Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: KOMES PLUS, s.r.o., 14750, Tatranská Lomnica 059 60, IČO: 31 720 595, zast.: JUDr. František Kočka, advokát, Timonova 13, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 30 665 981, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zast.: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 4.204,72 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške istinu 4.204,72 €, úrok z omeškania 9,05% ročne zo sumy 1.204,10 € od 19.3.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,05% ročne zo sumy 3.000,62 € od 22.4.2015 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 € a zároveň nahradiť aj trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov - fotovoltaickej elektrárne. Žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len ), Východoslovenská energetika, a.s. ako odberateľ elektrickej energie a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzatvorili dňa 9.12.2014 Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku (ďalej len Zmluva) na fotovoltaickú elektráreň prevádzkovanú žalobcom. V zmysle čl. VII bodu č. 18 článok VII Zmluvy o dodávke elektriny Zmluva nadobudla účinnosť dňa 1.1.2015. Cena za elektrinu na doplatok je určená Cenovým rozhodnutím ÚRSO pre žalobcu. Za účelom zabezpečenia podpory výroby elektriny z , ÚRSO schválil pre žalobcu pevné ceny elektriny pre stanovenie doplatku vyrobenej v predmetnej fotovoltickej elektrárni taktovo výške 387,65 eura/MWh na roky 2014 až 2026. Výška doplatku sa určuje ako rozdiel medzi pevnou cenou elektriny a cenou elektriny za straty. Cena za dodávku elektriny na straty bola rozhodnutím ÚRSO pre žalovaného stanovená na rok 2015 vo výške 44,0150 eura/MWh. Z uvedeného vyplýva, že výška doplatku za elektrinu vyrobenú v predmetnej fotovoltickej elektrárni žalobcu a dodanú do distribučnej siete v roku 2015 je 343,635 eura/MWh (387,65 eura/MWh - 44,0150 eura/MWh).

Žalobca vyúčtoval žalovanému ceny doplatkov za elektrickú energiu vyrobenú v predmetnej fotovoltickej elektrárni a dodanú do distribučnej siete v mesiacoch február a marec 2015 nasledovne: 1. faktúrou č. VF/201500214 zo dňa 4.3.2015, splatnou 18.3.2015 doplatok za február 2015 v sume 1.204,10 €, 2. faktúrou č. VF/201500301 zo dňa 7.4.2015, splatnou 21.4.2015 doplatok za apríl 2015 v sume 3.000,62 €. Žalovaný odmieta žalobcovi ceny vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami uhradiť dôvodiac, že vo vzťahu k zdroju - predmetnej fotovoltaickej elektrárni podľa žalovaného údajne „nie je možné v roku 2015 uplatniť si podporu“. Listom zo dňa 18.12.2014 žalobca oznámil žalovanému, že s jeho oznámením nesúhlasí a trvá na tom, že splnil všetky podmienky stanovené v § 4 Zákona o podpore. Právo na podporu , vo vzťahu k elektrickej energii vyrobenej v predmetných fotovoltaických elektrárňach, žalobcovi vzniklo a bolo mu potvrdené a priznané viacerými rozhodnutiami ÚRSO, ktoré neboli dosiaľ žiadnym spôsobom zrušené. Zároveň uviedol, že formulácia v zákone o „k 15.8.“ v žiadnom prípade neumožňuje prijať taký výklad, ktorého výsledkom by bol záver, že uplatnenie podpory a oznámenie predpokladaného množstva dodávok musí byť doručené prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do 15.8..Všetky informácie, ktoré mali byť predmetom oznámenia o uplatnení podpory a oznámenia o predpokladanom množstve dodanej elektriny na rok 2015 mal žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy k dispozícii aj pred 15.8.2014 a tieto mu boli známe. Rovnako poukázal aj na stanovisko ÚRSO na jeho webovom sídle, podľa ktorého postačí, aby oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok bolo dané na poštovú prepravu najneskôr dňa 15.8.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 15.2.2019 platobný rozkaz sp. zn. voči ktorému podal žalovaný odpor. Následne žalobca navrhol pokračovanie v konaní a vec bola Okresným súdom Banská Bystrica postúpená tunajšiemu súdu.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, ako nedôvodnú. Vo svojich vyjadreniach okrem iného uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný a nemá oporu v platných právnych predpisoch, z dôvodu, že si žalobca riadne nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ust. zákona o , t.j. povinnosť oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust. a zákona o , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015 v zákonom stanovenej lehote do 15.8.2014, čím svojou nedbanlivosťou stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona o . Vzhľadom na skutočnosť, že celý systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na systéme štátom dotovanej politiky, patria právne normy obsiahnuté v ust. zákona o do skupiny kogentných právnych noriem, ktorých následok zmluvným dojednaním zmluvných strán nie je možné vylúčiť, a teda v prípade existujúceho odchylného dojednania zmluvných strán musí byť jeho obsah ex lege zmenený v prospech zákonného vyjadrenia kogentnej normy. Žalovaný splnenie citovanej oznamovacej povinnosti v zmysle ust. zák. o v zákonom stanovenej lehote neeviduje a toto nebolo zo strany žalobcu ani preukázané. Rovnako poukázal na skutočnosť, že aj Ústavný súd SR vo svojom náleze -65 zo dňa 31.1.2019 okrem iného uviedol, že ÚRSO nie je kompetentný podávať výklad všeobecne záväzných právnych noriem. Žalovaný má za to, že lehota uvedená v zákone o je lehotou hmotnoprávnou. Tento právny názor pritom zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a to s poukazom na jeho uznesenie zo dňa 27.8.2019 . Do uplynutia zákonom stanovenej lehoty 15.8. 2014 pritom nebol žalovanému do jeho dispozičnej sféry zo strany žalobcu doručený žiaden jednostranný právny úkon obsahovo predstavujúci oznámenie o predpokladanej charakteristike dodávky žalobcu, ani oznámenie o uplatnení podpory žalobcom v zmysle ust. zákona o . Uvedená skutočnosť je nesporná, nakoľko sám žalobca tvrdí a predkladá dôkazy o tom, že oznámenie o uplatnení podpory a jej rozsahu v zmysle ust. zák. o údajne podal dňa 15.8.2014 len do pošty a žalovanému bolo dané oznámenie doručené až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15.8.2014.

