Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/154/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu R.. W.Š. M., I.. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX B., práv. zast. PATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému X/ R.. X. N., I.. XX.XX.XXXX, U. D. N. XX, XXX XX I., 2/ Prvá Komunálna Finančná, a.s. v likvidácii, Samova 11, 949 01 Nitra, IČO: 36 557 129, obaja práv. zast. LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia a o určenie neplatnosti zmluvy o prevode akcií, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. -502 zo dňa 22.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. - 502 zo dňa 22.3.2024 v napadnutom výroku I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti výroku III. rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. - 502 zo dňa 22.3.2024 o d m i e t a . III. Žalovanému 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol, druhým výrokom priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a tretím výrokom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.9.2021 domáhal určenia neplatnosti uznesení č. 3, č. 6 a č. 7 valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného 2/ konaného dňa 24.6.2021 a neplatnosti zmluvy o prevode akcií emitenta spoločnosti Slovak Tourism a.s. uzatvorenej medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 2/ realizoval projekt kúpaliska Thermal Park Poľný Kesov, pričom zdroje financovania získaval vo forme pôžičiek od akcionárov a tretích osôb. Právnym predchodcom akcionára žalovaného 2/ bol R.. S. W., ktorý svoje akcie previedol v prospech žalovaného 1/. Žalobca postupne poskytol žalovanému 2/ pôžičky, pričom nesplatená výška záväzku splatného dňa 30.6.2021 bola v sume 275.040,- EUR. Rovnako aj akcionár R.. S. W. poskytol žalovanému 2/ pôžičku v celkovej výške 2.248.000,- EUR, ktorú dňa 24.9.2016 postúpil v prospech žalovaného 1/. Projekt Thermal park Poľný Kesov bol realizovaný prostredníctvom dcérskej spoločnosti Slovak Tourism, a.s., IČO: 44 940 751. Žalovaný 2/ vlastnil 4.090.348 ks akcií o celkovej nominálnej hodnote 4.090.348,- EUR. Zostávajúca časť akcií v počte 209.652 ks o nominálnej hodnote 209.652,- EUR je vo vlastníctve obce Poľný Kesov. Podľa čl. 5 ods. 4 má obec Poľný Kesov voči žalovanému 2/ predkupné právo na prevádzané akcie. Zo znaleckého posudku č. 43/2015 na určenie všeobecnej hodnoty spoločnosti Slovak Tourism a.s. vyplynulo, že všeobecná hodnota podniku v danom

momente bola 38.747.640,- EUR. V uvedenej sume nebola zahrnutá hodnota slaného vrtu. Na žiadosť žalobcu podľa obec Poľný Kesov uviedla, že obci nebola v období r. 2020 - až 2021 doručená písomná ponuka žalovaného 2/ na odkúpenie akcií spoločnosti Slovak Tourism a.s.. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 24.6.2021 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného 2/, ktoré schválilo prevod všetkých akcií vo vlastníctve žalovaného 2/ žalovanému 1/ za odplatu vo výške 2.863.243,60 EUR. Inému akcionárovi akcie ponúknuté neboli. Žalobca voči rozhodnutiam valného zhromaždenia podal protest, ktorý v časti proti bodu 6 programu valného zhromaždenia odôvodnil tým, že hodnota podniku bola podľa znaleckého posudku vo výške 38.747.640,- EUR. Celkom 95,124 % akcií tohto podniku s majetkom v hodnote 38.747.640,- EUR nadobudol žalovaný 1/ za odplatu vo výške za sumu 2.863.243,60 EUR. Podľa názoru žalobcu uvedený postup mal za následok zvýhodnenie žalovaného 1/ v pozícii veriteľa pred ďalšími veriteľmi žalovaného 2/. Druhému akcionárovi spoločnosti Slovak Tourism, a.s. akcie preukázateľne písomne ponúknuté neboli a teda žalovaný 2/ si nesplnil ponukovú povinnosť. Žalovaný 2/ vstúpil do likvidácie, likvidátorom sa stala L.. F. N., dlhodobá spolupracovníčka žalovaného 1/. V snahe ochrániť majetok všetkých akcionárov spoločnosti mal žalobca záujem dosiahnuť taký právny stav, aby sa neoprávnene prevedené akcie spoločnosti Slovak Tourism a.s. previedli späť do majetku žalovaného 2/ a následný spravodlivý predaj týchto akcií za korektné ceny, určené znaleckým posudkom, aby sa tak zabránilo poškodzovaniu všetkých ostatných veriteľov a akcionárov žalovaného 2/.

