Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-189-2016.pdf
PDF · 142.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/189/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu: Doltech, s.r.o., so sídlom Budovateľská 63, 080 01 Prešov, IČO: 36 487 252, zastúpeného IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041 proti žalovanému 1/ H. U., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Y. X/XXX, XXX XX N., štátny občan Slovenskej republiky, zast. doc. JUDr. Ing. Peter Grendel, PhD., so sídlom T. SNP 42, Košice, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. Advokátska kancelária Mgr. Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36868299, o náhradu vecnej škody vo výške 13.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti 8.832,87 Eur z a s t a v u j e.
II. Súd konanie v časti 3.319,23 Eur z a s t a v u j e.
III. Žalobu o zaplatenie 847,90 Eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 534,81 Eur za obdobie od 05.09.2017 až do 20.11.2018 zo sumy 8.832,87 Eur z a m i e t a.
IV. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 35,90 % v lehote do troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia prvostupňového súdu o výške trov konania.
V. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok z uplatneného nároku na náhradu škody v rozsahu 35,90 % v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia prvostupňového súdu o výške súdneho poplatku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 11.07.2016 pôvodne domáhal od žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne náhrady vecnej škody vo výške 13.000,- Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ dňa 26.07.2014 nedostatočnou pozornosťou pri riadení motorového vozidla a sledovaní situáciu v cestnej premávke spôsobil dopravnú nehodu na motocykli továrenskej značky BMW typu R1200 modrej farby, evidenčné číslo R., ktoré riadil Z.. N. D. R.., spoločník a konateľ žalobcu. Žalovaný 1/ spôsobil odbočovaním vľavo v čase, keď už tam obchádzal motocyklom Z.. D. kolíznu situáciu, kde Z.. D. mal reakčný čas jednu sekundu na vyhnutie sa motorovému vozidlu žalovaného 1/. Tieto skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku č. 121/2014 vo veci dopravnej nehody. K dopravnej nehode došlo na ceste I/50 v 280 km v trojramennej križovatke s cestou č. III/050268 v katastri obce S.. Podľa znaleckého posudku bola príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy žalovaného 1/, ktorá spočívala v tom, že napriek dostatočnému výhľadu za motorovým vozidlom pred pohnutím a odbočovaním sa dostatočne nepresvedčil či nie je
obchádzaný iným vozidlom a začal vykonávať úkon odbočovania v čase, kedy z rýchlosti a vzdialenosti prichádzajúceho motocykla vyplývalo, že po začiatku odbočovania motorového vozidla žalovaného 1/ dôjde k vzniku kolíznej situácie. Zo znaleckého posudku vyplýva, že technika jazdy žalovaného 1/ bola z technického hľadiska nesprávna pri všetkých variantoch priebehu dopravnej nehody. Dopravnou nehodou bola na motocykli žalobcu spôsobená totálna škoda, ktorá bola zaznamenaná obhliadkou poškodeného vozidla zo dňa 20.05.2015 Z.. U. F. - zo spoločnosti Slovexperta s.r.o. - autorizovaným technikom žalovaného 2/. Žalovaný 1/ spôsobil škodu porušením povinností druhej a tretej vety § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Porušením povinnosti bola naplnená hypotéza zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ porušil právnu povinnosť, pričom toto porušenie je príčinnej súvislosti so vznikom vecnej škody, nakoľko keby žalovaný 1/ dbal pri odbočovaní na zvýšenú pozornosť, nedošlo by ku kolíznej situácii, na ktorú Ing. Dolný nemohol zareagovať. K podaniu žaloby zo strany žalovaného 1/ nedošlo k náhrade vecnej škody. Žalovaný 2/ je podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovňou žalovaného 1/. Priamy nárok voči poisťovateľovi je stanovený v § 15 ods. 1. Nárok na náhradu škody žalobca uplatnil podaním nároku na náhradu škody u žalovaného 2/ dňa 20.05.2015 po vykonaní obhliadky autorizovaným technikom žalovaného 2/. Ku dňu podania žaloby nebola škoda vyčíslená a uhradená, napriek poskytnutiu súčinnosti žalobcu. Žalobca predložil písomné dôkazné prostriedky - vodičský preukaz Z. a osvedčenie o evidencii motocyklu na č.l. 6 a 7, potvrdenie o poistení zodpovednosti žalovaného 1/ na č.l. 8, znalecký posudok č. 121/2014 na č.l. 9 a nasledovne, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla spoločnosťou Slovexperta s.r.o. na č.l. 49, uplatnenie nároku na náhradu škody u žalovaného 2/ na č.l. 50.
2. Žalovaný 1/ na základe uznesenia súdu na vyjadrenie uviedol, že sporuje celú výšku uplatneného nároku.
