Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/325/2019

Potvrdené rozhodnutím 21CoP/4/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. G., F. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., pracovisko J., dieťa rodičov: otca E. G., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. U. XX, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Turcsányim, advokátom, Krmanova 14, Košice a matky E. R. G., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XX, za účasti Krajskej prokuratúry H., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/325/2019-135 zo dňa 29.09.2020, takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti rodičov E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Turcsányim, advokátom, Krmanova 14, Košice a E. R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, o zníženie výživného takto

rozhodol:

I. Súd návrh na zníženie výživného z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Otec podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh, ktorým žiadal zmeniť rozsudok Okresného súdu v Michalovciach sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. tak, aby ho zaviazal prispievať na výživu maloletej znova sumou po 65,-- eur mesačne. Odo dňa vydania rozsudkov nastali podstatné zmeny v majetkových schopnostiach a pomeroch otca, že tento nie je schopný plniť ani vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach vo výške 65,-- eur a nie to ešte upravenú rozsudkom krajského súdu, ktorý ju zvýšil na sumu 100,-- eur mesačne. Otec maloletej stratil zamestnanie v mesiaci október 2018 a nevie si doteraz nájsť zamestnanie, čím sa dostáva do značných finančných problémov a je nútený si neustále požičiavať peniaze od známych na uspokojenie svojich základných potrieb a výdavkov, ktoré má a plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletej. Otec nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 100,-- eur tak, ako mu to nariadil Krajský súd v Košiciach. Pravidelné výdavky otca spojené s úhradou platieb do domu, v ktorom žije, vo výške 58,-- eur mesačne, ďalší dom, ktorý zdedil po nebohej matke ho stojí 17,-- eur mesačne, úhrady mesačných splátok Prvej stavebnej sporiteľni po 100,-- eur mesačne, ďalej náklady na výživu otca predstavujú od 150,-- do 200,-- eur mesačne. Naviac otec má náklady na kredit do mobilného telefónu, naftu do motorového vozidla, ktoré mu bolo dávnejšie darované. Výživné, ktoré bolo určené Krajským súdom v Košiciach vo výške 100,-- eur a to aj napriek tomu, že konajúcemu súdu preukázal, že môže platiť maximálne vo výške 65,-- eur, krajský súd neuznal, hoci otec dostatočným spôsobom pred Okresným súdom v Michalovciach preukázal, že nie je schopný platiť viac ako 65,-- eur mesačne. V súčasnej dobe otec je bez pracovného pomeru od mesiaca október 2018, preto nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére vo výške 100,-- eur určenú krajským súdom a žiada zmeniť vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach na sumu 65,-- eur mesačne. Súdu predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 28.11.2018, z ktorého vyplynulo, že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, potvrdenie o evidencii na úrade práce, rodný list dcéry. Doložil potvrdenie o zdravotnom stave zapríčinené autohaváriou, ktorá sa stala v roku 2015.

