Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/172/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: SLOR, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 56, 821 05 Bratislava

- mestská časť Ružinov, IČO: 45 578 940, právne zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka: 1/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174 2/ Občianske združenie TATRY, so sídlom Kemi 627/5, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 802 712, 3/ Občianske združenie Liptovskí aktivisti, so sídlom A. XXX/X, XXX XX B. C., IČO: 50 915 771, 4/ Rieka – združenie na ochranu vodných tokov, so sídlom Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42 225 671, 5/ C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX B. C. - Podbreziny, 6/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX B. C. - D., 7/ F. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX B. C. - B. I. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: OU-ZA- OOP3-2022/010881-002 zo dňa 27. 04. 2022, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ - 7/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) v spojení s o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") po vykonaní zisťovacieho konania podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) rozhodol rozhodnutím Číslo spisu: OU-LM-OSZP-2021/001006-049 zo dňa 03. 11. 2021 podľa v spojení s zákona EIA vo vzťahu k navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň Smrečianka“ (ďalej ako „MVE Smrečianka“), ktorej zámer bol predložený na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 18. 05. 2020 žalobcom tak, že navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Smrečianka“ umiestnená v J. K., L. I. Liptovský Mikuláš, obci B. C., k.ú. B. C. na parcele číslo: č. K. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX uvedená v predloženom zámere sa bude

posudzovať podľa zákona EIA. Pre uvedenú činnosť preto nie je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Žalobca v procesnom postavení navrhovateľa podal voči prvostupňovému rozhodnutiu písomné odvolanie zo dňa 19. 11. 2021, v ktorom namietal: 1) nespoľahlivo zistený stav veci pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, 2) nedodržanie § 32 ods. 1 Správneho poriadku nevyužitím všetkých zákonných možností pri zisťovaní úplného a skutočného stavu veci, 3) nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a tým nenaplnenie náležitostí rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, 4) nezohľadnenie charakteru a umiestnenia navrhovanej činnosti - MVE Smrečianka, ktorá je derivačnou elektrárňou z obnoviteľného zdroja s výkonom 30 kW na existujúcom a funkčnom vodovodnom potrubí s podpovrchovým odberom vody bez negatívneho vplyvu na biotopy v jej dosahu a bez priameho zásahu do vodného toku, 5) absenciu straty charakteru vodného toku a absenciu zmeny hladinového režimu a teploty vody s poukazom na správu o hodnotení vypracovanú D. F. D. M., D. v rámci konaní podľa o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej ako „“), 6) vyššiu početnosť zisťovaní, posudkov, vyjadrení a odborných stanovísk vo vzťahu k MVE Smrečianka, než vo vzťahu k výstavbe vodného diela B. C., 7) vyvrátenie nepodložených pochybností vyplývajúcich z odborných stanovísk predložením odborných argumentov, 8) nejasnosť očakávaní správneho orgánu od posudzovania vplyvov MVE Smrečianka na životné prostredie, 9) prisudzovanie väčšieho negatívneho vplyvu MVE Smrečianka ako výstavbe iného zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. Súčasťou odvolania bola fotodokumentácia zásahov v okolí toku Smrečianka a vyjadrenia k stanoviskám dotknutých orgánov a verejnosti.

3. Žalovaný - Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím Číslo spisu: OU-ZA-OOP3-2020/010881-002 zo dňa 27. 04. 2022 (ďalej ako „žalovaný“) konajúc o odvolaní žalobcu odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný najskôr rekapituloval celý priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom a k odvolacím námietkam uviedol:

· Vo vzťahu k bodom 1) a 2) odvolania poukázal na účel vykonania zisťovacieho konania podľa zákona EIA a na povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a prihliadať na doručené stanoviská rezortného, povoľujúceho, dotknutého orgánu a dotknutej obce ako i verejnosti (§ 29 ods. 3 zákona EIA). Žalovaný poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa vo vyššie uvedenom zmysle postupoval a výrok prvostupňového rozhodnutia je jednoznačný, preskúmateľný a zrozumiteľný a obsahuje požadované náležitosti v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku a § 29 ods. 13 zákona EIA. Skutkový a právny stav považoval za dostatočne zistený. Podklady zaobstarané správnym orgánom prvého stupňa žalovaný vyhodnotil ako spoľahlivý podklad pre posúdenie veci, keď prvostupňové rozhodnutie bolo aj náležite a dostatočne odôvodnené. · Bod 3) odvolania žalovaný považoval za nedôvodný, keď odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považoval za dostatočné, zrozumiteľné, preskúmateľné a zároveň skonštatoval, že sa správny orgán prvého stupňa zaoberal všetkými námietkami dotknutých orgánov a verejnosti. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia bolo podľa žalovaného v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. · K bodu 4) odvolania žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa navrhovanú činnosť MVE Smrečianka posúdil z hľadiska povahy, rozsahu, miesta vykonávanej činnosti, únosného zaťaženia, ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a na zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru, keď pri posudzovaní použil primerane kritériá podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA a prihliadal aj na stanoviská doručené k zámeru od zainteresovaných subjektov a verejnosti. V ďalšom poukázal na úlohy odbornej organizácie – Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, pričom spochybňovanie záverov odborných stanovísk a vyjadrení Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky Správy TANAP (ďalej ako „ŠOP SR S-TANAP“) považoval len s ohľadom na odlišný subjektívny názor žalobcu ako odvolateľa za nedôvodné. · K bodu 5) odvolania žalovaný uviedol, že Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných životných zložiek životného prostredia kraja rozhodnutím č. OU-ZA-OSZP2-2021/003873-033/Mac zo dňa 29. 10. 2021 zastavil podľa konanie vo veci žiadosti žalobcu o vydanie rozhodnutia podľa , či sa realizáciou MVE Smrečianka splnia podmienky podľa bodov 1 až 4 , nakoľko na výzvu správneho orgánu nedošlo zo strany žalobcu k doplneniu žiadosti v stanovenej lehote.

Žalovaný poukazoval na odôvodnenie rozhodnutia Ministerstva životného prostredia č. 5524/2021-4.1 zo dňa 18. 03. 2021 vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobca nedisponuje právoplatným povolením na odber povrchových vôd, keď pôvodné povolenie z roku 1956 stráca platnosť. Žalovaný tiež poukazoval na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia č. 3969/2022-4.1 zo dňa 08. 03. 2022 ako reakciu na argumentáciu odvolateľa o podpovrchovom odbere vody. · K bodu 6) odvolania žalovaný uviedol, že sa jedná o subjektívny názor žalobcu. · K bodu 7) odvolania žalovaný uviedol, že nie je dôvodné spochybňovať závery odborných stanovísk príslušných dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti len s ohľadom na odlišný subjektívny názor odvolateľa. · K bodu 8) a 9) odvolania žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa v súlade so zákonom vyhodnotil navrhovanú činnosť a dostatočne odôvodnil ním vydané rozhodnutie, keď písomnosti zabezpečené správnym orgánom prvého stupňa v rámci správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci. Postupy prvostupňového správneho orgánu boli podľa žalovaného vykonané aj v súlade s Aarhuským dohovorom č. a verejnosti bolo umožnené právo presadzovať svoje práva a záujmy. Ďalej žalovaný uviedol, že konkrétne požiadavky a pripomienky uvedené v doručených stanoviskách budú podrobnejšie prerokované a určené v rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti a budú predmetom ďalšieho konania podľa zákona EIA. V ďalšom zdôrazňoval žalovaný hľadiská posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny v zmysle zákona EIA. Uviedol tiež, že zákona EIA v nadväznosti na ust. o životnom prostredí (ďalej ako „“) slúži k ochrane ďalšieho ústavného práva garantovaného , a to práva na priaznivé životné prostredie. Slobode podnikania a ochrane hospodárskej súťaže tak zákon stanovil jasné limity. Žalobca musí znášať prípadné riziko, že práve jeho navrhovaná činnosť v určitom časovom momente už bude činnosťou, ktorá po zohľadnení objektívnych skutočností v danom území presiahne tzv. únosné zaťaženie územia. Ďalej žalovaný poukazoval na charakter vodného toku Smrečianka (významný vodný tok, prítok Váhu, pstruhový lovný revír, výskyt biotopov európskeho významu, regionálny biokoridor). · Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky ako neopodstatnené. Z výsledkov zisťovacieho konania konštatoval existenciu predpokladu priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie takého významu, že je potrebné ich podrobnejšie analyzovať a posudzovať. Žalovaný poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že zo stanovísk dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti vyplýva niekoľko okruhov, týkajúcich sa vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré je potrebné podrobnejšie preskúmať. Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti správnym orgánom prvého stupňa, keď v konaní správneho orgánu prvého stupňa nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Žalovaný poukázal na , , , , a , zákona EIA, , , , , , , , , Správneho poriadku. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích námietok nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu právnej istoty odchýlil od právneho názoru prvostupňového správneho orgánu.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Žiline dňa 18. 06. 2022 pod sp. zn. domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca odôvodnil zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov poukazom na , , a (ďalej ako „“). S poukazom na , , , , , Správneho poriadku žalobca v správnej žalobe konštatuje, že zo strany správnych orgánov nedošlo k zodpovedaniu kľúčových otázok dôležitých pre spravodlivé rozhodnutie v rámci správneho konania, čím tak obidve administratívne rozhodnutia nespĺňajú zákonom prezumované kvalitatívne požiadavky na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie, a teda sú zjavne neodôvodnené, tzn. arbitrárne a teda nepreskúmateľné, čo má za následok ich nezákonnosť a nesúlad s a zároveň čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nedostatky administratívneho konania neboli podľa žalobcu odstránené ani žalovaným pri vybavovaní odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.

5. Žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného, že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku a § 29 ods. 13 zákona EIA, je jednoznačný, zrozumiteľný, preskúmateľný a ani s tým, že skutkový a právny stav v danej veci bol dostatočne zistený, keď zaobstarané podklady boli spoľahlivým podkladom pre posúdenie veci a rozhodnutie a odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bolo tiež dostatočné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Ďalej sa žalobca nestotožnil so záverom žalovaného, že nie je dôvodné spochybňovať závery odborných stanovísk a vyjadrení ŠOP SR S-TANAP len s ohľadom na žalobcov odlišný subjektívny názor, závery odborných stanovísk príslušných dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti. Žalobca nesúhlasil ani so závermi o reálnom ohrození charakteru vodného toku na značnom úseku v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti MVE Smrečianka, o zvýšení negatívneho kumulatívneho vplyvu na vodný ekosystém z dôvodu už existujúcich odberov vody na zasnežovanie, o výraznej zmene vo fyzikálnych vlastnostiach vodného toku, v kvantitatívnom a následne aj kvalitatívnom zložení brehovej vegetácie, o zmene biologických funkcií Smrečianky, o zmenšení biotopu pre vodné organizmy na pomerne dlhom úseku Smrečianky s možným negatívnym dopadom na ichtyofaunu predovšetkým v čase nižších prietokov. Žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval podľa § 59 Správneho poriadku, keďže zrejme nepreskúmal odvolanie žalobcu v celom rozsahu, pričom v rámci napadnutého rozhodnutia iba povrchne spomenul dôvody odvolania, ktoré však žalobca považuje za závažné dôvody na zrušenie rozhodnutia o posudzovaní. V tejto spojitosti ďalej žalobca namietol nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného so všetkými odvolacími dôvodmi a nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Námietku nesplnenia kvalitatívnych požiadaviek na odôvodnenie vztiahol žalobca i na prvostupňové rozhodnutie. Správne orgány sa podľa žalobcu nezaoberali argumentmi a námietkami predloženými žalobcom v konaní ani pri odvolaní a obmedzili sa na konštatovania bez zdôvodnenia právnych úvah, ktorými sa riadili pri posudzovaní veci. Ďalej žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie predložených dokladov, absenciu úvah, ktorými sa správne orgány pri hodnotení dôkazov riadili, absenciu reakcie na podstatné pripomienky žalobcu ako účastníka správneho konania, nevysvetlenie prečo sa správne orgány stotožnili práve s argumentmi dotknutých orgánov a verejnosti a nie s preukázanými dôvodmi uvádzanými žalobcom, zle zistený skutkový stav a z toho prameniaci nesprávny právny záver o existencii dôvodu na vydanie rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA, keď podľa žalobcu posudzovaním navrhovanej činnosti nemožno získať žiadne nové skutočnosti z hľadiska vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalobca potom požadoval, aby sa správny súd zaoberal všetkými námietkami žalobcu ako so žalobnými dôvodmi v rámci správnej žaloby.