3. Žalovaný 2/ v reakcii na žalobu uviedol, že žalobca ako akcionár neuviedol žiadne konkrétne porušenie zákona ani stanov žalovaného 2/, súvisiace s prijatím uznesení valného zhromaždenia, ktoré žiadal určiť za neplatné, a ani neuviedol, akým spôsobom by mohli mať vplyv na výsledky hlasovania. Mal za to, že predmetnými uzneseniami neboli porušené práva žalobcu, nakoľko žalobca nebol zbavený práva účasti na valnom zhromaždení, práva na kvalifikovanú prípravu, práva na informácie, ani práva na hlasovanie na valnom zhromaždení. Žalobca nebol zbavený ani iných práv akcionára v súvislosti s prijatím predmetných uznesení. V prípade uznesení č. 3, 6 ani 7 valného zhromaždenia žalobca nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia o obmedzení práv akcionára, prípadne porušení zákona týmito uzneseniami, nakoľko žalobca vo vzťahu k žiadnemu z napadnutých uznesení netvrdil, v čom žalovaný 2/ obmedzil jeho práva akcionára, prípadne v čom porušil zákon alebo stanovy spoločnosti. Žalovaný 2/ k tvrdeniu žalobcu v žalobe o nedodržaní predkupného práva voči druhému akcionárovi spoločnosti Slovak Tourism , a.s.-obci Poľný Kesov a neponúknutie akcií na predaj inému akcionárovi žalovaného 2/uviedol, že ani tento dôvod nie je možné považovať za dôvod pre vyhlásenie neplatnosti Uznesenia VZ keďže a) ani prípadné nedodržanie predkupného práva pri predaj akcií spoločnosti Slovak Tourism, a.s. nemá vplyv na platnosť uznesenia o schválení predaja, ktoré nie je v rozpore so stanovami ani zákonom a b) ostatní akcionári žalovaného 2/ nemajú podľa žiadneho ustanovenia zákona ani stanov predkupné právo k majetku spoločnosti. K časti žalobného návrhu týkajúceho sa určenia neplatnosti zmluvy o prevode akcií žalovaný 2/ uviedol, že žalobca sa skorším podaním zo dňa 15.6.2021 domáhal určenia neplatnosti tej istej zmluvy o prevode akcií. Spor je na vedený Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a podľa názoru žalovaného 2/ sa jedná o prekážku litispendencie. Žalovaný 2/ navrhol súdu konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode akcií zastaviť, v ostatnej časti žalobu zamietnuť a priznať žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný 1/ v reakcii na žalobu namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v časti o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia žalovaného 2/ s poukazom na tú skutočnosť, že je akcionárom spoločnosti a nie spoločnosťou samou. Poukázal na prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti zmluvy o prevode akcií vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a vzniesol námietku litispendencie. Žalovaný 1/ navrhol, aby súd prvej inštancie konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode akcií zastavil, v ostatnej časti žalobu zamietol a priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobca v rámci svojej žalobnej repliky uviedol, že pokiaľ žalovaný 2/ bude vymazaný z obchodného registra, tak zanikne, a žalobca sa nebude môcť domôcť svojej pohľadávky. Žalovaný 1/ ako majoritný vlastník zneužíva svoje postavenie a vykonáva opakovane úkony smerujúce k zrušeniu a k následnému výmazu žalovaného 2/ z obchodného registra. Žalovaný 2/ by pritom preukázateľne disponoval majetkom viac ako dostatočným k uhradeniu pohľadávky žalobcu, pokiaľ by tento bonitný majetok nebol prevedený za cenu nezodpovedajúcu jeho skutočnej trhovej hodnote na majoritného akcionára. Zastal názor, že z uvedeného dôvodu má preto naliehavý právny záujem zabrániť tomu, aby žalovaný 2/ vstúpil do likvidácie a následne bol vymazaný z obchodného registra. Na podporu svojej argumentácie predložil ďalší znalecký posudok. Z pohľadu žalobcu je ekonomicky nepredstaviteľné, aby z pôvodnej hodnoty

