Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/177/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v spore žalobcu: H. F., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, H., zastúpený: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, Vráble, proti žalovanej: U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/X, X., zastúpená: Mgr. Martin Lieskovský, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. -384 zo dňa 12. marca 2019 a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. -384 zo dňa 12. marca 2019, v časti náhrady trov konania (výrok II.), takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu I. inštancie sa v časti náhrady trov konania (výrok II.) m e n í tak, že v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa žalobcovi voči žalovanej priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v časti o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle v rozsahu 100 %.

III. Rozsudok súdu I. inštancie sa v časti náhrady trov konania štátu (výroku III.) r u š í .

IV. Žalovanej s a voči žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom, súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a výrokom III. priznal štátu 100 % náhrady trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil , , , , , , , , , (ďalej len ) a vecne rozsudok odôvodnil tým, že prvostupňový súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. -215 zo dňa 14.06.2016 tak, že výrokom I. podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pre katastrálne územie H. v LV č. XXXX ako pozemok parcela č. 424 (parcela C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2, pozemok s parcelným č. 6633/1 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej

mape), druh pozemku - záhrady o výmere 586 m2, pozemok s parcelným číslom 6633/2 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - vinice, o výmere 301 m2, pozemok s parcelným č. 6633/3 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 23 m2, pozemok s parcelným č. 6634/4 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - záhrady, o výmere 868 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX na pozemku s parcelným č. 424, zrušil, výrokom II. nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pre katastrálne územie H. v LV č. XXXX ako pozemok parcela č. 424 (parcela C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2, pozemok s parcelným č. 6633/1 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku

- záhrady o výmere 586 m2, pozemok s parcelným číslom 6633/2 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - vinice, o výmere 301 m2, pozemok s parcelným č. 6633/3 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 23 m2, pozemok s parcelným č. 6634/4 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - záhrady, o výmere 868 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX na pozemku s parcelným č. 424, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, výrokom III. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu zaplatiť sumu 25.000,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom IV. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhradu sumu 24.730,90 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom V. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.508,05 a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.125,14 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

3. Proti výroku rozsudku IV. a V. podala včasné odvolanie žalovaná, na základe ktorého odvolací súd prvostupňový rozsudok uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -268 zo dňa 06.11.2017 v napadnutej časti (IV., V.) zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -215 nadobudol právoplatnosť v častiach I., II. a III. výroku dňa 08.09.2016.

4. Predmetom konania teda zostala žalobcom žiadaná povinnosť uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania sumu 24.730,90 eur, ako aj rozhodnutie o náhrade trov konania.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a zároveň medzi stranami sporu nebolo sporné, že nadobudli nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pre katastrálne územie H. v LV č. XXXX ako pozemok parcela č. 424 (parcela C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2, pozemok s parcelným č. 6633/1 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - záhrady o výmere 586 m2, pozemok s parcelným číslom 6633/2 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - vinice, o výmere 301 m2, pozemok s parcelným č. 6633/3 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku

- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 23 m2, pozemok s parcelným č. 6634/4 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - záhrady, o výmere 868 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX na pozemku s parcelným č. 424 do podielového spoluvlastníctva v pomere 1/2- ice k celku kúpnou zmluvou zo dňa 11.12.2007, vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Šaľa dňa 28.1.2008 pod V 2537/07. Kúpnu cenu vo výške 36.513,31 eur vcelku uhradil žalobca sčasti 995,82 eur v hotovosti pri podpise zmluvy a sčasti 35.517,49 eur z finančných prostriedkov, ktoré si žalobca požičal zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 12.12.2007 od O., a.s., žalovaná účastníčkou zmluvy nebola. Úhrada kúpnej ceny tak, ako je to uvedené vyššie žalovanou spochybnená nebola. Z výsluchov strán sporu súd zistil (žalobca a žalovaná vypovedali zhodne), že pôvodne rozmýšľali o tom, že by šli do podnájmu, ale napokon sa rozhodli kúpiť svoju nehnuteľnosť, aby nestrácali na nájomnom. Kúpili dom v roku 2007, vlastnícke právo bolo zavkladované v roku 2008. Dom bol obývateľný, všetko bolo funkčné, ale chceli si ho zveľadiť. Zoškrabávali omietky, stierkovali steny, maľovali, urobili sa plávajúce podlahy, dlažby v kuchyni a na chodbe a potom asi po pol roku od zakúpenia sa do domu nasťahovali. Aj po nasťahovaní dom vylepšovali, rekonštruovali, kupovali len materiál, žalobca všetky práce vykonal svojpomocne, za prácu neplatili. Žalobca sa so žalovanou radil, žalovaná chodievala aj na obhliadky, keď dom vyberali. Pri prerábaní žalovaná vyberala materiál, so všetkým žalovaná súhlasila a na všetkom sa dohodli, išlo o ústne dohody. Žalobca kúpu domu financoval prostredníctvom hypotéky, z hypotéky ostalo aj na prvotné opravy. Na žalovanú napísal 1 domu kvôli tomu, že si myslel, že je otcom jej dieťaťa. Neskôr si dal urobiť testy DNA, ktoré vylúčili jeho otcovstvo. Ich vzťah bol riadne fungujúcim 2-3 roky. Po nasťahovaní rekonštruovali za zarobené peniaze, napr. kurín pre sliepky, menili sa okná, vchodové dvere. Všetko konzultoval so žalovanou, nič sa nerobilo, s čím by nesúhlasila. Finančne sa na

prerábkach žalovaná nepodieľala, keďže bola na materskej dovolenke, nemala z čoho. Zoznam prác, ktoré sa na dome robili je v znaleckom posudku a žalobca nevie upresniť, kedy sa jednotlivé práce robili. Po 2-3 rokoch sa vzťahy zhoršili, žalovaná sa odsťahovala. Po odchode žalovanej menil žalobca jedno okno a vybudoval altánok. To už so žalovanou nekomunikoval, urobil to bez súhlasu žalovanej.

6. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Z tohto dôvodu v rámci zrušenia spoluvlastníctva možno vykonať aj vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, avšak len na základe návrhu účastníka ( ) alebo vzájomného návrhu (, ). Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený a nebol podaný ani vzájomný návrh, vyporiadanie v širšom slova zmysle nemožno vykonať. O návrhu (vzájomnom návrhu), ktorým sa požaduje zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania, však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, a nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Je to z toho dôvodu, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia. Súd je týmto dispozitívnym procesným úkonom viazaný a rozhoduje o ňom na základe zisteného skutkového stavu veci.

7. V zmysle rozhodnutia a právneho záveru odvolacieho súdu o tom, že žalobca zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktoré v 1 nadobudla žalovaná so súhlasom žalovanej a rovnako všetky investície, počas existencie podielového spoluvlastníctva, okrem výmeny jedného okna a vybudovaného altánku, vynaložil so súhlasom žalovanej, lebo na takom postupe sa dohodli. Žalobcovi (v súlade s uvedeným v predchádzajúcom odseku) tak vzniklo právo na zaplatenie nákladov na kúpu veci a všetky vynaložené investície do nehnuteľností so súhlasom žalovanej počas trvania podielového spoluvlastníctva, pričom premlčacia lehota mu začala plynúť odo dňa vynaloženia finančných prostriedkov a jeho právo na zaplatenie dlžnej sumy sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Investície, ktoré vynaložil bez toho, aby dal možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícii žalovanej, je možné považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, v tomto prípade z hľadiska hospodárenia spoluvlastníka so spoločnou vecou ( ) ide o neplatný právny úkon. Ak bude ustálené, že ide o iné investície ako nevyhnutné opravy a údržbu, tak povinnosť žalovanej ako menšinového spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie vzniká až pri zániku spoluvlastníctva. Je potrebné si uvedomiť, že ani žalobca, ani žalovaná nemá väčšinu, počítanú podľa veľkosti ich podielov na nehnuteľnostiach (obaja sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v 1), preto na hospodárenie s vecou potrebovali súhlas toho druhého, aby ich úkony boli v súlade s . Ak išlo v ich prípade o dohodu o vynaložení nákladov na kúpu veci a investície do veci, je vylúčené, aby na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a aby sa žalobca mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, pretože nejde o žiaden prípad uvedený v . Právny názor žalobcu, že ide o nárok z plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pričom zrušenie podielového spoluvlastníctva by malo byť právnym dôvodom, ktorý odpadne a žalobcovi vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je mylný. Nárok na vyporiadací podiel pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nárokom vyplývajúcim z osobitného ustanovenia zákona, a len investície a náklady na obstaranie veci, ktoré boli vynaložené investujúcim spoluvlastníkom bez toho, aby informoval neinvestujúceho spoluvlastníka o vložení zamýšľaných investícií do spoločnej nehnuteľnosti (t. j. bez dohody) je možné považovať za bezdôvodné obohatenie (nejde o hospodárenie so spoločnou vecou podľa ) a pri investíciách nad rámec bežných opráv a údržby vzniká povinnosť žalovanej ako menšinového spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie až pri zániku spoluvlastníctva.

