Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoCsp-31-2023.pdf
PDF · 106.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/31/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu v spore žalobcu: A. B., C., so sídlom Metodova 8, Bratislava - Ružinov, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 91 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Lučenec, o zaplatenie 197,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 16Csp/15/2023-76 zo dňa 12. júla 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.).O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že predmetom sporu bol nárok na zaplatenie istiny v sume 127,47 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty v sume 70,- Eur. Uplatňovaná istina pozostáva z neuhradených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A17186688 zo dňa 29.04.2021 (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanému sim kartu umožňujúcu mu využívať telekomunikačné služby. Na základe Dodatku č. A17186688, uzavretého dňa 29.04.2021 k Zmluve (ďalej aj „Dodatok“) poskytol žalobca žalovanému cenové zvýhodnenie vo forme zľavy z mesačných poplatkov. V predmetnom Dodatku si zmluvné strany pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali zmluvnú pokutu v sume 70,- Eur. Žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti, keď na základe žalobcom vystavených faktúr č. 5620160169 a č. 5624688338 riadne a včas neuhradil žalobcovi cenu poskytnutých služieb za obdobie od 04/2021 do 07/2021. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti v zmysle článku 2 bod 2.1 písm. a), c), a e) Dodatku k Zmluve. Výška zmluvnej pokuty sa primerane znižovala v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, čo vyplýva z článku 2 bod 2.5 Dodatku; žalovaný nedodržal viazanosť po dobu 15 mesiacov.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca v podanej žalobe pri opísaní rozhodujúcich skutočností neoznačil dôkazy, iba v časti G elektronického formulára „Žalobný návrh (petit)“ uviedol, že na základe skutočností uvedených v časti D elektronického formulára a v prílohách pripojených k návrhu žiada o vydanie platobného rozkazu. Žalovaný bol v konaní pasívny, vo veci sa nevyjadril a nezúčastnil sa pojednávania. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Okresný súd v odôvodení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 186 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že z obsahu spisu vedel posúdiť (vyvodiť) jedine to, že predmetom sporu je zjavne spotrebiteľských právny vzťah podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), v ktorom žalobca vystupoval podľa 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako dodávateľ telekomunikačných služieb
a žalovaný podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľ. Žalobca v spore podľa okresného súdu nepreukázal, že skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a že mu vznikol nárok na zaplatenie úhrady podľa § 43 ods. 1 písm. a) predmetného zákona. „Ostalo zo strany žalobcu potom logicky za nepreukázané, že by mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto žaloba nebola dôvodná“.
1.3 Uznesením č. k. 16Csp/15/2023-38 zo dňa 09.03.2023 okresný súd žalobcu poučil o neunesení bremena tvrdenia ohľadne uplatneného nároku pre abstraktné vymedzenie skutkových tvrdení, o tom, že rozhodujúce skutkové tvrdenia nie je možné nahradiť odkazom na predložené dôkazy podľa § 132 ods. 2 CSP, že podmienkou vykonania dôkazov je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností podľa § 132 ods. 1 CSP, ktoré musia byť konkrétne, ďalej bol žalobca predmetným uznesením podľa § 150 ods. 2 CSP vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení tak, že dostatočne určito opíše, na základe čoho si uplatňuje nárok, bol poučený, že neoznačil dôkazy podľa § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 185 ods. 1 CSP, ktoré sa majú v spore vykonať s tým, že bez toho súd nebude na pripojené listinné dôkazy prihliadať, bol podľa § 153 ods. 2 CSP poučený, že na neskôr uvedené skutkové tvrdenia a predložené dôkazy nemusí súd uplatnením sudcovskej koncentrácie konania prihliadať. „Na predmetné uznesenie žalobca reagoval podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.03.2022, kde vymedzil konkrétne skutkové tvrdenia, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. Napriek tomu však ani v uvedenom podaní neodstránil nedostatok svojej procesnej aktivity v spore, keď neoznačil riadne dôkazy, ktoré sa majú v spore vykonať. Nerešpektoval tak pokyn súdu v súlade s článkom 8 Základných princípov CSP“.
