Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-13-2019.pdf
PDF · 215.08 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu 1/: Y. E.. F. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XX, Y., Č. I. a žalobcu 2/: Y. B. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. N. Ú.Í. X, Y., Č. I., obaja zastúpení: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava, IČO: 36 855 260, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o zaplatenie 50 973,64 €, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie žalobkyni 1/ sumy 5 774,67 € titulom náhrady škody a sumy 1 000,00 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy a v časti o zaplatenie žalobcovi 2/ sumy 5753,99 € titulom náhrady škody a sumy 1 000,00 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 153,68 € titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 153,68 € od 04.12.2018 do zaplatenia a sumu 3 000,00 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 676,96 € titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 676,96 € od 04.12.2018 do zaplatenia a sumu 2 000,00 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
V. Žalovanému nárok na náhradu trov konania o náhradu škody n e p r i z n á v a .
VI. Žalobkyni 1/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 % a žalobcovi 2/ súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 100 %, ktorú im bude žalovaný povinný uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o jeho výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 04.12.2018 si žalobcovia uplatnili voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy o zaplatenie 50 973,64 € titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a náhrady vzniknutej nemajetkovej ujmy. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku.
2. Žalobcovia v žalobe uplatnený nárok odôvodnili tým, že sú spoluvlastníci zrekonštruovaného rodičovského domu v P. P. súp. č. X na parc. č. XX katastrálneho územia P. P. a priľahlých pozemkov: parcely č. XX/X, XX/X, XX, XX, XX, XX/X, XX D. XX/X všetky v kat. území P. P.. V priebehu rokov 1997 až 2000 vykonali plnú rekonštrukciu spomínanej stavby s cieľom túto užívať ako rekreačný objekt
prinajmenšom v rozsahu 6 mesiacov v roku s ohľadom na ich dôchodkový vek. S ich pozemkami bezprostredne hraničia pozemky a stavby t.č. vo vlastníctve MONAQ Leasing, a.s., Panská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 35 864 001 a dnes už neexistujúcej spoločnosti LOUDER s.r.o., naposledy so sídlom Trenčianska 30, 821 09 Bratislava, IČO: 36 791 776, užívané už od roku 2002 ako drevovýroba: parcely č. X/X , X/X, X/X, X/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX a stavby: súp. č. X, súp.č. XXX, súp. č. XXX a súp. č. XXX , všetky v kat. území P. P.. Na susedných pozemkoch stáli pôvodne len stavby s.č. X - ako Čistiareň odpadových vôd a s.č. XXX - ako Sklad palív, ktoré na základe rozhodnutia príslušného stavebného úradu ešte z roku 1997 č. N.-XX/XXXXX mali byť odstránené. Ešte v roku 2002 začala spoločnosť DREVOMAR, s.r.o., Bratská 14, Banská Štiavnica, IČO: 35048640 užívať objekt Čistiarne odpadových vôd (stavby a pozemky) ako pílu. Odvtedy sa zo susedného objektu a pozemku na pozemok a stavbu žalobcov začal šíriť nepríjemný hluk a prach, ktorý im bránil v nerušenom užívaní nášho majetku. Prevádzka píly nateraz ustala v roku 2013.
3. Dňa 07.01.2015 obec P. P. v 10. konaní nariadila spoločnosti LOUDER, s.r.o. odstránenie stavby „drevovýroba“ ako aj (vedľajšie) stavby sup.č. XXX - sušiareň na pare. č. X/X a súp. č. XXX - trafostanica na parc. č. XX/X. O odstraňovaní stavebných úprav na hlavnej stavbe ČOV vo vzťahu k MONAQ Leasing, a.s. ale rozhodnuté nebolo. Z uvedeného dôvodu žalobcovia podali dňa 23.02.2015 a 09.03.2015 odvolanie, pričom žalobca 2/ zároveň navrhol rozhodnutie doplniť o stavby MONAQ Leasing, a.s.. Obec svoje rozhodnutie nedoplnila a ich odvolania listom zo dňa 20.04.2015 predložila odvolaciemu orgánu OÚ BB odboru výstavby a bytovej politiky, ktorý o nich rozhodol rozhodnutím č. N.-P.-N.-XXX X/ XXXXXX dňa 29.06.2015 tak, že rozhodnutie obce zrušil a vec znovu vrátil obci P. P. na nové rozhodnutie. Listom z 09.10.2015, až potom ako žalobcovia požiadali o pokračovanie v konaní, obec P. P. v rámci po 11. krát začatom konaní vyzvala dotknuté orgány, aby sa k veci vyjadrili pričom vo veci stále konala len s LOUDER, s.r.o., hoci ostatné rozhodnutie OÚ BB osobitne zdôraznilo potrebu konať s oboma vlastníkmi; t.j. aj s MONAQ Leasing, a.s.. Dňa 08.01.2016 Obec P.Á. P. konanie opäť prerušila. Tentoraz odkazujúc na existenciu plomby na LV č. XXXX, ktorá tam však bola zapísaná už dňa 20. 1.2012 a dňa 15.11 2012. Navyše v tom čase bola spoločnosť LOUDER, s.r.o. súčinnosťou k 06.01.2016 z obchodného registra vymazaná; t.j. neexistujúca. Proti tomuto ďalšiemu obštrukčnému rozhodnutiu obce P. P. tak bolo potrebné podať podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (dňa 08.03.2016 a 14.03.2016), ktorému ale OU BB svojím vyjadrením zo dňa 14.4.2016 nevyhovel. Preto sa museli obracať na Okresnú prokuratúru Žiar nad Hronom, ktorá dňa 25.07.2016 vo veci Pd 95/16/6613-5 vydala prokurátorské upozornenie, až na základe ktorého stavebný úrad v konaní pokračoval. Obec P. P. následne rozhodnutím zo dňa 22.08.2016 podľa § 88 ods. 1 písm. c) SZ nariadila odstránenie stavieb v rozsahu, v akom boli dodatočne povolené jej rozhodnutím z 01.10.2007. Vo výroku stavebný úrad opäť len odkázal na svoje prvšie zrušené rozhodnutie Obce P. P. Č.. XX/XXXX z 01.10.2007. Tým vznikla opäť potreba podávať vo veci odvolania. Dňa 29.11.2016 OÚ Banská Bystrica rozhodnutím pod č. N. P.-N.-XXXX/XXXXXX-X rozhodnutie, ktorým rozhodnutie Obce P. P. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Listom z 03.01.2017 P. P. opäť (už 12. krát) vyzvala účastníkov a dotknuté orgány, aby sa k veci vyjadrili. Hoci sa žalobcovi včas vyjadrili (listom z 03.02.2017), stavebný úrad konanie opäť prerušil rozhodnutím zo dňa 07.03.2017 na dobu do 30.04.2017. Obec P. P. následne rozhodnutím zo dňa 24.05.2017 opäť podľa § 88 ods. 1 písm. c) SZ nariadila spoločnosti MONAQ Leasing, a.s. odstránenie stavieb. Opäť s vadami. Dňa 08.06.2017 a 12.06.2017 žalobcovi boli nútení opäť podávať vo veci odvolanie. Napriek tomu obec P. P. nebola schopná spis včas predložiť odvolaciemu orgánu a tak boli žalobcovia nútení listom z 16.10.2017 žiadať Okresnú prokuratúru Žiar nad Hronom o pomoc pri ďalšom porušovaní zákona. Dňa 22.01.2018 OÚ Banská Bystrica rozhodnutím pod č. N. P.-N.-XXXX/ XXXXXX-X rozhodnutie Obce P. P. zrušila vec vrátil na ďalšie konanie.
4. Nakoľko zmätočné konanie, resp. nekonanie stavebných úradov sa pre žalobcov stalo neprehľadné, boli nútení vyhľadať odbornú pomoc právnych zástupcov. Išlo v prípade žalobkyne 1/ o J.. F. Q. (Q. XX, P. P.) a R.. R. Š. (T. X, P. P.). V prípade žalobcu 2/ išlo o J.. R. X. (X. T..I..N.., K. XX, P. ). V súvislosti s ich poradenskou činnosťou a zastupovaním v stavebných konaniach ako i konaniach vyvolaných uvedeným stavebným konaním (konania o dozor a protest prokurátora, sťažnosti na prieťahy) a ďalej v konaniach - podnetoch na vykonanie stavebného dohľadu im vznikla ujma spočívajúca v povinnosti úhrady trov právneho zastúpenia, ktoré by v prípade riadneho postupu správnych orgánov neboli bývali vôbec vznikli. V zmysle priložených vyúčtovaní im za obdobie od 2/2015 do 3/2018 vznikla nasledovná škoda: 637,30 € v prípade žalobkyne 1/ a 796,34 € v prípade žalobcu 2/. Pretože na susedných pozemkoch bola nezákonne započatá drevovýroba, boli žalobcovia počas našich pobytov v P. P. neznesiteľne obťažovaní. Pri každej návšteve P. P. sa museli sústavne venovať riešeniu vzniknutej
situácie, ktorú sme nijako nespôsobili. Pretože stavebné konanie doteraz skončené nebolo, tento stav trvá, hoci hlučná prevádzka v ich susedstve ustala. V dôsledku toho sme boli nútení obmedziť svoje návštevy domu v P. P. o viac ako 75 %. Pri pobyte v P. P. išlo skôr o „pracovné“ návštevy než plánovanú rekreáciu. Za ostatných 16 rokov boli nútení obmedziť užívanie svojho majetku na 25% pôvodného užívania a i uvedených 25% nepredstavovalo užívanie na rekreačné účely. Vznikla im tým ujma, ktorú vyčíslujú ako hodnotu užívacích práv obdobnej chaty v okolí. Výšku škody vyčíslil ako násobok denného nájmu porovnateľnej rekreačne chaty v okolí a polovice počtu dní, nakoľko ich zámerom bolo užívať nehnuteľnosti prinajmenšom v rozsahu jednej polovice kalendárneho roka.: 20 € x 1 154 dní/2 = 11 540 €. Ak by stavebné úrady riadne vykonali prvšie rozhodnutia o odstránení stavieb a tiež viedli územné, stavebné a kolaudačné konanie s danou vecou súvisiace, neboli by doterajšie konania neúčelné, zmätočné a nadbytočné a žalobcovia by neboli nútení zbytočne vynakladať svoje prostriedky na odbornú pomoc pri zastupovaní v konaniach. Celkom im tak vznikla škoda vo výške: 6 407,30 € (11 540 €/2 + 637,30 €) žalobkyni 1/ a 6 566,34 € (11 540 €/2 + 796,34 €) žalobcovi 2/.
