Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K., o vymoženie 717,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -57 zo dňa 2.3.2020, jednomyseľne takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) uznesením č. k. -40 zo dňa 18.3.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenia a , pričom konštatoval, že rozhodcovská doložka upravená v čl. 15 Všeobecných podmienok, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom je upravená iba vo všeobecných podmienkach a splýva s ostatnými dojednaniami, teda nebola osobitne dojednaná a ani nebola zmluvnými stranami podpísaná, teda podľa názoru exekučného súdu nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve, preto vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc.

2. Krajský súd v Prešove na základe odvolania oprávneného uznesením č.k. -52 zo dňa 10.6.2013 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že zo záverov súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako vyhodnotil úverový vzťah medzi účastníkmi exekučného konania, teda či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo tento vzťah má iný charakter. Čo sa týka zistenia charakteru právneho vzťahu uviedol, že je nevyhnutné vypočuť účastníkov a na základe takéhoto dôkazu vyhodnotiť následne tieto skutočnosti. Taktiež poukázal na skutočnosť, že plnenie z úverovej zmluvy bolo zabezpečené zmenkou, preto mal za to, že je nevyhnutné zistiť, či v predmetnom prípade nešlo o spotrebiteľský vzťah, a či v rámci spotrebiteľského vzťahu bolo možné zabezpečiť plnenie zo zmluvy o úvere zmenkou.

3. Exekučný súd následne vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia, ktoré odôvodnil tým, že posúdil zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže oprávnený vystupoval v pozícií dodávateľa a povinný, aj keď bol označený ako fyzická osoba - podnikateľ, resp. vzhľadom na to, že v zmluve sa uvádza, že úver bol poskytnutý na účel podnikania, napriek uvedenému vystupoval v pozícií spotrebiteľa. K uvedenému záveru dospel na základe toho, že v zmluve o úvere sú uvedené okrem údajov povinného ako podnikateľa, ktoré sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra, aj osobné údaje povinného ako fyzickej osoby - nepodnikateľa, ktoré však nie sú verejne dostupné a ich zistenie je možné len z dokladov priamo poskytnutých povinným. Aj uvedený dôvod viedol súd k presvedčeniu, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere ako spotrebiteľ. Čo sa týka údaja v zmluve, že úver bol poskytnutý povinnému

za účelom podnikania, k tomuto exekučný súd uviedol, že takto formulovaný údaj neodpovedá na otázku, akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného uzatvorenie zmluvy o úvere má. Uviedol, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Vzhľadom na konštatovaný spotrebiteľský charakter právneho vzťahu aplikoval na vec ustanovenia a nasl. . Rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou všeobecných podmienok a nebola individuálne dojednaná, exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže veriteľ na základe takto ním formulovanej doložky vylúčil prejednanie veci všeobecným súdom v mieste bydliska povinného a podrobil všetky spory konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda za neplatnú. Pre absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy exekučný súd vyhodnotil absenciu právomoci rozhodcovského súdu vydať exekučný titul v predmetnej veci.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu o zamietnutí poverenia aj v ostatnom rozsahu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 2 ods. 2 druhá veta predmetnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť konať pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak v rámci rozhodcovskej doložky dodávateľ od spotrebiteľa požaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle dôvodovej správy bolo úmyslom predmetnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Oprávnený mal za to, že exekučný súd rozhodol nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd konštatuje, že rozhodujúcou právnou otázkou v predmetnej veci je ustálenie charakteru právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, teda či sa jedna o spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah a povinný napriek tej skutočnosti, že v zmluve vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ, zapísaná v živnostenskom registri, mal pri uzatváraní zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.4.2010 postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. a nasl. . Odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, napr. vo veci C-497/13 Faber, z ktorej vyplýva, že vnútroštátny súd rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je povinný overiť hneď, ako disponuje právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel alebo nimi môže disponovať na základe jednoduchej žiadosti o bližšie vysvetlenie, či kupujúci môže byť kvalifikovaný ako spotrebiteľ.

7. Samotná skutočnosť, že povinný uzatváral zmluvu ako podnikateľ v zmysle ust. , nezakladá dôvod, že povinný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-110/14 Costea z 3. septembra 2015, z ktorého vyplýva, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta. Ďalej z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-464/01 Johann Gruber proti Bay Wa AG vyplýva, že je na konajúcom súde, aby rozhodol, či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný. Na tento účel musí tento súd zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu; naopak nie je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.

