Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoCsp-35-2020.pdf
PDF · 119.59 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/35/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, adresa sídla Bratislava, Žižkova 11, zastúpeného splnomocnencom: HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 885 459, adresa sídla Bratislava, Červeňova 14, proti žalovanej: C. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu M. K. XXX, zastúpenej splnomocnencom: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Bratislava, IČO: 51 937 573, adresa sídla Bratislava, Silvánska 11, o 1.358,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 8. októbra 2019 č.k. 26Csp/249/2018-83 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.358,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 1.358,32 eur od 20.5.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní (výrok I.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 26.5.2015 Poistnú zmluvu č. 6101168389, so začiatkom poistenia odo dňa 1.6.2015 na dobu neurčitú. Ročné poistné vo výške 1.928,04 eur, respektíve v spornom období (po zmene výšky poistného) vo výške 1.408,48 eur, bolo dohodnuté v štvrťročnej frekvencii platby vždy k 1.6.; 1.9.; 1.12. a 1.3. bežného kalendárneho roka.
1.2.2 Žalovaná neuhradila poistné za ďalšie poistné obdobie od 1.6.2017 do 31.5.2018 v lehote jeho dohodnutej splatnosti do 1.3.2018 v sume (352,12 eur x 4).
1.2.3 Žalobca výzvou zo dňa 2.4.2018 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného poistného s upozornením, že ak dlžné poistné neuhradí v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy poistenie zanikne. Výzva bola doručená žalovanej dňa 19.4.2018.
1.2.4 Žalovaná dlžné poistné neuhradila ani do 19.5.2018 (do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie).
1.2.5 Dlžné poistné za obdobie od 1.6.2017 do 19.5.2018 (zániku poistenia) predstavovalo sumu 1.358,32 eur (1.408,48 eur ročné poistné / 365 dní x 352 dní doby poistenia).
1.3 Vec právne posúdil ako nárok poisťovateľa na dohodnuté poistné do zániku poistenia podľa § 788 ods. 1, 2 a ods. 3, § 801 ods. 2 a § 803 ods. 1 O.z. a nárok veriteľa na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 O.z. a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaná platne uzatvorili dňa 26.5.2015 Poistnú zmluvu č. 6101168389, so začiatkom poistenia odo dňa 1.6.2015. Ročné poistné vo výške 1.928,04 eur, respektíve vo výške 1.408,48 eur na základe oznámenia o zmene výšky poistného, bolo dohodnuté v štvrťročnej frekvencii platby vždy k 1.6.; 1.9.; 1.12. a 1.3. bežného kalendárneho roka. Nakoľko dohodnuté poistné nebolo zaplatené riadne a včas, poistná zmluva v zmysle ustanovenia § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikla dňa 19.5.2018 a to uplynutím 1 mesačnej lehoty odo dňa po doručení / neprevzatí výzvy na úhradu dlžného poistného po splatnosti (splatnosť poistného k 1.3.2018) s upozornením na zánik poistenia. Výzva bola preukázateľne doručená žalovanej dňa 19.4.2018. Žalobca správne eviduje dlžné poistné za poistné obdobie 352 dní (1.6.2017 - 19.5.2018). Dlžné poistné na jeden deň v znení zmenenej zmluvy predstavuje 3,8588 eur (1.408,48 eur ročné poistné / 365 dní poistného roka). Dlžné poistné predstavuje sumu vo výške 1.358,32 eur za poskytovanú poistnú ochranu (3,8588 x 352) - po zohľadnení matematického zaokrúhľovania. Žalovaná vo svojom ako odpore, tak i následnom podaní, ktoré má podobné znaky (úpravu, totožné chyby a rozsiahly, avšak nepodstatný obsah) namieta niekoľko skutočností, ktoré sú však v konaní nedôvodné. Žalobca navrhol, aby sa súd úvahami žalovanej o splnomocnení, o obchodom mene právneho zástupcu, o spôsobe uzatvárania poistnej zmluvy a o určení výšky poistného v konaní pre ich zjavnú bezdôvodnosť ani nezaoberal, čo súd považuje za správny, zákonný a hospodárny postup, pričom svoj postoj podporuje tým, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania (okrem iného aj námietkou žalovanej o neexistencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou pre neexistenciu riadne podpísanej poistnej zmluvy zo strany poisťovateľa), urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
1.5 Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
