Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/68/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. - P., K. XXX/X, zastúpená Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom, Prešov, Nám. Legionárov 5, o vymoženie uloženej povinnosti, na odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 2. februára 2016, č. k. -36, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh povinnej na zastavenie exekúcie (I. výrok), z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odvolací súd odvolanie povinnej vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie (II. výrok), o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a zamietol tiež návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie (výrok II.).

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 25. 06. 2014 vydal poverenie č. XXXX XXXXXX, ktorým poveril súdneho exekútora Z.. V. H. vykonaním exekúcie. Dňa 28. 08. 2014 súdny exekútor doručil súdu postúpený návrh povinnej na odklad a zastavenie exekúcie. Povinná vo svojom návrhu na odklad a zastavenie exekúcie poukázala na rozhodnutie NS SR zo dňa 27. 02. 2013 sp. Zn. , podľa ktorého je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Uviedla, že si vôbec nevyjednala rozhodcu, rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť, a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný. Prezentovala pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu, keďže pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva, ktorý sa s nimi vôbec neoboznámil. Vo svojom návrhu ďalej uviedla, že spotrebiteľská vec je podľa právnej vedy subjektívne aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne neodôvodnil, rozhodcovská doložka je hrubo nemorálna a spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac-menej je založená na aspektoch ako zisk a podnikanie rozhodcu. Rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, označila za nemorálnu a neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Navrhla exekúciu v celom rozsahu zastaviť a až do zastavenia exekúcie povoliť odklad exekúcie. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 28. 04. 2015 vyzval oprávneného,

aby sa vyjadril k návrhu povinnej na odklad a zastavenie exekúcie. Oprávnený žiadal návrh povinnej na zastavenie a odklad exekúcie zamietnuť.

3. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 57 ods. 1 - 4, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Poukázal na uznesenie , v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že rozhodnutia rozhodcovských súdov sú rovnocenným exekučným titulom ako rozhodnutia všeobecných súdov, exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Argumentoval, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiaden relevantný dôvod podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého by exekúciu mal zastaviť, preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

4. Rozhodnutie o návrhu povinnej na odklad exekúcie, v ktorom uviedla len to, že žiada odloženie exekúcie dovtedy, kým sa exekúcia nezastaví, právne oprel o ust. § 56 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku a dôvodil, že nakoľko povinná svoj návrh na odklad exekúcie žiadala do času, kým súd exekúcie zastaví, pričom mal za to, že na odklad exekúcie nie je dôvod, návrh na odklad exekúcie zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná domáhajúc sa jeho zrušenia a zastavenia exekúcie v celom rozsahu. Zároveň žiadala až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Vo svojom odvolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a bolo porušené právo na spravodlivý proces. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zmluvnú podmienku, pretože nezohľadnil hrubú nerovnováhu, ktorú vyvolala. Označila za nepravdivé, že mohla zmluvu odmietnuť, pretože podmienkou poskytnutia úveru boli všetky zmluvy, vrátane rozhodcovskej. Zvýraznila, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je spôsobilým exekučným titulom. Tvrdila, že v spotrebiteľskej zmluve je neplatnou rozhodcovská doložka zakomponovaná do textu zmluvy. V rámci konania o udelené poverenia na vykonanie exekúcie je súd povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Podotkla tiež, že samotná úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Svoje tvrdenia oprela o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27. 02. 2019 sp. zn. . Uviedla, že podľa , sa má exekúcia zastaviť aj bez návrhu, ak sa vymáha plnenie, ktoré sa prieči dobrým mravom. Dodala, že nie len klauzula o rozhodcovskom konaní je v danom prípade rozporná s dobrými mravmi, ale aj výkon práv dodávateľa sa prieči dobrým mravom, ktorý svoje právo uplatnil na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

6. K odvolaniu povinnej sa vyjadrila oprávnená písomným podaním, v ktorom navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Zvýraznila, že s povinnou dňa 06. 07. 2011 uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na výkon zamestnania. Povinná v zmluve o úvere osobitne podpísala účel použitých finančných prostriedkov, preto treba chrániť jej dobrú vieru. Na čo následne povinná úver použila už neskúmala, bola to pre ňu nepodstatná informácia. Z uvedených dôvodov zastala názor, že na uvedené zmluvu sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedla, že povinná zároveň v zmluve vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasila s obsahom zmluvy, nemala k nej žiadne výhrady. Tvrdila tiež, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z jej textu vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Táto potom nie je dotknutá ust. a je právne prípustná v zmysle vnútroštátneho práva aj európskeho práva. Tiež poukázala na to, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a , ďalej ako ) prejednal odvolanie povinnej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie povinnej je dôvodné.

8. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom Z.. V. H., K.. dňa 17. 03. 2014, sa oprávnená domáhala voči

povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 865,65 eura s príslušenstvom. K návrhu priložila exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, vedený pod sp. zn. SR 04774/13 zo dňa 08. 08. 2013, právoplatný dňa 16. 09. 2013 a vykonateľný dňa 19. 09. 2013, kópiu Zmluvy o úvere zo dňa 06. 07. 2011 č. XXXXXXXXXXX spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami, kópiu Zmenky č. XXXXXXXXX. Na výzvu súdu prvej inštancie oprávnená doložila rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 06. 07. 2011. Dňa 26. 06. 2014 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 28. 08. 2014 súdny exekútor doručil súdu postúpený návrh povinnej na odklad a zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Tvrdila, že si nevyjednala rozhodcu, rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť, a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný. Rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, označila za nemorálnu a neprijateľnú zmluvnú podmienku a ním priznané plnenie bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Do rozhodnutia o zastavení exekúcie navrhla povoliť odklad exekúcie. Preskúmavaným uznesením súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie a návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie zamietol.

