Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5Csp/50/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému : M. O., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A.G. O. E. XX, XXX XX A. O. E., o zaplatenie 1.838,14 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 190,-eur, v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov vo výške 110,02 eur a v časti o zaplatenie pokračujúcich úrokov vo výške 24,5 % ročne zo sumy 1.838,14 eur od 07.12.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 959,98 eur a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.369,50 eur od 24.06.2014 do 18.11.2014, zo sumy 1.309,74 eur od 19.11.2014 do 23.10.2015, zo sumy 1.249,98 eur od 24.10.2015 do 04.05.2016, zo sumy 1.149,98 eur od 05.06.2016 do 19.09.2017, zo sumy 1.089,98 eur od 20.09.2017 do 03.11.2017, zo sumy 1.029,98 eur od 04.11.2017 do 20.12.2018, zo sumy 1.009,98 eur od 21.12.2018 do 28.01.2019, zo sumy 999,98 eur od 29.01.2019 do 15.02.2019, zo sumy 989,98 eur od 16.02.2019 do 22.03.2019, zo sumy 979,98 eur od 23.03.2019 do 14.10.2019 a zo sumy 959,98 eur od 15.10.2019 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

V. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 06.12.2016, č.k.5Csp/50/2016-48 o zabezpečovacom opatrení.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.08.2016 sa žalobca, ktorým pôvodne bola spoločnosť Poštová banka, a.s. domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.838,14 eur, úroky vo výške 941,68 eur, úroky z omeškania vo výške 284,67 eur, úroky zo sumy 1.838,14 eur vo výške 24,5 % ročne od 01.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.838,14 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzatvoril dňa 06.12.2012 s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver, na základe ktorej táto banka poskytla žalovanému úver vo výške 2.000,-eur. V žalobe tvrdil, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach, pričom svoj záväzok splatil len čiastočne tak ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, preto veriteľ využil právo požadovať predčasné splatenie úveru, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stal predčasne splatným, no žalovaný ani po zaslanej výzve dlžnú pohľadávku nezaplatil. Poukazujúc na Obchodné podmienky žalobca v žalobe

tvrdil, že aj po predčasnej splatnosti úveru bol veriteľ ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, pričom uplatňuje si aj zákonné úroky z omeškania. V žalobe uviedol, že žalovaný svoj dlh nevyrovnal, keď vykonal len čiastočné úhrady dňa 23.10.2015 vo výške 59,76 eur a dňa 04.05.2016 vo výške 100,-eur, ktoré boli v celom rozsahu započítané na úhradu úrokov, preto žiada, aby ho k úhrade dlhu zaviazal súd.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, listinu Aktuálny stav úveru, Výzvu na úhradu dlžnej sumy a Sadzobník poplatkov. Žalobca v spore ako dôkaz predložil tiež Upozornenie pred zosplatnením s podacím hárkom a po výzve súdu tiež listinu - Predpis splátok k zmluve o úvere č.XXXXXXXXXX.

4. Uznesením zo dňa 06.12.2016 č.k.5Csp/50/2016-48 súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné právo na nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č.XXX, vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor pre okres C.Ž., obec A. O. E., katastrálne územie A. O. E.; a to parcela registra „R., parc.č.XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba - rozostavaný rodinný dom, parc.č.XXXX/XX, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 1.838,14 eur s príslušenstvom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2017.

5. Uznesením zo dňa 05.04.2019 č.k.5Csp/50/2016-76 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2019 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. (ďalej len „žalobca“).

6. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami, poučeniami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 25.6.2020 písomne nevyjadril.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 30.09.2020. Spolu s predvolaním na pojednávanie súd žalobcu vyzval na doplnenie skutkových tvrdení tak, že uvedie, akú sumu peňažných prostriedkov žalovaný celkovo reálne uhradil od uzavretia zmluvy doposiaľ a či a koľko z uhradenej sumy bolo hradených po podaní žaloby. Zároveň ho postupom podľa vyzval na čiastočné späťvzatie žaloby vzhľadom na právny názor súdu o nevzniknutí nároku na úroky a poplatky z daného úveru a vzniku nároku len na vrátenie poskytnutej a nevrátenej úverovej istiny, v súvislosti s čím súd poukázal na svoje skoršie právoplatné rozhodnutia v obdobných veciach žalobcu.