1.6 Naopak súd poukazuje na podstatnú skutočnosť uvedenú žalovanou, a to na deň vykonania úhrady časti poistného, ktorý je pri určení zániku poistenia podstatný. Žalovaná sa nesprávne domnievala, že poistenie zanikne neuhradením časti poistného. Poistná zmluva bola uzatvorená dňa 26.5.2015 na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Poistné bolo dohodnuté v štvrťročnej frekvencii platby. Splatnosť poistenia sa poskytnutím možnosti úhrady poistného v štvrťročných frekvenciách platby posunula na deň splatnosti poslednej 4. platby. Uvedenú skutočnosť o posunutí splatnosti poistného na deň splatnosti poslednej časti poistného zastáva právna teória aj súdna prax. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 2Obdo 446/2000 "Ak sa poistné platí v splátkach, lehota pre zánik poistenia začína plynúť od nezaplatenia celého ročného poistného v deň poslednej splátky." (pozri taktiež NS SR, sp. zn.: 2Obdo 7/2008, KS v TT 9Co/79/2012, KS v ZA 6Co/475/2012 a ďalšie). Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný uhradil poslednú splátku až v roku 2017 je zrejmé, že sa nejedná o prvé poistné obdobie. Je preto vylúčené, aby sa na prejednávanú vec aplikovalo ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zánik poistenia za prvé poistné obdobie resp. jednorázové poistné. Nakoľko sa jednalo o už ďalšie poistné obdobie poistná zmluva nezanikla neuhradením prvej časti poistného. Tak ako bolo uvedené vyššie, splatnosť poistného v ďalšom poistnom období je posunutá až ku dňu 4. platby poistného. Žalobca preto postupoval správne, keď žalovanej zaslal výzvu na úhradu poistného spolu s upozornením na zánik poistenia až po neuhradení poistného ani ku dňu splatnosti 4. platby, t.j. ku dňu 1.3. bežného kalendárneho roka. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že v poistnom období 1.6.2015 - 31.5.2016 vykonala úhradu poistného dohodnutým spôsobom a poistná zmluva bola riadne účinná aj v období 1.6.2016 - 31.5.2017, nakoľko dochádzalo k úhrade poistného. Žalobca tak poskytoval žalovanej poistnú ochranu. Žalovaná počas platnosti poistnej zmluvy nevykonala iný úkon, ktorým by došlo k zániku poistnej zmluvy. Nezaplatenie prvej časti poistného v ďalšom poistnom období platnosti poistnej zmluvy totiž nevyvoláva účinky zániku poistnej zmluvy. Až nezaplatením poistného (celého ku dňu splatnosti) začína plynúť zákonom určená lehota pred zánikom
poistenia. Nakoľko bola splatnosť poistného dohodnutá ku dňu 1.3. až nezaplatením poistného k uvedenému dátumu malo za následok zaslanie výzvy žalobcu s upozornením na zánik poistenia. Vyššie uvedená skutočnosť je v predmetnej veci podstatná, pričom ostatné žalovanou uvádzané skutočnosti o neprijateľných zmluvných podmienkach (bez konkrétnej špecifikácie), poplatkoch (bez konkrétnej špecifikácie), nepodpísaných obchodných podmienkach o poskytovaní spotrebiteľských úveroch (zjavné použitie nesprávneho vzoru) ako aj poukazovanie na znenie splnomocnenia a spáchanie trestného činu sú v konaní zjavne bezdôvodné.
1.7 Je nesporným, že predmetná zmluva spadá pod aplikáciu ust. § 52 a nasl. O.z., nakoľko vzhľadom na charakter zmluvných strán ide o spotrebiteľskú zmluvu, čo nebolo medzi stranami sporu sporným. Súd konštatuje, že po podrobení poistnej zmluvy súdnej kontrole neregistruje akékoľvek neprijateľné zmluvné podmienky, ani iné skutočnosti, ktorý by mali za následok neplatnosť predmetnej zmluvy. V neposlednom rade v danej súvislosti, najmä vzhľadom na rozsiahlu, avšak z prevažnej časti irelevantnú procesnú obranu žalovanej, ktorá (podľa názoru súdu pomerne neefektívne zastúpená splnomocneným zástupcom majúcim efektívne hájiť práva spotrebiteľa v súdnom konaní) v právne relevantnej časti nesprávne subsumovala daný skutkový stav pod príslušné zákonné ustanovenie, vo zvyšnej časti spochybnila okolnosti od času uzatvorenia predmetnej zmluvy spôsobom, ktorý možno označiť ako „spochybniť čokoľvek akokoľvek, hlavne nech je toho veľa“, ktorým postupom splnomocnenec (nielen v tomto konaní, daný stav možno konštatovať plošne) zahlcuje súdy nekoncepčnými podaniami rozsiahleho charakteru, pričom v prípade, ak by sa mal súd jednotlivo vyjadrovať ku každému čiastkovému tvrdeniu, čo by argumentácii, rozsudky by predstavovali namiesto žiadaného jasného a zrozumiteľného rozhodnutia vyhodnocujúceho relevantné skutočnosti, kompilát rozsiahleho charakteru zaoberajúci sa v značnej miere teóriou práva, v ktorom by podstata prejednávanej veci zanikala. Súd v neposlednom rade poukazuje na stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012, v ktorom pomerne ilustratívne poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“ veriteľskej pozície - v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry: „Všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu SR ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal, ale „peniaze mohol zobrať), a to sa už dotýka samotnej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný", paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane Ústavného súdu SR, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo už je reálne) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny štát (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).“
1.8 Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobcovi žalovanú istinu ako dôvodne žalovanú priznal v plnej výške 1.358,32 eur.
