Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/321/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu Bell4you s.r.o., Bratislava, Karpatské námestie 10, IČO: XX XXX XXX, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Košice, Kmeťova 26, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: XX XXX XXX, zast. FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 802,91 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku -84 z 10.5.2019 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 802,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 802,91 eur od 24.2.2017 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol o žalobe, doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania , ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 802,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 802,91 eur od 24.2.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody z dôvodu krátenia poistného plnenia z poistnej zmluvy. Súd zo záznamu o dopravnej nehode zistil, že 19.12.2016 došlo na Jarmočnej ulici č. 2 v Košiciach k poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla spoločnosti WEBEX media corp. S.r.o. značky ŠKODA Octavia: KE 790 GP (poškodený), ktoré vozidlo v čase poistnej udalosti bolo poistené v poisťovni Generali. Škodu spôsobil vodič motorového vozidla spoločnosti KONAD LOGISTIC s.,r.o., ktoré vozidlo malo zákonné poistenie zodpovednosti za škodu uzavreté u žalovanej. Podľa Záznamu o dopravnej nehode v čase škodovej udalosti vozidlo žalobcu stálo, pričom následkom poistnej udalosti došlo k viditeľnému poškodeniu predného nárazníka na vozidle žalobcu KE 790 GP. Predmetná škodová udalosť bola žalovanej ohlásená dňa 20.12.2016 a je registrovaná pod číslom poistnej udalosti č. 8013053693 (č.l. 52) Dňa 3.102017 poškodená spoločnosť webex media corp, s r.o. zadala opravu vozidla KE 790 GP dodávateľovi - servisu ESO Autoservis (žalobcovi). Rozsah opravy vozidla (dodanie dielov a vykonané práce klampiarske, lakýrnické ) su uvedené v Súpise zákazky ZAK2017/0007 zo dň 3.10.2017. Spolu materiál bol vyčíslený sumou 923,19 eur bez DPH a práce v sume 231 eur bez DPH. Spolu materiál a práce v sume 1.154,19 eur bez DPH, DPH v sume 230, 84 eur, celková suma 1.385,03 eur (č.l. 8). Žalovaná 10.2.2017 oznámila žalobcovi, že 8.2.2017 ukončila šetrenie poistnej udalosti a

