Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cob-43-2020.pdf
PDF · 144.13 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: J.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX W., zastúpený advokátskou kanceláriou: PATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 01 Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému: Prvá Komunálna Finančná, a. s., so sídlom: Samova 11, 949 01 Nitra, IČO: 36 557 129, zastúpený advokátom: JUDr. Marek Ďuran, so sídlom Štefánikova 34, Nitra, IČO: 30 788 285, o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 30Cb/17/2019-66 zo dňa 16. augusta 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cb/17/2019-66 zo dňa 16. augusta 2019 m e n í tak, že určuje, že uznesenia prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného, konanom dňa 14.12.2018, sú n e p l a t n é.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 08.03.2019 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného prijaté dňa 14.12.2018 na mimoriadnom valnom zhromaždení v bodoch zápisnice: 2) jednomyseľné schválenie orgánov MVZ, 3) schválenie programu v súlade s pozvánkou, 4) schválenie individuálnej účtovnej závierky za rok 2017, 6) schválenie odpredaja majetku PKF, a. s., a to 4.090.348 kusov akcií spoločnosti Slovak Tourism, a. s. za 70 % ich nominálnej hodnoty, t.j. za 2.863.243,60 eura, sú neplatné.
3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 14.12.2018 o 11.00 hod. sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie (ďalej "MVZ") žalovaného, zvolané predstavenstvom žalovaného. Pozvánka na MVZ bola doručená žalobcovi mailom dňa 11.12.2018. Z pozvánky okrem iného vyplynulo, že v bode 5 sa jedná o Predaj časti majetku spoločnosti. Tento bod 5 v pozvánke bol neurčitý, bez predloženia podkladov bližšej finančnej analýzy a špecifikácie, pre ktoré sa rozhodlo predstavenstvo žalovaného na svojom zasadnutí dňa 10.12.2018 odporučiť MVZ odpredať akcie spoločnosti Slovak Tourism, a. s. so sídlom Samova 11, 949 01 Nitra, IČO: 44 940 751 (ďalej len "Slovak Tourism, a. s."), ktoré sú vo vlastníctve žalovaného za 70 % ich nominálnej hodnoty, t. j. za sumu 2.863.243,60 eura. Ani pri zápise do listiny prítomných dňa 14.12.2018 akcionári nedostali finančnú analýzu pripravovaného návrhu odpredaja akcií
Slovak Tourism, a. s. za 70% ich nominálnej hodnoty. Uviedol, že ako minoritný akcionár bol obmedzený na právach tým, že mu bola odňatá možnosť pripraviť sa riadne na rokovanie a hlasovanie o odpredaji predmetných akcií, t. j. časti majetku žalovaného. V prípade prevodu akcií mohol byť ako minoritný akcionár finančne ukrátený na svojich právach (právo podielu na zisku, na likvidačnom zostatku, pri prevode celej spoločnosti, pri likvidácii spoločnosti). Mohol si dať určiť nominálnu hodnotu predmetných akcií znaleckým posudkom, čo by podľa jeho názoru znamenalo objektívne odborné posúdenie ceny týchto akcií, čo za krátku dobu troch dní (predstavenstvo žalovaného zasadlo 10.12.2018, pozvánka na MVZ mu bola doručená dňa 11.12.2018 a MVZ sa konalo 14.12.2018) nebolo možné zrealizovať. Aj keď sa na MVZ T.. P. K., ako splnomocnený zástupca majoritného akcionára, snažila obhájiť predajnú cenu stanovenú predstavenstvom žalovaného, proti takto stanovenej hodnote predajnej ceny majetku podal žalobca námietku a považoval za neprijateľné a obmedzujúce, aby sa cena stanovila výlučne na základe hodnôt prednesených "predsedom MVZ" T.. P. K.. Rovnako bolo podľa žalobcu neprijateľné a obmedzujúce, aby sa odpredaj časti majetku predkladal s tým, že sa v rámci toho istého návrhu má rozhodovať o vyrovnaní záväzku medzi spoločnosťou a jedným z akcionárov, aj s poukazom na vysokú výšku majetku, o ktorú v tomto konkrétnom prípade išlo. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutie MVZ v bode 6. zápisnice, ktoré MVZ dňa 14.12.2018 prijalo sa ho priamo dotýka, mohlo ho obmedziť na jeho právach, keďže nesúhlasí s tým, aby sa predaj majetku, t. j. akcií Slovak Tourism, a. s. vo vlastníctve žalovaného odpredal práve za 70 % ich nominálnej hodnoty, čo je podľa jeho názoru neprimerane málo. Túto skutočnosť namietol ako prvý vecno-právny dôvod žaloby, a zároveň poukázal na to, že v tejto veci na MVZ dňa 14.12.2018 podal protest do zápisnice - proti schvaľovaniu programu MVZ z dôvodu neurčitosti bodu 5 programu MVZ a nepredloženia riadnych podkladov k odpredaju majetku. Okrem vecno-právneho dôvodu na podanie žaloby poukazoval aj na jej formálno-právne dôvody, resp. formálne vady, a to nedodržanie zákonnej kogentnej lehoty na zvolanie MVZ, keďže ako akcionár spoločnosti bol oboznámený o konaní MVZ len 3 dni pred jeho zvolaním; dátum konania MVZ (14.12.2018) bol stanovený tak, že ho obmedzoval na účasti na tomto MVZ. Ďalším dôvodom na podanie žaloby je podľa žalobcu porušenie ust. § 188 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník"), a zároveň porušenie stanov žalovaného, keďže podľa žalobcu MVZ predsedala T.. P. K., o ktorej ako predsedovi MVZ rozhodlo predstavenstvo žalovaného na zasadnutí dňa 10.12.2018, pričom takéto rozhodnutie nepatrí do jeho právomoci a na MVZ sa o voľbe predsedu MVZ ani nehlasovalo.