1.9 Súd žalobe vyhovel aj v časti úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške 5,00% ročne z dlžnej istiny od 20.5.2018, ktorý deň viazal žalobca na márne uplynutie lehoty na dobrovoľné plnenie dlhu (15 dní odo dňa doručenia výzvy), pričom dňom jej doručenia je 19.4.2018, z čoho je zrejmé, že dňom 20.5.2018 bol žalovaný s plnením dlhu už v omeškaní.
1.10 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej 100% náhrady trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1 C.s.p. a vecne potrebou priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania pre jeho plný úspech v spore.
2.1 Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním v celom rozsahu žalovaná s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) C.s.p., viniac súd prvej inštancie, že tento rozhodol bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko žalovaná poistné za ďalšie poistné obdobie nemala dôvod platiť, keďže zmluva zanikla
31.5.2017 jednostranne zo strany žalobcu, že paušálne určená suma poplatku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore so zmyslom zákona z dôvodu neurčitosti nedostatočnej transparentnosti ako aj z dôvodu, že nebola individuálne medzi účastníkmi dojednaná, s poukazom na § 121 ods. 3 O.z., ktorý za príslušenstvo pohľadávky považuje len skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky, nie paušálne určenú sumu poplatku, že žalobca žiada, aby mu súd priznal nedôvodný nárok, ktorý spoľahlivo neosvedčil, že pohľadávku vo výške 1.358,32 eur s príslušenstvom popiera čo do výšky aj dôvodu, že žalovaná nie je viazaná všeobecnými obchodnými podmienkami a obchodnými podmienkami pre poskytovanie spotrebiteľských úverov, nakoľko tieto nie sú žalovanou podpísané, že zmluva je typová, formulárová a žalovaná nemohla jej obsah ovplyvniť, že v zmluve nie je uvedené kto zastupuje poisťovateľa - nie je uvedený jeho štatutárny orgán, nie je vymedzený predmet zmluvy - čo sa poisťuje, kto je vlastník a držiteľ motorového vozidla, nie je uvedené evidenčné číslo vozidla, jeho vek a kedy bolo prvýkrát zaradené do evidencie - presný dátum a čas, pokiaľ ide o cenu poistenia, sú uvedené 2 ceny vozidla a to 37.276 eur a 22.000 eur, ktorá je nesprávna, chýba presný výpočet poistnej sumy, lebo zmluve je uvedená suma 236,28 eur a tiež je napísaná suma 407,01 eur, výslovne nie je uvedená doba, na ktorú sa uzatvára, chýba ohodnotenie vozidla v deň poistenia ako aj fotodokumentácia vozidla. Zmluva je neplatná vzhľadom k tomu, že bola podpísaná sprostredkovateľom Mgr. Z. Z. a nie dvomi štatutármi spoločnosti poisťovateľa, podľa spôsobu konania za spoločnosť uvedenú v obchodnom registri a z dôvodu, že žalobca nebol oprávnený vykonávať poisťovaciu činnosť nakoľko podľa obchodného registra mu toto oprávnenie vzniklo až od 4.6.2016, pričom sporná poistná zmluva bola uzavretá 1.6.2015, že zástupca žalobcu nie je vecne legitimovaný na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, lebo plnomocenstvo nie je overené notárom a je iba na vymáhanie pohľadávky a nie na vypracovanie a podanie žaloby, a žalovaná nesúhlasí s tým, aby žalobca posunul jej osobné údaje inej osobe bez jej súhlasu, že žalobca neosvedčil svoje tvrdené skutočnosti, súd vec prejednal v neprítomnosti žalovanej a tak jej znemožnil vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, v rozsudku súd nevyhodnotil jej námietky, súd rozhodol na základe sporných skutočností, čím neposkytol žalovanej súdnu ochranu, zmluvu nepodrobil súdnej kontrole napriek tomu, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, nesprávny je záver súdu, že poistné predstavuje sumu 1.352,32 eur, keď podľa názoru žalovanej poistné predstavuje sumu 1.628,04 eur, preto poistné je sporné a tak je sporný aj predmet poistenia.