3. Žalovaný 2/ na uznesenie súdu na vyjadrenie k žalobe uviedol, že dňa 20.05.2015 listom označeným ako „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ nahlásil žalobca škodovú udalosť a uplatnil si u žalovaného 2/ náhradu škody. Dňa 29.09.2018 bol žalovanému 2/ zo strany žalobcu doručený rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/77/2015 zo dňa 07.06.2018. Právoplatnosťou uvedeného rozsudku žalovaný 2/ pokračoval v prerušení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Dňa 16.11.2018 žalovaný 2/ oznámil žalobcovi listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“, že dňa 15.11.2018 žalovaný 2/ ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti a zlikvidoval poistnú udalosť ako totálnu škodu. Žalobcovi priznal výšku poistného vo výške 8.832,87 Eur, ktoré poukázal priamo na účet žalobcu. Žalovaný 2/ namietal, že žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil ako dospel k žalovanej istine vo výške 13.000,- Eur a tento nárok nijako nepreukázal. Podľa žalovaného 2/ keďže neukončil v čase podania žaloby šetrenie, bol voči nemu podaný nárok žalobou predčasne, keďže súd ako orgán verejnej moci nemôže substituovať práva a povinnosti vyplývajúce účastníkom právneho vzťahu zo zmluvy alebo zákona, jeho úlohou v sporovom konaní výlučne posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku. Preto žiadal žalovaný 2/ žalobu zamietnuť. Žalovaný 2/ predložil súdu písomné dôkazné prostriedky: Uplatnenie nároku na náhradu škody na č.l. 85 a nasledovne, oznámenie o poistnom plnení na č.l. 87 a nasledovne, trestný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 3T/77/2015-218 na č.l. 90 a nasledovne, fotografiu Upovedomenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci na č.l. 92, Výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla na č.l. 93 a nasledovne.
4. Žalobca svojím vyjadrením k vyjadreniu žalovaných vzal žalobu sčasti späť vo výške 8.832,87 Eur. Zároveň trval na hodnote poškodenia osobných vecí vo výške 4.167,13 Eur. K vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že dňa 29.04.2015 vyzval žalovaného 2/ na vykonanie úkonu prešetrenia nároku poškodeného na náhradu vecnej škody. Listom zo dňa 20.11.2015 žalovaného 2/ vyzval na zaplatenie nešpecifikovanej sumy a žiadal vykonať úkon prešetrenia za účelom jeho špecifikácie. Jedinou reakciou na uvedené výzvy bol list žalovaného 2/ z 02.12.2015 po vyše siedmich mesiacoch od zaslania prvej výzvy, kde žalovaný 2/ v stručnosti uviedol, že nakoľko nebola preukázaná zodpovednosť osoby poistenej u žalovaného 2/, nie je možné z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla hradiť poistné plnenie. Žalovaný 2/ o prerušení likvidácie poistného plnenia žiadnym spôsobom nevyrozumel žalobcu. Tento list bol navyše koncipovaný tak, že z neho bolo možné usudzovať neochotu poistnú udalosť riešiť a snahu vyhnúť sa zákonným a zmluvným povinnostiam v súvislosti s poistnou udalosťou. Keďže žalovaný 2/ ignoroval žalobcu, žalobca v záujme predídenia uplynutia zákonných premlčacích lehôt na uplatnenie nároku na náhradu vecnej škody dňa 08.07.2016 podal žalobu o náhradu vecnej škody. Zároveň vzhľadom na existenciu prebiehajúceho
trestného konania žiadal prerušiť konanie. Pokiaľ sa týka výšky náhrady škody, žalobca vychádzal z trhovej hodnoty poškodeného motocykla a zároveň zahrnul náhradu škody na osobných veciach - profesionálna motorkárska výstroj, motorkárske čižmy, prilba, ošatenie pod výstrojom atď. Presnú výšku uviedol, že v súčasnosti vyčísľuje. Vzhľadom na tom, že žalovaný 2/ nahradil v novembri 2018, t.j. viac ako štyri roky po škodovej udalosti a viac ako dva roky po začatí sporu sumu 8.832,87 Eur, zobral v tejto časti žalobu čiastočne späť.
5. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pokiaľ by si žalobca svoj nárok riadne preukázal žalovanému 2/, žalovaný 2/ by bol preukázaný oprávnený nárok zaplatil. Žalovaný 1/ opätovne uviedol, že sporuje celú výšku uplatneného nároku. Nárok na náhradu škody nebol riadne preukázaný pri podaní žaloby, ani pri podaní vyjadrenia k žalobe. Žalobca nijako nepreukázal ako určil výšku škody 13.000,- Eur. Pri existencii priameho nároku žalobcu voči žalovanému 2/ by mu bol nárok vyplatený. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť.
6. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pôvodne mala žalovaná istina predstavovať sumu nielen za zničenie motocykla, ale aj sumu predstavujúcu náhradu škody na osobných veciach vodiča motocykla a to konkrétne motorkárska výstroj, čižmy, prilba, ošatenie pod výstrojom a podobne, pričom presnú výšku škody žalobca na týchto veciach doposiaľ nevyčíslil a nepreukázal. Pokiaľ ide o nešpecifikovanú škodu na motorkárskej výbave vodiča motocykla absentuje v prípade vecný súpis poškodenej motorkárskej výstroje, pričom žalobca nepreukázal, že okrem poškodeného motocykla bol aj vlastníkom tejto motorkárskej výstroje. Nárok na náhradu škody titulom poškodenej motorkárskej výstroje je zo strany žalobcu absolútne nepreukázaný a zmätočný. Žalovaný 2/ v danom prípade postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého je poškodený povinný uplatnený nárok aj preukázať. V súlade s článkom 8 CSP je povinný žalobca zniesť bremeno tvrdenia a dôkaznú povinnosť, pričom následkom jeho pasivity je strata sporu. V Uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 20.05.2015 vyplýva, že žalobca si u žalovaného 2/ uplatnil náhradu škody z povinného zmluvného poistenia len za poškodenie motocykla. Z listiny žiadnym spôsobom nevyplýva, že by si uplatňoval aj náhradu škody za poškodenú motorkársku výstroj. Počas celej doby likvidačného konania nepredložil doklady týkajúce sa poškodeného motorkárskeho výstroja. Nakoľko si žalobca neuplatnil náhradu škody na motorkárskej výstroji žalovaný 2/ považuje podľa § 106 OZ tento nárok za premlčaný a vznáša v tejto časti námietku premlčania. Žalobca, ktorý má povinnosť tvrdenia podľa § 150 CSP spôsobuje jej nesplnenie v rámci sudcovskej koncentrácie to, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť včas. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný 2/ žalobu zamietnuť. Žalovaný 2/ predložil súdu opätovne uplatnenie nároku na náhradu škody na č.l. 125, fotokópiu vodičského preukazu, aj osvedčenia o evidencii na č.l. 126 a Trestný rozkaz na č.l. 127, fotografiu upovedomenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru na č.l. 126.
7. Žalobca podaním doručeným súdu 07.10.2019 vzal čiastočne späť žalobu v časti 3.319,23 Eur, pričom uviedol, že si uplatňuje náhradu na hnuteľných veciach, a to bunda Held Tropic v hodnote 139,95 Eur, jeans Held Fame v hodnote 139,95 Eur, topánky Held Andamos v hodnote 139,- Eur, prilba Laser Monaco carbon v hodnote 429,- Eur. Celková hodnota poškodených hnuteľných vecí (motorkárskej výstroje) predstavuje sumu vo výške 847,90 Eur. Žalobca uviedol, že z listu predloženého žalovaným 2/ „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ v časti E s názvom iné škody okrem poškodeného vozidla je uvedené, že okrem poškodenia zdravia si uplatňuje aj poškodenie iných vecí. Žalobca si tak uplatňoval náhradu škody na iných veciach už pri vzniku poistnej udalosti, preto rozporu námietku premlčania vznesenú žalovaným 2/. Keďže došlo k zúženiu nároku nie je možné považovať námietku premlčanie za dôvodnú.
8. Žalovaný 1/ sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.10.2019 tak, že sa pripojil k námietke premlčania vznesenej žalovaným 2/. Zároveň uviedol, že škoda na veciach žalobcu nebola v predmetnom súdnom konaní uplatnená včas a riadne. Žalovaný 1/ má za to, že žalobca nepreukázal ani len základ uplatneného nároku a už vôbec nie jeho výšku riadne a včas. Pokiaľ by nárok na náhradu vecnej škody existoval, nie je žalovaný 1/ pasívne legitimovaný, nakoľko v čase dopravnej nehody malo vozidlo žalovaného 1/ uzavreté platné povinné zmluvné poistenie u žalovaného 2/, t. j. pasívne legitimovaný je žalovaný 2/.
9. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné čiastkové skutkové zistenia.
10. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov oddiel Sro vložka číslo 14295/P na č. l. 63 súd zistil, že žalobca je právnická osoba, ktorej konateľom je Z.. N. D. a Z.. Z. D.. Obaja sú zároveň spoločníci tejto spoločnosti.
11. Z Osvedčenia o evidencii časť II. na č. l. 6 súd zistil, že žalobca je vlastníkom motocyklu BMW R 1200 RT evidenčné číslo R.. Z vodičského preukazu Z.. N. D. súd zistil, že disponuje oprávnením riadiť predmetný motocykel.
12. Z Potvrdenia o poistení zodpovednosti č. XXXXXXXXXX na č. l. 8 súd zistil, že žalovaný 1/ mal v čase od 01.01.2014 do 31.12.2014 uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky Opel Omega evidenčné číslo X. XXXBV.
