Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Ek-1267-2020.pdf
PDF · 110.21 KB
Case nature
Subarea
51Ek/1267/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, T. T.: L. Š.Í., W.. XX.X.XXXX, M. F. X. XXX/XX, XXX XX Ž., A.. A. A.: R. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F.: Ž. XXX, XXX XX U. C., I. U. XX,XX X. L. T.., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 19.08.2020, domáhal od povinného vymoženia 89,12 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - Výkaz daňových nedoplatkov Mesta Žilina sp. zn. 162/0802631/OE/AND zo dňa 26.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.08.2013 (ďalej ako „exekučný titul“). Oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z.
2. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len ,,Zákon o miestnych daniach“) v znení účinnom do 30.06.2020, ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo
užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast) na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha (ďalej len „nehnuteľnosť“).
7. Podľa § 77 ods. 7 Zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 30.06.2020, ak viacero poplatníkov podľa odseku 2 písm. a) žije v spoločnej domácnosti, plnenie povinností poplatníka môže za ostatných členov tejto domácnosti na seba prevziať jeden z nich. Za poplatníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, plní povinnosti poplatníka jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Povinnosti poplatníka nesmie za iného prevziať alebo plniť osoba, ktorá sa dlhodobo zdržiava mimo územia Slovenskej republiky alebo je nezvestná. Tieto skutočnosti, ako aj ich zmeny je osoba, ktorá za iného plní povinnosti poplatníka, povinná oznámiť obci.
8. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
9. Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
10. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
12. Podľa 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
13. Podľa 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
14. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
15. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
17. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. 10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z
pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
18. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
19. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
20. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
21. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom.
22. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa skúma tak z materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. V súdnom konaní sa táto formálna vykonateľnosť posudzuje podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V administratívnom konaní sa používa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov, prípadne procesné predpisy upravujúce vydávanie rozhodnutí špecializovaných orgánov štátnej správy (napr. Daňový poriadok), prípadne územnej samosprávy. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu.
23. Súd opätovným preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučný titul vydal oprávnený ako príslušný správca dane podľa § 1 (§ 4 ods. 1) Daňového poriadku a podľa § 89 ods. 2 Daňového poriadku, pričom ako druh daňového nedoplatku je v exekučnom titule uvedený poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad. V zmysle § 59 ods. 4 Daňového poriadku platí, že účastník daňového konania v konaní koná v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. V zmysle § 9 prvej vety Daňového poriadku platí, že fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. V zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 7 zákona o miestnych daniach platí, že za osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, plní povinnosti poplatníka jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník.
24. Súd k uvedenému dodáva, že v predloženom exekučnom titule je ako daňový dlžník uvedený Y.: L. Š., E.: X. XXX/XX, C. Č., V. R. T. G., A. A.: R. Q., C..Č.. (M. G. C. Č.Í.), F. Š., (M. G. C. Č.). Oprávnený teda v exekučnom titule označil ako daňového dlžníka osobu, ktorá v čase vydania exekučného titulu, ako aj
ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nebola plnoletá, a teda nebola spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu. Naviac súd poukazuje marginálne na skutočnosť, že v návrhu označil oprávnený ako zákonného zástupcu taktiež aj F. Š., L. Y. U. A. T., Ž. M. A. X.X.XXXX U. Ž. a preto jeho označenie pokladá za bezpredmetné a v záhlaví rozhodnutia ho súd neuvádza. Súd poukazuje na skutočnosť, že ako povinného označil oprávnený v návrhu maloleté dieťa, zastúpené zákonnými zástupcami.
