Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoCsp-5-2020.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoCsp/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX X., proti žalovaným: 1. X. Q. U., so sídlom Q. XXX/X, XXX XX X., G.: XX XXX XXX, 2. Q. - T. sF. X.., W. XX, XXX XX O., G.: XX XXX XXX, 3. G.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XX, XXX XX W., žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení JUDr. Michal Krutekom, advokátom, AK Krutek & Kurucová, so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2Csp/53/2018-87 zo dňa 20.05.2019, takto
rozhodol:
Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a uložil žalobcovi nahradiť žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 1.1 V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca ako dotknutá osoba sa včas podanou žalobou v konaní domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa XX.X.XXXX, ktorej predmetom bol byt č. X na prízemí bytového domu, súpisné číslo XXX, ul. Q. v X. vo výmere XX,XX mX , nachádzajúce sa na parcele č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, vedenej E. úradom X., katastrálny odbor a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/ XXXXXX. Ďalej uviedol, že v prejednávanej veci navrhli vykonanie dražby vlastníci bytov ako žalovaný v 1. rade v zastúpení správcom v bytovom dome, v ktorom sa nachádza predmetný byt žalobcu, ktorí boli v zmysle § 7 ods. 1 ZDD ako osoby, ktoré vykonávajú záložné právo, oprávnení navrhnúť vykonanie dražby podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z listín dražobnej spoločnosti, teda žalovaného v 2. rade, mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby podal návrh na vykonanie dražby bytu vo vlastníctve žalobcu žalovanému v 2. rade, o čom svedčí zmluva o vykonaní dražby Q. č. XXX-X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX na uspokojenie pohľadávky, ktorú tvorí dlh žalobcu spočívajúci v neplnení si povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o výkone správy poukazovať na účet správcu mesačne preddavok vopred, ktorého výšku, a to do fondu prevádzky, údržby a opráv, určili vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a nedoplatok, ktorý bol vyúčtovaný žalobcovi pri ročných vyúčtovaniach. Mal za preukázané, že ku dňu 17.01.2018 predstavoval dlh voči žalovanému v 1. rade sumu 2.228,80 Eur. Zo zápisnice predloženej žalovaným v 2. rade je zrejmé, že na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ul. Q. XXX v X. dňa XX.XX.XXXX bolo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov prijaté uznesenie, v ktorom bolo vyjadrené schválenie vykonania dobrovoľnej dražby predmetného bytu. Zároveň uviedol, že žalobca žiadny spôsobom nepreukázal, že by pohľadávka žalovaného v 1. rade voči nemu ku dňu 17.01.2018 bola nižšia ako suma 2.000,- Eur. Žalobca platby vykonával nepravidelne a pre
neustále narastajúci dlh mal súd prvej inštancie za to, že správca bytového domu oprávnene pristúpil k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, na ktorej sa skôr dohodli vlastníci bytov a nebytových priestorov. Dospel k záveru, že práve porušenie právnej povinnosti žalobcu bolo nepopierateľným dôvodom k začatiu výkonu záložného práva žalovaného v 1. rade formou dobrovoľnej dražby. Bol toho názoru, že pri neexistencii tak dostatočného inštitútu, akým je záložné právo v danom prípade, by ináč vlastníci bytov a nebytových priestorov čelili opakovaných žalobám o peňažné plnenie, ktoré sa každý mesiac opakuje. V prípade, že by tak vysoká pohľadávka nebola uhradená, nemohlo by sa vykonať zateplenie bytovky, nakoľko banka žalovanému v 1. rade nechcela dať úver a až následne po vykonaní dražby