8. Žalobca na uvedené reagoval písomne dňa 17.08.2020 tak, že v zmysle záverov Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 16.06.2020, sp.zn.5Cdo/42/2020 naďalej trvá na žalobe i v časti zmluvných úrokov prináležiacich podľa zmluvy o úvere, teda do poslednej dohodnutej splátky, do dňa 06.12.2017. Žiada teda zmluvné úroky vyčíslené v predpise splátok - 1.434,47 eur mínus uhradené úroky na základe aktuálneho stavu úveru (602,81 eur), spolu teda úroky vo výške 831,66 eur (1.434,47 eur - 602,81 eur). Zároveň uviedol, že nakoľko žalovaný po podaní žaloby uhradil mu sumu 190,-eur, berie žalobu čo do zaplatenia istiny 190,-eur späť. Súčasne uviedol výpočet úrokov z omeškania a oznámil, že po čiastočnom späťvzatí žaloby žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.648,14 eur, úroky vo výške 831,66 eur, úroky z omeškania vo výške 602,08 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.648,14 eur od 15.10.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

9. Na pojednávanie sa žalobca ani žalovaný napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadal, súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovanému predvolanie na pojednávanie doručované bolo v súlade s ust. na adresu trvalého pobytu zapísanú v registri obyvateľov SR (A. O. E. XX), keďže inú adresu na doručovanie súdu neoznámil, pričom na tejto adrese si aj žalobu riadne prevzal. Predvolanie sa vrátilo súdu ako nedoručené s tým, že žalovaný si zásielku s ním neprevzal v odbernej lehote. Predvolanie sa tak za doručené žalovanému v zmysle v spojení s o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje dňom 09.09.2020. Žalovaný neúčasť

na pojednávaní neospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal, k veci sa nevyjadril. V súlade s ust. preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle a .

10. Keďže žalobca po doručení žaloby žalovanému pred prvým pojednávaním vzal žalobu v časti späť, súd sa musel najskôr vysporiadať s týmto jeho dispozičným úkonom a pristúpil k rozhodnutiu o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby ( a ).

11. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje .

12. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa a súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.

15. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.648,14 eur, úrokov vo výške 831,66 eur, úrokov z omeškania vo výške 602,08 eur, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.648,14 eur od 15.10.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

16. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol a zistil tento skutkový stav:

17. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o úvere dostupnápôžička“ (čl. 33 spisu). V ňom sú v článku 1. ako zmluvné strany označení Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a ako dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je článok 2. zmluvy označený ako žiadosť o poskytnutie úveru kde je uvedené, že maximálna požadovaná výška úveru že je 2.000,-eur, ako doba splácania úveru je tam uvedená doba 5 rokov s tým, že žiada sa o poistenie schopnosti splácať úver prostredníctvom základného súboru poistenia. Ďalej nasleduje článok 3 zmluvy označený ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia“ a v ňom je uvedené, že výška úveru je 2.000,- eur, úroková sadzba je 24,5 % ročne, dátum prvej splátky je 06.01.2013, dátum každej ďalšej splátky je k 6.dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky je 62,29 eur, počet mesačných splátok úveru je 60. Ako dátum konečnej splatnosti úveru je tam uvedený dátum 06.12.2017. Ďalej je tam uvedené, že RPMN je 29,24 %, priemerná hodnota RPMN na trhu že je 20,90 % a celková výška nákladov že je 1.513,52 eur s tým, že podľa ďalej nasledujúceho textu „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. Pri mieste určenom na podpis zmluvy sú uvedené podpisy s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal v C. dňa 04.12.2012 a banka dňa 06.12.2012.

18. Žalobca predložil so zmluvou aj Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a tiež Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov účinný od 01.12.2012.

19. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaný dňa 12.12.2012 vyčerpal sumu 2.000,-eur (1.970,13 eur + 29,87 eur). Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil v splátkach platených odo dňa 02.01.2013 do 23.10.2015 na úver sumu spolu 750,02 eur z čoho na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 161,86 eur, všetko ostatné bolo započítané na úhradu úrokov a poplatkov. Z tvrdenia žalobcu v žalobe vyplýva, že okrem toho dňa 04.05.2016 žalovaný uhradil mu sumu 100,-eur a po podaní žaloby sumu spolu 190,-eur, a to tak, že dňa 19.09.2017 zaplatil 60,-

eur, dňa 03.11.2017 sumu 60,-eur, dňa 20.12.2018 sumu 20,-eur, dňa 28.01.2019 sumu 10,-eur, dňa 15.02.2019 sumu 10,-eur, dňa 22.03.2019 sumu 10,-eur a dňa 14.10.2019 sumu 20,-eur. Celkovo tak žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.040,02 eur (750,02 eur + 100,-eur + 190,-eur).

20. Listom označeným ako „Upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 22.05.2014 pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. žalovaného upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom- Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 09.06.2014 mu oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 09.06.2014 stala predčasne splatnou, pričom ho súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 2.147,19 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Obidve písomnosti boli vychádzajúc z predložených poštových dokladov žalovanému doručované (viď poštový podací hárok zo dňa 22.05.2014 na čl. 69 spisu a doručenku na čl.31 spisu). Výzva na úhradu dlžnej sumy bola vychádzajúc z predloženej doručenky žalovanému doručovaná na adresu uvedenú v zmluve, pričom vrátila sa ako neprevzatá v odbernej lehote.

21. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže pôvodný veriteľ s ktorým žalovaný uzatvoril úverovú zmluvu je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaný v zmluve bol označený ako fyzická osoba), pričom v zmluve nie je vyznačený účel úveru, ktorý by ho vylučoval z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a aj v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016“ je ako druh úveru uvedené „spotrebný“, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení o spotrebiteľských úveroch účinného v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v ( a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Poštová banka, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.

22. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu 06.12.2012 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov (napr. o ochrane spotrebiteľa).

24. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, 26. Podľa zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 06.12.2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201> a neobsahuje náležitosti podľa až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201>, r) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

27. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. / /.

29. Podľa o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20170201> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 13.06.2017 (deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z ktorej žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > na veriteľa podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

(2)

Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

31. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý odvíja od formuláru - zmluva o úvere dostupná pôžička. Predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanému. Právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa tento zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín tak mal súd za nesporné a preukázané, že predmetné strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému vo forme úveru s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. Po preskúmaní obsahu formulára zmluvy však súd má za to, že k dojednaniu žalobcom tvrdeného úveru, ktorý by zakladal právo veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami nedošlo. Žalovanému preto v danom prípade vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len to čo od neho dostal, a nakoľko poskytnutá mu bola suma 2.000,-eur a preukázané bolo, že žalovaným doposiaľ bola vrátená len suma 1.040,02 eur, súd žalobu v časti zaplatenia nevrátenej sumy vo výške 959,98 eur a úrokov z omeškania z nevrátenej sumy považoval za dôvodnú. V prevyšujúcom rozsahu ju považoval za nedôvodnú a to z nasledujúcich dôvodov.

33. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia zmluvy o úvere je zrejmé a je to vyjadrené už aj v samotnom označení jej jednotlivých častí (časť 1. Zmluvné strany- vyplní klient, časť 2.-žiadosť o poskytnutie úveru - vyplní klient, časť.3 zmluva o úvere, záverečné ustanovenia - vyplní banka), že v danom prípade k uzavretiu úverovej zmluvy nemalo dôjsť stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaný v C. dňa 04.12.2012 požiadal o úver vyplnením predmetného tlačiva prostredníctvom kolóniek v jeho časti 1 a 2 a následne dňa 06.12.2012 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou s vyplnením údajov o schválenom úvere v bode 3 tlačiva. Aj z článku 2 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery predložených žalobcom vyplýva, že o úver dlžník žiada návrhom- formulárom v ktorom okrem svojich údajov uvedie maximálnu požadovanú výšku úveru. Najskôr teda bola vypísaná žalovaným žiadosť o poskytnutie úveru tak, že táto obsahovala z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladaných zákonom číslo o spotrebiteľských úveroch len žalovaným žiadanú výšku úveru, ktorý jasne uviedol, že ním požadovaná výška úveru je 2.000,-eur a potom tam je uvedená už len žiadaná doba splácania úveru 5 rokov, spôsob čerpania, spôsob splácania úveru a vyznačenie, že žalovaný má záujem o poistenie úveru.

34. Podľa článku 2 bod 2.2 Obchodných podmienok pre úver predložených žalobcom klient podá návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere tak, že na predtlačenom formulári banky vyplní prvú a druhú časť formulára, uvedie svoje osobné údaje, ako aj maximálnu požadovanú výšku úveru a formulár vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta banky. Súčasťou návrhu klienta sú všetky podmienky v zmysle OP a oboznámenia o RPMN...Banka má právo návrh akceptovať alebo odmietnuť. Ak banka po vyhodnotení bonity klienta upraví požadovanú výšku úveru, výšku úrokovej sadzby alebo dĺžku doby splácania úveru tak, že to neodporuje návrhu klienta, považuje sa to za akceptáciu návrhu. Banka svoje rozhodnutie o prijatí alebo úprave výšky úveru, výšky úrokovej sadzby, predĺžení doby splácania úveru, alebo o neprijatí návrhu klientovi oznámi...Oznámenie banka vykoná najmä telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu, ak klient nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude doručené v zmysle čl. 8 OP. Ak klient neodmietne (telefonicky alebo písomne do 5 pracovných dní) upravenú výšku úveru, upravenú výšku úrokovej sadzby ani upravenú dobu jeho splácania alebo ak banka schváli požadovanú výšku úveru a dobu jeho splácania uvedenú v návrhu, odošle jeden originál zmluvy klientovi. Úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením OP sa nepovažujú za zmenu návrhu.

35. Podľa článku 2 bod 2.3 Obchodných podmienok pre úver zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť doručením jej akceptácie zo strany banky klientovi a účinnosť čerpaním úveru.

36. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, žeby medzi právnym predchodcom žalobcu- Poštovou bankou, a.s. a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere s náležitosťami podľa o spotrebiteľských úveroch zakladajúca nárok veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami. Žalovanému ale bola poskytnutá suma 2.000,-eur, túto preto bol povinný vrátiť, avšak bez úrokov a poplatkov.

37. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.1 musí byť uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, pričom už samotná absencia písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods.1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V danom prípade posudzovaná zmluva nebola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, lebo prejavy vôle strán síce sú zachytené na listine, ale nie sú obsahovo zhodné, nie sú písomným návrhom a bezpodmienečnou, obsahovo zhodnou písomnou akceptáciou návrhu, teda nemožno vôbec

hovoriť o riadnom písomnom uzavretí zmluvy, čo je podľa § 11 ods.1 písm.a) prvý dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

38. Žalovaný podľa predmetného formulára žiadal dňa 04.12.2012 o úver vo výške 2.000,-eur s dobou splácania 5 rokov. Následne po posúdení bonity žalovaného banka dňa 06.12.2012 podpísala doplnený návrh zmluvy o konkrétne údaje, za ktorých mal byť úver žalovanému poskytnutý (výška úveru, výška mesačnej splátky, výška úroku, RPMN a pod.). Návrh zmluvy o úvere podpísaný žalovaným však takéto konkrétne údaje neobsahoval, ale obsahoval iba dva základné údaje - výšku istiny a dobu splácania (bez konkretizácie najmä výškou splátok, úroku, výškou RPMN a pod.). Bankou podpísaný návrh zmluvy nemožno považovať za akceptovanie návrhu žalovaného podľa , keďže obsahoval aj iné ako žalovaným žiadané podmienky. Bankou podpísaný návrh zmluvy tak možno považovať iba za nový návrh, s ktorým žalovaný (teda s úverom za takto presne stanovených podmienok) už písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavil. Nič také žalobca nepreukázal. Takto uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere preto aj z tohto dôvodu trpí nedostatkom písomnej formy, keďže prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na jednej alebo dvoch obsahovo zhodných listinách. Veriteľom modifikované - doplnené zmluvné podmienky neboli žalovaným písomne prijaté, pričom telefonické neodmietnutie či súhlas, alebo konkludentné čerpanie úveru žalovaným nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok podľa , keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe strán, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená byť nemohla. Podľa článku 3.2 formulára zmluvy sa dlžník mal pred uzatvorením zmluvy oboznámiť s podmienkami úveru uvedenými vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol k dispozícii na obchodnom mieste banky. Avšak žalobca so žalobou, ani do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania žiaden takýto formulár, ktorým by preukázal, že dlžník vedel parametre úveru, ktoré sa v žiadosti o úver vôbec nenachádzajú (výšku mesačnej splátky, výšku úroku, RPMN) súdu nepredložil, navyše ani takýto štandardný formulár nič nemení na tom, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch všetky relevantné, zákonom predpísané údaje má obsahovať zmluva v čase, keď sa dlžník rozhoduje či na dané podmienky úveru pristúpi či nepristúpi a nestačí ak ich tam veriteľ pri „akceptácii“ návrhu dopíše. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný písomne akceptoval jeho protinávrh, preto súd nemá zmluvu za uzavretú spôsobom vyžadovaným v a ZoSÚ. Žalobca do skončenia dokazovania nepreukázal dokonca ani to, žeby žalovaného skutočne oboznámil s parametrami úveru v ním tvrdenom formulári, na ktorý keďže ho v dobe rozhodnej súdu nepredložil (do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania) nemožno prihliadať. Predformulované prehlásenie, že pred podaním návrhu dlžník mal k dispozícii všetky podklady a informácie nemôže nič zmeniť na nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jednak zo žiadosti žalovaného o úver žiadne konkrétne oboznámenie žalovaného s údajmi ako sú výška RPMN, výška úroku, výška splátky nevyplýva a iný dôkaz o uvedenom „oboznámení“ predložený nebol.

39. Keďže žiadosť žalovaného o úver obsahovala len výšku žiadaného úveru 2.000,-eur a dobu splácania úveru 5 rokov, tak je zrejmé, že zmluva o poskytnutí úveru, ktorú mal odsúhlasiť právny predchodca žalobcu v časti 3 predmetného tlačiva zmluvy je zjavne obsahovo iná ako je žiadosť žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru, nakoľko na rozdiel od žiadosti žalovaného obsahuje ďalšie údaje ako sú výška splátky, výška úroku, RPMN a podobne. Keďže žalovaný tento nový návrh právneho predchodcu žalobcu neodsúhlasil a svojím podpisom nepotvrdil (opak žalobca nepreukázal), nemožno hovoriť o uzavretí zmluvy vo forme predpísanej zákonom. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s a prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nebolo preukázané, že došlo k obsahovo zhodnému písomnému návrhu a písomnému prijatiu totožného návrhu na uzavretie zmluvy (na výšku úveru 2.000,-eur s parametrami úveru uvedenými v bode 3 tlačiva), je žalovanému poskytnutý úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.

