Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_29Sa-42-2019.pdf
PDF · 106.17 KB
Case nature
Subarea
29Sa/42/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JUDr. W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XX/XX, I., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.04.2019, ktorá bola na krajskom súde v Žiline zapísaná pod sp.zn. 29Sa/11/2019, domáhal sa žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS (ďalej GR ZVJS) č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019. V odôvodnení uviedol, že žiadosťou zo dňa 07.01.2019 požiadal GR ZVJS o obnovenie vyplácania jeho starobného dôchodku od 22.09.2003 podľa § 132 ods. 1 písm. a) v tom čase platného zákona č. 100/1988 Zb., na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 14.10.1999 (§ 94 ods. 1 zák. č 100/1988 Zb.). GR ZVJS napadnutým rozhodnutím zastavilo správne konanie o priznanie starobného dôchodku, čo zdôvodnilo ust. § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s čl. 30 a 19 Dohovoru č. 128, čl. 14 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, Listinou základných ľudských práv, judikatúrou Ústavného súdu SR, dovolacou judikatúrou NS SR, všeobecným zákazom diskriminácie, zák. č. 365/2004 Z.z., zák. č. 100/1988 Zb., zák. č. 328/2003 Z.z. a rozsudkami NS SR (v danej veci) zo dňa 31.12.2012 a zo dňa 30.04.2014. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 07.02.2019 je v rozpore aj so zákonom č. 73/1998. Ďalej uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Minister spravodlivosti SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zo dňa 24.04.2019 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 07.02.2019 potvrdil. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 26.04.2019. Ako prílohu žaloby pripojil kópiu prvostupňového rozhodnutia. Navrhol, aby súd rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
2. Vzhľadom k tomu, že v žalobe absentovali niektoré zákonné náležitosti správnej žaloby, správny súd uznesením č. k. 29Sa/11/2019-18 zo dňa 03.06.2019 vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote odstránil vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu tak, že v zmysle § 202 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) uvedie označenie žalovaného, označenie konania, v ktorom sa žalobca domáha nápravy, t.j. označí napadnuté rozhodnutie a deň jeho vydania a pripojí napadnuté rozhodnutie vo fotokópii. V uznesení bol riadne poučený o možnosti zvoliť si advokáta v zmysle § 26 ods. 2 SSP a o tom, že v zmysle § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Správny súd poukázal na vyjadrenie žalobcu v žalobe, že proti napadnutému rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 07.02.2019 žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol Minister spravodlivosti SR ako odvolací orgán, preto bude potrebné, aby žalobca s poukazom
na § 180 ods. 1 prvá veta SSP a v nadväznosti na existenciu rozhodnutia Ministra spravodlivosti SR ako odvolacieho orgánu uviedol číslo a dátum vydania napadnutého rozhodnutia, zrušenia ktorého sa v danom súdnom konaní domáha.
3. Na výzvu správneho súdu reagoval žalobca podaním zo dňa 10.06.2019, v ktorom opravil žalobu tak, že ako žalovaného označil Ministra spravodlivosti SR, avšak za rozhodnutie, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu, opätovne označil rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019, teda prvostupňové správne rozhodnutie, ktorého kópiu opätovne pripojil.