a následnom vysporiadaní pohľadávky sa bytovka zateplila. Konštatoval, že i uvedená skutočnosť potvrdzuje, že tento inštitút má svoje zákonné a etické opodstatnenie a dáva dostatočné garancie ostatným vlastníkom v bytovom dome, aby v prípade potreby dali dlžníkovi/susedovi čas na úhradu dlžnej platby, aby tento nemusel čeliť žalobám o peňažné plnenie zakaždým, ak sa nevyplatí platba do fondu v lehote splatnosti. Zároveň uviedol, že žalobca má aj iné dlhy, o čom svedčí aj skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 5OdK/84/2018-17 zo dňa 22.02.2018 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz. Na základe uvedeného mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Pokiaľ sa týka žalovaného v 2. rade ako dražobníka, ten vykonal dražbu predmetného bytu dňa 20.04.2018. Vydražiteľovi ako žalovanému v 3. rade bol na nej udelený príklep, pričom v zmysle § 26 ods. X N. žalovaný v 3. rade riadne uhradil cenu dosiahnutú vydražením, čím sa stal výlučným vlastníkom ku dňu konania dražby, a to na základe právnej skutočnosti - udelenia príklepu licitátorom. Žalovaný v 2. rade vykonal uvedenú dražbu v zmysle a v súlade s ustanoveniami ZDD. Zo strany žalovaného v 2. rade nedošlo k žiadnemu porušeniu ZDD, ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Na záver uviedol, že pokiaľ žalobca namietal ohodnotenie bytu znaleckým posudkom, že táto nezodpovedá jeho cene, poukázal na to, že v prípade, ak nesúhlasil s hodnotou bytu, mohol vzniesť námietky voči znaleckému posudku a mohol si dať vypracovať nový znalecký posudok. Taktiež uviedol, že nemožno hovoriť, že by vykonanie dražby bolo vo vzťahu k hodnote predmetu dražby za neprimerané. Dlh žalobcu predstavoval sumu 2.228,80 Eur, pričom hodnota predmetu dražby bola podľa znaleckého posudku 6.826,52 Eur. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že konkurz na jeho majetok bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 50dK/84/2018, zo dňa 22.02.2018. Dražba sa uskutočnila 20.04.2018. O tejto skutočnosti dražobníka upozornil. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie neskúmal ani rozsah nároku dodávateľa služieb, pri realizácii záložného práva dobrovoľnou dražbou. Súd prvej inštancie podlá jeho názoru náležité neskúmal odôvodnenosť výšky pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ani právny základ týchto údajných pohľadávok. Pred udelením príklepu bol vyhlásený konkurz, a preto malo byť od dražby upustené. Ďalej uviedol, že navrhoval súdu prvej inštancie, aby preskúmal Zmluvu o výkone správy a vyžiadal od poskytovateľa služieb prehľady platieb a úhrad za minulé roky. Z praxe súdov sú známe prípady zistenia neprijateľných zmluvných podmienok v podobe zmluvných pokút a navýšení dlhov denným úrokom v úžernej výške. Tieto nekalé praktiky často slúžia na splnenie podmienok pre výkon dobrovoľných dražieb. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti opomenul odôvodniť. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že vzhľadom na ustanovenie § 167g ods. 2 ZoKaR a ustanovenie § 167k ods. 3 ZoKaR nemalo preto vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov žiadne relevantné účinky a týchto vo výkone ich záložného práva žiadnym spôsobom neobmedzovalo. Vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa ustanovenia § 167k ods. 3 ZoKaR ako neskorší zabezpečení veritelia pristúpili k výkonu zabezpečovacieho práva k bytu, na základe čoho predmetný byt prestal podliehať konkurznému konaniu. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 14a ods. 8 ZoVB má prehlasovaný vlastník právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do 3 mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká.
