Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Csp-103-2016.pdf
PDF · 88.79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14Csp/103/2016
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47967692, proti žalovanej: S. E., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, E., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.12.2016, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 27.12.2016, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 331,94 eura s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 25.11.2008. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný návrh odvodzoval žalobca od záväzkového právneho vzťahu svojej právnej predchodkyne, Poštovej banky, a.s. a žalovanej založeného zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2008, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý nesplácala riadne a včas. Svoje právne nástupníctvo odvodzoval žalobca od zmlúv o postúpení pohľadávok, na základe ktorých bola postúpená aj predmetná pohľadávka banky proti žalovanej, a to zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15.12.2020 medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, ďalej zmluvou o postúpení pohľadávok č. 5/2011 zo dňa 24.2.2011 medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupníkom, ďalej zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 medzi PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupcom a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupníkom, následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 medzi BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Žalobca ďalej uviedol, že o predmetnej pohľadávke proti žalovanej rozhodol rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. IIC040075 zo dňa 8.4.2011, ktorým rozhodcovský súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.2011 a vykonateľnosť dňa 24.6.2011. Dňa 10.11.2011 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie vymožením pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým bol predmetný rozsudok rozhodcovského súdu. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9Er/1470/2011. Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresný súd Piešťany exekučné konanie zastavil. Žalobu žalobca právne dôvodil tým, že legislatívne zmeny, ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe súdov pri zastavení exekučného konania, v ktorom sa veriteľ domáhal výkonu rozhodcovského rozsudku na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky, aplikáciou ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka spôsobili, že veriteľ napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. V tejto súvislosti
odkázal na čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok, a že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom nepožíva ochranu, ako aj na čl. 46 Ústavy SR, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch stanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
3. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že na Okresnom súde Piešťany bolo pod sp. zn. 9Er/1470/2011 vedené exekučné konanie vo veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o. proti žalovanej ako povinnej o vymoženie 331,94 eura s príslušenstvom. Uznesením sp. zn. 9Er/1470/2011 zo dňa 17.4.2012 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Trnave ako odvolacím súdom. Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 10.12.2014 a potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie nadobudli právoplatnosť tým istým dňom, dňa 10.6.2015. Okresný súd Piešťany uznesením č k. 9Er/1470/2011-40 zo dňa 26.4.2016 exekučné konanie zastavil. Predmetné exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIC0410075 zo dňa 8.4.2011. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej, ktorou bola spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., sumu 331,94 eura spolu s úrokom vo výške 17,38 % ročne zo sumy 331,94 eura od 2.2.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,94 eura od 2.2.2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu splatnosti úveru vo výške 24,67 eura, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti do dňa 1.2.2010 vo výške 68,16 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,18 eura, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 33,19 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd tak rozhodol vychádzajúc zo záväzkového právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.12.2008, na základe ktorej Poštová banka, a.s. poskytla žalovanej úver v celkovej výške 331,94 eura (10.000,- Sk). Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v 11 mesačných splátkach v sume po 32,86 eura (990,- Sk), v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru, v dôsledku čoho Poštová banka, a.s. pristúpila k zosplatneniu úveru. Rozhodcovským uznesením sp. zn. IIC0410075 zo dňa 7.4.2011, rozhodcovský súd pripustil, aby z konania vystúpil navrhovateľ Poštová banka, a.s., a aby na jeho miesto vstúpil do konania nový navrhovateľ PRO CIVITAS, s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 15.12.2010 medzi Poštovou bankou, a.s. a BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ktorá spoločnosť následne uzatvorila dňa 24.2.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o.
4. Lustráciou v elektronickom súdom registri sa nepodarilo súdu zistiť, že by súd viedol konanie o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, čo žalobca ani netvrdil. Súd uzavrel, že o tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, ktorý nebol doposiaľ zrušený.
5. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata), nazývaná aj ako prekážka veci právoplatne rozhodnutej, patrí k procesným podmienkam, pričom zistenie jej existencie v každom štádiu konania musí viesť bez ďalšieho k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, pritom sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých strán sporu. Nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol žalobcom v skoršom konaní, je v novom konaní žalobcom alebo je žalovaným, resp. naopak). Ten istý predmet konania je daný aj vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, a vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku).
9. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentium rei iudicatae), čo znamená, že o tej istej, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať znova. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci). Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio (z úradnej povinnosti).
10. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení je nepochybné, že o totožnom predmete sporu s totožnými subjektami sporu a s totožnými skutkovými okolnosťami, od ktorých subjekty sporu odvodzovali svoje právo, teda o tej istej veci, už bolo právoplatne rozhodnuté iným rozhodnutím vydaným rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, ktoré je právoplatné, a nebolo do dnešného dňa zrušené. O prekážku veci právoplatne rozhodnutej ide napriek tomu, že žalobca nebol subjektom rozhodcovského konania, je však právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., ktorá bola žalobcom v rozhodcovskom konaní. Konajúci súd poukazuje na to, že typickým prípadom univerzálnej sukcesie bez straty procesnej subjektivity sú prípady tzv. translačných zmlúv alebo zmlúv s translačnými účinkami, teda zmlúv, ktoré svojou perfektnosťou a platnosťou spôsobujú prevod a prechod všetkých práv a povinností z prechádzajúceho subjektu na nadobúdateľa, teda typickú univerzálnu sukcesiu, ktorou je aj zmluva o postúpení pohľadávok (týkajúca sa predmetnej pohľadávky). Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka) postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Dokonca aj samotný žalobca v žalobe tvrdí, že vo veci bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol exekučným titulom v exekučnom konaní, v ktorom súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.
11. Konajúci súd má za to, v tomto sporovom súdnom konaní zákonodarca nezveruje súdu oprávnenie skúmať nulitnosť rozhodcovského rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy) ani ako otázku predbežnú. Ak by aj nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v samostatnom sporovom súdnom konaní zákonodarca zveruje (len) exekučnému súdu oprávnenie skúmať (napokon každé) rozhodnutie predložené ako exekučný titul z pohľadu jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Bez ohľadu na to, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a následne exekučné konanie zastavil, resp. vyslovil neexistenciu materiálnej, resp. formálnej (alebo súbežne) vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, bez ohľadu na dôvody, stále bude rozhodcovské konanie právoplatne skončené, bude nedotknuté pre absenciu podania žaloby (resp. jej vyhovenia) o zrušenie rozhodcovského rozsudku a v neskoršom období nebude môcť byť dotknuté vôbec; vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, resp. či nejde o paakt, ani ako prejudiciálna otázka nebude môcť byť riešená v inom súdnom konaní. Exekučné konanie je úplne iné konanie, ktoré sa spravuje inými skutkovými a právnymi dôvodmi, pravidlami a zásadami, ktoré nemôžu byť použité v inom než v exekučnom konaní. Zásady, na ktorých je exekučné konanie založené, nemožno si osvojovať v civilnom sporovom súdnom konaní. Je všeobecne známou skutočnosťou, že výlučne sám dodávateľ vytvoril, a spotrebiteľovi (slabšej strane) následne predkladal právny úkon spolu s rozhodcovskou doložkou (zmluvou), ku ktorým, k ich obsahu, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť vznášať svoje námietky, návrhy, pripomienky; mohol len predložené úkony prijať ako celok alebo odmietnuť. Vzhľadom na uvedené v tomto odseku, je bez právneho významu námietka žalobcu, že okresný súd uznesením sp. zn. 9Er/1470/2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie, keď rozhodcovský rozsudok na účely exekúcie nepovažuje za spôsobilý exekučný titul. V danej veci však okresný súd identický rozhodcovský rozsudok považuje za legitímny na účely naplnenia procesnej prekážky res iudicatae.
12. Nakoľko existencia právoplatného rozhodnutia v tej istej veci predstavuje neodstrániteľnú prekážku rozsúdenej veci (res iudicata), ktorá patrí medzi neodstrániteľné nedostatky podmienok konania, súdu neostávalo nič iné, iba postupovať podľa § 230 CSP a § 161 ods.1 CSP, a konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP (I. výrok), keďže predmetný rozhodcovský rozsudok nebol doposiaľ zrušený, a dokonca ani nebola podaná žaloba na všeobecnom súde o zrušenie rozhodcovského rozsudku napriek tomu, že s takouto žalobou zákon o rozhodcovskom konaní výslovne počíta.
13. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania na oboch procesných stranách. V danom prípade súd zastavil konanie pre neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok, pričom zastavenie tohto konania procesne zavinil žalobca tým, že podal žalobu v tej istej veci potom, čo už v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, čo uviedol aj samotný žalobca priamo v žalobe. Preto súd by mal, v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP, priznať nárok na náhradu trov konania protistrane, t. j. žalovanej. Nakoľko však žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, za použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).