8. Odvolací súd, obdobne ako súd prvej inštancie, vyhodnotil vzťah oprávneného a povinného založený zmluvou o úvere zo dňa 30.4.2010 ako vzťah spotrebiteľský. Zo základných zásad civilného poriadku platí, že ten kto tvrdí určitú skutočnosť, je povinný ju preukázať, teda odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku - teda veriteľa (oprávneného). Označenie povinného okrem iných identifikačných údajov aj jeho IČO-m, nemá bez ohľadu na iné skutočnosti za následok charakterizovanie vzájomného vzťahu medzi zmluvnými stranami ako vzťahu nespotrebiteľského. Taktiež ani zaškrtnutie políčka účel úveru - podnikanie nie je možné považovať za unesenie dôkazného bremena ohľadom tvrdenia, na aký účel bol úver poskytnutý, keďže tento údaj nedáva odpoveď na otázku, na čo konkrétne bol úver braný, či uvedená činnosť predstavuje činnosť v rámci výkonu jeho podnikania, prípadne, či súvisí s takýmto predmetom činnosti povinného. Odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vopred naformuloval možnosti, na ktorý mal byť úver poskytnutý ako výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel, pričom práve ustanovenie o spotrebiteľských úveroch upravuje, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uvedeného je odvolaciemu súdu zrejmé, že formuláciou predmetnej zmluvy sa oprávnený pokúsil o vylúčenie úverovej zmluvy zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, tým že vopred predpripravil situáciu, kedy povinný vylúči jeho status spotrebiteľa bez ohľadu na skutočný účel, za akým prostriedky boli poskytnuté. Odvolací súd taktiež dáva do pozornosti tú skutočnosť, že oprávnený v odvolaní namietal iba tú skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie môže iba za predpokladu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo na plnenie v rozpore s dobrými mravmi a taktiež namietal, že exekučný súd nesprávne posúdil platnosť rozhodcovskej doložky. Poukazujúc na obsah odvolania oprávneného a viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi odvolania, je nevyhnutné uzavrieť, že oprávnený nespochybňoval ani nenamietal spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere ani postavenie povinného ako spotrebiteľa, preto odvolací súd vychádzal z toho, že uvedenú skutočnosť ani nerozporuje.

9. Po ustálení charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi exekučného konania, odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý následne riešil rozhodujúcu právnu otázku platnosti rozhodcovskej doložky.

10. Podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa , Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný titul. Samotná rozhodcovská doložka, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv.

17. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú doložku je zväčša forma jej uzavretia, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy o úvere vo formulárovej podobe, teda bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj v prípade preskúmanej rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Na základe uvedeného dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, opak nepreukázal ani oprávnený.

18. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

19. Odvolací súd sa vo vzťahu k tejto individuálne nedojednanej zmluvnej podmienke pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

20. V prejednávanom prípade bola v čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru naformulovaná rozhodcovská doložka v znení, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,

rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Z uvedeného vyplýva, že práve oprávnený, ktorý je takmer zakaždým žalujúcou zmluvnou stranou, vopred naformuloval konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodnúť všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere, resp. z dohody o vyplnení zmenky, bez toho, aby tento výber mohol povinný zmeniť. Taktiež oprávnený neuviedol povinnému rozdiely medzi konaním pred rozhodcovským súdom a konaním pred všeobecným súdom. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že stanovenie rozhodcovského súdu a prioritné určenie rozhodcovského konania v prípadných sporoch medzi účastníkmi tak, ako je to naformulované v predmetnom prípade, teda v typizovanom tlačive pochádzajúcom od oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré mu priznáva zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej miery, aby venoval rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Aj z uvedených dôvodov je nevyhnutné posúdiť predmetnú zmluvu ako neprijateľnú podmienku podľa , a teda neplatnú podľa .

21. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Vo veci sp.zn. Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“. (Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci , , uznesenia Ústavného súdu vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1. novembra 2011.

22. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vec vecne správne právne posúdil. Preto odvolací súd potvrdil postupom podľa ako vecne správne oprávneným napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, keďže odvolací súd dospel k rovnakým záverom ako súd prvej inštancie a mal za preukázané, že exekučný titul v celom rozsahu je materiálne nevykonateľný.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v spojení s pri zastavení exekučného konania ( Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).