5. S ohľadom na skutočnosť, že stavebné úrady napriek zrozumiteľnému zneniu zákona odmietli a odmietajú konať o odstránenie stavieb (stavebných úprav), tak, ako je to zrejmé z úkonov najmä obce P. P., ktorá nemá problém v jedinom konaní v priebehu rokov najskôr vydať dodatočné stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, následne rozhodnutie o odstránení stavby, aby napokon „zistila“ že dôvod konania nie je a konanie zastaví a neskôr produkuje opakovane zmätočné, nedostatočné a nepreskúmateľné rozhodnutia, pričom vo veci opakovane spôsobuje obštrukcie nedôvodným prerušovaním konania, nedodržiavaním lehôt na predloženie veci odvolaciemu orgánu, opakovaným dožadovaním sa preniesť povinnosť vydať „nepohodlné“ rozhodnutie o odstránení stavieb na odvolací správny orgán, hoci bol takýto postup už v minulosti vylúčený. Pritom súčasne opakovane vydáva rozhodnutia v priamom rozpore s usmernením jej nadriadených správnych orgánov a prokuratúry, teda vedome poruší princíp subordinácie, sa žalobcovia utvrdili v presvedčení, že je záujmom obce (za každú cenu) mať prevádzku drevovýroby v obci. Rovnako hodnotia i rozhodovaciu činnosť odvolacieho orgánu, ktorý napriek notorickej znalosti prípadu vo veci nedodržuje zákonné lehoty na rozhodnutie o opravnom prostriedku a tak rovnako spôsobuje prieťahy v konaní. S ohľadom k uvedenému sa žalobcovia domnievajú, že samotné konštatovanie porušovania ich práv nie je dostatočným zadosťučinením a nenahradí ich energiu a roky, ktoré chceli venovať zaslúženému odpočinku v dôchodkovom veku. Postup orgánov verejnej správy im uberá mnoho energie a životného optimizmu a berie im dôvod dôverovať SR ako právnemu štátu. Výšku zdôvodňujú najmä tým, že nezákonný stav trvá už 16 rokov. A to napriek opakovanému dozoru zo strany prokuratúry a dokonca napriek tomu, že od 10.07.2009 vedú na OS Bratislava II pod spis.zn.: 12C/84/2009 spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy z rovnakého resp. podobného dôvodu, ktorý dodnes nie je právoplatne skončený. Správne orgány namiesto urýchleného zjednania nápravy vo veci vykonali ďalšie zmätočné rozhodnutia a spôsobili opakovane prieťahy v konaní v rozsahu od 3/2015 dodnes t.j. ďalších 44 mesiacov. Správne orgány navyše trvajú na rozhodnutí vo veci zo strany obce P. P., a to napriek tomu, že sa v konaní domáhali, aby vo veci rozhodoval jeho nadriadený správny orgán, keďže je zrejmé, že prvostupňový správny orgán vec odmieta riešiť. Nezanedbateľnou skutočnosťou je popri dĺžke stavebných konaní tiež vek žalobcov, ktorý limituje ich možnosti na plánovaný oddych. Jednoducho stratili 16 rokov ich dôchodkového veku, ktorý plánovali prežiť v príjemnom prostredí rodiska žalobkyne 1/. Tento čas je nenávratne stratený. Žiadame preto i náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 19 000,00 € pre každého z nich.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.05.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Žalovanému bola dňa 03.04.2018 doručená žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorou si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami orgánov štátnej stavebnej správy vo veci stavieb „Drevovýroba” na pozemkoch parc. č. Q. X/X, X/X, X/X, X/X, X/X, X/X, XX/X, XX/X, XX/X D. XX/X v k. ú. P. P.. V žiadosti si uplatňovali náhradu skutočnej škody a nemajetkovej ujmy v rovnakom rozsahu ako v podanej žalobe. Žalovaný predbežný nárok žalobcov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy predbežne prerokoval a o jeho negatívnom stanovisku boli žalobcovia vyrozumení listom č. XXXXX/XXXX/SV/ XXXXX zo dňa 02.10.2018. Žalovaný v rámci predbežného prerokovania zohľadnil právny stav veci na orgánoch štátnej stavebnej správy za obdobie od 02/2015 do 26.03.2018. Konanie stavebného úradu po vydaní rozhodnutia č. N.-P.-N.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 22.01.2018, ktorým tento orgán zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. 9/2011 (k č. kon. 47/2007) zo dňa 24.05.2017 a vec vrátil stavebnému úradu na nové konanie a rozhodnutie nebolo predmetom predbežného prerokovania nároku uplatneného na základe žiadosti zo dňa 03.04.2018. Žalobcom namietané pochybenia stavebného
úradu je možné, s poukazom rozsudok NS SR spis. Zn 6 Cdo 115/2010 (v zmysle ktorého za nesprávny úradný postup v zmysle § 18 uvedeného zákona teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolnosti) považovať za nezákonné rozhodnutia a nie za nesprávny úradný postup. Zrušenie vyššie uvedených neprávoplatných rozhodnutí stavebného úradu v odvolacom konaní a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal nárok na náhradu škody. Žalobcom ako účastníkom konania, ktorí sa domáhali riadnymi opravnými prostriedkami práve zrušenia týchto rozhodnutí, nakoľko sa cítili byť nimi dotknutí na svojich právach a tieto aj boli v odvolacom konaní zrušené, nemohla vzniknúť škoda podliehajúca režimu zákona č. 514/2003 Z.z. Na to, aby si žalobcovia mohli uplatňovať náhradu škody z titulu nezákonných rozhodnutí by bolo potrebné, aby rozhodnutia stavebného úradu nadobudli po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov právoplatnosť a následne boli pre nezákonnosť zrušené, či už v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo v rámci správneho súdnictva. Keďže predmetná situácia v danom prípade nenastala, nie je splnená podmienka zrušenia právoplatného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, žalobcovia nemajú nárok ani na náhradu škody z titulu nezákonných rozhodnutí. V obdobnej právnej veci vedenej so žalobcami sa zhodne s názorom žalovaného vyjadril aj Okresný súd Bratislava II, sp. zn.: 12C/84/2009. K uplatnenému nárok na náhradu škody žalovaný uviedol, že podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania znáša účastník konania. V konaniach, ktoré orgány štátnej stavebnej správy vedú podľa stavebného zákona a správneho poriadku, nemá účastník konania zákonom stanovenú povinnosť byť zastúpený advokátom. Ide o možnosť, slobodný výber účastníka konania, nejde o povinné zastúpenie v konaní. Žalovaný má za to, že v danom prípade nie je možné vyvodzovať zodpovednosť štátu za dobrovoľné rozhodnutie žalobcov nechať sa v správnom konaní zastupovať advokátom. K samotným dôkazom žalobcov preukazujúcim vyčíslené trovy konania (právneho zastúpenia) žalovaný uviedol, že predmetné dôkazy nijakým spôsobom nepreukazujú, že reálne došlo k zaplateniu vyčíslených súm, ktoré si žalobcovia uplatňujú v konaní. Rovnako z nich nie je zrejmé, ktorým advokátom boli trovy právneho zastúpenia uhradené, keďže v žalobe žalobcovia uvádzajú, že v priebehu stavebného konania boli zastúpení rozdielmi právnymi zástupcami. Vzhľadom na uvedené žalovaný namietal nepreukázanie tvrdení žalobcov ohľadom vzniku trov právneho zastúpenia, keďže nijakým spôsobom nepreukázali ich úhradu a teda ich skutočný vznik. Ku škode spôsobenej nemožnosťou užívať ich majetok žalovaný namietol, že žalobcovia si uplatňujú náhradu škody za obdobie od 26.01.2015 do 26.03.2018, pričom v súdnom konaní vedenom na OS BA II, sp. zn.: 12C/84/2009 bolo miestnou obhliadkou v obci P. P. zistené, že od roku 2012 je areál čističky odpadových vôd, v ktorom sa nachádza drevovýroba opustený (vykradnutý a chátrajúci). Samotní žalobcovia v žalobe uviedli, že prevádzka píly ustala v roku 2013. Žalovanému nie je vzhľadom na tieto skutočnosti zrejmé z akého dôvodu si žalobcovia uplatňujú náhradu škody za predmetné obdobie, keď je preukázané, že od roku 2012 nemohli byť obmedzení a ničím rušení pri výkone svojho vlastníckeho práva (užívaní rekreačnej chaty v obci P. P.). Žalovaný preto namietal neoprávnenosť uplatňovania si náhrady škody z uvádzaných dôvodov. Ďalším dôvodom, pre ktorý je uplatňovanie si náhrady škody žalobcami neoprávnené je tá skutočnosť, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali vznik nimi žalovanej škody. Nepredložili do konania žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k reálnemu zmenšeniu ich majetku vo výške 6 407,30 € žalobca 1/ a 6 566,34 € žalobcovi 2/. Rovnako nepredložili žiadne dokumenty, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom došli k nimi vyčíslenej sume. Odkaz na stránku portálu s nehnuteľnosťami považujeme za nič neosvedčujúci a nepreukazujúci dôkaz. Nie je úlohou súdu, aby si zo stránok uvádzaných portálov vypočítaval výšku vzniknutej škody, keď dôkazné bremeno leží na žalobcoch. Ďalej žalovaný namietal relevantnosť výpočtu škody ako násobok denného nájmu porovnateľnej rekreačnej chaty v okolí. V prvom rade z toho dôvodu, že nehnuteľnosť žalobcov je na liste vlastníctva vedená ako rodinný dom a nie ako rekreačná chata. V druhom rade poukázal na to, že je neprípustné, aby žalobcovia pri určení výšky škody vychádzali z denného nájmu rekreačných chát, keď v žalobe ani raz neuviedli, že by mali záujem rodinný dom (rekreačnú chatu) prenajímať. Je preto absolútne neprípustné, aby pri výpočte škody vychádzali z ušlého nájmu, keď nemali záujem na prenajímaní ich rodinného domu. Žalobcom totižto žiaden ušlý zisk na dennom nájomnom nevznikol. Vo vzťahu k uplatňovanej škode preto žalovaný namietol všetky tvrdenia žalobcov ohľadom jej vzniku a mal za to, že vznik škody žalobcovia nepreukázali a preto je jej uplatňovanie neprípustné. K náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali zhoršenie kvality ich rodinného, pracovného života, zníženie ich dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, čo sú základné predpoklady, z ktorých sa vychádza pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy. Len samotné konštatovanie, že žalobcom vznikla nemajetková ujma