8. Vo vzťahu k investíciám žalobcu za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti (žalobou žiadaná časť kúpnej cena nehnuteľnosti vo výške 18.000 eur) bolo preukázané, že išlo o investíciu so súhlasom žalovanej, teda išlo v ich prípade o dohodu o vynaložení nákladov na kúpu veci a investície do veci, preto je vylúčené, aby na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a aby sa žalobca mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, pretože nejde o žiaden prípad uvedený v , ide o nárok na vyporiadací podiel pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a tento je nárokom vyplývajúcim z osobitného ustanovenia zákona, , ktorý sa premlčuje vo

všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť vykonaním dotknutej investície. V konaní bolo preukázané, že kúpna cena nehnuteľnosti bola zaplatená v dvoch častiach, a to v časti 995,82 eur v hotovosti pri podpise zmluvy 11.12.2007 a sčasti 35.517,49 eur z finančných prostriedkov, ktoré si žalobca požičal zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 12.12.2007 od O., a.s. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba tak začala plynúť dňom 12.12.2007 a uplynula dňa 12.12.2010. Žaloba, ktorou bol tento čiastkový nárok uplatnený, bola podaná na súde dňa 19.10.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, na základe čoho je námietka premlčania vznesená žalovanou plne dôvodná. Súd naopak posúdil hmotnoprávnu námietku žalobcu spočívajúcu v návrhu na neprihliadnutie na námietku premlčania z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi ako nedôvodnú, nakoľko vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Preto uplatnenie námietky premlčania by nemalo byť zásadne v rozpore s dobrými mravmi, takže súd má povinnosť na ňu vždy prihliadať. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať ( in fine). Súd na námietku premlčania neprihliadne výnimočne len vtedy, keď na uplatnenie tejto námietky nie sú dané predpoklady podľa . Vzhľadom na uvedené súd žalobu v danej časti zmietol.

9. Vo vzťahu k investíciám na údržbu a zveľadenie nehnuteľnosti uplatnených 6.730,90 eur bolo v zmysle bodu 37. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, na žalobcovi dôkazné bremeno, aby presne špecifikoval a preukázal, kedy vynaložil investície do nehnuteľnosti tak, ako ich uviedol v prílohe I znaleckého posudku. Zároveň je potrebné posúdiť charakter vykonaných opráv, úprav, prípadne údržby, či išlo o investície na bežné opravy a údržbu nehnuteľností alebo investície presahujúce rámec bežnej opravy a údržby a prihliadnuť na výpoveď samotného žalobcu, že okrem investícií na výmenu jedného okna a vybudovania altánku, všetky ostatné vynaložil so súhlasom žalovanej. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd ustáliť, kedy a z akého právneho dôvodu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu a následne posúdiť, či námietka premlčania vznesená žalovanou bola vznesená dôvodne. Súd konštatoval, že žalobca vyjadriac nesúhlas s uvedeným postupom, vyššie označené dôkazné bremeno neuniesol, relevantné dôkazy súdu nepredložil, ani nenavrhol vykonať v tomto smere dokazovanie. Žalobca prezentoval názor, že investície žalobcu sú popísané a vyhodnotené v predloženom znaleckom posudku, z ktorého jasne vyplýva, že zohľadnené boli len tie investície žalobcu, ktoré spoločné nehnuteľnosti zhodnotili, čo sa prejavilo zvýšením ich hodnoty od času nadobudnutia do času vysporiadania podielového spoluvlastníctva. Teda investície, ktoré boli znalcom zohľadnené, presahujú rámec bežnej správy a nemajú charakter opráv alebo údržby. Uvedené investície žalobcu, ktorých hodnotu stanovil znalec, boli realizované len žalobcom samostatne a len na jeho náklady (žalovaná sa na nich nepodieľala). Odpoveď na otázku, ktoré konkrétne investície (investície konkrétne do čoho) zhodnotili spoločné nehnuteľnosti (teda ktoré konkrétne investície znalec zohľadnil, pretože mali vplyv na zhodnotenie spoločných nehnuteľností), nájdeme porovnaním obsahu strán 6 až 8 znaleckého posudku s obsahom strán 25 až 27 znaleckého posudku (výpoveď znalca na pojednávaní dňa 04.03.2014). Porovnaním zistíme, ktoré položky vnútorného vybavenia nehnuteľností majú inú hodnotu v čase vysporiadania ako v čase nadobudnutia. Následne z prílohy č. 1 znaleckého posudku zistíme čas vykonania týchto znalcom zohľadnených investícií (roky 2010 až 2012). Z uvedeného vyplýva, že tie investície, ktoré boli znalcom zohľadnené, teda tie, ktoré zvýšili hodnotu spoločných nehnuteľností a ktoré boli realizované žalobcom, boli realizované od roku 2010. Teda ak aj následne budeme vychádzať z toho, že zohľadnené investície boli realizované so súhlasom žalovanej ako neinvestujúcej spoluvlastníčky, pričom žaloba bola podaná dňa 19.10.2012, tak v čase podania žaloby neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba od realizácie zohľadnených investícií. Súd sa s názorom žalobcu nestotožnil, existenciu, výšku a čas realizácie konkrétnych investícií nepovažoval za preukázanú znaleckým posudkom, nakoľko suma 13.800 eur vyhodnotená znalcom v závere znaleckého posudku č. 175/2013 ako suma investícií vložených žalobcom do nehnuteľnosti do roku 2013, podľa názoru súdu predstavuje sumu zhodnotenia nehnuteľnosti, nakoľko, ako je uvedené aj v znaleckom posudku, ide o rozdiel všeobecných hodnôt predmetnej nehnuteľnosti k určeným dátumom. Pojem zhodnotenie nie je totožný s pojmom investícia. Investícia predstavuje reálne vynaloženie peňažnej hodnoty za účelom nákupu materiálu, prípadne prác zo strany investujúceho subjektu. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej o tom, že žalobcovi sa vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať, v akých výškach investoval do nehnuteľnosti bez toho, aby ju o tom upovedomil a ponechal jej priestor na vyjadrenie ne/súhlasu. Preto ak by aj vo vzťahu k výmene okna a postavenia altánku vychádzal súd z toho, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od zániku spoluvlastníctva, nebolo ustálené, o aké investície (najmä v akej výške) sa jednalo a nebolo ustálené ani to, kedy boli

