Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-32-2017.pdf
PDF · 97.2 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. so sídlom Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141, právne zastúpený Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1./ C.. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX/ XX, XXX XX Š. - Z. Š., 2./ C.. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX/XX, XXX XX Š. - Z. Š., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Elena Ľalíková, advokátka so sídlom Podbrezovská 34, 831 06 Bratislava, o určenie priebehu hranice pozemkov, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu 23.06.2017 žalobca žiadal, aby súd určil, že priebeh hraníc medzi pozemkom nachádzajúcim sa v okrese P., obci Š., katastrálnom území Š., evidovaným Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok, parc. reg. „N.“ č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1267 m2 a medzi pozemkom vo vlastníctve žalovaných nachádzajúcim sa v okrese P., obci Š., katastrálnom území Š., evidovaným Okresným úradom Poprad, parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 998 m2 je určený spojnicou lomových bodov tak, ako je uvedené vo vytyčovacom náčrte na hranicu medzi pozemkami parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX zo dňa 28.05.2015, vyhotoveným L. L. U.. a autorizačne overeným C.. I. B.. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1267 m2, stavby s. č. XXXX - rekreačná chata nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. XXXX/XX v k. ú. Š. zapísaných na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad. Žalovaný v 1./ rade je výlučný vlastník susediaceho pozemku parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, žalovaní v 1./ a 2./ rade sú podieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 998 m2. Žalovaný v 1./ rade nerešpektuje hranicu pozemkov a pozemok žalobca užíva ako vlastný. Žalovaný v 1./ rade spôsobil žalobcovi viackrát škodu - vyrúbal stromy, napadol zamestnanca žalobcu. V apríli 2017 žalovaný v 1./ rade vytrhával žalobcovi tvárnice umiestnené na vytvorenie chodníka. Žalovaný v 1./ rade sústavne tvrdí, že mu patrí časť pozemku žalobcu. Žalobca má zato, že pozemok užíva presne podľa hraníc určených katastrálnym operátom, žalovaný v 1./ rade svojim konaním nepretržite znemožňuje pokojné užívanie pozemku žalobcom. Žalobca už vyčerpal všetky dostupné prostriedky na zmierlivé ukončenie tohto sporu, avšak bezúspešne, situácia sa neustále zhoršuje a agresívne prejavy žalovaného sa prejavujú čoraz vyššou intenzitou. Zastáva preto názor, že jedinou možnou a účinnou obranou žalobcu voči sústavnému nerešpektovaniu hranice bude to, že súd priebeh tejto hranice tak ako je zaznačená v katastrálnom operáte, ako aj vo vytyčovacom náčrte potvrdí.
2. Žalovaní v 1./ a 2./ rade so žalobou nesúhlasili. Poukázali na obdobný spor vedený pod sp. zn. 20C 127/2010, v ktorom žalobca zobral žalobu späť. K merítu veci uviedli, že žalobca tvrdenia spornosti hraníc zakladá iba na vytyčovacom náčrte vyhotovenom L. L. U.., ktorého sa žalovaní nezúčastnili, ktorého výsledok neuznávajú. Podľa dlhodobej a nespornej judikatúry Najvyššieho súdu záver z technicko-hospodárskeho mapovania nemožno chápať tak, že sa ním vytvára bez ďalšieho vlastnícky stav, t. j., že je záväzné čo do právnych vlastníckych vzťahov tak, ako to mylne v žalobe prezentuje žalobca. Samotné mapovanie totiž nemôže vytvárať vlastníctvo. Žalovaní v 1./ a 2./ rade tvrdia, že spornú hranicu vytvorili pred vyše 60 rokmi vlastníci vysadením líniou ihličnatých stromov, ktoré vytvárajú prirodzenú hranicu, ktorú žalovaní rešpektujú, ale nerešpektuje ju žalobca. Aj napriek prirodzenej hranici v roku 1996 geodetka C.. F.Ü. zamerala obidva sporné pozemky a geodeticky potvrdila skutočný užívaný stav za stav právny. Objasnenie skutočnej hranice možno zistiť samotnou ohliadkou na mieste samom.
3. Žalobca v replike uviedol, že žalobca už v žalobe poukázal na to, že k vytyčovaniu hraníc v teréne bol prizvaný aj žalovaný v 1./ rade, pričom tento sa vytyčovania hraníc v teréne nezúčastnil. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že sporná hranica bola vytvorená pred viac ako 60 rokmi vysadením línie ihličnatých stromoch, ktoré vytvárajú prirodzenú hranicu a má za to, že hranicu medzi pozemkami nemožno vytvoriť jednoduchým vysadením stromov. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, resp. hranice pozemku sa nepreukazujú s poukazom na výsadbu ihličnatých stromov na pozemku. Jedinou možnou účinnou obranou žalobcu voči sústavnému nerešpektovaniu hraníc žalovanými je, aby priebeh hranice určil súd.