preto nestačí. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v otázke príčinnej súvislosti medzi zhoršením kvality ich rodinného, spoločenského, pracovného života a nesprávnym úradným postupom stavebného úradu. Nakoniec žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcov na náhradu škody, ktorú odvodnil tým, že žalobcovia si podali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody až 03.04.2018, t.j. viac ako 3 roky odo dňa, kedy museli mať vedomosť o vzniku škody (25.01.2015).
7. Žalobcovia v replike zo dňa 14.10.2019 zotrvali na podanej žalobe a upresnili, že návrh na predbežné prerokovanie bol podaný dňa 26.03.2018.
8. Žalovaný v duplike zo dňa 08.11.2019 v plnom rozsahu odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie.
9. Žalobcovia v podaní zo dňa 02.06.2020 opätovne tvrdili, že stavebný úrad úmyselne nekoná a spôsobuje prieťahy.
10. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2020 sa právny zástupca žalobcov pridržiaval podanej žaloby a písomných vyjadrení. Poukázal na to, že sa žalobou domáhajú priznania náhrady majetkovej aj nemajetkovej ujmy, ako pre žalobkyňu 1/ tak aj žalobcu 2/ z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorý vykazuje mnohé znaky nezákonnosti, teda porušovania najmä ustanovení § 3 ods. 4 Správneho poriadku, § 46, 47 ods. 2 Správneho poriadku, § 88a, ods. 1 a 85 Stavebného zákona. Objektívne je to už medzičasom dvadsať rokov z pohľadu konania tohto súdu od januára 2015 t.j. viac ako päť rokov, kedy nie sú stavebné úrady v stave skončiť stavebné konanie, ktoré začalo z ich podnetu. Ide teda o konanie, ktoré je zmätočné, nezákonné, tak ako to opakovane konštatovali orgány jednak odvolací stavebný orgán, ale aj dozorujúca prokuratúra. V dôsledku protiprávneho konania nastal u žalobcov stav beznádeje, rozčúlenia, zmätočnosti, neistoty, ktorá trvá, teda v tomto prípade už viac ako päť rokov, celkovo viac ako dvadsať rokov alebo takmer dvadsať rokov. Vzhľadom k uvedenému bolo potrebné, aby požiadali o odbornú pomoc t.z. aby využili svoje právo a nechali sa zastúpiť v správnych konaniach, a rovnako utrpeli tým, že nemôžu reálne užívať svoj majetok, ktorý ešte v r. 2000 t.z. predtým, ako začali všetky problémy v ich susedstve pokojne užívať. Rovnako vnímajú ako ujmu aj samotnú skutočnosť, že správny orgán nie je schopný, ale podľa všetkého ani ochotný vec skončiť a vo veci rozhodnúť. Z pohľadu príčinnej súvislosti medzi vzniknutými jednotlivými druhmi škôd t.z. škody spočívajúce v potrebe výdavkov na právne zastúpenie a teda vôbec konanie v jednotlivých správnych konaniach a jednak škody spočívajúce v nemožnosti pokojne užívať svoju v tom čase čerstvo zrekonštruovanú nehnuteľnosť, ako aj nemajetkovej ujmy. Rozhodne nie je možné pripustiť, aby sa čistička odpadových vôd používala ako drevovýroba, čo je prípad žalobcov a čo je aj základ správnych konaní, ktoré stanovená správa ani k dnešnému dňu t.z. po viac ako osemnástich rokoch nie je v stave vyriešiť ani len na prvom stupni.
11. Prítomná zástupkyňa žalovaného sa v celom rozsahu sa pridržiavala podaného vyjadrenia k žalobe. Podľa názoru žalovaného v tomto prípade titulom na základe, ktorého by si mali nárok uplatňovať náhradu škody má byť nezákonné rozhodnutie, nakoľko nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v postupe, ktorý z rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Výrok rozhodnutia ani jeho odôvodnenie preto nemôžu zakladať nesprávny úradný postup, lebo ich namietaním sa de facto namieta zákonnosť rozhodnutia vo veci samej, preto máme za to, že žalobcom namietame pochybenia stavebného úradu je možno pouvažovať aj v zmysle rozsudku NS SR 6Cdo/115/2010 za nezákonné rozhodnutia a nie za nesprávny úradný postup vo vzťahu k uplatňovanej škode žalobcov tak, ako to žalovaný uvádzal už aj v písomnom vyjadrení. Žalobca si uplatňujú náhradu škody za obdobie od februára 2015 do 26.03.2018. Zároveň žalobcovia nepreukázali nijakým spôsobom, že by došlo k zmenšeniu ich majetku, čo je vlastne základný argument na to, aby mohli preukázať, že im vznikla škoda, nakoľko škoda nevznikne pokiaľ nezaplatili nejakú sumu žalobcovia zo svojho majetku, teda reálne nedôjde k zmenšeniu ich majetku a vo vzťahu k uplatňovanej nemajetkovej ujme rovnako mala za to, že žalobcovia jej vznik nepreukázali a že absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
12. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2020 právny zástupca žalobcov upresnil, že trovy právneho zastúpenia si uplatnili len v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o náhradách a výdavkoch advokátov. Napriek tomu súdu preukazovali, že v skutočnosti išlo o väčšie výdavky, ktoré boli účtované advokátmi, ako žalobkyni 1/, tak aj žalobcovi 2/. K vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcov uviedol, že žalobkyňa 1/ aj žalobca 2/ majú v súčasnosti 75 rokov. V rozhodnom období, mali
o 5 rokov menej, očakávali, že budú môcť pokojne užívať svoj zaslúžený dôchodok. To bol aj dôvod, prečo sa rozhodli prísť na Slovensko, žiť na Slovensku min. podstatnú časť roka, vzhľadom k tomu, že majú aktivity aj v mieste trvalého pobytu žalobkyne 1/. K tomu ale nastali problémy, ktoré sú súdu v rámci doterajšieho konania známe t.z. neukončený spor, spočívajúci vo vyriešení otázky neoprávnenej stavby a nedovoleného užívania. V tom rozhodnom období prebehlo množstvo podaní, ktoré každé malo niekoľko strán, usmernení, hľadaní dôkazov, hľadaní argumentov, opakovaní. To sú všetko skutočnosti, ktoré psychicky aj fyzicky nekonečne zaťažovali, ako žalobkyňu 1/, tak aj žalobcu 2/ v potrebe neustále sa presúvať, meniť sa program, čakať na to, aké nové rozhodnutie opäť príde, byť prekvapení z toho, aké neuveriteľne tvorivé rozhodnutia je možné prijať v rámci toho istého konania, keď najskôr správny orgán na piaty pokus dodatočne povolí stavbu, neskôr tú stavbu nariadi odstrániť, potom konanie zastaví, potom konanie prerušuje z nezmyselných dôvodov, napokon stavbu opäť zastaví. Jednoducho nekonečné konanie je stav, ktorý psychicky a fyzicky zaťažuje a obťažuje žalobcov, ktorí sa napokon dostali do tej fázy, že jednoducho chcú, aby sa vec skončila, aby sa vyriešila a aby nastala spravodlivosť. Teda, to prirodzené očakávanie spravodlivosti alebo vyriešenia veci. Žalobcom je bohužiaľ jasné, že vec pre nich vlastne ešte stále neskončila. Je predpoklad, že sa pôjde ešte do konania v správnej žalobe. Ak by aj odvolací orgán potvrdil terajšie rozhodnutia, čiže tá ujma, ktorú pociťujú ako žalobca, tak aj žalobkyňa spočíva v tom neustálom riešení veci, ktorá podľa zákona mala byť už dávno niekoľkokrát vyriešená. To je asi gro nemajetkovej ujmy tak, ako ju vnímajú žalobcovia. Druhý aspekt je ten, ktorý nemáme tu prítomného intervenienta - T. p. P., ktorý nevie pani žalobkyni pomaly ani prísť na meno, opakuje nepravdy, jednoducho ten pobyt v Obci P. P. je znesiteľný len vďaka tomu, že ich nehnuteľnosť je na okraji, ale toto je vec, ku ktorej sa asi podrobne vyjadrí samotná žalobkyňa 1/ a žalobca 2/, vzhľadom k tomu, že to je niečo, čo nie je materiálne, čo nie je uchopiteľné a niečo, čo je skôr v emocionálnej rovine.