tieto investície vykonané (preukázanie čoho zaťažovalo práve žalobcu v zmysle bodu 37 uznesenia). Zo strany žalobcu boli produkované len také dôkazy, ktoré nemali vo vzťahu k preukázaniu jeho investovania do nehnuteľnosti a teda vo vzťahu k vyriešeniu otázky vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom význame, žiadnu relevanciu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ním uplatnené investície nepreukázal v zmysle bodu 37. uznesenia odvolacieho súdu, v tejto časti sporu neuniesol dôkazné bremeno, pričom vzhľadom na nepreukázanie výšky investícií ku konkrétnym dátumom ich realizácie, súd nemal možnosť vyhodnotiť kedy a z akého právneho dôvodu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu a následne posúdiť, či námietka premlčania vznesená žalovanou bola vznesená dôvodne, na základe čoho súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , a vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, žalobca bol procesne v konaní úspešný v troch žalobou uplatnených čiastkových nárokoch (I., II. a III. výrok rozsudku), v jednom (IV. výrok rozsudku) bol neúspešný. Vzhľadom na obtiažnosť kvantitatívneho vyhodnotenia miery úspechu žalobcu vo vzťahu k I. a II. výroku rozsudku, súd rozhodol, ako je uvedené vyššie.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu podľa , a . Odvolanie odôvodnil tým, že za nesprávne považuje skutkové zistenia a vyhodnotenie vykonaného dokazovania, vrátane toho, že súd prvej inštancie neprihliadol na riadne vykonané dôkazy (a tým nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Rovnako za nesprávne považuje právne posúdenie veci v otázke, ktorá zostala predmetom konania, t.j. v otázke vysporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, v rámci ktorého sa domáha vysporiadania vzájomných vzťahov medzi sporovými stranami ako spoluvlastníkmi nehnuteľností súvisiacimi s nadobudnutím spoločných nehnuteľností pri vzniku spoluvlastníctva, resp. s investíciami žalobcu do spoločných nehnuteľností počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu.

12. Spornou otázkou v zostávajúcej časti konania zostáva otázka vysporiadania podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle. Vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v danom prípade od začiatku navrhuje vykonať ako vysporiadanie v tzv. širšom zmysle, v rámci ktorého sa konkrétne domáha vysporiadania vzájomných vzťahov medzi spoluvlastníkmi súvisiacich s nadobudnutím spoločných nehnuteľností, resp. vysporiadania jeho investícií do spoločných nehnuteľností počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Teda v rámci tohto konania zároveň žiada prihliadnuť na skutočnosť, že hoci boli predmetné nehnuteľnosti nadobudnuté zmluvou do podielového spoluvlastníctva sporových strán, náklady na ich nadobudnutie, t. j. aj na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovanej znášal v plnom rozsahu len žalobca (čo medzi sporovými stranami nie je sporné). Rovnako v rámci tohto konania žalobca žiada prihliadnuť na skutočnosť, že do predmetných nehnuteľností počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu investoval. V rámci vysporiadania v tzv. širšom zmysle žalobca v súlade s ustálenou judikatúrou žiada samostatným výrokom rozsudku zaviazať žalovanú k zaplateniu sumy zodpovedajúcej hodnote jej spoluvlastníckeho podielu, za ktorý náklady na jeho nadobudnutie (kúpnu cenu) zaplatil žalobca. V rámci tohto istého samostatného výroku ju zároveň žiada zaviazať k zaplateniu sumy zodpovedajúcej zhodnoteniu jej podielu jeho investíciou do nehnuteľností počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu.

13. Skutočnosť, že počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu žalobca spoločné nehnuteľnosti zhodnotil svojimi investíciami, medzi sporovými stranami nie je sporná; žalovaná voči tejto skutočnosti v priebehu konania nenamietala, resp. jej námietky týkajúce sa spoločných investícií na kuchynskú linku, hygienické zariadenie a WC, boli v konaní zohľadnené, a to aj vo finančnom vyjadrení v dodatku č. 1 k znaleckému posudku. Teda aj hodnota rovnajúca sa sume 13.261,80 eur, o ktorú boli spoločné nehnuteľnosti počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu zhodnotené žalobcovou investíciou, tiež nie je sporná. V rámci vysporiadania v tzv. širšom zmysle má teda žalovaná žalobcovi titulom investícií vykonaných počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu zaplatiť sumu 6.630,90 eur.

14. V súvislosti s požadovaným vysporiadaním v tzv. širšom zmysle ohľadom investícií žalobcu do spoločných nehnuteľností počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (ods. 37 uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. -268

zo dňa 06.11.2017) poukázal na potrebu špecifikovať čas vynaloženia predmetných investícií, resp. na potrebu posúdiť charakter týchto investícií a v nadväznosti na takto zistený skutkový stav posúdiť plynutie premlčacej doby. Má za to, že na uvedené otázky vykonané dokazovanie dáva jednoznačné odpovede. Potrebné je pritom vychádzať z výpovedí sporových strán, zo znaleckého posudku a z dodatku č. 1 k znaleckému posudku, ako aj z výpovede znalca na pojednávaní dňa 04.03.2014. Hodnota investícií žalobcu bola znalcom určená ako rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností v čase vypracovania posudku a hodnotou nehnuteľností v čase ich nadobudnutia sporovými stranami. Z hľadiska hodnotenia charakteru zohľadnených investícií je potrebné uviesť, že investície žalobcu sú popísané a vyhodnotené v predloženom znaleckom posudku, z ktorého jasne vyplýva, že zohľadnené boli len tie investície žalobcu, ktoré spoločné nehnuteľnosti zhodnotili, čo sa prejavilo zvýšením ich hodnoty od času nadobudnutia do času vysporiadania podielového spoluvlastníctva. Teda investície, ktoré boli znalcom zohľadnené, presahujú rámec bežnej správy a nemajú charakter opráv alebo údržby. Uvedené investície žalobcu, ktorých hodnotu stanovil znalec, boli realizované len žalobcom samostatne a len na jeho náklady (žalovaná sa na nich nepodieľala).

15. Odpoveď na otázku, ktoré konkrétne investície (investície konkrétne do čoho) zhodnotili spoločné nehnuteľnosti (teda ktoré konkrétne investície znalec zohľadnil, pretože mali vplyv na zhodnotenie spoločných nehnuteľností), nájdeme porovnaním obsahu strán 6 až 8 znaleckého posudku s obsahom strán 25 až 27 znaleckého posudku (výpoveď znalca na pojednávaní dňa 04.03.2014). Porovnaním zistíme, ktoré položky vnútorného vybavenia nehnuteľností majú inú hodnotu v čase vysporiadania ako v čase nadobudnutia. Následne z prílohy č. 1 znaleckého posudku zistíme čas vykonania týchto znalcom zohľadnených investícií (roky 2010 až 2012). Na tomto mieste je potrebné opätovne pripomenúť, že k týmto skutočnostiam žalovaná námietky nemala (tieto skutkové tvrdenia žalovaná nepoprela). Z uvedeného vyplýva, že tie investície, ktoré boli znalcom zohľadnené, teda tie, ktoré zvýšili hodnotu spoločných nehnuteľností a ktoré boli realizované žalobcom, boli realizované od roku 2010. Teda ak aj následne budeme vychádzať z toho, že zohľadnené investície boli realizované so súhlasom žalovanej ako neinvestujúcej spoluvlastníčky, pričom žaloba bola podaná dňa 19.10.2012, tak v čase podania žaloby neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba od realizácie zohľadnených investícií.

16. Niet dôvodu, aby vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle nezahŕňalo v sebe aj otázku nadobudnutia spoločných nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva, t. j. otázku investícií spojených s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov sporových strán. V konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva má dôjsť k vyriešeniu všetkých otázok súvisiacich so spoluvlastníctvom, ktoré vznikli počas celého trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Vysporiadanie v tzv. širšom zmysle má zahŕňať celé trvanie spoluvlastníckeho vzťahu od jeho vzniku až do jeho zrušenia súdnym rozhodnutím. V súvislosti so vznikom spoluvlastníctva je to práve v prípade, ako je tento, otázka investícií vynaložených na nadobudnutie spoluvlastníckych podielov. Jedná sa o prípad, kedy jeden zo spoluvlastníkov pri nadobúdaní spoločných nehnuteľností zaplatí aj za podiel druhého spoluvlastníka. V takomto prípade sa uvedená skutočnosť má zohľadniť a zahrnúť do vysporiadania podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle. Iný postup a iné rozhodnutie súdu by bolo nespravodlivé a bolo by v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Spoluvlastník (v tomto prípade žalobca), ktorý zaplatil aj za podiel druhého spoluvlastníka (v tomto prípade žalovanej) by totiž pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva platil druhému spoluvlastníkovi druhýkrát za to isté, resp. by mu platil za niečo, čo druhý spoluvlastník získal zadarmo. Za spoluvlastnícky podiel, ktorý žalovaná získala len investíciou žalobcu, nemôže predsa žalovaná dostať pri vysporiadaní takto vzniknutého podielového spoluvlastníctva znovu od žalobcu ešte finančnú náhradu bez zohľadnenia jeho predchádzajúcej investície na samotné nadobudnutie spoločných nehnuteľností, vrátane jej spoluvlastníckeho podielu.

