Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-214-2016.pdf
PDF · 150.11 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/214/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: U. H., W. J.. X. P. XX, XXX XX W., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, Dlhý rad č. 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42 342 546 proti žalovaným: X/ U. Q.Š., W. J.. X. P. XX, XXX XX W., X/ Y. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. J.. X. P. XX, XXX XX W., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, Krmanova 16, 040 01 Košice, IČO: 50 901 028, o určenie hranice pozemku, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o uloženie povinnosti na vlastné náklady uviesť oplotenie deliace pozemky strán sporu do pôvodného stavu a v časti o náhradu škody z a s t a v u j e .
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2016 (po jej doplnení podaním doručeným súdu dňa 19.01.2017) sa domáhal uloženia povinností žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne smerom od parcely CKN XXXX na hranici k značenej červenou farbou vytyčovacieho náčrtu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa overenia 12.5.2016, ktorá delí parcely CKN XXXX, CKN XXXX žalovaných v 1. a 2. rade a CKN XXXX/X, CKN XXXX/X všetko v k.ú. W. vrátiť hranicu do pôvodného stavu, ako je znázornená čiernou farbou na citovanom vytyčovacom náčrte. Ďalej žalobca žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne po celej dĺžke pôvodnej hranice ako je znázornená na vytyčovacom náčrte č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa overenia 12.05.2016 na svojich parcelách CKN XXXX a CKN XXXX odstrániť CKN XXXX betón v dĺžke 4,5 ma a navezenú zeminu tak, aby výška parciel bola na úrovni vytyčovaných parciel CKN XXXX/X a XXXX/X žalobcu, všetko v k.ú. W.. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania pozostávajúce zo súdneho poplatku a faktúry za vytýčenie hranice pozemku č. 61/2016 zo dňa 01.08.2016 vo výške 150,- Eur. 1.2 Žalobu odôvodnil žalobca tým, že po ústnom dohovore po zameraní hranice pozemku Geocomp Bardejov s.r.o. zo dňa 06.05.2016 nedošlo zo strany žalovaného k pozitívnej komunikácii, preto sa rozhodol dňa 29.06.2016 napísať list s úpravou hranice podľa vytyčovacieho náčrtu s označením bodov v teréne. Po predvolaní na Geocomp Bardejov s.r.o. bolo zo strany žalovaného odmietnuté vytýčenie podpísať. Dňa 22.07.2016 žalobca obdržal list, v ktorom žalovaný nesúhlasil so skutočným zameraním a úpravou terénu okolo oplotenia, ako to žalobca navrhol. Oplotenie bolo postavené viac ako pred 20 rokmi. Vtedy bolo oplotenie, t.j. stĺpiky v dostatočnej hĺbke, kde vrch betónu bol rovno s terénom. Oplotenie sa vychyľuje na žalobcovu stranu a príčin je hneď niekoľko: stále navážanie zeminy a vyrovnanie pozemku, ktoré miestami prevyšuje 35 a viac cm; postavenie nádrže na vodu (aj s vodou) na hranicu pozemku opretú o oceľový stĺpik oplotenia, ktorý bol pod tlakom vyhnutý na žalobcovi stranu, hoci
v tom čase nádrž už nie je; napriek skutočnosti, že oplotenie je posunuté na pozemok žalobcu, založil žalovaný plechy na žalobcove oplotenie a dosypal zeminou; vypúšťanie vody na žalobcov pozemok, čím dochádza k podmáčaniu a v zime k namrznutiu pôdy a tým vzniká každým rokom posunutie; uloženie dreva na hranicu oplotenia, ktoré na toto oplotenie tlačí; v mokrom počasí pri oraní pozemku traktorom, ktorý má 900 kg a pri oraní dvoma pluhmi má tlak možno väčší ako dvojnásobok. Okolo domu žalovaného v dĺžke cca 15 bežných metrov oplotenie stojí pevne a nevychyľuje sa, pretože tam nechodí s traktorom a nerobí skládky. Stavebný zákon neurčuje, aké oplotenie má postaviť majiteľ pozemku, avšak vonkajšia strana oplotenia musí byť zhodná s vytyčovacou priamkou, ktorá delí susedné pozemky. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada žalobca o vykonanie úprav, ktoré špecifikoval v žalobnom petite.
2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že zo žaloby im nie je zrejmé, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha. Uviedli, že s hranicou medzi predmetnými pozemkami nič nerobili. Zo strany vstupu do svojho domu si žalovaní postavili plot v dĺžke cca 4 metre. Zvyšnú časť plota na hranici pozemkov postavil žalobca. To, že teraz zistil, že plot nepostavil presne na hranici, ale na svojom pozemku nie je vina žalovaných. Uviedli, že nespochybňujú v súčasnosti zameranú hranici, aj keď by si mohli uplatňovať vlastnícke právo k časti pozemku z dôvodu vydržania. Medzi žalovanými a žalobcom ako susedmi nikdy neboli spory ohľadne hranice pozemkov a to, že žalobca postavil plot na mieste, kde sa tento nachádza len dokazuje, že bol presvedčený, že ho stavia na hranici pozemku a rovnako aj žalovaní boli dobromyseľní pri jeho užívaní viac ako 20 rokov. Žalovaní nemajú snahu sa súdiť so svojim susedom, len nechápu, čo od nich tento požaduje. Ak má v úmysle posunúť plot na vlastnícku hranicu, nemajú proti tomu žiadne pripomienky. Nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že mu poškodzujú plot navážaním zeminy. Pozemky sú svahovité a preto zákonite dochádza k posúvaniu zeminy prirodzenou eróziou. Majú za to, že žalobca by sa mohol dožadovať, aby žalovaní vykonali potrebné opatrenia len vtedy, ak by bol plot postavený na hranici ich pozemku a z tohto by žalobcovi zemina tlačila na jeho plot. Čo ale nie je tento prípad. Na základe tvrdení žalobcu, ním predložených náčrtov a predložených fotografií je evidentné, že na žalobcov plot tlačí zemina z jeho pozemku a nie z pozemku žalovaných. Úplne by stačilo, ak by sám odstránil zeminu zo svojho pozemku z „ich“ strany plota, aby si ako tvrdí nepoškodzoval plot. Odmietajú ničím nepodložené osočovanie, že mu akýmkoľvek spôsobom poškodzujú jeho pozemok. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že mu žalovaní vypúšťajú vodu na pozemok, že orú v rozmočenom teréne s 900 kg traktorom a že takéto konanie mu poškodzuje plot. Žalovaní žiadnu vodu na pozemok žalobcu nevypúšťajú a palivové drevo skladujú na svojom pozemku v dostatočnej vzdialenosti od plota. Na svojom pozemku vykonávajú bežné záhradkárske práce. Žalobca súdu predložil protokol o vytýčení hranice, ktorý konštatuje, že v danej lokalite neboli zistené prekročenia dovolenej polohovej odchýlky. Zároveň sa dožaduje, aby mu žalovaní zaplatili trovy konania za vytýčenie hranice vo výške 150,- Eur, s čím žalovaní zásadne nesúhlasia, keďže nevidia dôvod, prečo by mali platiť za službu, ktorú si objednal žalobca a na základe ktorej zistil, že pred viac ako 20 rokmi postavil plot nie na hranici, ale na svojom pozemku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný petit je aj po opakovaných doplneniach žalobcom zmätočný a nevykonateľný, žiadajú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 09.03.2018, žalobca súdu oznámil, že tvrdenia žalovaných v ich vyjadrení k žalobe sa nezakladajú na pravde. Zo strany žalovaných bol postavený betónový plot bez súhlasu žalobcu, postavili ho na jeho pozemku, kde je aj priložený dôkaz vytýčenia zo 06.05.2016 a 12.05.2016 potvrdený a uložený na katastri v Bardejove. Už v tom čase zavádzal nesprávnym určením hranice predmetných pozemkov, čo mohlo viesť k zámernému využitiu časti pozemku vo svoj prospech, čo svedčí aj to, že žalovaní nakladali plechy na žalobcovo oplotenie a potom nahrnuli zeminu, čím sa zváža žalobcov pozemok. Tvrdenie, že drevo a kaďu s vodou skladujú v dostatočnej vzdialenosti nie je pravda. Plot bol robený, keď boli pozemky v jednej úrovni, čo je vidno aj na oplotení, kde je pletivo zo strany žalobcu až po zarástly terén. Zemina vytláča pletivo, ktoré je odtrhnuté od španovacieho drôtu, vyhnuté stĺpiky tlačia na prístrešok, čím poškodzuje krytinu, aj keď pri výstavbe bolo oplotenie od krytiny vzdialené 0,5 m. Trasírka ukazuje skutočnosť, ktorá bola zameraná za účasti žalovaných geodetom, čo ako žalobca uviedol, že nespochybňuje. Ak žalovaný chce betónový múrik po celej dĺžke, musí si ho urobiť sám v dostatočnej hĺbke, aby nedochádzalo k zosuvu zeminy na oplotenie žalobcu. Po úprave si žalobca svoje oplotenie preloží na vlastné náklady. Žiada upraviť hranicu podľa vytýčenia geodetom, aby mohol užívať pozemok, za ktorý zaplatil pri kúpe pozemku a súčasne platí štátu daň.
4. Žalovaní vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 28.03.2018 uviedli, že plot zo strany vstupu do domu je postavený na ich pozemku v zákonnej tolerancii, ktorá je 24 cm. Je potrebné si uvedomiť, že od doby, kedy bol plot postavený, technológie používané na geodetické meranie tak
pokročili, že je potrebné hranice pozemkov posudzovať s prihliadnutím na povolenú tolerančnú odchýlku. Naďalej odmietajú tvrdenia, že na žalobcov plot úmyselne nahrnuli zeminu. Plot postavený žalobcom je postavený na pozemku, ktorý je svahovitý, rovnako ako pozemok žalovaných a pozemky ďalších susedov. Žalobca tým, že na svahu postavil pevnú prekážku, zamedzil prirodzenej erózii pôdy, ktorá je, bola a bude na celom svahu. Zhromažďovanie sa zeminy pro plote je len nevyhnutným následkom prirodzenej erózie pôdy, pričom za 20 rokov došlo k navŕšeniu zeminy o cca 30 cm. Rovnaký problém s plotmi majú všetci susedia, vrátane žalovaných, ktorí na svojom pozemku nikdy nevykonávali žiadne úpravy, ktoré by mohli ohrozovať žalobcu. Nie je možné od žalovaných spravodlivo požadovať, aby teraz zamedzili prirodzenému zosuvu pôdy na celom svahu, alebo aby takto prirodzene zosunutú zeminu na svoje náklady sanovali. Žalobca vedel, že má pozemok na svahu a preto musel rátať aj s prirodzeným zosuvom pôdy. Ním postavený plot je nevhodne zvolený a v poslednom čase ho ešte upravil, čím sa jeho stabilita ešte oslabila. Zvýšil výšku plota od 20 do 60 cm a na doteraz pletivový plot umiestnil pohľadovú fóliu, čím sa podstatne zvýšil odpor plota pri silnom vetre. Je len otázkou času, kedy žalobcovi silný vietor plot zvalí. Drevo a nádobu s vodou žalovaní presunuli po tom, ako sa žalobca vyjadril, že mu to prekáža.
5. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil viaceré pojednávania.
6. Uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 05.11.2019 súd postupom podľa § 139 a nasl. C.s.p. pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu doručeného súdu dňa 14.01.2019, v zmysle ktorého žalobca upravil petit žaloby tak, že žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť: I. spoločne a nerozdielne na vlastné náklady uviesť oplotenie deliace pozemky žalovaných v 1. a 2. rade a žalobcu do pôvodného stavu a teda posunúť existujúce oplotenie nachádzajúce sa medzi pozemkami: parcelou č. XXXX/X, o výmere 715 m2, druh pozemku - záhrada, vedeného na LV č. XXXX okres W., E. W., O.. Ú.. W., parcelou č. XXXX/X, o výmere 275 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na LV č. XXXX okres W., E. W., O.. Ú.. W., a pozemkami, parcelou č. XXXX, o výmere 295 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na LV č. XXX okres W., E. W., O.. Ú.. W., parcelou č. XXXX, o výmere 690 m2, druh pozemku - záhrada, vedeného na LV č. XXX obec W., E. W., O.. Ú.. W. a to na skutočnú katastrálnu hranicu určenú v zmysle Vytyčovacieho náčrtu, č. plánu XXXXXXXX-XX/XX, vyhotoveného Geocomp Bardejov, s.r.o., zo dňa 06.05.2016. II. zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu k pozemku parcela č. XXXX/X, o výmere 715 m2, druh pozemku - záhrada, vedeného na LV č. XXXX okres W., E. W., O.. Ú.. W., parcela č. XXXX/X, o výmere 275 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na LV č. XXXX okres W., E. W., O.. Ú.. W. a to najmä, nenavážať k plotu oddeľujúceho pozemok parcela č. XXXX/X, o výmere 715 m2, druh pozemku - záhrada, vedeného na LV č. XXXX okres W., E. W., O.. Ú.. W., parcely č. XXXX/X, o výmere 275 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na LV č. XXXX okres W., E. W., O.. Ú.. W. a pozemok parcela č. XXXX, o výmere 295 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na LV č. XXX okres W., E. W., O.. Ú.. W., parcela č. XXXX, o výmere 690 m2, druh pozemku - záhrada, vedeného na LV č. XXX obec W., E. W., O.. Ú.. W. zeminu, opierať o plot drevo, kade s vodou, či iné predmety, ktoré môžu spôsobiť záťaž na plot a tým ho poškodiť. III. na vlastné náklady odstrániť nanosenú zeminu z pozemku parcela č. XXXX, o výmere 295 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na LV č. XXX okres W., E. W., O.. Ú.. W., parcela č. XXXX, o výmere 690 m2, druh pozemku - záhrada, vedeného na LV č. XXX obec W., E. W., O.. Ú.. W. a tento zarovnať tak, aby bol do vzdialenosti jedného metra od plotu v rovine pozemku parcela č. XXXX/X, o výmere 715 m2, druh pozemku - záhrada, vedeného na LV č. XXXX okres W., E. W., O.. Ú.. W., parcela č. XXXX/X, o výmere 275 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na LV č. XXXX okres W., E. W., O.. Ú.. W.. G.. nahradiť škodu na plote v rozsahu určenom znaleckým posudkom.
7.1. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2019 žalobca navrhol pripustiť ďalšiu zmenu žaloby a to v znení I. žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne na vlastné náklady vystavať na hranici medzi pozemkom žalovaných v 1. a 2. rade a pozemkom žalobcu oporný múr podľa technickej špecifikácie, ktorá je prílohou rozsudku a to do deviatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku, II. žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu a to najmä, nenavážať k plotu oddeľujúceho pozemok žalobcu a žalovaných zeminu, opierať o plot drevo, kade s vodou, či iné predmety, ktoré môžu spôsobiť záťaž na ploť a tým ho poškodiť,
III. žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sumu vo výške 10,30 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. 7.2. Na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020 žalobca k návrhu na zmenu žaloby v zmysle podania doručeného súdu dňa 28.11.2019 uviedol, že netrvá na navrhovanej zmene žaloby čo sa týka I. petitu, t.j. vystavať oporný múr a tiež na III. petite ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia 10,30 Eur. Naďalej trval na II. navrhovanom petite žaloby ohľadne povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu tak, ako je to špecifikované v predmetnom písomnom podaní. Pokiaľ ide o písomné podanie zo dňa 14.01.2019, kde bola navrhovaná zmena žaloby, ktorú súd následne aj pripustil, tu žalobca trval iba na III. navrhovanom petite žaloby ohľadne uloženia povinnosti žalovaným odstrániť nanosenú zeminu z pozemku a tento pozemok zarovnať. Žalobca netrval a zobral späť žalobcu v časti I. petitu žaloby ohľadne povinnosti uviesť oplotenie do pôvodného stavu a tiež zobral žalobu späť, resp. netrval na petite ohľadne náhrady škody. Pokiaľ ide o II. petit v zmysle uvedeného písomného podania ohľadne povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, na tomto trval v zmysle podania z 28.11.2019. Nad rámec uvedeného teda žalobu zobral späť. 7.3. Žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili. 7.4. Súd na predmetnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2020 uznesením podľa § 139 a nasl. C.s.p. pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 28.11.2019 a to v časti II. navrhovaného petitu žaloby o uloženie povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov. 7.5. Vzhľadom k vyššie uvedenému predmetom konania zostal III. výrok navrhovaného petitu žaloby v zmysle podania zo dňa 14.01.2019 (odsek 6. odôvodnenia) a II. výrok navrhovaného petitu žaloby v zmysle podania zo dňa 28.11.2019 (odsek 7.1. odôvodnenia).
8. Na pojednávaniach súd postupne vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne P. Q., svedkyne W. H., vykonaním obhliadky, oboznámením listinných dôkazov a to: listu žalobcu adresovaného žalovanému z 29.6.2016, listu žalovaného adresovaného žalobcovi, vytyčovacieho náčrtu, náčrtu, skice, faktúry, výpisu z LV č. XXXX O..Ú.. W., výpisu z LV č. XXX O..Ú.. W., vytyčovacieho náčrtu, protokolu o vytýčení hranice pozemku, znaleckého posudku znalca Juraja Gregu, oboznámením fotografií predložených stranami sporu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, O.. Ú.. W. vyplýva, že žalobca je zapísaný ako výlučný vlastník parcely č. XXXX/X o výmere 275 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX/X o výmere 715 m2 - záhrady, parcely č. XXXX/X o výmere 1.543 m2 - záhrady, parcely č. XXXX/X o výmere 27 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby - rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. XXXX/X a záhradná chata súpisné číslo XXXX postavená na parcele XXXX/X. Ako titul nadobudnutia je uvedené: H. XX/XX - Q..N..XX/XX, žiadosť č.z XXX/XXXX, darovacia zmluva č.v XXXX/XXXX, rozhodnutie o súp. čísle - N. XXX/XXXX.
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, O.. Ú.. W. vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sú zapísaní v spoluvlastníckom podiele 1/1 ako vlastníci parcely č. XXXX o výmere 295 - zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX o výmere 690 m2 - záhrady a stavby - rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. XXXX. Ako titul nadobudnutia je uvedené: Rozhodnutie Správy katastra Bardejov č. X/XXXX zo dňa 24.7.2006 N. XXXX/XXXX, H. XX/XX - Q..N.. XX/XX.
11. Z Protokolu o vytýčení hranice pozemku č. XX/XX vyhotoveného Geocomp Bardejov, s.r.o., Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 36 508 012 bolo zistené, že dňa 13.4.2016 bola na žiadosť vlastníka - H. U. vytýčená hranica medzi pozemkami p.č. CKN XXXX/X - XXXX a XXXX/X - XXXX, k.ú. W.. Vytýčenie bolo vykonané na podklade platnej katastrálnej mapy v danom území, súradnice podrobných bodov hraníc pozemkov boli prevzaté z mapových podkladov VGI dokumentovaných OÚ odborom katastrálnym v W.. Na vybraných bodoch nebolo zistené prekročenie dovolenej polohovej odchýlky, z čoho vyhotoviteľ usudzuje, že v danej lokalite nie sú nedovolené posuny hraníc pozemkov. Vytýčené lomové body hranice pozemkov boli v prírode označené kolíkmi, plotom. Predmetný protokol je za spoločnosť Geocomp Bardejov, s.r.o. podpísaný Y. P. (osoba, ktorá hranicu vytýčila), Ing. N. P. (autorizovaný geodet a kartograf), U. H.. Zároveň je na protokole uvedené, že U. Q. „odmietol podpísať“.
12. Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2019 zo dňa 07.08.2019 vypracovaného znalcom Jurajom Gregom vyplýva, že identifikáciu skutočného užívacieho stavu parcely CKN č. XXXX/X v prírode previedol v grafickom nákrese na obrázku č. 4 na strane č. 5 znaleckého posudku. Poloha predmetnej
hranice medzi parcelami CKN č. XXXX/X Y. XXXX/., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a parcelami CKN č. XXXX Y. XXXX vo vlastníctve žalovaných zodpovedajúca stavu v katastrálnej mape je označená ako spojnica bodov „A, B, C“ a tvorí ju priamka. Od obecnej cesty v úseku medzi bodmi „A-B“ je hranica stabilizovaná kovovým plotom na betónovom múriku. Pri zameraní tohto oplotenia bol zistený nesúlad v súradniciach bodov hranice parciel v bode „A“ 0,07m a v bode „B“ 0,12 m. Tieto údaje však nepresahujú hodnoty dovolených odchýlok pri určovaní súradníc podrobných bodov v tretej triede presnosti. Úsek hranice medzi bodmi „B - C“ je v prírode stabilizovaný pletivom upevneným na kovových stĺpikoch. Oplotenie však nekončí v bode „C“, ale v bode „D“, pričom vzdialenosť medzi bodmi „C-D“ je 0,34 m. Vlastníkom takto vzniknutej plochy označenej bodmi „B,C,D,B“ o výmere 13 m2 je žalobca, avšak túto v prírode užívajú žalovaní.
13. Z výsluchu žalobcu vykonaného na pojednávaní konanom dňa 05.11.2019 vyplýva, že predmetný plot postavil asi v roku 1989, keď sa tam nasťahoval. Vtedy sa pozemky jeho, aj žalovaných nachádzali v jednej rovine. Keby tam bol väčší spád, dohodol by sa so susedom na postavení oporného múru, avšak v tom čase to nebolo potrebné. Časom žalovaný začal navážať zeminu na svoj pozemku, čo trvalo možno aj 10 rokov, presne to nesledoval. To je zrejmé aj z fotografií, z ktorých vyplýva, že stĺpiky boli zabetónované v rovine s jeho parcelou a parcelou žalovaných, z toho vyplýva, že následne tam bola navezená zemina, ktorá tlačí na oplotenie. Žalobca dal urobiť geometrický plán, z ktorého vyplývalo a ktorý bol pripojený aj k žalobe, že bola posunutá hranica vzadu o 22 cm a vpredu o 8 cm. Predložený znalecký posudok v súdnom konaní preukázal, že plot je posunutý vzadu o 34 cm podľa skutočnosti a vpredu o 7 cm. Zároveň súdny znalec tvrdí, že všetky pozemky sú v jednej priamke. Plot je vychýlený, čo je v rozpore s tvrdením žalovaných, že je v jednej priamke. Zo znaleckého posudku vyplýva, že vzadu bola hranica posunutá o 34 cm, pri besiedke o 19 cm, vpredu o 7 a v mieste, kde je vychýlený plot, je posunutá až 52 - 57 cm. Preto má za to, že je potrebné postaviť oporný múr zo strany žalovaných na ich náklady V minulosti bola vykonávaná orba pozemku traktorom a to aj v blízkosti plota, v súčasnosti stále orie, ale orie tak, že hlina ide na jeho stranu. V minulosti dochádzalo k tomu, že žalovaný, ak mal nejaký odpad, kameň, drevo, zároveň to zasypal zeminou, naviezol ho na plot, ak kopal nejaké základy, tak to čo vykopal, vyviezol na pozemok. Žalobca ďalej uviedol, že v úseku náčrtu, ktorý je vymedzený medzi priamkami zobrazujúcimi posunutie plota o 26 cm a o 19 cm, v tejto časti žalovaní obhospodarujú pozemok. V prednej časti vymedzenej medzi priamkami zobrazujúcimi posunutie plota o 19 cm a o 11 cm sa nachádza dom, v tretej časti vymedzenej medzi priamkami zobrazujúcimi posunutie plota o 26 a o 22 cm má žalovaný porobené kaskády a vysadené stromy. Je tam svah, sú tam kaskády. Žalobca má postavenú letnú kuchynku o rozmere 2 x 2,5 m a hospodársku budovu na chov prasiat v rozmeroch 2 x 2 m. Pri výstavbe týchto stavieb došlo k odkopaniu zeminy pre výstavbu oporného múra, ktorý zároveň slúži ako stena letnej kuchynky. Iný oporný múr v tejto časti nerobil. Žalovaný si tam opravuje kaskády, kosí to, naváža zeminu a z tohto dôvodu došlo k posunu. Ťažkú techniku nepoužíva, ale zo strany žalovaných dochádza k navážaniu zeminy, napr. keď kopal základy garáže, zeminu naviezol na túto časť a tým došlo k posunu plota.
14. Z výsluchu svedkyne W. H., bývalej manželky žalobcu, vykonanom na pojednávaní konanom dňa 29.11.2019 vyplýva, že na Moliterku sa s bývalým manželom nasťahovali v roku 1987 do hrubej stavby rodinného domu. Do roku 1989 pracovali s manželom na Ukrajine. Za toto obdobie žalovaní v prednej časti postavili betónový múrik, resp. múrik v prednej časti postavili žalovaní ešte pred ich príchodom. V zadnej časti postavili žalovaní oplotenie z pletiva v roku 1987 - 1989. Priebežne počas tej doby navážali zeminu. V tom čase s manželom chodievali na dvojmesačné turnusy na Ukrajinu, preto ani nevedeli, čo žalovaní robia. V roku 1987 bol pozemok v rovine. Žalovaní si na začiatku postavili v dolnej časti betónový múrik. Následne sa žalobca napojil na tento múrik a po celej dĺžke postavil stĺpiky a pletivo okolo svojho pozemku. Plot v prednej časti a zadnej časti postavili žalovaní. Časť medzi pozemkami postavil žalobca. Tiež to bolo v čase, keď chodili na Ukrajinu. Zadnú časť si postavili zrejme preto, lebo im vadilo, že na tento pozemok chodieval pes. Žalovaní púšťajú vodu na plot. Táto steká na žalobcov pozemok, čím má dochádzať k nimi tvrdenej erózii. Pokiaľ ide o oranie zeminy, až do začatia súdneho sporu žalovaní orali celkom blízko k plotu a následne po začatí súdneho konania urobili okolo plota cestičku a už tam neorú. Aj drevo bolo postavené tesne vedľa plota, aby bolo pletivo vytláčané. Po začatí súdneho sporu bolo odstránené aj toto drevo. Pletivo bolo oraním zo strany žalovaných vytlačené až na strechu ich hospodárskej budovy. Susedské pozemky boli všetky v jednej rovine a postupne pozemok klesal, keďže svah sa zvažuje. Dnes ale je vidieť výškový rozdiel. So susedom z druhej strany nie je žiaden problém. V spodnej časti nie je postavený oporný plot, ale plechový. Žalobca postavil plot asi v roku 1988, alebo 1989. V tom čase boli pozemky v rovine. Žalobca plot nestaval na navezenej zemine.
Plot stále stojí na mieste, kde ho postavil pôvodne žalobca, je tam betón a stĺpik, takže stojí tam, kde ho bývalý manžel postavil. Stĺpiky sú teraz naklonené. Žalovaní vodu vypúšťajú zo suda pri plote. Na základe čoho to vypúšťajú, to nevie. Hadica je na strane žalobcu a preto voda tečie k nemu. Hadicu dávajú žalovaní rovno k plotu. Nevedela sa vyjadriť, či na pletivovom plote boli zo strany žalovaných umiestnené plechy, ktoré následne celý plot vysúvali.
15. Z výsluchu svedkyne P. Q., dcéry žalovaných, vykonanom na pojednávaní konanom dňa 29.11.2019 vyplýva, že každý zo susedov si stavia plot z jeden strany. Žalovaní to žalobcovi nezameriavali, ani nestavali. Plot si vystaval sám žalobca a po toľkých rokoch došiel s tým, že plot je posunutý. Na svojom pozemku si vykonávajú len to, čo majú. Sadia, orú. Tak ako ostatní susedia a nič iné na predmetnom pozemku nevykonávajú. V prvom liste ich žalobca obvinil, že mu zle ukázali body pri výstavbe plota, čo nepreukázal. V ďalšom liste ich obvinil, že plot posunuli, čo tiež nepreukázal. Má za to, že plot je poškodený po celej dĺžke, pričom žalobca si ho nikdy nenamaľoval, neopravoval ho. Nijako ho neudržiava. Plot žalovaných, ktorý postavili na druhej strane pozemku si udržiavajú, opravujú ho v prípade, ak je poškodený. Žalobca sa na ulicu nasťahoval asi ako posledný. Už pristúpil k oprave plota v prednej časti, teda spredu pozemku. Nevie, ako kvalitne bol postavený tento plot, keď už musel vykonávať jeho opravu. Nevidí dôvod, aby žalovaní stavali plot pre žalobcu. Žalobca pokrikuje na rodičov svedkyne cez plot, že im „ukáže“ a vyhráža sa im. Rodičia mu pritom nič nespravili. Stále sa snažia správať k nemu slušne. Žalobca sa vysmieva, komentuje ich správanie, práce, ktoré vykonávajú pri svojom dome. Má za to, že na pozemku sa rodičia správajú bežne, nerobia žiadne práce, ktorým by plot poškodzovali. Ak žalobcovi nepomohli, tak isto mu neublížili. Presne si nepamätá, kedy sa predmetný plot staval, mala 18 - 20 rokov. Pamätá si, že tam boli postavené stĺpiky. Pozemok nikdy nebol v rovine. Veď celá ulica je na kopci a tým pádom sa aj celá ulica sa zvažuje. Aj zo strany opačného suseda došlo k zvažovaniu zeminy na pozemok žalovaných. Žalobcov plot je hrdzavý, plechy sú vytočené na obe strany. Podhrabávajú ho mačky. Pletivo padá. Nevie, či sa sťahujú stĺpiky, oceľové lanko, ktoré plot drží sa sťahuje. Pletivo v podstate celé pracuje. Následne opravila svoje vyjadrenie, že nie plechy sú ohnuté, ale drôtiky, keďže pletivo je drôtené. Vrastajú do plota kríky, stromy. V spodnej časti pozemku je v plote vrastený strom zo žalobcovej strany až dva metre do pozemku žalovaných. Toto poškodenie určite nespôsobili žalovaní, plot je zhrdzavený. Nikto sa ho nedotýka, žalovaní sa do toho nestarajú. Predmetný pozemok, teda záhradnú časť žalovaní využívajú na sadenie. Majú traktor, alebo kopú ručne. Používajú podomácky vyrobený traktor, ktorým záhradu preorú len vtedy, keď je sucho. Nikdy ho neužívajú, keď je mokro. Používajú ho v jari, v jeseni. Zo strany žalovaných nedochádzalo k navážaniu zeminy k plotu. K poškodeniu plota v dolnej časti pozemku, kde sa nachádza hospodárska budova a potom pod zrázom, svedkyňa uviedla, že je tam svah. Poškodenie je tam najväčšie. Žalobca si tam postavil budovu, svah neukotvil. Neurobil žiadne opatrenia, aby sa svah žalovaných nezvážal. Celá tá časť sa preto vplyvom doby zvažuje, pletivo padá a stĺpiky sa ohýbajú. Pracuje tam pôda, plot sa ohýba. Žalovaní si robili tiež pivnice na druhej strane. Otec to však urobil tak, že to vystužil kameňmi, zabetónoval a všetko spevnil, aby to nepadalo. Ale žalobca takéto opatrenia neurobil. Je to ich plot, ich pivnica a tak sa starajú, aby ich plot nespadol. Keď si žalobca staval plot, je to jeho stavba a teda by sa tiež mal postarať o to, aby to nepadalo. Na strane pozemku žalovaných, kde majú druhého suseda je zemina tiež neudržiavaná. Pozemok užívajú podobným spôsobom, ale nekopú tam, neorú. Tiež je ich zemina navážaná na pozemok žalovaných. Tí majú betónový pás po celej dĺžke pozemku a táto zemina je aj po betóne žalovaných, keďže sa to tam neudržiava. Ale nekričia na tohto suseda, neobviňujú ho. Lebo veď keď je človek v záhrade a kope, tak tá pôda sa roznesie. Keď prší, tak pôda sa posúva, niekedy mokrá stečie. Vždy sa to pozametá, uprace, urobia sa opatrenia, aby plot bol, ako má byť. Ale nikto sa im nevyhráža, nikto to nekomentuje. Takto to proste je všade. Časť pozemku medzi hranicou a plotom, ktorý je postavený mimo tejto hranice, je časť vo svahu asi 30 cm. Od hospodárskej budovy, ktorú má postavenú žalobca sa nedá prejsť, aj keď žalobca tvrdí, že tam vedel prejsť. Pletivo je priamo na streche budovy. Ak by sa aj hranica posunula, nedalo by sa tam prejsť ani tak. Budova nemá žiaden zvod. Všetka voda ide na pozemok žalovaných. Ten sa podmáča a všetko ide dolu svahom a tak sa to znehodnocuje. Časť pozemku podľa nákresu je nevyužiteľná. Je to len na prechod. Nič sa tam nesadí, je tam len burina. V spodnej časti pod kopcom dlhé roky pod kopcom nebolo žiadne ohradenie, boli tam iba stĺpiky. Pod svahom to žalobca nijako nezahradil. Žalovaní mali psa a sliepky, žalovaný v 1. rade preto žalobcovi poskytol pletivo a potom túto časť ohradili. V hornej časti, kde je postavený prístrešok žalovaných, súhlasil žalobca s jeho výstavbou, dokonca pri stavbe prístrešku pomáhal. Žalovaný v 1. rade prístrešok urobil podľa noriem, aj keď žalobca navrhoval, aby si to žalovaní posunuli k plotu viac k nemu. Žalovaný však nechcel žiadne problémy. Bolo to však v dobe, keď žalobca nemal žiadne námietky voči ničomu a nič nenamietal. Na druhej strane plota pri prístrešku zo strany žalobcu, tento si tam urobil
betónové tvárnice a niečo si do nich zasadil. Urobil si teda ohradenie okolo pletiva. Po podaní žaloby asi po polroku to všetko vybral, odkopal, urobil tam paseku a ostalo to tak, ako to je dnes. V časti pozemku, kde je žalobcova hospodárska budova, žalovaní nemajú postavenú budovu, je tam len tráva. Z druhej strany od ďalšieho suseda je oplotenie betónové. Po celej dĺžke je urobený betónový základ a v ňom sú stĺpiky a medzi nimi plechy. Žalovaní nemajú postavené iba stĺpiky s pletivom okolo pozemku, ako má žalobca. Majú po celej dĺžke pozemok zabetónovaný a majú tam plechy tak, aby bol dostatočne zabezpečený svah. Aj v spodnej časti majú urobené takéto opatrenia, aby sa svah od druhého suseda nezvážal. Tento betónový múrik postavil žalovaný v 1. rade aj zo strany druhého suseda. Čo sa týka uloženia dreva, toto mali pri besiedke, bolo minimálne 20 cm od plota a mali ho tam asi 2 mesiace, kým sa nespálilo.
16. Z ohliadky na mieste samom, ako aj z fotografií predložených stranami sporu, resp. vyhotovenými pri samotnej ohliadke vyplynulo, že predmetné pozemky oboch strán sporu sa nachádzajú v svahovitom teréne, pričom pozemky žalovaných sú nad pozemkami žalovaných. Zároveň nad pozemkami žalovaných sú pozemky ďalších vlastníkov - susedov, pričom uvedené susedné pozemky sú nad úrovňou pozemkov žalovaných. Zároveň vyplynulo, že plot na hranici pozemku žalovaných a susediaceho pozemku nad úrovňou ich pozemku postavili žalovaní, pričom tento plot má betónový základ - múrik, a v ňom sú stĺpiky a medzi nimi plechy. Zároveň tento horný sused žalovaných má svoj plot zo svojej hornej strany postavený na betónových kvádroch na ktorých sú stĺpiky s pletivom (fotografie z č.l. 210). Ako vyplynulo z predložených fotografií a z ohliadky, na pozemkoch žalovaných v blízkosti plotu, ktorý tvorí hranicu medzi pozemkami strán sporu, nie je poukladané drevo, nie je umiestnená nádrž na vodu, resp. z pozemku žalovaných nie sú o plot opreté žiadne predmety.
17. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ním.
19. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
20. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
21. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
22. Podľa § 144 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
23. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
24. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
25. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoju žalobu v časti o uloženie povinnosti na vlastné náklady uviesť oplotenie deliace pozemky strán sporu do pôvodného stavu a v časti o náhradu škody späť, pričom žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyslovili súhlas s týmto čiastočným späťvzatím, súd na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu, súhlasu žalovaných a v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie v tomto rozsahu I. výrokom rozsudku zastavil.
26. Po pripustenej zmene žaloby (odsek 6. odôvodnenia) a čiastočnom späťvzatí žaloby (odsek 7.2. odôvodnenia) sa žalobca voči žalovaným domáhal: (I.) uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu a to najmä nenavážať k plotu oddeľujúceho pozemok žalobcu a žalovaných zeminu, opierať o plot drevo, kade s vodou, či iné predmety, ktoré môžu spôsobiť záťaž na ploť a tým ho poškodiť a (II.) uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade na vlastné náklady odstrániť nanosenú zeminu z pozemku parcela č. XXXX, o výmere 295 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na D. Č.. XXX E. W., E. W., O.. Ú.. W., parcela č. XXXX, o výmere 690 m2, druh pozemku - záhrada, vedeného na LV č. XXX E. W., E. W., O.. Ú.. W. a tento zarovnať tak, aby bol do vzdialenosti jedného metra od plotu v rovine pozemku parcela č. XXXX/X, o výmere 715 m2, druh pozemku - záhrada, vedeného na LV č. XXXX E. W., E. W., O.. Ú.. W., parcela č. XXXX/X, o výmere 275 m2, druh pozemku
- zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na LV č. XXXX E. W., E. W., O.. Ú.. W..
27. Predmetnú žalobu žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade súd posúdil ako žalobu na zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, t.j. zapieracia žaloba, pričom sa jedná o žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a) C.s.p. Zapieracou žalobou sa vlastník veci, či už nehnuteľnej alebo hnuteľnej, domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto ho neoprávnenými zásahmi ruší vo výkone vlastníckeho práva a to inak ako neoprávneným zadržiavaním veci. Zapieracou žalobou sa vlastník bráni proti neoprávneným zásahom, ktoré už boli vykonané, ktoré trvajú alebo ak hrozí ich opakovanie. Zapieracou žalobou sa možno domáhať, aby určité rušivé konanie bolo zakázané alebo aby vec bola uvedená do pôvodného stavu.
28. Vzhľadom ku skutkovým tvrdeniam žalobcu v žalobe súd s poukazom na ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka konštatuje, že vlastník veci má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Zároveň v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
29. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
30. Ohľadne bremena tvrdenia a povinnosti dôkazného bremena v súdnom konaní súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp.zn. 3 M Cdo 6/2010, v ktorom uviedol, že „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu“.
31. Súd ma za to, že žalobca v predmetnom civilnom sporovom konaní neuniesol bremeno dôkazu ohľadne tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Medzi stranami nebolo sporné, že v prírode samotným žalobcom postavený plot, ktorý má tvoriť hranicu medzi parcelami CKN č. XXXX/X Y. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu a parcelami CKN XXXX Y. XXXX vo vlastníctve žalovaných nezodpovedá stavu v katastrálnej mape. Uvedené bolo preukázané jednak vytyčovacím náčrtom a predovšetkým znaleckým posudkom. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že od obecnej cesty v úseku medzi bodmi „A - B“ je hranica stabilizovaná kovovým plotom na betónovom múriku, pričom bol zistený nesúlad v súradniciach bodov hranice parciel v bode „A“ 0,07 m a v bode „B“ 0,12 m (nepresahuje hodnoty dovolených odchýlok), pričom úsek hranice medzi bodmi „B - C“ je v prírode stabilizovaný pletivom upevneným na kovových stĺpikoch, avšak oplotenie nekončí v bode „C“, ale v bode „D“, pričom medzi bodmi „C - D“ je 0,34 m, kde vlastníkom takto vzniknutej plochy označenej bodmi „B, C, D, B“ o výmere 13 m2 je žalobca, avšak túto v prírode užívajú žalovaní. Žalovaní síce namietali znalcom vypočítanú výmeru plochy označenej bodmi „B, C, D, B“ o výmere 13 m2, ako aj záver, že predmetnú plochu užívajú, avšak nenamietali, že predmetný plot postavil samotný žalobca a ani skutočnosť, že plot sa nachádza mimo hranice pozemkov.