25. Ďalej súd preskúmaním návrhu súd zistil, že v časti H) vyhlásenia a návrh, Oprávnený je oprávnený vyžadovať splnenie vymáhaného nároku zároveň od iných osôb popísal ako podrobnosti, že: „Oprávnený si v konaní uplatňuje nárok vyplývajúci z predloženého výkazu daňových nedoplatkov, ktorý je vedený na maloletú osobu, pričom návrh na vykonanie exekúcie označuje ako povinné osoby zákonných zástupcov maloletej, z nižšie uvedených dôvodov: Podľa Zákona o miestnych daniach a poplatkoch (z.č. 582/2004 Z.z) poplatková povinnosť vzniká dňom, keď sa fyzická osoba stane poplatníkom (ust. §77 ods. 8 v spojení s ust. §77 ods. 2). Podľa ust. §77 ods. 7 uvádza : „… Za poplatníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, plní povinnosti poplatníka jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. …“ Postavením maloletých osôb ako poplatníkov, prípadne dlžníkov, sa zaoberal Ústavný súd. Uznesením z dňa 12.09.2018 (PL.ÚS 11/2018-10) Ústavný súd zamietol návrh verejnej ochrankyne práv, na začatie konania o súlade ustanovenia § 77 ods. 2 a) Zákona o miestnych daniach a poplatkoch (z.č. 582/2004 Z.z.) s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a Dohovorom o právach dieťaťa. Predmetom návrhu na začatie konania bolo - okrem iného - posúdenie poplatkovej povinnosti a následných negatívnych následkov neplatenia - a to vo vzťahu k maloletým deťom, nakoľko tieto sú v zmysle Zákona o miestnych daniach a poplatkoch poplatníkom, a to napriek nedostatku spôsobilosti na právne úkony. Návrh verejnej ochrankyne práv bol zamietnutý (z dôvodov tam uvedených). Ústavný súd však v odôvodnení vyslovil k problematike zodpovednosti za úhradu poplatku za komunálny odpad jasné stanovisko, v zmysle ktorého: - ústavný súd dospel k záveru, že prichádza do úvahy uplatnenie metódy ústavne konformného výkladu napadnutého ustanovenia zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku v spojení so súvisiacimi právnymi normami - Ustanovenie § 77 ods. 7 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku vo svojej druhej vete stanovuje: „Za poplatníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, plní povinnosti poplatníka jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník.“ Predmetné ustanovenie výslovne stanovuje povinnosť zákonného zástupcu zaplatiť predmetný poplatok za maloleté dieťa, čím zároveň efektívne „prenáša“ poplatkovú povinnosť z maloletého poplatníka na jeho zákonného zástupcu. Postavenie dieťaťa, resp. osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu ako poplatník, má v tomto prípade len evidenčný charakter - povinnosť zaplatiť za maloleté dieťa poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady nepochybne vyplýva aj z rozsahu vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi. V zmysle vyššie uvedeného uvádzame, že Mesto Žilina - ako správca dane - vedie evidenciu poplatníkov. Podľa § 89 ods. 2 daňového poriadku správca dane zostavuje výkaz daňových nedoplatkov z údajov vo svojej evidencie daní a miestneho poplatku. V zmysle ust. Z.č. 582/2004, ako poplatník je evidované aj maloleté dieťa, a to na základe jeho trvalého pobytu. Podľa ust. §77 ods. 7 uvedeného zákona, za poplatníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, plní povinnosti poplatníka jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Osobou povinnou na splnenie povinnosti je tak zákonný zástupca maloletej osoby, ktorá je ako poplatník resp. daňový dlžník, vedená z dôvodu prehľadnosti a úplnosti evidencie, ktorá nadväzuje na splnenie iných podmienok - v tomto prípade nahlásenie trvalého pobytu. Exekučný titul tak správne označuje maloletú osobu ako daňového dlžníka (t.j. poplatníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu), pričom súčasne uvádza zákonných zástupcov, ktorí sú povinní stanovenú povinnosť splniť. Predmetné uznesenie Ústavného súdu SR oprávnený k návrhu priložil.
