Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-38-2020.pdf
PDF · 113.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: H. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX X., toho času bytom J. A. H. XX, XXX XX X., o zaplatenie 16.837,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 7,90 % ročne zo sumy 16.126,17 Eur od 04.01.2018 do zaplatenia s a z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.487,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.487,40 Eur od 30.06.2020 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 24,6 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o jej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.04.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16.837,67 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 7,90 % ročne zo sumy 16.126,17 Eur od 04.01.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.897,67 Eur od 04.01.2018 do 22.05.2018, zo sumy 16.877,67 Eur od 23.05.2018 do 20.06.2018, zo sumy 16.857,67 Eur od 21.06.2018 do 22.08.2018, zo sumy 16.837,67 Eur od 23.08.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania
1.1. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 16.02.2017 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 16.500,- Eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 96 mesačných splátok vo výške 244,02 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.03.2017. Žalovaný dňa 16.02.2017 uzavrel so žalobcom aj poistenie „Prihláška k poisteniu - Poistenie pravidelných platieb“. Podpisom predmetnej prihlášky žalovaný prijal základný súbor poistenia, za ktorý mal uhrádzať poistné 5,68 Eur mesačne. Súčasne žalovaný podpisom prihlášky vzal na vedomie, že uvedená suma poistného bude splatná spolu so splátkou úveru ako aj skutočnosť, že mesačná splátka úveru a poistenia predstavuje sumu 249,70 Eur.
1.2. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver tak, že dňa 21.02.2017 previedol požadované peňažné prostriedky na účet žalovaného, čo potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovaného. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutých splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy vo výške 909,10 Eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 03.01.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.
1.3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 16.837,67 Eur (16.126,17 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 667,82 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 43,68 Eur z titulu dlžného poistného z úveru). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 7,90 % ročne zo sumy 16.126,17 Eur od 04.01.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania.
2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy - zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.02.2017, prihlášku k poisteniu - poistenie pravidelných platieb, fotokópiu občianskeho preukazu žalovaného, výpis z úverového účtu žalovaného, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.01.2018 a fotokópiu doručenky.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.05.2020 vzal žalobca žalobu v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 7,90 % ročne zo sumy 16.126,17 Eur od 04.01.2018 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.07.2020 k žalobe žalobcu uviedol, že žiada o splátkový kalendár, nakoľko je nezamestnaný, nevlastní žiadny majetok. Je ochotný splácať po 60,- Eur. Keď sa zamestná, bude platiť vyššie splátky.
5. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.07.2020 nesúhlasil so splátkovým kalendárom vo výške 60,- Eur mesačne, ktorý navrhol žalovaný, keďže tento odporuje konštantnej judikatúre. Žalobca však súhlasil so splácaním dlžnej sumy formou mesačných splátok, pričom výšku mesačnej splátky ponechal na uvážení súdu. Pritom poukázal na skutočnosť, že v súlade s judikatúrou by mala byť priznaná suma vrátane príslušenstva uhradená do jedného roka.
6. Následne vo vyjadrení zo dňa 28.08.2020 žalovaný oznámil súdu, že je od 27.08.2020 dočasne práceneschopný. Dlžnú sumu uznáva, avšak vzhľadom k svojej aktuálnej finančnej situácii (je nezamestnaný a poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 60,- Eur mesačne), nie je schopný dlh uhradiť naraz.
7. Žalobca ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili. Žalobca súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez jeho prítomnosti. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
8. Súd po oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:
9. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 16.02.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V článku 1. bode 1. zmluvy si zmluvné strany dojednali tieto náležitosti: výška úveru: 16.500,- Eur, výška mesačnej splátky: 244,02 Eur, počet mesačných splátok: 96, splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci, splatnosť 1. splátky: 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, konečná splatnosť úveru: 15.03.2025, výška úrokovej sadzby: 7,90 % p.a., RPMN: 8,19 %, odplata: 7,90 %, priemerná RPMN: 9,36 %, celková čiastka k zaplateniu: 22.312,32 Eur, zvolený súbor poistenia: štandardný súbor poistenia, poplatok za poistenie: 4,99 %, spôsob čerpania úveru: jednorazovo bezhotovostne.
10. Žalobca listom zo dňa 05.09.2017, odoslaným žalovanému dňa 11.09.2017, označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“, oznámil žalovanému, že eviduje aktuálnu dlžnú čiastku 674,10 Eur
vrátane príslušenstva. Pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, žalobca bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru.