Zároveň uviedol, že na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca svoje zákonom priznané právo nevyužil, čím došlo k preklúzii nároku žalobcu. Je rovnako zrejmé, že súd v prejednávanej právnej veci má skúmať neplatnosť dobrovoľnej dražby, nie však neplatnosť schôdze hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Predmetný nárok žalobcu bol premlčaný na základe ustanovenia § 14a ods. 8 ZoVB.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že pod vplyvom skutkových a právnych zistení (konflikt záujmov - B. F. ako zakladateľka a spoločníčka žalovaného v 2. rade, ktorá je v príbuzenskom vzťahu so žalovaným v 3. rade U. F., sporné uznesenie vlastníkov bytov, neupustenie od dražby, spornosť pôvodu a výšky pohľadávky, čakanie na jej „zvyšovanie" a arbitrárnosť rozsudku súdu prvej inštancie), je presvedčený o tom, že predmetný rozsudok je nevyhnutné zrušiť, tak ako navrhol v odvolaní.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným domáha sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. Z dôvodu neuhradenia dlhov vyplývajúcich zo Zmluvy o výkone správy žalobcom, ako aj z dôvodu neustáleho porušovania povinností žalobcu ako vlastníka bytu, najmä povinností upravených v § 10 ods.1, 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome ako záložní veritelia rozhodli začať s výkonom ich zákonného záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Z odpisu notárskej zápisnice zo dňa 20. apríla 2018 (č.l. 3 spisu) vyplýva, že notárskou zápisnicou bol osvedčovaný priebeh vykonania opakovanej dobrovoľnej dražby a predmetom dražby bol byt na prízemí bytového domu vo výmere XX,XX m2, ktorý pozostáva z predsiene, jednej obytnej miestnosti spojenej s kuchyňou a WC, pričom podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu je XXXX/XXXXXX, ktorých výlučným vlastníkom bol v danej veci žalobca. Dražba bola vykonaná žalovaným v 2. rade ako dražobníkom na návrh žalovaného v 1. rade ako navrhovateľom dražby, v rámci ktorej mal nadobudnúť príklepom vlastnícke právo žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ. Zo zápisnice zároveň vyplýva, že predmet dobrovoľnej dražby bol ocenený znalcom G.. T. T. dňa XX.XX.XXXX v znaleckom posudku na sumu 6.800,- Eur a cena dosiahnutá vydražením bola vo výške 6.400,- Eur.
7. Odvolací súd uvádza, že záložné právo umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či pohľadávka existuje a v akej výške. V zákone sa nenašiel priestor na žiadnu obligatórnu preventívnu súdnu kontrolu primeranosti výkonu záložného práva. Aplikačná prax potvrdzuje až chaotickú ochranu dlžníkov, a to aj po poskytnutí právnej služby, tiež neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na druhej strane veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality.
8. Práve záložné právo má značný podiel na novom fenoméne v súkromnom práve s názvom predátorský výkon práva. Najobvyklejšia argumentácia záložných veriteľov pri obhajobe výkonu záložného práva je o tom, že dlžník si neplní záväzky a tak je daný dôvod záložné právo vykonať a výška pohľadávky po jej splatnosti nie je v tomto smere rozhodujúca.
9. Hoci Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/13) nedeklaroval rozpor Slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s Únijným právom pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov dôležité sú dôvody tohto rozhodnutia. Súdny dvor Európskej únie v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Únie
predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.
10. V prejednávanej veci dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva žalovaného v 1. rade požadovať od žalobcu ako dlžníka splnenie dlhu s právom žalobcov na obydlie. Je preto povinnosťou súdov tento konflikt práv vyriešiť. Pre jeho vyriešenie je nevyhnutné posúdenie primeranosti výkonu záložného práva, avšak z dôvodov napadnutého rozsudku v tomto smere vanie argumentačné ticho aj v otázke obydlia žalobcu.
11. Výkon záložného práva ako každý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
12. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
13. V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu dlh žalobcu spočíva v neplnení si povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o výkone správy poukazovať na účet správcu mesačne preddavok vopred, ktorého výšku, a to do fondu prevádzky, údržby a opráv, určili vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a nedoplatok, ktorý bol vyúčtovaný žalobcovi pri ročných vyúčtovaniach. Ku dňu 17.01.2018 mal predstavovať dlh voči žalovanému v 1. rade sumu 2.228,80 Eur. Podľa § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. Cena za ktorú bol predmet dražby vydražený je 6.400 Eur, pričom vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Odvolací súd upozorňuje, že cena jednoizbového bytu sa v F. pohybuje v rozpätí od XX.XXX B. do XX.XXX B. (napr. dvojizbový byt v X. o výmere XX mX je na predaj za XX.XXX Eur v čase rozhodovania odvolacieho súdu, viď S..sk).
14. Primeranosť dobrovoľnej dražby je nutné posudzovať aj s prihliadnutím na to, či v tom - ktorom prípade nie je možné domôcť sa vymoženia pohľadávky aj inými, menej invazívnymi spôsobmi, resp. či už takéto iné spôsoby boli vyskúšané a zlyhali.
