navrhovateľa z nakladania s nehnuteľnosťami bola dôvodná. Navyše takýto priebeh udalostí zakladá dôvodné podozrenie, že účelom uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy bolo iba obísť účinky neodkladného opatrenia nariadeného napadnutým uznesením. Napokon, dôvodnosť obavy z nakladania s nehnuteľnosťami navrhovateľ vyvodzoval z ponuky spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. na predaj nehnuteľností. To, že túto ponuku spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. urobila, potvrdila aj v citovanom rozhovore zo dňa 03.12.2020: „Dával som na Ministerstvo kultúry, áno, vlastne, požiadavku že by som
ho nejakým spôsobom predal, a vtedy som uvažoval predať, prenajať, s tou pani, s tým občianskym združením, čiže áno, dával som takýto list ...“ (cca 15:20 min.). Ponuku na predaj nehnuteľností navrhovateľ označil ako dôkaz vo svojom návrhu na neodkladné opatrenie a len nedopatrením ju nepriložil ku svojmu návrhu. Táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, pretože súd prvej inštancie mal v zmysle § 129 CSP navrhovateľa vyzvať, aby doplnil svoj návrh o listiny, o ktoré opiera svoj návrh. Absencia prílohy, ktorú navrhovateľ označil, zároveň nebránilo súdu pokračovať v konaní, bolo odstrániteľnou vadou, a preto nebol na mieste postup súdu podľa § 327 CSP (odmietnutie podania). Vo vyššie citovanom rozhovore zo dňa 03.12.2020 G. R., ako konateľ spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o., dokonca priznal, že cenu, ktorú ponúkol navrhovateľovi, si určil sám odhadom podľa cien iných budov, pričom táto cena nevychádzala ani zo znaleckého posudku na ocenenie predmetných nehnuteľností a ani z ponuky tretej osoby na odkúpenie predmetných nehnuteľností (cca min. 16:32). Jeho vyjadrenie tak dokumentuje, že s občianskym združením Machnáč sa spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. rozprávala aj o predaji predmetných nehnuteľností. Uzavretie nájomnej zmluvy s občianskym združením Machnáč bolo buď len dočasným riešením do doby, kým spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. bude môcť predať predmetné nehnuteľnosti občianskemu združeniu Machnáč, alebo bolo len reakciou jednak na daňové záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré zriadilo mesto Trenčianske Teplice na zabezpečenie svojej daňovej pohľadávky na dani z nehnuteľností (Z-5185/2020) a bolo zapísané ku dňu vydania napadnutého uznesenia a jednak na zákaz nakladania vyplývajúci z napadnutého uznesenia. Ak by nemala spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. zákaz nakladania s nehnuteľnosťami na základe daňového záložného práva a napadnutého uznesenia, zrejme by spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. dnes už nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností a previedla by ich na občianske združenie Machnáč za fiktívnu cenu 1.500.000 eur, ktorú by toto občianske združenie Machnáč nikdy nezaplatilo. To, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. je prepojená s občianskym združením Machnáč nielen samotnou nájomnou zmluvou, vyplýva aj z obsahu vyjadrení v rozhovore zo dňa 03.12.2020, v ktorom G. O. uviedla, že „my sme to (pozn. napadnuté uznesenie) v elektronickej schránke prebrali 28.09., firma KEORLEN.“ (cca min. 22:15 a nasl.). G. O. sa stotožnila s vlastníkom, ktorý bol adresátom napadnutého uznesenia, a priznala, že prevzala napadnuté uznesenie o neodkladnom opatrení. Zo správania spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. je zrejmé, že v čase vydania neodkladného opatrenia mal zámer predať predmetné nehnuteľnosti občianskemu združeniu Machnáč a len vďaka ťarchám na nehnuteľnostiach sa podarilo jeho zámer zmariť. Preto neodkladné opatrenie nariadené napadnutým uznesením bolo odôvodnené práve v tom rozsahu, v ktorom bolo vydané. Vyššie uvedené správanie spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. takisto dokazuje, že by nebolo na mieste obmedzenie zákazu nakladania na schránkové firmy so sídlom v daňovom raji. V citovanom rozhovore zo dňa 03.12.2020 priznala, že na adrese sídla spoločnosti v Brne nepreberá zásielky, a to sa Česká republika ani nepovažuje za daňový