Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ek/2028/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Poľnohospodárske družstvo Mlynica, so sídlom Mlynica 78, 059 91 Mlynica, IČO: 00 199 761, práv. zast.: JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, proti povinnému: KABIR Slovakia s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 46 615 709, o vymoženie 9.597,35 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ingr, exekútorský úrad so sídlom Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, 427EX 354/2020, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 12. 2023, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 12. 2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 12. 2023 vyššia súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že po oboznámení sa s obsahom exekútorského spisu nezistila dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie Upovedomenia o zastavení exekúcie. Súdny exekútor vykonal dostatočné zisťovanie pomerov povinného tak, ako mu to ukladá § 63 a nasl. Exekučného poriadku. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje súdny exekútor, na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby náležite zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Pokiaľ teda súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 30 mesiacov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Vyššia súdna úradníčka sa oboznámila so zoznamom úkonov, ktoré súdny exekútor v danom exekučnom konaní vykonal. Z predloženého exekútorského spisu mala preukázané, že súdny exekútor v priebehu 30 mesiacov dostatočne zisťoval majetok povinného vykonaním lustrácií v katastri nehnuteľností, na dopravnom inšpektoráte, v sociálnej poisťovni, centrálnom registri exekúcií a bankách. Dňa 11. 01. 2021 vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a dňa 22. 03. 2021 vydal exekučný príkaz na začatie exekúcie prikázaním z účtu v banke. Súčasne exekútor pravidelne informoval oprávneného o stave exekúcie. Vyššia súdna úradníčka po oboznámení sa s obsahom exekútorského spisu konštatovala, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Súdny exekútor vykonal lustrácie na základe ktorých zistil, že povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok. V predmetnej exekúcii nedošlo k zexekvovaniu žiadneho majetku. Exekúcia začala dňa 14. 12. 2020, doručením poverenia na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 16. 06. 2023, teda po uplynutí lehoty 30 mesiacov od začatia exekúcie. Súdny exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby (povinného) sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Preto vyššia súdna úradníčka považovala námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné a s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Podľa oprávneného, exekučný súd sa dopustil rovnakého pochybenia ako samotný exekútor, a to tým, že k veci pristupovali vyslovene formálne a alibisticky. Exekútor svojím kancelárskym pracovným postupom nezistil žiaden evidovaný majetok povinného v katastri nehnuteľností a na dopravnom inšpektoráte, a ani finančné prostriedky na bankových účtoch povinného v rámci rozsahu dotazovaných inštitúcií. Za zákonný podľa názoru oprávneného však nemožno označiť postup, kedy si exekútor za 30 mesiacov od začatia konania nedá ani tú námahu, aby vykonal reálne zisťovanie pomerov povinného. Opätovne poukázal na to, že krátko pred začatím exekučného konania disponoval tovarom a hmotným majetkom v hodnote 70.000,-Eur, tak oprávnený predpokladá, že v zmysle základných povinností daných ust. § 29 Exekučného poriadku možno dôvodne očakávať, že táto odborne spôsobilá osoba – ak nezistí žiaden majetok na účtoch ani v evidenčných systémoch – v rámci zisťovania majetku aspoň objasní, kde sa tieto zásoby nachádzajú, či došlo k ich predaju a aj áno v akej výške, a čo sa stalo so sumou, ktorú povinný za toto zbavenie sa majetku utŕžil. Oprávnený označil postup súdneho exekútora v predmetnej exekúcii za neodborný a povrchný. V danom smere nemôže obstáť ani všeobecné a nepreskúmateľné konštatovanie exekučného súdu, že nezistil dôvody na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie, pretože tento záver je postavený na alibistickom predpoklade, že je povinnosťou oprávneného zobrať exekútora za ruku a doviesť ho k majetku povinného, inak sa exekučné konanie z výhľadových pomerov kancelárie exekútora môže skončiť. Až rozhodnutím, v ktorom bude osud uvedeného majetku ozrejmený, bude možné považovať za konštatovanie jeho neexistencie v čase vykonávanie exekúcie, resp. dôvodu na jej zastavenie.