4. Uznesením č.k. 29Sa/11/2019-49 zo dňa 12.06.2019 správny súd žalobu odmietol, a to z dôvodu, že zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdneho prieskumu, keď žalobca aj po výzve správneho súdu na odstránenie vady žaloby a procesnom poučení zotrval na označení napadnutého rozhodnutia, ktorým má byť prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, a nie rozhodnutie vydané a právoplatné po podaní odvolania. Tiež poukázal na to, že žalobca prejavil skutočnú vôľu v otázke predmetu prieskumu, o ktorej nebolo pochýb aj s poukazom na to, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
5. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Sžsk/84/2019 zo dňa 25.09.2019, ktorý uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/11/2019-49 zo dňa 12.06.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že je zrejmé, že žalobca prvostupňové správne rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán tak, že predmetné rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Za takto preukázaného stavu mal krajský súd zvoliť (aj vzhľadom na špecifickosť tohto typu konania zaradeného do kategórie sociálnej) jednoduchší a priamejší prístup vo vzťahu k žalobcovi v procese odstraňovania vád podania - žaloby, prípadne žalobcu predvolať na informatívny výsluch a vhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby tomuto nevznikla ujma na jeho právach, prípadne právom chránených záujmoch. Samotná skutočnosť, že žalobca má titul JUDr. ešte bez ďalšieho nezakladá dôvod odlišného správania sa zo strany súdu voči jeho osobe v porovnaní s osobami bez právnického vzdelania. Pokiaľ mal krajský súd preukázané, že o odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté a boli krajskému súdu známe aspoň základné informácie o tomto rozhodnutí (rozhodnutie ministra spravodlivosti z 24.4.2019) mal žalobcu priamo vyzvať na predloženie rozhodnutia odvolacieho orgánu aj s jeho špecifikáciou, i keď len čiastočnou a zároveň zdôvodniť s poukazom na relevantné ustanovenia dôvodnosť svojej požiadavky. Z obsahu podaní zaslaných žalobcom vrátane kasačnej sťažnosti je zrejmé, že žalobca konal v zjavnom omyle a neznalosti právnej úpravy. Vo vzťahu k označeniu žalovaného uviedol, že žalovaným orgánom malo byť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
6. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v zrušujúcom uznesení správny súd predvolal žalobcu na informatívny výsluch dňa 19.12.2019, kde bol poučený o tej skutočnosti, že ak proti prvostupňovému rozhodnutiu podal opravný prostriedok, o ktorom rozhodol odvolací orgán minister spravodlivosti, predmet správneho súdneho prieskumu tvorí rozhodnutie odvolacieho orgánu. Žalobca na informatívnom výsluchu dňa 19.12.2019 opravil označenie žalovaného na Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak zotrval na preskúmaní zákonnosti prvostupňového rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 07.02.2019 tak, ako to už uviedol v žalobe a v podaní zo dňa 10.06.2019. Žalobca na výsluchu do spisu krátkou cestou doručil jeho písomné vyjadrenie bez dátumu v počte 3 strany. V tomto písomnom podaní o. i. opakovane uviedol, že podanou správnou žalobou zo dňa 30.04.2019 sa domáha súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS číslo: GR ZVJS- d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019. Zároveň žiadal v zmysle § 27 SSP preskúmať aj zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa 05.04.2013. Spolu s vyjadrením do spisu doručil rozhodnutie ministra spravodlivosti SR č. 38532/2019-42 zo dňa 24.04.2019 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019.
7. Správny súd po informatívnom výsluchu, vychádzajúc zo žalobcom predloženého rozhodnutia žalovaného (ministra spravodlivosti SR č. 38532/2019-42 zo dňa 24.04.2019) podriadil správnemu súdnemu prieskumu toto rozhodnutie žalovaného, a to napriek prejavenej vôli žalobcu na súdnom prieskume len rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa majúc na zreteli materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu a vychádzajúc z koncepcie neformálneho poňatia sociálnych žalôb fyzických osôb prejavenej zákonodarcom v citovanom ust. § 202 ods. 2 veta prvá SSP.
8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného ako prvú zásadnú pripomienku opätovne uviedol, že sa správnou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 07.02.2019 číslo: GR ZVJS- d-12379/14-2019, teda nie rozhodnutia ministra spravodlivosti ako odvolacieho orgánu v danej veci zo dňa 24.04.2019 č. 38532/2019-42, tak ako to uviedol žalovaný v zaslanom vyjadrení (žalovaný sa vyjadroval k tomuto rozhodnutiu vzhľadom na to, že správny súd ho vyzval na vyjadrenie sa k tomuto odvolaciemu rozhodnutiu - poznámka súdu). Preto je podľa žalobcu zbytočné sa z jeho strany k vyjadreniu žalovaného ďalej vyjadrovať.
9. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu dupliku nepodal.