1.4 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností nevedel verifikovať skutkové tvrdenia žalobcu v spore, pretože žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť a tým pádom pre nesplnenie dôkaznej povinnosti neuniesol dôkazné bremeno. „Po tomto nedostatočnom procesnom postupe žalobcu, napriek poučeniu súdu, súd nemohol vychádzať z nesporných skutočností v zmysle § 151 ods. 1 CSP“. Neoznačenie dôkazov žalobcom znamenalo podľa okresného súdu dôvodné pochybnosti o skutkovom stave s poukazom na spotrebiteľský charakter sporu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana sporu je povinná preukazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorej aplikácie na zistený skutkový stav sa domáha. Za splnenie povinnosti označiť dôkazy nemožno považovať tvrdenie žalobcu uvedené v časti G elektronického formulára, aby súd vyhovel podanému návrhu na základe skutočností uvedených v časti D elektronického formulára a v prílohách k nemu pripojených. Podľa článku 8 Základných princípov CSP, sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti konania a podľa pokynov konajúceho súdu. Podľa pokynov konajúceho súdu a v súlade s Civilným sporovým poriadkom majú strany sporu povinnosť postupovať aj v zmysle článku 10 ods. 1 Základných princípoch CSP. Pod tieto povinnosti možno podradiť aj tzv. dôkaznú povinnosť, ktorá vyplýva z ust. § 132 ods. 1 CSP. V zmysle uvedenej právnej úpravy je žalobca okrem iného povinný označiť dôkazy na preukázanie ním tvrdených pravdivých a úplne opísaných rozhodujúcich skutočností. Uvedená procesná povinnosť žalobcu nachádza svoje vyjadrenie v ust. § 185 ods. 1 CSP v rámci tzv. prejednacej zásady, podľa ktorej súd rozhodne, ktorý z navrhovaných a v zmysle ust. § 132 ods. 1 CSP riadne označených dôkazov vykoná. „Bez toho súd nie je oprávnený vykonať dôkazy, ktoré sú len súčasťou obsahu spisu, inak by konal priamo v rozpore s prejednacou zásadou a porušil by princíp rovnosti zbraní sporových strán v konaní“. Pod pojmom označenie dôkazov nie je podľa okresného súdu možné rozumieť pripojenie listín, ktoré žalobca pripojil k žalobe, bez toho aby vzniesol konkrétny dôkazný návrh podľa § 185 ods. 1 CSP. Dôkazná povinnosť žalobcu totiž pozostáva z označenia dôkazov a ich pripojenia k žalobe, ak sú žalobcovi tieto dôkazy k dispozícii. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „samotné pripojenie neoznačených dôkazov k žalobe však nemožno považovať za splnenie dôkaznej povinnosti, nech to vyznieva akokoľvek tvrdo, možno na prvý pohľad aj formalisticky. V sporovom konaní súd musí zotrvávať na splnení tejto procesnej povinnosti žalobcu. Je tomu tak v záujme zachovania prejednacej zásady a princípu zachovania rovnosti sporových strán“.
1.5 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že splnenie dôkaznej povinnosti nie je možné od sporových strán vynucovať. Neoznačenie dôkazov v žalobe nie je takým nedostatkom, ktorý by bránil súdu pokračovať v spore. Dôsledkom nesplnenie dôkaznej povinnosti je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre tú sporovú stranu, ktorá ju nesplnila. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu zamietol.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva v celom rozsahu z dôvodov stanovených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a písm. h) CSP v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pretože má za to, že už v rámci samotného návrhu, ktorý bol podaný v upomínacom konaní na vopred určenom elektronickom formulári a k nemu pripojených listinných dôkazov dostatočným a určitým spôsobom súdu prvej inštancie preukázal uplatňovanú pohľadávku, resp. preukázal na základe akých listinných dôkazov, pripojených k žalobnému návrhu si uplatňuje svoju pohľadávku voči žalovanému. Vo vzťahu k uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 16Csp/15/2023-38 zo dňa 09.03.2023, ktorým súd prvej inštancie okrem iného poučoval a vyzýval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, žalobca v odvolaní uviedol, že predmetná výzva súdu prvej inštancie, vykonaná vo forme uznesenia, je vzhľadom na opis rozhodujúcich skutočností (z ktorých uplatňovaný peňažný nárok, uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva) duplicitná, pretože už samotným žalobným návrhom dostatočným a určitým spôsobom odôvodnil a súdu prvej inštancie preukázal pohľadávku uplatňovanú voči žalovanému, resp. dostatočným a určitým spôsobom odôvodnil a súdu prvej inštancie preukázal na základe akých listinných dôkazov pripojených ku žalobnému návrhu si uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému, napriek tomu však prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu na ňu (na predmetnú výzvu) reagoval písomným podaním zo dňa 15.03.2023, doručeným okresnému súdu dňa 16.03.2023. Rovnako tak v písomnom podaní zo dňa 15.03.2023, ktorým reagoval na predmetné uznesenie súdu prvej inštancie (sp. zn. 16Csp/15/2023-38 zo dňa 09.03.2023) dostatočným spôsobom vymedzil konkrétne skutkové tvrdenia a dôkazy, na základe ktorých si uplatnil svoj peňažný nárok. Zdôraznil, že od počiatku sporu nevidel dôvod, aby mal súd pochybnosti o uplatnenom nároku, resp. aby súd považoval uplatnený nárok žalobcu za sporný. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na tú skutočnosť, že v danom prípade sa nejedná o jediný takýto spor vedený na okresnom súde, kde žalobca mal, resp. má v podobných prípadoch uplatnených viac nárokov, pričom okresný súd v samotnom návrhu uplatňovanú pohľadávku žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil, a to ani pokiaľ ide o dôkaznú stránku, pričom žalobcovi uplatňovaný nárok na základe skutkových tvrdení uvedených v žalobnom návrhu v celom rozsahu priznal, a to bez toho, aby žalobcu vyzýval, či už výzvou alebo uznesením. Pokiaľ má byť v danom prípade zachovaný princíp rovnováhy strán sporu v súdnom konaní, tak je podľa žalobcu potrebné poukázať na to, že bol to práve žalovaný, ktorý bol v konaní nečinný, ktorý sa nevyjadril k žalobnému návrhu, ani k písomnému podaniu žalobcu zo dňa 15.03.2023 a ktorý žalobcom uplatňovanú pohľadávku žiadnym spôsobom nerozporoval a nezúčastnil sa ani na pojednávaní. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca v odvolaní na ust. § 297 písm. b) CSP, ktoré umožňuje súdu v prípade, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, že skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000,- Eur rozhodnúť vo veci aj bez nariadenia pojednávania. V danom prípade boli na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania splnené podmienky, pretože žalovaný sa žiadnym spôsobom k žalobnému návrhu nevyjadril a žalobou uplatňovaný nárok žiadnym spôsobom nenamietal. Žalobca vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke s príslušenstvom tak v návrhu ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 05.03.2023 prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu poukázal na skutkové tvrdenia uvedené v návrhu, ako aj na listinné dôkazy predložené spolu s návrhom, a to najmä na Zmluvu o poskytnutí verejných služieb č. A17186688 zo dňa 29.04.2021 ako aj na Dodatok uzatvorený k Zmluve č. A17186688 zo dňa 29.04.2021, na jednotlivé faktúry č. 5620160169 zo dňa 08.05.2021 a č. 5624688338 zo dňa 08.06.2021, na pokus o pokonávku zo dňa 20.09.2021, na výzvu na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby zo dňa 01.08.2022 a na Všeobecné obchodné podmienky. Žalobca dostatočným spôsobom vymedzil konkrétne skutkové tvrdenia a dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok, a teda preukázal oprávnenosť uplatňovanej pohľadávky voči žalovanému, preto Okresný súd Lučenec dospel k nesprávnemu skutkovému záveru a k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaný, tak ako to žalobca uviedol v doplnenom písomnom vyjadrení zo dňa 15.03.2023 a tak ako to z listinných dôkazov pripojených k žalobnému návrhu vyplýva, viazanosť po dobu 15 mesiacov nedodržal, porušil zmluvné povinnosti ku dňu 23. 05. 2021, t. j. bezprostredne po uzatvorení Zmluvy o pripojení č. A17186688 zo dňa 29. 04. 2021 a k nej prislúchajúcemu Dodatku č. A17186688 zo dňa 29.04.2021, keď nezaplatil faktúru č. 5620160169 zo dňa 08.05.2021, splatnú dňa 22.05.2021, preto si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu
v celej dohodnutej výške. Napriek rozhodujúcim skutočnostiam, uvedeným v žalobnom návrhu ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 03. 2023 a ku nim doloženým listinným dôkazom, súd prvej inštancie žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy istiny vrátane zmluvnej pokuty a príslušenstva nepriznal, pričom žalovaný žalobcov nárok, uplatnený v tomto konaní žiadnym spôsobom nepoprel, a teda nepoprel nárok či už na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z vystavených faktúr, ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vo vzťahu ku zmluvnej pokute žalobca v odvolaní uviedol, že je dojednaná v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákon neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom. Dojednanie o zmluvnej pokute spĺňa zákonom vyžadované náležitosti. Žalovaný v danom prípade nedodržal viazanosť 15. mesiacov, t. j. zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných povinností bezprostredne po uzatvorení Dodatku ku Zmluve č. A17186688 zo dňa 29. 04. 2021, a teda žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v celej dohodnutej výške.
2.1 S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca v odvolaní uviedol, že zastáva názor, že žalobným návrhom ako aj doplňujúcim vyjadrením dostatočným a určitým spôsobom odôvodnil a súdu prvej inštancie preukázal pohľadávku uplatňovanú voči žalovanému, resp. preukázal, na základe akých listinných dôkazov pripojených k návrhu si uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému. Vo vyjadrení zo dňa 15.03.2023 dostatočným spôsobom opísal, na základe čoho si uplatňuje svoj nárok, následne splnil to k čomu ho súd prvej inštancie uznesením č. k. 16Csp/15/2023-38 zo dňa 09.03.2023 vyzval. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania alebo aby odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP.
6. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolanie žalobcu považuje za podané dôvodne, a to z nasledovných dôvodov:
7. Podľa Čl. 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti podľa pokynov súdu. 8. Podľa Čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP, strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.