2.2 Súd nevykonal dokazovanie navrhované žalovanou ohľadom oprávnenia žalobcu na vykonávanie poisťovacej činnosti vyžiadaním licencie od Národnej banky Slovenska.
3.1 Žalobca odvolací návrh nepodal, vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhol odvolanie žalovanej odmietnuť, stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie a správnosťou samotného odvolaním napádaného rozsudku.
3.2 Žalovaná sa nesprávne domnieva, že poistenie zanikne neuhradením časti poistného, že poistná zmluva bola uzatvorená 26.5.2015 na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím, že poistné bolo dohodnuté v štvrťročnej frekvencii platby, pričom splatnosť poistenia sa poskytnutím možnosti úrady poistného v štvrťročných frekvenciách platby posunula na deň splatnosti poslednej štvrtej platby. Keďže žalovaná uhradila poslednú splátku až v roku 2017 je zrejmé, že sa nejednalo o prvé poistné obdobie a tak je vylúčené, aby sa na prejednávanú vec aplikovalo ustanovenie § 801 ods. 1 O.z. upravujúce zánik poistenia pre neuhradenie poistného za prvé poistné obdobie, respektíve jednorázové poistné. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že v poistnom období od 1.6.2015 do 31.5.2016 vykonala úhradu poistného dohodnutým spôsobom a poistná zmluva bola riadne účinná aj v období od 1.6.2016 do 31.5.2017, nakoľko dochádzalo k úhrade poistného. Žalobca tak poskytoval žalovanej poistnú ochranu. Žalovaná počas platnosti poistnej zmluvy nevykonala iný úkon, ktorým by došlo k zániku poistnej zmluvy. Nezaplatenie prvej časti poistného v ďalšom poistnom období platnosti poistnej zmluvy totiž nevyvoláva účinky zániku poistnej zmluvy. Až nezaplatením celého poistného ku dňu jeho splatnosti začína plynúť zákonom určená lehota pred zánikom poistenia. Nakoľko bola splatnosť poistného dohodnutá ku dňu 1.3. až nezaplatenie poistného k uvedenému dátumu malo za následok zaslanie výzvy žalobcu s upozornením na zánik poistenia.
3.3 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súvislosti so zákonnými ustanoveniami o zániku poistenia ako aj početnej judikatúre má žalobca za to, že ním uplatnený nárok je nesporný a preto nie možné danému odvolaciemu dôvodu vyhovieť.
3.4 Nie je dôvodná ani odvolacia námietka v zmysle ktorej, ak žalovaná nepodpísala všeobecné obchodné podmienky a všeobecné podmienky, týmito nie je viazaná, nakoľko v predmetnej zmluve sa vyslovene uvádza, že bola oboznámená s obsahom v súčasnej dobe platných a schválených všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní, príslušných k druhom poistenia v zmluve dojednaných, súhlasí s nimi ako aj že prevzala VPP Poistenie motorových vozidiel AUTO PARTNER, Zmluvné dojednania pre poistenie motorových vozidiel AUTO PARTNER. Z takéhoto ustanovenia zmluvy potom vyplýva, že všeobecné poistné podmienky sú jej súčasťou a platia pre predmetný vzťah. Nepodpísanie všeobecných poistných podmienok nespôsobuje neplatnosť dojednaní v nich obsiahnutých, pokiaľ tieto boli súčasťou poistnej zmluvy. Žalovaná vyjadrila podpisom zmluvy aj súhlas so všeobecnými poistnými podmienkami a preto treba považovať daný odvolací dôvod za nedôvodný.
3.5 Žalobca má za to, že ostatné žalovanou uvádzané skutočnosti o neprijateľných zmluvných podmienkach, poplatkoch (bez konkrétnej špecifikácie), o zmätočnosti zmluvy (z právneho hľadiska uvádzané irevelantné dôvody) ako aj poukazovanie na znenie splnomocnenia a spáchanie trestného činu v súvislosti so zneužitím osobných údajov sú v konaní zjavne bezdôvodné.