17. Nesúhlasí však s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v jeho predchádzajúcom rozhodnutí o právnom posúdení nároku žalobcu v tejto časti. Tento nárok žalobcu nie je možné podriadiť pod ustanovenia týkajúce sa podielového spoluvlastníctva. Jedná sa o nárok spojený s obstaraním veci do podielového spoluvlastníctva; nárok spojený s právnymi vzťahmi medzi sporovými stranami pred vznikom podielového spoluvlastníctva. Právnym dôvodom, na základe ktorého žalobca plnil (zaplatil kúpnu cenu) aj za spoluvlastnícky podiel žalovanej, bolo nadobudnutie predmetných nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva. Tento právny dôvod odpadne so zánikom spoluvlastníckeho vzťahu. Ak účastníci so zánikom podielového spoluvlastníctva prestanú byť spoluvlastníkmi, odpadne právny dôvod, na základe ktorého jeden z nich plnil aj za podiel druhého náklady spojené s nadobudnutím veci do spoluvlastníctva. Bezdôvodným obohatením

tu nie je hodnota žalobcom vynaložených prostriedkov (hodnota jeho investície na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovanej), ale vlastné zhodnotenie majetku žalovanej touto investíciou. Pri bezdôvodnom obohatení totiž nie je rozhodujúce, čo oprávnený stratil, ale to, čo povinný nadobudol. Žalovaná nezískala ako svoj majetkový prospech sumu vo výške polovice kúpnej ceny, ale získala spoluvlastnícky podiel v hodnote 18.100,00 eur stanovenej znalcom v znaleckom posudku ako hodnota jej podielu ku dňu nadobudnutia spoločných nehnuteľností. V rámci vysporiadania v tzv. širšom zmysle má teda žalovaná žalobcovi titulom investície žalobcu na nadobudnutie jej spoluvlastníckeho podielu zaplatiť sumu 18.100,00 eur.

18. Ak má za daných okolností žalovaná od žalobcu titulom vysporiadania za jej podiel dostať sumu rovnajúcu sa polovici súčasnej hodnoty spoločných nehnuteľností, musí žalovaná žalobcovi zaplatiť polovicu hodnoty spoločných nehnuteľností v čase ich nadobudnutia. Iný právny záver, t. j. ak by sa pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva nemalo prihliadnuť k investícií jedného zo spoluvlastníkov na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu druhého spoluvlastníka, by bol rozpore so zásadou dobrých mravov a súčasne by neoprávnene zvýhodnil toho spoluvlastníka, ktorý sa na nadobudnutí svojho spoluvlastníckeho podielu nijako nepodieľal, ale do nadobudnutia jeho spoluvlastníckeho podielu investoval spoluvlastník druhý, ktorý by tak zasa bol neoprávnene znevýhodnený.

19. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom žalobcovi vzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške hodnoty podielu žalovanej k spoločným nehnuteľnostiam v čase ich nadobudnutia, pričom toto bezdôvodné obohatenie vzniká až pri zániku podielového spoluvlastníctva. Platí to pre tú časť vysporiadania podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, v ktorej sa žalobca domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej zaplatenia sumy zodpovedajúcej hodnote jej spoluvlastníckeho podielu, za ktorý náklady na jeho nadobudnutie vynaložil žalobca. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel k spoločným nehnuteľnostiam investíciou žalobcu. Účastníci až so zánikom podielového spoluvlastníctva prestanú byť spoluvlastníkmi, až vtedy odpadne právny dôvod, na základe ktorého jeden z nich plnil aj za podiel druhého náklady spojené s nadobudnutím veci do spoluvlastníctva a až vtedy vzniká žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

20. Skôr ako súčasne so zánikom podielového spoluvlastníctva sa žalobca vzhľadom na charakter tejto investície práva na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej domáhať nemôže. Počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu by na to nemal právny titul. Z uvedeného zároveň vyplýva, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia (ktoré vzniká až súčasne so zánikom spoluvlastníctva) vyjadrené v samostatnom výroku žalobného návrhu nie je a nemôže byť premlčané.

21. S právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v jeho predchádzajúcom rozhodnutí o právnom posúdení nároku žalobcu v časti vysporiadania v tzv. širšom zmysle ohľadom investície žalobcu na samotné nadobudnutie spoločných nehnuteľností (ods. 26 uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. -268 zo dňa 06.11.2017), konkrétne s jeho právnym názorom o začatí plynutia premlčacej doby v tejto časti uplatneného nároku nie je možné súhlasiť aj z nasledovných dôvodov. Odvolací súd a následne ani súd prvej inštancie v danej súvislosti nevzal do úvahy celý obsah dohody sporových strán ohľadom nadobudnutia spoločných nehnuteľností. Ak žalobca so súhlasom žalovanej zaplatil aj za jej spoluvlastnícky podiel, tak z tejto ich dohody potom rovnako vyplýva, že žalovaná nemusela zaplatiť žalobcovi za nadobudnutie jej spoluvlastníckeho podielu (práve preto, že sa dohodli, že to zaplatí žalobca). Ak je to tak (ako tvrdí vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí aj odvolací súd), tak potom žalobca podľa tejto dohody nemal právo počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu požadovať od žalovanej náhradu za to, že zaplatil za jej podiel. Takáto požiadavka žalobcu počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu by popierala obsah uvedenej dohody. Preto žalobcovi nárok na zaplatenie nákladov vynaložených na kúpu podielu žalovanej mohol vzniknúť a vznikol až súčasne so zánikom spoluvlastníctva (teda súčasne so zánikom právneho dôvodu, na základe ktorého pôvodne podľa dohody so žalovanou zaplatil aj za jej spoluvlastnícky podiel).

22. S právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v jeho predchádzajúcom rozhodnutí o začatí plynutia premlčacej doby v časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie nákladov vynaložených na kúpu podielu žalovanej (ods. 26 uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. -268 zo dňa 06.11.2017), napokon nie je možné súhlasiť aj na základe toho, čo k tomu uviedla samotná žalovaná na pojednávaní dňa 20.09.2018: „Celú kúpu financoval žalobca, lebo ona už bola tehotná, nemala peniaze.

Tak sa dohodli, že to bude platiť len žalobca a aj preto išla za ručiteľku jej sestra. A dohoda bola taká, že potom, keď žalovaná nastúpi do práce, tak mu to vyplatí.“ Ak vychádzame z tejto výpovede žalovanej, tak žalobcovi by vzniklo právo a nárok na zaplatenie nákladov vynaložených na kúpu podielu žalovanej až vtedy, keď by žalovaná nastúpila do zamestnania.

23. Argumentácia uvedená v ods. 23 tohto odvolania pritom v celom rozsahu platí obdobne aj pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle ohľadom investícií žalobcu do spoločných nehnuteľností počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Aj z dôvodov uvedených v ods. 23 tohto odvolania by nebolo možné považovať za premlčaný ani nárok žalobcu v časti vysporiadania podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle ohľadom investícií žalobcu do spoločných nehnuteľností počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu.

