Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-5-2019.pdf
PDF · 109.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Cb/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu: A., R.. R. K..S.., K. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Mikuláš Pavlik st., advokát so sídlom Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce, IČO: 35 538 473, proti žalovanému: V. R. R.. K.. S.., XXX XX F.R. X. F. 1843, IČO: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Marek Belka, LL.M., advokát so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 213 487, o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 4Cb/5/2019-176 zo dňa 8.10.2019 rozhodol tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Predmetom sporu bol návrh na určenie, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2015, uzavretá medzi V., R.. K.. S.., F. X. F. XXXX, IČO: XX XXX XXX ako postupcom a žalovaným V. R., R.. K.. S.., F. X. F. XXXX, IČO: XX XXX XXX je neplatná.
2. Aké tvrdenia produkoval žalobca v žalobe: Žalobca v žalobe žiadal určiť neplatnosť právneho úkonu
- zmluvy o postúpení pohľadávky na tom skutkovom základe, že súčasťou zmluvy o dielo boli platobné podmienky. V bode 2.6 platobných podmienok sa zhotoviteľ zaviazal, že bez súhlasu objednávateľa nepostúpi pohľadávky vzniknuté zo zmluvy o dielo tretej osobe. Napriek tomu pohľadávky bez súhlasu žalobcu postúpil. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej postúpenie by odporovalo dohode s dlžníkom. V nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je preto zmluva o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom (v tomto smere poukázal na judikatúru súdov R 46/2009, RC 27/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.5.2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.1.2009). Naliehavý právny záujem na určení podľa § 137 písm. c/ CSP je daný. Pôvodný oprávnený postupca zanikol, a to zrušením bez likvidácie, bol vymazaný. Na pojednávaní naliehavosť právneho záujmu doplnil tak, že zánikom postupcu zanikla aj jeho pohľadávka a tým by sa zmenilo postavenie žalobcu ako povinného subjektu, a to aj v exekučnom konaní, pretože exekučné konanie by bolo zastavené.
3. Aké tvrdenia produkoval žalovaný: Žalovaný vo vyjadrení k žalobe čl. 72 spisu uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Zmluva o dielo zanikla odovzdaním a prevzatím diela a tým zanikli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy (vrátane zmluvných povinností uvedených v prílohe OTTP
zo dňa 27.3.2008). Zmluva o dielo zanikla plnením a neexistovala v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca sa vyhýbal pravidelne plneniu - zaplateniu ceny diela. Nasledovali súdne konania (Okresný súd Michalovce sp. zn. 1Co/19/2013 o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, Okresný súd Michalovce sp. zn. 11C/89/2012). Právo žalobcu nie je ohrozené. Nie je ohrozené ani právne postavenie žalobcu, aby vyžadovalo preventívnu ochranu súdom. Nie je preto dôvod vysloviť neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca nebol zmluvnou stranou zmluvy o postúpení pohľadávky a nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. V duplike na čl. 138 spisu uviedol: Neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/206/2010, OS Košice II 45C/80/2016).
