Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-234-2018.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/234/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa X. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v A. č. XX zastúpeného advokátom JUDr. Tomáš Turcsányim so sídlom na Krmanovej ul. č. 14 v Košiciach proti manželke navrhovateľa X. W. P. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na N. ul. č. XXX/XX v V. zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Čelkovou so sídlom na Štefánikovej ul. č. 22 v Humennom v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. M. P. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 23.1.2018 č.k. 23P 290/2016-35 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o výživnom tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu mal. M. P. nar. X.X.XXXX vo výške 100,- Eur mesačne matke maloletej vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté 22.11.2003, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Klenová, vo zväzku 12, ročník 2003, strana 48, pod poradovým číslom 5 a na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej M. tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, s právom matky ju zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 65,- Eur mesačne matke maloletej vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia. Upravil aj styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každú tretiu nedeľu v mesiaci od 13:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že je povinný maloletú v určitom čase prevziať a odovzdať matke v mieste jej bydliska. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti výroku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 130,- Eur mesačne. Uviedla, že výživné 65,- Eur mesačne je neprimerane nízke a nepostačuje na uspokojovanie ani len základných potrieb maloletej. Maloletá má 13 rokov, je žiačkou 2. stupňa základnej školy a má zvýšené výdavky na fixný aparát, pretože je liečená v stomatologickej ambulancii a v tejto súvislosti sú predpokladané náklady 410,- Eur. Celkovo mesačné výdavky maloletej predstavujú cca 200,- Eur. Podľa jej názoru je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej viac ako 65,- Eur mesačne, pretože je zdravý človek a nič mu nebráni dosahovať vyšší príjem. Poukázala aj na to, že otec žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, s čím sú spojené podstatne vyššie výdavky ako 65,- Eur mesačne. Uviedla tiež, že otcov čistý priemerný mesačný príjem 410,- Eur plus príspevok na stravu 49,- Eur mesačne a príjem z prenájmu nehnuteľnosti urbárskej spoločnosti 130,- Eur mesačne. Otec vlastní 2 rodinné domy, za ktoré platí mesačne výdavky a daň napriek tomu, že býva iba v jednom
z nich a druhý vlastní so súrodencami. Vyjadrila názor, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni otca a zdôraznila, že otec má povinnosť splácať úver 120,- Eur mesačne, pričom si túto povinnosť riadne neplní, v dôsledku čoho má účtované pokuty, s čím sú spojené ďalšie zbytočné výdavky. V závere uviedla, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča a vyslovila presvedčenie, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej 130,- Eur mesačne.
3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že súd prvej inštancie dôsledne zistil skutočný stav veci o jeho majetkových pomeroch a konštatoval, že uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa je vždy spojené a limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Zdôraznil, že okrem bežného výživného spláca aj dlžné výživné 15,- Eur mesačne, v dôsledku čoho platí na výživu maloletej 80,- Eur mesačne. Konštatoval, že ak to jeho schopnosti a možnosti v budúcnosti umožnia bude prispievať na výživu maloletej viac. K výdavkom ohľadom vlastníctva dvoch rodinných domov uviedol, že v jednom býva a druhý je neobývateľný, pretože je v dezolátnom stave, pričom náklady na túto nehnuteľnosť má 20,- Eur mesačne. K odvolacej argumentácii matky ohľadne splácania pôžičky uviedol, že túto spláca aj za matku. V závere vyjadrenia konštatoval, že so zreteľom na jeho zárobkové schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery nie je možné určiť výživné vo vyššom rozsahu, pretože by ho aj tak nemohol platiť. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že určené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je vzhľadom na svoj vek v plnej miere odkázaná na svojich rodičov, ktorí majú voči nej zákonnú vyživovaciu povinnosť, čo znamená, že sú povinní zabezpečovať nielen jej primárne potreby, ale aj ďalšie potreby zodpovedajúce jej veku a tiež voľno časové aktivity ako aj športové potreby.
5. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol tie isté skutočnosti, ktoré uviedol k odvolaniu svojej manželky.
6. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že s jeho tvrdeniami nesúhlasí a naďalej trvá na zvýšení výživného v rozsahu 130,- Eur mesačne, pretože určené výživné súdom prvej inštancie nezodpovedá ani odôvodneným potrebám maloletej ani schopnostiam a možnostiam navrhovateľa.
7. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že konajúci súd vykonal riadne dokazovanie a zákonne na základe zisteného skutočného stavu rozhodol o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Poukázal na to, že bol dlhodobo bez práce, v súčasnosti je zamestnaný na trvalý pracovný pomer a prácu si váži, preto nesúhlasí s tvrdeniami manželky, že si môže nájsť prácu s vyšším príjmom.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
9. Podľa § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že konajúci súd riadne zistil skutočný stav veci (§ 25 a § 36 CMP), ale na jeho základe nesprávne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej nakoľko určené výživné nezodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Je potrebné konštatovať, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov voči dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní si vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a tiež osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na výživu dieťaťa výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého z rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Určené výživné musí zodpovedať nielen odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, preto v prípade, ak schopnosti otca nepostačujú na uspokojovanie potrieb dieťaťa v plnom rozsahu, je potrebné určiť výživné tak, aby boli potreby dieťaťa uspokojené v takej miere, ktorá odzrkadľuje schopnosti, možnosti povinného rodiča, pretože iba takto určené výživné je zákonné a zohľadňujúce všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi v zmysle Zákona o rodine.
13. V tejto právnej veci výživné 65,- Eur mesačne predstavuje približne 14 % z príjmu otca, pričom na jeden deň pripadne na výživu maloletej 2,17 Eur, čo rozhodne nepostačuje ani na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb v nevyhnutnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že celkové majetkové pomery otca mu umožňujú prispievať na výživu maloletej viac ako ho určil súd prvej inštancie. Okrem domu, v ktorom býva má spoluvlastnícky podiel aj na ďalšom rodinnom dome, za ktorý napriek tomu, že nie je jeho jediným vlastníkom hradí mesačné výdavky cca v rozsahu 20,- Eur. Odvolací súd je toho názoru, že tieto výdavky nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletej a otec na úkor vyživovacej povinnosti hradí záväzky ostatných spoluvlastníkov súvisiace s vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti. Aj keď sa jedná iba o minimálne platby v situácii, kedy si otec nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ktorým by zabezpečil maloletej riadne uspokojovanie jej odôvodnených potrieb, je potrebné zohľadniť pri určení výživného každú aj nepatrnú platbu vynaloženú na úkor vyživovacej povinnosti. Rovnako odvolací súd nezohľadnil mesačné výdavky otca spojené s užívaním mobilného telefónu v rozsahu 30,- Eur mesačne, pretože na zabezpečenie nevyhnutnej komunikácie prostredníctvom mobilného telefónu má otec možnosť využiť lacnejšie služby ponúkané operátormi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že iba samotné výdavky otca bez zreteľa na jeho vyživovaciu povinnosť prevyšujú jeho mesačný príjem z čoho možno dôvodne predpokladať, že jeho príjem je vyšší ako preukázaný a otcom deklarovaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že určil výživné pre maloletú 100,- Eur mesačne. Takto určené výživné predstavuje cca 21 % z príjmu otca, z ktorého na jeden deň pripadne na výživu maloletej 3,33 Eur, čo vzhľadom na jej vek, stupeň vývoja a matkou deklarované mesačné výdavky postačuje na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb v rozsahu zodpovedajúcom schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, rôzne poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka k spoločnosti. K námietkam otca týkajúcim sa dlžného výživného odvolací súd konštatuje, že výdavky spojené s úhradou dlžného výživného nemajú prednosť pred určeným výživným a nemôžu byť dôvodom určenia nižšieho výživného, pretože vznikli práve neplnením si vyživovacej povinnosti riadne a včas. Existencia dlžného výživného a forma jeho úhrady prostredníctvom mesačných splátok je už sama o sebe v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktoré nie je povinné úverovať povinného rodiča a túto skutočnosť musí strpieť iba v odôvodnených prípadoch, ak schopnosti a možnosti povinnému rodičovi neumožňujú uhradiť dlh vcelku. Je neakceptovateľné, aby v konečnom dôsledku splátky dlžného výživného postihli najlepší záujem maloletého dieťaťa duplicitne zohľadnením týchto výdavkov povinného rodiča v konaní o určenie, resp. o zvýšenie výživného, pritom na nich odvolací súd neprihliadol. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).