11. Žalovaný úver naďalej riadne nesplácal, preto žalobca listom zo dňa 30.01.2018 oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ku dňu 03.01.2018 sa stal jeho záväzok splatný v celom rozsahu a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 16.897,67 Eur.
12. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 16.500,- Eur boli žalovanému vyplatené dňa 21.02.2017. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi spolu 909,10 Eur (3 x 249,70 Eur, 1 x 100,- Eur, 3 x 20,- Eur).
13. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 7,90 % ročne zo sumy 16.126,17 Eur od 04.01.2018 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
14. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
18. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 7,90 % ročne zo sumy 16.126,17 Eur od 04.01.2018 do zaplatenia späť, preto súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko jeho prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
20. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
21. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 prvej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
26. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
30. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
31. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
33. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
34. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
35. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
36. Podľa časti 3. bodu 3.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.02.2017, v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver/revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je banka oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru/revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru/revolvingového úveru vrátane
príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere s okamžitou platnosťou, c) vypovedať zmluvu o spotrebiteľskom úvere; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru/revolvingového úveru.
37. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.02.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ, keď žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
38. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 16.500,- Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 7,90 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 96 mesačnými splátkami vo výške 249,70 Eur (vrátane poistného), so splatnosťou prvej mesačnej splátky 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, a s termínom konečnej splatnosti 15.03.2025. Žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnutý úver, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
39. Súd považoval za potrebné prioritne skúmať splnenie podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 OZ. Ako každý právny úkon, tak aj právny úkon, ktorým veriteľ uplatňuje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti plnenia, je súd nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať ex offo z pohľadu, či nie je absolútne neplatný, t. j. či napríklad neodporuje zákonu. Nedodržanie podmienok na zosplatnenie úveru má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Ochrana slabšej strany oproti strane „silnejšej“ spočíva napr. v širšej poučovacej povinnosti (§ 292 CSP), v zbavení slabšej strany niektorej z procesných povinností (napr. súd je povinný obstarať, zabezpečiť a vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci - § 295 CSP), posunutie momentu koncentrácie konania do rozhodnutia vo veci samej (§ 296 CSP), to však neznamená, že súd má rezignovať na svoju nestrannosť a neprihliadať na prípadnú absolútnu neplatnosť právneho úkonu preto, že to vyhovuje spotrebiteľovi (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/80/2018 zo dňa 24.04.2019).
40. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565 OZ, t. j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ - upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva.
41. Dikcia § 565 veta druhá OZ je teda aplikovateľná na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, pričom veriteľ je limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 OZ najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo).
42. Do splatnosti tej splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo zaniká. Pokiaľ veriteľ svoje právo zosplatniť úver nevyužije, nedochádza k splatnosti celého úveru, ale platí pôvodné dojednanie strán, že dlh bude platený v splátkach. Toto právo získa opätovne za rovnakých podmienok (§ 53 ods. 9 OZ), ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky (ktorejkoľvek). Samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je jednostranným právnym úkonom adresovaným žalovanému a pre jeho účinky je nevyhnutné, aby sa tento prejav vôle dostal do sféry dispozície dlžníka.
43. V predmetnej veci žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 674,10 Eur výzvou zo dňa 05.09.2017, ktorá bola žalovanému odoslaná dňa 11.09.2017. Veriteľ pristúpil zosplatniu úveru oznámením zo dňa 30.01.2018 s tým, že úver sa stal predčasne splatným dňa 03.01.2018. Z výpisu z úverového účtu žalovaného je zrejmé, že finančné prostriedky žalobca poukázal žalovanému dňa 21.02.2017. Prvá splátka bola splatná 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver
dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, t.j. dňa 15.03.2017, ako vyplýva aj z predloženého prehľadu splátok. Žalovaný uhradil splátky vo výške 249,70 Eur dňa 14.03.2017 a v mesiaci apríl 2017 dve splátky (dňa 11.04.2017 a 12.04.2017). Z uvedeného je zrejmé, že so splátkou splatnou dňa 15.06.2017 bol žalovaný v omeškaní. Následne až v mesiaci júl 2017 (12.07.2017) uhradil časť splátky vo výške 100,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že splátkou, ktorá vyvolať zosplatnenie, teda splátkou, s ktorou bol žalovaný v omeškaní tri mesiace, bola splátka splatná k 15.06.2017, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania dňa 16.06.2017. Veriteľ po výzve podľa § 53 ods. 9 OZ listom zo dňa 05.09.2017 mal pristúpiť k uplatneniu práva na zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti splátky splatnej dňa 15.10.2017. Pre takýto postup však neboli splnené podmienky, keďže žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru až listom zo dňa 30.01.2018 s tým, že okamžitá splatnosť úveru nastala dňom 03.01.2018. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo strany žalobcu nemožno považovať za platné a preto vychádzal z pôvodného dojednania obsiahnutého v zmluve o plnení v splátkach. V tejto súvislosti súd skúmal aj premlčanie jednotlivých splátok s poukazom na ustanovenie § 54a OZ.