4. Ako súd vyhodnotil skutkovo a právne prvý rozsudok v poradí č. k. 4Cb/5/2019-176 zo dňa 8.10.2019: § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. § 137 písm. c/ CSP: Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný taký právny úkon, ktorý je v rozpore s kogentným ustanovením zákona. Takým kogentným ustanovením zákona je § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. V danom prípade žalovaný postúpil pohľadávku v rozpore s dohodou s dlžníkom. Dohoda dlžníka tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo zo dňa 27.3.2008 čl. 33 spisu, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela deliaca stena medzi K2 a K3. Neoddeliteľnú súčasť tvorili obchodné a technické podmienky zo dňa 25.3.2008 čl. 4, bod 2.6: „Zhotoviteľ sa zaväzuje, že bez preukázateľného písomného súhlasu podpísaného oprávnenou osobou objednávateľa nepostúpi pohľadávky vzniknuté zo zmluvy o dielo tretej osobe.“ Na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 22Cb/47/2009-334 zo dňa 20.9.2010, právoplatný 16.5.2011, (čl. 15 spisu) vznikla právnemu predchodcovi žalovaného pohľadávka voči žalobcovi zo zmluvy o dielo vo výške 11 406,32 € istiny s príslušenstvom. Napriek dohode so žalobcom v zmluve o dielo a v dodatku bod 2.6 čl. 4 spisu, že nepostúpi pohľadávku zo zmluvy o dielo, právny predchodca žalovaného postúpil na žalovaného pohľadávku zo zmluvy o dielo v rozpore s touto dohodou. Zmluva o postúpení pohľadávky je zo dňa 13.8.2015, nachádza na čl. 37 spisu. Súd dospel k záveru, že úkon postúpenia je neplatným úkonom v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd poukazuje aj na judikatúru, rozhodnutia Najvyššieho súdu R 46/2009, RC 27/2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.5.2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.1.2009. Podľa § 137 písm. c/ CSP však súd z úradnej moci skúma naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Tvrdenia a dôkazy je povinný produkovať žalobca, ktorý žiada určiť neplatnosť právneho úkonu. Tvrdené dôkazy a obranu žalovaného súd skúma z úradnej moci a skúma ju prioritne. Dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu - dohody o postúpení pohľadávky, a to z nasledovných dôvodov: Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho právne postavenie by sa zlepšilo, keďže zánikom postupcu (výmazom z obchodného registra) by zanikol aj jeho dlh voči žalovanému (postupníkovi), súd sa s týmto názorom nestotožnil. Mal za to, že V., R..K..S.., F.Á. X. F. XXXX, IČO: XXXXXXXX (čl. 31) bol vymazaný z obchodného registra 5.8.2017, teda 2 roky po tom, čo bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.8.2015 čl. 37 spisu medzi spoločnosťami V., R..K..S.., F. X. F. a V. R., R..K..S.., F. X. F.. Ku dňu výmazu vymazaný subjekt nebol vlastníkom spornej pohľadávky. Postavenie žalobcu - právne postavenie v exekučnom konaní by sa nezmenilo. Dôkazom je aj skutočnosť, že exekučný súd pripustil zmenu účastníkov konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. 22Er/334/2011-26 zo dňa 10.4.2018 čl. 28 spisu). Ku dňu zániku už postupca nebol vlastníkom pohľadávky. Dlh existuje. Vlastníkom pohľadávky je postupník, teda žalovaný. Exekučné konanie nemožno zastaviť pre zánik, neexistenciu subjektu v čase exekučného konania. Právne postavenie žalobcu by sa tým nezmenilo. Nijakým spôsobom nie je ohrozené právne postavenie žalobcu ako dlžníka. Právoplatným rozsudkom mu vznikla právna povinnosť zaplatiť tam uvedený dlh právnemu predchodcovi žalovaného (teraz žalovanému). Je potrebné rozlišovať medzi právami zo zmluvy o dielo a povinnosťami zo zmluvy o dielo. Práva žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o dielo a neoddeliteľnej prílohy nie sú žiadnym spôsobom ohrozené. Žalobcovi nevzniklo právo zaplatiť cenu diela, ale povinnosť zaplatiť cenu diela. Toto právne postavenie splniť povinnosť zaplatiť cenu diela sa nezhoršilo postúpením pohľadávky. Práve naopak,