24. Ak aj pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie nákladov na kúpu spoločnej veci budeme vychádzať z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, tak (ako uvádza aj odvolací súd) je potrebné vychádzať aj z toho, že premlčacia lehota žalobcovi začala plynúť odo dňa vynaloženia finančných prostriedkov (ods. 26 uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. -268 zo dňa 06.11.2017). Otázkou je, kedy žalobca vynaložil finančné prostriedky na kúpu podielu žalovanej (kedy tieto náklady znížili jeho majetok). V danom prípade to bolo nie vtedy, keď žalobca z cudzích zdrojov (z úveru) zaplatil kúpnu cenu za spoločné nehnuteľnosti, ale vtedy, keď z vlastných zdrojov vynakladal finančné prostriedky na splátky tohto úveru. V tomto smere bolo vykonané dokazovanie o splácaní úveru, z ktorého vyplýva, že z celkovej sumy úveru (48.795,06 eur) bola v období do 19.10.2009 (teda v období viac ako troch rokov pred podaním žaloby, za ktoré by nárok mohol byť premlčaný) zaplatená suma 1.461,71 eur, teda zaplatená bola približne suma zodpovedajúca 3 % celkovej sumy úveru. Žalobca teda od začiatku plynutia premlčacej doby do času troch rokov pred podaním žaloby vynaložil finančné prostriedky v rozsahu 3 % kúpnej ceny, resp. hodnoty spoločných nehnuteľností.

25. K vznesenej námietke premlčania teda uvádza, že v danom prípade je výkon práva žalovanej vzniesť námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu v zmysle ustanovenia na vznesenú námietku premlčania nemožno prihliadnuť. Ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, platí aj pre výkon práva vzniesť námietku premlčania. V tejto súvislosti poukazuje napríklad na rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 19.02.2009, uznesenie NS ČR sp. zn. zo dňa 28.11.2013, nález ÚS ČR sp. zn. zo dňa 15.01.1997. Žalobca za spoluvlastnícky podiel žalovanej zaplatil z dôvodu, plánovania spoločného rodinného života so žalovanou a dieťaťom, o ktorom si žalobca myslel, že je jeho otcom. Toto však bola lož; žalovaná žalobcu podviedla, v tomto ho oklamala a klamala až do času, kedy na to prišiel sám. V nadväznosti na namietanú nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne nesprávny aj v časti jeho výrokov o náhrade trov konania. K náhrade trov konania žalobcovi, resp. štátu by mala byť správne zaviazaná žalovaná (s prihliadnutím na dôvodnosť žaloby aj v časti vysporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle a úspech žalobcu podľa navrhovanej zmeny rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej).

26. Na základe podaného odvolania žalobca žiada, aby odvolací súd na základe ustanovenia napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 24.730,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

27. Voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania sa odvolala žalovaná. Uviedla, že má zato, že postup prvostupňového súdu pri rozhodovaní o trovách nie je správny - je nesprávne právne posúdený a aplikácia ustanovenia nie je v tomto prípade možná a naviac má zato, že postup súdu podľa ustanovenia nie je ani dostatočne odôvodnený. Súd v rámci veľmi krátkeho odôvodnenia vzťahujúceho sa k výroku o náhrade trov konania hodnotí len mieru úspechu žalobcu, pričom sa v žiadnej miere nevyjadril k miere úspechu jej osoby, to zn. žalovanej.

28. Súd uvádza, že žalobca bol úspešný v častiach konania, o ktorých bolo rozhodnuté výrokmi č. I., II. a III. pôvodného prvostupňového rozsudku zo dňa 14.06.2016. V tejto súvislosti je však nutné uviesť, že

súd opomenul a vôbec nevzal do úvahy tú skutočnosť, že otázka zrušenia podielového spoluvlastníctva a spôsob jeho vyporiadania neboli vôbec sporné.

29. Z jej prístupu k celému konaniu, ktoré je odzrkadlené aj v citovanej časti prvého prvostupňového rozsudku zo dňa 14.06.2016 je zrejmé, že otázka zrušenia a následne aj spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebola sporná. O nespornosti týchto nárokov svedčí aj to, že žalobca a ani ona proti výrokom č. I. a II. nepodali odvolanie. Preto výrok č. I pôvodného prvostupňového rozsudku zo dňa 14.06.2016, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj následný výrok č. II. pôvodného prvostupňového rozsudku zo dňa 14.06.2016, ktorým boli tieto nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, nie je možné považovať za výroky, resp. nároky, v ktorých by mal žalobca úspech. Najmä súd nevzal do úvahy, že výrok č. II., to zn. prikázanie vyporadúvaných nehnuteľností do vlastníctva jednej zo strán konania, je nutné brať ako nevyhnutnú súčasť výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva. Strany nenavrhovali iný spôsob vyporiadania, ako prikázanie do vlastníctva žalobcu. Súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak keďže sa nedohodli na výške náhrady za jej podiel a ani v otázke vyporiadania v širšom zmysle, nebola iná možnosť ako to, že sa vec bude riešiť súdnou cestou. Preto nie je možné uvažovať o tom, že mal žalobca úspech v konaní, a to v časti o zrušení podielového spoluvlastníctva a ani v časti, ktorou bolo rozhodnuté o prikázaní sporných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva.

30. Rovnako tak nie je možné považovať za úspech žalobcu obsah výroku č. III., kde bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 25.000,-eur, ako náhradu za vyporadúvaný spoluvlastnícky podiel. Ak vezme do úvahy žalobu žalobcu zo dňa 15.10.2012 a požadovaný výrok vo vzťahu k náhrade za jej spoluvlastnícky podiel, je zrejmé, že žalobca sa domáhal, aby mu súd uložil povinnosť výplaty za môj spoluvlastnícky podiel vo výške 18.000,-eur. Vo výroku č. III., v ktorom mal podľa názoru súdu žalobca úspech, bol žalobca zaviazaný povinnosťou zaplatiť jej sumu 25.000,-eur. Tvrdenie súdu, že žalobca mal úspech, ak jej má v konečnom dôsledku uhradiť viac, než pôvodne požadoval sám žalobca, je neudržateľné a svedčí skôr o jej úspechu v konaní, nakoľko od počiatku považovala sumu, ktorú jej bol žalobca ochotný uhradiť titulom náhrady za jej spoluvlastnícky podiel, za nízku. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobca počas konania navrhol zmenu petitu, kde navrhol, aby ho súd zaviazal povinnosťou výplaty v jej prospech v sume 25.000,-eur, nakoľko k tomuto pre ňu uspokojivému záveru prišli až po niekoľkých pojednávaniach a vyhotovení znaleckého posudku zo strany súdom pribratého znalca.

31. Nedostatočné odôvodnenie, prečo súd postupoval podľa ustanovenia , vidí okrem iného aj v tom, že súd sa skutočne vôbec nevyjadril k miere úspechu jej osoby. Je pritom zrejmé, že mala úspech vo vzťahu k sume, ktorú jej má žalobca uhradiť ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel a aj v otázke, ktorá bola najspornejšia počas celého konania, a to v otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. V tejto časti totiž žalobca požadoval, aby ju súd zaviazal povinnosťou úhrady v prospech žalobcu v sume 24.730,90,- eur. Napadnutým rozsudkom však bola žaloba v tejto časti zamietnutá.

32. Je možné konštatovať nasledovné skutočnosti:

- v nesporných častiach - zrušenie podielového spoluvlastníctva a požadovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemala ani jedna strana úspech, nakoľko išlo o nesporné nároky, ktoré by bolo možné vyriešiť aj mimosúdne, pokiaľ by nebol spor ohľadom náhrady za jej spoluvlastnícky podiel, ako aj spor ohľadom výšky sumy, ktorú žiadal žalobca od jej osoby titulom vyporiadania v širšom zmysle;

- v sporných častiach - v časti týkajúcej sa náhrady za jej spoluvlastnícky podiel a v časti týkajúcej sa vyporiadania v širšom zmysle, mala úspech celkom jednoznačne ona.