13. Zo znaleckého posudku č. 121/2014 znalca Z.. D. X. súd zistil, že znalec z technického hľadiska príčinu dopravnej nehody určil ako nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla Opel, ktorý napriek tomu, že mal dozadu za svoje vozidlo dostatočný výhľad a mohol sa v dostatočnej miere presvedčiť, či v čase pohnutia sa a odbočovania nie je obchádzaný, alebo predchádzaný iným vozidlo, pričom tak neurobil a začal vykonávať úkon odbočovania doľava v okamihu, kedy z rýchlosti a vzdialenosti prichádzajúceho motocykla BMW R 1200 vyplývalo, že po začiatku odbočovania vozidla Opel dôjde k vzniku kolíznej situácie. V II. variante podľa výpovede žalovaného 1/ je miesto zrážky zadokumentované v plániku z miesta dopravnej nehody z technického hľadiska neprijateľné. Podľa znalca bola technika jazdy vodiča vozidla Opel z technického hľadiska nesprávna pri všetkých variantoch priebehu dopravnej nehody.
14. Z fotografie listiny na č. l. 92 súd zistil, že Z.. D. bol upovedomený z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania, že bolo vznesené obvinenie voči žalovanému 1/ za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že dňa 26.07.2014 o 17.20 hod. po ceste I/50 v kilometri 280 v trojramennej križovatke s cestou III/050268 v k. ú. obce S. ako vodič osobného motorového vozidla Opel Omega P.: X.-XXBV pri jazde po ceste číslo I/50 v smere od Zvolena Lučenec, kde sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a nesprávnej technike jazdy začal odbočovať vľavo na cestu č. III/050268 vedúcu do obce S. v čase, keď už bol predchádzaný motocyklom zn. BMW R 1200, EČ: R.-XXXAE vedeného Z.. N. D., R.., čím žalovaný vyvolal kolíznu situáciu, v dôsledku čoho došlo k zrážke motocykla s vozidlom a k pádu motocyklistu na vozovku.
15. Z Výzvy na vykonanie úkonu prešetrenia nároku poškodeného na náhradu vecnej škody zo dňa 29.04.2015 na č. l. 109 súd zistil, že advokátska spoločnosť zastupujúca Z.. D. žiadala o bezodkladné vykonanie obhliadky motocykla BMW R 1200 na účely vyčíslenia vecnej škody z dopravnej nehody vzniknutej dňa 26.07.2014.
16. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 20.11.2015 na č. l. 107 súd zistil, že advokátska spoločnosť zastupujúca žalobcu vyzvala žalovaného 2/ na plnenie za predmetnú poistnú udalosť
17. Z Vyrozumenia k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX zo dňa 02.12.2015 na č. l. 106 súd zistil, že žalovaný 2/ reaguje na výzvu na zaplatenie advokátskej spoločnosti žalobcu doručenú 23.11.2015. Žalovaný 2/ oznamuje, že doposiaľ nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného 1/ - šetrenie PZ nebolo ukončené a poistený vykonal hlásenie poisťovni len z opatrnosti, nie je možné z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu hradiť poistné plnenie.
18. Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla na č. l. 49 súd zistil, že dňa 20.05.2015 bola vykonaná obhliadka poškodeného motocykla patriaceho žalobcovi spoločnosťou SLOVEXPERTA s. r. o., ktorá ako vyplýva z textu spracúva aj osobné údaje pre žalovaného 2/. Zo záverov obhliadky vyplýva, že sú odhadované vysoké náklady na opravu a pred zahájením opravy je nutné kontaktovať poisťovňu.
19. Z Uplatnenie nároku na náhradu škody na č. l. 50 a súd zistil, že žalobca si uplatnil u žalovaného 2/ škody na motocykli BMW R 1200. Zaškrtnutá je aj kolónka poškodené iné veci a škoda na zdraví. Na dokumente je pečiatka žalovaného 2/ zo dňa 06.07.2015. Žalovaným 2/ predložené Uplatnenie nároku
na náhradu škody na č. l. 85 - 86 má pečiatku zo dňa 07.07.2015, obsahuje aj druhú stranu, ktorá je podpísaná žalobcom a pod písmenom F. POPIS PRIEBEHU NEHODY, VZNIKU ŠKODY je uvedený ako „Podrobný popis škody: Auto stojace na krajnici sa znenazdajky pohlo a skrížilo cestu motocyklu. Žalobca podpísal tento dokument dňa 20.05.2015.
20. Z Trestného rozkazu č. k. 3T/77/2015-218 zo dňa 25.05.2015 súd zistil, že žalovaný 1/ bol uznaný za vinného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona za to, že dňa 26.07.2014 o 17.20 hod. po ceste I/50 v kilometri 280 v trojramennej križovatke s cestou III/050268 v k. ú. obce S. viedol motorové vozidlo Opel Omega P.: X.-XXBV v smere od Zvolena Lučenec, kde sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pričom začal odbočovať vľavo na cestu č. III/050268 do obce S.a a to v čase, keď už bol predchádzaný motocyklom zn. BMW R 1200, EČ: R.-XXXAE vedeného Z.. N. D., R.., v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel a k následnému pádu motocyklistu na vozovku.
21. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 3T/77/2015-560 zo dňa 07.06.2018 súd zistil, že žalovaný 1/ bol uznaný za vinného s tým, že porušil § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. Poškodený Ing. Dolný bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2018.
22. Z oznámenia o poistnom plnení na č. l. 87 - 87 súd zisti, že žalovaný 2/ oznámil žalobcovi, že dňa 15.11.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti a nakoľko náklady na opravu presiahli všeobecnú hodnotu vozidla, udalosť likvidoval ako totálnu škodu a žalobcovi zasiela sumu 8.832,87 Eur.
23. Z Vyhlásenie spoločnosti T. R. L. - R. a spol., zo dňa 01.10.2019 na č. l. 140 súd zistil, že táto spoločnosť ako predajca motocyklistického výstroja vyhlasuje, že uvedená cyklistická výstroj sa v roku 2014 predávala v uvedených maloobchodných cenách bunda Held Tropic 139,95 Eur, jeans Held Fame 139,95 Eur, topánky Held Adamos 139,- Eur a prilba Laser Monaco carbon 429,- Eur.
24. Podľa § 144 CSP: Žalobca môže vziať žalobu späť.
25. Podľa § 145 ods. 2 CSP: Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
26. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
27. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby späť v časti 8.832,87 Eur a 3.319,23 Eur súd v súlade s § 144 a §145 ods. 2 CSP konanie zastavil, keďže žalovaní nevyjadrili nesúhlas z vážnych dôvodov podľa § 146 ods. 2 CSP.
28. Súd nariadil pojednávanie dňa 04.09.2020, na ktorom advokát žalobcu navrhol zmenu žaloby, ktorú súd schválil uznesením. Žalobca sa tak domáhal od žalovaných vecnej škody 847,90 Eur a vyčísleného úroku z omeškania 534,81 Eur od 05.09.2017 až do 20.11.2018 zo sumy 8.832,87 Eur.
29. Na pojednávaní zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa dozvedel dňa 27.07.2014 že škoda vznikla, pretože záchranári museli rozstrihnúť motorkársky odev Z.. D., ktorý síce bol v bezvedomí, ale potom sa prebral a nadobudol vedomie. Moment, kedy sa dozvedel o škodcovi, bola právoplatnosť trestného rozsudku, kde bol právny zástupca žalobcu. Potenciálne sa dozvedel o tom kto bol účastníkom nehody, keď podával nárok na náhradu škody. Advokát žalovaného 1/ vzniesol námietku premlčania. Advokátsky koncipient advokáta žalovaného 2/ uviedol, že žalobca si mohol uplatniť nárok v trestnom konaní, pričom trval na premlčaní nárok, s tým, že z obsahu žaloby nevyplýva, že by si žalobca uplatňoval aj škodu na motocyklovom oblečení.
30. Podľa § 100 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej lej „OZ“): (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva
z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. 31. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ: (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 32. Podľa § 122 ods. 1, 2, 3 OZ: (1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
33. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ: (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
34. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2 OZ: (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
35. Podľa § 799 OZ: (1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené. 36. Podľa § 823 OZ: Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 37. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 38. Podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu (ďalej len „ZPZP“): (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať 21). (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22) 39. Poznámka k 20) § 823 Občianskeho zákonníka 40. Poznámka k 21) § 799 Občianskeho zákonníka 41. Poznámka k 22) § 106 Občianskeho zákonníka. 42. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účinný k 26.07.2014 (ďalej len „ZCP“): Účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, 43. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) ZCP: Vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. 44. Podľa § 19 ods. 1 ZCP: Pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. 45. Súd na základe čiastkových skutkových zistení zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca je právnická osoba, ktorá bola vlastníkom motocyklu BMW R 1200 EČ: R.-XXXAE. žalovaný 1/ dňa 26.07.2014 o 17.20 hod. po ceste I/50 v kilometri 280 v trojramennej križovatke s cestou III/050268 v k. ú. obce S. viedol motorové vozidlo Opel Omega EČ: X.-XXBV v smere od Zvolena Lučenec, kde sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pričom začal odbočovať vľavo na cestu č.
