Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-165-2019.pdf
PDF · 184.21 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/165/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Dáša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1. Mgr. B. T., nar. XX.XX.XXXX, adresa D., D. XXXX/XX, 2. O. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D., K.. Ľ. L. XX, 3. Ing. D. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D., K.. Ľ. L. XX, 4. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, adresa D., G. XXXX/XX, 5. Ing. E. Y., nar. X.X.XXXX, adresa D., D. XXXX/X, 6. Mgr. C. C., nar. X.X.XXXX, adresa D., K J. XXXX/XX, 7. X. C., nar. X.X.XXXX, adresa D., T. J. XXXX/XX, 8. T. E., nar. XX.X.XXXX, adresa D., D. XXXX/XX, 9. K. E., nar. X.X.XXXX, adresa D., D. XXXX/XX, 10. S. X., nar. XX.X.XXXX, adresa D., K.. Ľ. L. XXXX/XX, 11. W. X., nar. X.X.XXXX, adresa D., K.. Ľ. L. XXXX/XX, 12. Ing. I. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa D., D. XXXX/X, 13. Ing. N. O., nar. X.X.XXXX, adresa D., D. XXXX/X, 14. Ing. I. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa D., G. XXXX/XX, 15. Ing. B. D., nar. XX.X.XXXX, adresa D., D. XXXX/XX, všetci žalobcovia zastúpení splnomocnencom: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Svätoplukova 30, IČO: 35 918 098, proti žalovanému: Mesto Skalica, so sídlom Skalica, Námestie slobody 145/10, IČO: 00 309 982, zastúpenému advokátkou: JUDr. Natália Trubanová, so sídlom Bratislava, Zelená 2, o náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu Mesta Skalica v úhrnnej výške 130.314,62 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 3C/13/2018-289 zo dňa 22.5.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcom 1. až 15. p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vydaného Okresným súdom Skalica v jeho veci sp. zn. 3C/13/2018-250 zo dňa 30. januára 2019.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 273 a § 277 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), ako aj ust. § 1 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13 ods. 1, 5, § 16 ods. 1 až 5, § 17 ods. 1, 2, § 24 ods. 2, 2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a vecne tým, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 24.5.2018 domáhali voči žalovanému titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone samosprávy, zaplatenia sumy v úhrnnej výške 130.314,62 Eur s príslušenstvom. O tejto žalobe žalobcov rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie č. k. 3C/13/2018-250 zo dňa 30.1.2019, a to v zmysle ustanovení § 137 písm. a), § 273 a § 275 CSP, keď mal za to, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú splnené procesné podmienky. Ešte pred vydaním rozsudku pre zmeškanie súd prvej inštancie uznesením č. k. 3C/13/2018-153 zo dňa 11.1.2019 zamietol žiadosť žalovaného, doručenú súdu dňa 12.12.2018, ktorou žiadal predĺžiť lehotu 10 dní na splnenie jeho povinnosti uloženej mu v uznesení súdu č. k. 3C/13/2018-147 zo dňa 29.10.2018,
vydanom súdom v zmysle § 167 ods. 2 CSP, ktorá uplynula žalovanému dňa 3.12.2018. Žalovaný navrhoval v žiadosti predĺžiť mu lehotu na splnenie jeho povinnosti písomne sa vyjadriť k žalobe a pre prípad neuznania uplatneného nároku žalobcami v celom rozsahu, vo vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení do 15.2.2019 z dôvodu, že prišlo k výmene štatutárneho zástupcu žalovaného Mesta Skalica- primátora, keď od 28.11.2018 je vo funkcii nová primátorka, ktorá potrebuje primeraný čas na oboznámenie sa so sporom. Uznesenie zo dňa 11.1.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2019. Žalovaný potom v zastúpení advokátom doručil dňa 21.1.2019 súdu písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Žiadne listiny k vyjadreniu pripojené neboli. Žalovaný podal dňa 7.2.2019 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 30.1.2019 v 15-dňovej lehote odkedy sa o rozsudku dozvedel, pričom existenciu ospravedlniteľného dôvodu na jeho zrušenie odôvodňoval jednak tým, že počas plynutia 10-dňovej lehoty na splnenie jeho povinností podľa uznesenia zo dňa 29.10.2018 došlo k výmene v osobách štatutára Mesta Skalica a nová primátorka nemohla byť pred vymenovaním do funkcie oboznámená s predmetnou vecou, jednak dňom odovzdania agendy novej primátorke, t. j. 28.11.2018, ktorý zápis z tohto dňa navyše ani neobsahuje informácie o súdnom spore strán, tiež bol návrh odôvodnený rozsiahlosťou žaloby, počtom osôb na strane žalobcov so samostatnými nárokmi. Žalovaný tak namietal neprimeranosť lehoty 10 dní, resp. 6 dní pre nového štatutára, ktorému bola agenda odovzdaná dňa 28.11.2018. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol odôvodnený tiež tou skutočnosťou, že 26.11.2018 bolo predchádzajúcej prednostke JUDr. P. B. na jej žiadosť zrušené poverenie na výkon funkcie prednostky Mestského úradu v Skalici. Agendu odovzdávala podľa zápisu č. 3072/2018 zo dňa 27.11.2018. Menovaná pritom bola osobou, ktorá mala vedomosť o doručení žaloby, mala povinnosť podľa pracovného poriadku Mestského úradu v Skalici informovať nadriadeného vedúceho zamestnanca o stave plnenia úloh vyplývajúcich z náplne pracovnej činnosti a podľa pokynov nadriadeného zamestnanca odovzdať agendu. Ani príloha k zápisu pritom neobsahuje žiadnu informáciu o súdnom konaní a doručení žaloby. Pre všetky tieto skutočnosti teda vedenie mesta nedisponovalo potrebnými informáciami o konaní a povinnosti vyjadriť sa k uzneseniu, resp. žalobe. Žalovaný poukazoval na to, že je právnickou osobou
- samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky, hospodáriacim s verejnými finančnými prostriedkami a predmetom konania je dôležitý verejný záujem. Žalovaný mal teda za to, že k nesplneniu povinnosti došlo z ospravedlniteľného dôvodu, sú splnené všetky podmienky pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 CSP a preto navrhoval opäť pokračovať vo veci. Spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie doručil žalovaný súdu aj svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 6.2.2019, kde sa vyjadril k predmetu sporu a žalobu žalobcov navrhol zamietnuť, a predložil aj listiny, na ktoré sa žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odvolával. Žalobcovia sa k návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyjadrili písomne podaním zo dňa 11.3.2019, kde žiadali tento návrh ako nedôvodný zamietnuť.
3. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že uznesením zo dňa 29.10.2018 uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil. V tomto uznesení poučil žalovaného o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP a doručil uznesenie zo dňa 29.10.2018 žalovanému do vlastných rúk, ktorý ho prevzal dňa 23.11.2018. Pre splnenie procesných podmienok ustanovených CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP, teda za absenciu povinnosti žalovaného tvrdiť a dôkaznej povinnosti, rozhodol súd spor dňa 30.1.2019 rozsudkom pre zmeškanie. V rozsudku poučil žalovaného o neprípustnosti odvolania proti tomuto rozsudku v zmysle § 356 písm. b) CSP a o prípustnosti odvolania z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP. Súd dal poučenie, že pre nesplnenie procesných podmienok sa podáva odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica. Súčasne žalovaného poučil o tom, že v prípade zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP z ospravedlniteľných dôvodov, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Keďže rozsudok bol vyhlásený dňa 30.1.2019, na ktorom vyhlásení bola zástupkyňa žalovaného prítomná a žalovaný podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie dňa 7.2.2019, podal svoj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie včas. Zároveň bola splnená podmienka, že súdu bolo spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie doručené vyjadrenie a formálne bola splnená aj podmienka uviesť v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ospravedlniteľné dôvody,
pre ktoré zmeškal žalovaný lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe, pripojené boli k návrhu aj príslušné zápisy a pracovný poriadok.