40. Na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru sú tu navyše aj ďalšie dôvody v zmysle § 11 ods.1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch a teda ak by aj návrh a prijatie návrhu boli perfektné, písomné a obsahovo totožné, i tak by sa jednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver.

41. Súd nemal pochybnosti, že žalovaný žiadal o úver a že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,-eur, čo žalovaný nepoprel a bolo to preukázané listinou „Aktuálny stav úveru“. Žalovaný, ktorému žaloba so všetkými prílohami bola riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprel a preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovanému bola poskytnutá suma 2.000,-eur a že doposiaľ z nej vrátil len 1.040,02 eur súd v súlade s považoval za nesporné. Žalobca tvrdí, že neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe.

42. Z ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (06.12.2012), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného tiež uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmysle aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

43. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého tlačiva zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX a obsahu ďalších dôkazov preložených žalobcom na preukázanie svojho nároku súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. V zmluve síce je uvedený údaj o RPMN a celkovej čiastke úveru, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec ( k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia, pričom ten sa týkal rovnako zmluvy o úvere veriteľa Poštová banka, a.s.). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2

- vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc zo žalobcom predloženého „predpisu splátok k zmluve o úvere“ ( čl.103 spisu) je tiež zrejmé, že ani údaj o výške splátok uvedený v zmluve nie je správny. Ide pritom o základné, veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Úver poskytnutý žalovanému je aj preto bezúročný a bez poplatkov.

44. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa rozhodne prípadne pre iný úver od iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase a nemohli byť nahradené dodatočným „doinformovaním“ spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy. Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má pritom podobu predtlačeného formulárového

tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa ale v súdenej veci nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí je uvedená nesprávne (RPMN a údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako aj údaj o výške splátok).

45. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN a všetkých predpokladoch použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, lebo parametrom úveru uvedeným v článku 3 zmluvy o úvere (t.j. výške úveru 2.000,-eur, dobe splácania 60 mesiacov a výške mesačnej splátky 62,29 eur) zodpovedá RPMN 32,16 %, teda vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet tak pochýb, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 11 ods.1 písm.b) zákona o spotrebiteľských úveroch samo osebe je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Aj pri výpočte RPMN vychádzajúcom z výšky poskytnutého úveru (2.000,-eur) a z výšky sumy v zmluve samotným veriteľom uvedenej ako celková čiastka úveru (3.513,52 eur keďže podľa zmluvy celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru, teda 2.000 eur a celkových nákladov spojených s úverom, teda 1.513,52 eur), a teda vychádzajúc z toho, že suma, ktorá mala byť spolu zaplatená by bola vo výške 3.513,52 eur pri dobe splácania 60 mesiacov je výška RPMN 27,92 % a nie 29,24 % ako je uvedené v zmluve. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu nesprávne uvedenú RPMN, lebo cieľom uvedených ustanovení zákona (§ 9 ods.2 a § 11 ods.1 písm.a,b) je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo (aj k tomu rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017).

46. K zákonom vyžadovaným náležitostiam zmluvy (výška splátok, RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vrátane uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN ) je navyše treba uviesť, že priamo v zmluve je jasne uvedené, že mesačných splátok je 60 a výška mesačnej splátky je 62,29 eur. Uvedené priemerný spotrebiteľ nemôže chápať inak ako tak, že úver má splatiť 60-imi splátkami po 62,29 eur a že z týchto predpokladov potom bude vychádzať aj výpočet RPMN a celkovo splatnej čiastky. Aj podľa predložených Obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. (článok 5 bod 5.1) je klient povinný splácať sumu predstavujúcu jeho zmluvný záväzok v pravidelných mesačných splátkach, pričom podľa bodu 5.3 klient platí splátky v zmluvne dohodnutej výške. Zo zmluvy samotnej pritom nijako nevyplýva, žeby výška niektorej zo 60 dohodnutých splátok mala byť iná ako 62,29 eur. Ak by tomu tak bolo, muselo by to v zmluve byť výslovne uvedené, čo nie je. Preto ak žalobca ako dôkaz predložil tzv. „predpis splátok k zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX“ v ktorom je uvedené, že v skutočnosti len výška splátky číslo 1 až 58 bola 62,29 eur, pričom výška splátky číslo 59 mala byť len 15,76 eur a výška splátky číslo 60 mala byť 3,29 eur, tak potom podľa názoru súdu o nedodržaní zákonnej náležitosti v podobe uvedenia správnej výšky splátky (a to priamo v zmluve) nemôže byť pochýb. Z tzv. predpisu splátok, ale ani zo zmluvy samotnej kde jej súčasti sú vymenované v článku 3 bod 2 nevyplýva, žeby predpis splátok bol súčasťou zmluvy, ale ani keby to tak bolo, nič to nemení na tom, že vzhľadom na podstatný rozpor medzi zmluvou a skutočnosťami vyplývajúcimi z predpisu splátok, teda že v skutočnosti posledné 2 splátky mali byť v inej výške ako je uvedená v zmluve nejde o platné naplnenie požiadavky zákona čo do náležitosti - výška splátok. Nemožno precizovanú úpravu náležitostí zmluvy o úvere sankcionovanú v prípade jej nedodržania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a slúžiacu na ochranu spotrebiteľa platne naplniť vtedy, ak v zmluve sa uvedie jedna výška mesačnej splátky a neuvedie sa tam, že v skutočnosti posledné 2 splátky (majúce vplyv na výšku RPMN a celkovo splatnej sumy) budú v úplne inej výške.