postavenie žalovaného je ohrozené. Z vykonaného dokazovania a pripojených súdnych sporov je zrejmé, že žalobca sa účelovo a dlhodobo vyhýba plneniu. Žaloba o určenie zmluvy o postúpení pohľadávok je len jedným z mnohých spôsobov účelového postupu žalobcu k oddialeniu plnenia (skutočnosť, že žalobca cenu diela právnemu predchodcovi žalovaného nezaplatil dobrovoľne a musel sa zaplatenia doplatku ceny diela domáhať, aj sa domohol rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 22Cb/47/2009-334 zo dňa 20.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.5.2011, skutočnosť, že ani po vydaní právoplatného a vykonateľného rozsudku v roku 2010 žalobca dlh dobrovoľne nezaplatil, právny predchodca žalovaného sa musel domáhať vymoženia dlhu v exekučnom konaní (čl. 26), exekučné konanie u JUDr. H. F., súdnej exekútorky - EX 367/2011, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Co/19/2013 zo dňa 31.1.2013 (čl. 81) atď.). Úlohou postúpenia pohľadávky je zmeniť veriteľa pohľadávky, nie obsah pohľadávky. Plnenie dlhu sa postúpením pohľadávky nezmenilo ani nesťažilo. Dôvodom podania žaloby podľa názoru súdu je len skutočnosť, že žalobca sa chce vyhnúť plneniu - zaplateniu ceny diela, ktorá bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom, resp. oddialiť toto plnenie, čo však nie je dôvod na konštatovanie naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Postúpením pohľadávky sa povinnosť plniť dlh postupníkovi namiesto postupcovi - žalobcovi nijakým spôsobom nesťažila ani nezmenila. Doteraz z právoplatne priznaného dlhu nezaplatil nič. Prednosť má žaloba na plnenie. Neuviedol, akú žalobu voči žalovanému chce podať, keď doteraz nezaplatil na spornú pohľadávku nič. Taktiež žalobca nezdôvodnil, prečo namieta neplatnosť právneho úkonu postúpenia až teraz. Je pravdou, že v rozpore so zákonom uviedli postupca a postupník, že zmluva o postúpení je podrobená ich zmluvnej povinnosti mlčanlivosti, čo je v rozpore s ustanovením § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Nemá to však vplyv na platnosť právneho úkonu postúpenia, len na povinnosť plniť dlh a časový moment odkedy je povinný dlh plniť a či je povinný plniť postupníkovi alebo postupcovi. Minimálne sa žalobca o postúpení pohľadávky (napriek tomu, že mu postúpenie pohľadávky neoznámil ani žalovaný, ani jeho právny predchodca) dozvedel z exekučného konania. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce č. k. 22Er/334/2011-26 zo dňa 10.4.2018 čl. 28 spisu vyplýva, že tento súd pripustil zmenu účastníkov konania v exekučnom konaní tak, že namiesto doterajšieho oprávneného V., R..K..S.., F. X. F. XXXX vstúpil do konania ako oprávnený V. R., R..K..S.., F. X. F. XXXX, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2015. Keďže uznesenie je zo dňa 10.4.2018, minimálne v tomto časovom období sa dozvedel žalobca o postúpení pohľadávky. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky však podal až dňa 18.4.2019, teda po roku od postúpenia pohľadávky, čo nepreukazuje, že je tu daný naliehavý právny záujem na určení. Súd teda dospel k záveru, že nie je daný ani právny záujem, ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. c/ CSP. Súd tak dospel ku konečnému výsledku, že postúpením pohľadávky sa nezhoršilo postavenie dlžníka a z toho dôvodu nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - dohody o postúpení pohľadávky, a to aj v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 (R 46/09), z ktorého vyplýva, že takýto právny úkon je absolútne neplatný, ale za podmienky, že sa preukáže naliehavý právny záujem na určení. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu dohody o postúpení pohľadávky. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. § 391 ods. 2 CSP: Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. § 391 ods. 3 CSP: Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 13Cob/3/2020-240 zo dňa 9.7.2020 rozhodol tak, že zrušil rozsudok prvostupňového súdu č. k. 4Cb/5/2019-176 zo dňa 8.10.2019. Záväzný právny názor podľa § 391 ods. 2 CSP, ktorým bol viazaný nielen prvostupňový súd, ale aj strany konania a advokáti, bol nasledovný. Súd prvej inštancie bol povinný podľa tohto záväzného právneho názoru postupovať, rovnako strany konania i advokáti. Záväzný právny názor bol stranám konania i advokátom známy momentom doručenia uznesenia odvolacieho súdu, teda strane žalobcu dňa 22.7.2020 a strane žalovaného dňa 27.7.2020. Článok 11 ods. 3 základných princípov CSP: Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
Keďže strana žalobcu i strana žalovaného sú právne zastúpení, súd mal právo sa domnievať podľa článku 11 ods. 3 základných princípov CSP, že advokáti sú schopní konať za zastúpené strany konania s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou, a teda keď záväzný právny názor odvolacieho súdu jednoznačne vysvetlený bol zrozumiteľne prvostupňovému súdu, súd mal právo sa domnievať, že musí byť zrozumiteľný i advokátom strán konania a taktiež z nijakého ustanovenia zákona nevyplýva, že je povinný súd vyzývať stranu konania, aby sa k tomuto právnemu názoru vyjadrila. Žalobca je pánom sporu a má právo disponovať so žalobou. Zo záväzného právneho názoru jednoznačne vyplýva (body 21. - 26. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu), že: 1. Neplatnosťou napadnutá zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka je dvojstranný právny úkon. Ak ide o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, predmet konania sa týka aj postupcu aj postupníka. Zmluva o postúpení pohľadávky v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. V tomto konkrétnom prípade zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, je zmluvou zo dňa 13.8.2015, nachádza sa na čl. 37 spisu. Nositeľmi vecnej legitimácie sú zmluvné strany. Ako zmluvné strany sú v tejto zmluve o postúpení pohľadávky uvedené subjekty postupca V., R.. K.. S.., F. X. F. XXXX a postupník V. R., R.. K.. S.., F. X. F. XXXX. Porovnaním zmluvných strán v zmluve o postúpení pohľadávky (čl. 37 spisu) s okruhom strán konania v žalobe na čl. 1 spisu súd dospel k záveru, že žaloba sa týka strán konania žalobcu A., R.. R. K.. S.., žalovaný V. R., R.. K.. S.. (postupník), ale netýka sa postupcu V., R.. K.. S... Tým nie je daný nerozlučný okruh strán konania v nadväznosti na § 77 a nasl. CSP. § 77 ods. 1 CSP: Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. § 77 ods. 2 CSP: Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane. § 77 ods. 3 CSP: Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov. § 228 ods. 1 CSP: Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Pokiaľ by súd rozhodol o neplatnosti zmluvy o postúpení tak, ako žiadal žalobca, výrok právoplatného rozsudku by bol záväzný len pre tie strany, ktoré boli v konaní žalované. Nebol by záväzný pre tú stranu (právnych nástupcov tej strany), ktorá žalovaná nebola. V tomto konkrétnom prípade by rozsudok o určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nebol záväzný pre zmluvnú stranu - postupcu V., R.. K.. S.., F. X. F. XXXX (resp. jeho právnych nástupcov), pretože žalobca ich neoznačil za strany konania. Tento nedostatok neodstránil žalobca napriek záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu. Ide o prvý dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol. Žalobca v žalobe nerešpektoval nerozlučné spoločenstvo strán konania, a, čo je otázka hmotného práva, otázka pasívnej vecnej legitimácie. Nejde o procesnú vadu (súd neodstraňuje vady žaloby). Ide o hmotnoprávnu otázku. V tomto smere žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Súd žalobu zamietol.