predložila výpočet výšky plnenia. Z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie vyplynulo, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhr. diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lak. Materiál (výška lak, konštanty 100%). V prípade doloženia nadobúdacích daňových dokladov o nákupe orig. náhr. dielov servisom, je možné pristúpiť k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia. Zároveň žalovaná žalobcovi oznámila poukázanie poistného plnenia. Z predmetného oznámenia ďalej vyplýva, že poistné plnenie predstavuje 582,12 eur. Z popisu položiek vyplýva, že faktúra za opravu vozidla číslo : 20170009 činí 1.385,03 eur, priznané 582,12 eur, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou činí 802,91 eur (č.l. 9). Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.10.2017 uzatvorenej medzi spoločnosťou webex media corp., s r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, mal súd preukázané, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 802,91 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou spoločnosťou KOMUNÁLNA POISŤOVŇA , a.s. Vienna Insurance Group a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka (č.l. 10). Súd, vychádzajúc z , , , , , , , , , ,, prvá veta a Obč. zák., nar. vlády SR č. v znení , účinnom od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a , urobil záver, že predmetom sporu je doplatenie nároku na náhradu škody z poistného plnenia , resp. náhrada škody z titulu krátenia poistného plnenia v sume 802,91 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi sumou za opravu motorového vozidla a poistným plnením zo strany poisťovne, a to v zmysle ods. l o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (t.j. rozdiel medzi cenou za opravu vozidla vo výške 1.385,03 eur a poistným plnením zo strany poisťovne vo výške 528,12 eur). Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a cit. právnej úpravy, posúdil uplatnený nárok žalobcu vo vzťahu ku žalovanej za dôvodný v celom rozsahu, nakoľko žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nevyvrátila žalobcom uplatnený nárok v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Jediným vyjadrením žalovanej je podaný odpor proti platobnému rozkazu. Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že žalobca splnil svoje zákonné povinnosti, poskytol poisťovateľovi všetky potrebné doklady k likvidácii poistnej udalosti , predložil súpis prác a faktúru , z ktorých bol zrejmý rozpis ceny za opravu vozidla (náhradné diely a vykonané klampiarske a lakovnícke práce) v celkovej sume 1.385,03 eur s DPH. Žalovaná nepreukázala pri navýšení lakovacieho materiálu a prác, akú cenu považuje v regióne za cenu primeranú , nepredložila žiadne cenníky. Oproti tomu žalobca predložil cenník, podľa ktorého cena ním účtovaná za normohodinu mechanických a lakovníckych prác vo výške 22 eur bez DPH je vzhľadom na obvyklé ceny v regióne pri danom type vozidla primeraná. Napriek tomu nebola žalobcovi zo strany poisťovne uhradená vzniknutá škoda v plnej výške v zmysle predloženej faktúry a súpisu prác a servisom doplnených nadobúdacích dokladov. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 802,91 eur na istine tak, ak je uvedené vo výroku rozsudku. Priznaná suma predstavuje rozdiel medzi cenou za opravu vozidla vo výške 1.385,03 eur a poistným plnením zo strany poisťovne vo výške 582,12 eur. Podľa názoru súdu žalovaná v okolnostiach prípadu nie je oprávnená krátiť nárok žalobcu s poukazom, že krátenie je dôvodné. Jej vyjadrenie v odpore považoval súd len za účelovú obranu žalovanej. Medzi stranami bolo sporné, či zmluva o postúpení pohľadávky má náležitosti a či žalobca je v spore aktívne legitimovaný, pričom žalovaná namietala aj samotný nárok žalobcu. Čo sa týka námietok žalovanej , súd mal za to, že žaloba má požadované náležitosti. Poukázal na to, že ods. l Obč. zák. taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, že poistné plnenie má povahu peňažnej pohľadávky a tento nárok tam uvedený nie je a preto je možné ho platne ho postúpiť, ide o platné postúpenie pohľadávky a žalobca je v spore aktívne legitimovaný. Stotožnil sa v plnom rozsahu s právnym názorom žalobcu, že podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu), že úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti. Poistenie slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného - poisťovňa znášal finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najsamprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie , poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. S tvrdením žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu sa z uvedených dôvodov nestotožnil . Práve naopak, stotožnil sa s právnym názorom žalobcu uvádzaným v tejto právnej veci. Tvrdenia žalovanej obsiahnuté v odpore proti platobnému rozkazu podľa názoru súdu je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia. Žalovaná neuviedla žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany. Žalovaná je preto

povinná uhradiť žalobcovi skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla ( Obč. zák. ). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Vyhovel žalobnému návrhu aj pokiaľ ide o úrok z omeškania. Poukázal na a V danom prípade žalovaná ukončila šetrenie 8.2.2017, uvedenú skutočnosť žalobcovi oznámila 10.2.2017. V zmysle zákona o povinnom zákonnom poistení bola žalovaná povinná uhradiť poistné plnenie v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia . Dňa 23.2.2017 bol posledný deň na poskytnutie plnenia (ak by žalovaná postupovala správne a náležite by zistila skutkový stav, zistila by, že žalobca má nárok a najneskôr v tento deň mala žalobcu uspokojiť). Žalovaná sa tak dostala s poskytnutím plnenia do omeškania 24.2.2017. Preto súd priznal žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 802,91 eur od 24.2.2017 do zaplatenia . Výška úrokov z omeškania je priznaná v súlade s ods. l nar. vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, ktorým a vykonávajú niektoré ustanovenia (podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 24.2.2017 je úroková sadzba stanovená ECB vo výške 0.00 a výška úrokov z omeškania tak činí 5% ročne. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s ods. l a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ).