47. Ak je priamo v zmluve, v tej jej časti ktorá identifikuje parametre úveru (tu je ňou článok 3 zmluvy) a ktorá spotrebiteľa logicky zaujíma najviac a možno predpokladať a rozumne očakávať, že venuje jej najväčšiu pozornosť jasne uvedené, že úver bude splácaný mesačnými splátkami vo výške 62,29 eur mesačne v počte 60, potom nemožno tam uvedený nesprávny údaj o RPMN a celkovo splatnej sume, ktorý nezodpovedá prepočtu tejto výšky a počtu splátok obhájiť predpisom splátok kde je uvedená úplne iná výška posledných dvoch splátok.

48. K prípadnej argumentácii, známej súdu z iných sporov žalobcu, že do RPMN a celkových nákladov spojených s úverom by sa nemalo započítavať poistné súd uvádza, že aj pri výpočte RPMN a celkových nákladov, resp. celkovo splatnej sumy bez poistného (teda vychádzajúc z toho, že výška splátky bez poistného by bola len 59,-eur mesačne, keďže podľa predpisu splátok k zmluve o úvere výška poistného bola 3,29 eur mesačne) by RPMN bola 28,62 %, celkovo splatná suma by bola 3.540,-eur (60 mesiacov x

59,-eur) a teda celkové náklady spojené s úverom by boli vo výške 1.540,-eur a nie vo výške 1.513,52 eur uvedenej v zmluve. Je zrejmé, že uvedená disproporcia vznikla tým, že v skutočnosti výška posledných dvoch splátok je iná (nižšia ako je uvedené v zmluve), čo samo osebe je v rozpore so zákonom (potom mala byť takáto výška poslednej splátky jasne uvedená v zmluve, čo nie je), a keďže náležitosťou zmluvy podľa zákona sú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, potom je zrejmé nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy, nakoľko zo zmluvy absolútne nevyplývajú také predpoklady, aké veriteľ v skutočnosti použil na výpočet RPMN.

49. V zmysle § 9 odst. 2 písm.j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve uviedol celkovú čiastku úveru vychádzajúcu z výšky úveru 2.000,-eur a výšky celkových nákladov spojených s úverom 1.513,52 eur, teda 3.513,52 eur, no rovnako ide o nesprávnu sumu a nesprávny údaj, keďže ten absolútne nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (62,29 eur x 60). Ak dlžník podľa zmluvy mal hradiť 60 mesačných splátok po 62,29 eur ako je to jasne a výslovne uvedené v článku 3 zmluvy, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania úverového vzťahu sumu spolu 3.737,40 eur a teda podstatne viac ako je veriteľom uvádzaných 3.513,52 eur. Ak celková čiastka úveru skutočne mala byť 3.513,52 eur tak, ako je to uvedené v zmluve, tak potom je to len potvrdením toho, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená výška mesačných splátok ( nakoľko podľa zmluvy súhrnná výška každej jednej mesačnej splátky mala byť rovnaká), čo v zmysle § 9 ods.2 písm. k) a § 11 ods.1 písm.a) zákona je len ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

50. Podľa rozsudku Súdneho dvora- tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že nesprávne, zavádzajúce uvedenie výšky mesačnej splátky, celkovej čiastky k zaplateniu a RPMN v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice.

51. O tom, že ide o kľúčové údaje (RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

52. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm.g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

53. Takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení a keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch

nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä , ). Ten istý údaj (celková čiastka úveru) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 3.513,52 eur pri údaji „Celková čiastka úveru“ a sumou 3.737,40 eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok. Z údajov uvedených v článku 3 zmluvy kde je jasne uvedené, že platiť sa bude 60 mesačných splátok v rovnakej výške 62,29 eur nie je absolútne zrejmé, prečo pri takýchto parametroch úveru by mala byť celková čiastka úveru 3.513,52 eur. O nesprávnosti uvedeného údaja, ktorý je takto pre spotrebiteľa jednoznačne zavádzajúci v jeho neprospech, lebo prezentuje predmetný úver spotrebiteľovi výhodnejšie než akým v skutočnosti je preto súd nemá najmenšie pochybnosti.

54. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu je v zmluve uvedený nesprávny a zavádzajúci údaj o výške splátok, celkovej splatnej čiastke a nesprávny je údaj o RPMN túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

55. Ako už bolo uvedené, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch už nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na obdobný spor z obdobnej úverovej zmluvy Poštovej banky a.s., v ktorom Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017 uviedol, cit „ neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, stým, že dátum prvej platby bol určený do 8.10.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8.9.2015, pričom musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36 predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.“

56. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods.1 písm.a/ a b/ ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov a nakoľko z nepopretých a nespochybnených skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 2.000,-eur a zaplatená bola doposiaľ na úver suma len 1.040,02 eur, súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovaného len vrátenie nevrátenej sumy poskytnutej istiny, t.j. sumy 959,98 eur, ktorá už je celá splatná, nakoľko z dôvodu nesplácania úveru žalovaný po uplatnení práva veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru stratil právo hradiť úver v splátkach a tiež úroky z omeškania. 57. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd má za to, že žalobca preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Bolo preukázané omeškanie žalovaného a aj upozornenie spotrebiteľa (žalovaného) na uplatnenie tohto práva (písomné upozornenie zo dňa 22.05.2014 s dokladom o jeho odoslaní na prepravu žalovanému je na čl. 68 a 69 spisu).

58. Preto ak bol bezúročný úver žalovaného dňa 09.06.2014 zosplatnený, bolo to po práve, čo žalovaný v spore ani nenamietal a veriteľovi tak vzniklo právo na úhradu celej zosplatnenej čistej istiny, ktorá v tom čase bola vo výške 1.369,50 eur. 59. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 s prílohou preukázal, že postupca Poštová banka, a.s. pohľadávku voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom odplatne postúpil na žalobcu. Uvedené postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo až v priebehu súdneho sporu bolo v súlade s ustanoveniami o postúpení pohľadávok v ( a nasl.), zákonom o bankách () a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Postupovala sa v celom rozsahu splatná pohľadávka na ktorej úhradu žalovaný bol písomne vyzývaný a s úhradou ktorej žalovaný meškal viac ako 90 dní, pričom postupovala sa na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľské úvery. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu žalovaný v spore ani nerozporoval. Keďže po dni 09.06.2014 kedy bol úver predčasne zosplatnený zo sumy 1.369,50 eur zaplatil žalovaný sumu 409,52 eur, čím nezaplatená ostala suma 959,98 eur, v časti nároku na zaplatenie sumy 959,98 eur súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

60. Žaloba bola zamietnutá v časti požadovaných úrokov, keďže vzhľadom na bezúročnosť úveru nárok na úroky vôbec nevznikol. Právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. na ktorý sa odvolával žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.08.2020 je tak v tu súdenej veci nepoužiteľný. Žalobcovi nemožno priznať úroky ani za dobu splatnosti dohodnutú v zmluve o úvere, lebo úver je pre nedodržanie zákonných náležitostí od počiatku bezúročný a nárok na úroky tak nevznikol vôbec a za žiadny čas.

61. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to jednak vyčísleného za dobu omeškania do 30.04.2016 (v podaní zo dňa 17.8.2020 v ktorom došlo k úprave petitu žalobca predložil vyčíslenie úroku z omeškania až do 14.10.2019), a taktiež za dobu omeškania od 15.10.2019 do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne. Z listiny „Aktuálny stav úveru“ vyplýva, že za dobu omeškania od 20.11.2013 účtoval žalovanému úrok z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne. Podľa žaloby suma žalobcom vyčíslených úrokov z omeškania do 30.04.2016 bola 284,67 eur, úroky z omeškania po tomto dni do dňa 14.10.2019 žalobca v podaní zo dňa 17.08.2020 vyčíslil sumou 317,41 eur.

62. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

63. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

64. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

65. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

66. Nakoľko žalobca v žalobe uplatnil , teda o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, v súlade s dispozičným princípom a zásadou, že návrh žalobcu nemožno prekročiť súd vychádzal z takého výpočtu úroku z omeškania.