38.747.640,-EUR sa hodnota prosperujúcej spoločnosti dokázala posudkom znížiť na 845.550,-EUR. Nestotožnil s názorom žalovaného 2/, že porušenie predkupného práva akcionára nemá žiadny vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy. Mal za to, že ponuka nebola riadne vykonaná. Jediný orgán, ktorý môže ponuku prijať alebo odmietnuť je Obecné zastupiteľstvo obce Poľný Kesov. Podľa názoru žalobcu sú akcie spoločnosti Slovak Tourism a.s. hodnotným aktívom, ktoré bolo ocenené niekoľkými znaleckými posudkami, kde najvyššia hodnota bola cca 38.500.000,- EUR. Žalobca považoval nevyhnutné ustáliť hodnotu týchto akcií nezávislým posudkom a tak určiť, či je možné, aby majetok v hodnote 38.500.000,- EUR nadobudol opakovane spochybneným zápočtom jediný akcionár.

6. Žalovaní v žalobnej duplike uviedli, že žalobca netvrdil žiadne konkrétne porušenie zákona ani stanov žalovaného 2/ v súvislosti s prijatými uzneseniami. Vstup žalovaného 2/ do likvidácie nemá vplyv na existenciu údajnej pohľadávky žalobcu, nakoľko táto pohľadávka vstupom do likvidácie nezaniká a žalobca ju ďalej môže uplatňovať voči spoločnosti v likvidácii. Na určení neplatnosti uznesenia č. 7 preto nemá žalobca ani naliehavý právny záujem (aj ak by tento bol predpokladom žaloby). Žalovaný 1/ nepresadil ani nežiadal o pridanie bodu programu - schválenie prevodu majetku spoločnosti do programu riadneho valného zhromaždenia. Tento bod programu bol zaradený do programu na základe rozhodnutia predstavenstva vzhľadom k tomu, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č.k. -144 zo dňa 8.10.2020 súd rozhodol, že uznesenia prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného 2/ dňa 14.12.2018 sú neplatné, pričom uznesením prijatým v bode 5 tohto mimoriadneho valného zhromaždenia bol schválený predaj akcií Slovak Tourism, a.s. ako aj vzhľadom k tomu, že dôvodom na zrušenie uznesení bolo výlučne nedodržanie lehoty na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Preto predstavenstvo na rokovanie riadneho valného zhromaždenia dňa 24.6.2021 tento bod na schválenie zaradilo opätovne. Žalovaní zotrvali na názore, že predkupné právo obce Poľný Kesov (ako druhého akcionára Slovak Tourism, a.s.) nebolo porušené a obec ponúknuté predkupné právo nevyužila. Zároveň zdôraznili, že aj ak by predkupné právo nebolo dodržané (čo netvrdili), táto skutočnosť nemá vplyv na predmet tohto konania.

