Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-4-2021.pdf
PDF · 100.71 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. G., F. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., pracovisko J., dieťa rodičov: otca E. G., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. U. XX, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Turcsányim, advokátom, Krmanova 14, Košice a matky E. R. G., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XX, za účasti Krajskej prokuratúry H., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/325/2019-135 zo dňa 29.09.2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 23P/290/216 zo dňa 23.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/234/2018 zo dňa 30.11.2018, a to spôsobom zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej na sumu 65,- eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozsudku
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh otca zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Rozhodnutie súd právne zdôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o rodine“).
4. Pre rozhodnutie o zmene výživného bolo potrebné porovnať pomery v čase poslednej úpravy výživného, kedy súd posúdil spôsobilosť otca prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne. V tom čase mal otec dom, v ktorom býval, súčasne bol spoluvlastníkom ďalšej nehnuteľnosti, s ktorou boli spojené jeho výdavky. Otcom deklarované výdavky v celosti prevyšovali jeho príjmy, preto súd predpokladal, že príjem otca je v skutočnosti vyšší ako deklaroval. V čase rozvodu manželstva bol otec zamestnaný, a to od 03.07.2017, jeho čistý príjem predstavoval 410,- eur a poberal príspevok na stravu vo výške 49,- eur mesačne, mal príjem z prenájmu nehnuteľností urbárskej spoločnosti vo výške 131,- eur mesačne, bol vlastníkom dvoch rodinných domov, uhrádzal náklady s tým spojené. Mal náklady na ošatenie, hygienu, stravu v práci, mobil, náklady na pohonné hmoty, daň z nehnuteľnosti, splácal úver po
120,- eur mesačne. Matka v tom čase bola invalidnou dôchodkyňou, popri tom pracovala, aby dokázala zabezpečiť starostlivosť o dieťa, ktoré bolo v tom čase vo veku 13 rokov.
5. V súčasnosti je maloletá T. je stále odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany svojich rodičov, študuje na D. v T., má zvýšené výdavky na internátne ubytovanie, stravu mimo miesta bydliska, nákup električenky, školských potrieb, internetu, telefónu aj oblečenia a kozmetiky. Maloletá absolvovala v roku 2019 študijný pobyt v E., ktorý hradila matka vo výške 1 000,- eur, vreckové dostala maloletá od matky vo výške 300,- eur. Maloletá má navyše gynekologické problémy, užíva gastro lieky, na ktoré matka mesačne dopláca 30,- eur, maloletá si renovuje chrup ako predprípravu pre nasadenie zubného strojčeka, čo raz za tri mesiace predstavuje sumu 100,-eur, náklady na strojček matka očakáva vo výške 1 000,- eur.
6. U otca nastala zmena pomerov iba v tom, že je bez pracovného pomeru, ktorý mal v čase ostatného rozhodovania prvoinštančného súdu a z tohto zamestnania mal príjem 410,- eur, vrátane príspevku na stravu vo výške 49,- eur. Zamestnania sa otec vzdal sám, pracovný pomer ukončil dohodou dňa 15.10.2018. Pri aplikácii ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, však vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu nemôže byť základom pre určenie nižšej vyživovacej povinnosti, preto súd návrh otca zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania otca
8. Proti rozsudku podal odvolanie otec, namietajúc, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s tvrdením súdu o vzdaní sa predchádzajúceho zamestnania bez vážneho dôvodu. Na strane otca boli zdravotné komplikácie, ktoré mu znemožňovali vykonávať prácu u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa, na základe čoho sa dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou. Svoj zdravotný stav preukázal otec predloženými lekárskymi správami. Otec vo finančných ťažkostiach, s platením výživného mu pomáha jeho známy. V súčasnosti je otec objednaný na lekárske vyšetrenia, aby dostatočným spôsobom mohol zdokladovať lekárskej posudkovej komisii svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a mohol mu tak byť priznaný invalidný dôchodok. Možno však očakávať, že invalidný dôchodok nebude otcovi priznaný v takom rozsahu, aby mohol plniť doposiaľ stanovenú sumu výživného vo výške 100,- eur. Má pravidelné mesačné výdavky, spojené s preddavkovou úhradou platieb domu, v ktorom žije, spláca úver od H. v sume 100,- eur, ďalšie jeho výdavky sa týkajú nákladov na žitie a bývanie. Otec je toho názoru, že od času posledného rozhodovania súdu sa zmenili jeho majetkové schopnosti a možnosti natoľko, že viac nie je schopný výživné v určenej výške. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Ustanovený opatrovník navrhol rozsudok potvrdiť v celom jeho rozsahu. Rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Maloletá má zvýšené výdavky, týkajúce sa ubytovania, stravovania, školských výdavkov, cestovného, liekov, internetu, telefónneho paušálu a potrebných zdravotných zákrokov. Matka mesačne náklady na dcéru vyčíslila sumou 1.000,- eur.