4. Súd prvej inštancie preto posudzoval, či v danom prípade existoval na strane žalovaného ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie 10-dňovej lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, ak sa počas tejto lehoty zmenila osoba štatutára mesta. Súd poukázal na to, že žalovaný je mestom, ktoré je právnickou osobou. Podľa ust. § 10 ods. 1 zák. o obecnom zriadení koná za mesto navonok vo vzťahu k tretím osobám starosta obce, resp. primátor mesta. Primátor mesta je tak zo zákona oprávnený zastupovať aj mesto v civilných sporoch. Titulom štatutárneho postavenia v orgánoch mesta prislúcha primátorovi cez mestský úrad, pokiaľ tak neurobí primátor sám, v zmysle § 167 ods. 2 CSP, podať na súd písomné vyjadrenie k žalobe. Funkčné obdobie primátora sa končí zložením sľubu novozvoleného primátora, teda postavenie štatutára mesta podľa zákona o obecnom zriadení trvá od zloženia sľubu primátora, do dňa zloženia sľubu nového primátora, pokiaľ mandát nezanikne v tomto období iným spôsobom. Súd uzavrel, že žalovaný za dôvod, prečo v 10-dňovej lehote nesplnil výzvu súdu, neuvádzal od začiatku jej plynutia od 23.11.2018 do jej skončenia dňom 3.12.2018 žiadne objektívne skutočnosti, ako napríklad nespôsobilosť osôb primátora na výkon funkcie štatutára, zánik funkcie primátora a z nej vyplývajúci zánik postavenia štatutára mesta, nešlo ani o iné neočakávané prekážky, keďže primátor je fyzickou osobou, napr. dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí, či jeho závažné ochorenie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že existenciu vážneho ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie lehoty je povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. Žalovaný preukazoval závažnosť dôvodov jeho zmeškania zápisom o odovzdaní a prevzatí agendy od primátora Mesta Skalica v súvislosti so skončením jeho volebného obdobia č. spisu 3108/2018 z 28.11.2018 s prílohami. Zápisom o odovzdaní a prevzatí vecí v zmysle čl. 10 ods. 9 Pracovného poriadku z 6.3.2018 odovzdávajúceho Ing. S. J., prednostu Mestského úradu v Skalici a preberajúceho Mesta Skalica v zastúpení Mgr. R. B., vedúcou oddelenia všeobecnej správy MsÚ v Skalici, prílohami k protokolu a Pracovným poriadkom Mesta Skalica z 19.12.2012. Súd mal za to, že zápisy, protokol, pracovný poriadok nie sú spôsobilými preukázať ospravedlniteľný dôvod na zmeškanie žalovaného. Tieto dokumenty podľa ich obsahu svedčia o tom, že v nich ide o vnútorné záležitosti mesta. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá má aj podľa predloženého pracovného poriadku zriadený mestský úrad, vylúčený z jeho pôsobnosti je primátor mesta a zástupca primátora mesta. Nie je rozhodné pre posúdenie ospravedlniteľného dôvodu, ako má mesto upravené pracovnoprávne vzťahy, ani to, že sa v dokumentoch neuvádza, že sa vedie spor, pretože navonok voči súdu bol oprávnený konať za mesto primátor, alebo ním na zastúpenie splnomocnená alebo poverená osoba. Žalovaný uznesenie zo dňa 29.10.2018 riadne prevzal. Nielen že v 10-dňovej uloženej lehote nereagoval na výzvu súdu, ale nereagoval ani v 10-dňovej lehote tak, že by pred jej uplynutím požiadal o jej predĺženie, urobil tak až po uplynutí uloženej lehoty, hoci dôvod ním uvádzaný za ospravedlniteľný, poznal už počas plynutia lehoty. Žiadal ďalšiu neprimeranú lehotu na vyjadrenie k žalobe s prílohami. Ku skutočnosti, že žalovaný prostredníctvom svojho advokáta doručil súdu pred vyhlásením rozsudku pre zmeškanie dňa 21.1.2019 vyjadrenie k žalobe súd uviedol, že naň neprihliadal, pretože pred jeho doručením nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2019 uznesenie z 11.1.2019, ktorým súd nevyhovel žiadosti žalovaného na predĺženie lehoty.
5. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že zo žalovaným tvrdenej skutočnosti nevyplýva, že by existovala skutočnosť, ktorá by bránila žalovanému podať vyjadrenie k žalobe a doručiť ho písomne súdu. Žalovaný vedel vopred, že sa budú konať voľby, táto skutočnosť mu ale nebránila, aby uplatnil svoje procesné práva a splnil svoje procesné povinnosti. Prevzatie agendy novou primátorkou dňa 28.11.2018, nie je pre súd akceptovateľným vážnym dôvodom a ani ospravedlniteľným dôvodom, brániacim žalovanému, aby podal vyjadrenie k obsahu žaloby, žalovaný existenciu vážnej prekážky nepreukázal listinnými dôkazmi, preto súd jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. K argumentu, že išlo o krátku 10- dňovú lehotu na podanie vyjadrenia uviedol, že žalovanému nebol celkom neznámy predmet konania, pretože žalobcovia uplatnili nároky podľa zák. č. 514/2003 Z. z., pričom podľa § 15 ods. 1 tohto zákona predložili písomnú žiadosť žalovanému, preto muselo byť žalovanému už pred podaním žaloby na súd známe, čo je predmetom sporu.
6. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovie a prizná žalovanému plnú náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, resp. aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Súd podľa žalovaného dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré v kontexte situácie, ktorá vznikla u žalovaného v súvislosti s riadnou zmenou jeho orgánov ako obce, čo predstavuje závažný dôvod, pre ktorý je vydané uznesenie v rozpore so zákonom. Voľby do orgánov samosprávy obcí sa konali dňa 10.11.2018. Dňa 28.11.2018 došlo k zloženiu sľubu primátorky, ktorá nemala dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s obsahom žaloby. Išlo pritom o novú osobu vo funkcii primátora, ktorá pred vymenovaním do funkcie nemohla byť oboznámená s predmetnou vecou. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb, z čoho je zrejmá voľnosť uváženia primátora o tom, kedy v uvedenej lehote 30 dní odo dňa konania volieb odovzdá svoju funkciu novému primátorovi a naopak je možné vyvodiť objektívnu nemožnosť predvídateľnosti termínu prevzatia funkcie novým primátorom. Žalovaný považuje konanie volieb do orgánov územnej samosprávy obcí v nadväznosti na prevzatie funkcie nového vedenia žalovaného za závažné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré je potrebné považovať zároveň za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré je potrebné považovať za dôvody ospravedlňujúce zmeškanie lehoty na vyjadrenie žalovaného do konania vo veci samej. Uvedené dôvody považuje žalovaný sa preukázateľne neovplyvniteľnú a nešťastnú zhodu okolností, ktoré mu nemožno pričítať, obzvlášť v prípade hájenia verejných záujmov. Žalovaný predstavuje obec, ktorá je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom SR, ktorý združuje osoby s trvalým pobytom na jej území, pričom hospodári s vlastným majetkom a príjmami. Obec nezastupuje len primátor a obecné zastupiteľstvo, ale aj celý riadiaci aparát, či už ide o prednostu obecného úradu, podateľňu alebo administratívny a výkonný aparát obce. Jednotlivé uvedené riadiace zložky obce predstavujú dynamicky sa vyvíjajúci a meniaci sa organizmus, a to nielen v dôsledku volieb ako podstatného prvku priamej demokracie. Súd nepovažuje zmenu v štatutárnom orgáne žalovaného za podstatný dôvod ospravedlňujúci omeškanie, pričom sám uvádza ako príklad neočakávané prekážky na strane fyzickej osoby primátora, dlhodobý pracovný pobyt. Pričom súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považuje tento dôvod za dostatočne závažný. Žalovaný považuje dlhodobý pracovný pobyt za neproporcionálne banálnejší v porovnaní s objektívne neovplyvniteľnou výmenou orgánov v obci. Podľa žalovaného predstavuje kontumačný rozsudok nástroj pre dosiahnutie efektívnejšieho a rýchlejšieho rozhodovania sporu. Žalovaného však nemožno označiť za nepoctivého, ktorý sa svojím prístupom snažil znemožniť priebeh konania len z dôvodu, že sa nevyjadril včas do konania vo veci samej, a aj to len v dôsledku závažných zmien nielen na pozícii štatutárneho orgánu žalovaného. Znakom pasivity nie je ani skutočnosť, že sa nevyjadril k žiadosti o predbežné prejednanie nároku žalobcov ako podmienky podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože zákon o zodpovednosti za škodu neupravuje povinnosť odpovedať na písomnú žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody poškodeného. Naopak aktivitu žalovaného vo vzťahu k žalobcom je možné vyčítať z jeho prístupu ešte pred začatím konania vo veci samej, ako aj konaním o predbežnom prejednaní náhrady škody, keď riadne odpovedal na žiadosti o vrátenie verejnej dávky zo strany jednotlivých žalobcov. Pri zvažovaní vydania kontumačného rozsudku je nevyhnutné, aby súd aplikoval nielen formalistické kritériá pre jeho použitie stanovené zákonom, ale taktiež základné procesné práva účastníkov konania. V konaní, ktoré bolo v počiatočnom štádiu, pričom strany boli aktívne, nie je namieste vydať kontumačný rozsudok, o to viac v situácii, kedy sa žalovaný pokúsil svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, aj keď podľa súdu nedostatočným spôsobom. Podľa názoru žalovaného, súd postupoval pri posudzovaní prejednávaného prípadu v rozpore so zásadami civilného procesu vyjadrenými v CSP. Súd vydal rozsudok pre zmeškanie v situácii, kedy síce boli formálne splnené podmienky pre jeho vydanie, avšak z hľadiska vhodnosti a nevyhnutnosti jeho využitie neskúmal. Z dostupných možností, ako naložiť s konaním, si súd zvolil ten, v ktorom absentuje požiadavka ochrany procesných práv žalovaného a zvolil postup procesne najpohodlnejší, ale nie s ohľadom na okolnosti prípadu najvhodnejší, pričom uvedený postup nie je možné považovať za zlučiteľný so základnými zásadami civilného procesu. Napriek skutočnosti, že vecnému prejednaniu žaloby nič nebránilo a súd mohol rozhodnúť i bežným rozsudkom, vydal rozsudok pre zmeškanie, teda rozhodnutie, ktorým výrazne oklieštil následné procesné možnosti žalovaného. Preto toto konanie okresného súdu nie je možné považovať za zlučiteľné s ústavne garantovaným právom na spravodlivý proces. Postupom súdu bolo žalovanému v rozpore s právom na spravodlivý proces odňaté právo konať pred súdom, teda ako účastníkovi konania mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv. Odňatie možnosti konať pred súdom predstavuje situáciu, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu CSP, predovšetkým právo predniesť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam a k vykonaným dôkazom, právo označiť
navrhované dôkazné prostriedky, ako aj vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, t. j. právne a skutkovo argumentovať prejednávanú vec. Žalovaný dôvodil, že súd má možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto fáze vydá alebo bude v konaní pokračovať. Na rozdiel od rozsudku na základe uznania či vzdania sa nároku, je súd povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný a prihliadnuť na všetky skutočnosti, na ktoré súd zo zákona prihliadať má. V rozsudku pre zmeškanie však absentuje akákoľvek úvaha súdu o dôvodoch vydania kontumačného rozsudku, ktorá sa mala premietnuť do odôvodnenia toho, či je možné považovať žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný. Súd pritom takto postupoval aj napriek možnosti vydať kontumačný rozsudok, nie povinnosti takto postupovať. Žalovaný je s ohľadom na uvedené toho názoru, že skutkový stav nie je možné považovať za nesporný. Naopak z tvrdení žalovaných ako aj predložených dôkazov je nevyhnutné vyvodiť neúplné, rozporuplné a vágne závery, ktoré nemohli byť podkladom pre rozhodnutie súdu o vydaní nespochybniteľného kontumačného rozsudku. Existencia nanajvýš sporného skutkového stavu v predmetnej veci musela byť súdu zrejmá predovšetkým z dôvodu, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom žalovaného. Žalobcovia žiadnym nespochybniteľným spôsobom v žalobe ani v pripojených dokumentoch nepreukázali svoj nárok na náhradu škody, predovšetkým nepreukázali vznik a existenciu škody na ich strane, nepreukázali konanie v rozpore so zákonom, ktorým mala byť spôsobená škoda a nepreukázali ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a následkom (škodou). Žalovaný spochybňuje zákonnosť kontumačného rozsudku, nakoľko považuje za neproporcionálne a nespravodlivé, aby súd svojím rozsudkom pre zmeškanie de facto potrestal žalovaného z dôvodu omeškania. Súd priznal žalobcom nárok na náhradu škody bez toho, aby najprv posúdil jednotlivé predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, a to v situácii, kedy je rozhodnutie plne závislé od posúdenia protiprávneho konania - nesprávneho úradného postupu, ako primárne najdôležitejšej otázky celého konania o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
7. K odvolaniu žalovaný pripojil listiny: 1. Vyjadrenie - vrátenie verejnej dávky zo dňa 7.9.2017, ktorým žalovaný písomne odpovedá žalobcovi 5. na jeho výzvu na vrátenie žalovanej sumy 11.035,68 Eur; 2. Vyjadrenie - vrátenie verejnej dávky zo dňa 12.9.2017, ktorým žalovaný písomne odpovedá žalobcom 12. a 13. na ich výzvu na vrátenie žalovanej sumy 24.979,68 Eur; 3. Vyjadrenie - vrátenie verejnej dávky zo dňa 4.10.2017, ktorým žalovaný písomne odpovedá žalobcom 10. a 11. na ich výzvu na vrátenie žalovanej sumy 15.378,24 Eur; ako aj listiny- výzvy uvedených žalobcov na vrátenie verejnej dávky.