10. Na prejednanie žaloby nariadil správny súd v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) pojednávanie na deň 28.08.2020. Na úvod nariadeného pojednávania správny súd poukázal na princíp neformálneho poňatia sociálnych žalôb a zvolený neformálny postup správneho súdu, ktorý, majúc na zreteli materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu, bude preskúmavať zákonnosť rozhodnutia žalovaného (ministra spravodlivosti SR č. 38532/2019-42 zo dňa 24.04.2019). Žalobca na nariadenom pojednávaní dôrazne odmietol uvedený neformálny procesný postup súdu a výslovne zotrval na súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Vzhľadom na takto prejavenú vôľu žalobcu správny súd stratil akékoľvek pochybnosti o jej skutočnom obsahu. Správny súd na nariadenom pojednávaní poučil žalobcu, že označenie žalovaného musí korešpondovať s označením napadnutého rozhodnutia, t.j. ako predmet súdneho prieskumu môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným. V predmetnej veci žalobca žaluje Ministerstvo spravodlivosti SR, ale žiada preskúmať rozhodnutie, ktoré žalovaný nevydal. Správny súd môže pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci len ak bude ako predmet prieskumu označené rozhodnutie žalovaného. Na pojednávaní po vykonanom poučení správny súd vyzval žalobcu aby odstránil vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu, spočívajúcu v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia, s poučením, že ak vytýkaný rozpor žalobca neodstráni súd žalobu s poukazom na ust. § 59 ods. 3 Správneho poriadku odmietne. Žalobca na pojednávaní dôrazne zotrval na svojom stanovisku aby správny súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
11. Predtým ako súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie, skúmal, či správna žaloba netrpí nedostatkami, pre ktoré by nemohol správny súd v konaní ďalej pokračovať v zmysle § 59 Správneho súdneho poriadku.
12. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.
Podľa § 5 ods. 9, veta prvá SSP, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie.
Podľa § 26 ods. 1 SSP správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 59 ods. 1 SSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
Podľa § 59 ods. 2 SSP v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
Podľa § 59 ods. 3 SSP ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
Podľa § 60 SSP správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.
Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 202 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.
Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
13. V danom prípade sa žalobca od počiatku domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019. Vzhľadom na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodoval minister spravodlivosti SR rozhodnutím zo dňa 24.04.2020, bolo zrejmé, že v inštančnom postupe bolo vydané aj odvolacie rozhodnutie. Predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa k nim pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená, vyplýva však z ust. § 7 písm. a) SSP (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 108 s.). Uvedené tiež nepriamo vyplýva z dikcie § 180 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Správny súd teda pristúpil k odstráneniu tejto vady správnej žaloby, vzhľadom aj na tú skutočnosť, že žalobca v žalobe zo dňa 30.04.2019 žalovaného neoznačil vôbec.
14. Pri odstraňovaní tejto vady správny súd prihliadol v zmysle § 199 ods. 2 SSP na to, že žalobcom je fyzická osoba v konaní o sociálnych veciach, a preto jej poskytol viacnásobné a vyčerpávajúce poučenie o jej procesných právach, vrátane toho, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu a toho, ktorý subjekt má byť žalovaným. Učinil tak v osobitnom uznesení č. k. 29Sa/11/2019-18 zo dňa 03.06.2019 (spisová značka súdenej veci pred vydaním zrušujúceho uznesenia NS SR sp. zn. 7Sžsk/84/2019 zo dňa 25.09.2019), ako aj na informatívnom výsluchu na správnom súde dňa 19.12.2019. Správny súd pritom reflektoval na právny názor NS SR uvedený v uznesení sp. zn. 7Sžsk/84/2019 zo dňa 25.09.2019. Najvyšší súd uviedol, že z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalobca prvostupňové správne rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodol odvolací orgán tak, že predmetné rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Za takto preukázaného stavu má krajský súd zvoliť (aj vzhľadom na špecifickosť tohto konania zaradeného do kategórie sociálnej) jednoduchší a priamejší prístup vo vzťahu k žalobcovi v procese odstraňovania vád podania - žaloby, prípadne žalobcu predvolať na informatívny výsluch a vhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby mu nevznikla ujma na jeho právach, prípadne právom chránených záujmoch. Z obsahu podaní zaslaných žalobcom, vrátane kasačnej sťažnosti, je zrejmé, že žalobca konal v zjavnom omyle a neznalosti právnej úpravy.
15. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobcu predvolal na informatívny výsluch a v snahe odstrániť vadu žaloby ho usmernil tak, aby mu bolo zrejmé ktoré rozhodnutie v danej veci môže tvoriť predmet správneho súdneho prieskumu.
16. Hoci žalobca aj po informatívnom výsluchu žiadal správny súd o zrušenie prvostupňového rozhodnutia, správny súd posúdil správnu žalobu v súlade s § 202 ods. 2 SSP neformálne a keďže pri informatívnom výsluchu predložil správnemu súdu aspoň rozhodnutie žalovaného bolo možné neformálne ustáliť ktoré rozhodnutie má tvoriť predmet správneho súdneho prieskumu. Správny súd nepovažoval za účelné opätovne vyžadovať od žalobcu formálnu opravu žaloby tak, aby zodpovedala dikcii zákona. Konal tak, aby neutrpeli subjektívne práva žalobcu a jeho prístup k súdnej ochrane podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majúc na zreteli materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu. Preto správny súd v ďalšom konaní považoval za predmet prieskumu druhostupňové rozhodnutie a vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k zákonnosti tohto rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný.
17. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného však ako prvú zásadnú pripomienku uviedol, že sa správnou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 07.02.2019, t.j. prvostupňového rozhodnutia, a nie rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR v odvolacom konaní.
18. Rovnako na nariadenom pojednávaní dňa 28.08.2020 žalobca dôrazne odmietol neformálny prístup správneho súdu k prejednaniu žaloby, t.j. odmietol aby správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného. Výslovne trval na tom, aby predmet súdneho prieskumu tvorilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Vzhľadom na takto vyjadrenú vôľu žalobcu ohľadom predmetu súdneho prieskumu súd nemal žiadne pochybnosti, že žalobca neakceptoval neformálny prístup správneho súdu k náležitostiam žaloby, konkrétne pri označení napadnutého rozhodnutia, že nekoná v zjavnom omyle a žiada skutočne preskúmať len prvostupňové správne rozhodnutie. Správny súd preto vychádzal z takto jasne prejavenej vôle žalobcu (inak by zo strany súdu došlo k jej negácii). Po tomto vyjadrení žalobcu však nastal logický rozpor medzi označením žalovaného, za ktorého na informatívnom výsluchu žalobca označil Ministerstvo spravodlivosti SR a označením preskúmavaného rozhodnutia, ktoré vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS. Preto správny súd učinil na pojednávaní posledný pokus o zosúladenie predmetu prieskumu s označením žalovaného a po poučení vyzval žalobcu aby odstránil vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu, spočívajúcu v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia, s poučením, že ak vytýkaný rozpor žalobca neodstráni súd žalobu s poukazom na ust. § 59 ods. 3 Správneho poriadku odmietne. Žalobca na pojednávaní dôrazne zotrval na svojom stanovisku aby správny súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
19. Pokiaľ teda žalobca ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR a súčasne jednoznačne zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS a pritom dôrazne odmietol aj neformálny prístup správneho súdu, potom je potrebné konštatovať, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, pretože existuje logický rozpor medzi označením žalovaného a označením napadnutého rozhodnutia. Označenie žalovaného musí korešpondovať s označením napadnutého rozhodnutia, t.j. ako žalovaný nemôže byť označený taký subjekt, ktorý nevydal rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať a opačne - ako napadnuté rozhodnutie nemôže byť označené také rozhodnutie, ktoré nevydal subjekt, ktorý je označený ako žalovaný. Uvedené náležitosti žaloby musia byť v súlade, aby bolo možné ďalej konať o prípadných vadách rozhodnutia, za ktoré by zodpovedal označený žalovaný. Nebolo by možné napríklad doručiť žalobu na vyjadrenie, pretože žaloba sa na vyjadrenie doručuje žalovanému, ktorý sa vyjadruje k namietaným vadám, ktoré mali byť spôsobené ním ako orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Pokiaľ však žalovaný vôbec napadnuté rozhodnutie nevydal, v konaní nie je možné pokračovať.
20. Správny súd preto musí konštatovať, že žaloba nemôže byť meritórne prejednaná. V danom prípade je vadou žaloby jej nezrozumiteľnosť. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil, svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 55 ods. 3 SSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. V danom prípade si žalobca odporuje v tom, že na jednej strane ako žalovaného uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté rozhodnutie uvádza rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS. Tento rozpor je právne významný preto, že postihuje základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého rozhodnutia (§ 202 ods. 1 písm. b) a c) SSP), ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Pre uvedený nedostatok v konaní nie je možné pokračovať. Keďže tento nedostatok nebol napriek výzvam správneho súdu opravený do momentu vydania tohto uznesenia, správny súd podľa § 59 ods. 3 SSP bol nútený žalobu odmietnuť.