6. Správne orgány podľa žalobcu pri rozhodovaní nevzali v dostatočnom rozsahu do úvahy kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu EIA ani argumenty uvedené v žalobcom predloženom zámere. Žalobca uviedol, že nie je vyhodnotené žiadne z kritérií pre zisťovacie konanie, boli odignorované relevantné argumenty žalobcu založené na odborných podkladoch a neboli využité všetky zákonné možnosti, ktoré by mohli napomôcť k objektívnemu a spravodlivému rozhodnutiu. Viaceré stanoviská dotknutých orgánov ako aj dotknutej verejnosti boli poznačené podľa žalobcu nedostatkom informácii o charaktere, rozsahu a umiestnení navrhovanej činnosti. Do ďalšej skupiny žalobných bodov patria námietky žalobcu, že správne orgány nebrali do úvahy to, že: · MVE Smrečianka je derivačná malá vodná elektráreň s celkovým výkonom 30 kW (nejedná sa o priečnu stavbu), umiestnenie ktorej sa navrhuje na existujúcom a funkčnom vodovodnom potrubí, vodnej stavbe a že sa nemení ani trasa prívodného potrubia, keďže vybudovaním MVE Smrečianka sa len využije hydroenergetický potenciál tohto potrubia s tým, že ide o bezemisnú výrobu elektrickej energie z obnoviteľného zdroja v rámci znižovania uhlíkovej stopy, pričom do dnešného dňa strata ohľadom výroby elektrickej energie predstavuje v dôsledku neprimeraného predlžovania viac ako 300 000 kWh; · vo vzťahu k odberu vody z toku Smrečianka sa jedná o podpovrchový odber vody do vodojemu (perforované kameninové potrubie), tzn., že voda „neubúda“ priamo z koryta, ale sa odoberá zo zvodnenca, bez vplyvu na transport splavenín, korytotvorné procesy v toku, bez poklesu rýchlosti prúdenia a prietoku vody, bez zmeny hladinového režimu vody v koryte či v priľahlej nive, bez zvýšenia teploty vody, bez zníženia koncentrácie kyslíka, bez zníženia samočistiacej schopnosti toku a napokon bez zvýšenia usadzovania jemných sedimentov, redukcii vodných a príbrežných biotopov; · korytotvorné procesy sa dejú až pri korytotvornom prietoku a ten býva obvykle vyšší, ako QN1 ročný, v prípade toku Smrečianka QN1 = 9m3.s_1, keď odber QT = 67 l.s_1 je potom nepodstatný a nedôjde k narušeniu pozdĺžnej spojitosti toku a budovaniu migračnej bariéry, keď odber vody je oproti vodnatosti toku minimálny, pričom sa uvažuje s minimálnym zostatkovým prietokom, ktorý toho času neexistuje;

· rýchlosť prúdenia vody v toku je daná spádom a obmedzeniami/prekážkami v toku, čím sa nemení hladinový režim; · v súčasnosti je skôr trend zadržiavať vodu a spomaľovať odtoky vody.

7. V ďalšom žalobca poukázal na to, že výskyt biotopov európskeho významu v dosahu vplyvov odberného objektu len potvrdzuje, že odberný objekt nemal a nemá (nakoľko je stále funkčný), žiadny negatívny vplyv na biotopy v jeho dosahu a že navrhovaná strojovňa MVE Smrečianka nie je lokalizovaná na toku. Na pravom brehu toku Smrečianka má byť umiestnená len výusť energeticky využitej vody, teda nie nový odberný ani iný objekt, ktorý by priamo zasahoval do vodného toku. V nadväznosti na uvedené žalobca skonštatoval nedostatočné oboznámenie sa správnych orgánov so skutkovým stavom veci. K stanovisku ŠOP SR S-TANAP a stanoviskám ostatných účastníkov zisťovacieho konania žalobca namietol, že neboli ničím podložené, pričom ŠOP SR S-TANAP zásahy v oblasti toku Smrečianka a v Žiarskej doline v iných prípadoch akceptovala. Za zvláštne považoval vykonanie viac zisťovaní, posudkov, vyjadrení stanovísk vo vzťahu k MVE Smrečianka ako vo vzťahu k výstavbe vodného diela Liptovská Mara, keď navrhovanej činnosti MVE Smrečianka sa pripisujú väčšie negatívne vplyvy ako výstavbe ktoréhokoľvek iného zariadenia na výrobu energie obnoviteľných zdrojov.