13. Prítomná zástupkyňa žalovanej strany na súdnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2020 predložila súdu k nahliadnutiu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným postupom stavebných úradov v stanovených konaniach s podacou pečiatkou Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 03.04.2018. K uplatňovanej výške nemajetkovej ujmy mala za to, že žalobcovia si nejakým spôsobom nepreukázali vznik tejto nemajetkovej ujmy, rovnakým spôsobom ju ani nevyčíslili a nie je teda zrejmé, ako dospeli k výške uplatňovanej nemajetkovej ujmy. V roku 2012 píla ustála aj napriek tomu, že stavebné konanie bolo stále v procese, nebolo ukončené. Žalobcovia neboli nejakým spôsobom obmedzovaní v užívaní ich rekreačnej chaty a z tohto dôvodu máme za to, že absentuje rovnako príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom.
14. Žalobkyňa 1/ na súdnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2020 uviedla, že celou situáciou sú aj so žalobcom 2/ veľmi stresovaní a to z toho dôvodu, že nič nezavinili. Opravili si dom, v tom čase už bola na dôchodku. Tento dom chceli užívať. K tomuto miestu mali citovú väzbu, nakoľko tam vyrastali a v čase, keď ho mali začať užívať, tak si v susedstve postavili pílu. Od r. 2003 bojujú stále s právnikmi, ktorí zastupujú jednotlivé leasingové spoločnosti, ktoré túto pílu prevádzkujú. Potom ako bola nelegálne vybudovaná píla v týchto priestoroch majú samé nepríjemnosti, písali sťažnosti na všetky možné úrady. Konanie trvá už dlhé roky. Celé konanie ich neúmerne zaťažuje. Žijú v neustálom strese. Hoci sú právne zastúpení a bez právneho zastúpenia by nemohli bojovať voči leasingovým spoločnostiam, ktoré majú vlastných právnikov. Neprimerane ich to zaťažuje. Stále sa musia pripravovať na pojednávania. Zhromažďovať dôkazy. Celé konanie o odstránení stavby trvá už vyše 20 rokov, je to nekonečný spor, ktorý ich zaťažuje a zničil im celý život, pretože im neprimerane zasahuje do života. Už nevládze ani platiť trovy právneho zastúpenia, ani nevládzu ďalej pokračovať v týchto nekonečných konaniach. Pri riešení svojho problému dochádza do kontaktu so starostom, avšak starosta pravdepodobne z ekonomických dôvodov má záujem na to, aby prevádzka píly pokračovala. Podľa jej názoru nemôže byť verejným záujmom, aby vyhovel podnikateľom, ktorí nelegálne prevádzkujú činnosť v jej susedstve. Je abnormálne, aby konanie odstránení stavby trvalo 20 rokov s tým, že Stavebný úrad, ako aj odvolací úrad si len prehadzujú peniaze a tým neúmerne predlžujú konanie, pravdepodobne v nádeji, že už to žalobcovia nebudú fyzicky ani psychicky zvládať. Vzťahy so starostom nemá korektné, stále na ňu útočí. Žalobkyňa 1/ uviedla, že žije s partnerom. Doma sa už o ničom ani nerozprávajú a nič iné neriešia, len uvedenú kauzu. Sú z toho vynervovaní, stále sa musia pripravovať na súd, alebo reagovať na iné konania. Tieto konania trvajú už 20 rokov. Dostali sa do kolotoču súbežne prebiehajúcich konaní, z ktorého už nevedia ako vystúpiť s tým, že za uvedených 20 rokov už vyložila nemalá prostriedky v súvislosti s uvedenou kauzou a jednotlivými konaniami. Uvedená kauza spôsobuje alebo je pre ňu obrovskou psychickom záťažou a to z toho dôvodu, že nič nezavinili, avšak v susedstve majú stavbu,
ktorá ako dočasná stavba mala byť odstránená. Do P. P. v súčasnosti nechodia častejšie ako trikrát do roka. Poukázala na skutočnosť, že v 2001 išla do dôchodku, tešila sa, že v tejto nehnuteľnosti ku ktorej mala citový vzťah a spomienky sa vráti a prežije tam dôchodok, avšak uvedené dlhotrvajúce konanie zanechalo na nich stopy s tým, že už tam nechodia v súčasnosti, tak často, ako by chceli. Nemôže celý svoj život prispôsobovať tomu, že v susedstve sa prevádzkuje píla s tým, že je z celej situácie veľmi nešťastná.
15. Žalobca 2/ na súdnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2020 uviedol, že pracoval v Poľsku, medzitým na víkendy chodili do P. P.. Keď prišli na víkend do P. P. vedľa bola prevádzka píly dvanásť až osemnásť hodín neustále hluk. Poukázal na skutočnosť, že Európska únia zakázala takúto prevádzku v obytnej zóne. Uviedol, že to bolo katastrofálne. Vždy, keď prišiel bol veľký hluk. O tom čo sa dialo v P. P. o tom sa rozprávali celý čas, stavebné konanie vybavovala žalobkyňa 1/. Do P. P. v súčasnosti chodia každý druhý mesiac, min. šesť krát za rok.
16. Svedkyňa D. X., V.. XX.XX.XXXX, P. L. L. XXX/XX, P. Š., sestra žalobkyne 1/ na súdnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2020 uviedla, že má prehľad o celom procese, ktorý prebieha už dvadsať rokov. Sama je účastníkom správneho konania, nie je vlastníkom predmetného domu, ale je vlastníkom pozemkov, ktoré sa nachádzajú neďaleko a keď bol hluk z prevádzky píly, tak tento hluk bolo počuť veľmi ďaleko, aj na jej pozemok a hrozilo, že by došlo k znehodnoteniu aj jej pozemku. Zúčastňuje sa takmer na všetkých sedeniach na jednotlivých štátnych inštitúciách. Dokonca bola dvakrát na súde v Bratislave a bola prítomná aj na poslednom pojednávaní, ktoré bolo odročené. Teda má prehľad o celom konaní. Svedkyňa uviedla, že uvedené konanie už trvá dvadsať rokov. Začalo sa to v období, keď boli rušené Rudné bane a bolo rozhodnuté o odstránení stavby. Odvtedy jej sestra bojuje s korupčníkmi tohto štátu. Všetky konania sú manipulované. Poukázala na to, že 80 % ľudí by si nemohlo dovoliť v takýchto sporoch pokračovať tak, ako žalobkyňa 1/ a to aj z finančných dôvodov. Sú to neustále výdavky nielen na právnikov, odborníkov, účasť na konaní, ale aj na cesty z Prahy. Ich dom má už vyše 200 rokov, avšak stále musia bojovať o svoje vlastnícke právo. Je to dom ich predkov. Majú k nemu silnú väzbu, nakoľko tam dlhodobo prežívali detstvo. Je to vzťah skôr duchovný ako materiálny, o čom je svedectvo aj to, že jej sestra za tento dom bojuje už dvadsať rokov. Pokiaľ ide o vplyv konania na zdravotný stav žalobkyne 1/ svedkyňa uviedla, že aj pred pojednávaním jej prišlo špatne. Máva triašky a toto prežíva už celých dvadsať rokov. Je to ťažká psychická záťaž bojovať proti korupčníkom, v množstve konaní, ktoré majú nulový výsledok. Toto má zlý vplyv aj na ňu osobne.