3. Súdny exekútor k podanej sťažnosti uviedol, že vykonal riadne a s odbornou starostlivosťou zisťovanie a zabezpečenie majetku povinného, ktorý bol zistený počas exekučného konania. Oprávnený napriek predloženým dôkazom o vykonaných úkonoch súdnym exekútorom ako aj o osobnom preverovaní (virtuálneho) sídla povinného (a jediného miesta, ktoré bolo súdnemu exekútorovi známe, že by mohlo obsahovať majetok, resp. údajné zásoby povinného) úmyselne klame. Oprávnený okrem poukazovania na údajný formálny a alibistický postup súdneho exekútora pri zisťovaní majetku povinného dodnes absolútne žiadnym spôsobom súdnemu exekútorovi ani exekučnému súdu nepreukázal existenciu žiadneho majetku povinného (či už zistiteľného „kancelárskym pracovným postupom“ alebo inak), ktorý existoval v čase začatia a vedenia exekúcia a ktorý by súdny exekútor nepostihol a nekonal tak s odbornou starostlivosťou. Oprávnený ani jeho právny zástupca napriek 6 správam o zistenom majetku povinného (prvá dokonca doručená právnemu zástupcovi už mesiac po doručení poverenia), ktoré im boli riadne doručené pred vydaním Uznesenia o zastavení exekúcie ani raz nekontaktovali súdneho exekútora so žiadosťou o vysvetlenie neexistencie majetku povinného, resp. rozporu s nami zisteným majetkom a nimi „zisteným“ majetkom podľa rok starej účtovnej závierky. Nikdy nekontaktovali súdneho exekútora so žiadosťou o vysvetlenie jeho postupu, jeho zistení resp. jeho úkonov. Nikdy súdnemu exekútorovi neoznámili, aký majetok a kde by mal povinnému postihnúť, resp. ako by mal konať (všetky tieto ich „nápady“ zo sťažnosti sa zrazu účelovo objavili po vydaní Uznesenia o zastavení exekúcie). Za celé exekučné konanie sa o toto absolútne žiadnym spôsobom nezaujímali. Podaním návrhu na začatie exekúcie ich činnosť na ochranu ich majetku skončila. Napriek ich absolútnej nečinnosti a pasivity v exekučnom konaní, ktorého začatím ich ostatné práva a povinnosti na ochranu svojho majetku podľa právneho poriadku SR samozrejme nezanikli ani sa neprerušili, a ktoré podľa nášho vedomia nijako inakšie nechránili, títo absolútne bez akýchkoľvek dôkazov obviňujú súdneho exekútora z neodbornosti a nedostatočného konania, aj keď je z dôkazov poskytnutých súdu jasný pravý opak. Boli to práve oprávnený a jeho právny zástupca, ktorí pri ochrane svojho majetku konali neodborne, keď napriek ich presvedčeniu a ich údajným dôkazom o (stratenom) majetku povinného neiniciovali trestné konanie a ani nezačali voči povinnému konkurzné konanie. Bez zákonnom stanovenej povinnosti (súdny exekútor ako orgán verejnej moci môže konať len to, čo mu zákon dovoľuje) alibisticky požadujú takéto konanie

od súdneho exekútora, pričom sami nevykonali nič. Oprávnený a jeho právny zástupca boli takmer 3 roky úplne nečinný a zrazu, keď sa exekučné konanie má zastaviť a majú uhradiť súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu výdavkov, preukazujú zrazu zúfalú snahu „konať“ (námietky a sťažnosť), navrhujú rôzne zákonnom neodôvodnené postupy ako sme mali (namiesto nich) konať a za toto svoje „konanie“ požadujú ešte nezákonne trovy konania. Vo svetle vyššie uvedeného, jedná sa o neodbornosť konania, alebo účelový úmysel.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa a , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

12. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie len skutočne nad rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie

Upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 16. 06. 2023. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje právne súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinnej a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 30 mesiacov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak sťažnostný súd nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na strohej existencii majetku povinného, ktorý sa reálne nedá speňažiť, resp. na skutočnosti, že povinný v čase začatia exekúcie disponoval nejakým majetkom. Uvedené nezodpovedá účelu, ktorý zákonodarca sledoval prijatím právnej úpravy v § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Rovnako tak nie je úlohou súdneho exekútora a ani exekučného súdu oprávnenému odpovedať na to, kde sa nachádza majetok povinného, ktorým podľa oprávneného povinný disponoval v čase začatia exekúcie. Hoci po doručení upovedomenia o začatí exekúcie má povinný zákaz nakladať so svojím majetkom bez súhlasu súdneho exekútora, nie je ničím výnimočným, že povinný sa napriek zákazu svojho majetku zbavuje, pričom najmä pokiaľ ide o hnuteľné veci, uvedenému v zásade nemožno nijako fakticky zabrániť a tento hnuteľný majetok následne dohľadať. Jednoznačne tak má sťažnostný súd za to, že pokračovať v exekúcii možno len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie.

15. Sťažnostný súd musí konštatovať, že zistenia, ktoré boli vykonané vyššou súdnou úradníčkou zodpovedajú listinným dôkazom, ktoré sa nachádzajú v spise. Navyše, ku dňu rozhodovania o podanej sťažnosti sťažnostný súd overil aktuálny stav povinného na webovej stránke A., pričom z verejne dostupných údajov vyplýva, že posledné údaje o povinnom sú z roku 2019, kedy povinný znížil svoju stratu na sumu mínus 17.959,-Eur. V ďalšom období nie sú evidované žiadne údaje o povinnom, nevykázal žiadnu činnosť, aj poslednú účtovnú závierku odovzdal len za rok 2019. V roku 2020 súčasne povinný zmenil sídlo spoločnosti na virtuálne sídlo, ktoré súdny exekútor aj reálne navštívil. Ďalej bolo preukázané, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, má vedený účet v banke s účtovným zostatkom vo výške mínus 19,90 Eur a blokovanou sumou vo výške 16.918,90 Eur, ktorá v exekúcii

nie je postihnuteľná. Z uvedeného nesporne vyplýva, že povinný nie je v priaznivej finančnej kondícii, a teda tu nie je perspektíva pre ďalšie vedenie predmetnej exekúcie. Keďže nebol zistený žiadny reálny majetok povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, sťažnostný súd musí konštatovať, že súdny exekútor správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného.

16. Vo vyššie uvedených súvislostiach tak ďalej sťažnostný súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku oprávneného, že súdny exekútor nevykonával exekúciu s odbornou starostlivosťou. V tomto smere sa oprávnený mylne domnieva, že do činnosti súdneho exekútora patrí aj podanie trestného oznámenia či podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, naopak týmito oprávnením disponuje práve oprávnený. Úlohou súdneho exekútora je vykonať exekúciu, t.j. vymôcť pohľadávku v medziach a spôsobmi, ktoré stanovuje Exekučný poriadok, pričom na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci možno konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného a vydané upovedomenie tak nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom.

17. Na základe vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 12. 2023 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky ako aj nadväzujúce Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 427EX 354/20 – 12 zo dňa 16. 06. 2023 vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).