4. Žalovaní v 1./ a 2./ rade uviedli, že vyznačená hranica geometrickým plánom z roku 1950 sa stala hranicou parciel. kde zememeračské body tvoria aj umelé trúbky, ktoré časom zanikli, ale zasadené stromy, ktoré medzičasom zmohutneli. Právna predchodkyňa žalovaných Š. F. prevádzala na žalovaných vlastnícke právo k inkriminovaným parcelám v stave, v akom boli vymedzené užívacou hranicou v prírode. Bol opätovne vyhotovený geometrický plán C.. W. F., ktorý potvrdil, že užívací stav spornej hranice je stavom právnym. Následne prebiehala v spornom katastrálnom území ROEB, ktorá sa dotýkala aj predmetných parciel. Žalobca sa opakovou žalobou domáha zmeny hraníc iba na základe vytyčovacieho náčrtu, ktorý nemá žiadnu právnu váhu a vo vzťahu k ním spochybňovanej hranici vyznačenej vysadenými ihličnanmi je právne bezvýznamný.
5. Pojednávania vo veci sa nezúčastnila žalovaná v 2./ rade a právna zástupkyňa žalovaných v 1./ a 2./ rade, u ktorých súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Neúčasť ospravedlnili prostredníctvom žalovaného v 1./ rade, nežiadali pojednávanie odročiť. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovanej v 2./ rade a právnej zástupkyne žalovaných v 1./ a 2./ rade.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že spor medzi žalobcom a žalovanými vznikol z dôvodu, že žalovaný v 1./ rade odmieta rešpektovať existujúcu hranicu pozemkov žalobcu a žalovaných a sústavne zasahuje do vlastníckych práv žalobcu. Za týmto účelom bolo ešte dňa 28.05.2015 spoločnosťou Reality s.r.o. vykonané zameranie pozemku, na ktoré boli prizvaní aj žalovaní, avšak sa ho nezúčastnili. Vlastnícke právo a hranicu pozemkov nie je možné preukazovať len s odkazom na výsadbu ihličnatých stromov ako to uvádza žalovaný v 1./ rade. Geometrický plán z roku 1950 vypracovaný C.. X. nemusí a podľa žalobcu ani nemôže preukazovať aké má byť správne vytýčenie pozemkov strán sporu. Žalovaní predsa nadobudli pozemky až v roku 1994. Od vtedy sa zmenilo označenie parcelných čísel, zmenilo zaznamenávanie parciel z registra W. do registra N.. Z kúpnej zmluvy predloženej žalovanými z roku 1994 spísanej formou notárskej zápisnice vyplýva, že žalovaní mali nadobudnúť celkovo výmeru pozemku 1 385 m2. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že celková výmera pozemkov je 1 598 m2, z toho 18 m2 je výmera zastavanej plochy garáže. V súčasnosti majú žalovaní zapísanú väčšiu výmeru ako by mala byť zapísaná podľa kúpnej zmluvy. Tvrdenia žalovaného v 1./ rade o tom, že C.. F. pri vypracovaní geometrického plánu vykonala úpravy, neboli preukázané. Žalobca tvrdí, že vytyčovací náčrt L. L. z 28.05.2015 je správny. Po vypracovaní znaleckého posudku v konaní zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu v plnom rozsahu poukázala na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný riadne podľa najlepších metód, a ktorý sa úplne stotožňuje s nameranou hranicou geodeta L. L..