8. Žalobca videl nezákonnosť, zaujatosť a arbitrárnosť aj v tom, že sa žalovaný stotožnil s konštatovaním prvostupňového správneho orgánu o potrebe ďalšieho posudzovania navrhovanej činnosti MVE Smrečianka napriek tomu, že dotknutý orgán svoje obavy o nepriaznivom vplyve navrhovanej činnosti na stav ichtyofauny nepodložil konkrétnymi zisteniami. V ďalšom poukázal na kap. IV/3.5 na str. 62 až 66 zámeru, keď tento je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, do ktorých sú transponované okrem iného i požiadavky Rámcovej smernice č. 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady o vode, a preto správnymi orgánmi vyslovené závery o významnom vplyve MVE Smrečianka na vodný tok neobstoja. Predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti nie sú podľa žalobcu takého charakteru, ktoré by bolo potrebné posudzovať. Žalobca namietol, že správne orgány vzali do úvahy stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva v konaní podľa § 16a zákona o vodách, ktorý mal len konštatovať predpoklad zhoršenia ekologického stavu Smrečianky vplyvom identifikovaných nových zmien fyzikálnych (hydromorfologických) charakteristík útvaru povrchovej vody. Žalobca namietal absenciu prítomnosti dotknutých orgánov alebo verejnosti v teréne a popísanie aktuálneho skutočného stavu vodného útvaru. Žalobca poukázal na podanie správnej žaloby vedenej pod sp. zn. pred Krajským súdom v Žiline, ktorou napadol rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 3969/2022-4.1 zo dňa 08.03.2022, ktorým potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP2-2021/003873-033/Mac zo dňa 29.10.2021, ktorým zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu o vydanie rozhodnutia podľa , či sa realizáciou navrhovanej stavby MVE Smrečianka splnia podmienky podľa bodov 1 až 4 .

9. Nesprávnosť zistenia skutkového stavu žalobca vzhliadol aj v tom, že sa správne orgány nezaoberali ani tým, že odber vody bude prísne strážený elektronickou reguláciou, ktorá bude prísne limitované údaje vyhodnocovať a prevádzkovať turbínu vo vopred stanovených limitoch správcom toku, čím výstavba strojovne MVE Smrečianka na pravom brehu toku nijako neovplyvní charakteristiky a ekologický stav. V ďalšom žalobca poukazuje na umiestnenie turbíny v podzemí bez predpokladu dosahu hluku mimo lokalitu navrhovanej činnosti, pričom spotreba vody turbínou navrhovanej činnosti bude nižšia ako bola spotreba vody na technologické účely bavlnárskych závodov a zariadenie výrobne bude v automatickom režime, ktoré bude promptne reagovať na limitné hodnoty. Ďalej žalobca uviedol, že Mestský úrad Liptovský Mikuláš, útvar hlavného životného prostredia vydal k výstavbe navrhovanej činnosti MVE Smrečianka kladné stanovisko, pričom vo svojom stanovisku zohľadnili aktivitu výsadby drevín a oddychovú zónu. Pre žalobcu nie je zrejmý ani záver správnych orgánov o vplyve MVE Smrečianka na rieku Váh.

10. Žalobca namietal, že správne orgány nemali ničím preukázané, že by trvalým odberom vody do derivačného potrubia malo dôjsť v tomto úseku toku k poklesu hladiny podzemnej vody a ani to, že by malo dôjsť k trvalému zníženiu zaplavenej plochy v derivovanom toku Smrečianka a k vytvoreniu nevyhovujúcich plôch pre vodné organizmy. Nie je zrejmé z čoho správne orgány vychádzali, keď ustálili, že navrhovanou činnosťou by malo dôjsť k zmene súčasného stavu a k ovplyvňovaniu vodných živočíchov, keďže predmetom navrhovanej činnosti nie je žiadna nová migračná bariéra v toku Smrečianka. Navrhovanou činnosťou sa nepredpokladá ani žiadne zhoršenie celkového ekologického

stavu toku Smrečianka. Zabezpečenie vody na hasenie požiarov z existujúceho vodovodu má absolútnu prednosť, čo bude v automatickom režime prevádzky zahrnuté do prednostných obmedzení. Okolnosť zhoršenia podmienok pre existujúcu záhradkársku osadu nebola ničím preukázaná.