4. Tvrdila, že rozsudok je nesprávny, nezákonný a arbitrárny , že je výsledkom zjavnej svojvôle súdu a trpí nepreskúmateľnosťou. Namietala, že súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Poukázala na doposiaľ vykonané dokazovanie, ktoré dôkazy boli vyhodnotené v odôvodnení rozhodnutia súdu. Z uvedeného jej vyplynulo, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči nej, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi ,čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo v konečnom dôsledku je v rozpore s § 524 ods. 1 Obč. zák. a z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaný subjekt. Tvrdila, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu, že jej predmet je rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný. Z textu postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka je záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, čo zakladá absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej namietala, že aj priznané úroky z omeškania sú v rozpore s ustálenou judikatúrou s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018 , podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody , že sa mohla do omeškania dostať až v prípadne nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu , o. i., uviedol, že súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovanej, že jeho povinnosťou nebolo vyjadrovať sa ku všetkým, ale iba k relevantným námietkam žalovanej. K aktívnej vecnej legitimácii na jeho strane , poukázal na to, že žalovaná v konaní prezentuje poškodeného ako dlžníka Autoservisu ako žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), že žalobca plne zotrváva na svojej argumentácii prezentovanej v konaní. Citujúc znenie § 797 ods. 2 Obč. zák. a § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení, uviedol, že v danom prípade nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu , kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu, že právna skutočnosť ktorá podmieňuje vznik nároku , je vznik škodovej udalosti. Zdôraznil, že je potrebné rozlišovať vzťah poškodeného a žalovanej a vzťah poškodeného a žalobcu ako Autoservisu, že predmetom tohto konania je nárok na krátenie náhrady

škody z poistnej udalosti postupcu, ktorý tento nárok postúpil na žalobcu, t.j. , že predmetom konania je vzťah poškodeného a žalovanej, že je iba zhodou okolností, že servis vykonajúci opravu a žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku, je tá istá osoba a že právne postavenie žalovanej sa postúpením pohľadávky nijako nezmenilo, že koná sa o pohľadávke poškodeného voči žalovanej, ktorá vznikla momentom vzniku predmetnej poistnej udalosti a ktorá bola postúpená žalobcovi a tá je predmetom konania. Poukázal na to, že žalovaná sa môže vyjadrovať iba k tejto pohľadávke ako takej, nie však ku vzťahu žalobcu a poškodeného Ďalej zdôraznil, že tvrdenie, že poškodený je dlžníkom žalobcu neobstojí, že poškodený má pohľadávku voči poisťovni - voči žalovanej a to nárok na náhradu škody. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 24.9.2018 a rozhodnutie z 25.10.2017 obdobná právna vec) , v ktorom súd , o.i., uviedol, že je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený Autoservisu zaplatil. Ďalej apeloval na súdnu prax a na nevyhnutnosť aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Zdôraznil, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom ako poškodeným a žalobcom obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy, identifikáciu postupovanej pohľadávky, že postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). Ďalej zdôraznil, že z čl. 2 predmetnej zmluvy a jej logického výkladu postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, že musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške vzniknutú z konkrétneho dôvodu postúpiť. Mal za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Vo vzťahu k namietaným úrokom z omeškania zdôraznil, že aj s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22.11.2008 vyplýva, že zák. o PZ sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti. Zdôraznil ,s odkazom na judikatúru , že v znení neskorších predpisov je osobitným zákonom vo vzťahu k , ktorý je všeobecným právnym predpisom upravujúcim súkromno-právne vzťahy, že zák. o PZP výslovne ustanovuje, kedy vzniká poistiteľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie poškodenému, že ide zároveň o úpravu termínu, kedy nastáva splatnosť poistného plnenia, že omeškanie dlžníka je sankciou za porušenie povinnosti splniť dlh riadne a včas. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil , odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody aj odkazuje, lebo sú správne a presvedčivé.

7. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v , a , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (arbitrárne rozhodnutie), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Odvolací dôvod uvedený v , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces nebol zistený. Žalovaná bezdôvodne vytýka súdu nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, v dôsledku ktorého postupu jej mal znemožniť realizáciu práv strany sporu, ktorá dosiahla takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

10. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Rozhodnutie a odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky predpoklady vyžadované v , jeho odôvodnenie je presvedčivé, nie je možné mu vytknúť nepreskúmateľnosť, tak ako to tvrdí žalovaná v odvolaní.

12. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočívajúci v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

16. Súd prvej inštancie sa dostatočne a správne vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu na vedenom spore, ktorá mu vyplynula zo zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom tak, ako to bolo presvedčivo zdôvodnené a vysvetlené z rozhodnutí súdu, že podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu), a že nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla.

17. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky má všetky náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Je potrebné sa stotožniť so záverom súdu, že predmetom sporu je doplatenie nároku na náhradu škody z poistného plnenia, resp. náhrady škody z titulu krátenia poistného plnenia v sume 802,91 eur , že žalobcovi zo strany poisťovne nebola uhradená vzniknutá škoda v plnej výške v zmysle predloženej faktúry a súpisu prác a servisom doplnených nadobúdacích dokladov .Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi cenou za opravu vo výške 1.385,03 eur a poistným plnením zo strany poisťovne vo výške 582,12 eur. K výhradám žalovanej uvedeným v odvolacom konaní je potrebné poukázať na to, že je

potrebné rozlišovať vzťah poškodeného a žalovanej a vzťah poškodeného a žalobcu ako autoservisu, že predmetom tohto konania je nárok na krátenú náhradu škody z poistnej udalosti postupcu, ktorý tento nárok postúpil na žalobcu, t.j., že predmetom konania je vzťah poškodeného a žalovanej, a že iba zhodou okolností servis vykonávajúci opravu a žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku, je tá istá osoba, čím právne postavenie žalovanej sa postúpením pohľadávky nijako nezmenilo. Je potrebné zdôrazniť, že pre toto konanie je irelevantné, či pohľadávka autoservisu (a zároveň žalobcu) bola poškodeným uhradená , lebo žalovaná tento vzťah nemá právo spochybňovať alebo doň vstupovať, keďže sa koná o pohľadávke poškodeného voči žalovanej, ktorá vznikla momentom vzniku poistnej udalosti, ktorá bola postúpená žalobcovi. Odvolací súd dodáva, že zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky zákonné ust. § 524 Obč. zák., označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, identifikáciu pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Odvolací súd odkazuje napr. na závery Krajského súdu v Košiciach uvedené v rozsudku z 24.9.2018 v obdobnej právnej veci voči žalovanej, v ktorom vyslovil právny názor vo vzťahu k žalovanou namietanému postúpeniu pohľadávky poškodeného na autoservis, že je právne bezvýznamné, že k postúpeniu pohľadávky (poistné plnenie) došlo poškodeným na servis, ktorý opravu vykonal. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovanej, že postúpená pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry. Zo znenia o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (priamy nárok poškodeného) vyplýva , že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

18. Z cit. ust. vyplýva, že priamo poškodený má nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi, t.j. voči žalovanej, že tento nárok mohol v zmysle predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky postúpiť následne na servis, v tomto prípade žalobcu.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania ( aplikujúc ), že žalovaná sa dostala do omeškania , počítajúc ukončenie šetrenia poistnej udalosti - 8.2.2017, ktorú skutočnosť žalobcovi oznámila 10.2.2017 a po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia, bola povinná poistné plnenie oprávnenej osobe zaplatiť, že 23.2.2017 bol posledný deň na poskytnutie plnenia , čím sa dostala s poskytnutím plnenia do omeškania 24.2.2017.

20. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).