10. Prokurátor nesúhlasil s návrhom na zníženie výživného, preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
11. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zvýšené výdavky maloletej výživné v sume 100,- eur pokrýva iba sčasti. Otec sa o maloletú nezaujíma, nestretáva sa s ňou ani inak neprispieva na jej štúdium. Ak otec nechce pracovať, výživné môže platiť zo svojich majetkových možností.
12. Otec v rámci odvolacej repliky zotrval na svojich zmenených pomeroch, ktoré mu ďalej neumožňujú platiť výživné v sume 100,- eur mesačne. Otec síce vlastní dve nehnuteľnosti, oba domy sú však staré, v jednom otec býva, druhý je schátralý a nemá žiadnu hodnotu. Motorové vozidlo, ktoré otec vlastní, mu bolo darované, je staré a značne užívané. Vyčíslené výdavky maloletej v sume 1000,- eur považuje otec za nadhodnotené a nereálne. Z pozemkov má otec ročný príjem vo výške 115-130,- eur, nejedná sa tak o žiadne lukratívne pozemky.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.
14. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé že rodiča nežijú v spoločnej domácnosti. Z ich súžitia pochádza mal. T., ktorá je vzhľadom na svoj vek a plnenie školskej dochádzky, výživou odkázaná na svojich rodičov. Napadnutý rozsudok nie je prvým rozhodnutím o určení vyživovacej povinnosti zo strany otca. Naposledy tomu tak učinil Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 23P/290/216 zo dňa 23.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/234/2018 zo dňa 30.11.2018. Otcovi bola onoho času určená povinnosť prispievať na výživu mal. T. sumou 100,- eur mesačne.
15. Maloletá bola v čase pôvodného rozhodovania vo vekuXX rokov, žiačkou X. stupňa základnej školy. Jej výdavky pozostávali z bežných nákladov na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.. Z hľadiska školskej dochádzky sa maloletá doučovala zo slovenského a anglického jazyka, navštevovala aj umeleckú základnú školu. Jej zdravotný stav vyžadoval gynekologickú liečbu aj liečbu u stomatológa a čeľustného ortopéda s predpokladanými nákladmi vo výške 410,- eur.
16. Otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie do 22.08.2016, následne zabezpečoval opateru svojej matky. Nárok na opatrovateľský príspevok neuplatnil, s odôvodnením, že by sa mu to vzhľadom na výšku nákladov neoplatilo. Od 03.07.2017 bol otec zamestnaný s čistým priemerným mesačným príjmom 410,- eur, od zamestnávateľa poberal aj príspevok na stravu vo výške 49,- eur. Okrem príjmu z pracovného pomeru mal otec príjem aj z prenájmu nehnuteľností urbárskej spoločnosti vo výške 131,- eur ročne. Svoje výdavky konkretizoval na stravu, ošatenie, hygienu, mobil, pohonné hmoty a drevo na vykurovanie. Otec splácal úver vo výške 120,- eur mesačne.
17. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
18. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.
19. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Samotná úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie
krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
20. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
21. Vracajúc sa k rozhodovaniu Okresného súdu Michalovce rozsudkom sp. zn. 23P/290/216 zo dňa 23.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/234/2018 zo dňa 30.11.2018, je zrejmé, že od toho času uplynula doba takmer troch rokov. Na strane maloletej nepochybne došlo k celkom prirodzenej zmene pomerov, vyplývajúcej z jej dospievania, ktoré sa spája so zvýšenými požiadavkami maloletej na stravné, ošatenie, obuv, hygienické potreby, spoločenské vyžitie a podobne. Okrem toho, do úvahy je potrebné vziať aj prechod v rámci školskej dochádzky. Maloletá v súčasnosti študuje na T. v T., teda v mieste značne vzdialenom od miesta bydliska maloletej. S tým sú spojené zvýšené výdavky na prenájom izby v sume 200,- eur mesačne, obedy 30,- eur, električenka 11,- eur, karta ISIC a pod.. Maloletá absolvovala aj povinný študijný pobyt v E. v hodnote 1.000,- eur, ďalších 300,- eur dala matka maloletej na stravu a cestovné. Gynekologické ani stomatologické ťažkosti maloletej neustúpili, za lieky dopláca matka 30,- eur mesačne, raz za tri mesiace hradí sumu 100,- eur mesačne za účelom postupnej prípravy maloletej na nasadenie zubného strojčeka, ktorý bol predbežne nákladovo vyčíslený na sumu 1.000,- eur.
22. Z vyššie uvedeného odvolací súd usudzuje, že pomery maloletej sa od času posledného rozhodnutia podstatne zmenili. Prirodzene sa fyzicky aj spoločensky vyvíja, čo je objektívne dané, zároveň maloletá prechádza v rámci stupňov vzdelania, pričom osobitnou charakteristikou preskúmavaného prípadu je zmena miesta zariadenia školskej dochádzky na opačnom kraji územia Slovenskej republiky. Oproti predošlému stavu tým došlo k podstatnému nárastu výdavkov, ktoré nepochybne kontraindikujú vyhovenie návrhu otca o zníženie výživného. Doposiaľ určená suma výživného len sčasti pokrýva výdavky maloletej, prevyšujúcu časť preto znáša nepomerne matka, ktorá okrem materiálneho plnenia maloletej poskytuje aj osobnú starostlivosť, hoci v minimálnej miere, vzhľadom na internátne ubytovanie maloletej, no v rozsahu väčšom ako je tomu v prípade otca.
23. Na druhej strane, predpoklady súdneho rozhodovania sú určované a limitované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi na strane povinného rodiča, v tomto prípade otca. Ten v konaní argumentuje svojou nepriaznivou životnou situáciou, ktorá ho vystavuje vzniku dlhov. Porovnávajúc jeho majetkovú situáciu so stavom pôvodného súdneho rozhodovania, tam k podstatnej zmene nedošlo. Otec je naďalej vlastníkom, resp. spoluvlastníkom vo vzťahu k dvom rodinným domom, vlastní motorové vozidlo a viacero nehnuteľností, ktoré prenajíma urbariátu a poberá z toho príjem vo výške 131,- eur ročne.
24. Zmenu pomerov na strane otca nevníma odvolací súd ani vo sfére jeho výdavkov. V návrhu otec deklaroval pravidelné vynakladanie výdavkov na stravu, ošatenie, hygienické potreby, mobil a naftu do motorového vozidla. Otec uhrádza preddavkové platby spojené s domom, v ktorom žije a s domom, ktorý otec zdedil po nebohej matke.
25. Odlišná situácia nastala pri zmenených príjmových pomerov otca. Z obsahu spisu vyplynulo, že od októbra roku 2018 je otec bez pracovného pomeru a tým aj bez odmeny z toho vyplývajúcej. Kontroverzia v tejto súvislosti pramení z odlišného záveru súdu a vyjadrení otca. Z napadnutého rozsudku možno vyvodiť, že súd prvej inštancie posúdil skončenie pracovného pomeru ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Správnosť záveru súdu podporujú vyjadrenia otca, prednesené na pojednávaní konanom dňa 18.02.2020. Z obsahu zápisnice z tohto procesného úkonu (č. 87-88 spisu) vyplýva, že otec podľa vlastných slov ukončil pracovný pomer sám, pretože v práci používal svoje motorové vozidlo, s čím mal spojené výdavky. Myslel si pritom, že zamestnávateľ mu dá zamestnanecké auto.