raj. Námietky spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. o tom, že navrhovateľ predložil odpoveď na ponuku na predkupné právo zo dňa 14.09.2020 až v odvolacom konaní a že túto listinu nemožno použiť ako novotu v odvolacom konaní, považoval navrhovateľ za nedôvodné, odpoveďou na ponuku reagoval navrhovateľ v rámci procesnej obrany na odvolanie spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o., pričom ide teda o obranu pred tvrdením o existencii odvolacieho dôvodu; navrhovateľ predsa nemôže ešte v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vopred reagovať na prípadné námietky spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o., ktoré možno uplatní v odvolacom konaní a možno ich neuplatní. Preto je uplatnenie odpovede na ponuku v odvolacom konaní prípustné. Samotná odpoveď navrhovateľa na ponuku nie je však relevantná, pretože ponuka nebola predložená v súlade s § 23 pamiatkového zákona, a teda predkupné právo štátu by nezaniklo ani v prípade, že by navrhovateľ svoje výhrady k ponuke nešpecifikoval v písomnej forme v odpovedi na ponuku. Navrhovateľ preto trvá na tom, že hmotnoprávny vzťah navrhovateľa bol v čase vydania napadnutého uznesenia daný. Na podporu tvrdenia, že poučovacia povinnosť súdu podľa § 337 CSP je na mieste len vtedy, ak je neodkladné opatrenie nariadené bez časového obmedzenia (t.j. na neodkladné opatrenie nenadväzuje ani povinnosť navrhovateľa podať žalobu vo veci samej ani nie je obmedzené určením doby jeho trvania v zmysle § 333 CSP), poukazuje navrhovateľ na dôvodovú správu k CSP. K § 329 až 332 (pozn. poučovacia povinnosť súdu bola pôvodne v návrhu zákona obsiahnutá v § 330). A teda, keďže súd prvej inštancie vo výroku vymedzil, že neodkladné opatrenie je obmedzené na jeden rok, neupustil od jeho dočasnosti, a nebolo potrebné osobitne poučiť spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. o možnosti podať žalobu vo veci samej. Len pre úplnosť navrhovateľ dodal, že ak by to súd považoval za potrebné, výrok o možnosti spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. podať žalobu vo veci samej v zmysle § 337 CSP je možné doplniť postupom podľa § 225 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP (dopĺňacím uznesením). Tento postup by bolo možné uplatniť až do momentu právoplatnosti napadnutého uznesenia. Doplnenie môže urobiť dokonca aj súd prvej inštancie.
8. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. v písomnej reakcii uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie ako aj na svojom vyjadrení zo dňa 04.12.2020, zároveň popiera skutkové tvrdenia a právne závery navrhovateľa, ktoré nemajú žiaden skutkový ani právny základ. Mala za to, že súd prvej inštancie pochybil v otázke preukázania úmyslu spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. predmetné nehnuteľnosti scudziť. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. popierala nedoložené tvrdenia navrhovateľa o jej údajnom úmysle predať nehnuteľnosti združeniu MACHNÁČ, občianske združenie, a to ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia poukazujúc na skutočnosť, že občianske združenie vzniklo až dňa 24.09.2020, teda ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nemalo právnu subjektivitu. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. nepoprela, že mala v úmysle predmetné nehnuteľnosti poskytnúť do užívania združeniu MACHNÁČ, občianske združenie, čím by zabezpečila možnosť záchrany predmetných nehnuteľností ako národnej kultúrnej pamiatky. Za obdobným účelom spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. rokovala aj so združením Spoločnosť Jaromíra Krejcara n.o., so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Hviezdoslavovo námestie 175/18, IČO: 53 026 179, ktoré malo v úmysle predmetné nehnuteľnosti od spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. odkúpiť. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. uprednostnila združenie MACHNÁČ, nakoľko by predmetné nehnuteľnosti ostali vo vlastníctve spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o.. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení, že súd prvej inštancie nemohol mať a ani nemal v konaní za preukázaný úmysel spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. scudziť nehnuteľnosti existenciou ponuky spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o. na odkúpenie nehnuteľností navrhovateľom. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. vyjadrila názor, že v prípade vyvlastnenia predmetných nehnuteľností existuje reálne riziko ďalšej devastácie národnej kultúrnej pamiatky, nakoľko je všeobecne známe akým spôsobom štát pristupuje k obnove a rekonštrukcii národných kultúrnych pamiatok v štátnom vlastníctve a uviedla, že jedinou reálnou šancou na záchranu pamiatky je jej ponechanie vo vlastníctve súkromnej osoby, so súčasným zrušením napadnutého neodkladného opatrenia, ktoré sťažuje investovanie do jeho sanácie a rekonštrukcie, ktorá reálnym spôsobom zabezpečí investície do sanácie a obnovy a najmä následnú prevádzku zabezpečujúcu návratnosť vynaložených investícií. V tejto súvislosti Občianske združenie MACHNÁČ podalo žiadosť o schválenie zámeru obnovy objektu kúpeľný dom Machnáč Krajskému pamiatkovému úradu v Trenčíne, avšak tento štátny orgán rozhodol o zastavení predmetného konania z dôvodu, že nariadeným neodkladným opatrením má spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. zakázané s danou nehnuteľnosťou nakladať. V prípade úmyslu objekt scudziť má predsa štát určené predkupné právo, v prípade porušenia ktorého má štát opäť priamo v zákone zabezpečené inštitúty ochrany. Rovnako prípadná zmena vlastníctva nemôže a nepredstavovala by žiadnu prekážku pre vyvlastnenie, nakoľko z pohľadu vyvlastňovacieho konania je irelevantné, kto je vlastníkom predmetu vyvlastnenia.
9. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. zámerne a sústavne prehliada, je, že v čase vydania napadnutého uznesenia bola na liste vlastníctva plomba o začatí záznamového konania, a táto plomba legitímne odôvodňovala obavu, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. nakladá s predmetnými nehnuteľnosťami (bez ohľadu na to, že výsledkom bol napokon zápis daňového záložného práva v prospech mesta Trenčianske Teplice). Dôvodnosť potreby neodkladného opatrenia však bola daná aj tým, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. predložila navrhovateľovi ponuku na uplatnenie predkupného práva, čo spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. opäť prehliada. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. uviedla, že jeho zámerom údajne nebolo predať nehnuteľnosti, ale ich prenajať MACHNÁČ občianskemu združeniu, čo urobil dňa 25.09.2020. Toto tvrdenie je samo osebe klamlivé. Vlastník kultúrnej pamiatky robí ponuku na uplatnenie predkupného práva štátu podľa § 23 pamiatkového zákona len vtedy, ak zamýšľa predať kultúrnu pamiatku. Iným vysvetlením je len také, že spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. chcela navrhovateľa uviesť do omylu v tom, že má záujemcu o objekt, ktorý je ochotný zaplatiť 1,5 mil. Eur za predmetné nehnuteľnosti, aby tak vylákala od navrhovateľa nadhodnotenú sumu, čo nasvedčuje podozrenie zo spáchania trestného činu. V čase vydania napadnutého uznesenia mala spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. celkom zjavne úmysel nakladať s nehnuteľnosťami. To, že nájomnú zmluvu s občianskym združením podpísala deň po vydaní neodkladného opatrenia, je dôkazom o jeho úmysle už v čase vydania napadnutého uznesenia (veď tento úmysel sa uňho nemohla objaviť až minútu pred podpisom nájomnej zmluvy, a musel existovať už skôr) a zároveň je podľa názoru navrhovateľa aj dôkazom toho, že neodkladné opatrenie malo svoje účinky tým, že jej zabránilo previesť objekt ďalej. Spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. takisto klamlivo uviedla, že rokovala so Spoločnosťou Jaromíra Krejcara n.o. a napokon uprednostnila občianske združenie aj z toho dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti zostanú vo vlastníctve spoločnosti KEORLEN