15. Ak v prejednávanej veci veriteľ mohol vymôcť svoju pohľadávku voči žalobcovi žalobou na plnenie a následne exekúciou, kde by sa dlžná suma mohla uhradiť napr. zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov žalobcov, je výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou neprimeraný a predčasný. Kým základné súdne konanie ako aj exekučné konanie umožňuje vymôcť dlh rôznymi spôsobmi vrátane povolenia splátok, dobrovoľná dražba vo svojom výsledku počíta s predajom zálohu bez akejkoľvek alternatívy. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou by tak mal prichádzať do úvahy len ako ultima ratio. Ak veriteľ nevyčerpal iné možnosti vymoženia dlhu, podľa odvolacieho súdu ide o kolíziu s princípom proporcionality ako ústavného princípu, ktorý musí byť v súkromnoprávnych vzťahoch rešpektovaný.
16. Keďže v predmetnom prípade sa výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby dostal do kolízie s princípom proporcionality a právom žalobcu na obydlie, nepostupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ neposkytol ochranu pred neprimeraným výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou.
17. Osobitne sa žiada zdôrazniť, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 2. júna 2011 a uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013), a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie
speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec). V uvedenej súvislosti ústavný súd opakuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva (II. ÚS 237/2011). Podľa názoru ústavného súdu zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene) nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si veci (k rovnakému záveru dospela napríklad aj rakúska judikatúra: pozri rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdu [OGH] sp. zn. 6 Ob 111/10g z 24. 6. 2010 body 2.2. a 3., dostupné na internete: http://www.ris.bka.gv.at). Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie (m. m. II. ÚS 261/2013). Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014).
18. Závery v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 23/13 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EU C-34/13 zosumarizovali princípy, na ktorých základe treba posudzovať existenciu podmienok na vykonanie mimosúdnej dražby, a to princíp proporcionality, primeranosti a.i. Súd prvej inštancie nedal odpoveď, či v danom prípade nenastal stav ultima ratio na predaj bytu žalobcu bez súdneho procesu, teda bez povolenia splátok v základnom konaní, ktorý žalobca sám pred uskutočnením dražby navrhoval alebo povolenia splácania dlhu v exekučnom konaní a vôbec bez ochrany povinného. Súd prvej inštancie zároveň nedal odpoveď, či veriteľ sa mohol domáhať vykonania iného primeranejšieho spôsobu výkonu záložného práva (PL ÚS 23/2014). Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že byt, v ktorom býva žalobca, spĺňa prvky obydlia.
19. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
20. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
21. Mimo už konštatovaného argumentačného ticha v otázke proporcionality, existencie preskúmania výšky dlhu, obydlia žalobcu odvolaciemu súdu nie je jasné, ako dospel prvoinštančný súd k záveru o prijateľnosti a akceptovateľnosti hodnoty bytu. Žalobca totižto v konaní namieta, že dražba nie je v poriadku pre nízku jeho hodnotu a súd prvej inštancie konštatuje nevznesenie námietok a nevypracovanie vlastného znaleckého posudku.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že súd nie je nástrojom na odobrovanie procesov mimo garancie nezávislého tribunálu bez skúmania, vyrovnávania a napokon nastoľovania spravodlivej rovnováhy medzi právami strán sporu.
22. Uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie došlo k zjavnému porušeniu práva na spravodlivý proces.
23. Z týchto dôvodov odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Posúdi existenciu výšky dlhu, pričom cena bytu je zjavne podozrivo nízka, posúdi proporcionalitu vo svetle dôvodov tohto uznesenia, vyporiada sa s námietkou premlčania a existenciou § 167g Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k namietanému upusteniu od dražby, dá odpoveď na namietaný konflikt záujmov vydražiteľa s p. B. (č.l. 125 spisu) ako zakladateľkou a spoločníčkou žalovaného v 2. rade a zistí ďalšie dôležité okolnosti veci.
25. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť žalobu žalobcu v naznačenom smere a rozhodnutie odôvodní podľa požiadaviek upravených v ustanovení § 220 ods. 2 CSP s akcentom na presvedčivosť.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).