26. Súd má za to, že oprávnený si uvedené rozhodnutie ústavného súdu nesprávne vyložil. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu PL. ÚS 11/2018-10 zo dňa 12.09.2018, v ktorom sa (v bode 57. odôvodnenia) uvádza: „Ustanovenie § 77 ods. 7 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku vo svojej druhej vete stanovuje: „Za poplatníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, plní povinnosti poplatníka jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník.“ Uvedené ustanovenie rieši situáciu nielen maloletých detí, ale aj situáciu iných osôb, ktoré nemajú plnú spôsobilosť na právne úkony z iných dôvodov, preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľky, že týmto ustanovením zákonodarca len „nezáväzne očakáva splnenie poplatkovej povinnosti od zákonného zástupcu, alebo opatrovníka maloletého dieťaťa“. Predmetné ustanovenie výslovne stanovuje povinnosť zákonného zástupcu zaplatiť predmetný poplatok za maloleté dieťa, čím zároveň efektívne „prenáša“ poplatkovú povinnosť z maloletého poplatníka na jeho zákonného zástupcu. Postavenie dieťaťa, resp. osoby, ktorá
nie je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu ako „poplatník“, má v tomto prípade len „evidenčný charakter“ pre účely stanovenia správneho počtu osôb, na ktoré sa vzťahuje poplatková povinnosť. Pri ústavne konformnom výklade napadnutého ustanovenia, ktoré nie je možné vykladať izolovane, ale v súvislosti aj s inými relevantnými právnymi predpismi (napr. Občiansky zákonník, zákon o rodine...), preto podľa ústavného súdu nemožno dospieť k záveru, že napadnuté zákonné ustanovenie umožňuje vyrubiť miestny poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad aj maloletým deťom.“
27. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní v tomto bode konštatuje, že povinný bol v čase vydania exekučného titulu maloletým, ktorý v základnom konaní bol zastúpený zákonným zástupcom, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle ust. § 77 ods. 7 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 30.06.2020 (ako aj v čase vydania exekučného titulu) sa oprávnenému ako správcovi dane neumožňuje vyrubiť miestny poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad maloletému dieťaťu, keďže povinnosť zaplatiť poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona o miestnych daniach preberá zákonný zástupca tohto maloletého dieťaťa, v čoho dôsledku v prípade nesplnenia povinnosti zaplatiť poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku zo strany zákonného zástupcu oprávnený ako správca dane nie je oprávnený požadovať vymoženia tejto povinnosti v exekučnom konaní od maloletého dieťaťa, teda oprávnený ako správca dane podľa vyššie uvedeného zákona nie je oprávneným vydať exekučný titul, ktorým by maloletému dieťaťu ako daňovému poplatníkovi uložil povinnosť zaplatiť daňový nedoplatok za poplatok za komunálny odpad. V zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 7 zákona o miestnych daniach za osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, plní povinnosti poplatníka jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený ako správca dane mal pri vyhotovení exekučného titulu označiť za daňového poplatníka zákonného zástupcu maloletého dieťaťa, teda osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu.
28. Marginálne, aj keď to nie je potrebné pre potreby odôvodnenia tohto rozhodnutia súd konštatuje, že preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie v časti E) uplatnil vymáhaný nárok, ktorý pozostával z istiny vo výške 89,12 EUR, a v časti F) nárok na náhradu trov exekučného konania oprávneného vo výške 42 EUR, ktorý pozostával zo sumy iných trov vo výške 42 EUR. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že jeho výrokom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 89,12 EUR.
29. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej X. L.. A.. X. XXXX/XXXX U. L. X.: R.. Y. R., L. L. X. Ú. L. L. XXX/XX, XXX XX Ž. (Ď. N. „. X.) U. C. X.É. V. U. I. L. Ž. T. L.. A.. XXEr/XXXX/XXXX (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“). Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané dňa 11.06.2020. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie zistil, že predmetom starej exekúcie bolo vymoženie pohľadávky, na podklade exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov Mesta Žilina sp. zn. 162/0802631/OE/AND zo dňa 26.08.2013, a v rámci predmetnej starej exekúcie bola vymožená pohľadávka oprávneného vo výške 0 EUR, a vymožené trovy súdneho exekútora vo výške 0 EUR. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie mal za preukázané, že súdny exekútor ním uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR, ktoré pozostávajú z paušálnych trov vo výške 35 EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 7 EUR.
30. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 20.7.2020. L. R. T. A., Ž. X. V. U. I. L. Ž. T. L.. A.. XXEr/XXXX/XXXX F. H.Ň. XX.X.XXXX ukončené. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie mal za preukázané, že oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, ktorý pozostával zo sumy zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR. Súd v tomto bode dáva do pozornosti § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorého paušálne trovy vo výške 42 EUR (35 EUR + DPH) znáša oprávnený v starej exekúcii, a zároveň § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorého okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. V tomto exekučnom konaní nebol zo strany oprávneného uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania za zaplatený súdny poplatok a to z dôvodu, že oprávnený súdny poplatok nezaplatil, keďže je oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. c) v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností súd mohol v tomto bode konštatovať,
že zákon č. 233/2019 Z. z. jednoznačným a kogentným spôsobom stanovuje osobu povinnú (v tomto prípade oprávneného v exekučnom konaní) platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, v čoho dôsledku zákon č. 233/2019 Z. z. v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania.