44. Žaloba bola podaná na súde dňa 14.04.2020. Splátky, ktoré sa stali splatnými tri roky spätne pred podaním žaloby (t.j. pred 14.04.2017) sú premlčané (jedná sa o jednu splátku splatnú dňa 15.03.2017, tá však bola uhradená). V čase rozhodovania súdu ešte neboli splatné všetky splátky zo zmluvy. Dlžná istina tak prestavuje 42 (zročných a nepremlčaných splátok) x 249,70 Eur = 10.487,40 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 10.487,40 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
45. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
46. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
47. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
48. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, preto súd žalobcovi priznal aj uplatnený zákonný úrok z omeškania z priznanej sumy, avšak až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému (vzhľadom na neplatnosť právneho úkonu zosplatnenia úveru), kedy už žalovaný musel vedieť, že je z úhradou pohľadávky žalobcu v omeškaní.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Predmetom konania na základe podanej žaloby bolo zaplatenie istiny 16.837,67 Eur. V časti o zaplatenie 10.487,40 Eur súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu (62,3 %). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (37,7 % zo žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobca bol v konaní úspešný, jeho čistý úspech predstavuje 24,6 % (62,3 % - 37,7 %), preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v tomto rozsahu. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
54. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
55. Žalovaný žiadal o možnosť uhradiť uplatnenú pohľadávku žalobcu formou mesačných splátok vo výške 60,- Eur s ohľadom na skutočnosť, že je práceneschopný a jeho príjem tvorí len dávka v hmotnej núdzi vo výške 60,- Eur. Žalovaný okrem lekárskeho potvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal svoje osobné, majetkové, príjmové, rodinné ani sociálne pomery predložením príslušných listinných dôkazov, hoci ho súd na to vyzval. Žalobca s ohľadom na výšku uplatnenej pohľadávky s navrhovanou výškou splátok nesúhlasil a ponechal ich určenie na úvahu súdu. Lustráciou v katastri nehnuteľností súd z úradnej činnosti zistil, že žalovaný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Lustráciou v Registri obyvateľov má súd preukázané, že žalovaný má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom.
56. Aplikačnou praxou sa ustálila možnosť splátok, avšak v takom rozsahu, aby istina i s príslušenstvom bola uhradená v lehote do 3 rokov. Pokiaľ by súd povolil žalovanému splátky v rozsahu po 60,- Eur mesačne, je zjavné, že istinu s príslušenstvom nemôže uhradiť v tejto lehote. S prihliadnutím na výšku úroku z omeškania z istiny by žalovaný povolením splátok po 60,- Eur mesačne splácal najmä úroky z omeškania a k znižovaniu istiny by dochádzalo v minimálnom rozsahu, ani nie 200,- Eur ročne (splátky 60,- Eur x 12 mesiacov = 720,- Eur, úroky z omeškania 526,13 Eur ročne). Žalobca, ktorý ako veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky, má rovnako právo na ochranu svojich práv. Napokon, nič nebráni stranám sporu, aby si prípadne v exekučnom konaní dohodli splátky alebo iné možnosti splatenia dlhu. Z uvedených dôvodov súd žalovanému nepovolil uhradiť priznanú pohľadávku žalobcu v navrhovaných splátkach.
57. Na podporu svojich tvrdení súd poukazuje na právny názor vyslovený napríklad v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/91/2017 zo dňa 16.05.2017, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/498/2016 zo dňa 15.05.2017, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/34/2017 zo dňa 15.06.2017.
58. Záverom súd považuje za potrebné uviesť k uznaniu nároku žalobcu zo strany žalovaného v písomnom podaní zo dňa 28.08.2020, že žalobca nenavrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP, hoci súd žalobcovi predmetné podanie žalovaného doručil. Bez ohľadu na túto skutočnosť je však súd toho názoru, že nie každé uznanie nároku musí byť nevyhnutne súdom akceptované a viesť (na návrh žalobcu) k vydaniu rozsudku pre uznanie nároku. Aj rozsudok pre uznanie nároku ako každé rozhodnutie súdu by malo byť zákonné, t.j. v súlade s hmotným právom (právnymi predpismi).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).