8. Žalobcovia 1. až 15. odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalovaného predložili prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že považujú odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto ho navrhujú zamietnuť a žalobcom priznať náhradu trov konania v celom rozsahu. Pokiaľ žalovaný poukazuje na zmenu na poste primátora, pričom novo poukazuje na § 12 ods. 1 tretia veta zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý podľa žalovaného dáva primátorovi voľnosť uváženia, kedy v 30-dňovej lehote po konaní komunálnych volieb zvolá ustanovujúce zasadnutie mestského zastupiteľstva, na ktorom odovzdá funkciu novozvolenému primátorovi, tak žalovaný opomína § 12 ods. 3 druhá veta zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého ak primátor nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 tretej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční 30. pracovný deň od vykonania volieb, ktorý nastavuje jednoznačne predvídateľný dátum, kedy najneskôr dôjde k odovzdaniu funkcie novozvolenému primátorovi. Žalovaný sa snaží zdôrazňovať nepredvídateľnosť momentu výmeny na poste primátora počas obdobia 30 dní po komunálnych voľbách, avšak vo svojich dôsledkoch by to znamenalo obdobie faktického bezvládia, kedy odchádzajúci primátor nekoná, pretože odchádza a nový primátor nekoná, pretože sa ešte neujal funkcie. To je potrebné dôrazne odmietnuť, nakoľko zo zákonnej konštrukcie výmeny primátora je zrejmé, že je založená na princípe kontinuity v tom zmysle, že odchádzajúci primátor je oprávnený vykonávať všetky právomoci až do momentu odovzdania funkcie novozvolenému primátorovi, ktorý je týmto momentom oprávnený ďalej vykonávať všetky právomoci. Nie je pritom podstatné, kedy v rámci 30-dňovej lehoty po komunálnych voľbách k tomuto odovzdaniu funkcie dôjde a ani to nemôže mať akýkoľvek vplyv mimo interného prostredia mestského úradu a orgánov obce. V súlade s princípom kontinuity je navonok akýkoľvek vplyv odovzdania funkcie vylúčený. Uvedené ust. zákona o obecnom zriadení, nie sú relevantné pre posúdenie základnej procesne významnej skutočnosti, a to či žalovaný zmeškal súdom určenú lehotu na vyjadrenie k žalobe z vážneho a ospravedlniteľného dôvodu. Podľa doručenky prevzal žalovaný uznesenie súdu zo dňa 29.10.2018, č. k. 3C/13/2018-147 v piatok 23.11.2018 o 9:58 hod., na druhý deň 24.11.2018 začala plynúť súdom určená 10-dňová lehota na vyjadrenie k žalobe, ktorá márne uplynula v pondelok dňa 3.12.2018. Pozvánka na ustanovujúce
zasadnutie mestského zastupiteľstva je datovaná 27.11.2018 (utorok), pričom samotné zasadnutie mestského zastupiteľstva sa uskutočnilo 28.11.2018 o 15.00 hod. (streda). Žalovaný požiadal súd o predĺženie lehoty až 12.12.2018, tzn. 9 dní po márnom uplynutí lehoty v zmysle uznesenia súdu zo dňa 29.10.2018, č. k. 3C/13/2018-147. Žalovaný pritom ani nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 122 CSP a nepripojil zmeškaný úkon (vyjadrenie k žalobe). Žalovaný požiadal o viac ako 2- mesačné predĺženie pôvodne 10-dňovej lehoty, čo s ohľadom na poznatky zo súdnej praxe nemožno považovať za prijateľné. Konajúci súd preto správne zamietol túto žiadosť žalovaného o predĺženie
- už zmeškanej - lehoty na vyjadrenie k žalobe. Žalovanému pritom nič nebránilo včas požiadať o predĺženie súdom určenej lehoty a žalovaný ani netvrdí, že by mu niečo v tomto smere bránilo. Na to nebolo potrebné študovať žalobu, nebolo potrebné rozhodnutie primátora, resp. primátorky, nebolo potrebné kontaktovať advokáta, postačil jednoduchý prípis mestského právnika včas odovzdaný do podateľne súdu sídliaceho v tesnej blízkosti mestského úradu. Žalovaný vôbec nevysvetlil, prečo takto nepostupoval, a to ani v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a ani v odvolaní proti napadnutému uzneseniu. Sám žalovaný sa pritom stotožnil so súdom prvej inštancie v tom, že mesto nezastupuje len primátor a obecné zastupiteľstvo, ale celý riadiaci aparát, či už ide o prednostu mestského úradu, podateľňu alebo administratívny a výkonný aparát obce. Žalovaný je okresné mesto, ktoré na mestskom úrade zamestnáva vlastného právnika alebo právnikov, má viacero samostatných oddelení (odborov) a v žiadnom prípade jeho činnosť navonok nestojí a nepadá na osobe primátora. Je možné legitímne predpokladať, že ak by žalovaný riadne a včas využil vyššie opísané možnosti včasnej a kvalifikovanej komunikácie so súdom (žiadosť o predĺženie lehoty, žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty), rozsudok pre zmeškanie by súd vôbec nevydal. Žalovaný však z neznámych dôvodov tieto možnosti nevyužil a ich nevyužitie nevysvetlil. Nie je pravdou, že obe strany sporu boli aktívne, ako tvrdí žalovaný v odvolaní. Aktívni boli v rozhodnom čase jedine žalobcovia, nie však žalovaný. Akákoľvek následná aktivita žalovaného - aj to nie kvalifikovaná a včasná, nemôže konvalidovať pasivitu žalovaného v rozhodnom čase. To, že rozsudok pre zmeškanie bol vydaný v počiatočnom štádiu konania je prirodzené a priamo vyplýva zo zákona (§ 273 CSP), takže tento argument žalovaného je úplne irelevantný. Dôvod, ktorý opakovane uvádza v návrhu na zrušenie a v odvolaní (výmena na poste primátora), nemožno v žiadnom prípade považovať za vážny v zmysle § 273 písm. a) CSP, resp. za ospravedlniteľný v zmysle § 277 ods. 1 CSP. Je zodpovednosťou žalovaného, aby si prácu a internú komunikáciu v rámci mestského úradu zorganizoval efektívne. Túto zodpovednosť, resp. zodpovednosť za následky subjektívneho zlyhania predstaviteľov a pracovníkov žalovaného nemôže žalovaný prenášať na žalobcov. Navyše je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že pasivita žalovaného v tomto spore je omnoho dlhšia, ako len márne uplynuvšia súdom určená lehota na vyjadrenie k žalobe na základe uznesenia súdu zo dňa 29.10.2018, č. k. 3C/13/2018-147. Žalovaný bol preukázateľne a kvalifikovane informovaný o uplatnených nárokoch žalobcov už dňa 23.11.2017 (žiadosť o prerokovanie nárokov), teda presne rok pred tým, ako bolo žalovanému doručené uznesenie. Napriek tomu, že list žalobcov bol primátorovi Mesta Skalica preukázateľne doručený dňa 23.11.2017 a že žiadosť žalobcov spĺňala všetky náležitosti v zmysle § 16 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nebola žalobcom doručená žiadna odpoveď. Žalobcovia to považujú za prejav neúcty zo strany Mesta Skalica voči svojim obyvateľom. Zákonná lehota 6 mesiacov je dostatočne dlhá na to, aby orgán verejnej moci dokázal zaujať relevantné stanovisko k žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov. Na tom nemení nič ani poukaz žalovaného na to, že zák. č. 514/2003 Z. z. výslovne neukladá orgánu