9. Podľa , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní.

14. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok

vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

16. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

17. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

18. Podľa prvej vety o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

19. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. ).

20. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

21. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

22. Podľa § 45 ods. 3 proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok v znení účinnom do 31. 12. 2014.

23. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci definuje ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. V ohľade zdôvodnenia vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského odvolací súd konštatuje, že preukázaním účelu poskytnutia úveru nemôže byť len všeobecný údaj v zmluve o poskytnutí úveru- „na výkon zamestnania“, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s predmetnou činnosťou odberateľa, teda povinnej, vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Uvedené možno vyvodiť aj zo skutočností, že predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostranne adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich povinnú, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán. Nemožno teda opomenúť, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže meniť vzhľadom na formulárovú predtlač. Len všeobecný predtlačený údaj o uzavretí zmluvy na účel zamestnania podpísaný povinnou nepreukazuje nespotrebiteľský charakter tejto zmluvy. Tento údaj neposkytuje odpoveď na otázku, či skutočne poskytnutý úver zodpovedá účelu podnikania povinnej, a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním, či predmetom podnikateľskej činnosti povinnej vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Argumentácia oprávnenej v tomto rozsahu je preto nedôvodná, ak naviac v prípade pochybností o tom, či ide, alebo nejde o zmluvu spotrebiteľskú, má dôkazné bremeno práve dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3.septembra 2015 Vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbank România SA, podľa ktorého „pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať alebo od informácií, ktoré táto osoba skutočne má k dispozícii. Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta.

25. V tomto smere len zdôrazňuje, že Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť, pričom Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany. Vo svojom rozhodnutím vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom oprávneným posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.

26. Odvolací súd tiež osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať ( o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. , citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Taktiež odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. , podľa ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

27. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že oprávnená a povinná dňa 06. 07. 2011 uzatvorili spotrebiteľskú Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Obsah spisu, na podklade ktorého vydal súd prvej inštancie svoje rozhodnutie tvorí i rozhodcovská zmluva zo dňa 06. 07. 2011, v zmysle ktorej „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 06. 07. 2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“ Z exekučného titulu vyplýva, že v danom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z citovanej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tvrdení, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiaden relevantný dôvod podľa Exekučného poriadku, na základe ktorého by mala byť exekúcia zastavená, preto jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

28. Odvolací sud posudzujúc danú vec a uvedených zistení, ako i citovanej právnej úpravy dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označila za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd bol oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie zaťažil napadnuté uznesenie vadou nepreskúmateľnosti, keď v odôvodnení nevysvetlil, prečo sa predovšetkým nezaoberal prípadnou absolútnou neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na základe

ktorej bol vydaný exekučný titul. V zmysle vyššie uvedeného právneho výkladu vychádzajúceho z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v Slovenskej republike vyplýva, že súdy sa v obdobných veciach vždy primárne zaoberajú preskúmaním rozhodcovskej zmluvy alebo doložky za účelom posúdenia, či na jej základe mohol vydať príslušný rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok. V danom prípade sa súd prvej inštancie opomenul prioritne zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskej zmluvy z hľadiska jej prijateľnosti ako zmluvnej podmienky. Bez starostlivého preskúmania, analýzy a vyhodnotenia všetkých rozhodujúcich skutočností majúcich podklad v skutkových zisteniach tak doterajšie konštatácie súdu prvej inštancie nie sú postačujúce pre jeho záver o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

29. V ďalšom konaní bude preto potrebné posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy a následne svoje závery v tomto smere v prípade, že sú pre vec rozhodujúce, vyhodnotiť pri skúmaní dôvodnosti návrhu oprávnenej na zastavenie exekúcie práve z dôvodov uvádzaných v jej návrhu a rovnako sa v ďalšom konaní súd prvej inštancie vysporiada i s námietkami oprávnenej uvedenými v jej odvolaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnutý, podľa 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( ), v ktorom je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu vyššie vysloveným viazaný ( ). I napriek uvedenému bude povinnosťou súdu prvej inštancie primárne sa zaoberať, či v danom prípade nie sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa z. č. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za tým účelom urobí dotaz na súdneho exekútora.

30. Krajský súd v Nitre pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že voči II. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh povinnej na odklad exekúcie zamietnutý, odvolanie nie je prípustné. S poukazom na túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávnenej voči výroku II. je potrebné podľa § 386 ods. c) odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

31. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

32. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

33. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

34. O odklade exekúcie rozhoduje exekučný súd uznesením, proti ktorému je odvolanie prípustné iba v prípade, ak bol odklad exekúcie povolený. Procesne legitimovaným subjektom na podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým bol odklad exekúcie povolený, je oprávnený. Proti uzneseniu, ktorým bol návrh na odklad exekúcie zamietnutý, odvolanie prípustné nie je.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia a odvolanie povinnej proti výroku, ktorým bol jej návrh na odklad exekúcie zamietnutý, odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).