Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-13-2020.pdf
PDF · 92.86 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/13/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 792 752, zastúpenou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Q. W., o vymoženie 1 553,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 29. júna 2018 č. k. 11Er/96/2008 - 27, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a.
Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 110,72 eura. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 41 ods. 2 písm. d), § 56 ods. 2, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243b, § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6, § 243h Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 a nasl., § 879l Občianskeho zákonníka.
1.1. Uviedol, že dňa 27.01.2016 doručil súdny exekútor doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré mu dňa 20.01.2016 doručila oprávnená. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy, na základe ktorej poskytla oprávnená povinnému pôžičku v sume v sume 1 128,66 eura, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť túto sumu úveru v 18 mesačných splátkach po 62,70 eura. Rozhodcovská doložka, ktorá má založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spory zo zmluvy, je obsiahnutá v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere pod bodom 18. 1.2. Poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, nachádzajúca sa v zmluve v časti Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere (bod 18.), bola už v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie sa tým uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný), preto exekúciu zastavil.
2. Oprávnená podala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Uviedla, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovení zákona, kedy bez akejkoľvek odôvodnenia opätovne preskúmaval platnosť rozhodcovskej zmluvy (vo forme rozhodcovskej doložky), hoci na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvádzané súdom považovala za nezákonné. Uviedla, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku. Konštatovala, že z uznesenia nie je možné zistiť ani len to, prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal a následne takéto výhrady mal, a to bez toho, aby sa oprávnená k jeho postupu mohla vyjadriť, a aby zmena postoja súdu bola v uznesení náležite odôvodnená. Rozhodnutie súdu považovala za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Poukázala na to, že v súdnej praxi je ustálené, že nezdôvodnenie rozhodnutia predstavuje odňatie práva konať pred súdom a podľa platného Civilného sporového poriadku (CSP). Predstavuje tiež porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko oprávnený nemôže prostredníctvom odvolania napádať skutočné dôvody pre ktoré súd exekúciu zastavil.
2.1. Namietala, že rozhodcovské doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené (§53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008). Výslovne sa zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovskému konaniu. Z uvedenej formulácie v Zmluvných dojednaniach vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom.
2.2. Namietala tiež, že súd evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie zmluvy, či dokonca výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na pokračovanie v exekúcii.
2.3. Zároveň podala podnet na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podanie návrhu na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, t.j. konanie o súlade ustanovení § 243f Exekučného poriadku. Citovala ustanovenia exekučného poriadku. Uvedené ustanovenia (predovšetkým ustanovenia § 243f Exekučného poriadku) zaviedli pre exekučné súdy túto povinnosť aj vo vzťahu ku konaniam, ktoré začali pred ich účinnosťou. Na základe týchto ustanovení teda exekučné súdy začali preskúmavať aj konania začaté pred 23.12.2015, čo znamená, že začali ex offo zisťovať, či v týchto konaniach ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, či tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a následne, či v základnom konaní bolo prihliadané na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Súdy, ktoré rozhodovali v zmenkových veciach pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. a pri tomto rozhodovaní nezisťovali, či ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a neskúmali, či takáto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, teda postupovali plne v súlade s vtedy platnou právnou úpravou a svojim rozhodnutím založili právny stav záväzný pre oboch účastníkov sporu. Zdôraznila, že za právnej úpravy platnej pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. v zmenkových konaniach (a to tak v základnom konaní ako aj v exekučnom konaní) ex offo preskúmavali vlastný kauzálny vzťah medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom, konali by v príkrom rozpore s touto právnou úpravou, a zasiahli by do práv oprávnených subjektov garantovaných v siedmom oddiele Ústavy SR. Tvrdila, že exekučným súdom použité ustanovenia Exekučného poriadku nie sú v súlade s Ústavou SR nielen z dôvodu retroaktívneho pôsobenia a účinkov, ale aj z dôvodu porušenia právnej istoty vyplývajúcej z právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia.
3. Povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom oprávnenej doručeným súdnemu exekútorovi dňa 13.02.2008 sa začalo exekučné konanie, kde súd poveril súdneho exekútora poverením vydaným Okresným súdom Levice č.k. 11Er/96/2008 - 13 zo dňa 25.02.2008 na základe exekučného titulu - rozhodnutia vydaného rozhodcom JUDr. Gustáv Ret, rozhodca so sídlom Tomašikova 30, P.O. Box 85, 830 00 Bratislava, pod sp.zn. RK - 461/07/GR zo dňa 15.06.2007. V priebehu konania doručil oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora súdu dňa 27.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a súd prvej inštancie napadnutým uznesením tak, že exekúciu zastavil.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods.4, § 57 ods. 1 písm. m) a tiež § 243f, ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP do 30 dní odo dňa účinnosti zákona (vyššie citovanej novely) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 EP. Citované ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku touto povinnosťou teda zaťažuje oprávneného v tých konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa ods. 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
15. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že v predmetnom konaní konal povinný ako spotrebiteľ a oprávnená ako dodávateľ v rámci predmetu svojho podnikania. Nestotožnil sa však s dôvodom zastavenia exekúcie. Súd prvej inštancie nemusel vec preskúmavať, a to s ohľadom na nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno považovať podanie oprávnenej, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 27.01.2016, ako doplnené včas. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Evidentne tak oprávnená bola povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016. Oprávnená takéto podanie v zákonom ustanovenej lehote neurobila, ale exekučnému súdu ho doručila prostredníctvom súdneho exekútora až 27.01.2016.
17. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)].
18. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že v predmetnej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej veci, keď si oprávnená si nesplnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, čo však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne. Exekučný súd posudzoval exekučnú vec nad rámec svojich povinností.
20. Súčasťou odvolania oprávnenej bol aj podnet na prerušenie konania, ktorý odvolací súd podľa obsahu posúdil ako návrh na prerušenie konania, pretože strana v ňom žiadala prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podanie návrhu na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, t.j.
konanie o súlade ustanovení § 243f Exekučného poriadku. V tomto smere odvolací súd dáva uvádza, že v danom prípade nevzhliadol dôvody na prerušenie konania. Zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bola určená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní. Toto podanie mala uskutočniť oprávnená aj podľa vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR. Nesplnením tejto povinnosti samotná oprávnená zapríčinila zastavenie exekúcie.
21. Vo vzťahu k námietkam oprávnenej uvedeným v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že ich opodstatnenosťou sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na to, že vo vzťahu k predmetu tohto odvolacieho konania sú irelevantné, pretože oprávnená si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť a návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nedoplnila v zákonnej lehote.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, a to aj napriek tej skutočnosti, že správne mala byť exekúcia zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako rozhodnutie vo výroku vecne správne. Zároveň zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že pretože si povinný ich náhradu neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, mu náhradu trov konania voči oprávnenej nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).