III/050268 do obce S. a to v čase, keď už bol predchádzaný motocyklom zn. BMW R 1200, EČ: R.-XXXAE vedeného Z.. N. D. R.., v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel a k následnému pádu motocyklistu na vozovku. Žalobca ako vlastník utrpel škodu na motocykli BMW R 1200 EČ: R.-XXXAE. Žalovaný 1/ mal ako vlastník vozidla uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 2/. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody podaním
- Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 20.05.2015, doručeným žalovanému 2/ dňa 06.07.2015, kde si uplatnil škodu na motocykli a poškodených veciach, bez akejkoľvek špecifikácie, napriek tomu, že dokument obsahoval pokyn vyžadujúci ich popis. Voči žalovanému 1/ bolo dňa 14.01.2015 vznesené obvinenie za spôsobenie dopravnej nehody a porušenie § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods.1, § 19 ods. 1 ZCP. Žalovaný 1/ bol dňa 25.05.2015 trestným rozkazom uznaný za vinného za ublíženie ťažkej ujmy na zdraví spáchanej závažnejším spôsobom konania ako následok zapríčinenej nehody. Žalovaný 1/ bol uznaný za vinného za spôsobenie predmetnej nehody rozsudkom Okresného súdu Lučenec dňa 07.06.1018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2018. Žalovaný 2/ listom zo dňa 16.11.2018 oznámil žalobcovi, že mu poskytuje plnenie vo výške 8.832,87 Eur za totálnu škodu motocykla, po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla 2.200,- Eur od všeobecnej hodnoty vozidla 11.032,87 Eur. 46. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavinením právnej povinnosti. Predpokladmi zodpovednosti za škodu sú porušenia právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom zavinil. Na základe skutkových zistení súdu a vyjadrení strán sporu súd právne posúdil zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ tak, že žalovaný 1/ svojím zavinením porušil právne povinnosti stanovenú v § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 1 ZCP a žalobcovi spôsobil vecnú škodu. Medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou existuje priama príčinná súvislosť a teda je daná zodpovednosť žalovaného 1/ za vznik vecnej škody žalobcu podľa § 420 OZ. Tieto závery súdu vyplývajú zo skutkových zistení z predložených dôkazov a neboli sporné medzi stranami sporu, keďže žalovaný 1/ a žalovaný 2/ namietali len výšku uplatnenej škody, ale nie ostatné predpoklady zodpovednosti za škodu. 47. Žalobca tak má na základe § 420 OZ priamy nárok voči žalovanému 1/ ako škodcovi na náhradu skutočnej škody podľa § 422 ods. 1 OZ a to v prípade nemožnosti uviesť vec do pôvodného stavu aj na peňažnú náhradu podľa § 422 ods. 3 OZ. Nárok žalobcu vyplýva voči žalovanému 2/ z osobitného predpisu ZPZP a to podľa § 15 ods. 1 ZPZP má priamo nárok voči poisťovateľovi škodcu. Žalobca je zároveň povinný tento nárok žalovanému 2/ ako poisťovateľovi žalovaného 1/ preukázať. 48. Žalovaný 2/ spochybnil žalobcom uplatnený nárok za motorkársku výstroj v tom zmysle, že žalobca nepreukázal, že žalobca vlastnil uvedenú motorkársku výstroj. Žalobca len predložil Vyhlásenie, z ktorého je možné zistiť maloobchodné ceny tam uvedenej motorkárskej výstroje. Žalovaný 2/ žiadal od súdu, aby v rámci čl. 8 CSP a § 153 CSP sudcovskej koncentrácie neprihliadol na uvedené tvrdenia. Vzhľadom nato, že účelom sudcovskej koncentrácie je zabránenie ďalšiemu odročovaniu pojednávania za účelom vykonávania dôkazov, súd keďže podľa § 153 CSP, ktoré túto zásadu pretavuje do pravidla, že súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku, ktoré strana nepredložila včas, prihliadnuť ak by to vyžadovalo nariadenia ďalšieho pojednávania alebo ďalších úkonov súdu Súd však uvedené požiadavky považoval za nedôvodné, keďže situácia nevyžadovala odročenie pojednávania ani taký úkon súdu, ktorý by k odročeniu viedol. Nemohol ani pristúpiť k pravidlu, že žalovaný 2/ riadne spochybnil žalobcovo vlastníctvo motorkárskej výstroje, keďže žalovaný 2/v súlade s § 151 ods. 2 CSP pri popretí žalobcových tvrdení neuviedol vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, t. j. v danom prípade, komu teda patrí uplatňovaná motorkárska výstroj, ak tvrdil, že žalobca nepreukázal jej vlastníctvo. 49. Vzhľadom na podanú námietku premlčania žalovaným 1/ a žalovaným 2/, súd sa tak ďalej musel vysporiadať, či nárok voči žalovaným 1/ a 2/ nie je oslabený uplynutím času. Ako súd uviedol vyššie jedná sa o nárok na rovnaké plnenie od dvoch subjektov avšak z rôznych právnych dôvodov. Ako vyplýva z judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.08.2013 2M Cdo 9/2013) otázka, či včas uplatnený nárok uplatnený u poistiteľa podľa § 15 ZPZP znamená za včas uplatnený aj u škodcu, je vyriešená v tom zmysle, že aj začatie plynutia premlčacej doby sa u žalovaných 1/ a 2/ bude posudzovať osobitne. 50. Ako súd zistil k dopravnej nehode došlo dňa 26.07.2014 v čase o 17.25 h. Žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 11.07.2016. Žalobca si uplatnil voči žalovanému 2/ nárok na náhradu škody Uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 20.05.2015, ktorý žalovaný 2/ podľa pečiatky prevzal dňa 06.07.2015. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ namietali uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty. Premlčacia dobe pri náhrade škody je v zmysle § 106 ods. 1, 2 OZ limitovaná jednak tzv. objektívnou premlčacou lehotou, ktorá je trojročná a plynie odo dňa kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Uvedená žaloba bola podaná z preskúmaných skutočností v rámci trojročnej objektívnej lehoty dňa 11.07.2016, keď k škodovej