17. Žalobcovia podaním zo dňa 09.09.2020 upresnili skutočnú škodu spočívajúcu vo výdavkoch na právne zastupovanie v správnych konaniach s konkretizáciou, ktorý výdavok má príčinnú súvislosť s ktorým nesprávnym úradným postupom. V súčte už pri uplatnení nároku a následne v žalobe vznikla matematická chyba, keď nie sú v súčte započítané paušálne náhrady; tieto sumy v prehľade započítavajú a tiež uplatňujú, keďže žalobou sa domáhame zaplatenia konkrétnej sumy. V zmysle matematických korekcií si tak uplatnili nasledovnú skutočnú škodu: 632,63 € v prípade žalobkyne 1/ (namiesto pôvodne vyčíslenej sumy 637,30 €) a 812,35 € v prípade žalobcu 2/ (namiesto pôvodne vyčíslenej sumy 796,34 €). Vychádzajúc zo zásad odškodňovania sťažovateľov v konaniach o sťažnostiach pre porušenie základných práv a slobôd aplikovaných ústavným súdom a zároveň rešpektujúc limity ust. § 17 ods. 4 ZoZŠ žiadali náhradu vo výške 500 € mesačne , t.j. obvyklá suma priznávaná ústavným súdom a zároveň suma blízka minimálnej mesačnej mzda v roku 2018 (480,00 €), za celé obdobie trvania stavebného konania, keďže nezákonný stav podľa ich názoru trval po celé obdobie, ktoré je predmetom súdneho konania. Pri zohľadnení obdobia od 03.04.2015 do 03.04.2018, by tak celková suma mala byť 500 € * 36 = 18 000,00 € pre každého zo žalovaných.
18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.09.2020 vzhľadom na to, že žalobcovia si v žiadosti o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia u žalobcu 1/ v sume 637,30 € a žalobcu 2/ v sume 796,34 €, nie je možné (minimálne u žalobcu 2/) zväčšovanie pôvodne uplatneného nároku na náhradu škody. Vzhľadom na zrejmý rozpor v uplatňovanej škode a predložených faktúrach považoval škodu uplatňovanú žalobcami za nepreukázanú a žiadal, aby sú takúto náhradu škody nepriznal. Z výpovede žalobcu 1/ vyplýva, že mu okrem psychickej záťaže nevznikla žiadna preukázateľná ujma na zdraví. Uplatňovaná výška nemajetkovej ujmy je podľa názoru žalovaného, vzhľadom k nepreukázanej ujme na zdraví a skutočnosti, že okrem stresu má žalobca 1/ nekorektné vzťahy so starostom obce P. P. a so žalobcom 2/ sa doma o ničom inom nerozprávajú, nedôvodná. Z výpovede žalobcu 2/ vyplýva, že tento neutrpel z dôvodu prebiehajúceho stavebného konania žiadnu
zdravotnú ujmu, nebol zaangažovaný v stavebnom konaní, nakoľko celú vec aj za neho rieši zjavne žalobca 1/, so starostom sa nestretáva. Jediný dopad na jeho osobu má neukončené stavebné konanie v tom, že sa o ňom so žalobcom 1/ stále rozprávali. Vzhľadom na výpoveď žalobcu 2/ považoval jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za neoprávnený a ničím nepreukázaný a žiadal, aby súd jeho nárok zamietol.
19. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 24.09.2020 právny zástupca žalobcov navrhol zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku žalobkyni 1/ náhradu škody vo výške 632,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne so sumy 632,63 € od 04.12.2018 do zaplatenia a 18.000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobcovi 2/ náhradu škody vo výške 812,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 812,35 € od 04.12.2018 do zaplatenia a 18.000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Vo zvyšku navrhujeme, aby súd konanie zastavil a aby priznal žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania.“ Súd pripustil zmenu žaloby len v časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 832,63 € od 04.12.2018 do zaplatenia a žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 812,35 € od 04.12.2018 do zaplatenia.
20. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so obsahom súdneho spisu a to: žaloby na č.l. 2, žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - odpoveď Ministerstvo dopravy a výstavby SR zo dňa 02.10.2018 č.l. 14, plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcov zo dňa 04.03.2018 č.l. 33, vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 31.05.2019 č.l. 47, rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 12C/84/2009-1026 zo dňa 14.06.2016 č.l. 59, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov zo dňa 30.09.2016 č.l. 91 a jeho prílohami č.l. 94 až 105,vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 08.11.2019 č.l. 113 a jeho prílohami č.l. 114 až 120, odpoveď Obce P. P. zo dňa 24.02.2020 č.l. 129, pripojeným spisom Obce P. P. Č.. XX/XXXX, vyjadrenie žalobcov zo dňa 02.06.2020 č.l. 143 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi na č.l. 145 až 164, rozhodnutie N. P. P. T.. O.. P. zo dňa 23.07.2020 č.l. 171, faktúra č. 4170109 J.. R. X. č.l. 173, rozhodnutie Obce P. P. P.K zo dňa 15.07.2020 č.l. 174, faktúra dodávateľ R.. R. Š., advokát, č. faktúry OF-A 48/2017 č.l. 187, výpisom z účtu žalobkyne 1/ č.l. 187 druhá str. až č.l. 189, faktúra LEGATE ADVISORY SERVICES, k.s. č. 201830011 č.l. 189 druhá str., vyúčtovanie - súhrn /Y.. F. Š./ č.l. 190, výpis z účtu Raiffeisen bank č.l. 190 druhá str., faktúra LEGATE ADVISORY SERVICES, k.s. č. 201830014 č.l. 191, výpis z bežného účtu Raiffeisen bank č.l. 192, faktúra dodávateľ R.. R. Š.B., advokát č. faktúry OF-A 68/2018 č.l. 192 druhá str., výpis z účtu žalobkyne 1/ č.l. 193 až 194, doplnenie dôkazov a oprava žaloby zo dňa 13.08.2020 právnym zástupcom žalobcov č.l. 195, doplnenie dôkazov a vyjadrenie žalobcov zo dňa 09.09.2020 č.l. 206 a jeho prílohami na č.l. 206 až 246, vyjadrenie žalovaného k doplneniu dôkazov a vyjadreniu žalobcov zo dňa 16.09.2020 č.l. 254, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným postupom stavebných úradov v stavebných konaniach zo dňa 26.03.2018 a ešte prílohami, ktoré boli pripojené k žalobe a ktoré sú založené v prílohovej obálke a to vyčíslenie náhrady trov konania v sume 881,36 €, vyčíslenie náhrady trov konania v sume 637,30 €, výpis LV č. XXXX k.ú. P. P., výpis LV č. XXXX k.ú. P. P., výpis LV č. XXXX k.ú. P. P., mapka a príslušné rozhodnutia stavebného úradu špecifikované v žalobe, zistil nasledovný skutkový stav:
21. Okresný úrad v Banskej Štiavnici rozhodnutím spis. Zn. N.-XX/XXXXX-Q. zo dňa 24.06.1997povolil zrušenie vodohospodárskeho diela - Odkalisko „Sedem žien“ vlastníka Rudné bane, š.p., Banská Bystrica v termíne do 31.12.1997.
22. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. N.-P.-N.-XXXX/ XXXXXX zo dňa 29.06.2015 podľa § 59 ods. 3 zákona o správnom konaní z dôvodu porušenia ustanovení § 3 ods. 2, § 3 ods.3, § 32 ods. l a 2 zákona o správnom konaní a ustanovení § 88, § 88a ods. 2 stavebného zákona zrušil rozhodnutie stavebného úradu P. P. Č.. X/XXXX (Q..Č..XX/XXXX) zo dňa 07.10.2015 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia Okresný úrad Banská Bystrica skonštatoval, že celý naposledy vykonaný postup stavebného úřadu je v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami Okresného úradu Banská Bystrica odboru výstavby a bytovej politiky, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako aj názorom Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom. Z rozhodnutia ministerstva vyplýva, že stavebný úrad je povinný v novom konaní o odstránení stavby podľa § 88 v spojení s § 88a ods.2 stavebného zákona spoľahlivo identifikovať jednotlivé nepovolené stavby (stavebné objekty) a nepovolené stavebné úpravy vrátane nepovolených terénnych úprav a nariadiť ich odstránenie.
23. Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom vo veci vybavenia podnetu žalobcu 2 zo dňa 25.07.2019 uviedla, že preskúmaním spisu zistila, že postup Obce P. P. ako stavebného úradu, keď uvedeným rozhodnutím podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil konanie o odstránení stavby s odôvodnením, že na LV č. XXXX v k.ú. P. P. je vyznačená plomba na základe Z 1178/2012 je nezákonný a v rozpore s § 3 ods. 4, ods. 5, § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Vyznačenie plomby v katastri nehnuteľností podľa § 44 ods. 1 Katastrálneho zákona nie je konaním o predbežnej otázke tak, ako to predpokladá ustanovenie § 40 ods. 1 Správneho poriadku. Nejde teda o skutočnosť, na základe ktorej bol stavebný úrad oprávnený správne konanie prerušiť, navyše plomba bola vyznačená už v roku 2012 a stavebný úrad vo veci rozhodoval, bez ohľadu na uvedenú skutočnosť predchádzajúcimi rozhodnutiami.
24. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. N.-P.-N.-XXXX/ XXXXXX-X zo dňa 29.11.2016 podľa § 59 ods. 3 zákona o správnom konaní z dôvodu porušenia ustanovení § 3 ods.2) a ods.3), § 32 ods.l) a ods.2), § 33 ods.2). § 47 zákona o správnom konaní a ustanovení § 88, § 88a ods.2), § 90 stavebného zákona a ustanovenia § 25 vyhlášky 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona zrušil rozhodnutie stavebného úradu P. P. Č..X/XXXX (Q..Č..XX/XXXX) zo dňa 22.08.2016 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia Okresný úrad Banská Bystrica skonštatoval, stavebný úrad na postup uvádzaný dozorujúcimi orgánmi neprihliadal, právnymi názormi vyslovenými v predchádzajúcich rozhodnutiach Okresného úradu Banská Bystrica odboru výstavby a bytovej politiky, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako aj názorom Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom sa stavebný úrad vôbec neriadil.
25. Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom v upovedomení o vybavení podnetu zo dňa 18.12.2017 skonštatovala, že obec P. P. nepostupovala podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku, pričom odvolania účastníkov konania, spolu s administratívnym spisom obce, predložila Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolaciemu orgánu až dňa 22. 11. 2017, čo je až 4 mesiace po doručeni posledného vyjadrenia účastníka konania k odvolaniam a 5 mesiacov po podaní odvolaní. Obec P. P., stavebný úrad, tak bola v tejto veci nečinná.
26. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. N.-P.-N.-XXXX/ XXXXXX-X zo dňa 22.01.2018 podľa § 59 ods. 3 zákona o správnom konaní z dôvodu porušenia ustanovení § 3 ods. 2) a ods. 3), § 32 ods. l) a ods. 2), § 33 ods. 2), § 47 zákona o správnom konaní a ustanovení § 88, § 88a ods. 2), § 90 stavebného zákona a ustanovenia § 25 vyhlášky 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona zrušil rozhodnutie stavebného úradu P. P. Č.. X/XXXX (Q..Č..XX/XXXX) zo dňa 02.08.2016 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia Okresný úrad Banská Bystrica skonštatoval, že stavebný úrad nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 29.11.2016 a to, že sa nevysporiadal s námietkami účastníkov konania, odôvodnenie rozhodnutia je veľmi stručné bez uvedenia potrebných náležitostí tak, ako tu ukladá ustanovenie § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Ďalej už v predchádzajúcom rozhodnutí o odvolaní odvolací orgán uviedol, že z ustanovenia § 25 písm. c), d), e) vyhlášky 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona vyplýva, že rozhodnutie o odstránení stavby obsahuje okrem všeobecných náležitostí tiež aj lehotu na odstránenie stavby, podmienky na odstránenie podľa § 90 stavebného zákona, ďalšie podmienky vyplývajúce s osobitných predpisov. Tieto náležitosti však preskúmavané rozhodnutie neobsahuje.
27. Faktúrou č. 4150129 zo dňa 12.12.2015 splatnou dňa 31.12.2015 právny zástupca HUDEC s.r.o. fakturoval žalobcovi 2/ cenu poskytnutých právnych služieb spojených s ochranou jeho vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v P. P. poskytnuté do 03.12.2015 vo výške 2 939,10 €. Úkon právnej služby Žiadosť o pokračovanie v konaní zo dňa 09.10.2015 v cene 145,44 € je vo vyúčtovaní faktúry špecifikovaný ako: 29.09.2015 - tel. rozhovor s klientom, 07.10.2015 - výzva obci na konanie, 09.10.2015 - list obci - výzva na konanie - kontrola. Úkon právnej služby Vyjadrenie na výzvu SÚ zo dňa 06.11.2015 v cene 163,62 € je vo vyúčtovaní faktúry špecifikovaný ako: 05.11.2015 - list obci - výzva ohľadom odstraňovania stavieb v rozsahu jednej hodiny a 06., teda je to úkon - list obci - výzva ohľadom odstraňovania stavieb
a 06.11.2015 - tel. rozhovor s klientom a dokončenie listu pre obec. Z detailu pohybu na účte HUDEC s.r.o. zo dňa 12.01.2016 vyplýva prijatie platby od žalobcu 2/ vo výške 2 939,10 €.
28. Faktúrou č. 4160119 zo dňa 10.10.2016 splatnou dňa 25.10.2016 právny zástupca HUDEC s.r.o. fakturoval žalobcovi 2/ cenu poskytnutých právnych služieb spojených s ochranou jeho vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v P. P. poskytnuté do 30.09.2016 vo výške 2 900,34 €. Úkon právnej služby Návrh na preskúmanie rozhodnutia o prerušení mimo odvolacieho konania zo dňa 08.03.2016 v cene 149,63 € je vo vyúčtovaní faktúry špecifikovaný ako: 03.03.2016 - podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a 08.03.2016 - dokončenie listu Krajský stavebný úrad, Okresný úrad Banská Bystrica a EK je email klientovi s tým súvisiaci. Úkon právnej služby Podnet na protest prokurátora zo dňa 29.06.2016 v cene 207,90 € je vo vyúčtovaní faktúry špecifikovaný ako: 09.06.2016 - podnet na prokuratúru v súvislosti s prerušením konania, 13.06.2016 - kontrola a úprava podnetu a 29.06.2016 - dokončenie podnetu. Úkon právnej služby Odvolanie proti rozhodnutiu SÚ zo dňa 12.09.2016 v cene 327,60 € je vo vyúčtovaní faktúry špecifikovaný ako: 08.09.2016 a 09.09.2016 - príprava odvolania a 12.09.2016- odvolanie - kontrola a doplnenie. Z detailu pohybu na účte HUDEC s.r.o. zo dňa 24.10.2016 vyplýva prijatie platby od žalobcu 2/ vo výške 2 900,34 €.
29. Faktúrou č. 4170109 zo dňa 10.08.2017 splatnou dňa 25.08.2017 právny zástupca HUDEC s.r.o. fakturoval žalobcovi 2/ cenu poskytnutých právnych služieb spojených s ochranou jeho vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v P. P. poskytnuté do 31.07.2017 vo výške 1 106,04 €. Úkon právnej služby Vyjadrenie na výzvu SU zo dňa 03.02.2017 v cene 148,20 € je vo vyúčtovaní faktúry špecifikovaný ako: 27.01.2017- vyjadrenie stavebnému úradu k výzve na odstraňovanie stavieb koncept a 03.02.2017 - dokončenie vyjadrenia pre stavebný úrad a podanie, tel. hovor s klientom. Úkon právnej služby Odvolanie proti rozhodnutiu SÚ zo dňa 08.06.2017 v cene 121,68 € je vo vyúčtovaní faktúry špecifikovaný ako: 08.06.2017 - odvolanie, 08.06.2017 - kontrola a doplnenie, podanie. Úkon právnej služby Vyjadrenie k odvolaniu Monaq Leasing a.s. zo dňa 10.07.2017 je vo vyúčtovaní faktúry špecifikovaný ako: 07.07.2017
- vyjadrenie k odvolaniu, 09.07.2017 - dokončenie vyjadrenia podľa pripomienok K a 10.07.2017 TK, kontrola podania odoslanie. Z úhrady faktúry č. 0001 zo dňa 25.09.2017 vyplýva prijatie platby vo výške 800,00 €.
30. Faktúrou č. 4170168 zo dňa 20.12.2017 splatnou dňa 15.01.2018 právny zástupca HUDEC s.r.o. fakturoval žalobcovi 2/ cenu poskytnutých právnych služieb spojených s ochranou jeho vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v P. P. poskytnuté do 20.12.2017 vo výške 1 194,00 €. Úkon právnej služby Podnet na OP ZH na prijatie opatrení proti nečinnosti SU zo dňa 16.10.2017 v cene 116,28 € je vo vyúčtovaní faktúry špecifikovaný ako:16.10.2017 - podnet na prieťahy - list Okresnej prokuratúre LOP. Z detailu pohybu na účte HUDEC s.r.o. zo dňa 02.01.2018 vyplýva prijatie platby od žalobcu 2/ vo výške 1 194,00 €.
31. Z príjmového dokladu R.. F. Q.F. č. P 01 zo dňa 18.06.2015 vyplýva prijatie sumy vo výške 756,00 € ako ceny právnych služieb.
32. Faktúrou č. OF-A 48/2017 zo dňa 20.06.2017 splatnou dňa 04.07.2017 právny zástupca R.. R. Š., advokát, fakturoval žalobkyni 1/ odmenu vo výške 651,00 €. Úkon právnej služby Odvolanie proti rozhodnutiu SÚ zo dňa 12.06.2017 v cene 651,00 € je vo vyúčtovaní faktúry špecifikovaný ako: 12.06.2017- vypracovanie odvolania proti rozhodnutiu SÚ P. P. o nariadení odstránenia stavby. Z výpisu z účtu R.. R. Š. zo dňa 17.07.2017 vyplýva prijatie platby od žalobkyne 1/ vo výške 651,00 €.
33. Faktúrou č. OF-A 63/2017 zo dňa 31.07.2017 splatnou dňa 14.08.2017 právny zástupca R.. R. Š., advokát, fakturoval žalobkyni 1/ odmenu vo výške 189,00 €. Úkon právnej služby Vyjadrenie k odvolaniu Monaq Leasing a.s. zo dňa 07.07.2017 je vo vyúčtovaní faktúry špecifikovaný ako: 11.07.2017- vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu Monaq Leasing proti rozhodnutiu SÚ obce P. P.. Z detailu platby na účet R.. R. Š. zo dňa 14.09.2017 vyplýva prijatie platby od žalobkyne 1/ vo výške 189,00 €.