7. Súd prvej inštancie v časti návrhu žalobcu o určenie neplatnosti uznesení č. 3, č. 6 a č. 7 valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného 2/, v podrobnostiach body 39 až 56 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, aplikoval na daný spor ust. druhá veta, Obch. zák., , a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca sa predmetným návrhom domáhal určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Súd prvej inštancie ustálil, že je potrebné posúdiť žalobu o určenie platnosti/ neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa . Súd ustálil, že z osobitného predpisu / Obch. zák. / žalobcovi oprávnenie požadovať určenie právnej skutočnosti / neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia žalovaného 2 / vyplýva. Zdôraznil, že protest akcionára podaný do zápisnice o valnom zhromaždení je predpokladom podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti u akcionárov, ktorí sa zúčastnili na valnom zhromaždení, ktoré prijalo sporné uznesenie. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca, pre svoje postavenie akcionára žalovaného 2/, bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, a žalovanému 2/ svedčila pasívna vecná legitimácia. V prípade žalovaného 1/ súd pasívnu vecnú legitimáciu v tejto časti žaloby nezistil z dôvodu, že nie je samotnou spoločnosťou žalovaného 2/, je iba jej akcionárom. Ďalej konštatoval, že žalobca doručil žalobný návrh súdu včas, t.j. v lehote podľa Obch. zák.. Vo vzťahu k uzneseniu č. 3 valného zhromaždenia žalovaného 2/ súd prvej inštancie ustálil, že žalobca síce podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia, avšak nepreukázal rozpor so zákonom, stanovami alebo spoločenskou zmluvou a následnú možnosť protiprávneho obmedzenia jeho práva ako akcionára vyplývajúcu z tohto rozporu. Zdôraznil, že hoci v Obch. zák. nie je explicitne uvedené o stanovy (spoločenskú zmluvu) akej spoločnosti sa jedná, nie je však možné prijať žalobcom prezentovaný výklad , ktorým rozširuje aplikáciu predmetného ustanovenia na stanovy (prípadne spoločenskú zmluvu) inej spoločnosti ako tej, o ktorej neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa jedná. Súd prvej inštancie prisvedčil argumentom prezentovaným žalovaným 2/, že aj prípadné porušenie predkupného práva (pričom v zmysle Odpovede Obce Poľný Kesov zo dňa 30.3.2021 táto na ústnu ponuku nereflektovala) voči akcionárovi inej spoločnosti ako spoločnosti žalovaného 2/ nie je spôsobilé vyvodiť následky predpokladané žalobcom. Vo vzťahu k uzneseniu č. 6 valného zhromaždenia žalovaného 2/ súd prvej inštancie ustálil, že žalobca nepodal protest do zápisnice v zmysle Obch. zák. a neoznačil rozpor predmetného uznesenia so zákonom, stanovami alebo spoločenskou zmluvou spoločnosti a neviedol, aké jeho práva akcionára mohlo takéto porušenie obmedziť. Vo

vzťahu k uzneseniu č. 7 valného zhromaždenia žalovaného 2/ žalobca síce podal protest do zápisnice, avšak ani pri tomto uznesení neoznačil rozpor predmetného uznesenia so zákonom, stanovami alebo spoločenskou zmluvy spoločnosti a neuviedol, aké jeho práva akcionára mohlo takéto porušenie obmedziť. Súd prvej inštancie v reakcii na tvrdenia žalobcu mal za to, že vzťah akcionár-spoločnosť a vzťah veriteľ-dlžník sú dva odlišné obchodnoprávne vzťahy, ktoré nie je možné zamieňať a uzavrel, že veriteľsko-dlžnícky vzťah žalobcu a žalovaného 2/ bolo pre predmetné konanie bezpredmetné, nakoľko nesúvisel s prejednávanou vecou.

8. Súd prvej inštancie v časti návrhu žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode akcií, v podrobnostiach body 56-69 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, aplikoval na daný spor ust. , , a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovanými namietaná prekážka litispendencie (Okresný súd Nitra, sp. zn. ) bola v dôsledku späťvzatia žaloby v skôr začatom konaní odstránená. Súd prvej inštancie v kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa znenia ustanovenia prijal záver, že zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu (napr. , Notársky poriadok, ). Súd prvej inštancie uzavrel, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o prevode akcií ako právnej skutočnosti. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o prevode akcií, a preto už bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. Zároveň odôvodnil, prečo ďalšie dokazovanie navrhnuté sporovými stranami nevykonal.

9. Súd prvej inštancie posúdil návrh žalobcu na prerušenie konania, v podrobnostiach body 70.-78. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa , . a uzavrel, že nie je potrebné prerušiť tunajšie konanie až do právoplatnosti konania vedeného pred Okresným súdom Nitra, sp. zn. , z dôvodu, že v konaní nie je riešená otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Konštatoval, že žalovaný 1/ bol v čase konania valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného 2/ akcionárom spoločnosti žalovaného 2/, a prislúchali mu všetky práva akcionára, teda aj právo hlasovať na predmetnom valnom zhromaždení. Prípadné určenie vlastníctva akcií, na základe ktorých žalovaný 1/ na valnom zhromaždení hlasoval v prospech R.. S. W. (žalobca v konaní ) by nemalo na tieto jeho práva v čase hlasovania, dňa 24.6.2021, žiaden vplyv a zároveň by ani nemali význam pre tento spor.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. a vzhľadom na dosiahnutý plný procesný úspech žalovaných vo veci samej, priznal žalovaným1/na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). Súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania (výrok III.).