2. Súd doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 18.02.2020, na ktorom vypočul účastníkov konania, na ktorom otec uviedol, že u neho došlo k zmene pomerov v tom, že má zdravotné problémy spôsobené dopravnou nehodou, ktorá sa stala v roku 2015, ale problémy začal mať až teraz a preto chodí po vyšetreniach a došlo k zmene aj v tom, že je nezamestnaný a jeho posledným zamestnávateľom bola spoločnosť M., kde mal pracovný pomer na dobu neurčitú a tento pracovný pomer skončil. Na otázku súdu, akým spôsobom došlo k skončeniu pracovného pomeru otec uviedol, že tento skončil on a dôvodom skončenia bola skutočnosť, že v práci používal motorové vozidlo a myslel si, že mu zamestnávateľ dá zamestnanecké auto, ale mu ho nedal, preto došlo k skončeniu pracovného pomeru, ktorý skončil on sám. Na otázku súdu, aké má vzdelanie a v akom odbore je vyučený uviedol, že je vyučený murár. Na svoj život je nútený si požičiavať a na výživu maloletej za neho platí Dr. G., ktorý za neho dlhodobo uhrádza výživné preto, aby sa otec nedostal do nepriaznivej situácie pre neplnenie výživného. Na tomto pojednávaní bola vypočutá matka, ktorá s návrhom na zníženie nesúhlasila a vysvetľovala otcom uvádzané požičiavanie aj úhradu výživného Dr. G.. Matka uviedla, že ide o advokáta, u ktorého otec dlhodobo pracoval a matka si myslí, že otec pracuje, ale je to vykazované ako forma pôžičky. Matka uviedla, že otec má 51 rokov a pri svojom veku odpracoval 4 roky. Matka uviedla, že ona je invalidná dôchodkyňa a aj napriek tomu je zamestnaná a svojho bývalého manžela živila 12 rokov, a neskôr sa na istý čas zamestnal a dnes ho platí Dr. S. G.. Otec počas vzájomného spolužitia mal povedať, že sa nechce zodrať, aby v 50-ke zomrel, preto sa dal 12 rokov živiť manželkou, neskôr ho živila jeho matka, po jej úmrtí sa na chvíľu zamestnal. Matka má informácie od rodinných známych, že v mieste trvalého bydliska sa nezdržiava, otec má byť videný na aute s mobilným telefónom, preto si matka myslí, že je zamestnaný, hoci bez pracovnej zmluvy. Otec dcére vypisoval, že nie on sa mal o ňu starať, ale ona o neho s tým, že jej píše... „ty uvidíš ako dopadneš, keď sa o mňa starať nebudeš“. Kolízna opatrovníčka navrhla návrh zamietnuť. Otec v konaní doložil potvrdenie o zamestnaní so zamestnávateľom M. s.r.o., z ktorého vyplynulo, že skončil pracovný pomer začatý od 03.07.2018, ktorý trval do 15.10.2018, ukončil dohodou. Súd v konaní vypočul svedka Dr. G., ktorý uvádzal, že rodine pomáha od roku 2013 a od roku 2013 rodine poskytol pôžičku vo výške 6 000,-- eur a uvádzal, že otec pre neho žiadnu prácu nevykonáva, preto nejde o odmenu za vykonanú prácu. Svedok uvádzal, že v minulosti poskytol pôžičku aj matke a táto mu nikdy nebola vrátená a uviedol, že pomáha nielen otcovi, ale aj iným ľuďom, ktorí majú finančné problémy a v prípade, ak otec predá dom ktorý má a ak mu bude priznaný dôchodok, požičané peniaze vráti. Súd vyzval zamestnávateľa, či v prípade, ak by nepožiadal o skončenie pracovného pomeru, či by v tejto spoločnosti mohol pracovať aj ďalej a na výzvu súdu obchodná spoločnosť M. podaním na č.l. 110 oznámila, že otec sám požiadal o rozviazanie pracovného pomeru a po jeho odchode miesto zostalo neobsadené. Otec ďalej v konaní doložil lekársku správu č.l. 114, z ktorej vyplynulo, že u neho pretrváva pocit tŕpnutia rúk s farebnými zmenami na prstoch, aj lekársku správu zo dňa 18.06.2020 s odporúčaním rehabilitácie. Otec doložil úhrady od Dr. G. na výživné pre dieťa (č.l. 119-124). Na pojednávaní konanom dňa 29.09.2020 prokurátor, ktorý vstúpil do začatého konania zisťoval dobu pracovnej neschopnosti otca, ktorý uviedol že je to po dobu jedného roka a nevie, kedy posudková komisia bude posudzovať jeho zdravotný stav, pričom jeho advokát uviedol, že aj v prípade, ak by bol otcovi priznaný invalidný dôchodok, nedokáže platiť výživné vo výške 100,-- eur. Matka na tomto pojednávaní uviedla, že sama je invalidná dôchodkyňa a navrhla otcovi, aby ona jemu platila 100,-- eur mesačne, nech prevezme starostlivosť o ich dcéru, ktorá študuje v Bratislave, má veľmi dobré výsledky, aby prevzal starostlivosť o ňu on sám. Otec uviedol, že nie je spôsobilý starostlivosť prevziať a aj prokurátor navrhol návrh zamietnuť.

3. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

4. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

5. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

8. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Zníženia výživného sa môže povinný rodič domáhať, ak u neho nastane taká zmena pomerov, ktorá by mu znemožňovala platiť výživné v pôvodnej výške. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v tomto ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“). Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča.

10. Maloletá T. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany svojich rodičov, lebo študuje na jazykovom gymnáziu v Bratislave. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 16.12.2015).

11. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy prihliadať na pomery rodičov, pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej, prihliadol na celkovú hodnotu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj i spôsob života.

12. Pre rozhodnutie o zmene výživného je potrebné porovnať pomery v čase poslednej úpravy výživného, o ktorom rozhodoval Okresný súd v Michalovciach v konaní vedenom pod sp. zn. dňa 23.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 30.11.2018, kedy odvolací súd posúdil spôsobilosť otca prispievať na výživu nie v rozsahu určenom prvoinštančným súdom vo výške 65,-- eur, ale určil mieru spôsobilosti otca participovať na výžive pre dieťa sumou po 100,-- eur mesačne. V tom čase otec mal dom, v ktorom býval, bol spoluvlastníkom ďalšej nehnuteľnosti, s ktorou mal výdavky. Ďalej otec mal v tom čase výdavok na mobilný telefón, ktorý bol súdom vyhodnotený tak, že výživné má prednosť pred týmito nie nevyhnutnými výdavkami, lebo nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti pre dieťa. V konaní bolo konštatované, že otcom deklarované výdavky prevyšujú jeho príjmy, preto odvolací súd skonštatoval, že je dôvodné predpokladať, že jeho príjem je vyšší ako preukázaný a otcom deklarovaný. V čase rozvodu manželstva bol otec zamestnaný a to od 03.07.2017 a jeho čistý príjem predstavoval 410,-- eur a poberal príspevok na stravu vo výške 49,-- eur mesačne, mal príjem z prenájmu nehnuteľností urbárskej spoločnosti vo výške 131,-- eur mesačne, bol vlastníkom dvoch rodinných domov, uhrádzal náklady s tým spojené a ostatní spoluvlastníci sa nepodieľali na úhradách. Mal náklady na ošatenie, hygienu, stravu v práci, mobil, náklady na pohonné hmoty 70,-- eur, daň z nehnuteľnosti 62,-- eur, splácal úver po 120,-- eur

mesačne. Matka v tom čase bola invalidnou dôchodkyňou, popri tom pracovala, aby dokázala zabezpečiť starostlivosť o dieťa, ktoré bolo v tom čase vo veku 13 rokov.

13. Pri posudzovaní zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa v tomto konaní bolo konštatované, že došlo k zmene pomerov v tom, že dieťa má o dva roky viac, teda je staršie, s čím sú zvýšené výdavky na jeho výživu najmä v tom, že maloletá študuje v Bratislave na rusko-anglickom gymnáziu a má zvýšené výdavky na internátne ubytovanie, stravu mimo miesta bydliska dieťaťa, nákup električenky, školských potrieb, internetu, telefónu aj oblečenia aj kozmetiky. Maloletá absolvovala v roku 2019 študijný pobyt v Moskve, ktorý hradila matka vo výške 1 000,-- eur a matka jej dala na pobyt vreckové vo výške 300,-- eur. Dcéra má gynekologické problémy, užíva gastro lieky, na ktoré matka mesačne dopláca 30,-- eur, maloletá renovuje chrup ako predprípravu pre nasadenie zubného strojčeka, čo raz za tri mesiace predstavuje sumu 100,-- eur a náklady na strojček matka očakáva vo výške 1 000,-- eur, na ktorých sa otec nad rámec určeného výživného nepodieľa.

14. U otca nastala zmena pomerov iba v tom, že je bez pracovného pomeru, ktorý mal v čase ostatného rozhodovania prvoinštančného súdu a z tohto zamestnania mal príjem 410,-- eur, vrátane príspevku na stravu vo výške 49,-- eur, pričom sa tohto zamestnania otec vzdal sám tak, že tento pracovný pomer ukončil dohodou dňa 15.10.2018, čo potvrdil jeho posledný zamestnávateľ a túto skutočnosť súd vyhodnotil tak, že sa otec sám vzdal zamestnania bez vážneho dôvodu, preto súd aplikujúc ustanovenie , , podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Otec sám rozviazal pracovný pomer so svojím posledným zamestnávateľom, sám sa vzdal zamestnania, ktoré mal, preto táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na to, aby mal prispievať v nižšom než doteraz určenom rozsahu, preto súd návrh otca na zníženie zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu.