Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu U.A. H., W. J.. X. P. XX, XXX XX W., zastúpeného JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom v Bardejove, Dlhý rad č. 16, IČO: 42 342 546 proti žalovaným: X./. U. Q., W. J.. X. P. XX, XXX XX W., X./. Y. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. J.. X. P. XX, XXX XX W., zastúpeným JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, IČO: 50 901 028, o zdržanie sa úkonov smerujúcich k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 01.10.2020, č. k. - 237, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o uloženie povinnosti na vlastné náklady uviesť oplotenie deliace pozemky strán sporu do pôvodného stavu a v časti o náhradu škody zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle predpokladov a nasledujúce . Predmetnú žalobu žalobcu proti žalovaným súd prvej inštancie posúdil ako žalobu na zdržanie sa neoprávnených zásahov do jeho vlastníckeho práva, zdôraznil, že v tejto súvislosti ide o žalobu zapieraciu, pričom sa jedná o žalobu na plnenie podľa . Zdôraznil, že žalobca v tomto civilnom sporovom konaní neuniesol bremeno dôkazu ohľadom tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva zo strany žalovaných. V konaní boli zistené, že v prírode samotným žalobcom postavený plot, ktorý má tvoriť hranicu medzi susediacimi parcelami nezodpovedá stavu v katastrálnej mape. Zdôraznil, že medzi stranami nebolo sporné, že pokiaľ ide o toto oplotenie, nezodpovedá stavu v katastrálnej mape. Žalovaní súce namietali znalcom vypočítanú výmeru plochy označenej bodmi „B, C, D, B“ vo výmere 13 m2 a záver, že túto plochu užívajú, avšak nenamietali, že predmetný plot postavil samotný žalobca, ani skutočnosť, že plot sa nachádza mimo hranice pozemkov. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaní ako vlastníci susediacich parciel CKN XXXX Y. XXXX v kat. úz. W., na tieto parcely navážali zeminu, čo spôsobilo odsun plota vybudovaného žalobcom na hranici pozemkov strán sporu. Tieto skutkové tvrdenie súd prvej inštancie nemal za nepreukázané. Žalobca a jeho bývala manželka ako svedkyňa uvedené tvrdili v rámci výsluchu účastníka, či svedka, avšak žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by časovo konkretizovali kedy malo dochádzať k navážaniu zeminy, akým spôsobom, ako často, ktoré osoby sa na tom podieľali, neuviedli. Z ich strany išlo iba o všeobecné

tvrdenie o navážaní zeminy zo strany žalovaných a zároveň žalovaní tieto skutkové tvrdenia žalobcu popreli, tvrdili, že svoje pozemky užívali iba obvyklým spôsobom bez toho, aby na pozemok navážali zeminu alebo vyrovnávali svah. Toto vyplynulo aj z výpovede svedkyne, dcéry žalovaných. Z dôvodu nepreukázania nároku preto súd prvej inštancie mal za to, že žalobcu v časti uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa navážania zeminy a na vlastné náklady odstrániť nanosenú zeminu a pozemok zarovnať, bolo potrebné zamietnuť. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že pozemky strán sporu sa nachádzajú v svahovitom teréne, pozemok žalovaných je nad úrovňou pozemku žalobcu a z dlhodobého hľadiska môže a zrejme aj dochádza k prirodzenému zosunu zeminy dole svahom, teda z pozemku žalovaných na pozemok žalobcu. Aj z toho dôvodu majú žalovaní z hornej strany vedľa ďalšieho suseda postavený plot tak, aby nedochádzalo k zosunu zeminy z horného susediaceho pozemku na ich parcelu, resp., aby nedochádzalo k poškodeniu plota. Takto má postavené oplotenie aj tento sused žalovaných na svojej hornej hranici pozemku s ďalším susedným pozemkom. Zdôraznil, že zrejme oplotenie postavené na hranici s pozemkami žalovaných, vzhľadom na tento svahovitý terén, z dlhodobého hľadiska nevydržalo prirodzený zosun zeminy, ku ktorému od jeho postavenia v roku 1989 došlo, čo spôsobilo aj posunutie žalobcom postaveného oplotenia. Nebolo však preukázané, aby toto konanie bolo spôsobené žalovanými, spôsobom ako užívajú svoje nehnuteľnosti.

3. Žalobca ďalej žiadal, aby žalovaní o predmetné oplotenie neopierali drevo, kade s vodou, či iné predmety, ktoré môžu spôsobiť záťaž na oplotenie a poškodiť ho. Prvoinštančný súd uviedol, že aj keď z predložených fotografií žalobcom vyplynulo, že v minulosti bolo na parcele žalovaných v blízkosti plotu poukladané drevo, resp. bola tam umiestnená nádrž na vodu, zo samotných poznámok žalobcu na fotografiách a z tvrdení strán sporu v priebehu konania a z dokazovania realizovaného výsluchom svedkov, či ohliadkou na mieste samom vyplynulo, že v čase podania žaloby tam nádrž na vodu nebola, drevo bolo následne odpratané, tento skutkový stav trval aj v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Vzhľadom na uvedené, nebolo možné vykonať dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či drevo alebo nádrž na vodu umiestnené na pozemku žalovaných v blízkosti oplotenia, sú spôsobilé toto oplotenie žalobcu poškodiť. Zdôraznil, že tento skutkový stav je už dlhodobý , preto že žaloba ohľadom zdržania sa uvádzaných úkonov dôvodná nebola a aj v tejto časti žalobu prvoinštančný súd zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa a nasl. .

4. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň nárok na náhradu trov konania. Žalobca nesúhlasí so zisteniami a závermi súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že v priebehu súdneho konania bolo preukázané, že časť parcely žalobcu v skutočnosti užívajú žalovaní a ide o plochu v rozlohe 13 m2. Je pravdou, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu sú svahovité, avšak v porovnaní s pozemkami žalobcu je na pozemku žalovaných vybudované riešenie typické pre svahovité pozemky na vytvorenie rovnej plochy, a to navezením, resp. presunom zeminy vytvorením tzv. kaskád, pričom je už na prvý pohľad zrejmý výškový rozdiel medzi pozemkom žalobcu a žalovaných. Nie je podstatné kedy, kým a akým spôsobom došlo k úprave povrchu na záhrade žalovaných. Podľa žalobcu je podstatné to, že činnosťou žalovaných skutočne došlo k takej povrchovej úprave, následkom čoho je evidentný zosuv pôdy z pozemku žalovaných na pozemok žalobcu, a to až do takej miery, ktorú nemožno považovať za mieru prípustnú daným pomerom. Nie je pritom zrejmé, z akého dôvodu nastal výškový rozdiel na povrchu medzi pozemkom žalobcu a žalovaných, pričom tento výškový rozdiel nie je v iných častiach na hranici týchto pozemkov. Žalobca preto tvrdí, že je obmedzený v užívaní svojho vlastníckeho práva v spomínanej časti pozemku práve z dôvodu, že na jeho oplotenie vyvíja tlak zemina z pozemku žalovaných, ktorá toto oplotenie posunula smerom dovnútra pozemku žalobcu. Žalovaní teda porušili svoju zákonnú povinnosť podľa a ani eventuálny vplyv prirodzených podmienok prostredia by nebol nastal, ak by žalovaní nevyrovnávali svahovitosť záhady prostredníctvom tzv. kaskád alebo ak by vykonali zabezpečovacie práce napr. vykonaním oporného múra, uvedené ich nezbavuje zodpovednosti za vznik obmedzenia žalobcu práve užívať celý svoj pozemok. V tejto súvislosti so zásahom imisiami sa nevyžaduje zavinenie. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca je povinný znášať rušivé dôsledky, majúce pôvod na pozemku žalovaných, keď nepreukázal, čo spôsobilo odsun plota. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné, keďže neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu. Poukazuje na to, že na jednej strane dôkazmi bolo preukázané, že došlo k odsunutiu plota žalobcu v dôsledku zosunu zeminy z pozemku žalovaných na oplotenie, čo pozemok žalobcu, na druhej strane nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, keď požaduje od žalobcu, aby preukázal, že sa tak stalo v dôsledku konkrétnej činnosti žalovaných, resp. nie je zrejmé, z akých zákonných dôvodov

tzv. zbavil žalovaných zodpovednosti za tento stav. Nebolo preukázané, že by k zosuvu pôdy došlo vplyvom prírodných činiteľov. Nie je zrejmé, prečo súd neuložil žalovaným vykonať také opatrenia, ktoré by upevnili pozemok natoľko, aby nedochádzalo k ohrozeniu pozemku žalobcu a oplotenia na ňom postaveného, najmä s poukazom na . V danom prípade zákon výslovne nevyžaduje, aby išlo vždy o konkrétne konanie určitej osoby, určitým spôsobom a po určitú dobu. Nemožno tak súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím o trovách konania. Žalobca tvrdí, že svojim správaním nedal príčinu na vedenie sporu, naopak, pasívny postoj žalovaných v otázke zásahu do práv žalobcu ho prinútil k podaniu žaloby, preto ani čiastočné späťvzatie žaloby nemožno odvádzať od správania sa žalovaných oddelene od nárokov žalobcu diametrálne odlišným spôsobom predpokladaným a pripočítať úspech na strane žalovaných aj v časti tohto čiastočného späťvzatia žaloby. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaní navrhli rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Pokiaľ ide o predložený znalecký posudok č. X/XXXX, zdôrazňujú, že tento nepreukazuje, že ich činnosťou došlo k posunutiu plota, ako si to mylne vysvetľuje žalobca, ale len to, že žalobca postavil oplotenie mimo hranice pozemkov sporných strán. Tvrdenia žalobcu, že žalovaní navážaním zeminy a pestovaním zeleniny spôsobili posunutie oplotenia je účelové a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Z listinných dôkazov a ohliadky na mieste samom podľa žalovaných vyplynulo, že plot v dĺžke cca 56 m sa na jednom konci nachádza na pôvodnej hranici, na druhom konci je od hranice vzdialený 34 cm, pričom je plot v jednej priamke. Posun plota spôsobom, ako tvrdí žalobca, nie je možný, navyše, ak najväčší „posun“ je v spodnej časti pozemku nachádzajúcom sa v príkrom svahu, na ktorom sa nehospodári. Postupný odklon plota od vlastníckej hranice pozemkov dokazuje, že plot sa nachádza na mieste, kde ho postavil žalobca, ktorý sa v čase jeho výstavby mylne domnieval, že ho stavia na hranici pozemkov. Toto potvrdila aj svedkyňa H. vo svojom výsluchu.

6. Žalobca sa vyjadril k tomuto vyjadreniu žalovaných k podanému odvolaniu, zotrval na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní a zdôraznil, že prvoradé v danom prípade nie je skúmanie príčiny, ale následku, ktorý je zrejmý zo znaleckého posudku, preukázaný aj ohliadkou na mieste samom.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku I., ktorý nebol dotknutý odvolaním strán konania v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

10. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok

NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka nebola v predmetnom prípade naplnená.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Súd prvej inštancie správne posúdil žalobu žalobcu na zdržanie sa neoprávnených zásahov zo strany žalovaných do jeho vlastníckeho práva ako žalobu na plnenie v zmysle predpokladov . Touto žalobou sa žalobca domáha ochrany vlastníckeho práva proti tomu, kto ho tvrdenými neoprávnenými zásahmi ruší vo výkone vlastníckeho práva. Je tiež zrejmé, že v prejednávanej veci ide o riešenie právnych vzťahov strán konania, ktorí sú vlastníkmi susediacich pozemkov, keď žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 275 m2, parcely CKN XXXX/X - záhrada vo výmere 715 m2, parcely CKN XXXX/X - záhrada vo výmere 1543 m2, ako aj parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 27 m2, ktoré parcely sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. W.. Žalovaní sú na LV č. XXX, kat. úz. W., zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci parcely CKN XXXX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 295 m2 a parcely CKN XXXX - záhrady, vo výmere 690 m2.

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa , , vlastník má právo proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa , vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dome odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

14. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ust. vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv

vlastníka veci druhej. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké.

15. Pokiaľ ide o ust. , toto predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórii i praxi označuje ako tzv. susedské práva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Aj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Vlastník veci sa teda musí zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze tejto právnej normy treba pritom vykladať v každom jednotlivom prípade objektívne. Ak vlastník veci nerešpektuje uvedené obmedzenia jeho vlastníckeho práva, ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi sa môže domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní.

16. Vlastníkovi veci sa v zmysle ust. poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktorého nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o nepodstatné zásahy, teda o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom strpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti, prípadne aj hnuteľných vecí, súdy správne žaloby zamietajú (R 50/1985).

17. Vlastníkovi veci, prípadne iným osobám v zmysle sa poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktorého nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Ak ide o zásah, ktorý neprekračuje mieru primeranú pomerom a spoločensky únosné hranice, nie je to neoprávnený zásah v zmysle citovaného ustanovenia. V takýchto prípadoch sa nemožno úspešne dovolať súdnej ochrany (R 37/1985).

18. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu nemuselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho prospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné z pohľadu hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť preukázaná byť nemohla.

19. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobcom v roku 1989 postavené oplotenie medzi parcelami CKN XXXX/X, CKN XXXX/X a parcelami CKN 3625, CKN 3626, kat. úz. W., nezodpovedá priebehu hranice podľa katastrálnej mapy (znalecký posudok č. X/XXXX). Žalovaní v konaní nenamietali, že oplotenie v minulosti realizoval žalobca, že sa nachádza mimo hranice pozemkov a rešpektujú jeho právo na posun oplotenia v existujúcich hraniciach susediacich pozemkov (č. l. 159).

20. Hodnotiac všetky vykonané dôkazy súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že práve konanie žalovaných spôsobilo odsunutie oplotenia mimo vlastníckej hranice pozemkov strán sporu. Žalobca a jeho bývalá manželka W. H. (vypočutá v konaní ako svedkyňa) v tejto súvislosti vypovedali všeobecným spôsobom (bez uvedenia časových súvislostí, či popisu konkrétneho protiprávneho konania) o navážaní zeminy z pozemkov žalovaných k danej časti oplotenia. Žalovaní a ich dcéra P. Q. (v konaní vypočutá ako svedkyňa) popreli tieto tvrdenia a naopak zhodne vypovedali o užívaní ich pozemkov len obvyklým spôsobom (bežná orba pozemku, sadzba plodín a zber úrody) bez toho, aby navážali zeminu k oploteniu, či vyrovnávali svah. Zároveň prvoinštančný súd správne akcentoval zistenia plynúce z vykonanej ohliadky na mieste samom. Je totiž zrejmé, že predmetné pozemky strán sporu sa nachádzajú v svahovitom teréne, pozemok žalovaných sa nachádza nad úrovňou pozemku žalobcu, podobne ako ďalšie pozemky ich susedov, ktoré sú rovnako na úrovňou pozemkov strán sporu, kedy z týchto pozemkov dochádza postupom času k prirodzenému zosuvu zeminy aj na pozemok žalovaných. Práve z tohto dôvodu je ich oplotenie postavené tak, aby

nedochádzalo k jeho poškodeniu a má betónový základ. Rovnako ja ďalší sused žalovaných má z týchto dôvodov svoje oplotenie postavené na betónových kvádroch.

21. Nebolo ďalej preukázané, aby žalovaný znehodnocovali oplotenie žalobcu neprimeranou záťažou, nesprávnym umiestnením nádrže s vodou, či uskladnením dreva. V tejto súvislosti pre chýbajúce umiestnenie namietaných hnuteľných vecí prvoinštančný súd správne zdôraznil nemožnosť vykonať dokazovanie potrebné na preukázanie, či takto namietaným konaním mohlo byť poškodené oplotenie žalobcu.

22. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie preto konštatuje, že žalobca nepreukázal tvrdený neoprávnený zásah do jeho vlastníckych práv zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Za situácie, že správnemu rozhodnutiu o veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody rozsudok, okrem výroku I., potvrdil ako vecne správny postupom podľa , prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. ).

23. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . S ohľadom na výsledok odvolacieho konania patrí žalovaným vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu vzniknutých trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).