7. Za ďalší dôvod, pre ktorý súd odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu označil dôvod, že okresný súd sa nezaoberal a nezhodnocoval prípustnosť podanej žaloby v zmysle platnej právnej úpravy CSP. V rozsudku prvom v poradí dospel prvostupňový súd k záveru, že v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nie je daný. V zmysle platnej právnej úpravy je potrebné, aby žalobca uviedol, či žiada podľa § 137 písm. c) určiť aktuálny právny stav, ktorý vyplýva z tvrdenej neplatnej zmluvy o postúpení alebo žiada určiť neplatnosť právneho úkonu podľa § 137 písm. d) CSP, ale podmienkou podania takejto žaloby je, že musí zároveň určiť, z ktorého osobitného predpisu právo podať takúto žalobu o neplatnosť právneho úkonu vyplýva. Prvostupňový súd sa zaoberal vecnou dôvodnosťou žaloby, ale neskúmal prípustnosť z uvedených hľadísk, a preto rozhodnutie bolo predčasné. V bode 21. Oodôvodnenia odvolací súd uviedol: „Bolo na žalobcovi, aby v záujme dosiahnutia úspechu upravil žalobu tak, aby zodpovedala požiadavkám stanoveným v § 137 písm. c), resp. písm. d) CSP. Žalobca však žalobu nezmenil a naďalej požadoval určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalovaným a V., R.. K.. S.., IČO: XX XXX XXX.“
8. Zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline z uvedenými záväznými právnymi pokynmi a záväzným právnym názorom prevzal právny zástupca žalobcu dňa 22.7.2020 a právny zástupca žalovaného dňa 27.7.2020. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu nedoručil zmenu žaloby, resp. iné procesné podanie, súd dňa 13.8.2020 na čl. 247
spisu vytýčil termín pojednávania na deň 1.10.2020. Právny zástupca žalobcu za čas od 22.7.2020 do 1.10.2020 (viac ako za 2 mesiace) nedoručil súdu zmenenú žalobu, resp. iný procesný návrh.
9. Až na pojednávaní dňa 1.10.2020 (kde nebol prítomný žalovaný, len jeho právny zástupca) najskôr čítal a protokoloval do diktafónu, na výzvu súdu predložil písomnú zmenu žaloby: „Žalovaný nemá právo na zaplatenie pohľadávky voči žalobcovi vo výške 11 406,32 € s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 22 713 € od 23.9.2008 do 23.11.2009, zo sumy 11 406,32 € od 24.11.2009 do zaplatenia na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.9.2010, pod sp. zn. 22Cb/47/2009-34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.4.2011.“ Konštatoval, že ide o určenie práva podľa § 137 písm. c) CSP s preukázaním naliehavého právneho záujmu.
10. § 139 CSP: Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. § 140 ods. 1 CSP: Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. § 140 ods. 2 CSP: Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. § 143 ods. 1 CSP: Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. § 143 ods. 3 CSP: Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe. Porovnaním žaloby zo dňa 18.4.2019, v ktorej žiadal žalobca určiť, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2015 uzavretá medzi V., R.. K.. S.., F. X. F. XXXX ako postupcom a žalovaným V. R., R.. K.. S.., F. X. F. XXXX je neplatná a zmenenou žalobou predloženou až na pojednávaní dňa 1.10.2020, v ktorej žiada: „Žalovaný nemá právo na zaplatenie pohľadávky voči žalobcovi vo výške 11 406,32 € s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 22 713 € od 23.9.2008 do 23.11.2009, zo sumy 11 406,32 € od 24.11.2009 do zaplatenia na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.9.2010, pod sp. zn. 22Cb/47/2009-34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.4.2011.