4. Na pojednávaní žalobca doplnil svoju argumentáciu a uviedol, že v napadnutom MVZ boli nesprávne spočítané hlasy akcionárov. Hlasy boli určené v rozpore s článkom 6 bod 4 stanov, kde na jednu akciu pripadá 1 hlas a hlasovacie právo akcionára sa riadi menovitou hodnotou akcií, takže žalobca, ktorému bolo na MVZ priznaných 195 hlasov by mal mať približne 8,5 % hlasovacích práv, avšak v skutočnosti mal iba 3,56 %. Nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy a žiadal, aby súd rozhodol v zhode so žalobným návrhom a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Na otázku súdu, v čom vidí žalobca obmedzenie práv spoločníka v súvislosti s porušením stanov resp. zákona PZ žalobcu uviedol, že toto obmedzenie spočíva v tom, že predaj podstatnej časti majetku žalovaného sa uskutočnil za predajnú cenu, ktorá nebola podložená žiadnymi ekonomickými výstupmi, a preto nemal dostatok informácií, aby mohol riadne vykonávať svoje akcionárske práva. Až na následnom riadnom VZ žalovaného bol informovaný, že cena vo výške 70 % nominálnej hodnoty akcií Slovak Tourism, a. s. zodpovedá pohľadávkam majoritného akcionára voči žalovanému, avšak žiadnym spôsobom nebolo vysvetlené, prečo sa predajom nemajú kryť aj pohľadávky ostatných veriteľov a akcionárov. Majetok žalovaného tvorili z podstatnej časti akcie spoločnosti Slovak Tourism, a. s. a zvyšnú časť tvorili príjmy z poisťovacej (sprostredkovanie poistenia) činnosti žalovaného, ktorá však bola na poslednom riadnom VZ zrušená, a teda v prípade platného prevodu akcií by spoločnosti žalovaného neostal žiaden majetok.
5. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj právnym posúdením, pozostávajúcim z § 131, § 149, § 150, § 151 ods. 1, § 156, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP"), § 183, § 131 ods. 1, 2, 3, 4, § 180 ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 184 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, § 185 ods. 2, § 187 ods. 1, § 188 ods. 2 Obchodného zákonníka a prihliadnuc na článok 7 bod 3., 4., 5. Stanov žalovaného, sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre podanie žaloby o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Keďže žaloba o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia je osobitným typom určovacej žaloby, kde zákon predpokladá naliehavý právny záujem žalobcu, súd prvej inštancie splnenie tejto podmienky neskúmal. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba bola podaná včas, v prekluzívnej lehote troch mesiacov
od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, ako to vyžaduje § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka (mimoriadne valné zhromaždenie sa konalo 14.12.2018 a žaloba bola doručená súdu dňa 08.03.2019).
6. Osobitným predpokladom žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v prípade akciovej spoločnosti je podanie protestu proti uzneseniu valného zhromaždenia do zápisnice z valného zhromaždenia za predpokladu, že sa akcionár zúčastní na rokovaní valného zhromaždenia, a to či už osobne alebo prostredníctvom zástupcu.
7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zo Zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 14.12.2018 zistil, že žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne, Q.. P. N., podal protest iba proti uzneseniu mimoriadneho valného zhromaždenia (bod 3. programu MVZ) o schválení programu, čo vyplýva jednak z bodu 1. zápisnice a zo samotného bodu 3. zápisnice ("Q.. P. N. podala protest proti schvaľovaniu MVZ z dôvodu, že už ako uviedla v bode 5. sú podľa nej neurčitosti o nepredložení riadnych podkladov"). Ostatný text zápisnice z MVZ, a to ani pokiaľ ide o ďalšie jednotlivé uznesenia MVZ (schválenie individuálnej účtovnej závierky za rok 2017; predaj časti majetku spoločnosti; ukončenie MVZ), ani o záver zápisnice z MVZ, neobsahuje protest žalobcu, resp. jeho zástupkyne. V zmysle citovaného ustanovenia § 188 ods. 2 písm. f) Obchodného zákonníka obsahuje zápisnica z valného zhromaždenia aj obsah protestu akcionára, ak o to požiada. Ako uvádza právna doktrína (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016) zákon neupravuje žiadne požiadavky na obsah protestu. Z dikcie zákona však vyplýva, že akcionár musí o zaznamenanie protestu do zápisnice požiadať. Protest by mal obsahovať označenie uznesenia alebo uznesení, voči ktorým akcionár podáva protest a mal by tiež obsahovať presvedčenie akcionára o existencii právneho dôvodu neplatnosti prijatého uznesenia alebo uznesení a jeho načrtnutie. Na splnenie podmienky podania protestu však bude postačovať, ak v ňom akcionár označí, voči ktorému uzneseniu smeruje. Z vykonaného dokazovania mal však súd prvej inštancie preukázané, že protest podal žalobca iba proti uzneseniu o schválení programu, a to z dôvodu neurčitosti a nepredloženia dokladov k bodu 5. programu. V záujme nepostupovať pri aplikácii zákona striktne formálne súd prvej inštancie skúmal, či zo zápisnice z MVZ nevyplýva taký prejav vôle žalobcu, ktorý by bolo možné vykladať ako protest proti inému z napadnutých uznesení MVZ, ale dospel k negatívnemu záveru, keďže z bodu 1 zápisnice vyplýva iba skutočnosť, že Q.. N. (zástupca žalobcu) podala proti zvolaniu MVZ námietky z dôvodu neprimeranosti lehoty na zvolanie MVZ a namietla neurčitosť bodu 5. pozvánky (bod 5. pozvánky znel: "Predaj