11. Žalobca tiež namietal neuplatnenie postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko to žalovaný považoval za duplicitné. Žalobcovi pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebola daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre toto rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. Správny orgán musí byť aktívny a musí vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, nakoľko je v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá len priamo z rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Žalobca poukázal k otázke aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý je reflektovaný aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: .

12. V závere žalobca uzavrel, že podrobnejšie zhodnotenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie nie je potrebné preveriť v rámci ďalšieho konania podľa § 30 zákona EIA, nakoľko správne orgány nemohli mať za dostatočne preukázane, že by vplyvy navrhovanej činnosti mohli byť možné alebo veľmi významné.

III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

13. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. V rámci svojich vyjadrení argumentoval zhodne ako v napadnutých rozhodnutiach a uviedol, že na prvostupňový správny orgán bol dňa 18. 05. 2020 v zmysle ustanovení zákona EIA doručený zámer navrhovanej činnosti MVE Smrečianka žalobcu ako navrhovateľa vypracovaný podľa Prílohy č. 9 k zákonu EIA, čím bolo začaté správne konanie podľa § 18 ods. 2 písm. b) a podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona EIA. V ďalšom poukázal na priebeh správneho konania a následne vydanie rozhodnutí správnych orgánov. Žalovaný vyjadril nesúhlas s dôvodmi podania správnej žaloby. Rozhodnutia sú podľa žalovaného dostatočne odôvodnené, spĺňajú základné náležitosti stanovené zákonom a obsahujú aj príslušnú správnu úvahu konajúcich správnych orgánov. Žalovaný tiež uviedol, že v súlade s platným koncepčným dokumentom schváleným uznesením vlády SR č. 12/2017 „Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030" je vybudovanie malej vodnej elektrárne s výkonom do 0,1 MW na existujúcej derivácii - továrenský odber, možné za dodržania kritérií uvedených v kapitole 6 pre výber profilov s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom. Navrhovaná činnosť/stavba MVE Smrečianka nespĺňa všetky tieto kritériá. Žalovaný odmietol porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Uviedol, že žalobca bol listom č.j.: OU-LM-OSZP-2020/005966-027 zo dňa 26. 08. 2020 a opätovne listom č.: OU- LM-OSZP-2020/005966-031 zo dňa 14. 09. 2020 oboznámený o zhrnutí všetkých podkladov na vydanie rozhodnutia v predmetnej veci a zároveň mal možnosť vyjadriť sa k nim a k spôsobu ich zistenia v lehote do 5 pracovných dní od doručenia tohto oboznámenia a to rovnako, ako ostatní účastníci konania. Podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18. 09. 2014. K námietke nepreskúmania odvolania v celom rozsahu žalovaný uviedol, že odvolací správny orgán síce preskúma rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, vrátane predloženého spisového materiálu, ale v prípade, že nezistí pochybenia majúce za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa primárne zaoberá vyhodnotením odvolacích námietok a tieto boli podľa názoru žalovaného vyhodnotené dostatočne. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že nikto z dotknutých orgánov alebo verejnosti neboli v teréne a nepopísali aktuálny skutočný stav vodného útvaru. Žalovaný zdôraznil, že ust. zákona EIA v nadväznosti na ust. zákona o životnom prostredí slúži k ochrane významného ústavného práva garantovaného , a to práva na priaznivé životné prostredie, keď slobode podnikania a ochrane hospodárskej súťaže zákon stanovil jasné limity, ktoré sú v právnom štáte plne odôvodnené ochranou významného ústavného práva. Pokiaľ sú zákonné podmienky v konkrétnom čase nastavené pre všetky podnikateľské subjekty rovnako, musí navrhovateľ znášať prípadné riziko, že práve jeho navrhovaná činnosť v určitom časovom momente už bude činnosťou, ktorá po zohľadnení objektívnych skutočností v danom území presiahne tzv. únosné zaťaženie územia.

IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov k žalobe

14. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania 1/, ktorý považoval rozhodnutia správnych orgánov za správne, preskúmateľné a uvádzajúce relevantné environmentálne dôvody. Žalobca podľa

ďalšieho účastníka konania 1/ neuvádza v správnej žalobe čím a ako boli subjektívne práva žalobcu dotknuté, keď napadnuté rozhodnutie len určuje, že pre konečné rozhodnutie vo veci posúdenia environmentálnych vplyvov je potrebný proces podľa a nasl. zákona EIA. V ďalšom poukázal na právo a záujem všetkých fyzických osôb v Slovenskej republike na priaznivé životné prostredie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-416/10) a v kontexte i na vyvažovanie jednotlivých záujmov. Zdôrazňoval vo svojom vyjadrení tiež význam „integračného zákona“, a to zákona o životnom prostredí, keď v kontexte rozhodnutí podľa zákona EIA poukazoval na , , , , , zákona o životnom prostredí, a 45 , implementáciu zásady predbežnej opatrnosti a zákazu zneužívania vlastníctva. Ďalej uviedol, že za najrelevantnejší dôvod posudzovania bol určený vplyv na vody, a to najmä v zmysle Smernice EÚ o vodách, keď vodné elektrárne sú takými vodnými stavbami, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie a preto sa vždy vyžaduje meritórne rozhodnutie podľa . Meritórne rozhodnutie podľa alebo ods. 10 , ktorými by sa rozhodlo, či sa predpokladá vplyv na vodné útvary alebo nie nebolo žalobcovi vydané (konanie bolo zastavené), čo je pre tak administratívne ako i súdne konanie podľa ďalšieho účastníka konania 1/ rozhodná právna a vecná skutočnosť. V tomto smere poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-461/13, ktoré zakazuje vydať povolenie pokiaľ nebude rozhodnuté o súlade so záujmami ochrany vôd podľa Smernice o vodách. Ďalší účastník konania 1/ zdôraznil účel a cieľ zákona EIA, snahu žalobcu vyhnúť sa zákonnej povinnosti posúdiť svoj zámer zákonne predpokladaným spôsobom, pričom navrhoval, aby súd zvážil či sa nejedná o šikanóznu žalobu vo vzťahu k ďalším účastníkom konania. V závere vyjadrenia navrhol, aby súd správnu žalobu podľa odmietol alternatívne, aby ju zamietol podľa ako nedôvodnú.

15. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania 3/, ktorý uviedol, že Slovenská republika je sebestačná vo výrobe elektrickej energie, keď situácia s vodou sa každým rokom zhoršuje. Vodný tok Smrečianka medzi vytipovanými lokalitami na stavbu malej vodnej elektrárne absentuje. Ďalej uviedol, že hydrologické pomery sa zmenili k horšiemu oproti východiskovým údajom z konca roka 2015. Úžitkový vodovod, na ktorom žalobca mieni postaviť MVE Smrečianka bol uvedený do prevádzky v roku 1956 pre účely dnes už zaniknutej textilnej fabriky, železničnej stanice a záhradkárskych osád, keď vodoprávne povolenie bolo vydané tiež v danom roku pri vtedajších objemoch prietokov, ktoré boli iné ako dnes. Ďalší účastník konania 3/ poukázal na technické parametre MVE Smrečianka, na dlhodobý pokles stavu vody v koryte rieky Smrečianka, keď na zodpovedanie otázky efektivity či celospoločenskej potreby navrhovanej činnosti MVE Smrečianka je nutné analyzovať vplyvy na životné prostredie. Na záver skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považuje za správne. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania 7/, ktorý sa plne stotožnil so stanoviskom ďalšieho účastníka konania 3/.