“, dospel súd k záveru, že ide o iné právo podľa § 140 ods. 1 CSP, teda o zmenu žaloby (v prvom prípade je predmetom konania neplatnosť právneho úkonu, v druhom prípade negatórna žaloba na určenie, že žalovaný nemá právo na zaplatenie pohľadávky žalobcovi). Rozhodujúce skutkové tvrdenia v prvej žalobe boli tvorené od podania žaloby 18.4.2019 až do rozhodnutia súdu 1.10.2020, teda na vytýčenom pojednávaní dňa 1.10.2020 bola vec podľa prvého žalobného návrhu pripravená na rozhodnutie, vzhľadom k tomu, že žalobca do termínu pojednávania neprodukoval žiadnu zmenu žaloby, žiaden procesný návrh, hoci k tomu mal vytvorené objektívne možnosti. Na pojednávaní dňa 1.10.2020 však nebolo možné rozhodnúť o zmenenej žaloby, pretože rozhodujúce skutkové tvrdenia k takémuto typu žaloby neboli tvorené a z už existujúceho skutkového tvrdenia nebolo možné rozhodnúť bez toho, aby súd pojednávanie dňa 1.10.2020 neodročil, nedoplnil skutkové tvrdenia, dôkazy, aby neumožnil neprítomného žalovanému, aby sa poradil so svojím právnym zástupcom Z toho dôvodu súd rozhodol podľa § 143 ods. 1 CSP tak, že zmenu žaloby nepripustil, pretože mal za to, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie a rozhodnutie o zmenenej žalobe dňa 1.10.2020. Aj podľa článku 5 základných princípov CSP má právo súd odmietnuť také procesné úkony, ktoré zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom. Žalobca mal objektívnu možnosť po doručení uznesenia Krajského súdu v Žiline vzniesť procesný návrh alebo doručiť zmenenú žalobu. Neučinil tak za 2 mesiace do vytýčeného termínu pojednávania. Súd taktiež nadobudol dojem, rovnako ako žalovaný, že žalobca nesleduje ani nadobudnutie právnej istoty a konečné rozhodnutie vo veci. Taktiež súd nadobudol dojem, že žalobca sleduje len neustále odďaľovanie právnej istoty, právoplatného rozhodnutia a neustále odďaľovanie svojej právnej povinnosti plniť. Súd však zodpovedá za prieťahy v konaní a je povinný zabezpečiť bezprieťahovosť konania, a to aj proti vôli právneho zástupcu žalobcu, pretože je to jeho ústavná povinnosť. Aj z článku 17 základných princípov CSP vyplýva, že súd je povinný postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná, rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Z toho dôvodu súd neodročil pojednávanie. Mal za to, že žalobca mal možnosť podať samostatnú žalobu, keď nevyužil časový priestor od 18.4.2019 do 1.10.2020 na podanie riadnej žaloby. Zmenu žaloby súd nepripustil aj z toho dôvodu, že by odňal žalovanému právo vyjadriť sa v koncentračných lehotách podľa § 167 CSP. Z ust. § 167 CSP nevyplýva, že súd má právo, resp. povinnosť opakovať úkony podľa § 167 CSP, teda opakovať vyjadrenie k žalobe, repliku, dupliku. V tomto konkrétnom prípade možnosti vyjadriť sa stranám konania stanovené v koncentračných lehotách
podľa § 167 CSP už boli realizované (čl. 66 - vyjadrenie k žalobe, čl. 108 - replika, čl. 116 - duplika). Pokiaľ by bol súd pripustil zmenu žaloby a rozhodol na pojednávaní dňa 1.10.2020 odňal by žalovanému právo na vyjadrenie stanovené v § 167 CSP, a pokiaľ by aj odročil pojednávanie, súd nemohol duplicitne opakovať povinnosti stanovené v § 167 CSP. Taktiež zmenu žaloby súd nepripustil aj z toho dôvodu, že ani táto zmenená žaloba nemá riadne náležitosti žaloby, ktoré vyžaduje ust. § 132 ods. 1, 2, 3 CSP. Súd by musel pristúpiť k odstraňovaniu vád žaloby a ide teda o ďalší dôvod podľa § 143 ods. 1 CSP, pre ktorý súd nemôže pripustiť zmenu žaloby, pretože výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, lebo žaloba je vadná, má vady. Súd teda zmenu žaloby nepripustil a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe podľa § 140 ods. 3 CSP.
11. Druhý dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol, bol ten, že nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu (po nepripustení zmeny žaloby bola predmetom sporu pôvodná žaloba. Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu potom žaloba bola zamietnutá aj pre neunesenie povinnosti tvrdenia: „Bolo na žalobcovi, aby v záujme dosiahnutia úspechu upravil žalobu tak, aby zodpovedala požiadavkám stanoveným v § 137 písm. c), resp. písm. d) CSP. Žalobca však žalobu nezmenil a naďalej požadoval určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalovaným a V., R.. K.. S.., IČO: XX XXX XXX.“
12. Trovy konania: Úspešnou stranou konania je žalovaný, a to v rozsahu 100 %. V rozsahu 100 % mu súd priznal právo na náhradu trov konania, a to v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP. Trovy konania budú vyčíslené po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu. Splatnosť nastane do 3 dní právoplatnosti uznesenia VSÚ.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.