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie, príp. zmeniť v súlade so žalobným návrhom. Súdu prvej inštancie vytkol, že nevyjadril svoj právny názor pri predbežnom prejednaní sporu a určil hneď pri prvom pojednávaní, že bude celú žalobu posudzovať iba podľa . Vo vzťahu k neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalobca poukázal na tú skutočnosť, že valné zhromaždenie nemôže konať, rozhodovať, schvaľovať a pod. zmluvy, ktoré sú absolútne neplatné, t.j. súd mal posúdiť platnosť zmluvy ex offo. Vzhľadom na obsah žaloby bola otázka platnosti zmluvy o prevode akcií meritórna pre rozhodnutie vo veci samej a jej prípustnosť vyplýva z ustanovení Obč. zák., Obch. zák., Obch. zák. a zákona o cenných papieroch. Súd teda musí na návrh kohokoľvek, kto sa dovoláva absolútnej neplatnosti, posúdiť platnosť zmluvy. Je nesporne v záujme všetkých akcionárov, aby sa súd vysporiadal s otázkou platnosti zmluvy o prevode akcií, nakoľko majetok v hodnote niekoľko desiatok miliónov je majetkom ich všetkých a opätovne poukázal na princíp zákazu zneužívania práva majoritným akcionárom. Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie nezaoberal zásadnou otázkou, prečo valné zhromaždenie schválilo právny úkon v uznesení č.3 za cenu pod nominálnu hodnotu akcií. Ďalej zdôraznil, že súd má rozhodovať tak, aby jeho rozhodnutie nebolo prekvapivé a aby boli zachované práva účastníkov konania. Mal za to, že súd prvej inštancie konal v rozpore so zásadou hospodárnosti, keď odmietol návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 12.10.2023. Nestotožnil

sa s názorom súdu prvej inštancie o nevykonaní navrhovaných dôkazov sporových strán. Žalobca je presvedčený, že súd prvej inštancie konal z hľadiska výhodnosti pre žalovaného 1/, čo evokuje dojem neobjektívnosti, nekorektnosti a zaujatosti súdu. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na množstvo zásadných rozporov v listinách a v slede udalostí, konajúci súd ale tým, že formalisticky odmietol vykonať akékoľvek dokazovanie, zmaril zmysel a účel súdneho konania. Žalobca namietal porušenie základných princípov sporového konania. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so zásadnými otázkami, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, na ktoré v odvolaní poukazuje. Žalobca v závere odvolania zdôraznil, že pre spravodlivé a korektné rozhodnutie otázky, či hlasovanie na valnom zhromaždení zástupcom väčšinového akcionára bolo zneužitím práva, je podstatné poznať trhovú hodnotu majetku - hodnotu akcií spoločnosti Slovak Tourism a.s.. Žalobca je presvedčený, že odpoveď vie poskytnúť výlučne korektne spracovaný znalecký posudok, kde príslušná nezávislá znalecká organizácia bude mať k dispozícii všetky potrebné relevantné podklady z účtovníctva spoločnosti Slovak Tourism a.s. a kde tento posudok bude spracovaný výlučne majetkovou metódou a nie výnosovou metódou.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí sa v plnom rozsahu stotožňujú s napadnutým rozsudkom a navrhujú, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Žalovaní sa stotožnili so záverom súdu prvej inštancie o posúdení žaloby o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa . Poukázali na tú skutočnosť, že žalobca v súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. spôsobil procesné anomálie a zmätočnosť, keď nezobral späť v časti určenia neplatnosti zmluvy neskôr podanú žalobu sp.zn. ale zobral späť prvú žalobu sp.zn. a trval na tom, aby sa obe veci prejednávali v tom istom konaní. Podľa názoru žalovaných v tomto spore žalobca žaloval neplatnosť zmluvy o prevode akcií nekvalifikovane a svoj petit počas konania sp.zn. neupravil. Keďže žalobca žalobou žiadal určenie neplatnosti zmluvy o prevode akcií, súd v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, pre nadbytočnosť nevykonal žiadne navrhnuté dôkazy, ktoré by mohli byť predmetom dokazovania v prípade, ak by žalobca žaloval v zmysle . Žalobca síce vo svojom odvolaní opakovane argumentuje hodnotou prevádzaných akcií v sume „cez 70 mil. EUR“, avšak podľa žalovaných je táto suma sporná a žalobcom nepreukázaná, keďže vychádzala z nesprávnych podkladov predložených znalcovi. Žalovaní majú za to, že žalobca v podanom odvolaní nešpecifikoval, z akých dôvodov nepovažuje rozhodnutie o zamietnutí žaloby v časti petitu určenia neplatnosti zmluvy o prevode akcií pre neprípustnosť v zmysle za nesprávny; v tomto rozsahu je odvolanie žalobcu nepreskúmateľné. Žalovaní sa tiež stotožnili s posúdením súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel návrhu žalobcu na vyhlásenie neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia a zároveň uviedol, že v ich súvislosti neboli porušené žiadne práva žalobcu ako akcionára a ani iné práva, žalobca namietal len porušenie svojich práv ako veriteľa žalovaného 2/. K prekluzívnej lehote na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia uviedli, že jej márnym uplynutím zaniká možnosť napadnúť tieto uznesenia, aj keby boli v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Účinky takýchto uznesení sa považujú za platné. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie správne na ostatné dôkazy a argumenty žalobcu, ktoré rozširovali dôvody neplatnosti uznesení valného zhromaždenia neprihliadol, nakoľko tieto neboli súdu predložené včas. Poukázali tiež na tú skutočnosť, že proti rozhodnutiu súdu vo výroku III. rozsudku nie je v zmysle prípustné odvolanie.