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje prvostupňový rozsudok v napadnutej časti za neodôvodnený, arbitrárny a nesprávny. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti má zato, že boli naplnené ňou uplatnené odvolacie dôvody, a preto žiada odvolací súd, aby vzhľadom na naplnenie podmienok v zmysle ustanovenia sám rozhodol tak, že zmení rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 12.03.2019, č. k. - 384 v napadnutej časti tak, že zaviaže žalobcu povinnosťou náhrady trov konania (ako aj náhrady trov právneho zastúpenia) v prospech jej osoby v rozsahu 100 %.

34. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 12.03.2019 je v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trnave, ktorý bol vyjadrený v uznesení zo dňa 06.11.2017, č. k. - 268.

35. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“):

- ,,Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.“

36. Krajský súd v Trnave vo vyššie uvedenom uznesení uviedol v bode 37 skutočnosti, ktoré bolo nutné preukázať v ďalšom konaní, a to konkrétne:

- ,,Na žalobcovi je dôkazné bremeno, aby presne špecifikoval a preukázal, kedy vynaložil investície do nehnuteľnosti tak, ako ich uviedol v prílohe I znaleckého posudku. Zároveň je potrebné posúdiť charakter vykonaných opráv, úprav, prípadne údržby, či išlo o investície na bežné opravy a údržby nehnuteľností alebo investície presahujúce rámec bežnej opravy a údržby a prihliadnuť na výpoveď samotného žalobcu, že okrem investícií na výmenu jedného okna a vybudovania altánku, všetky ostatné vynaložil so súhlasom žalovanej.“

37. Žalobca však od času, od kedy bola vec vrátená Okresnému súdu Galanta, produkoval len také dôkazy, ktoré nemali vo vzťahu k preukázaniu jeho investovania do nehnuteľnosti a teda vo vzťahu k vyriešeniu otázky vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom význame, žiadnu relevanciu, čo bolo možno spôsobené aj tým, že sa žalobca vo viacerých bodoch nestotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Trnave, ktorý bol prezentovaný vo vyššie uvedenom uznesení zo dňa 06.11.2017. Žalobca sa pri vykonávaní dokazovania nedržal toho, čo bolo uvedené v bode 37 uznesenia Krajského súdu v Trnave, ale namiesto toho navrhol pripojiť a následne oboznámiť spis Okresného súdu Nitra, sp. zn. a žiadal výsluch jej osoby, aj napriek tomu, že bola v konaní vypočutá jednak pred prvostupňovým súdom, ako aj pred odvolacím súdom. Následne sa na pojednávaní zo dňa 20.09.2018 uskutočnil jej výsluch, pričom ani tu neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by boli v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trnave. Okrem toho žalobca predložil do konania výsledky DNA testov a doklady ohľadom financovania kúpy nehnuteľnosti. Na tomto pojednávaní bol ďalej prednesený návrh na vykonanie dokazovania v podobe dopytu na O., a.s., za účelom vyžiadania si kompletného prehľadu platieb úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorému návrhu bolo vyhovené.

38. Preto je nutné uviesť, že žalobcovi sa vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať, v akých výškach investoval do nehnuteľnosti bez toho, aby ju o tom upovedomil a ponechal jej priestor na vyjadrenie jej ne/súhlasu. Preto ak by aj vo vzťahu k výmene okna a postavenia altánku vychádzal súd z toho, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od zániku spoluvlastníctva, nebolo ustálené, o aké investície (najmä v akej výške) sa jednalo a nebolo ustálené ani to, kedy boli tieto investície vykonané.

39. Má zato, že skutková a ani právna situácia, ktorá bola daná v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Trnave, z ktorej tento aj vychádzal pri vyslovení právneho názoru, sa až do vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12.03.2019 nijako nezmenila. Akákoľvek argumentácia, ktorú uviedol žalobca do znenia svojho odvolania, najmä ohľadom vynaloženia celej kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť, bola známa Krajskému súdu v Trnave, túto bral do úvahy pri vydaní svojho uznesenia zo dňa 06.11.2017, preto nie je dôvod považovať rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 12.03.2019 za nesprávny (okrem výroku o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia), nakoľko vychádzal práve z právneho názoru Krajského súdu Trnava. Naviac je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v podstatných častiach súvisiacich s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 12.03.2019, č. k. - 384 za správny vo výrokoch I. a III., preto je nutné tento rozsudok vo výrokoch I. a III. potvrdiť.

40. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že stanovisko žalobcu k otázke nároku na náhradu trov konania a k rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto otázke je zrejmé z jeho odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca svojim odvolaním napadol rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.

-384 zo dňa 12.03. 2019 v celom jeho rozsahu, pričom žiada aj v časti výroku o nároku na náhradu trov konania o jeho zmenu spočívajúcej v priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi. Tak ako vo veci samej, ako aj v otázke nároku na náhradu trov konania (aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od rozhodnutia vo veci samej závisí rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania) sa žalobca v plnom rozsahu pridržiava svojho odvolania. Navyše bez ohľadu na to aj tak platí, že aj v tých výrokoch rozhodnutia súdu, ktoré sú v tejto veci už právoplatné, súd rozhodol v súlade s tým, čo žalobou požadoval žalobca. Preto aj tak nie je dôvod na priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej (a treba pritom pripomenúť stanovisko žalovanej nielen pred začatím konania, ale aj po začatí konania, kedy, ako oznámila súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, s podaným návrhom v celom rozsahu nesúhlasila; žalobca tak nemal inú možnosť ako vo veci podať žalobu na súd).

41. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 21.06.2019 uvádza, že žalobca sa vo veci samej, teda v zostávajúcej časti konania o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle v plnom rozsahu pridržiava svojho odvolania proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. -384 zo dňa 12. 03. 2019, vrátane všetkých jeho dôvodov, ktoré v podanom odvolaní uviedol. Má za to, že žalobcovi sa vykonaným dokazovaním podarilo preukázať relevantné skutočnosti pre rozhodnutie o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle v súlade s jeho návrhom. Vykonané dokazovanie je dostatočným podkladom na špecifikáciu času vynaloženia investícií žalobcu do spoločných nehnuteľnosti, resp. na posúdenie charakteru týchto investícií,v nadväznosti na čo je možné správne posúdiť plynutie premlčacej doby. Rovnako aj v súvislosti s požadovaným vysporiadaním v tzv. širšom zmysle ohľadom investície žalobcu na samotné nadobudnutie spoločných nehnuteľností sa žalobca v plnom rozsahu pridržiava argumentácie podaného odvolania, v rámci ktorej sa vyjadril ku všetkým sporným skutkovým a právnym otázkam.

42. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny, pričom však odvolanie strán v časti náhrady trov je dôvodné.

43. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil pokiaľ ide o vec samu. K veci je potrebné v súvislosti s odvolacími dôvodmi uviesť nasledovné.

44. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pre katastrálne územie H. v LV č. XXXX ako pozemok parcela č. 424 (parcela C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2, pozemok s parcelným č. 6633/1 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - záhrady o výmere 586 m2, pozemok s parcelným číslom 6633/2 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - vinice, o výmere 301 m2, pozemok s parcelným č. 6633/3 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 23 m2, pozemok s parcelným č. 6634/4 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - záhrady, o výmere 868 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX na pozemku s parcelným č. 424 tak, že súd nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu a z titulu vzájomného vyrovnania zaviaže žalobcu k vyplateniu polovice hodnoty predmetnej nehnuteľnosti 25.000,- eur žalovanej, zároveň žalovanú zaviaže k zaplateniu bezdôvodného obohatenia 24.730,90,- eur žalobcovi.