31. Súd teda marginálne poukazuje na to, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, a teda v exekučnom konaní sa uskutočňuje výkon priznaného nároku uvedeného v exekučnom titule. Súd v tomto bode ďalej konštatuje, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 42 EUR od povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie vo výške 42 EUR len oprávnenému v rámci pôvodnej starej exekúcie, v čoho dôsledku upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii za účelom vymoženia trov starej exekúcie, a preto upovedomenie o zastavení starej exekúcie vo vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku, na podklade ktorého by bolo možné zo strany oprávneného podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku požadovať vymoženie sumy vo výške 42 EUR od povinného v tomto exekučnom konaní. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že oprávnený trovy starej exekúcie uhradil exekútorovi, čo preukázal potvrdením o zaplatení peňazí na účet exekútora - potvrdenie o transakcii vystavené Prima bankou Slovensko, a.s., suma transakcie 42 Eur, dátum zúčtovania 16.7.2020.
32. Súd v tomto bode dáva do pozornosti § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho § 53 ods. 3 písm. g), a preto zákon č. 233/2019 Z. z. predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúce exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise a to v Exekučnom poriadku. Uvedené predstavuje odzrkadlenie všeobecne prijímaného právneho princípu Lex specialis derogat legi generali. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie tak ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. má prednosť pred všeobecnou právnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku paušálnu náhradu trov starej exekúcie vo výške 42 EUR nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dáva do pozornosti, že zákon č. 233/2019 Z. z. neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania sú v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. vylúčené, a teda nevymáhateľné v rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. Preto má súd nad rámec za to, že uplatnenie takýchto nárokov zo strany oprávneného na náhradu trov exekučného konania vo výške 42 EUR je nedôvodné, v rozpore s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, v rozpore s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rozpore s § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z.
33. Z návrhu vyplýva, že oprávnený, v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 223/2019 Z.z. zotrváva na uplatnení paušálnych trov exekúcie vo výške 42,- €, ktoré uvádzam v položke "Iné trovy" - v časti F) - tak, ako usmerňuje formulár samotný. Poukazoval na uznesenie ÚS SR IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v ktorom ÚS odmietol sťažnosť sťažovateliek namietajúcich, že upovedomeniami o zastavení starých exekúcií v časti výziev na zaplatenie ich paušálnych trov došlo k zásahu do ich ústavných práv. V predmetnom uznesení ÚS v bode 32 odôvodnenia uvádza, že sťažovateľkám nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Tu súd konštatuje, že dôvodová spáva nie je prameňom práva, zákonom a ani normatívnym právnym aktom a teda nie je pre súd záväzná. K uzneseniu ústavného súdu SR ÚS SR IV. ÚS 160/2020 súd konštatuje, že ústavný súd v danom prípade posudzoval ústavný súlad interpretácie
§ 6 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z.z. v napadnutých upovedomeniach o zastavení starých exekúcií a preto jeho závery na daný prípad nedopadajú. Len v závere svojho rozhodnutia na podporu svojich záverov (sťažovateľky so svojou sťažnosťou neuspeli) bez bližšieho zdôvodnenia vyslovil, že sťažovateľky si môžu uplatniť paušálne trovy starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Keďže ústavný súd k tomuto nepodal žiadne vysvetlenie, ktoré by bolo spôsobilé vyvrátiť vyššie prezentované závery exekučného súdu v tomto konaní a ústavný súd ani neposudzoval súladnosť takej interpretácie a aplikácie právnych predpisov v napadnutom upovedomení s Ústavou Slovenskej republiky (resp. kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách), ktoré by boli aplikovateľné tento prípad a nedotýka sa právneho rámca tejto prejednávanej veci. Nad rámec súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že návod k vypĺňaniu elektronického formulára návrhu nie je pre súd záväzný.
34. Súd v exekučnom konaní dospel k záveru, že predmetný exekučný titul na podklade, ktorého oprávnený navrhuje vykonať exekúciu nie je formálne a materiálne vykonateľný, keďže maloletý povinný ako účastník základného konania v čase vydania exekučného titulu nebol spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, a zákon o miestnych daniach neumožňuje vyrubiť poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad maloletým deťom.
35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zistil dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená, a to formálna a materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu, a preto súd v celom rozsahu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
36. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.