13. Žalobca následne v odvolacej replike uviedol, že zotrváva na všetkých svojich skutkových a právnych tvrdeniach prezentovaných v odvolaní, ktoré opätovne vo svojej odpovedi uviedol.

14. Žalovaní 1/ a 2/ sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré im bolo doručené, písomne nevyjadrili.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.1.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaných, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti výroku I. a II. napadnutého rozsudku nie je možné vyhovieť. V súvislosti s odvolaním napadnutého výroku III. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, odvolací súd vychádzal zo znenia , v zmysle ktorého možno podať odvolanie iba proti uzneseniu o prerušení konania. V danom prípade však súd prvej

inštancie podanému návrhu nevyhovel, čím je vylúčená možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Odvolací súd preto odvolanie žalobcu v tejto časti odmietol podľa ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

20. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľov dodáva:

21. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorý sa domáha vyslovenia (určenia) neplatnosti uznesení č. 3, č. 6 a č. 7 valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného 2/ konaného dňa 24.6.2021 a neplatnosti zmluvy o prevode akcií emitenta spoločnosti Slovak Tourism a.s. uzatvorenej medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim.

22. Súd prvej inštancie podrobil žalobný návrh posúdeniu, či je žaloba v zmysle prípustná. Vyriešenie tejto otázky považoval v spore za prvoradé, pretože v prípade neprípustnosti žaloby žalobcu je nadbytočné sa zaoberať splnením hmotnoprávnych predpokladov pre určenie uznesení valného zhromaždenia a zmluvy o prevode akcií za neplatné. V prípade žaloby podanej podľa obligatórnou podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcov. V prípade žaloby uplatnenej podľa písm. d) prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva), inak je žaloba neprípustná.

23. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§2 ods.1 Obč. zák.). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Z opísaných dôvodov pripúšťa nová právna úprava žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia) (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 539-557 s.).