4. Žalobca v následných vyjadreniach okrem iného zdôraznil, že podľa jeho názoru ustanovenie Zákona o „k 15. augustu“ pripúšťa rôzny výklad a bez ohľadu na hmotnoprávny, alebo procesnoprávny charakter tejto lehoty si podľa názoru žalobcu žalobca svoju povinnosť splnil podaním zásielky na poštovú prepravu 15.8.2014. S týmto názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Košiciach, pričom podľa názoru žalobcu Najvyšší súd SR ani Ústavný súd SR v rozhodnutiach , , a ústavného súdu neuviedol, prečo tento právny názor nie je správny. Navyše existuje tu aj odlišný právny názor Najvyššieho súdu SR v uvedených rozhodnutiach .

5. Žalovaný v následných vyjadreniach poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR v otázke, ktorá je predmetom tohto sporu vo veci samej. Poukázal na to, že s otázkou, ktorá je predmetom tohto sporu a so všetkými žalobcom prezentovanými argumentmi sa už jednotne a ustálene vysporiadali najvyššie súdne autority. Právny názor obsiahnutý v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn.: a Najvyššieho súdu SR v jeho uznesení sp.zn.: a uznesení sp.zn.: , na ktoré poukazoval v predchádzajúcich písomných podaniach, bol následne opakovane potvrdený aj v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 24.06.2020.

V nadväznosti na právny názor Najvyššieho súdu SR v jeho uznesení sp.zn.: , sp.zn.: a sp.zn.: a jemu predchádzajúci právny názor Ústavného súdu SR v jeho uznesení sp.zn.: má za to, že otázka povahy lehoty „k 15. augustu“ obsiahnutej v zákona o , ktorá je kľúčovou otázkou pre posúdenie predmetu tohto sporu, bola zo strany najvyšších súdnych autorít jednoznačne a nesporne zodpovedaná a právny výklad poskytnutý v predmetnej otázke zo strany Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR je v zmysle Základných princípov smerodajný aj pre rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci samej. Uvedený právny názor bol v rámci konania o sťažnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: podrobený aj preskúmaniu zo strany Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp.zn. , kde Ústavný súd SR v plnom rozsahu potvrdil správnosť právnych názorov Najvyššieho súdu SR obsiahnutých v jeho uznesení sp.zn.: , ktoré boli následne prevzaté aj uzneseniami Najvyššieho súdu SR sp.zn.: a sp.zn.: . Vo všetkých vyššie uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je jednoznačne poskytnutý výklad lehoty „k 15. augustu“ obsiahnutej v zákona o ako lehoty jednoznačne a určito určenej a lehoty hmotnoprávnej.

6. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci.

7. V priebehu dokazovania strany sporu výslovne uviedli, že nespornými skutočnosťami sporu sú: žalobca je výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou VSE bola uzatvorená dňa 9.12.2014 Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku. Nespornou skutočnosťou sú aj skutočnosti uvádzané v jednotlivých potvrdeniach a rozhodnutiach ÚRSO, ktoré sa nachádzajú v spise. Nespornou skutočnosťou je aj skutočnosť, že žalobca vyrobil elektrickú energiu. Rovnako dodal elektrickú energiu. Nespornou skutočnosťou je zároveň skutočnosť, že žalobca vystavil žalovanému faktúru, ktorú doručil žalovanému a je súčasťou spisu, a žalovaný uvedenú faktúru vrátil žalobcovi z dôvodov tam uvedených. Zároveň oznámil žalovaný žalobcovi nemožnosť poskytnutia podpory z dôvodov nesplnenia si zákonom stanovených povinností žalobcom. Zároveň nespornou skutočnosťou je skutočnosť, že zásielka obsahujúca oznámenie o uplatnení si podpory na rok 2015 a zároveň aj predpokladané množstvo elektriny, bola žalobcom podaná na poštovú prepravu 15.8.2014 a uvedená zásielka bola doručená do dispozičnej sféry žalovaného až dňa 18.8.2014.

8. Podľa čl. I bod 1 písm. a), b) a c) Zmluvy (č.l. 8 až 11 spisu) uzatvorenej medzi žalobcom - ako výrobcom, spoločnosťou Východoslovenská energetika, a.s. - ako odberateľom a žalovaným - ako PDS (prevádzkovateľom distribučnej sústavy), je ako predmet v každej z nich jednotlivo uvedené: a) záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, b) záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy, c) záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobranú elektrinu určenú cenu. Podľa čl. III bod 1 zmluvy, v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi odberateľ uhrádza cenu za dodávku podľa tejto zmluvy na základe faktúry vystavenej výrobcom a to za podmienok a spôsobom v tejto zmluve uvedeným. Podľa čl. III bod 2 zmluvy, časový úsek pre vyhodnotenie a zúčtovanie dodávky elektriny je jeden kalendárny mesiac. Po jeho uplynutí je výrobca povinný zaslať odberateľovi faktúru do 15. dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac.

Podľa čl. IV bod 1 zmluvy v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi uhrádza PDS doplatok podľa tejto zmluvy na základe faktúry vystavenej Výrobcom a to za podmienok a spôsobom v zmluve uvedeným. Podľa čl. V bod 1 písm. b) zmluvy, cena na príslušný kalendárny rok je stanovená na základe rozhodnutia ÚRSO, ktorým sa určuje cena elektriny na straty. Podľa čl. VII bod zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňa 1.1.2015.

9. Z jednotlivých faktúr vystavených žalobcom pre žalovaného s prílohami , nachádzajúcich sa na č. l. 15-17 spisu nepochybne vyplýva špecifikácia jednotlivých súm za dodávku el. energie na základe Zmluvy špecifikovanej v odseku 8 tohto rozsudku.

10. Žalobca predložil listinu označenú ako „Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015“, „ Oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015“ zo dňa 12.8.2014, (ďalej aj Oznámenie) aj na č.l. 23 spisu, z ktorej vyplýva práve skutočnosť oznámenia o uplatnení podpory na rok 2015 žalobcom žalovanému.