verejnej moci odpovedať na predloženú žiadosť o predbežné prerokovanie nárokov. Práve naopak, potvrdzuje to doterajší nedbalý prístup žalovaného. Totiž, ak by sa žalovaný k podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov včas vyjadril a zotrval by na negatívnom postoji, žaloba by s určitosťou bola podaná skôr a je možné predpokladať, že aj žalovanému by sa dostala skôr ako v novembri 2018. Nestalo sa tak však, pretože žalovaný ostal pasívny. Je potrebné odmietnuť predložené listy žalovaného datované až v októbri 2017 adresované niektorým žalovaným ako irelevantné, nakoľko táto komunikácia nepodlieha režimu zákona č. 514/203 Z. z. a týkala sa len 5 z 15 žalobcov. V žiadnom prípade poukaz na uvedenú komunikáciu nezbavuje žalovaného procesnej zodpovednosti za pasivitu v tomto spore. Žalovaný pritom už dňa 11.1.2018 uzavrel zmluvu o poskytovaní právnych služieb s doc. JUDr. I. D., PhD., advokátom, ktorej predmetom malo byť aj právne zastupovanie v tejto veci. Nič teda nebránilo žalovanému, resp. JUDr. D., vyjadriť sa k nárokom žalobcov a k podanej žalobe. Napriek uvedenému žalovaný zostal vo vzťahu k žalobcom úplne pasívny a nechal márne uplynúť 6- mesačnú zákonnú lehotu na predbežné prerokovanie nárokov žalobcov k podanej žalobe, ako aj súdom určenú lehotu na základe uznesenia súdu zo dňa 29.10.2018, č. k. 3C/13/2018-147. Nie je preto pravda že by žalovaný mal len 10 dní, resp. 6 dní na vyjadrenie k žalobe, pretože žaloba v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. skutkovo a právne musela byť v súlade so žiadosťou o
predbežné prerokovanie nárokov, ktorá bola žalovanému doručená dňa 23.11.2017. Výmena primátora objektívne nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom na zmeškanie súdom určenej lehoty na vyjadrenie k žalobe. V opačnom prípade by aj výmena štatutárov obchodných spoločností (konateľov, členov predstavenstva) znamenala relevantný dôvod na ignorovanie súdom určených povinností, čo je zjavne absurdný záver. Výmenou primátora sa neprerušujú žiadne zákonné lehoty, nepozastavuje sa splatnosť faktúr doručených mestu. Je zodpovednosťou odchádzajúceho primátora a novej primátorky zabezpečiť kontinuitu v adekvátnom výkone úradných činností, ako aj v riadnom a včasnom plnení povinností Mesta Skalica. Ich zlyhania sú interným problémom žalovaného bez procesného významu v tomto spore. Možno súhlasiť so žalovaným, že predmetom konania je dôležitý verejný záujem, avšak doterajší postoj žalovaného tomu vôbec nezodpovedá. Je nanajvýš nedôveryhodné zo strany žalovaného v súčasnosti apelovať na dôležitý verejný záujem, keď Mesto Skalica od 23.11.2017 nedokázalo vôbec zareagovať na riadne uplatnené nároky žalobcov. Naopak žalobcovia si plne uvedomujú právny aj spoločenský význam predmetu konania a je nespochybniteľné, že počas celého priebehu tohto sporu k nemu tak pristupovali. Je to práve Mesto Skalica ako žalovaný, kto bol pasívny a nedbanlivý. Nikto však žalovaného v tejto súvislosti neobviňuje z nepoctivosti, ako sa snaží žalovaný prezentovať v odvolaní. Vydanie rozsudku pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania bolo za danej situácie plne opodstatnené v súlade s princípom hospodárnosti, ako aj zásadou „vigilantibus iura scripta sunt," tzn. "práva patria bdelým." Aj s ohľadom na postavenie žalovaného, ktorý je orgán verejnej moci, okresné mesto s vlastným úradným a odborným aparátom, jeho polohu hneď vedľa konajúceho súdu a preukázateľnú informovanosť žalovaného o uplatnených nárokoch žalobcov, ako aj dostatočnú dĺžku času na prípravu vyjadrenia k žalobe, sa množina objektívne akceptovateľných a právne relevantných vážnych a ospravedlniteľných dôvodov v zmysle § 273 a § 275 blíži k nule. Aj podľa relevantnej judikatúry NS SR- uznesenie sp. zn. 4 Cdo 184/2009 zo dňa 30.6.2010, sú ospravedlniteľným dôvodom len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred ospravedlniť. Podľa uznesenia NS ČR zo dňa 29.4.2019, sp. zn. 32 Cdo 3677/2013 môžu byť ospravedlniteľnými dôvodmi len také dôvody, ktoré žalovanému bránia nielen vo vyjadrení k žalobe, ale aj v podaní žiadosti o predĺženie lehoty, resp. o odročenie pojednávania. Najvyšší súd SR vo svojej judikatúre k aplikácii § 273 CSP zdôrazňuje aj povinnosť žalovaného nielen tvrdiť existenciu dôvodov, ktoré mu bránili vo včasnom vyjadrení sa k žalobe, ale existenciu týchto dôvodov aj preukázať (uznesenie z 21.6.2018, sp. zn. 5Obo/8/2018). Napokon žalobcovia poukázali na to, že je potrebné dôrazne odmietnuť snahu žalovaného podmieňovať vydanie rozsudku pre zmeškanie povinnosťou súdu osobitne skúmať, či žalobcami tvrdený skutkový stav je nesporný. Ak by mal zákonodarca úmysel uviesť takúto povinnosť do CSP v súvislosti s rozsudkom pre zmeškanie, spravil by tak obdobne, ako to spravil v súvislosti s podmienkami pre vydanie platobného rozkazu podľa § 265 ods. 1 CSP, alebo - historický výklad - ako bolo uvedené v ust. § 153b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný." Žiadne takéto ustanovenie sa v CSP nenachádza. Navyše pojem nespornosť má podľa CSP (§ 151 CSP, § 171 ods. 1, § 181 ods. 2 CSP) úplne iný význam (a to v súvislosti s kontradiktórnosťou), ako bol podľa § 153b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (skôr v súvislosti s osvedčením skutkových tvrdení žalobcu). Platnú a účinnú procesnú úpravu CSP nemožno svojvoľne dopĺňať o ustanovenia a podmienky, ktoré platili v minulosti (OSP) a zákonodarca ich do CSP neprebral. Ako vyplýva z dôvodovej správy k CSP, pri úprave kontumačného rozsudku sa dôsledne uplatňuje prejednací princíp (zásada formálnej pravdy). Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s tým, že by podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP malo byť osobitné posúdenie nespornosti žalobcami tvrdeného skutkového stavu. Ak by aj hypoteticky bol súd povinný osobitne posudzovať nespornosť žalobcami tvrdeného skutkového stavu - čo nebol, žalovaný kladie latku takejto nespornosti extrémne vysoko, pretože pod pojem skutkový stav bez ďalšieho kladie aj právne hodnotenie skutkového stavu, pričom podsúva svoje vlastné videnie žaloby, tvrdení a nárokov v nej uvedených, resp. uplatnených, ktoré účelovo označuje za neúplné, rozporuplné a vágne. Dokonca mal súd podľa žalovaného odmietnuť vydanie rozsudku pre zmeškanie už len z toho dôvodu, že sú uplatnené nároky podľa zák. č. 514/2003 Z. z., čo je podľa žalobcov úplný nezmysel a vo svojich dôsledkoch by išlo o jednoznačné narušenie procesnej rovnosti sporových strán (čl. 6 CSP). Túto snahu žalovaného je preto potrebné odmietnuť. Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie pritom spĺňa všetky zákonné kritériá podľa § 278 CSP.