21. Správny súd zároveň konštatuje, že v danom prípade mal preukázanú ustálenú skutočnú vôľu žalobcu domáhať sa preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 07.02.2019. Túto vôľu žalobca prejavil v podanej žalobe a opätovne na informatívnom výsluchu pred správnym súdom dňa 19.12.2019, v podaní, ktoré súdu doručil na informatívnom výsluchu, v replike žalobcu zo dňa 14.04.2020 ako aj v oznámení zo dňa 07.08.2020 a jej skutočný obsah nad všetku pochybnosť vyplynul správnemu súdu na nariadenom pojednávaní dňa 28.09.2020, kedy žalobca dôrazne odmietol aj neformálny prístup správneho súdu k prejednaniu žaloby žalobcu, t.j. odmietol aby správny súd proti jeho vôli preskúmaval rozhodnutie žalovaného.
22. Podľa názoru správneho súdu, správny súd nemohol vykonať už ďalšie procesné úkony ako tie, ktoré vykonal, aby žalobca ako napadnuté rozhodnutie uviedol rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR. Úlohou správneho súdu nie je presviedčať alebo donucovať žalobcu, aby žaloval konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd žalobcovi označí, alebo negovať či prehliadať výslovne prejavenú vôľu žalobcu, a to ani v sociálnych veciach. Zároveň správny súd nemá právomoc preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobca neuviedol ako predmet súdneho prieskumu, keď naopak prejavil jednoznačnú vôľu, aby ako o predmete súdneho prieskumu sa konalo o inom rozhodnutí. Správny súd by sa tak dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v § 5 ods. 5 SSP, pretože by preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu. Je totiž výlučnou súčasťou autonómie vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie.
23. Takýmto postupom by bol taktiež porušený princíp rovného postavenia účastníkov konania v zmysle § 5 ods. 9 SSP. Obsahom princípu vyjadreného v § 5 ods. 9 je rovnosť subjektov v rámci procesnoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi účastníkmi konania. Žiadny z účastníkov konania nie je voči ostatným účastníkom akýmkoľvek spôsobom nadradený. V rámci tohto princípu z dôvodu poučovacej povinnosťou správneho súdu (§ 199 ods. 2 SSP) bolo žalobcovi poskytnuté komplexné poučenie o jeho procesných právach, vrátane označenia, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu a informácie, že ním označený žalovaný je označený správne. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca bol riadne poučený podľa § 26 ods. 2 SSP o práve zvoliť si advokáta, resp. možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, a to napriek tomu, že samotný žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo je samo o sebe zárukou zabezpečenia jeho kvalifikovaného procesného postavenia ako účastníka konania.
24. K princípu rovnosti účastníkov konania súd dodáva, že zohľadňovanie určitých špecifických potrieb tých subjektov, ktorých zdravotný stav, prípadne sociálne postavenie odôvodňuje určitý špecifický procesný režim v zmysle § 199 ods. 2 SSP, však nemá nejakým spôsobom negovať princíp rovnosti účastníkov konania. Ide o normatívne vyjadrenie obyčajne ľudskej slušnosti, napr. vo vzťahu k zdravotne postihnutým osobám (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1038 s.). Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP alebo osobitné náležitosti správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.).. V danom prípade je označenie týchto základných náležitostí žaloby zrejmé, avšak v takom rozpore, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, keďže napadnuté rozhodnutie označené žalobcom nebolo vydané žalovaným. Pokiaľ žalobca odmietol neformálne nazeranie súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom označenia napadnutého rozhodnutia a trval na označení takého napadnutého rozhodnutia, ktoré nevydal žalovaný, je možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie je možné meritórne vec prejednať.
25. Správny súd na záver poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/48/2020 zo dňa 29.07.2020 v obdobnej veci, ktorým kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 28Sa/42/2019 zo dňa 27.04.2020 zamietol. Uvedeným rozhodnutím správny súd žalobu žalobcu (toho istého ako vo veci sp. zn. 29Sa/42/2019 - poznámka správneho súdu) podľa § 59 ods. 3 SSP odmietol, nakoľko v konaní nebolo možné pokračovať pre nedostatok správnej žaloby, keď žalobca na jednej strane ako žalovaného uviedol Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté rozhodnutie uviedol rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS. V
danom prípade tento rozpor postihuje základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého rozhodnutia (§ 202 ods. 1 písm. b) a c) SSP), ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia o. i. konštatoval, že skutočnosť, že žalobca podal žalobu voči prvostupňovému rozhodnutiu a za žalovaného označil druhostupňový správny orgán, predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, spočívajúci v nezrozumiteľnosti podanej žaloby, preto krajský súd nemal inú možnosť ako žalobu odmietnuť.
26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.