časti majetku spoločnosti"). Vo vzťahu k bodu 5. programu MVZ zo zápisnice vyplývalo, že v rámci diskusie pred hlasovaním Q.. N. namietala stanovenie hodnoty predajnej ceny akcií Slovak Tourism, a. s., avšak proti samotnému schválenému uzneseniu MVZ o predaji akcií nie je v zápisnici zaznamenaný žiadny protest. Aj keď je súdu zo žaloby a z vyjadrení žalobcu zrejmé, že žalobou sledoval zvrátenie predaja akcií spoločnosti Slovak Tourism, a. s., mohol sa otázkou platnosti zaoberať len vo vzťahu k uzneseniu o schválení programu MVZ (bod 3. programu), keďže zo strany žalobcu došlo k opomenutiu podať protest proti ostatným uzneseniam MVZ, ktoré napadol žalobou. Právna doktrína hovorí, že absencia protestu v zápisnici z valného zhromaždenia (napr. pre chybu vyhotovenia zápisnice, alebo preto, že orgány valného zhromaždenia odoprú zaznamenať protest do zápisnice) nemôže byť na ujmu akcionára. V takomto prípade, ktorý by mal byť skôr výnimočný, musí akcionár uniesť dôkazné bremeno, že podmienku podľa § 183 splnil, t. j. inými dôkaznými prostriedkami preukázať, že na valnom zhromaždení vyslovil protest proti určitému uzneseniu valného zhromaždenia a súčasne požiadal o jeho zaznamenanie do zápisnice (Oľga Ovečková a kolektív. Obchodný zákonník. Veľký Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 1197). Súd prvej inštancie však z dôkazov predložených žalobcom nemal preukázané, že by bol protest do zápisnice podaný aj proti ostatným uzneseniam MVZ a žalobca ani na pojednávaní po predbežnom právnom posúdení súdu (v ktorom súd túto absenciu spomenul) žiadne ďalšie dokazovanie ohľadne tejto skutočnosti nenavrhol. Pri posudzovaní absencie protestu súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca bol zvolený overovateľom zápisnice z MVZ a hoci jeho zástupkyňa zápisnicu nepodpísala, z jej obsahu je zrejmé, že protest mohla do zápisnice podať (keďže je v nej zaznamenaný protest proti uzneseniu o schválení programu).
8. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v zmysle vyššie uvedeného tiež skúmal, či vo vzťahu k uzneseniu o schválení programu, ktoré bolo napadnuté protestom žalobcu je splnená ďalšia zákonná podmienka žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, a to porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov v súvislosti s napadnutým uznesením valného zhromaždenia, ktoré zároveň mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predtým sa však súd prvej inštancie ešte zaoberal otázkou, či je
možné vôbec uznesenie o schválení programu napadnúť žalobou zo strany akcionára, a to z dôvodu, že určenie programu valného zhromaždenia nepatrí do kompetencie valného zhromaždenia, ale do kompetencie predstavenstva spoločnosti (§ 184 ods. 2 Obchodného zákonníka). Zo zákona síce vyplývala možnosť valného zhromaždenia rozhodovať o ďalších otázkach, ktoré zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti valného zhromaždenia, ale ani zo zákona ani zo stanov žalovaného takáto kompetencia nevyplývala. V prejednávanej veci valné zhromaždenie síce formálne schválilo program, avšak podľa názoru súdu takéto schválenie nemohlo vyvolať žiadne právne účinky, keďže mimoriadne valné zhromaždenie mohlo rokovať len o tých bodoch programu, ktoré boli v pozvánke zaslanej predstavenstvom žalovaného. Ak by chcelo MVZ rokovať o záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, mohlo tak rozhodnúť (t. j. prijať uznesenie o zmene programu) len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti. Zo zápisnice však vyplývalo, že na MVZ bolo prítomných iba 98,72% hlasov všetkých akcionárov, takže uznesenie o zmene programu na danom MVZ nemohlo byť schválené.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
10. Pokiaľ išlo o žalobcom namietanú neurčitosť bodu 5. programu (Predaj časti majetku spoločnosti), súd prvej inštancie konštatoval, že podľa § 184 ods. (pozn. odvolacieho súdu, absencia odseku v napadnutom rozsudku, správne malo byť ods. 4) Obchodného zákonníka musí pozvánka na valné zhromaždenie obsahovať program rokovania valného zhromaždenia. Zákon však nekladie ďalšie požiadavky na obsah pozvánky, pokiaľ ide o program, resp. jednotlivé body programu s výnimkou zmeny stanov (§ 184 ods. 6 Obchodného zákonníka), čo však nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže žalobcom napadnutý bod programu (a s tým súvisiace uznesenie MVZ) sa netýka zmeny stanov, ale predaja majetku spoločnosti. Iné kritériá na obsah a formu pozvánky, pokiaľ ide o program valného zhromaždenia neobsahujú ani stanovy žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že predaj majetku spoločnosti nie je v zmysle Obchodného zákonníka vo výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia a táto pôsobnosť nevyplýva ani zo stanov žalovaného. Z toho vyplývalo, že aj keď predstavenstvo predložilo predaj majetku spoločnosti na schválenie valnému zhromaždeniu, nemožno z takéhoto postupu vyvodiť vôľu akcionárov spoločnosti (absencia právomoci v stanovách) alebo zákonodarcu (absencia právomoci v zákone) scudzovať majetok spoločnosti výlučne s ich súhlasom prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení; potom nemožno hovoriť ani o tom, že išlo o také zásadné rozhodnutie, na ktoré by bolo možné analogicky a extenzívne aplikovať ustanovenie § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka.
