Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoKR-7-2024.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Subarea
3CoKR/7/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: A. B., narodený: X.X.XXXX, bytom: B. XXX/XX, XXX XX B., zastúpeného advokátom: JUDr. Svätoslavom Vaškom, sídlo: Baštová 5/ A, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: Ing. Jana Kollárová, správca úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., v konkurze, sídlo: Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, sídlo kancelárie správcu: Masarykova 21, 040 01 Košice, zastúpeného advokátskou kanceláriou: DEMKO & PARTNERS s. r. o., sídlo: Werferova 1, 040 11 Košice – mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 43Cbi/10/2023 – 74 zo dňa 24. októbra 2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 43Cbi/10/2023 – 74 zo dňa 24. októbra 2023 v napadnutom výroku II.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 43Cbi/10/2023 – 74 zo dňa 24. októbra 2023 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že žalobu zamieta (výrok I.) a žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.).
2. Výrok II. rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný bol v spore úspešný.
3. Žalobca doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti výroku II. rozsudku, ktoré oprel o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alebo zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná nárok na náhradu trov konania a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na svoje podanie zo dňa 24.10.2023, ktorým navrhol postup podľa § 257 CSP. S odkazom na aktuálnu judikatúru mal za to, že s ohľadom na pomery žalobcu, na okolnosti, ktoré ho viedli k uplatneniu práva na súde a na výnimočnosť právnej veci, nie je návrh na postup podľa § 257 CSP zjavne bezdôvodný a bez opory v zákone. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 225/2020 zo dňa 27.8.2020, v zmysle ktorého ak má súd v úmysle použiť moderačné právo (aplikáciou § 257 CSP) alebo ak jeho použitie niektorá zo strán navrhne, súd musí umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila. Ďalej dodal, že súd je v prípade použitia § 257 CSP povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k jeho použitiu. V odôvodnení napadnutého rozsudku však nie je uvedené, že by si súd prvej inštancie túto povinnosť splnil, teda žeby súd dal žalovanému možnosť vyjadriť sa k aplikácii § 257 CSP v zmysle návrhu žalobcu. Podľa žalobcu aj uvedené nasvedčuje tomu, že sa súd s jeho návrhom ani len nezaoberal. Poukázal na
niektoré uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: sp. zn. 4MCdo/2/2008, 2MCdo/17/2009, 5MCdo/24/2011 a 2Cdo/102/2017, ktoré podľa neho odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP. Žalobca je dlhoročný poberateľ starobného dôchodku bez možnosti ďalšieho príjmu, ktorý sa ocitol v situácii, ktorú si nespôsobil vlastným pričinením. Sporová vec žalobcu má svoj pôvod v mediálne známej kauze úpadcu, ktorý svojim klientom nevyplatil životné poistky. Žalobca ako klient úpadcu bol uvedený do omylu osobou oprávnenou konať za subjekt Spotrebiteľské centrum so sídlom v Medzilaborciach. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru rozhodol neprimerane prísne a v rozpore s dobrými mravmi, keď nezohľadnil okolnosti hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu.
4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.12.2023. Uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancii za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Žalobca v skutočnosti neosvedčil žiadne dôvody hodného osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo dôvodným postupom súdu prvej inštancie nepriznať žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Konanie o určenie pravosti popretej pohľadávky nie je konaním, ktorého charakter by zakladal akúkoľvek výnimočnosť tohto konania tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 257 CSP. Tiež uviedol, že žalobca sa nechal pri prihlásení svojej pohľadávky zastúpiť subjektom, ktorý zjavne nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pokiaľ k prihláške pohľadávky do konkurzu nepriložil splnomocnenie, ktorým by správkyni konkurznej podstaty preukázal svoje oprávnenie konať za žalobcu. Na tomto základe súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, keď ustálil, že prihlášku pohľadávky nie je možné považovať za prihlášku pohľadávky žalobcu do konkurzu. Táto skutočnosť však nijako nepredstavuje dôvod, pre ktorý by žalovaný ako úspešná strana konania mal sám znášať svoje náklady tohto konania. Pokiaľ neúspech žalobcu v konaní o určenie pravosti pohľadávky má zjavne pôvod v pochybení žalobcovho zástupcu pri podaní prihlášky do konkurzu, je namieste, aby žalobca svoje prípadné nároky z toho vyplývajúce uplatňoval voči tomuto zástupcovi. Len konštatovanie žalobcu, že je poberateľ starobného dôchodku bez možnosti ďalšieho príjmu, nie je osvedčením o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca svoje majetkové, príjmové a sociálne pomery súdu prakticky vôbec nepreukázal. Výška odplaty, ktorú by žalobca mal žalovanému nahradiť z titulu náhrady trov konania, nepredstavuje nijak významnú sumu náhrady trov konania vo vzťahu k žalobcovi.