32. Žalobca svoju žalobu postavil na skutkovom tvrdení, že žalovaní ako vlastníci susediacich parciel CKN XXXX Y. XXXX na tieto parcely navážali zeminu, čo spôsobilo odsun plota vybudovaného žalobcom na hranici pozemkov strán sporu. Uvedené skutkové tvrdenie žalobcu má súd na základe vykonaného dokazovania za nepreukázané. Žalobca ako aj jeho bývala manželka ako svedkyňa uvedené tvrdili aj v rámci výsluchu účastníka, resp. svedka, avšak žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by časovo konkretizovali kedy presne malo dochádzať k navážaniu zeminy, akým spôsobom, ako často, ktoré osoby sa na tom podieľali, neuviedli. Z ich strany sa jednalo iba o všeobecné tvrdenie o navážaní zeminy zo strany žalovaných, avšak žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by uvedené tvrdenie preukázali nepredložili a ani len neoznačili. Zároveň žalovaní uvedené tvrdenie žalobcu popreli, tvrdili, že svoje pozemky užívali iba obvyklým spôsobom bez toho, aby na pozemok navážali zeminu alebo vyrovnávali svah. Uvedené vyplynulo aj z výpovede svedkyne, dcéry žalovaných. Z uvedeného dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutkového tvrdenia o navážaní zeminy zo strany žalovaných, preto je žalobca v časti uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa navážania zeminy, ako aj na vlastné náklady odstrániť nanosenú zeminu a pozemok zarovnať nedôvodná. Súd poznamenáva, že pozemky strán sporu sa nachádzajú v svahovitom teréne, pozemok žalovaných nad úrovňou pozemku žalobcu a z dlhodobého hľadiska môže a zrejme aj dochádza k prirodzenému zosunu zeminy dole svahom, t.j. z pozemku žalovaných na pozemok žalobcu. Rovnako tak ďalšie pozemky susedov sú nad úrovňou pozemkov strán sporu, najbližší bezprostredne nad pozemkami žalovaných a aj z týchto pozemkov dochádza k prirodzenému zosunu zeminy na pozemok žalovaných, keďže sú nad jeho úrovňou. Z uvedeného dôvodu majú žalovaní z hornej strany postavený plot tak, aby nedochádzalo k zosunu zeminy z horného susediaceho pozemku na ich pozemok, resp. aby nedochádzalo k poškodeniu plota. Rovnako tak má postavený plot aj tento sused žalovaných na svojej hornej hranici pozemku s ďalším susedným pozemkom. Žalobcom postavený plot na hranici s pozemkami žalovaných, vzhľadom na uvedený svahovitý terén z dlhodobého hľadiska nevydržal prirodzený zosun zeminy, ku ktorému od
jeho postavenia v roku 1989 došlo (cca 30 rokov), čo spôsobilo posunutie žalobcom postaveného plota. Uvedené však v zmysle vykonaného dokazovania nebolo spôsobené konaním žalovaných, ktoré by bolo nad mieru primeranú pomerom, t.j. bežná orba pozemku, sadba plodín a zber úrody.
33. Ďalej žalobca žiadal, aby žalovaní o predmetný plot neopierali drevo, kade s vodou, či iné predmety, ktoré môžu spôsobiť záťaž na plot a poškodiť ho. Súd s poukazom na§ 217 ods. 1 C.s.p. konštatuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Aj keď z fotografii predložených žalobcom (č.l. 3-11) vyplynulo, že v minulosti bolo na parcele žalovaných v blízkosti plotu poukladané drevo, resp. nádrž na vodu, avšak zo samotných poznámok žalobcu na predmetných fotografiách, ako aj z tvrdení samotných strán sporu v priebehu konania, ako aj z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov a taktiež ohliadkou na mieste samom vyplynulo, že už v čase podania žaloby tam nádrž na vodu nebola (poznámky žalobcu na ním predložených fotografiách) a drevo bolo odpratané po podaní žaloby (svedkyňa H.). A uvedený skutkový stav trval aj v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom k uvedenému, v čase vykonávania dokazovania v rámci súdneho konania nebolo možné vykonať dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či drevo alebo nádrž na vodu umiestnené na pozemku žalovaných v blízkosti predmetného plotu sú spôsobilé plot poškodiť. Uvedený skutkový stav je už dlhodobý (najneskôr po podaní žaloby na súd), súd má za to, že žaloba ohľadne zdržania sa úkonov smerujúcich k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu a to najmä opierať o plot drevo, kade s vodou, či iné predmety, ktoré môžu spôsobiť záťaž na ploť a tým ho poškodiť je preto nedôvodná.
34. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle § 153 a 154 C.s.p.
35. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že z dôvodu neunesenia bremena dôkazu zo strany žalobcu, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
36. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
39. O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zastavujúcej časti priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keďže čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý po podaní žaloby na súd zobral žalobu čiastočne späť a to bez zavinenia žalovaných. Vo zvyšnej časti žaloby, v ktorej bola žaloba zamietnutá, súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keďže v tejto časti boli plne úspešní. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).