9. K doručenému vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaného podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcov uvedeným vo vyjadrení, považuje ho za účelový, vnútorne rozporný a skresľujúci realitu. Mimoriadne účelovo podľa žalovaného vyznievajú
tvrdenia žalobcov , ktorí najskôr uvádzajú, že pasivita žalovaného v spore je omnoho dlhšia ako márne uplynuvšia súdom určená lehota na vyjadrenie k žalobe a žalovaný bol oboznámený s predmetom sporu dokonca už 23.11.2017, ale neskôr už odmietajú žalovaným predložené listy ako dôkaz aktívneho vystupovania žalovaného v spore. Účelová interpretácia skutkového stavu pokračuje ďalej, keď žalobcovia uvádzajú, ako dôkaz pasivity zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 11.1.2018. Žalovaný namieta tieto rozporné tvrdenia a je toho názoru, že k desaťdňovej lehote na vyjadrenie k žalobe nie je možné zohľadniť šesťmesačnú lehotu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ak by sa pristúpilo k takejto interpretácii, znamenali by kroky, ktoré uskutočnil žalovaný, t. z., angažovanie advokáta, reakcia na listy žalovaných o to viac znaky aktívneho vystupovania v spore, a teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie a následne ani k zamietnutiu návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Zo strany žalobcov dochádza k účelovému prepájaniu a chápaniu zmyslu predbežného prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z. z. spolu so súdnym konaním vo veci samej. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nepredstavuje časť súdneho konania, ani jeho štádium. Zmyslom predbežného prerokovania je prípadné zmierlivé mimosúdne uspokojenie nároku poškodeného a tvorí iba zákonnú podmienku, ktorej splnenie je nevyhnutné pre následné podanie žaloby a vedenie súdneho konania (§ 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z.). Spor v konaní vo veci samej nezačal podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako predpokladajú žalobcovia, ale až podaním žaloby vo veci samej. Žalovaný nielenže nemusel odpovedať na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, dokonca sa ňou ani nemusel zaoberať, teda žiadnym spôsobom sa oboznámiť s jej obsahom prípadne skutočnosťami tam uvedenými. Preto je zrejmé, že žalovaný mal na oboznámenie sa so žalobou, skutkovým ako aj právnym stavom oveľa kratší čas, ako uvádzajú žalobcovia vo vyjadrení. Pokiaľ ide o judikatúru uvádzanú žalobcami, ide o rozhodnutia nesúvisiace so skutkovým stavom v prejednávanej veci. Predmetné rozhodnutia sa týkajú okolností ospravedlňujúcich neprítomnosť priamo na pojednávaní, a teda v diametrálne odlišnom a neporovnateľne pokročilejšom štádiu súdneho konania v porovnaní so štádiom, keď došlo v tomto prípade k vydaniu rozsudku pre zmeškanie de facto okamžite po doručení žaloby protistrane. Podľa žalovaného všetky ním uvádzané dôvody je možno pokladať za ospravedlniteľné dôvody omeškania, a to predovšetkým z objektívne neovplyvniteľnej situácie v ktorej sa ocitol v kontexte udalostí, ktoré spôsobili zmeškanie lehoty na vyjadrenie. Dôvody uvádzané žalovaným nemôžu napĺňať znaky subjektívnej nečinnosti, ktoré by odôvodňovali zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných podaní a tam uvedených vyjadrení, pričom pokladá doteraz uvedené skutočnosti za dostatočne závažné pre to, aby sa pokračovalo v riadnom konaní o hmotnoprávnom nároku žalobcov. Predovšetkým s ohľadom na otázny nárok žalobcov a skutkový stav, podľa ktorého si uplatňujú vysokú sumu, považuje žalovaný riadne súdne konanie o hmotnoprávnom nároku žalobcov za jediné správne a spravodlivé riešenie sporu. Preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovie a prizná žalovanému plnú náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, resp. aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. K vyjadreniu žalovaného podali žalobcovia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že žalobcovia nerozumejú, v čom žalovaný vidí vnútornú rozpornosť v argumentácii žalobcov, že žalovaný už pred doručením žaloby na vyjadrenie zo strany súdu prvej inštancie (23.11.2018) bol preukázateľne oboznámený s predmetom sporu (už od 11.1.2018) a napriek tomu zostal pasívny a k žalobe sa nevyjadril, pričom však žalobcovia odmietajú priznať relevanciu listom žalovaného z augusta až októbra 2017, teda pred tým, ako boli nároky žalobcov riadne uplatnené u žalovaného a ktoré boli navyše adresované len niektorým žalobcom. Vnútorne si pritom protirečí samotný žalovaný, keď prosté angažovanie advokáta vydáva za znak aktívneho vystupovania v spore, napriek tomu, že tento advokát ostal voči druhej strane sporu úplne pasívny. JUDr. D. vykonal jeden úkon až vo vzťahu k súdu, nie k žalobcom, a to až v januári 2019, teda po zmeškaní lehoty na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný nijako nespochybňuje, že mal vedomosť a bol oboznámený s predmetom sporu už 12 mesiacov predtým, ako mu bola doručená žaloba zo súdu. Žalovaný bol teda v omnoho komfortnejšej situácii, ako mnohí iní žalovaní, ktorí musia kvalifikovane reagovať na doručenú žalobu, resp. doručený platobný rozkaz v 10-15-dňovej lehote, pričom o predmete sporu predtým nemuseli mať žiadnu vedomosť, keďže predžalobná výzva nie je vo všeobecnosti povinná. Nemožno pritom ignorovať a ani zľahčovať skutočnosť, že v prípade nárokov žalobcov sa aplikuje zákon č. 514/2003 Z. z., ktorý záväzne určuje dvojfázovú procedúru. Žalovaný prvú (predsúdnu) fázu procedúry podľa zák. č. 514/2003 Z. z. zjavne zľahčuje, má za to, že ju môže odignorovať, čo je v rozpore s dôvodovou správou k zákonu č. 514/2003
Z. z. Predsúdna fáza má prispieť k objasneniu veci, 6-mesačnú zákonnú lehotu má orgán verejnej moci využiť efektívne na objasnenie veci a vytvoriť tak podmienky pre prípadné uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení uplatnených nárokov. Tvrdenie žalovaného, že sa žalovaný ani vlastne nemusel oboznámiť s obsahom podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov žalobcu je prejavom arogancie moci a je potrebné ho dôrazne odmietnuť. Citovaná judikatúra je pritom použiteľná aj na zmeškanie lehoty na vyjadrenie k žalobe, pričom žalovaný mal v prípade zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe k dispozícii ešte aj ďalší procesný prostriedok nápravy, a to inštitút odpustenia zmeškania lehoty podľa § 122 CSP, ktorý ale z neznámych dôvodov nevyužil a jeho nevyužitie ani nevysvetlil. Z judikatúry vyplýva, že ospravedlniteľné môžu byť len také dôvody, ktoré bránili žalovanému aj v požiadaní o odročenie pojednávania, resp. v požiadaní o predĺženie súdom určenej lehoty na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný z neznámych dôvodov nepožiadal o predĺženie súdom určenej lehoty a ani túto svoju pasivitu nevysvetlil. Žalovaný sa snaží ex post ospravedlniť svoju pasivitu v spore. S prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti, najmä na dlhodobú známosť predmetu sporu žalovanému, povahu žalovaného, nevyužitie iných dostupných prostriedkov a nespôsobilosť dôvodov uvádzaných žalovaným ospravedlniť jeho pasivitu, posudzujúc celú vec v súlade s prezentovanou judikatúrou, nemôže byť táto snaha žalovaného úspešná. Preto žalobcovia považujú odvolanie žalovaného za nedôvodné, navrhujú ho zamietnuť a žalobcom priznať náhradu trov konania.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. h/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na druh preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim zamietnutie návrhu žalovaného na zrušenie vydaného rozsudku pre zmeškanie č. k. 3C/13/2018-250 zo dňa 30.1.2019.
13. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
14. Podľa § 277 ods. 1 a 3 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať (ods. 1). Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (ods. 3).
15. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že po podaní žaloby žalobcov prvoinštančný súd dňa 23.11.2018 doručil žalovanému do vlastných rúk túto žalobu s prílohami, poučením strany sporu o procesných právach a povinnostiach, spolu s uznesením č. k. 3C/13/2018-147 zo dňa 29.10.2018, ktorým žalovaného vyzval, aby ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril k podanej žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; zároveň v tomto uznesení žalovaného poučil v zmysle ust. § 273 CSP o tom, že ak žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Lehota na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe márne uplynula dňa 3.12.2018, žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Dňa 12.12.2018 zaslal žalovaný v zastúpení primátorkou mesta súdu žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe z dôvodu, že došlo k výmene štatutárneho zástupcu Mesta Skalica - primátora mesta s tým, že nová primátorka je vo funkcii od 28.11.2018 a potrebuje čas na oboznámenie sa s vecou, pričom žiada lehotu predĺžiť do 15.2.2019. Dňa 17.12.2018 doručili žalobcovia súdu žiadosť o rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Súd uznesením č. k. 3C/13/2018-163 zo dňa 11.1.2019 nevyhovel návrhu žalovaného na predĺženie lehoty danej v uznesení č. k. 3C/13/2018-147 zo dňa 29.10.2018. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2019. Žalovaný doručil súdu dňa 21.1.2019 vyjadrenie k podanej žalobe. Súd však postupom podľa § 273 CSP rozhodol o žalobe už rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel a vydanie takého druhu rozhodnutia odôvodnil splnením procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaného v rozsudku poučil, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné, okrem dôvodov podľa § 356 písm. b) CSP, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia podľa § 273 CSP a zároveň ho poučil o možnosti podať v lehote 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením vo veci, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP. Rozsudok pre zmeškanie č. k. 3C/13/2018-250 zo dňa 30.1.2019 žalovaný prevzal dňa 28.2.2019, pričom už dňa 7.2.2019 podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením k podanej žalobe s prílohami. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaný dôvodil, že na základe volieb do orgánov územnej samosprávy došlo dňa 28.11.2018 k výmene osoby štatutára Mesta Skalica, pričom novovymenovaná primátorka nemala dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s obsahom žaloby, keď predchádzajúci primátor v zápise o odovzdaní agendy neuviedol žiadne informácie o predmetnom súdnom konaní. Poukazoval tiež na rozsiahlosť žaloby a skutočnosť, že v nej vystupujú 15 žalobcovia so samostatnými nárokmi, preto nebolo možné sa k veci vyjadriť v rámci 10-dňovej lehoty. Ďalej poukazoval na to, že ku dňu 26.11.2018 skončila vo funkcii aj predchádzajúca prednostka mestského úradu, ktorá síce mala vedomosť o doručení predmetnej žaloby, avšak v zápise o odovzdaní agendy túto skutočnosť neuviedla, hoci na to bola v zmysle pracovného poriadku povinná. Napokon žalovaný dôvodil, že predmetom konania je dôležitý verejný záujem. Na základe tohto návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. 3C/13/2018-289 zo dňa 22.5.2019 tak, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol z dôvodu, že dospel k záveru, že výmena osoby štatutára v rámci plynutia 10-dňovej lehoty na vyjadrenie k žalobe nepredstavuje ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe. Poukázal na to, že funkčné obdobie primátora končí zložením sľubu novozvoleným primátorom, pričom zmena primátora nepredstavuje neočakávanú prekážku. Navonok bol voči súdu oprávnený konať za mesto primátor, alebo ním na zastúpenie splnomocnená alebo poverená osoba. Súd poukázal na to, že žalovaný, ktorý výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe riadne prevzal, nielenže v stanovenej 10-dňovej lehote nereagoval na výzvu súdu, ale pred jej uplynutím ani súd nepožiadal o jej predĺženie, urobil tak až po uplynutí lehoty, hoci dôvod nesplnenia lehoty poznal už počas plynutia lehoty. Mal za to, že výmena primátora žalovanému nebránila, aby si tento plnil svoje procesné práva a povinnosti, pričom žalovanému ani nemohol byť celkom neznámy predmet konania, keďže žalobcovia doručili žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
16. Hlavná odvolacia argumentácia žalovaného spočívala v tom, že dňa 28.11.2018 došlo na základe volieb, v priebehu plynutia lehoty na vyjadrenie k žalobe, k zloženiu sľubu novou primátorkou, ktorá tak nemala dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so žalobou, pričom uvádzal, že vzhľadom na znenie ust. § 12 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ktoré upravuje povinnosť zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva do 30 dní od vykonania volieb, bolo podľa žalovaného objektívne nemožné predvídať termín prevzatia funkcie novým primátorom. Znovu poukazoval na to, že sa v danom prípade jedná o hájenie verejných záujmov, ako aj na to, že obec nezastupuje len primátor, ale aj obecné zastupiteľstvo a celý riadiaci aparát, čo predstavuje dynamicky sa vyvíjajúci a meniaci organizmus. Mal za to, že napr. taký dlhodobý pracovný pobyt je neproporcionálnejšie banálnejší v porovnaní s objektívne neovplyvniteľnou výmenou orgánov v obci. Žalovaného pritom nemožno označiť za nepoctivého len z dôvodu, že nepodal včas vyjadrenie vo veci, pričom znakom pasivity nie je ani skutočnosť, že sa nevyjadril k žiadosti žalovaných o predbežné prerokovanie nároku, naopak mal za to, že bol vo vzťahu k žalobcom aktívny, keď ešte pred začatím sporu odpovedal na listy niektorých z nich. Mal za to, že súd si
zvolil najpohodlnejší postup pre rozhodnutie sporu, pričom sa mohol rozhodnúť aj pre prejednanie veci samej, čím žalovanému odňal právo konať pred súdom a znemožnil mu realizovať jeho procesné práva. Napokon namietal, že súd bol pred vydaním kontumačného rozsudku povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav možno považovať za nesporný.
17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
18. S doručením žaloby na súd spája procesné právo významné právne účinky. Jedným z nich je povinnosť súdu vec prejednať a rozhodnúť v primeranom čase, čím dochádza k prelomeniu dispozičného princípu, v prospech princípu procesnej ekonómie a práva na spravodlivý proces. Po doručení žaloby je preto súd povinný postupovať podľa § 167 ods. 2 CSP a doručiť žalobu so všetkými prílohami žalovanému, pričom žalovanému stanoví sudcovskú lehotu na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný je potom povinný v stanovenej lehote vyjadriť sa k podanej žalobe a substancovať tak skutkové tvrdenia na svoju obranu. V prípade, že žalovaný túto svoju povinnosť nesplní, umožňuje ustanovenie § 273 CSP, rozhodnúť o podanej žalobe vydaním kontumačného rozsudku v neprospech žalovaného.
19. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity žalovaného v sporovom konaní. Tento inštitút vychádza z toho, že v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany, teda nielen žalobca, ale aj žalovaný ak chce v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. V opačnom prípade je sankciou to, že skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav. Vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Čl. 8 Základných princípov CSP, ukladá stranám sporu povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd rozhodnúť už v tejto fáze konania kontumačným rozsudkom v neprospech žalovaného. V zmysle ust. § 273 CSP možno kontumačným rozsudkom rozhodnúť len spory o splnení povinnosti (teda subjektívne práva žalobcu na dare, facere, omittere, pati), pričom podmienky uvedené v ust. § 273 musia byť splnené kumulatívne.
20. Rozsudok pre zmeškanie možno v odôvodnených prípadoch zrušiť. V zmysle ust. § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný preukáže, že lehotu na vyjadrenie sa k žalobe zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu (napr. pobyt v nemocnici, dlhodobý pobyt v zahraničí), môže zmeškaný úkon (vyjadrenie k žalobe) doložiť súdu spolu s návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku.
21. Existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, je žalovaný povinný preukázať aj listinnými dôkazmi. Zákon pritom stanovuje prekluzívnu lehotu 15 dní na uplatnenie návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, ktorá je viazaná na moment subjektívneho dozvedenia sa o kontumačnom rozsudku. V prípade, že súd prvej inštancie z návrhu žalovaného zistí existenciu ospravedlniteľného dôvodu, rozsudok pre zmeškanie uznesením bez nariadenia pojednávania zruší a pokračuje ďalej v úkonoch podľa § 167 CSP, akoby k vydaniu kontumačného rozsudku nedošlo. Základným predpokladom pre takýto procesný postup súdom prvej inštancie, je však zo strany žalovaného tvrdenie a aj preukázanie relevantných dôvodov, pre ktoré podanie vyjadrenia k žalobe zmeškal.
22. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených právnych záverov, dospel odvolací súd v danom prípade k záveru, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu nedôvodné. Žalovaný napriek jednoznačnej výzve súdu žalovanému riadnej doručenej, nesplnil svoju základnú
povinnosť v sporovom konaní vyjadriť sa v stanovenej lehote k podanej žalobe. Po vydaní rozsudku pre zmeškanie, v podanom návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku neuviedol potom žiadne skutočnosti, ktoré by zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe žalovaným ospravedlňovali. Tak ako zistil súd prvej inštancie, aj odvolací súd konštatuje, že zmena osoby na pozícii primátora mesta - t. j. zmena v osobe štatutára nepredstavuje sama o sebe ospravedlniteľný dôvod pre odpustenie zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe v súdom jednoznačne stanovenej lehote. Žalovaný je právnická osoba, na jeho strane nedošlo k žiadnej zmene v procesnej subjektivite v súvislosti s výmenou primátora, stále je to ten istý subjekt. Žaloba s výzvou súdu na vyjadrenie sa k nej, bola žalovanému doručená dňa 23.11.2018, kedy žalovaný mal štatutára, ktorý mal právomoc vykonávať funkciu primátora mesta až do posledného dňa výkonu jeho funkcie, čiže niesol plnú zodpovednosť za to, aby mesto podalo vyjadrenie k podanej žalobe žalobcov včas. Žalovaný pritom sám v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvádza, že poverená prednostka Mestského úradu v Skalici JUDr. P. B., hoci mala vedomosť o podanej žalobe, pri odovzdávaní svojej funkcie dňa 27.11.2018 v zápise túto skutočnosť neuviedla. Avšak to, že orgány Mesta Skalica zanedbali v tom čase svoje povinnosti, nezbavuje mesto ako stranu sporu, splniť si povinnosť uloženú mu súdom. Ak aj došlo v priebehu plynutia lehoty na vyjadrenie k žalobe dňa 28.11.2018 k zmene v osobe primátora, rovnako novoustanovená primátorka okamihom zloženia sľubu mala právomoc mesto v predmetnom spore ako štatutár zastupovať, a teda aj všetky z toho plynúce povinnosti. Skutočnosť, či si konkrétny zamestnanec, či orgán mesta svoju povinnosť v súvislosti s výzvou súdu na vyjadrenie sa k žalobe nesplnil, neospravedlňuje mesto z nesplnenia si tejto povinnosti. To ako mesto organizačne zabezpečuje plnenie si svojich povinností vo vzťahu k tretím osobám, tu súdu, je výslovne jeho interná záležitosť. V prípade, že novozvolená primátorka v rámci preberania funkcie sa nestihla s predmetom sporu oboznámiť, mala možnosť, ešte v rámci plynutia lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, požiadať súd o predĺženie tejto lehoty. Rovnako mohol žalovaný okamžite potom, ako sa dozvedel, že lehotu na vyjadrenie sa k sporu zmešká, požiadať podľa § 122 CSP súd o odpustenie zmeškania lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, čo rovnako nevyužil. Žalovaný nielen že teda o predĺženie lehoty v rámci jej plynutia nepožiadal, nepožiadal ani o jej odpustenie a až s omeškaním 9- dní požiadal dňa 12.12.2018 o predĺženie lehoty až do 15.2.2019. Samotné vyjadrenie k žalobe predložil súdu až 21.1.2019. Vzhľadom na takýto postup žalovaného, ktorý, ako bolo preukázané, mal v tejto veci k dispozícii aj advokáta, nemožno konanie žalovaného vyhodnotiť inak, ako pasívne. Na strane žalovaného neexistovala žiadna prekážka na strane jeho štatutárnych orgánov, ktorá by im bránila za žalovaného riadne a včas konať. To, že nová primátorka prípadne nevedela dostatočne vopred, kedy bude ustanovujúca schôdza, na ktorej bude skladať sľub, nezbavovalo povinnosti predchádzajúceho primátora, za mesto v tejto veci konať a záujmy mesta naďalej hájiť, navyše, ako správne zdôrazňuje aj sám žalovaný, ak ide o vec týkajúcu sa verejného záujmu. Pôvodný primátor bol povinný plniť si svoje povinnosti až do okamihu zániku jeho funkcie a nová primátorka už od okamihu zloženia sľubu. V prípade, že potrebovali dlhšiu lehotu, nič nim nebránilo, oveľa skôr, ako až dňa 11.12.2018 požiadať o predĺženie lehoty, pričom samotné vyjadrenie k žalobe podal žalovaný až po dvoch mesiacoch od jej doručenia (23.11.2018) dňa 21.1.2019. Z tohto hľadiska skutočne nemožno mať za to, že žalovaný vyvíjal dostatočnú aktivitu v spore na popretie skutkových tvrdení žalobcov a predloženie svojich prostriedkov procesnej obrany. Predmet sporu pritom bol žalovanému známy, keď mu bola doručená žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku, za ktorým účelom mesto aj malo k dispozícii advokáta. Pôvodnému ani novému štatutárovi žalovaného teda nič nebránilo plniť si svoje povinnosti. O prekážku na strane žalovaného by mohlo ísť napr. vtedy, kedy by jeho štatutár zo skutočne objektívnych dôvodov, nemohol funkciu vykonávať, napr. pre hospitalizáciu, pričom by nebol schopný poveriť konkrétneho zamestnanca, či zástupcu mesta splnením povinnosti v zmysle uznesenia súdu.
23. Odvolací súd má tak za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v danom prípade formalisticky, ale v zmysle zásad civilného sporového konania upravených v čl. 8, čl. 10, čl. 17 Základných princípov CSP, preto bolo dôvodné, aby pri splnení podmienok v zmysle ust. § 273 CSP, rešpektoval záujem zákonodarcu vyjadrený v týmto ustanovením na kontradiktórnom a čo najrýchlejšom a efektívnom skončení strán sporu. Jeho postupom nedošlo, vzhľadom na dobu od doručenia výzvy na vyjadrenie sa k žalobe (23.11.2018) do dňa vyjadrenia sa žalovaného (21.1.2019) a napokon do dňa vydania kontumačného rozsudku (30.1.2019), k žiadnemu odňatiu procesných práv žalovaného, nakoľko tomuto bolo rozhodnutie súdu s príslušnými listinami riadne doručené, mal nad rámec stanovenej lehoty ponechanú navyše súdom (do vydania uznesenia č. k. 3C/13/2018-163 zo dňa 11.1.2019 o zamietnutí návrhu na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa) dostatočnú lehotu na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný napriek tomu nevyužil ani možnosť požiadať o predĺženie lehoty ešte v rámci plynutia riadnej lehoty na vyjadrenie k žalobe, alebo postupom podľa § 122 CSP žiadosťou o odpustenie zmeškania tejto
lehoty. Ktorý konkrétny štatutár, či zamestnanec žalovaného si túto povinnosť za žalovaného nesplnil, nie je rozhodujúce, podstatné je, že žalovaný objektívnu možnosť mal, ale ju bez vážnych dôvodov nesplnil.
24. Pokiaľ ide o poslednú námietku žalovaného, že súd prvej inštancie mal pred vydaním rozsudku pre zmeškanie skúmať, či žalobcami tvrdený skutkový stav je nesporný, tak táto námietka nemá oporu v znení zákonného ustanovenia § 273 ani § 275 CSP. V ust. § 273 CSP sa vyslovene uvádza, že súd rozsudkom pre zmeškanie žalobe vyhovie, čo znamená, že sankciou pre žalovaného je práve to, že skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav. Nespornosť jeho skutkových tvrdení, je potom v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP daná práve tým, že žalovaný jeho tvrdenia výslovne nepoprel, čím sa teda považujú zo zákona za nesporné. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, pokiaľ žalobe žalobcov v zmysle § 273 CSP v celom rozsahu vyhovel.
25. Vzhľadom na to, že odvolací súd z argumentov žalovaného nezistil existenciu relevantných dôvodov, pre ktoré žalovaný vyjadrenie k žalobe v stanovenej lehote objektívne podať nemohol, má za to, že súd prvej inštancie dôvodne návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie napadnutým uznesením zamietol.
26. Prípadné ďalšie odvolacie argumenty žalovaného považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
27. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
28. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
29. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. V tomto odvolacom konaní boli plne úspešní žalobcovia 1. až 15., a preto im podľa cit. ust. vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému. Odvolací súd preto žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).