5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.2.2024 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že Spotrebiteľské centrum v Medzilaborciach, ktoré zastupovalo žalobcu pri podávaní prihlášky pohľadávok do konkurzu, už svoju činnosť nevykonáva a je v likvidácii. Dodal, že žalobca sa stal obeťou podvodu, ktorého sa uvedené spotrebiteľské centrum dopustilo a bolo tomu tak aj v prípade množstva iných ľudí, ktorým boli prihlášky zamietnuté z dôvodu chýbajúceho plnomocenstva. Návrh na postup podľa § 257 CSP bol zo strany žalobcu legitímny a opodstatnený.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti bolo vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa § 387 CSP potvrdil.
7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. Podľa článku 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať
prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia však neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Žalobca vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, pričom s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.
11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu, boli správne. Podľa zistenia odvolacieho súdu nie sú dané žiadne odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, ktoré by mohli privodiť zmenu, prípadne zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého výroku uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nižšie ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia a jeho odvolaním napadnutého výroku.
12. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu voči žalovanému doručenej Okresnému súdu Košice I dňa 10.3.2023, ktorou sa žalobca domáhal určenia žalovaným popretej pohľadávky vo výške 1.166,12 EUR čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
13. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodov identických ako v prípade oznámenia o popretí pohľadávky, t.j. že splnomocenenie na zastupovanie žalobcu nebolo správkyni k prihláške pohľadávky preukázané.
14. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 43Cbi/10/2023 – 74 zo dňa 24.októbra 2023 rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.).
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. V sporových konaniach je kritérium procesného úspechu (§ 255 CSP) prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie tohto ustanovenia. V zásade teda platí, že strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. V prejednávanom prípade preto súd postupoval správne, keď neúspešného žalobcu zaviazal na náhradu trov konania voči žalovanému.
18. Dôvody, ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nie sú špeciálne upravené a v zásade je táto otázka ponechaná na voľnú úvahu súdu. Rozhodnutie súdu však musí vychádzať z obsahu spisu a priebehu konkrétneho sporu, prípadne aj z aktuálnej situácie strany sporu (majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery). Je podľa názoru odvolacieho súdu nesporné, že v tomto konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný a naopak neúspešný žalobca. Žaloba bola výrokom I. napadnutého rozsudku zamietnutá z dôvodu, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že zástupcovi v konaní o prihláške pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní udelil písomné splnomocnenie na podanie prihlášky. Nebola tak splnená procesná podmienka na strane účastníka konania, medzi ktoré sa zaraďuje aj plnomocenstvo zástupcu účastníka konania pri aplikácii ustanovení § 92 ods. 1 CSP, § 13 Vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z., § 28 ods. 2 ZKR a § 31 OZ. Za tejto procesnej situácie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP bolo pri rozhodovaní o náhrade trov konania namieste, aby súd prvej inštancie zaviazal žalobcu ako neúspešnú stranu sporu na nahradenie trov konania žalovaného. Takýto záver platí, pokiaľ vo veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktorého aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak procesne úspešnej strane sporu náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Jednoznačne pritom podľa odvolacieho súdu platí, že samotný charakter tohto konania alebo charakter procesnej situácie, nie sú bez ďalšieho také, že by odôvodňovali rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP.
19. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal konkrétne, existenciu ním tvrdeného dôvodu hodného osobitného zreteľa týkajúceho sa osoby žalobcu (jeho majetkových alebo sociálnych pomerov), ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP. V zásade právny zástupca žalobcu len tvrdil, že žalobca je „dlhoročný poberateľ starobného dôchodku bez možnosti ďalšieho príjmu“. Uvedené tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal takými dôkazmi, ktoré by odôvodňovali použitie § 257 CSP. Odvolací súd navyše dodáva, že súd prvej inštancie nepochybil v smere, ktorý v bode 3. odvolania naznačil žalobca. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný bol pred vyhlásením rozsudku oboznámený s podaním žalobcu, v ktorom žalobca navrhol použitie § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Na pojednávaní dňa 24.10.2023 sa žalovaný vyjadril, že s takýmto návrhom nesúhlasí a zo strany žalobcu takýto nárok nebol účinne preukázaný. V prejednávanom prípade sa navyše nejednalo o situáciu, keď súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak náhradu trov získala, to neoznámi, pričom táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia.
20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalobcu v odvolacom konaní, priznal odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).