11. Pokiaľ išlo o žalobcom namietané nepredloženie podkladov k bodu 5. programu, súd prvej inštancie opäť konštatoval, že zákon neupravuje špecifické požiadavky na obsah pozvánky pokiaľ ide o program, resp. jednotlivé body programu. Bližšiu úpravu si však môžu akcionári spoločnosti dohodnúť v stanovách vrátane možnosti, akým spôsobom bude predstavenstvo informovať o konaní valného zhromaždenia, jeho programe, jednotlivých návrhoch uznesení a o materiáloch k uzneseniam valného zhromaždenia. Stanovy žalovaného však žiadnu takúto úpravu alebo povinnosti predstavenstva neobsahovali. Súd prvej inštancie zároveň v tejto súvislosti poukázal na ust. § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je predstavenstvo povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Z obsahu zápisnice z MVZ vyplývalo, že žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne žiadal informácie k predaju akcií spoločnosti Slovak Tourism, a. s., na čo jej bolo poskytnuté vysvetlenie T.. P. K. (v tom čase podpredsedníčkou predstavenstva). Ak žalobca považoval poskytnuté informácie za nedostatočné, mohol postupovať podľa § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka a požiadať o ďalšie informácie a podklady predstavenstvo na valnom zhromaždení; predstavenstvo by bolo v zmysle cit. ustanovenia povinné poskytnúť informáciu písomne v lehote 15 dní. Zo zápisnice z MVZ ani z iných dôkazov však nevyplývalo, že by žalobca o ďalšie informácie žiadal. Zákon upravuje aj postup, ak by predstavenstvo informácie akcionárovi neposkytlo (§ 180 ods. 4 Obchodného zákonníka), pričom o poskytnutí informácie by na žiadosť akcionára rozhodovala dozorná rada spoločnosti. Ak však akcionár nepožiadal dozornú radu o rozhodnutie o poskytnutí informácie (čo je aj prípad žalobcu) alebo dozorná rada rozhodne o tom, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, nemožno z dôvodu neposkytnutia tejto informácie vyhlásiť uznesenie valného zhromaždenia za neplatné v súvislosti s predmetom, ktorého sa požadovaná informácia týkala (§ 180 ods. 5 Obchodného zákonníka).
12. Pokiaľ išlo o žalobcom namietanú lehotu na zvolanie valného zhromaždenia (tri dni pred konaním MVZ), súd prvej inštancie konštatoval, že stanovy žalovaného (Článok 7 bod 4.) ukladajú predstavenstvu povinnosť zvolať mimoriadne valné zhromaždenie v lehote 10 dní od rozhodnutia predstavenstva, dozornej rady alebo na žiadosť akcionára, avšak aj v tomto prípade je povinné dodržať 30-dňovú lehotu pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia podľa Článku 7 bod 3. stanov. Ak by teda žalobca splnil podmienku protestu do zápisnice a ak by išlo o uznesenie MVZ, proti ktorému môže smerovať žaloba o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, súd prvej inštancie by konštatoval porušenie stanov zo strany predstavenstva.
13. Súd prvej inštancie ešte k žalobcom namietanej absencii voľby predsedu MVZ uviedol, že skutočne na MVZ nedošlo k voľbe predsedu valného zhromaždenia tak, ako to ukladá ust. § 188 ods. 1 Obchodného zákonníka a Článok 8 bod 1. Stanov žalovaného. Valné zhromaždenie však po celý čas viedla T.. P. K., ktorá bola poverená predstavenstvom žalovaného ako jeho členka, čo § 188 ods. 1 Obchodného zákonníka umožňuje. Súd prvej inštancie mal preto za to, že skutočnosť, že nedošlo k voľbe predsedu valného zhromaždenia, ale po celý čas bolo vedené osobou, s ktorou zákon počíta, je takou formálnou vadou valného zhromaždenia, ktorá sama o sebe nespôsobuje neplatnosť uznesení prijatých valným zhromaždením.
14. Pokiaľ išlo o trovy konania, súd prvej inštancie rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspešnosti v spore. Keďže žalobca bol neúspešný v celom rozsahu uplatňovaného nároku, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, dôvodiac dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP.
16. V odvolaní v prvom rade poukázal na ním uvedené tvrdenia a to v žalobe, ako aj na pojednávaní a tiež na záver súdu prvej inštancie, ktorý podanú žalobu zamietol, a to i napriek tomu, že konštatoval porušenie ustanovení stanov a Obchodného zákonníka.
17. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/340/98 a tiež na dva rozsudky NS SR, ktoré judikovali právny záver ten, že formálne nedostatky v procese zvolávania valného zhromaždenia sú dôvodom neplatnosti prijatých uznesení valného zhromaždenia, pričom uvedené nemôže zhojiť ani 100 % účasť spoločníkov na valnom zhromaždení. V tejto súvislosti zdôraznil, že akcionári žalovaného nikdy neurobili prejav vôle o tom, že na konaní valného zhromaždenia trvajú aj napriek nedodržaniu postupu pri jeho zvolaní.
18. Následne s poukazom na právnu teóriu, ako aj konštantnú judikatúru mal za to, že medzi základné práva spoločníka patrí okrem iného právo zúčastniť sa na riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia, právo hlasovať na valnom zhromaždení, právo požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa spoločnosti, uplatňovať návrhy na valnom zhromaždení. Všetky uvedené práva žalobcu boli porušené chybným procesným postupom zvolania a vedenia valného zhromaždenia. V predmetnom konaní je nesporné, že pozvánka na napádané valné zhromaždenie nebola doručená v súlade s ustanoveniami stanov.
19. V závere žalobca zhrnul, že valné zhromaždenie bolo zvolané v rozpore so zákonom a stanovami spoločnosti, voči valnému zhromaždeniu boli podané námietky, na valnom zhromaždení neboli riadne zvolené všetky orgány, na valnom zhromaždení boli nesprávne spočítané hlasy prítomných akcionárov, čo nemôže viesť k prijatiu platného rozhodnutia, ktoré navyše nesporne poškodzuje aj práva ostatných minoritných akcionárov. Žalobca bol toho názoru, že celé valné zhromaždenie, ako aj prijaté uznesenia, boli prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou a svojím obsahom obmedzili a poškodili práva žalobcu.
20. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie alebo alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
21. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný, majúc pritom za to, že súd správne poukázal na to, že v súdnom konaní sa akcionár môže domáhať neplatnosti výhradne tých uznesení,
ohľadom ktorých podal do zápisnice protest. Súd v konaní zistil, že právna zástupkyňa žalobcu podala protest výhradne k bodu týkajúcemu sa schválenia programu MVZ. Ostatný text zápisnice z MVZ protest ohľadom iných uznesení ako ani ohľadom samotného zvolania MVZ neobsahuje. Okrem toho zdôraznil, že súd na pojednávaní upozornil žalobcu na svoj predbežný právny názor v tejto otázke a žalobca nenavrhol žiadny dôkaz, ktorým by preukázal podanie protestu aj ohľadom ostatných uznesení. Mal preto za to, že žalobca v odvolaní ignoruje absenciu základnej hmotnoprávnej podmienky pre podanie tohto typu žaloby a vyjadruje sa k celému radu údajných nedostatkov, ktoré však neprotestoval do zápisnice. Možno preto konštatovať, že celé odvolanie je zjavne nedôvodné, a to i napriek tomu, že formálne je odôvodnené pomerne rozsiahlo. Avšak po materiálnej stránke odvolania možno konštatovať, že žalobca v odvolaní neuviedol ani jednu tzv. vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neobsahuje ani jeden žalobcom navrhovaný dôkaz, ktorý by súd nevykonal a i napriek tomu, že žalobca síce rekapituluje skutkový stav, ale po skutkovej stránke nerozporuje zistenia súdu, predovšetkým nerozporuje, že bol preukázaný jediný protest do zápisnice z MVZ, s ktorým sa súd riadne v konaní nevysporiadal. Preto sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom a navrhol, aby súd v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s tým, že odvolací súd sa v odôvodnení len obmedzí na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.
22. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedeným. K argumentom žalovaného uviedol, že nie je úlohou akcionára riešiť nepriaznivé finančné hospodárenie, nakoľko to ani nie je možné v situácii, kedy štatutári spoločnosti protežujú a chránia záujmy majoritného akcionára spoločnosti bez ohľadu na záujmy ostatných, minoritných akcionárov a bez ohľadu na zákon. Uvedené umocnila aj aktuálna situácia, kedy výstupy z účtovníctva, ktoré štatutári predkladajú akcionárom na valnom zhromaždení nereflektujú reálny stav financií spoločnosti ani pôžičky, ktoré do spoločnosti vložili minoritní akcionári.
23. Žalovaný v odvolacej duplike zhodnotil, že žalobca v zásade žiadnym spôsobom nerozporoval jeho tvrdenia, uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, preto žiadal, aby súd odvolanie žalobcu zamietol ako zjavne nedôvodné.
24. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") po zistení, že sú splnené všetky procesné podmienky prípustnosti odvolania a jeho vecného prejednania, ako aj odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, preskúmal na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), za prítomnosti obidvoch strán sporu, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, a to v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť (keď neboli splnené dôvody na jeho potvrdenie pre vecnú správnosť a ani pre jeho zrušenie), a to tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu.
24.1. Na pojednávaní žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava odvolania a dôvodov v ňom uvedených. Mal za to, že valné zhromaždenie sa konalo v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obo/248/2008. Zároveň zdôraznil, že predmetným rozhodnutím boli zásadným spôsobom poškodení všetci ostatní akcionári spoločnosti žalovaného, nakoľko týmto prevodom za cenu hlboko pod trhovou a ekonomickou hodnotou sa spoločnosť zbavila podstatnej časti majetku v prospech majoritného akcionára.