67. Pokiaľ ide o omeškanie žalovaného po predčasnom zosplatnení úveru, tu úrok z omeškania bol priznaný zo sumy 1.369,50 eur od 24.06.2014 do zaplatenia tej- ktorej čiastočnej úhrady žalovaným a od 15.10.2019 zo sumy 959,98 eur do zaplatenia. Žalovaný po predčasnom zosplatnení úveru, ktoré nenamietal a ktoré bolo zo strany veriteľa možné a zákonné bol povinný zosplatnenú čistú úverovú istinu zaplatiť do 23.06.2014, nakoľko vo „Výzve na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 09.06.2014 bola mu na dobrovoľné plnenie veriteľom poskytnutá lehota 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaný doručovanú výzvu si neprevzal v odbernej lehote, tá sa mu tak v zmysle bodu 3.4 Všeobecných obchodných podmienok banky považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní a keďže odoslaná bola dňa 10.6.2014, za deň doručenia je treba mať deň 13.06.2014. Keďže k úhrade do 10 dní, teda do 23.06.2014 nedošlo, od 24.06.2014 žalovaný preukázateľne je v omeškaní so zaplatením nevrátenej istiny úveru, ktorá v tom čase bola vo výške 1.369,50 eur a po započítaní čiastočných úhrad žalovaného po zosplatnení premietnutých do výroku o úroku z omeškania od 15.10.2019 je vo výške 959,98 eur. Keďže základná úroková sadzba ECB k 24.06.2014 bola 0,15 %, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len v sadzbe 5,15 % ročne. Za dobu do predčasného zosplatnenia úveru súd úrok z omeškania priznať nemohol, nakoľko žalobca nepreukázal korektnú výšku úroku z omeškania do predčasného zosplatnenia úveru, nepredložil výpočet úroku z omeškania do predčasného zosplatnenia, čo bolo nevyhnutné vzhľadom na skutočnosť, že jednalo sa o bezúročný a bezpoplatkový úver, a tak základ pre výpočet úroku z omeškania z omeškaných splátok bol iný než z akého žalobca vychádzal.

68. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd žalobu žalobcu mal za dôvodnú čo do zaplatenia istiny 959,98 eur a úrokov z omeškania uvedených vo výroku II. rozsudku, preto v uvedenom rozsahu jej vyhovel a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. 69. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v veta prvá , t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach ani nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh. Žalovanému bola žaloba riadne doručená ešte dňa 25.06.2020, ten napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej nijako na ňu nereagoval, nevyjadril sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti, nedostavil sa ani na pojednávanie. Uvedené žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

70. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a a . Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že v časti o zaplatenie sumy 190,-eur bolo konanie zastavené procesným zavinením žalovaného (žalobca v tejto časti žalobu vzal späť pre plnenie žalovaného v tejto výške po podaní žaloby), v uvedenej časti ho preto procesne treba považovať za úspešného. Za úspešného ho treba považovať aj čo do zaplatenia prisúdenej istiny 959,98 eur a prisúdených úrokov z omeškania. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, resp. konanie zastaveného procesným zavinením žalobcu a tam teda úspech mal žalovaný. Teda tak žalobca ako i žalovaný boli v časti úspešní, v časti neúspešní.

71. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok a úrok z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

72. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v , sú stále plne aktuálne a použiteľné aj

na rozhodnutie o trovách konania v režime nového . K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

73. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho ) alebo -9.

74. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo .

75. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.

76. V danom prípade výška pôvodne žalovanej istiny bola 1.838,14 eur, pričom len v žalobe už vyčíslené úroky a úroky z omeškania boli uplatnené vo výške 1.226,35 eur (úroky 941,68 eur + úroky z omeškania 284,67 eur), čo spolu činí sumu 3.064,49 eur k čomu je potrebné započítať žalobcom pôvodne žiadané pokračujúce príslušenstvo (aj v podobe ďalších úrokov vo výške 24,5 % ročne) o zaplatenie ktorého bol neúspešný, a teda pri prisúdenej istine len 959,98 eur a úroku z omeškania aj po započítaní procesného úspechu žalobcu o zaplatenie sumy 190,-eur prevažujúci úspech je na strane žalovaného (nakoľko vyčíslené úroky 941,68 eur ani pokračujúce úroky vo výške až 24,5 % ročne prisúdené neboli). Úspech žalobcu tak bol prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle a nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

77. Uznesením zo dňa 06.12.2016 bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie a tak v zmysle a bolo povinnosťou súdu rozhodnúť, či zabezpečovacie opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

78. Keďže výsledok konania vo veci samej je taký, že žalobca v prevažnom rozsahu bol neúspešný, súd v poslednom výroku rozsudku postupujúc podľa v spojení s vyslovil, že zrušuje uznesenie zo dňa 06.12.2016 č.k. -48 o zabezpečovacom opatrení. Aj vzhľadom na výšku prisúdeného nároku je z hľadiska zásady proporcionality a primeranosti absolútne neudržateľné ponechať v platnosti dané zabezpečovacie opatrenie týkajúce sa nehnuteľností, vrátane rodinného domu žalovaného. Podporne súd poukazuje na Veľký komentár k , konkrétne k autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1158 s z ktorého cit.“...aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,

musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.