24. V prípade žalobného návrhu žalobcu o určenie neplatnosti uznesení č. 3, č. 6 a č. 7 valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného 2/ konaného dňa 24.6.2021, odvolací súd v súlade s právnym záverom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 40. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ustálil, že ide o žalobu podľa , teda o žalobu na určenie právnej skutočnosti a jej prípustnosť

vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je § 131 ods. 1 Obch. zák.. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd sa plne stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa správne vysporiadal s dôsledkami uplynutia 3-mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 131 ods. 1 Obch. zák. a postupoval v súlade ustálenou rozhodovacou praxou súdov SR. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca doručil žalobný návrh súdu v posledný deň 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, súd prvej inštancie bol pri rozhodovaní viazaný iba tvrdeniami a dôkazmi, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vychádzal z dôvodov, ktoré žalobca uviedol v proteste do zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného 2/. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že pokiaľ žalobca uvádzal ďalšie dôvody pre vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré neboli koncentrované v uvedených podaniach, súd prvej inštancie v zmysle štandardnej judikatúry na ne nemohol prihliadať, keďže žalobu nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia (napr. rozsudok NS SR sp. zn. ). 25. Pokiaľ išlo o odvolaciu argumentáciu žalobcu vzťahujúcu sa k uzneseniam valného zhromaždenia, aj túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre úspešnosť podanej žaloby sa vyžaduje kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z § 131 ods. 1, 2 Obch. zák. za predpokladu, že žalobu podala aktívne vecne legitimovaná osoba a v prekluzívnej lehote. Prvou podmienkou je preukázanie rozporu prijatých uznesení so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a druhou podmienkou je skutočnosť, že takéto porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, resp. akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré prijalo sporné uznesenia, musí v súdnom konaní okrem skutočnosti, že prijatím tohto uznesenia sa obmedzili jeho práva akcionára, preukázať aj splnenie zákonnej hmotnoprávnej podmienky pre podanie žaloby, ktorou je podanie protestu do zápisnice o valnom zhromaždení. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dôvodom neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia môže byť aj situácia, ak bolo uznesením schválené uzatvorenie absolútne neplatného právneho úkonu, v takom prípade je však nevyhnutné, aby žalobca včas a kvalifikovane tvrdil skutkové okolnosti, z ktorých absolútnu neplatnosť vyvodzuje, a aby tieto okolnosti uplatnil v rámci protestu podľa § 183 Obch. zák. a následne v žalobe v zákonnej lehote, čo však žalobca neurobil. 26. V konaní pred súdom prvej inštancie nebola sporná skutočnosť, že žalobca vo vzťahu k uzneseniu č. 3 valného zhromaždenia podal protest, ktorým namietal, že boli porušené predkupné práva ostatných akcionárov. Odvolací súd dopĺňa, že námietka žalobcu o porušení predkupného práva voči obci Poľný Kesov (v pozícii akcionára spoločnosti Slovak Tourism, a.s.) je bez právneho významu z dôvodu, že jedinou oprávnenou osobou domáhať sa neuplatnenia predkupného práva je obec Poľný Kesov (ktorá však na ústnu ponuku nereflektovala) a nie žalobca. Prípadné nerešpektovanie predkupného práva obce Poľný Kesov ako menšinového akcionára pri prevode akcií by mohlo zakladať dôvod relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode akcií, ktorej neplatnosti sa však môže úspešne dovolávať výlučne obec Poľný Kesov ako subjekt predkupného práva, nie žalobca. Z protestu a ani z podanej žaloby zároveň nevyplýva preukázanie rozporu prijatého uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (prvá podmienka) a aké konkrétne akcionárske práva žalobcu mali byť porušené, resp. obmedzené (druhá podmienka). V prípade posudzovania neplatnosti uznesenia č. 6 valného zhromaždenia nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca nepodal protest do zápisnice valného zhromaždenia. Hoci žalobca splnil zákonom stanovenú trojmesačnú prekluzívnu lehotu na podanie žaloby, nesplnil ďalšiu zákonom predpokladanú podmienku ustanovenú v § 183 Obch. zák., t.j. žalobca ako akcionár spoločnosti žalovaného 2/ nepodal protest do zápisnice valného zhromaždenia (v tejto časti žalobca nebol osobou aktívne vecne legitimovanou k podaniu žaloby). Pokiaľ išlo o posúdenie neplatnosti uznesenia č. 7 valného zhromaždenia, žalobca podal protest proti uzneseniu, avšak kumulatívne nesplnil hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z ust. § 131 ods. 1, 2 Obch. zák. a neuniesol tak svoju povinnosť tvrdenia o obmedzení svojich práv akcionára a tvrdenia o porušení zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov predmetným uznesením valného zhromaždenia. Pokiaľ žalobca v odvolaní dodatočne naznačuje, že dôvodom neplatnosti uznesení mohlo byť aj schválenie zmluvy, ktorá mala byť absolútne neplatná, odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca v lehote určenej § 183 Obch. zák. neuviedol žiadne takéto skutkové okolnosti (ani v proteste, ani v žalobe), ktoré by umožňovali posudzovať neplatnosť uznesení z tohto titulu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie primerane vysvetlil, z akých úvah a dôkazov vychádzal pri výklade ustanovenia § 131 ods. 1 Obch. zák. a vyjadril svoje zhodnotenia vo vzťahu k zákonným predpokladom podanej určovacej žaloby, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd.