45. Súd prvej inštancie odsekom I. výroku podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pre katastrálne územie H. v LV č. XXXX ako pozemok parcela č. 424 (parcela C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2, pozemok s parcelným č. 6633/1 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - záhrady o výmere 586 m2, pozemok s parcelným číslom 6633/2 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - vinice, o výmere 301 m2, pozemok s parcelným č. 6633/3 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 23 m2, pozemok s parcelným č. 6634/4 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - záhrady, o výmere 868 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX na pozemku s parcelným č. 424 zrušil, odsekom II. výroku nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pre katastrálne územie H. v LV č. XXXX ako pozemok parcela č. 424 (parcela C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2, pozemok s parcelným č. 6633/1 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - záhrady o výmere 586 m2, pozemok s parcelným číslom 6633/2 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - vinice, o výmere 301 m2, pozemok s parcelným č. 6633/3 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 23 m2, pozemok s parcelným č. 6634/4 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku - záhrady, o výmere 868 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX na pozemku s parcelným č. 424, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, odsekom III. výroku zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 25.000,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, odsekom IV. výroku zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu vo výške 24.730,90 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol odsekom V. výroku tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.508,05 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.125,14 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

46. Vzhľadom k odvolaniu žalovanej, ktorá sa odvolala iba čo do výroku IV. a V., ostalo predmetom prieskumu odvolacím súdom správnosť rozhodnutia, ktorým súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 24.730,90 eura a trov konania. Odvolací súd svojím rozhodnutím pod č. k. -268 z 6.11.2017 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí pritom vyslovil právny názor s tým, že je potrebné ustáliť kedy boli investície vykonané, ktoré boli vykonané so súhlasom žalovanej a ktoré nie, pričom zároveň je potrebné tiež posúdiť charakter vykonaných opráv resp. úprav. Na základe zisteného stavu ustáliť kedy a z akého právneho dôvodu začala plynúť premlčacia doba a následne posúdiť či námietka premlčania vznesená žalovanou bola vznesená dôvodne. Je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania relevantných okolností je na žalobcovi, ktorý pre seba odvodzuje právo na zaplatenie žalovanej sumy.

47. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím (v poradí druhým) žalobu vo zvyšnej časti zamietol a to pre nezvládnutie dôkazného bremena zo strany žalobcu a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia a štátu priznal 100 % náhrady trov konania.

48. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

49. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

50. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh

51. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strana konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

52. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

53. Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí poukázal na uznesenie NS SR, kde: Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa veta tretia , ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach ( ), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú žalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa , a , , , ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa , pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa od zániku tohto spoluvlastníctva. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012, sp. zn. )

54. Aj podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. , investice vynaložené na základe dohody podílových spoluvlastníku či na základe rozhodnutí majoritního spoluvlastníka jsou splatné (nebola - li mezi nimi uzavřena dohoda jiná) již za trvání spouvlastnictví a nikoliv až po jeho zrušení, pričemž pro počátek běhu promlčecí doby je rozhodná doba vynaložení nákladu (R 37/82Sb.)

55. Povinnosťou žalobcu tak bolo označiť, ktoré konkrétne investície (aj akého charakteru, to je či išlo o nevyhnutú opravu resp. údržbu) boli vykonané, ktoré boli vykonané so súhlasom žalovanej a ktoré nie a kedy. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca pred súdom prvej inštancie odkazoval na znalecký posudok. Uviedol, že nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu ani v časti doplnenia dokazovania preukázaní existencie a výšky investícií žalobcu, nakoľko týmto sa vzhľadom na odbornosť otázky zaoberal znalec. Uviedol, že odpoveď na otázku, ktoré konkrétne investície (investície konkrétne do čoho) zhodnotili spoločné nehnuteľnosti (teda ktoré konkrétne investície znalec zohľadnil, pretože mali vplyv na zhodnotenie spoločných nehnuteľností), nájdeme porovnaním obsahu strán 6 až 8 znaleckého posudku s obsahom strán 25 až 27 znaleckého posudku (výpoveď znalca na pojednávaní dňa 04.03.2014). Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, pokiaľ existenciu, výšku a čas realizácie konkrétnych investícií nepovažoval za preukázanú znaleckým posudkom a suma 13.800 eur vyhodnotená znalcom v závere znaleckého posudku č. 175/2013 ako suma investícií vložených žalobcom do nehnuteľnosti do roku 2013, podľa názoru súdu predstavuje sumu zhodnotenia nehnuteľnosti, nakoľko, ako je uvedené aj v znaleckom posudku, ide o rozdiel všeobecných hodnôt predmetnej nehnuteľnosti k určeným dátumom. Pojem zhodnotenie nie je totožný s pojmom investícia.

56. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že až na výmenu okna a vybudovanie altánku, všetky investície sa mali realizovať počas spolužitia žalobcu a žalovanej, žalovaná o nich vedela a súhlasila s nimi. Z uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ žalovaná s uvedenými investíciami súhlasila, časti investícií pripadajúce na spoluvlastnícke podiely neinvestujúceho spoluvlastníka sú splatné už za trvania spoluvlastníctva a nie až po jeho zrušení (NS ČR - V případě investic jakéhokoliv druhu, vynaložených jedním z podílových spoluvlastníků na spoločnou věc se souhlasem ostatních spoluvlastníků , jsou jejich části, připadající na spoluvlastnické podíly neinvestujících spoluvlastníků, splatné - nebylo-li dohodnuto něco jiného - již za trvání spoluvlastnictví a nikoli až po jeho zrušení.). Bolo preto na žalobcovi preukázať, o aké investície išlo a kedy zrealizované. Spornou ostala teda i otázka, kedy k daným investíciám prišlo a či nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania. Podľa samotnej výpovede žalobcu, dom kúpili v r. 2007, zavkladovaný bol v r. 2008, pričom asi pol roku od zakúpenia sa do domu nasťahovali a po nasťahovaní tento vylepšovali a rekonštruovali. Uviedol, že zoznam prác, ktoré s robili je v znaleckom posudku, nevie upresniť kedy sa robili. Nakoľko žalobca nepreukázal o aké investície išlo (to je ktoré konkrétne, v akej výške a kedy), nebolo možné ani posúdiť či tieto nároky žalobcu boli premlčané. V prípade investícií realizovaných počas spolužitia so žalovanou a ktoré boli realizované s jej súhlasom, nebola v konaní preukázaná dohoda o spôsobe úhrad týchto investícií, preto v tomto prípade platí trojročná premlčacia lehota v zmysle ust. , pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia investícií. S ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou a nakoľko žalobca nezvládol dôkazné bremeno pokiaľ ide o bremeno tvrdenia a dôkazu, bolo dôvodné na túto námietku premlčania prihliadnuť a tieto nároky žalobcu zamietnuť i pre uplynutie premlčacej doby, nakoľko žalobca nepreukázal opak (to je nepreukázal o aké investície išlo a že boli zrealizované v dobe, kedy nedošlo k uplynutiu premlčacej doby). Tu odvolací súd iba dodáva, že v zmysle ust. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pokiaľ ide o výmenu okna a vybudovanie altánku, ktorý bol vybudovaný už v čase kedy žalobca a žalovaná spolu nežili v spoločnej domácnosti, žalobca ich realizoval bez súhlasu žalovanej, preto v tomto prípade je možné vravieť o bezdôvodnom obohatení, nešlo o investície na nevyhnutú opravu alebo údržbu, potom by povinnosť neinvestujúceho spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva a to vo výške zhodnotenia podielu v dôsledku investície k okamihu zrušenia spoluvlastníctva, pričom toto zhodnotenie je dané rozdielom ceny podielu pred investíciou a po nej. V tomto smere však žalobca opäť neuviedol a nepreukázal výšku zhodnotenia podielu k okamihu zrušenia spoluvlastníctva.