24.2. Žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, na pojednávaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že sa tiež pridržal písomných vyjadrení predložených ohľadom odvolania žalobcu a poukázal na to, že v tomto type konania je nutné zásadne rozlíšiť medzi tým, keď jeden z akcionárov nesúhlasí s postupom obchodného vedenia spoločnosti alebo s rozhodnutiami prijatými na valnom zhromaždení a keď akcionár zastúpený advokátom podá konkrétny kvalifikovaný protest do zápisnice, ohľadom konkrétneho uznesenia valného zhromaždenia. Na to nadväzuje, že žaloba, ktorá presahuje rámec protestu, by mala byť v tejto časti zamietnutá. Podľa neho súd správne označil tvrdenia advokátky žalobcu za vecné námietky voči postupu a nie za protest voči uzneseniam, a preto správne žalobu zamietol. Ohľadom trhovej údajnej hodnoty majetku, poukázal na vysvetlenie, ktoré poskytla Dr. K. na valnom zhromaždení. Okrem toho dodal, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že predstavenstvo
ani nebolo povinné predkladať tento bod na rokovanie valného zhromaždenia, ale malo záujem, aby akcionári boli informovaní. Preto bolo riadne poskytnuté aj vysvetlenie a navyše žalobca mohol žiadať o ďalšie informácie čo preukázateľne nespravil. Z hľadiska efektu rozhodnutia o platnosti/ neplatnosti uznesení na tento prevod, je tento efekt nulový. Navyše T.. P. K. na pojednávaní uviedla, že žalobca bol asi 4 roky členom štatutárneho orgánu žalovaného, a preto veľmi dobre vedel o finančnej situácii žalovaného.
25. Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.
26. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
27. Odvolací súd postupom podľa ust. § 384 ods. 1 CSP na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením podstatného obsahu v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov a to zápisnice z valného zhromaždenia na č. l. 20-22, ako aj pozvánkou na zasadnutie zo dňa 10.12.2018 na č. l. 23 spisu, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
28. S poukazom na zopakované dokazovanie pred odvolacím súdom, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že na v žalobe opísaný skutkový stav, ako aj skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a zopakovaný odvolacím súdom je potrebné aplikovať ustanovenie § 183 v spojení s § 131 Obchodného zákonníka.
29. Podľa § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
30. Právna úprava nekladie žiadne požiadavky na obsah protestu. V súvislosti s § 183 v spojitosti s § 131 protest akcionára by mal obsahovať aspoň určenie uznesenia alebo uznesení, voči ktorým akcionár podáva protest. Protest môže obsahovať označenie dôvodov nesúhlasu s rozhodnutím valného zhromaždenia, nie je však jeho obligatórnou súčasťou. Určenie dôvodov nesúhlasu s rozhodnutím valného zhromaždenia teda nie je ani podmienkou na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Na splnenie podmienky podľa § 183 stačí podanie protestu s určením, voči ktorému uzneseniu valného zhromaždenia je protest podaný. Podanie protestu do zápisnice z hľadiska formy vyžaduje, aby akcionár na valnom zhromaždení výslovne požiadal o uvedenie jeho protestu do zápisnice z valného zhromaždenia. Dôkazom splnenia podmienky podľa § 183 je zápisnica z valného zhromaždenia. V prípade, ak by protest akcionára nebol uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia (či už pre chybu vyhotovenia zápisnice alebo preto, lebo orgány spoločnosti, resp. valného zhromaždenia odoprú zaznamenať protest akcionára do zápisnice), absencia záznamu o proteste v zápisnici z valného zhromaždenia by nemala byť na ujmu akcionára. V takomto prípade, ktorý by mal byť v praxi skôr výnimočný, ale nemožno ho vylúčiť, akcionár musí uniesť dôkazné bremeno, že podmienku podľa § 183 splnil, t. j. inými dôkaznými prostriedkami súdu preukázať, že na valnom zhromaždení vyslovil protest proti určitému uzneseniu valného zhromaždenia a súčasne požiadal o jeho zaznamenanie do zápisnice.
31. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
32. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
33. Ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka tak predstavuje v prvom rade vymedzenie osôb oprávnených podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ako aj spresnenie okolností, za ktorých je spoločník oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti (odsek 2). Výpočet okruhu oprávnených osôb obsiahnutý v druhej vete odseku 1 je taxatívny, z čoho vyplýva, že okrem osôb tam uvedených sa žiadna iná osoba nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, a to ani vtedy, ak by táto osoba bola spôsobilá preukázať súdu naliehavý právny záujem na takomto určení. V prospech tohto výkladu ďalej svedčí aj to, že v prípade, keď návrh na určenie neplatnosti podáva spoločník, súd v zmysle odseku 2 môže o takomto návrhu rozhodovať iba v prípade, keď napadnutým uznesením, ktorým bol porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy, boli obmedzené práva spoločníka, ktorý návrh na určenie neplatnosti podal. V dôvodovej správe sa v tejto súvislosti uvádza: „V takomto prípade je aktívne procesne legitimovaný len ten spoločník, ktorého práva mohli byť uznesením obmedzené“. To znamená, že odsek 2 spoločníkovi vôbec neumožňuje podať návrh na určenie neplatnosti v prípade, ak by síce napadnuté uznesenie bolo v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, avšak spoločníka, ktorý je navrhovateľom, by takéto uznesenie v jeho právach neobmedzovalo.
34. Pritom platí, že žalobou o určenie neplatnosti možno napadnúť tak pre vecno-právne, ako aj pre formálno-právne vady uznesenia valného zhromaždenia (napr. nedodržanie postupu pri zvolaní valného zhromaždenia, prijatie uznesenia o otázke, ktorá nebola zaradená do programu rokovania valného zhromaždenia, nedodržanie potrebného počtu hlasov pri prijatí uznesenia a pod.).