27. V prípade žalobného návrhu žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode akcií, odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že prejednávanú vec je potrebné posudzovať tak, že

ide o žalobu podľa , teda žalobu na určenie právnej skutočnosti; v podrobnostiach body 66 - 68 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa v rozsahu, že súd prvej inštancie neprejavil svoj právny názor o použití ust. pri predbežnom prejednaní sporu, pretože súd prvej inštancie hneď na prvom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.10.2022, oboznámil sporové strany s tzv. predbežným právnym posúdením veci podľa a nasl. . a vo vzťahu k posúdeniu platnosti zmluvy konštatoval prekážku litispendencie podľa , ktorú procesne založil žalobca. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý vzhľadom na obsah žaloby považuje otázku platnosti zmluvy za meritórnu pre rozhodnutie vo veci samej a jej prípustnosť vyplýva z relevantných osobitných predpisov Obč. zák., Obch. zák., Obch. zák. a zákona o cenných papieroch, odvolací súd konštatuje, že ust. Obč. zák. o absolútnej neplatnosti, Obch. zák. o právnych úkonoch, ust. Obch. zák. o základných ustanoveniach kúpnej zmluvy, zákona o cenných papieroch viažuceho sa na zmluvu o kúpe cenných papierov a zmluvu o darovaní cenných papierov, nie je možné pokladať za osobitný právny predpis, na základe ktorého by bolo možné podať žalobu o určenie neplatnosti právnej skutočnosti. Jednotlivé zákonné ustanovenia nepripúšťajú možnosť podať žalobu o neplatnosť zmluvy o prevode akcií. Žalobca sa nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uvedenej zmluvy v zmysle ust. , pretože nemá právny základ v hmotnom práve na vyslovenie neplatnosti predmetnej zmluvy. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že žaloba v prejednávanej veci nie je procesne prípustná, nakoľko sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode akcií, teda domáhal sa určenia právnej skutočnosti, avšak takéto určenie nevyplýva z osobitného právneho predpisu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že v danom prípade nejde o žalobu podľa , teda určenie či tu je právo alebo nie je. Nie je teda potrebné skúmať požiadavku naliehavého právneho záujmu. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, z celej argumentácie žalobcu v žalobe vyplýva, že sa domáha výlučne určenia neplatnosti určenia právnej skutočnosti, a nie určenia existencie alebo neexistencie práva. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal ochrany proti zásahu do svojich práv podaním skoršej žaloby (o určenie neplatnosti spornej zmluvy o prevode akcií a určenie, že majiteľom prevádzaných akcií je žalovaný 2/) na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , avšak túto žalobu zobral späť. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že ak zamieta súd určovaciu žalobu z procesných dôvodov je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmaval z vecnej stránky. Súd prvej inštancie správne prihliadol na zásadu hospodárnosti a účelnosti konania, a preto vo vzťahu k posúdeniu neplatnosti zmluvy o prevode akcií navrhované dôkazy pre nadbytočnosť nevykonal (v podrobnostiach bod 69 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

28. Odvolacie námietky žalobcu v rozsahu, že súd prvej inštancie porušil všetky základné princípy vyplývajúce z až 7 , považuje odvolací súd za nedôvodné. Odvolací súd zdôrazňuje, že konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolací súd takéto pochybenie zo strany súdu prvej inštancie nezistil.

29. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 16.11.2011). 30. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny v napadnutých výrokoch I. a II. podľa otvrdil.

31. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že súd žalovanému 1/l nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní plne úspešní. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).