udalosti došlo dňa 26.07.2014. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, táto v zmysle § 106 ods. 1 OZ je dvojročná a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. V zmysle § 122 ods. 2 OZ sa koniec lehoty určenej podľa rokov pripadá vždy na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, o ktorej sa lehota začína. Podľa § 106 ods. 1 OZ sa však vyžaduje pri tzv. subjektívnej premlčacej lehote aby boli splnené dva predpoklady a to kedy sa poškodená osoba dozvedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z tvrdenia o skutkových skutočnostiach právneho žalobcu vyplynulo, že o škode sa žalobca dozvedel priamo dňa 26.07.2014 keď pri lekárskom ošetrení došlo k rozstrihaniu výstroja na tele Ing. Dolného. V danom prípade je postačujúca vedomosť žalobcu prostredníctvom jeho konateľa, že zničením výstroja došlo ku škode, pričom podľa ustálenej judikatúry nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah a výšku škody presne (napr. na základe vyjadrenia o cene) postačuje, keď má informáciu o približnej výške. 51. Pokiaľ ide o skutočnosť druhého predpokladu podľa § 106 ods. 1 OZ t. j. vedomosti žalobcu o tom, kto za škodu zodpovedá, tu sa súd nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že až právoplatnosťou trestného rozsudku o vine žalovaného 1/ mohol žalobca získať vedomosť, že kto za škodu zodpovedá. Tento predpoklad nastane v okamihu, keď žalobca získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, keď získal vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Rozhodujúce je, kedy sa o takýchto skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel, pričom nie je potrebná nespochybniteľná istota v určení osoby zodpovednej za vznik škody. Postačuje také informácie, ktoré poskytujú dostatočnú pravdepodobnosť zodpovednosti určitej osoby. Deň právoplatného trestného rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o vine obžalovaného (škodcu), nemožno bez ďalšieho pokladať za deň, v ktorom sa poškodený dozvedel o osobe škodcu. Takto znalosť poškodenej o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostala informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba ja za škodu zodpovedná. Obdobne bolo rozhodnuté napr. aj v rozsudku NS SR s. zn. 3Cdo/146/2010 alebo NS SR 4Cdo/237/2007 (viď Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I, § 1 - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 698) Pokiaľ súdu bol predložený dokument Upovedomenie o vznesení obvinenia voči žalovanému 1/ zo dňa 14.01.2015, súd má zato, že z uvedeného dokumentu vyplýva pre žalobcu dostatočný odôvodnený záver, že žalovaný 1/ je škodca. Žalobca tak podľa súdu v čase doručenia tohto podania musel mať také informácie, ktoré mu poskytli dostatočnú pravdepodobnosť o zodpovednosti konkrétnej osoby. Ostatne aj v dokumente Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 20.05.2015 podpísaného žalobcom je označený za vinníka dopravnej nehody žalovaný 1/, čo svedčí o závere súdu, že žalobca mal vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré boli rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu v osobe žalovaného 1/, aj keď nemuselo ísť o nespochybniteľnú istotu. Túto pravdepodobnosť tiež musel žalobcovi potvrdzovať aj znalecký posudok Z.. X. zo dňa 10.111.2014. Súd teda určil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty žalobcu ku dňu, keď mu bolo doručené upovedomenie zo dňa 14.01.2015, t. j. z fotografie obálky vyplýva, že táto bola podaná na poštu 15.01.2015, možno teda pri všeobecnej úložnej lehote 18 dní na pošte (keďže z fotografie vyplýva, že žalobca prevzal túto zásielku), mať zato, že žalobca sa najneskôr dňa 02.02.2015 dozvedel o dostatočne odôvodnených informáciách, ktoré umožnili určiť zodpovednosť žalovaného 1/. 52. Žalobca pokiaľ ide o žalovaného 1/ uplatnil nárok až žalobou, pričom súd z obsahu žaloby a podaní mal zato, že nárok, ktorým si uplatnil škodu na veciach - motorkárskej výstroji uplatnil až dňa 07.10.2019 na súde (viď č. l. 137 spisu), a vzhľadom nato, že subjektívna premlčacia lehota mu začala plynúť dňa 02.02.2015 a uplynula v súlade s § 106 ods. 1 OZ v nadväznosti na § 122 ods. 2 OZ dňa 02.2.2017, uplatnil si tento nárok až po uplynutí premlčacej lehoty. Súd preto v súlade s § 100 ods. 1 žalobu v časti zostatkového nároku žalobcu zamietol. 