TRADE s.r.o.. Navrhovateľ takisto popieral, že prenechaním objektu do užívania občianskemu združeniu chcela spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. zabezpečiť možnosť záchrany predmetných nehnuteľností ako národnej kultúrnej pamiatky. Pre rozhodnutie o odvolaní je smerodajné to, že skutkový stav v čase nariadenia neodkladného opatrenia skutočne odôvodňoval potrebu neodkladného opatrenia, pričom to, že prvoinštančný súd neodhadol, čo je predmetom záznamového konania Z-5185/2020, nemá právny význam pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia. V konaní o návrhu na neodkladné opatrenie predsa nie je nutné vykonávať dokazovanie a postačuje osvedčenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladného opatrenia a dôvodnosť a trvanie nároku (§ 326 CSP). Je pravdou, že v CSP popri sebe existujú ustanovenie § 327 ako aj § 129, ktorých vzájomný vzťah bol judikatórne a právnou doktrínou vyriešený tak, že § 327 sa vzťahuje len na tie návrhy na neodkladné opatrenie, ktoré boli podané po začatí konania vo veci samej alebo súčasne s návrhom na začatie konania vo veci samej. A keďže v tejto veci nešlo ani o jeden z uvedených prípadov (ale išlo o podanie vo veci samej), bolo na mieste, aby súd postupoval podľa § 129 ods. 1 CSP a vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu o opomenutú prílohu. Ak tak prvostupňový orgán neurobil, s touto vadou konania by sa mal vysporiadať odvolací súd a prihliadnuť na ponuku, pretože ju navrhovateľ vzhľadom na nesprávny postup prvostupňového súdu nemohol uplatniť bez svojej viny. V časti II vyjadrenia spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. uviedla, že neodkladné opatrenie bráni občianskemu združeniu v sanácii a rekonštrukcii LD Machnáč. Toto tvrdenie je bez právnej relevancie, pretože ide o skutkové okolnosti, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Toto tvrdenie je aj nepravdivé, pretože neodkladné opatrenie bráni výhradne v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami, pričom udržiavacie práce či opravy objektu nie sú vylúčené neodkladným opatrením. V ostatnom sa navrhovateľ pridržiava svojich tvrdení v doterajších podaniach.
10. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d) CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť s tým, že len konkretizoval spôsob obmedzenia odvolateľa. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).
12. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu, že považoval za splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľ, podľa jeho názoru, dostatočným spôsobom osvedčil svoje tvrdenie vo vzťahu k dôvodnosti a trvaniu nároku, ktorému sa má prostredníctvom využitia tohto inštitútu poskytnúť ochrana. KEORLEN TRADE s.r.o. odvolaním namietal správnosť tohto záveru, dôvodnosť návrhu, ako aj rozsah samotného obmedzenia.
13. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd nezistil vadu týkajúcu sa procesných podmienok spôsobilú k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a jej existenciu odvolateľ ani netvrdil.
14. Odvolací súd v ďalšom z hľadiska odvolacieho prieskumu po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu so zreteľom na podané odvolanie a v ňom produkované odvolacie dôvody, posúdil námietky odvolateľa ako nedôvodné, nespôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a z nich vyvodil správny právny záver o splnení zákonných podmienok pre vydanie navrhovateľom požadovaného neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach naň odkazuje, aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty.
15. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza:
16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami, alebo právami.
19. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 1 CSP).
22. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporu sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musí pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva, pretože hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho návrhu môže dosiahnuť len relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade povahu osvedčovania, čo znamená, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Je preto povinnosťou navrhovateľov neodkladného opatrenia dosiahnuť hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa, ktorému je možné poskytnúť ochranu pred neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.
24. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa navrhovateľa vyplýva z jeho obavy z bezprostredne hroziacej ujmy v podobe ohrozenia vymožiteľnosti jeho práva z titulu porušenia jeho predkupného práva k národnej kultúrnej pamiatke evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu a bezprostredného rizika zničenia pamiatkových hodnôt nehnuteľností v dôsledku nakladania odvolateľom s dotknutými nehnuteľnosťami, zabezpečenia ochrany pred ktorým konaním odvolateľa sa
domáha prostredníctvom požadovaného neodkladného opatrenia, po realizácii ktorého by sa výrazne zhoršilo jeho postavenie.
25. Z obsahu spisu vyplýva, že KEORLEN TRADE s.r.o. je od r. 2016 vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktorých časť - parc. č. 373/29 a 378 a stavby súp. č. 333 na parc. č. 378 - LV Machnáč tvoria národnú kultúrnu pamiatku a sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 10856/1. Nehnuteľnosti chátrajú, interiér je zničený a rozkradnutý. Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne vlastníka nehnuteľností vyzýval na úpravu stavu. Navrhovateľ na osvedčenie svojich tvrdení, že vlastník nevykonal opatrenia zamerané na stabilizáciu narušeného stavu predmetnej národnej kultúrnej pamiatky, pričom z hľadiska záchrany jej pamiatkových hodnôt je bezpodmienečne nutné čo najskôr realizovať jej komplexnú obnovu, predložil súdu Rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Trenčín č.k. KPÚTN-2017/10122-6/55916 zo dňa 19.07.2017, č.k. KPÚTN-2018/9603-3/48021/Pas,Mud zo dňa 26.06.2018, KPÚTN-2013/17180-3/82221 MUD,LAC zo dňa 13.01.2014. Rovnako svoje tvrdenia, že vlastník nehnuteľností nevykonal žiadne investície do obnovy, či zachovania kultúrnej pamiatky, hoci mu tak ukladá zák. č. 49/2002 Z.z., že interiér je zničený, rozkradnutý, osvedčil pripojenými fotografiami. Ak vlastník zamýšľa predať kultúrnu pamiatku alebo jej časť, v zmysle § 23 zák. č. 49/2002 Z.z. svedčí štátu predkupné právo na kúpu kultúrnej pamiatky s tým, že ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok. Navrhovateľ dôvodí, že ponuku vlastníka neodmietol, avšak má za to, že túto ponuku nemožno považovať za ponuku vykonanú v súlade s § 23 zák. o pamiatkovom fonde. Záver o zániku hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi by tak bol vzhľadom k uvedenému predčasný. Úmyslu vlastníka nakladať s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti nasvedčuje predovšetkým jeho správanie - zaslanie ponuky na odkúpenie štátu, ktorá skutočnosť nie je sporná a ktorú ponuku navrhovateľ nepovažuje za súladnú so zákonom. Práve z takéhoto osvedčeného správania odvolateľa nie je vylúčený jeho úmysel previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu. Otázka, či by navrhovateľ prijal, resp. neprijal ponuku vlastníka na kúpu kultúrnej pamiatky za riadneho splnenia ponukovej povinnosti, ktorá sa vykoná ohlásením všetkých podmienok nemala na posúdenie veci žiaden vplyv, keďže zámery navrhovateľa v tomto smere nezbavujú vlastníka - odvolateľa povinnosti postupovať pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti v súlade so zákonom. V súvislosti s uvedeným preskúmaním vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil potrebu naliehavej úpravy pomerov medzi ním a KEORLEN TRADE s.r.o. ako aktuálnym vlastníkom dotknutých nehnuteľností v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to z dôvodu, že ich prípadným ďalším scudzovaním by došlo k vytvoreniu takého v neprospech navrhovateľa nekonformného vzťahu, v dôsledku ktorého by bol sťažený ďalší postup záchrany národnej kultúrnej pamiatky. Úlohou odvolacieho súdu v procese rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo skúmať dôvodnosť tvrdení odvolateľa o existencii takých skutočností, ktoré podľa jeho názoru nasvedčujú v prospech nim tvrdeného záveru o.i. v tom, že predkupné právo navrhovateľa neprijatím ponuky odvolateľa zo dňa 14.08.2020 do 30 dní odo dňa jej doručenia navrhovateľovi zaniklo, teda posudzovať dôvodnosť skutočností, ktoré môžu byť predmetom posudzovania len vo veci samej, ale jeho úlohou bolo iba preskúmať existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorým limitom jeho závery plne korešpondujú.