26. Na zvrátenie vlastných tvrdení predložil otec súdu lekárske správy, preukazujúce jeho zdravotné komplikácie s chrbticou. V tejto súvislosti dáva odvolací súd však do pozornosti, že lekárske správy sú z roku 2020, a teda nepreukazujú zdravotný stav otca v roku 2018. Navyše, otec priamo, autenticky súdu
vysvetlil dôvody skončenia pracovného pomeru, ktorý sa mu zdal nerentabilný, keďže musel používať vlastné motorové vozidlo a pritom sa domnieval, že zamestnávateľ mu dá zamestnanecké auto. Teda, aj keby bola lekárska správa z tohto obdobia, šlo by len o nepriamy dôkaz, ktorý by bol v rozpore s vyjadreným vnímaním otca.
27. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Konanie otca by bolo pochopiteľné, ak by racionálne zvážil pomer výdavkov a príjmov z pracovného pomeru a na základe toho sa rozhodol zmeniť zamestnávateľa. V preskúmavanom prípade však otec od roku 2018 nepracuje, finančné prostriedky si požičiava od známych. Výživné na mal. dcéru má uhrádzať rodinný známy otca, D.. G., ktorému takto ku dňu 27.05.2020 mala vzniknúť pohľadávka voči otcovi v sume 6.000,- eur. Tejto osobe však otec plánuje predať rodinný dom a splatiť mu tak túto pôžičku (vid čl. 107 spisu - výsluch svedka D.. G.).
28. Zhrnúc doposiaľ uvedené, odvolací súd sa stotožnil so zamietnutím návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. T.. Výdavky maloletej sa postupujúcim časom zvyšujú, súvisia s jej fyzickým a spoločenským vývinom, školskou dochádzkou a v neposlednom rade zdravotným stavom. Zníženie výživného je jednoznačne v neprospech jej najlepšieho záujmu, keďže by tým došlo k možného ohrozeniu zabezpečovania odôvodnených potrieb. Len radikálny nepomer medzi životnou úrovňou maloletej a životnou úrovňou otca by primäl súd k záveru odlišnému. V preskúmavanom prípade sa však otcovi situácia nezmenila objektívne dôvodne. Stále vlastní nehnuteľný majetok, vynakladaná obdobné výdavky. Zmenila sa len výška jeho príjmov, keďže dobrovoľne skončil pracovný pomer. Otec predkladal súdu lekárske správy o svojom zdravotnom stave, ktorý mal byť dôvodom jeho konania. Tieto dôkazy však nepokrývali rozhodné obdobie, navyše nezodpovedali vlastným slovám otca, ktorý vypovedal o skutočnom dôvode skončenia pracovného pomeru. Navyše, ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie otec nepracoval, finančné prostriedky na vlastné potreby pritom bol schopný zabezpečiť pôžičkami od známych, ktoré mieni splatiť predajom svojho majetku.
29. Keď už nie skutočné príjmy otca, tak potencialita ich dosahovania bránia zníženiu výživného. Otec je vyučený murár so zrejmými zdravotnými komplikáciami. Miera jeho zníženej schopnosti vykonávať pracovnú činnosť nie je zatiaľ známa, keďže otec ešte len mieni absolvovať vyšetrenia, na základe ktorých lekárska posudková komisia posúdi jeho práceschopnosť, eventuálne mu prizná invalidný dôchodok. Budúce skutočnosti nemožno však predpokladať, preto odvolací súd viazaný stavom, existujúcim v čase rozhodovania, má za to, že je v možnostiach otca vykonávať minimálne ľahšie práce, za ktoré by dosahoval aspoň minimálnu mzdu, čím by vyrovnal svoj predchádzajúci príjem a odpadol by posledný argumentačný pilier podaného návrhu. Pasivita (nezamestnanosť) otca každopádne nesmie byť na úkor maloletej T. a na úkor plnenie vyživovacej povinnosti otca.
30. S prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť podaného odvolania otca. Za tohto stav bol napadnutý rozsudok potvrdený postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).