Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/100/2022

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: N.. W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod. sp. zn. , o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. - 27 zo dňa 17. mája 2022, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 17. mája 2022, č. k. -27 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. - 27 zo dňa 17. mája 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „krajský súd“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. v zmysle (ďalej len „“).

2. Žalobca podal dňa 23. 03. 2022 žalobu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod. sp. zn. . Uznesením zo dňa 06. 04. 2022, č. k. -17 bol vyzvaný krajským súdom na predloženie splnomocnenia na zastupovanie v konaní advokátom alebo na predloženie dokladu, že má dosiahnuté právnické vzdelanie. Zároveň krajský súd žalobcu poučil, že v zmysle sa za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo. Tiež ho poučil o následkoch nesplnenia výzvy súdu, a to o odmietnutí žaloby na obnovu konania.

3. V odpovedi na predmetnú výzvu žalobca doložil overenú fotokópiu diplomu Vysokej školy Sboru národní bezpečnosti v elektronickej forme bez autorizácie. Podľa krajského súdu doklad o vykonaní rigoróznej skúšky na fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej školy Sboru národní bezpečnosti v odbore právo nespĺňa podmienku vysokoškolského právnického vzdelania v zmysle . Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že právny názor, že absolvent bývalej Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti nespĺňa podmienku „získania právnického vzdelania v Slovenskej republike“ uvedenú v ustanovení (obdobné ustanovenie s účinnosťou od 01. 07. 2016 predstavuje ) ani podmienku na zastupovanie v dovolacom konaní podľa (obdobné ustanovenie s účinnosťou od 01. 07. 2016 predstavuje , ), je v súdnej praxi už ustálený (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11. 02. 2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 03. 2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 02. 2017 alebo obdobné rozhodnutia vydané v Českej republike

- napr. uznesenia Nejvyššího soudu České republiky vo veciach sp. zn. , sp. zn. 26

Cdo 1137/2001 či sp. zn. ). Nesplnenie podmienky získaného právnického vzdelania platí bez ohľadu na skutočnosť, či po absolvovaní Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti absolvent vykonal rigoróznu skúšku a získal titul „doktor práv (JUDr.)“. V tomto smere je možné v plnej miere poukázať aj na rozhodnutia súdov Českej republiky, keďže ide o vysokú školu, ktorá existovala v čase spoločnej Slovenskej a Českej republiky, a preto sú rozhodnutia súdov ohľadom tejto vysokej školy navzájom právne použiteľné. Český ústavný súd v náleze zo dňa 13. 09. 1995, sp. zn. Pl vyslovil záver, že žiadna z fakúlt Vysokej školy SNB nebola právnickou fakultou poskytujúcou univerzálne právnické vzdelanie vo všetkých odboroch práva.

4. Krajský súd zdôraznil, že nepopiera dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie žalobcu ako také, avšak uvedené vzdelanie nespĺňa kritériá podľa aktuálne účinnej právnej úpravy definujúcej, čo sa rozumie právnickým vzdelaním. V prejednávanej veci je zastúpenie advokátom povinné. Uvedené ustanovenie nemá za cieľ skomplikovať prístup k súdom, ale poskytnúť účastníkom kvalifikovanú právnu pomoc, keďže v rámci správneho súdnictva sa posudzuje zákonnosť rozhodnutí, teda sú riešené len právne otázky. Nedoloženie splnomocnenia pre advokáta alebo dôkazu preukazujúceho, že žalobca má sám právnické vzdelanie, tak ako je definované v , má za následok nesplnenie procesných podmienok konania zo strany žalobcu. Krajský súd pri aplikácii žalobu ako podanú neoprávnenou osobou odmietol, keďže už pri jej podávaní nebola splnená podmienka spísania žaloby advokátom alebo žalobcom s právnickým vzdelaním.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu v zmysle na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, z toho vyplýva, že v zmysle príslušných ustanovení druhej časti , ako aj v konaní o žalobe na obnovu konania musí byť „verejné konanie za mojej prítomnosti“. Ako dôvod zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu žalobca poukázal na nerešpektovanie základných procesných práv garantovaných článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv, článkom 12 ods. 1, článkom 7 ods. 5 a článkom 48 ods. 2 SR, Listinou základných ľudských práv, Vo vzťahu k jeho vysokoškolskému vzdelaniu uviedol, že vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo získal ako občan Československej socialistickej republiky, ako aj titul JUDr. získal po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti. Záverom žiadal, aby napadnuté uznesenie krajského súdu bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

6. Žalovaný nevyužil svoje právo a na základe zaslanej výzvy krajského súdu sa nevyjadril ku kasačnej sťažnosti žalobcu. Kasačná sťažnosť mu bola doručená dňa 04. 07. 2022.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( a ), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a postupom podľa bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

8. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

9. Podľa , žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

10. Podľa , žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 v konaní podľa až e/, a .

11. Podľa , na zastúpenie žalobcu sa použijú ustanovenia a .

12. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

13. Podľa , sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

14. Podľa , povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a .

15. Podľa , žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia platí aj na spísanie žaloby na obnovu konania. 16. Podľa , dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

17. Podľa , správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa a .

18. Podľa , kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

19. Podľa , na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „“). V zmysle , začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov.