35. ZSP 37/2008: Podľa ustálenej judikatúry jedným z dôvodov na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu na zvolanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou. O takýto prípad nejde, ak písomná pozvánka bola zaslaná spoločníkovi v súlade so spoločenskou zmluvou poštou na ním udanú adresu jeho bydliska tak, aby ju dostal v určenej lehote pred konaním valného zhromaždenia, aj keď si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. Uložením zásielky na pošte sa pozvánka dostala do dispozície spoločníka, čím bol naplnený postup pre zvolávanie valného zhromaždenia upravený spoločenskou zmluvou.
36. ZSP 67/2000: Formálne nedostatky pri zvolávaní valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ktoré by inak mohli byť dôvodom na vyslovenie neplatnosti na ňom prijatých uznesení, môžu byť zhojené zhodným prejavom vôle všetkých akcionárov.
37. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal správne za preukázané, že žalobca bol akcionárom žalovaného, a to nielen v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia, ako aj v čase podania žaloby, čím mal správne preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Rovnako tak súd prvej inštancie správne zistil, že žaloba bola na súd podaná dňa 08.03.2019, pričom mimoriadne valné zhromaždenie (ďalej len MVZ) sa konalo dňa 14.12.2018, teda žaloba bola podaná v zákonnej lehote. Ďalej súd prvej inštancie sa správne oboznámil s článkom 7 ods. 4 Stanov žalovaného, v zmysle ktorého mimoriadne valné zhromaždenie zvoláva predstavenstvo do 10 dní od rozhodnutia predstavenstva, dozornej rady, resp. žiadosti akcionára o zvolanie MVZ, písomnou pozvánkou na mailovú adresu každého akcionára. Ak to považuje za potrebné. Rovnako správne sa súd prvej inštancie oboznámil aj s článkom 7 ods. 3 Stanov žalovaného, v zmysle ktorých valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou zaslanou predstavenstvom na adresu sídla alebo bydliska akcionára uvedenú v zozname akcionárov najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Súd prvej inštancie správne ustálil, že pokiaľ ide o žalobcom namietanú lehotu na zvolanie valného zhromaždenia (tri dni pred konaním MVZ), súd prvej inštancie konštatoval, že stanovy žalovaného (článok 7 bod 4) ukladajú predstavenstvu povinnosť zvolať mimoriadne valné zhromaždenie v lehote 10 dní od rozhodnutia predstavenstva, dozornej rady alebo na žiadosť akcionára, avšak aj v tomto prípade je povinné dodržať 30-dňovú lehotu pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia podľa článku 7 bod 3 stanov. Následne však súd prvej inštancie ustálil, že ak by teda žalobca splnil podmienku protestu do zápisnice a ak by išlo o uznesenie MVZ, proti ktorému môže smerovať žaloba o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, súd by konštatoval porušenie stanov zo strany predstavenstva. Súd prvej inštancie mal pritom za to, že žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne, Q.. P. N. podal protest iba proti uzneseniu mimoriadneho valného zhromaždenia (bod 3. programu MVZ) o schválení programu, čo vyplývalo jednak z bodu 1 zápisnice a zo samotného bodu 3. zápisnice („Q.. P. N. podala protest proti schvaľovaniu MVZ z dôvodu, že už ako uviedla v bode 5. sú podľa nej neurčitosti o nepredložení riadnych podkladov“). Okrem toho dodal, že v záujme nepostupovať pri aplikácii zákona striktne formálne súd prvej inštancie
skúmal, či zo zápisnice z MVZ nevyplýva taký prejav vôle žalobcu, ktorý by bolo možné vykladať ako protest proti inému z napadnutých uznesení MVZ, ale dospel k negatívnemu záveru, keďže z bodu 1 zápisnice vyplýva iba skutočnosť, že Q.. N. (zástupca žalobcu) podala proti zvolaniu MVZ námietky z dôvodu neprimeranosti lehoty na zvolanie MVZ a namietla neurčitosť bodu 5. pozvánky (bod 5. pozvánky znel: „Predaj časti majetku spoločnosti“). Následne súd prvej inštancie konštatoval, že z dôkazov predložených žalobcom nemal za preukázané, že by bol protest do zápisnice podaný aj proti ostatným uzneseniam MVZ, a preto preskúmaval bod 3 programu MVZ, ako aj neurčitosť bodu 5 programu a tiež ďalšie námietky žalobcu.
38. Zopakovaným dokazovaním však odvolací súd dospel k záveru, že s predmetným zistením súdu prvej inštancie o neexistencii iného protestu žalobcu, resp. jeho zástupkyne, zapísanými v zápisnici z MVZ, konaného dňa 14.12.2018, nemožno súhlasiť. Mal pritom za to, že zo zápisnice z konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 14.12.2018 o 11:00 hod. v sídle spoločnosti z bodu 1 vyplývalo, že „Q.. N. podala námietky voči zvolaniu tohto MVZ z dôvodu, nakoľko podľa jej právneho názoru došlo k neprimeranosti lehoty na zvolanie tohto MVZ, keď akcionár J.. V. B. bol oboznámený o konaní tohto MVZ len 3 dni pred jeho zvolaním. Ďalej namietala neurčitosť bodu 5 pozvánky - predaj časti majetku spoločnosti...“
Odvolací súd pri posudzovaní predmetných námietok vychádzal z toho, že ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb.