26. Pokiaľ odvolateľ nemieni s danou nehnuteľnosťou nakladať, jednoznačne potom z toho vyplýva, že takto nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva, pretože ako vyplýva z nariadeného neodkladného opatrenia, vlastnícke právo odvolateľa je obmedzené len v nevyhnutnom rozsahu. Faktom je, že nariadeným neodkladným opatrením súd nemôže zasiahnuť do zákonom chránených práv osoby, voči ktorej sa uplatňuje nárok na vydanie neodkladného opatrenia neprimeranou mierou. Nenakladaním s vecami akýmkoľvek spôsobom je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj iných ústavou zaručených práv, avšak v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je nutné obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere. Takto ústavou zaručené práva je treba rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, pričom k charakteru neodkladného opatrenia patrí aj jeho dočasnosť s tým, že kým do doby trvania neodkladného opatrenia vymedzeného obdobím jedného roka od právoplatnosti uznesenia nebudú riešené vzájomné nároky strán sporu zo zákonného predkupného práva zamerané na zachovanie národnej kultúrnej pamiatky, v záujme zabezpečenia právnej istoty bude vhodné, aby sa s danou nehnuteľnosťou nemanipulovalo, a to spôsobom scudzenia, založenia alebo inak zaťaženie právami tretích osôb, aby predovšetkým vo vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam nevznikli zmeny. Aby nedošlo k obmedzeniu vlastníckeho práva odvolateľa v neprimeranej miere, pretože odvolací súd vymedzil obmedzenie jeho vlastníckeho práva tým spôsobom, že mu zakázal scudziť, založiť, inak zaťažiť nehnuteľnosti právami tretích osôb.
27. Odvolací súd je toho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením v zmysle zákazu scudziť, založiť, inak zaťažiť právami tretích osôb nedochádza k zásahu do vlastníckych, ako aj iných práv vlastníka nehnuteľností nad nevyhnutnú mieru a na druhej strane navrhovateľ, ktorému v zmysle § 23 zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu svedčí predkupné právo k nehnuteľnostiam, nezíska oproti nemu neadekvátnu výhodu, keďže predmetné neodkladné opatrenie smeruje iba k tomu, aby sa dočasne - do uplynutia jednoho roka odo dňa právoplatnosti uznesenia zachoval súčasný právny stav pri zohľadnení potreby zachovania národného kultúrneho dedičstva, ktoré je vo verejnom záujme. Vlastník zároveň nebude obmedzený v bežnom užívaní nehnuteľností.
28. Ako už bolo uvedené vyššie, rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potencionálne ohrozeného práva, nepredpokladá, na rozdiel od rozhodovania vo veci samej, plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo.
29. Napokon odvolací súd dodáva, že neodkladné opatrenie v danom prípade súd prvej inštancie nariadil s určením časového limitu, s časovým obmedzením 1 roka podľa § 330 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie vzťah medzi účastníkmi natrvalo nerieši, preto súd prvej inštancie nebol povinný postupovať podľa § 337 ods. 1 CSP, čo ale neznamená, že účastníci sa nemôžu samostatnou žalobou efektívne domáhať súdnej ochrany aj v rámci štandardného konania vo veci samej, ktorej skutočnosti si je odvolateľ (čo vyplýva z podaného odvolania) vedomý.
30. Odporca v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie neuviedol skutočnosti spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k odlišnému záveru nie sú spôsobilé ani ďalšie odvolacieho námietky odvolateľa. Záverom odvolací súd uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní. (Porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
31. Uznesenie súdu prvej inštancie je tak vecne správne, preto ho bolo potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP po jeho konkretizovaní potvrdiť.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu navrhovateľovi v rozsahu 100 %, vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní.
33. O výške náhrady trov odvolacieho konania navrhovateľa rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).