11. Z listiny VSD zo dňa 15.12.2014 adresovanej žalobcovi (aj na č.l. 19 spisu) nepochybne vyplýva oznámenie žalovaného o tom, že si žalobca nemôže uplatniť podporu v zmysle zák. o z dôvodu, že si žalobca nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle zák. o a teda je zo zákona vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory a elektrina takto vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo na podporu podľa a zák. o . Vzniknutú situáciu je možné riešiť buď prostredníctvom zastavenia prevádzkovania samotného zdroja v roku 2015, alebo predajom elektriny dodanej do sústavy za dohodnutú trhovú cenu - to znamená mimo systému povinného výkupu vyrobenej elektriny.

12. Podľa ust. , výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „“) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.

13. Podľa ust. v znení účinnom do 1.1.2014, právo podľa odseku 1 písm. b) (právo na odber elektriny) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b) (predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa).

14. Podľa ust. v znení účinnom po 1.1.2014, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2 (predložiť prevádzkovateľovi potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, oznámiť prevádzkovateľovi predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa, oznámiť pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa , ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona), si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) (odber elektriny podľa vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, doplatok podľa na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy) na nasledujúci kalendárny rok.

15. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 19) ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa ust. § 18e ods. 1 cit. zákona, podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

17. S poukazom na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -148 zo dňa 22.03.2017 má súd preukázané, že ust. v platnom znení nie je v rozpore s , , a 4 a a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

18. S poukazom na skutočnosti uvedené v odseku 7 tohto rozsudku a tvrdenie žalobcu, že Oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 dal na poštovú prepravu 15. 8. 2014, ako aj skutočnosť, že daná zásielka bola žalovanému doručená po 15.8.2014, a to dňa 18.8.2014 bez ohľadu na to, či táto zásielka obsahovala aj dané Oznámenie, súd v danej veci preto nepovažuje za potrebné hodnotiť dôkazy predložené stranami sporu o skutočnostiach medzi stranami sporu nesporných, ale sa iba obmedzil na právne posúdenie charakteru lehoty na splnenie povinnosti v zmysle zák. o .

19. Novelizáciou ustanovenia o podpore od 1.1.2014 sa zaviedla sankcia pre výrobcu elektriny, ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť k 15.8. tak, že v ďalšom roku si nemôže uplatniť právo na odber elektriny ani na doplatok. Ustanovenie pred novelizáciou 1.1.2014 takisto ukladalo oznamovaciu povinnosť do 15.8. avšak nie pod hrozbou sankcií. V zmysle prechodného ustanovenia o podpore, sa na žalobcu vzťahujú predpisy pred 1.1.2014, t.z. nesplnenie oznamovacej povinnosti k 15.8. má za následok sankcie v podobe nemožnosti uplatniť si právo na odber elektriny a na doplatok. Podľa predložených dokladov, žalobca podal oznámenie adresované žalovanému dňa 15.8.2014 na pošte, t. z., že si svoju oznamovaciu povinnosť voči žalovanému nesplnil.

20. Podľa pôvodného znenia § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona o podpore, ak si tieto povinnosti výrobca elektriny nesplnil, nedisponoval právom na odber elektriny za cenu elektriny na straty. K zmene pôvodného znenia zákona o podpore došlo s účinnosťou od 1.1.2014 prostredníctvom novelizácie vykonanej , ktorý oproti stavu účinnému k 31.12.2013 obsahuje len 2 zásadnejšie zmeny: 1) po hrozbou sankcie zahrnul plnenie všetkých povinností ustanovených v zákona o podpore, t.j. oproti stavu predchádzajúcemu stavu aj povinnosti uvedené v a zákona, 2) rozšíril dôsledky neplnenia zákonných povinností nielen na stratu práva na odber elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona, ale aj straty práva na tzv. doplatok podľa zákona. (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. -148 z 22.3.2017.

21. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.augusta 2019, okrem iného nepochybne vyplývajú tieto závery. „ Dovolací súd považuje za potrebné poukázať na doslovné znenie ustanovenia zákona o podpore , podľa ktorého výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Logickým a gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia je zrejmé, že výrobca elektriny je povinný vykonať dva úkony, a to oznámiť uplatnenie podpory a súčasne uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny. všetko k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tieto dve povinnosti musia byt splnené kumulatívne s tým, že nevykonanie niektorej z nich znamená porušenie zákonom uloženej povinnosti, inými slovami, ak výrobca elektriny oznámi uplatnenie podpory, avšak neuvedie predpokladané množstvo dodanej elektriny k určenému dátumu (alebo naopak), nesplní svoju oznamovaciu povinnosť riadne. Je preto možné dospieť k záveru, že ak zákonodarca uložil výrobcovi elektriny v ustanovení zákona o podpore dve samostatné povinnosti, avšak na seba nadväzujúce, a to s výslovne uvedenou lehotou, ktorá je vyjadrená číselne a určená na presne stanovený dátum dňa 15. augusta, je takúto lehotu potrebné považovať za hmotnoprávnu a nie procesnú, ako nesprávne právne posúdili konajúce súdy nižšej inštancie. Záver o hmotnoprávnom charaktere uvedenej lehoty je opretý aj o vyššie uvedený Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorý nespochybniteľne dospel k záveru, že sankčný mechanizmus vyjadrený v ustanovení zákona o podpore má súkromnoprávny charakter. Takto spôsobuje právne následky v oblasti hmotného práva a predmetná právna norma musí mat' povahu normy hmotnoprávnej a rovnako aj lehota v nej obsiahnutá musí mat'

povahu lehoty hmotnoprávnej. Preto je možno uzavrieť, že s poukazom na zákona o podpore je povinnosť výrobcu elektriny zachovaná vtedy, ak právna skutočnosť nastane najneskôr v posledný deň hmotnoprávnej lehoty, t. j. v danom prípade 15. augusta. Za rozhodujúci moment pre uplatnenie podpory podľa zákona o podpore , je preto potrebné považovať moment doručenia prejavu vôle prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nakoľko až od toho momentu sa takýto jednostranný právny úkon výrobcu stáva perfektným a nadobúda spôsobilosť spôsobovať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája. V tejto súvislosti dovolací súd dodáva, že stanovisko ÚRSO charakterizujúce dotknutú lehotu za procesnoprávnu. nie je záväzné a v zmysle vyššie uvedeného ani správne. z ktorého dôvodu sa na takéto stanovisko nemožno úspešne dovolávať“.

22. Ústavný súd Slovenskej republiky podrobil preskúmaniu uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: v rámci konania o sťažnosti, a to v konaní vedenom pod sp.zn. . V odôvodnení uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.februára 2020 -21 bolo ústavným súdom uvedené, že : „...v náleze sp. zn. z 22. marca 2017 k povahe právnej úpravy medzi výrobcom elektriny a distribučnou spoločnosťou uviedol, že „vďaka organickej previazanosti práv a povinností výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa premieta do špecifického súkromnoprávneho sankčného mechanizmu ustanoveného v zákona o podpore ...“, z čoho možno vyvodiť, že sankčný mechanizmus v nadväznosti na nesplnenie povinností uvedených v dotknutom zákona (teda aj spornej oznamovacej povinnosti, pozn.) ústavný súd považoval za úpravu hmotného práva.“

23. Súd poukazuje i na ďalšie rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.: a sp.zn.: a jemu predchádzajúci právny názor Ústavného súdu SR v jeho uznesení sp.zn.: , z odôvodnení ktorých tunajšiemu súdu nepochybne vyplýva, že otázka povahy lehoty „k 15. augustu“ obsiahnutej v zákona o , bola zo strany najvyšších súdnych autorít jednoznačne a nesporne zodpovedaná. Vo všetkých vyššie uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je jednoznačne poskytnutý výklad lehoty „k 15. augustu“ obsiahnutej v zákona o ako lehoty jednoznačne a určito určenej a lehoty hmotnoprávnej.