4. Žalovaná v replike zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a odvolacích námietkach uvedených v samotnom odvolaní.
5. Žalobca v duplike taktiež zotrval na svojich doterajších vyjadreniach s návrhom na odmietnutie odvolania, prípadne na potvrdenie rozsudku prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti a priznanie žalobcovi náhrady trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 b), c) C.s.p.).
7.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie z sumy 1.358,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 1.358,32 eur od 20.5.2018 do zaplatenia, titulom neuhradeného poistného na základe poistnej zmluvy číslo 6101168389 uzatvorenej medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovanou ako poistníkom, za obdobie od 1.6.2017 do 19.5.2018. Súd žalobe pre jej dôvodnosť vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalovanej vzhľadom na jeho plný úspech v spore.
7.2 Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, opodstatnenosť námietok odvolateľky, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšej prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
8.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom.
8.2 Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
8.3 Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami sporovej strany); porušením uvedeného práva sporovej strany je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj sporovej strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods.1 písm. b) C.s.p..
9. Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté i rozhodnutie pojaté do napádaného rozsudku v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobila predmetom odvolacieho konania žalobkyňa. Tak ako to namietala samotná žalobkyňa vo svojom odvolaní, aj odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia úplne absentuje právne posúdenie platnosti uzatvorenia poistnej zmluvy, teda vysporiadanie sa s námietkou žalovanej, že žalobca v konaní nepreukázal platné podpísanie poistnej zmluvy z dôvodu, že táto bola podpísaná len sprostredkovateľom, ktorý nebol oprávnený za žalobcu konať, bez ktorého potom záver o viazanosti žalovanej takouto zmluvou je nepresvedčivý a v odvolacom konaní nepreskúmateľný, najmä ak v konaní aj napriek práve citovanej námietke žalovanej chýbali skutkové tvrdenia žalobcu (a v prípade ich popretia žalovanou aj dôkazy potrebné na ich preukázanie) o tom, z čoho vyplývalo oprávnenie Mgr. Moniky Majkovej konať v mene a na účet žalobcu pri uzatváraní spornej poistnej zmluvy. Zo samotnej zmluvy bolo možné zistiť len to, že sprostredkovateľ vyhlasuje, že sa preukázal poistníkovi okrem iného aj poverením konať v mene žalobcu, ktoré sa však v spise nenachádza, a pokiaľ ide o oprávnenia finančného agenta, z verejného registra finančných agentov a finančných poradcov je možné zistiť len to, že Mgr. Monika Majková, reg. č. 147490 bola zapísaná v podregistri poistenia alebo zaistenia ako podriadený finančný agent OVB Allfinaz Slovensko od 24.10.2011 do 21.1.2016, teda inej právnickej osoby ako žalobcu. Je síce pravdou, že súd sa nemusí vysporiadať so všetkými námietkami strán, avšak táto výnimka sa vzťahuje na námietky, ktoré nie sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, za akú však nemožno považovať námietku o neplatnosti / neexistencii zmluvy z dôvodu jej nepodpísania osobou oprávnenou za právnickú osobu konať. Obdobne sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s námietkou žalovanej o nedostatku oprávnenia žalobcu na vykonávanie poisťovacej činnosti v čase uzatvorenia spornej poistnej zmluvy.
10. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností, nakoľko z jeho obsahu nemožno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, resp. ktoré skutočnosti považoval za preukázané a pod. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o nemožnosti priznania práva veriteľovi pre jeho premlčanie a dovolanie sa premlčania dlžníkom, bez toho, že by tento svoj záver náležite zdôvodnil, a umožnil tým žalobkyni sa voči takémuto záveru náležite brániť, porušil tým práva žalobkyne na spravodlivý proces.
11. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p..
12. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 C.s.p.), rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 C.s.p. viazaný, vyzvať strany na doplnenie ich skutkových tvrdení ohľadom obsahu ich dohody o tzv. „vzájomnom majetkovom zabezpečovaní sa“, teda čo sa takýmto investovaním konkrétne sledovalo, resp. čo bolo skutočným zmyslom investície žalobkyne do majetku žalovaného, opätovne posúdiť nároky sporových strán uplatnené v tomto konaní, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite sporových strán vykonať aj ďalšie dokazovanie, podľa § 191 C.s.p., náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci a o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 C.s.p.), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky významné otázky. 14. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).