7. Žalovaný na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že v roku 1994 od pani F. kúpili dva pozemky v celosti, parcelné čísla XXX/X a XXX/X. Susedný pozemok bol v tom čase parcelné č. XXX. Pozemky kúpili v takom rozsahu, ako ich v súčasnosti užívajú. Poukázal na geometrický plán z roku 1950, z ktorého vyplýva priebeh hraníc. Na geometrickom pláne je vyznačený priebeh hranice pozemku rodiny F.. Hneď po kúpe v roku 1994 začali spory ohľadne hranice pozemkov medzi žalovanými a žalobcom. Žalobca na ich pozemku postavil žumpu a chatu. Na základe týchto sporov pozemky zameriavala C.. F.. Vtedy im povedala, že zameriavala pozemky aj žalobcovi, pričom posunula hranicu pozemkov smerom na ich pozemok. S tým žalovaní nesúhlasili. O 13 rokov sa dozvedeli, že C.. F. pri zameraní urobila podvod. Žalovaný v 1./ rade uviedol, že cudzie pozemky nechce, ale svoje si nedá. Na chatu žalobcu chodí ročne 500 rekreantov, chodia po ich pozemkoch. Žiadnym spôsobom nezasahujú do práv rekreantov, rešpektujú ich súkromie. Žalobca chce čo mu nepatrí. Pozemky užívajú 24 rokov, starajú sa o ne, vysadili na nich viac ako 120 tatranských drevín. Vo vzťahu k vypracovanému znaleckému posudku C.. G. Z. namietali, že bol prekvapený, keď mu znalec povedal, že je tu tretí krát. V januári 2019 nemohol zamerať pozemky, bolo tam veľa snehu. Vo februári 2019 zameral všetky pozemky a vyznačil hranice pozemkov.
8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým určil, že priebeh hraníc medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v k. ú. Š.Z. pozemkom parcela reg. N. parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 267 m2 zapísaným na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad a pozemkom parcela reg. N. parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 998 m2 zapísaných na LV č. XXXX na Okresom úrade odbor katastrálny Poprad je určený spojnicou lomových bodov tak, ako je uvedené vo vytyčovacom náčrte L. L. U.. zo dňa 28.05.2015 autorizačne overeného C.. I. B., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku; stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku podali žalovaní v 1./ a 2./ rade odvolanie. odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. Pojednávania vo veci sa nezúčastnila žalovaná v 2./ rade, u ktorej súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, neúčasť ospravedlnila prostredníctvom žalovaného v 1./ rade a právnej zástupkyne, nežiadala pojednávanie odročiť.
10. Zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu na podanej žalobe trvala. Poukázala na písomné vyjadrenie z 08.06.2020 tvrdiac, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Spor medzi stranami je možné vyriešiť len súdnou cestou. Pokiaľ žalovaný poukazuje na výsadbu stromov a drevín, od ktorých si snažia získať, resp. nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku, nie je v zmysle právneho poriadku možné. Spory medzi stranami sporu začali po tom, čo nadobudli žalovaní v 1./ a 2./ rade nehnuteľnosti od pani F. v roku 1994. Nie je pravdou, že problém nikdy nebol až v roku 2000.
11. V písomnom stanovisku sa žalobca vyjadroval k otázke naliehavého právneho záujmu, pričom žalobca poukázal na neustálu spornosť a konfliktnosť vzniknutej situácie. Obe strany sporu majú evidentný záujem na vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche, keď ide o spornú a konfliktnú vzniknutú situáciu medzi stranami sporu. V danom prípade existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Žalobca sa vyjadroval aj k otázke vydržania tvrdiac, že v danom prípade nemohli žalovaní v 1./ a 2./ rade sporný pozemok nadobudnúť vydržaním, pretože žalovaní si boli vedomí spornosti hranice medzi pozemkami od nadobudnutia vlastníckeho práva. Z kúpnej zmluvy z roku 1994, ktorú predložili žalovaní vyplýva, že žalovaní nadobudli pozemky o výmere 1 385 m2. Na LV č. XXXX je ako celková výmera pozemkov uvedená rozloha 1 598 m2. Žalovaní sa domnievajú, že v dôsledku nesprávneho zamerania užívajú väčší pozemok než aký im prináleží. Nikdy nemohlo ísť o oprávnenú držbu, keďže na strane žalovaných chýba základný prvok dobromyseľnosť.
12. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že na ohliadke na mieste samom bolo viditeľné, že hranica sporeného pozemku je v užívaní žalovaných v 1./ a 2./ rade tak, ako to tvrdili od začiatku súdneho konania a teda, že sa rešpektovala prírodná hranica pozemku, užívali to ako svoje vlastníctvo. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 120/2019 ktoré vychádza z podobnej situácie. Je pravda, že žalovaní v 1./ a 2./ rade užívali nehnuteľnosť v tvrdenej nimi výmere a to až po stromové porasty od roku 1994. V tomto užívaní boli dobromyseľní, správali sa k nehnuteľnosti ako ku vlastnej.