53. Pokiaľ ide o nárok voči žalovanému 2/, platí začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty rovnako ako pre žalovaného 1/. Súd v prípade žalovaného 2/ mal zato, že žalobca si síce na základe dokumentu Uplatnenia nároku na náhradu škody z 20.05.2015 (č. l. 85 a nasl.), uplatnil nárok na náhradu škody za poškodené vozidlo, avšak bode E. v kolónke „Poškodené veci/popis“, nie je uvedený žiadny popis vecí, ktoré si žiada nahradiť, preto takéto uplatnenie náhrady škody za iné veci ako poškodený motocykel považuje súd za neurčité a nemožno ho chápať ako uplatnenie škody podľa § 15 ZPZP. Takéto uplatnenie náhrady škody pokiaľ ide o poškodenú motorkársku výstroj neobsahuje ani žalobcova Výzva na zaplatenie zo dňa 20.11.2015 (na č. l. 107) a Výzva na vykonania úkonu pretrenia nároku na náhradu vecnej škody zo dňa 29.04.2015 (na č. l. 109). Súd aj v prípade žalovaného 2/ dospel k záveru, že nárok, ktorým si uplatnil škodu na veciach - motorkárskej výstroji si žalobca aj voči žalovanému 2/ uplatnil až dňa 07.10.2019 na súde (viď č. l. 137 spisu), a vzhľadom nato, že subjektívna premlčacia lehota mu začala plynúť dňa 02.02.2015 a uplynula v súlade s § 106 ods. 1 OZ v nadväznosti na § 122 ods. 2 OZ
dňa 02.02.2017, uplatnil si tento nárok až po uplynutí premlčacej lehoty. Súd preto v súlade s § 100 ods. 1 žalobu v časti zostatkového nároku žalobcu zamietol aj voči žalovanému 2/. 54. Podľa § 232 ods. 3 CSP: Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 55. Podľa § 255 ods. 1 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo. 56. Podľa § 256 ods. 1 CSP: Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 57. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 58. Nakoľko žalobca vzal najprv návrh späť v časti o zaplatenie škody vo výške 8.832,87 Eur, v dôsledku skutočnosti, že žalovaný 2/ túto sumu zaplatil ako náhradu škody žalobcovi z predmetnej dopravnej nehody, súd v súlade so zásadou spravodlivosti posúdil späťvzatie v súlade s § 256 ods. 1 CSP ako zavinené žalovanými 1/ a 2/, keďže náhradu škody v tejto časti mohli uhradiť spoločne a nerozdielne žalovanému pred podaním žaloby a svojou nečinnosťou spôsobili dôvodné podanie žaloby. V tejto časti tak má žalobca nárok na náhradu trov konania. Neobstojí ani argumentácia žalovaného 1/, že žalobca má podľa § 15 ods. 1 ZPZP nárok priamo voči žalovanému 2/ a teda žalovaný 1/ nemá pasívnu legitimáciu. Pasívna legitimácia žalovaného 1/ vyplýva z jeho postavenia škodcu a porušenia právnej povinnosti podľa § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 19 ods. 1 ZCP v nadväznosti na § 420 ods. 1 OZ. 59. Pokiaľ ide zastavenie konania v časti 3.319,23 Eur žalobca zobral v tejto časti žalobu späť bez uvedenia dôvodu, platí preto, že svojím späťvzatím spôsobil zastavenie konania bez jeho meritórneho zastavenia, preto zavinil zastavenie konania v tejto časti podľa § 256 ods. 1 CSP a v tejto časti majú nárok na náhradu trov konania žalovaný 1/ a 2/. 60. V časti zamietnutia žaloby istiny 847,90 Eur a vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 534,81, súd žalobu zamietol, žalovaní 1/ a 2/ tak sú v súlade s § 255 ods. 1 CSP v tejto časti boli úspešní. 61. Žalobca má tak nárok v časti 8.832,87 Eur z celkovej uplatnenej čiastky 13.000,- Eur, čo činí jeho podiel po zaokrúhlení 67,95 %. Úspech žalovaných tak činí 32,08% (100% - 67,95% = 32,05%). 62. Čistý pomer úspechu žalobcu tak činí 35,90% (67,95% - 32,05% = 35,90%) a v tomto rozsahu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi túto náhradu v zákonnej lehote 3 dní podľa § 232 ods. 3 CSP 63. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov: (1 písm. a) Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. (2) Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. 64. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov: Od poplatku sú oslobodení žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví. 65. Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položka č. 1 písm. a) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov: zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura. 66. Nakoľko žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov v súlade s § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb., súd zaviazal v súlade s citovaným paragrafom § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. k povinnosti žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v rozsahu 35,90% z poplatku, ktorý by bol vyrubený zo žaloby v prospech Slovenskej republike v zákonnej lehote troch dní podľa § 232 ods. 3 CSP od právoplatnosti samostatného uznesenia prvostupňového súdu o výške poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).