57. Žalobca sa dožadoval v rámci širšieho vyporiadania aj nároku na časť investícií spojených s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov sporových strán. Podľa jeho názoru tento nárok žalobcu nie je možné podriadiť pod ustanovenia týkajúce sa podielového spoluvlastníctva. Jedná sa o nárok spojený s obstaraním veci do podielového spoluvlastníctva; nárok spojený s právnymi vzťahmi medzi sporovými stranami pred vznikom podielového spoluvlastníctva. Právnym dôvodom, na základe ktorého žalobca plnil (zaplatil kúpnu cenu) aj za spoluvlastnícky podiel žalovanej, bolo nadobudnutie predmetných nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva. Tento právny dôvod odpadne so zánikom spoluvlastníckeho vzťahu. Ďalej uviedol, že bezdôvodným obohatením tu nie je hodnota žalobcom vynaložených prostriedkov (hodnota jeho investície na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovanej), ale vlastné zhodnotenie majetku žalovanej touto investíciou. Pri bezdôvodnom obohatení totiž nie je rozhodujúce, čo oprávnený stratil, ale to, čo povinný nadobudol. Uviedol, že žalovaná nezískala ako svoj majetkový prospech sumu vo výške polovice kúpnej ceny, ale získala spoluvlastnícky podiel v hodnote 18.100,00 eur stanovenej znalcom v znaleckom posudku ako hodnota jej podielu ku dňu nadobudnutia spoločných nehnuteľností.

58. Odvolací súd k uvedenej otázke zaujal právny názor už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí a na tento odkazuje. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 18.100 eur uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako nárok spojený s právnymi vzťahmi medzi sporovými stranami, ktorý vznikol pred vznikom podielového spoluvlastníctva, nárok z plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol a na ktorý mu vzniká nárok zrušením a vyporiadením podielového spoluvlastníctva. Žalobca tvrdil, že týmto dôvodom, prečo kúpil nehnuteľnosť i v prospech žalovanej bolo plánovanie rodinného života so žalovanou a dieťaťom. Pokiaľ sa žalobca snažil subsumovať svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. , to je majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pod odpadnutím právneho dôvodu plnenia rozumieme všetky prípady, kedy zo zákona alebo na základe zákona dochádza k jeho zrušeniu. Pôjde typicky o prípady platného odstúpenia od zmluvy, naplnenia tzv. rozväzovacej podmienky v právnom úkone, nemožnosťou plnenia, zrušením

zmluvy, uplynutím času, ale aj dohodou strán. Podľa tvrdenia žalovanej (na ktorú poukazoval i žalobca) „bola dohoda taká, že investované peniaze žalobcom uhradí potom, keď žalovaná nastúpi do práce, tak mu to vyplatí.“ V takom prípade ide o dohodu, ktorá ale so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesúvisí a ani s dôvodom, pre ktorý žalobca prerušil spolužitie so žalovanou a pre ktorý požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia. Ide teda o rozdielne tvrdenia strán, pričom dôkazné bremeno stojí na tom účastníkovi, ktorý si pre seba odvodzuje nárok.

59. Predmetná investícia žalobcu a získanie nehnuteľnosti žalovanou do podielového spoluvlastníctva sa realizovala s jej súhlasom (v roku 2007), spôsob úhrady tejto investície medzi stranami v konaní nebol preukázaný (ani tvrdenie žalobcu o dôvode, pre ktorý investoval finančné prostriedky i v prospech žalovanej). Ak išlo o dohodu o vynaložení nákladov na kúpu nehnuteľnosti a investície do veci, zo strany žalobcu nebolo preukázané, že na strane žalovanej malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Preto má odvolací súd za to, že nárok žalobcu je i v tejto časti premlčaný a nebolo možné mu ho priznať.

60. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou žalobcu v tom, že plynutie premlčacej doby začalo plynúť od vynaloženia jeho finančných prostriedkov na úhradu úveru, ktorý si zobral za účelom kúpy predmetnej nehnuteľnosti. Už zaplatením kúpnej ceny za nehnuteľnosť môžeme hovoriť o vynaložení vlastných finančných prostriedkov na predmetnú nehnuteľnosť, aj keď tieto získal titulom úveru. Preto jeho dôkazy ohľadom splácania úveru sú v predmetnej veci irelevantné.

61. Neobstojí ani argumentácia žalobcu v tom, že týmto konaním je zvýhodnený spoluvlastník, ktorý do nehnuteľnosti neinvestoval a uvedené je v v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. -19)

62. Žalobca sám tvrdil a napokon potvrdila to i žalovaná, že táto bola tehotná a nemala peniaze. Nič nebránilo žalobcovi, aby nadobudol nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Pokiaľ sa sám rozhodol kúpiť celú nehnuteľnosť a to i v prospech žalovanej, aj v prípade ak by bolo preukázané, že to bolo za účelom plánovania rodinného života so žalovanou a dieťaťom, o ktorom sa domnieval, že je jeho biologickým otcom, nemožno hovoriť o konaní v rozpore z dobrými mravmi. Napokon k zániku spolužitia strán mohlo dôjsť aj z iných dôvodov, ktoré sú v praxi bežné a predvídateľné.

63. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. (ZSP 1/2015) uvádza: Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle .

64. Podľa nálezu ústavného súdu sp. zn. (bezdôvodné obohatenie) samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s , postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.

65. Možno preto uzavrieť, že námietka premlčania vznesená žalovanou nebola v rozpore s dobrými mravmi.

66. Preto z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej s použitím a potvrdil.

67. Žalovaná i žalobca napadli rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ ide o náhradu trov konania. Tomuto konaniu predchádzali konania, ktoré sa týkali predmetnej nehnuteľnosti (boli zastavené) a keďže k mimosúdnej dohode neprišlo, je možné dospieť k záveru, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne. Vo vzťahu k samotnému výroku o trovách konania, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu , ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k (k tomu napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. ). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (, a ), ale len dve (, ). Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v (pomer úspechu). Nepatrný neúspech aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo), alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Za základné sa považuje rozhodnutie, že v danej veci došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva žalobcom navrhnutým spôsobom. Výška náhrady za spoluvlastnícky podiel je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom (prípadne aj viacerými znalcami) môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá výšku finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel „iba odhaduje“, prípadne podloží len vlastným dôkazom. Je nesporné, že v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spornou bola suma vyporiadania, kde napokon žalobca upravil svoj návrh na základe vypracovaného znaleckého posudku a súd z neho vychádzal. Vhodným riešením v danom prípade bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, z prisúdenej sumy. Priznanie plnej náhrady trov konania je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ ( ), keďže ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma, čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobca bol v tomto konaní nepochybne plne procesne úspešný čo do základu. Výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcovi závisela od úvahy súdu i znaleckého posudku, ktorú skutočnosť nemohol nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné aj vzhľadom na pohyb cien na realitnom trhu. Žalobcu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto mu procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (alebo znaleckého posudku). (K tomu pozri bližšie komentár autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, nakladateľstvo C. H. BECK v Prahe, 2016, str. 926- 927.) Z uvedeného dôvodu, odvolací súd pokiaľ ide o túto časť nároku podľa ust. zmenil výrok prvoinštančného súdu o trovách konania tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

68. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, ktoré sa týka tzv. širšieho vyporiadania, v tomto smere bola žalovaná v plnom rozsahu úspešná tak v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, ale i v rámci odvolacieho konania, kde bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie (prvé) v časti širšieho vyporiadania zrušené a vrátené súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd podľa ust. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania (pokiaľ ide o tzv. širšie vyporiadanie), tak, že žalovaná má právo na náhradu prvoinštančných i odvolacích trov konania v plnom rozsahu. Tu odvolací súd iba dodáva, že nakoľko tzv. širšie vyporiadanie je možné vykonať iba na základe návrhu účastníka, odvolací súd o trovách konania rozhodol dvomi samostatnými výrokmi.

69. Pokiaľ ide o výrok III. rozsudku, ktorým rozhodol o nároku štátu na trovy konania v rozsahu 100 %, z obsahu spisu vyplynulo, že všetky výdavky v súvislosti vykonaným dokazovaním, vypracovaním znaleckého posudku č. 175/2013, ako aj jeho dodatku a výsluchu znalca boli hradené zo zložených preddavkov a nie zo štátnych prostriedkov. Tento výrok sa javil ako nadbytočný, preto odvolací súd ho v zmysle ust. zrušil, pretože neexistovali dôvody, pre ktoré tak súd rozhodol o týchto trovách.

70. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi, preto odvolací súd priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

71. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).