Uvedený postup správne naznačil aj súd prvej inštancie, avšak nesprávne ustálil, že zo zápisnice nevyplývala ani vôľa žalobcu, resp. jeho zástupcu protestovať aj voči inému uzneseniu prijatému na MVZ, konaného dňa 14.12.2018. Vychádzal pritom z toho, že žalobca bol zvolený overovateľom zápisnice z MVZ a jeden protest bol v zápisnici aj zaznamenaný.
S týmto hodnotením vôle však odvolací súd nesúhlasil, mal pritom za to, že žalobca, resp. jeho zástupca aj hlasovaním vyjadrovali svoju vôľu, čo súd prvej inštancie nevzal na zreteľ a tiež nevyhodnotil tú skutočnosť, že zástupkyňa žalobcu zápisnicu nepodpísala, teda tým poprela zvolenú funkciu overovateľa zápisnice.
39. Hodnotiac, predmetné vyjadrenie v zmysle jeho obsahu, ako aj skúmajúc vôľu, úmysel žalobcu, resp. jeho zástupkyne pri realizovaní predmetného právneho úkonu, vychádzajúc pritom z vyššie uvedených premís, odvolací súd musel na rozdiel od súdu prvej inštancie dospieť k záveru, že námietky žalobcu, resp. jeho zástupcu, vznesené v bode týkajúcom sa otvorenia a kontroly uznášaniaschopnosti mimoriadneho valného zhromaždenia, je potrebné považovať za protest vznesený zo strany akcionára voči všetkým uzneseniam prijatým na mimoriadnom valnom zhromaždení. Bolo pritom potrebné vychádzať z vyššie citovanej teórie, v zmysle ktorej zákon nestanovuje pre protest žiadne podmienky, len prax upravila, že by malo smerovať voči konkrétnemu uzneseniu a malo by obsahovať dôvody, avšak pri absencii týchto predpokladov, zákon nestanovuje pre protest žiadne právne následky. Zákon hovorí len o tom, že akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že žalobca svoj nesúhlas s konaním valného zhromaždenia vyjadril aj svojím hlasovaním pri jednotlivých uzneseniach, kde hlasoval proti nim a tiež nepodpísaním zápisnice ako overovateľ. S poukazom na znenie zákona, ako aj obsah úkonu a tiež vôľu osoby, robiacej predmetný úkon, je potrebné mať za to, že zo strany žalobcu ako akcionára bol do zápisnice z valného zhromaždenia vznesený protest, nesprávne označený ako námietky, namietajúci konanie celého mimoriadneho valného zhromaždenia, a preto bolo potrebné dospieť k záveru, že zo strany žalobcu bola splnená podmienka vznesenia protestu do zápisnice z valného zhromaždenia, aby sa mohol domáhať práva podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka.
V rámci uvedeného odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017, z ktorého vyplýva, že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický
postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho- ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.
Vychádzajúc pritom aj z komentára k ustanoveniu § 183 Obchodného zákonníka je pritom žiaduce, aby sa akcionárom neodnímalo právo na súdny prieskum uznesení valných zhromaždení len na základe vady v zápisnici, kedy sám akcionár môže túto vadu zhojiť unesením dôkazného bremena. V tomto ohľade výkladom prejavu vôle akcionára, resp. jeho zástupcu na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré bolo zachytené aj v zápisnici, je nepochybné, že akcionár svojím prejavom chcel vzniesť protest voči zvolaniu celého mimoriadneho valného zhromaždenia. Uvedené preniesol aj do svojej hlasovacej činnosti a nepodpísania zápisnice ako overovateľ.
40. Uvedeným výkladom a právny posúdením námietky žalobcu vznesenej do zápisnice z valného zhromaždenia odpadol súdom prvej inštitúcie vytýkaný nedostatok, a preto odvolací súd musel konštatovať porušenie stanov zo strany predstavenstva, spočívajúcich v nedodržaní lehoty na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia.
41. Zhojenie tohto formálneho nedostatku neprichádza do úvahy a to z dôvodu, že na mimoriadnom valnom zhromaždení boli prítomní akcionári s počtom 98,72 % hlasov a v zmysle vyššie citovanej judikatúry formálne nedostatky pri zvolávaní valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ktoré by inak mohli byť dôvodom na vyslovenie neplatnosti na ňom prijatých uznesení, môžu byť zhojené zhodným prejavom vôle všetkých akcionárov. Takéto hlasovanie sa však ani na základe vznesenej námietky neuskutočnilo. Práve naopak mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia prebiehalo ďalej.
42. Čo sa týkalo prieskumu ostatných vytýkaných nedostatkov mimoriadneho valného zhromaždenia zo strany žalobcu, v tomto ohľade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, opakovať ich nebude a to najmä z dôvodu, že vzhľadom na vyššie uvedený nedostatok stratili svoju relevanciu.
43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku, majúc pritom za to, že žalobca napadol všetky uznesenia prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného, konaného dňa 14.12.2018.
44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v II. výroku podľa § 396 ods. 1, ods. 2 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP, majúc pritom za to, že žalobca mal vo veci samej plný úspech oproti žalovanému, preto ustálil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (celého, t. j. prvoinštančného i odvolacieho konania) v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 CSP). Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 263 ods. 1 CSP) do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (§ 238 ods. 3 veta prvá, § 234 ods. 2, § 232 ods. 3 veta prvá CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP, § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).
45. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to Civilný sporový poriadok (CSP) pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti CSP zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.