13. Žalovaný v 1./ rade na pojednávaní trval na všetkých predchádzajúcich vyjadreniach, so žalobou nesúhlasil. Poukázal na najvážnejší problém tohto sporu, ktorý predstavuje 20-tisíc litrová žumpa, ktorá leží na ich pozemku, na ktorú upozornil žalobcu. S predmetnou časťou pozemku nikdy nemali problém. Od roku 1994 sa o túto časť pozemku starajú. Nikto z pracovníkov žalobcu na pozemku neodkosil ani 1 m2 trávy. Žalobca si nikdy neuplatňoval práva na túto časť pozemku, iba nezákonne konal, keď tam vybudoval žumpu. Žalobca si začal uplatňovať svoje vlastnícke právo až podanou predmetnou žalobou.
14. Súd vo veci vykonal ohliadku na mieste samom.
15. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Po vykonaní dokazovania súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu doplnil dokazovanie obhliadkou na mieste samom a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
17. Aplikujúc § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku má žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté a ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví tým, že určovací rozsudok bude podstatným spôsobom užitočný. Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem tým, že spočíva v nevyhnutnosti určenia hranice predmetných pozemkov, z dôvodu značného ohrozenia žalobcovho vlastníckeho práva, ohrozenia bezpečnosti a zdravia zamestnancov a rekreantov žalobcu a neistoty žalobcovho právneho postavenia. Vydaním rozhodnutia súdu v predmetnej právnej veci by sa zabránilo neistému postaveniu žalobcu v jeho vlastníckych vzťahoch k pozemku žalobcu a tým by bola odstránená spornosť vlastníckeho práva k pozemku žalobcu. Žalovaný v 1./ rade v minulosti spôsobil žalobcovi viackrát škodu, na pozemku žalobcu vypílil stromy, pri novej výsadbe stromov napadol zamestnanca žalobcu, ponechal si drevnú hmotu zo stromov. Uvedené konanie bolo tiež predmetom priestupkového konania na Obvodnom oddelení policajného zboru vo Svite. Spornosť a konfliktnosť situácie potvrdil aj žalovaný v 1./ rade, keď na pojednávaní konanom dňa 20.4.2018 uviedol, že hneď po kúpe v r. 1994 začali spory ohľadne hranice pozemkov medzi nami a žalobcom. Predovšetkým s ohľadom na spornosť priebehu hranice medzi susednými pozemkami, ako aj s ohľadom na správanie sa žalovaného v 1./ rade bolo a je v eminentnom záujme žalobcu vzniknutú situáciu vyriešiť a meritórnym rozhodnutím súdu určiť priebeh hranice tak, aby viac nebola predmetom sporu.
18. Žalovaný v 1./ rade nesúhlasil s tým, že by žalobca spôsobil škodu, ohrozoval zamestnancov žalobcu alebo rekreantov žalobcu. Naopak uvádzal, že rekreanti žalobcu sa bežne zdržiavajú na pozemku žalovaných v 1./ a 2./ rade (teda nie ani iba na spornej časti pozemku), nemá s nimi najmenší problém, naopak je voči nim ústretový.
19. Súd podľa pokynu odvolacieho súdu doplnil dokazovanie ohliadkou na mieste samom a dospel k názoru, že v danej veci žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Podľa zistení na ohliadke, sporná časť pozemku prechádza v strede pozdĺž celého pozemku, je to pomerne úzky dlhý pás pozemku. Súd na strane žalobcu nezistil dôvod, pre ktorý by malo určenie hranice odstrániť právnu neistotu žalobcu. Podľa zistenia na ohliadke žalobca reálne spornú časť pozemku neužíva a v zásade pokiaľ ju užívajú rekreanti žalobcu, týmto žalovaní umožňujú užívať aj ich značnú časť pozemku.
20. Podľa zistenia na ohliadke na spornej časti pozemku sa nachádza časť žumpy postavenej žalobcom. Podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade odpad zo žumpy presakuje až do chaty žalovaných v 1./ a 2./ rade. Určenie hranice pozemkov nijako neodstráni uvedený problém, keď hrozí ďalší súdny spor o ochranu vlastníckeho práva. Vyriešenie otázky hranice pozemkov nemá žiadny praktický význam pre žalobcu, žalobcov sporný „pás“ pozemku nemá reálne akým spôsobom využiť. Navyše žalovaní v 1./ a 2./ rade by museli odstrániť drevenú stavbu na uloženie lyžiarskych potrieb, pričom žalobca nemá záujem pozemok nejako reálne využívať. Sporná časť pozemku predstavuje úzky pás pozdĺž celého pozemku.
21. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe.
22. Súd poukazuje i na rozhodnutie vyšších súdnych autorít: NS SR vo veci sp. zn. 5Cdo 31/2011, podľa ktorého „Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).“
23. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ žaloba neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k ďalším sporom, nie je daný naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe.
24. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal úspešným žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.