34. Žalobcovia, dňa 03.04.2018 doručili Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným postupom stavebných úradov v stavebných konaniach zo dňa 26.03.2018, ktorou žiadali o uspokojenie nimi uplatneného nároku v celkovej výške 50 973,64 €, pozostávajúceho z náhrady škody žalobkyni 1/ vo výške 6 407,30 €, náhrady škody žalobcovi 2/ vo výške 6 566,34, nemajetkovej ujmy žalobkyne 1/ vo výške 19 000,00 € a nemajetkovej ujmy žalobcu 2/ vo výške 19 000,00 €. Ministerstvo dopravy
a výstavby Slovenskej republiky v odpovedi zo dňa 02.10.2018 uviedlo, že z dôvodu, že v žiadosti nie sú uvedené skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že boli splnené základné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, nemôže uznať žiadateľkou 1/ a žiadateľom 2/ uplatnený nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
35. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
36. Keďže žalobca podaním zo dňa 13.08.2020 a na súdnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2020 zobral žalobu v časti o zaplatenie žalobkyni 1/ sumy 5 774,67 € titulom náhrady škody a sumy 1 000,00 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy a v časti o zaplatenie žalobcovi 2/ sumy 5 753,99 € titulom náhrady škody a sumy 1 000,00 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy späť, a žalovaný so späťvzatím žaloby nevyjadril z vážnych dôvodov nesúhlas, súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.
37. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom pre posúdenie veci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
38. Súd sa v dôsledku žalovaným vznesenej námietky premlčania v prvom rade zaoberal otázkou premlčania žalobou uplatneného nároku na náhradu škody. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnu nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahuje osobitnú právnu úpravu premlčania práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, odlišnú od všeobecnej právnej úpravy premlčania práva na náhradu škody upravenej v Občianskom zákonníku. Subjektívna premlčacia lehota práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu začína plynúť okamihom, keď sa poškodený o škode dozvedel. Nakoľko žalobcovia prostredníctvom podaní svojich právnych zástupcov poukazovali na nesprávny úradný postup Stavebného úradu P. P. (či už spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru odvolacích orgánov alebo v prieťahoch v správnom konaní) súd má za to, že už vykonaním uvedených úkonov sa ako poškodení o škode dozvedeli. Koniec lehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Aj po zohľadnení maximálnej lehoty šiestich mesiacov, kedy premlčacia lehota počas predbežného prerokovania nároku neplynula, koniec subjektívnej premlčacej lehoty práva žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu pripadol na deň 04.06.2015. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola na súd podaná dňa 04.12.2018, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej
premlčacej lehoty, súd prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania a žalobu v časti o náhradu škody vo výške 64,54 € spôsobenej vykonaním úkonu právnej služby - Odvolanie proti rozhodnutiu SU zo dňa 23.02.2015 poskytnutého žalobkyni 1/ a v časti o náhradu škody vo výške 64,54 € spôsobenej vykonaním úkonu právnej služby - Návrh na doplnenie rozhodnutia resp. odvolanie zo dňa 09.03.2015 poskytnutého žalobcovi 2/ zamietol.
39. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
40. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je z časti dôvodná. Súd v prvom rade skúmal základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom, ktorými sú: a) alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
41. Z obsahu žaloby súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný postup obce P. P., ako stavebného úradu, pri výkone prenesenej pôsobností štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku v konaní vedenom pod spis. zn. X/XXXX (Q..Č.. XX/XXXX) v období od 26.01.2015 do 26.03.2018. Úradným postupom sa rozumie postup v medziach právomoci, ktorú orgánu verejnej moci vymedzil platný právny poriadok. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Z obsahu pojmu neprávny úradný postup vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej orgán verejnej moci nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Objektívna zodpovednosť spojená s nesprávnym úradným postupom predpokladá porušenie pravidiel ustanovených právnymi predpismi pre postup orgánu verejnej moci pri jeho činnosti, čiže vady v spôsobe vedenia konania. Nesprávnym úradným postupom možno teda rozumieť postup kompetentného orgánu, pri ktorom využíva svoju právomoc na plnenie jemu zverených úloh v oblasti verejnej správy v rozpore s právnym poriadkom a účelom, na ktorý mu bola táto právomoc zverená, pričom zväčša ide o porušenie procesno-právnych noriem.
42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutiami: č. N.-P.-N.-XXXX/XXXXXX zo dňa 29.06.2015, č. N.-P.-N.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 29.11.2016 a č. N.-P.-N.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 22.01.2018 zrušil rozhodnutia stavebného úradu P. P. č. X/XXXX (Q..Č..XX/XXXX) zo dňa 07.10.2015, zo dňa 22.08.2016 a zo dňa 02.08.2016 (správne malo byť podľa názoru súdu označené: „zo dňa 24.05.2017“), pričom v odôvodneniach týchto rozhodnutí skonštatoval, že stavebný úrad P. P. pri vydávaní zrušených rozhodnutí nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho orgánu, právnymi názormi vyslovenými v predchádzajúcich rozhodnutiach Okresného úradu Banská Bystrica odboru výstavby a bytovej politiky, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako aj názorom Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom sa vôbec neriadil a jeho postup bol v rozpore s týmito rozhodnutiami. Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom postup stavebného úradu P. P. v rozhodnom období posúdila ako nezákonný a v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku. Okrem toho skonštatovala aj nečinnosť stavebného úradu P. P.. Nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť /zmätočná/ orgánov verejnej moci a správy môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 121/2015). Nesprávny úradný postup bol v danom prípade podľa názoru súdu preukázaný a spočíva v koní obce P. P. spôsobom, ktorý nebol v súlade so zákonom, nakoľko táto sa pri uskutočňovaní úkonov v konaní o odstránení stavby č. 9/2011 (k.č. 47/2007) dopustila porušenia pravidiel ustanovených v § 3 ods. 1 a ods. 3 a 59 ods. 3 správneho poriadku, keď v konaní nepostupovala v súlade so zákonom, neriadila sa záväzným právnym názorom odvolacieho orgánu a nekonala bez zbytočných prieťahov. Správny úradný postup každého orgánu verejnej moci je taký postup, ktorý sa zakladá na platnej právnej úprave a s platnou právnou úpravou sa zhoduje. Z uvedených dôvodov neobstojí procesná obrana žalovaného, v zmysle ktorej žalobcami namietané pochybenia stavebného úradu je možné, s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 6 Cdo 115/2010, považovať za nezákonné rozhodnutia. V zmysle citované rozhodnutia NS SR za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. Pochybenie obce P. P. v danom prípade nespočíva v nesprávnom vyhodnotení podmienok pre vydanie rozhodnutia ale v porušení základného procesného predpisu upravujúceho jej postup v správnom konaní pri výkone prenesenej pôsobností štátnej správy.
44. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., a príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
45. Ako ďalšou otázkou sa súd zaoberal otázkou vzniku škody na strane žalobcu. Zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Keďže pojem škody zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Škodu je pri splnení zákonných predpokladov uvedených v § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. možné chápať i ako nemajetkovú ujmu. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma, spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu, ak je protiprávne, sa zisťuje príčinná súvislosť.
46. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie náhrady škody spôsobenej obmedzením užívania nehnuteľností, si žalobcovi v konaní ako škodu uplatnili náhradu výdavkov právneho zastúpenia v predmetnom konaní vedenom na stavebnom úrade P. P., ktoré sa v dôsledku jeho neúmerne dlhého trvania a zmätočnosti stalo pre nich neprehľadné a boli nútení vyhľadať odbornú pomoc právnych zástupcov. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietol skutočnosť, že v konaniach, ktoré orgány štátnej stavebnej správy vedú podľa stavebného zákona a správneho poriadku, nemá účastník konania zákonom stanovenú povinnosť byť zastúpený advokátom a v prípade, že účastník správneho konania využije služby právneho poradenstva, urobí tak na základe vlastného uváženia, preto nemožno vyvodzovať zodpovednosť štátu. Rovnako aj na podanie podnetu na prokuratúru sa nevyžaduje zastúpenie advokátom. Síce je pravda, že správny poriadok je založený na solidarite úhrady trov konania, v zmysle ktorej trovy vzniknuté účastníkom konania znášajú účastníci, v danom prípade však súd žalobcami vynaložené trovy správneho konania spojené s ich právnym zastúpením v tomto konaní považoval za majetkovú ujmu, ktorá žalobcom vznikla pri výkone ich práva na právnu pomoc v konaní pred orgánmi verejnej správy, pričom potreba ich vynaloženia vyplynula zo spôsobu vedenia a doby trvania konania, pri ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, na ktorý by žalobcovia, ktorí nemajú právne vzdelanie, bez právnej pomoci nevedeli adekvátne relevantným spôsobom reagovať a jeho následky prostredníctvom využíva dostupných právnych prostriedkov korigovať a tak chrániť svoje práva. Odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, je nepochybne hotovým výdavkom účastníka konania, ktorý patrí medzi základné druhy trov konania.