24. K uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na odôvodnenie ktorého upriamil pozornosť žalobca súd uvádza nasledovné. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 19.4.2018, -152 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 53,32 EUR s prísl., pričom súd I. inštancie mal za preukázané, že si žalobca svoju oznamovaciu povinnosť splnil včas, keď dané oznámenie dal v zákonom stanovenej lehote „k 15. augustu“ dal na poštovú prepravu dňa 15.8.2014. Poukázal pritom na stanovisko ÚRSO a právny názor Krajského súdu v Košiciach, v obdobnej veci -62. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27.3.2019, sp. zn. -449 rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 19.4.2018, -152 potvrdil. V odôvodnení súd II. inštancie okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru termín „k 15. augustu“ je potrebné vykladať podľa účelu zákona, ktorý sledoval k určitému termínu zistiť, aké množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov, predpokladajú výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov s právom na podporu, vyrobiť a na základe toho zabezpečiť finančné prostriedky. Odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca podaním zásielky na pošte 15.8.2014 dodržal lehotu na uplatnenie práva na podporu a ako súd prvej inštancie zastáva názor, že v zák. o nie je jednoznačne stanovené, či do tohto dátumu má byť oznámenie doručené ÚRSO a prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo stačí ak bude dané na poštovú prepravu. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. júna 2020 dovolanie žalovaného (Východoslovenská distribučná a.s.) odmietol. V odôvodnení tohto uznesenia je uvedené, že Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný, pričom v dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. V ďalšej časti odôvodnenia je uvedené, že napriek tomu, že sa odvolací súd nevysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, základnou otázkou v predmetnom spore bolo, či žalobca podaním zásielky na poštovú prepravu dňa 15.8.2014, dodržal oznamovaciu povinnosť stanovenú v ust. zákona o podpore v termíne „k 15. augustu“. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí s touto otázkou zaoberal a následne dospel k právnemu názoru, ktorý v odôvodnení prezentoval. Podľa názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy , žalovaný mal

možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobil. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodniteľnosti, alebo zmätočnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Procesným postupom súdov oboch inštancií nedošlo k tomu, že by súdy znemožnili žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

25. S poukazom na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v odseku 24, s poukazom na to, že dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný, pričom v dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom, dovolací súd skonštatoval, že „procesný postup odvolacieho súdu , ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy , žalovaný mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobil. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu , nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodniteľnosti alebo zmätočnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Procesným postupom súdov oboch inštancií nedošlo k tomu, že by súdy znemožnili žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces“. S poukazom na vyššie uvedené - pri posudzovaní charakteru tejto lehoty, súd vychádzal najmä z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v odôvodnení uznesenia zo dňa 27. augusta 2019, v spojení s ďalšími rozhodnutiami uvedenými v odseku 22 a 23 tohto rozsudku, s ktorým sa tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje a teda vyslovuje, že daná lehota na podanie Oznámenia o uplatnení podpory je lehota jednoznačne určená a zároveň lehota hmotnoprávna. Odkazujúc na tieto závery tunajšieho súdu bol preto žalobca povinný doručiť žalovanému dané oznámenie do 15.8.2014 vrátane. Keďže žalobca v konaní nepreukázal (a ani to netvrdil), že dané Oznámenie o uplatnení podpory doručil žalovanému do 15.8.2014 vrátane, nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. o podpore, jeho právo na danú podporu v zmysle zák. o na nasledujúci kalendárny rok mu zaniklo, preto nemá ani nárok za zaplatenie súm špecifikovaných v daných faktúrach, ktorými vyúčtoval výšku doplatkov na základe Zmluvy špecifikovanej v odseku 6 tohto rozsudku. Súd zároveň uvádza, že stanovisko ÚRSO na jeho webovom sídle, na ktoré poukázal žalobca je pre posúdenie charakteru danej lehoty irelevantné, nakoľko ÚRSO nie je kompetentný podávať výklad všeobecne záväzných právnych noriem.

26. Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2019 žalobca navrhol, aby súd toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR () o ústavnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20.11.2019. K návrhu na prerušenie konania pripojil aj ústavnú sťažnosť zo dňa 11.3.2020. Žalovaný s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil.

27. Podľa ust. (3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

28. Podľa ust. , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

29. Súd návrh na prerušenie tohto konania zamietol a to s poukazom na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít špecifikované v odsekoch 21 až 23 tohto rozsudku bez ohľadu na to, že jedna strana sporu s daným právnym názorom nesúhlasí. Za daných okolností by bolo prerušenie tohto konania neefektívne a neúčelné.

30. Keďže bolo v konaní nepochybne preukázané, že právo žalobcu na uplatnenie podpory na nasledujúci kalendárny rok (rok 2015) nebolo žalobcom uplatnené riadne a včas, súd upustil od vykonania, resp. hodnotenia ďalších - stranami sporu označených alebo predložených dôkazov a z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol v celom rozsahu.

31. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa ust. , (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Keďže bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( , )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Právoplatné rozhodnutie je zároveň exekučným titulom.