21. Žaloba na obnovu správneho konania je zaradená medzi mimoriadne opravné prostriedky, teda použiteľné voči rozhodnutiu už právoplatnému, ktoré vykazuje atribút zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti. Takýto zásah možno pripustiť skutočne len vo výnimočných prípadoch. Dôvody žaloby na obnovu konania sú zákonom vymedzené taxatívne, jej podanie z iného dôvodu nie je možné pripustiť a súd by musel takýto návrh zamietnuť v zmysle . Dôvody žaloby na obnovu konania musia byť v návrhu uvedené presne, a ak ich má navrhovateľ - žalobca niekoľko, je potrebné uviesť ich zároveň všetky.

22. Krajský súd odmietol žalobcom podanú žalobu na obnovu konania z dôvodu, že táto nebola spísaná advokátom, resp. žalobca nepreukázal dosiahnuté právnické vzdelanie druhého stupňa a zároveň v tomto type konania by mal byť žalobca zastúpený advokátom, ak nemá právnické vzdelanie druhého stupňa. S uvedeným právnym posúdením krajského súdu sa však najvyšší správny súd nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov. 23. V prvom rade je potrebné uviesť, že základné konanie, ktorého obnovy konania sa žalobca v tomto konaní domáhal, je súdne konanie vedené pod sp. zn. , ktorého predmetom bol súdny prieskum rozhodnutia vo veci starobného dôchodku žalobcu. Vzhľadom na charakter predmetného rozhodnutia, možno uzavrieť, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach upravenú v a nasl. . Vo vzťahu k správnym žalobám v sociálnych veciach sa uplatňujú výnimky z povinného právneho zastúpenia v zmysle , ktorý vo svojom znení odkazuje na a [žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 v konaní podľa až e/, a ; ; správna žaloba v sociálnych veciach, pozn. súdu]. Obdobne uvedené platí aj v súvislosti s podaním kasačnej sťažnosti v zmysle , ktorý upravuje výnimku z povinného zastúpenia pri podaní kasačnej sťažnosti [ak ide o konania o správnej žalobe podľa a ; ; správna žaloba v sociálnych veciach, pozn. súdu].

24. Zároveň pre správne žaloby v sociálnych veciach je špecifické, že správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle . Obdobne to platí aj v prípade podanej kasačnej sťažnosti v zmysle [kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada].

25. Podľa právneho názoru najvyššieho správneho súdu je potrebné vyššie uvedené ustanovenia premietnuť vo vzťahu k povinnému zastúpeniu aj v konaní na obnovu konania v zmysle a nasl. . Uvedomujúc si, že neustanovuje priamo výnimku z povinného zastúpenia v rámci konania na obnovu konania, ako je to v prípade základného konania (úprava v a ), však aplikáciu výnimky z povinného zastúpenia najvyšší správny súd odvodzuje od nasledovných skutočností. Na prvom mieste to odvodzuje aplikáciou , z ktorého vyplýva, že dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi, takýmito prípadmi sú práve správne žaloby v sociálnych veciach (ak je žalobcom fyzická osoba). Ďalšou skutočnosťou podporujúcou argumentáciu, že v žalobcovom prípade nebolo potrebné povinné zastúpenie je , konkrétne odsek 3 písm. d/ , ktorý upravuje procesný postup správneho súdu s odmietnutím správnej žaloby na obnovu konania. Spomínané ustanovenie upravuje, že správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa a [správna žaloba v sociálnych veciach, pozn. súdu]. Z uvedeného tak možno odvodiť, že sa to nebude vzťahovať na správne žaloby v sociálnych veciach, ktorým z ustanovenia vyplýva, že takúto žalobu posudzuje správny súd neformálne.

26. V neposlednom rade právnu úvahu kasačného súdu podporuje aj Dôvodová správa k , v ktorej je uvedené: „Zastúpenie v konaní o žalobe na obnovu konania bude rovnaké ako v základnom konaní.“. Ak sa povinné zastúpenie nevyžadovalo v rámci základného konania [žaloba podaná žalobcom vo veci starobného dôchodku (sociálna vec)], nemožno spravodlivo vyžadovať povinné právne zastúpenie v konaniach na obnovu konania, ktorému predchádzala podaná správna žaloba v sociálnych veciach.

27. Záverom je nutné dodať, že ak by uvedené ustanovenia ( a v kontexte právneho zastúpenia upraveného v , a ) najvyšší správny súd nevzal do úvahy, resp. ak by uvedené ustanovenia nebolo možné aplikovať v konaní na obnovu konania v prípade správnych žalôb v sociálnych veciach, zaradenie týchto ustanovení do časti „Žaloba na obnovu konania“ by bolo nadbytočným a zároveň nelogickým zo strany zákonodarcu, keďže tieto ustanovenia výslovne odkazujú na charakteristické znaky správnej žaloby v sociálnych veciach.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

29. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania správneho súdu v zmysle .

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.