9. Podľa ust. § 132 ods. 1 a 2,3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
10. Podľa ust. § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
11. Podľa ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
12. Podľa ust. § 186 ods. 2, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
13. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje žalobu zamietajúce rozhodnutie na tom, že a) žalobca v podanej žalobe pri opísaní rozhodujúcich skutočností neoznačil dôkazy, že b) v dôsledku nesplnenia uvedenej dôkaznej povinnosti žalobcom nevedel verifikovať skutkové tvrdenia žalobcu, že c) „podľa § 186 ods. 2 CSP mal z dôvodu nesplnenia dôkaznej povinnosti žalobcu dôvodné pochybnosti o skutkovom stave, ktorý nebolo možné preukazovať“, d) že pod pojmom označenie dôkazov nie je možné rozumieť pripojenie listín, ktoré žalobca pripojil k žalobe, bez toho aby žalobca vzniesol konkrétny dôkazný návrh podľa § 185 ods. 1 CSP; zároveň v závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol „ že neoznačenie dôkazov v žalobe nie je takým nedostatkom, ktorý by bránil súdu pokračovať v spore“. Dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti (povinnosti označiť v žalobe dôkazy) je podľa súdu prvej inštancie vynesenie nepriaznivého rozsudku pre tú sporovú stranu, ktorá ju nesplnila.
14. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že uvedený záver súdu prvej inštancie vychádza z formalistickej a vo vzťahu k nižšie uvedeným ustanoveniam aj z nepresnej, t. j. obsahu a účelu nezodpovedajúcej interpretácie procesnoprávnych noriem, ktorá formalistická a (a vo výslovne uvedených prípadoch) aj obsahu a účelu nezodpovedajúca interpretácia procesnoprávnych noriem viedla súd prvej inštancie k predčasnému a tým pádom aj k nesprávnemu záveru (o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku), premietnutému do výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Vyššie citované ustanovenie § 186 ods. 2 CSP (na ktoré v súvislosti s nesplnením dôkaznej povinnosti žalobcom odkázal súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku) neupravuje totiž dôsledky nesplnenia dôkaznej povinnosti žalobcu ako tej strany sporu, ktorá podáva žalobu, ale dôsledky zhodných skutkových tvrdení sporových strán, čo v danom prípade neprichádzalo v konaní pred súdom prvej inštancie do úvahy, a to nie „pre nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu“, ale pre procesnú pasivitu žalovaného, ktorý sa k žalobe, ani k podaniu žalobcu zo dňa 15. 03. 2022 písomne nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil. Súd prvej inštancie nemal teda k dispozícii žiadne skutkové tvrdenia žalovaného, preto nebolo vôbec možné akýmkoľvek spôsobom uvažovať o zhodnosti skutkových tvrdení strán sporu, a to tak z pozitívneho ako aj z negatívneho hľadiska vo vzťahu k ich existencii, či neexistencii. Rovnako tak z uvedených dôvodov nebolo v danom prípade možné uvažovať ani o aplikácii ust. § 151 ods. 2 CSP a stavať na nej závery o nesplnení dôkaznej povinnosti žalobcu v spojení s neoznačením dôkazov v žalobe, pretože uvedené ustanovenie opäť upravuje existenciu nesporných skutočností, o ktorej v danom prípade nemožno nie pre procesnú pasivitu žalobcu, ale pre procesnú pasivitu žalovaného uvažovať. Žalobca, tak ako to z obsahu spisu vyplýva, strohosť skutkových tvrdení uvedených v žalobnom návrhu, danú do značnej miery aj mantinelmi vopred určeného elektronického formulára v podobe žalobného návrhu, odstránil v podaní zo dňa 15. 03. 2022. Z uvedených dôvodov nemožno považovať záver súdu prvej inštancie, založený na formalistickom výklade vyššie uvedených procesnoprávnych noriem za správny.
15. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 401/2019 zo dňa 9. júna 2020, kde ústavný súd uviedol: „Ústavne garantovaný prístup k súdnej ochrane podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zakladá povinnosť všeobecného súdu poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov. Prekážkou prístupu k súdnej ochrane garantovanej článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je taký formalistický výklad právnych noriem tvoriacich právny základ rozhodnutia, ktorý v konečnom dôsledku vedie k extrémne nespravodlivým záverom, brániacim označiť konanie pred súdmi ako spravodlivý proces“. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR výklad právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku nielen zmaril účel súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať strane sporu, ktorá sa tejto ochrany domáha (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 203/2018, sp. zn. II. ÚS 43/2020).
16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude vec opätovne prejednať, vykonať na základe predložených dôkazov dokazovanie, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie v súlade s ust. § 202 CSP riadne odôvodniť; v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o trovách konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.