47. Súd ďalej posudzoval, či sa jednalo o žalobcami účelne vynaložené trovy konania, ktoré im vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V prípade žalobkyne 1/ súd dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že v súvislosti s právnymi službami, ktoré jej boli v predmetnom správnom konaní poskytnuté R.. F. Q., advokátkou, reálne došlo k zmenšeniu jej majetku, v dôsledku vynaložila peňažných prostriedkov na úhradu právnych služieb, ktoré jej mali byť poskytnuté. Dôkaznú povinnosť a ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto
v konaní niečo tvrdí. V rámci dokazovania platí zásada, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, a teda musí preukázať to čo tvrdí a len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre túto sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie. Zo žalobkyňou 1/ predloženého príjmového dokladu R.. F. Q. č. P 01 zo dňa 18.06.2015 nevyplýva, že sa jedná o cenu právnych služieb poskytnutých žalobkyni v súvislosti s predmetným konaním vedeným na stavebnom úrade obce P. P.. Na druhej strane žalobkyňa 1/ v konaní dostatočne preukázala, že úkony právnej služby poskytnuté jej R.. R. Š., advokátom (dňa 12.06.2017 - odvolanie proti rozhodnutiu SU s tarifnou odmenou 68,00 € + režijný paušál 8,84 € a zo dňa 07.07.2017 - vyjadrenie k odvolaniu MONAQ Leasing, a.s. s tarifnou odmenou 68,00 € + režijný paušál 8,84 €) jej vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom, čím žalobkyni 1/ vznikla škoda vo výške 153,68 €. Pre účely náhrady škody treba za účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny advokáta. Tak isto aj žalobca 2/ v konaní dostatočne preukázal, že úkony právnej služby poskytnuté mu právnym zástupcom HUDEC s.r.o. (Žiadosť o pokračovanie v konaní zo dňa 09.10.2015 s tarifnou odmenou 64,54 € + režijný paušál 8,39 €, Vyjadrenie na výzvu SÚ zo dňa 06.11.2015 s tarifnou odmenou 64,54 € + režijný paušál 8,39 €, Návrh na preskúmanie rozhodnutia o prerušení mimo odvolacieho konania zo dňa 08.03.2016 s tarifnou odmenou 66,00 € + režijný paušál 8,58 €, Podnet na protest prokurátora zo dňa 29.06.2016 s tarifnou odmenou 66,00 € + režijný paušál 8,58 €, Odvolanie proti rozhodnutiu SÚ zo dňa 12.09.2016 s tarifnou odmenou 66,00 € + režijný paušál 8,58 €, Vyjadrenie na výzvu SÚ zo dňa 03.02.2017 s tarifnou odmenou 68,00 € + režijný paušál 8,84 €, Odvolanie proti rozhodnutiu SÚ zo dňa 08.06.2017 s tarifnou odmenou 68,00 € + režijný paušál 8,84 €, Vyjadrenie k odvolaniu MONAQ Leasing, a.s. zo dňa 10.07.2017 s tarifnou odmenou 68,00 € + režijný paušál 8,84 €, Podnet na OP ZH na prijatie opatrení proti nečinnosti SU zo dňa 16.10.2017 s tarifnou odmenou 68,00 € + režijný paušál 8,84 €) mu vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom, čím žalobcovi 2/ vznikla škoda vo výške 676,96 €.
48. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vyššie uvedené úkony právnej služby poskytnuté žalobcom ich právnymi zástupcami im boli poskytnuté v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom obce P. P. v konaní o odstránení stavby č. X/XXXX (Q..Č.. XX/XXXX) a žalobcovia nimi reagovali na početné nedostatky v prebiehajúcom správnom konaní, ktoré súd posúdil ako nesprávny úradný postup.
49. Nakoľko mal súd v konaní za preukázanú otázku splnenia všetkých podstatných zložiek vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vo výroku tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť titulom náhrady škody žalobkyni 1/ sumu 153,68 € a žalobcovi 2/ sumu 676,96 €. Vo zvyšnej časti žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody súd zamietol.
50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
51. Žalovaný sa dostal dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si s využitím svojho dispozičného práva uplatnil úrok z omeškania až
počínajúc dňom podania žaloby na súd. Dňa 04.12.2018 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila 0,00 %, a preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 153,68 € od 04.12.2018 do zaplatenia a žalobcovi 2/ úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 676,96 € od 04.12.2018 do zaplatenia.
52. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. 8a)
53. V dôsledku dlhotrvajúceho nezákonného stavu a protiprávneho konania orgánov verejnej správy nastal u žalobcov stav beznádeje, rozčúlenia, zmätočnosti a neistoty. Takýto postup im uberá mnoho energie a životného optimizmu a berie im dôvod dôverovať Slovenskej republike ako právnemu štátu. Z dôvodu, že samotné konštatovanie porušovania ich práv nepovažujú za dostatočné zadosťučinenie a nenahradí ich energiu a roky, ktoré chceli venovať zaslúženému odpočinku v dôchodkovom veku si žalobou uplatnili aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 18 000,00 € pre každého z nich. Tak ako má poškodený právo na náhradu majetkovej škody, má právo aj na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy a to v prípade, že by konštatovanie porušenia práva, nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného, môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vyplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť už zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu, bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia sú celou situáciou veľmi stresovaní a sú z nej nešťastní. Správne konanie trvá už dlhé roky a neúmerne ich psychicky a fyzicky zaťažuje. Doma sa už o ničom ani nerozprávajú a nič iné neriešia, len uvedenú kauzu, ktorá podľa zákona mala byť už dávno vyriešená. Je potrebné kvôli tomu sa ustavične presúvať, meniť program, stále sa musia pripravovať na pojednávania, zhromažďovať dôkazy a čakať na to, aké nové rozhodnutie opäť príde. Ako ujmu vnímajú aj samotnú skutočnosť, že správny orgán nie je schopný vec skončiť a vo veci rozhodnúť. Celé konanie o odstránení stavby trvá už vyše 20 rokov, jedná sa o z ich pohľadu nekonečný spor, ktorý im zničil život, pretože im neprimerane zasahuje do života. Uvedená kauza je pre nich obrovskou psychickom záťažou a to z toho dôvodu, že nič nezavinili, avšak v susedstve majú stavbu píly, ktorá už dávno mala byť odstránená. Opravili si dom, ku ktorému žalobkyňa 1/ mala citovú väzbu, nakoľko tam vyrastala, a chceli ho užívať na dôchodku. Žalobkyňa 1/ sa tešila, že vráti do uvedenej nehnuteľnosti ku ktorej mala citový vzťah a spomienky a prežije tam dôchodok, avšak uvedené dlhotrvajúce konanie zanechalo na nich stopy, v dôsledku čoho tam už v súčasnosti nechodia tak často, ako by chceli. Vyššie uvedeným žalobcovia podľa názoru súdu dostatočne preukázali existenciu a rozsah kvalifikovaných nepriaznivých následkov v osobnostnej integrite poškodených žalobcov, ktoré im vznikli v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, a preto súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal žalobkyni 1/ sumu 3 000,00 € a žalobcovi 2 /sumu 2 000,00 € ako kompenzáciu vzniknutej nemajetkovej ujmy. Výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch súd určil s prihliadnutím najmä na osoby žalobcov, ich doterajší život, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré vznikli v ich súkromnom živote. Súdy pri určovaní výšky náhrady zohľadnil aj jej primeranosť k iným finančným kompenzáciám a jej výšku stanovil tak, že na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa žalobcov, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie. Vyššia suma náhrady nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne 1/ vyplýva z emocionálnej ujmy, vyplývajúcej z jej citovej angažovanosti vo veci, nakoľko sa týka nehnuteľnosti v ktorej vyrastala. Súd má za to, že takto
priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy pri zohľadnení jej účelu ako aj individuálnych podmienok na strane žalobcov, okolností a osobitností daného prípadu bude spôsobenú nemajetkovú ujmu žalobcov primerane nahrádzať. Za preukázanú súd považoval aj existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom obce P. P. v konaní o odstránení stavby č. X/XXXX (Q..Č.. XX/XXXX) v rozhodnom období a vyššie skonštatovanou nemajetkovou ujmou na stane poškodených žalobcov. V žalobe uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 18 000,00 € pre každého zo žalobcov súd považoval za neprimeraný závažnosti vzniknutej ujmy a preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobcovia sa podanou žalobou každý uplatnili po dva samostatné nároky a to žalobkyňa 1/ nárok na zaplatenie sumy vo výške 6 407,30 € titulom náhrady škody a sumy vo výške 19 000,00 € titulom náhradu nemajetkovej ujmy a žalobca 2/ nárok na zaplatenie sumy vo výške 6 566,34 € titulom náhrady škody a sumy vo výške 19 000,00 € titulom náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody žalobkyni 1/ súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 153,68 €, a teda žalobkyňa 1/ dosiahla v konaní o náhradu škody úspech vo výške 2,4 %, jej neúspech činil 97,6 % a celkový úspech, ktorý predstavuje 95,2 % (97,6 % - 2,4 %) dosiahol žalovaný. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody žalobcovi 2/ súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 676,96 €, a teda žalobca 2/ dosiahol v konaní o náhradu škody úspech vo výške 10,3 %, jeho neúspech činil 89,7 % a celkový úspech, ktorý predstavuje 79,4 % (89,7 % - 10,3 %) dosiahol žalovaný. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, nárok na ich náhradu si v konaní neuplatňoval, a preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania o náhradu škody nepriznal. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, žalobcovia dosiahli v konaní plný úspech čo do uplatneného nároku, kde boli nepochybne úspešní čo do základu, nakoľko súd vyhodnotil žalobu aj v tejto časti ako dôvodnú, pričom výška priznanej náhrady závisela od úvahy súdu. Žalobcovia teda vo veci dosiahli celkový úspech vo výške 100 % a v plnom rozsahu im vznikol nárok na náhradu trov konania avšak iba z prisúdenej sumy (nie sumy žalovanej). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.