V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného – replika

16. V replike žalobca uviedol, že kľúčový vplyv na celý proces posudzovania má to, že sa jedná o podpovrchový odber vody. Odoberané množstvo vody „neubudne“ priamo z prietoku vo vodnom toku a tým to nevyvolá hydromorfologické zmeny. Odber vody je zrealizovaný zberným kameninovým dierovaným potrubím DN 400 mm dĺžky 30 m uloženým pod povrchom zeme, o čom sa mohli správne orgány presvedčiť pri obhliadke, ktorá nebola vykonaná. Dĺžka zberného potrubia 30 m je 10 x väčšia ako šírka koryta. So spôsobom odoberania vody sa nezaoberalo ani stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva, pričom ide o kľúčový aspekt pre správnu identifikáciu predpokladaného vplyvu prevádzky projektu. Žalobca uviedol v replike, že správca vodného toku - Slovenský vodohospodársky podniku, š.p. riešil predmetný profil MVE Smrečianka a vydal stanovisko: „Malá vodná elektráreň Smrečianska – stanovisko, Slovenský vodohospodársky podnik š.p., podnikové riaditeľstvo, CS SVP PR 2503/2019/3, 12. 12. 2019“, keď preukázanie splnenia kritérií pre výber profilov s technicky využiteľným potenciálom do 0,1 MW nie je podmienené zaradením do databázy lokalít s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom. V ďalšom žalobca namietol závery odbornej organizácie ŠOP SR S-TANAP. Žalobca tiež uviedol, že prvostupňový správny orgán v celom procese hodnotenia nikdy nezvolal a nevykonal terénnu obhliadku na mieste samom za prítomnosti žalobcu, dotknutých orgánov a organizácií a zainteresovanej verejnosti, resp. mu nebola zo strany správneho orgánu táto oznámená, preto účastníci nemohli mať dostatočnú vedomosť o všetkých súvislostiach, tak aby ich mohli relevantne namietať a teda nebol zo strany správnych orgánov zistený presne a úplne skutkový stav veci. Žalobca v replike svoju argumentáciu doplnil v tom smere, že rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2021/011913-003 zo dňa 31. 03. 2021 bolo zrušené prvotné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-

LM-OSZP-2020/005966-038 zo dňa 14. 10. 2020, keď správny orgán prvého stupňa vo svojom novom rozhodnutí, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, nič zásadné nezmenil a nevyargumentoval. Žalobca sa vyjadril aj k vyjadreniu ďalšieho účastníka 3/, keď názor, že Slovenská republika je plne sebestačná vo výrobe elektrickej energie nemá nijaký súvis s posudzovacím procesom navrhovanej činnosti MVE Smrečianka. S poukazom na koncepčný dokument Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky „Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030, koncepčný dokument schválený uznesením vlády SR č. 12/2017“ označil za nepravdivé tvrdenie ďalšieho účastníka 3/, že na Slovensku máme aj 24 funkčných malých vodných elektrární a tiež 26 nefunkčných malých vodných elektrární. Počet 24 predstavuje vybudované funkčné vodné elektrárne nad 10 MW, t.j. „veľké“ vodné elektrárne. V ďalšom žalobca poukázal na údaje z vodomernej stanice SHMÚ č. 5530, keď z hydrologických údajov vyplýva, že v prípade toku Smrečianka sa zmenilo rozloženie prietokov v rámci roka tak, že sa znížili prietoky Qm 30, 90 a 180, čo sú relatívne „vysoké“ prietoky, ale zvýšili sa prietoky Qm 270, 330, 355 a 364 – t. j. práve „nízke“ prietoky, pričom skutočnosť zvýšenia sa „nízkych“ prietokov pozitívne vplýva na vodný tok najmä v období sucha. Ďalšieho účastníka 3/ označil žalobca za odborne nezorientovaného v problematike. Žalobca ďalej poukázal na celospoločenskú stránku, keď odberom vody z vodovodu úžitkovej vody budú zabezpečené prínosy ako „čistá“ voda zbavená piesku a iných splavenín, ťažkou technikou ľahko prístupný tankovací stojan priamo pri Poľnonákupe vedľa strojovne MVE Smrečianka, vyriešenie potreby väčších nárazových odberov (napr. na hasenie požiarov), dimenzovanie prívodného potrubia od vodojemu do Liptovského Mikuláša až na prietok 157 l.s-1, úspora vody pre pitné účely pre obyvateľstvo. Žalobca tiež poukázal na korektný vzťah so záhradkármi a na to, že k vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ sa detailne nebude vyjadrovať, keďže jeho argumenty sú počas celého administratívneho konania k prejednávanej veci irelevantné.

VI. Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k vyjadreniu žalobcu – duplika

17. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku, ako ani ďalší účastníci konania, s výnimkou ďalšieho účastníka konania 1/, ktorý doručil svoje vyjadrenie dňa 09. 12. 2022. V duplike sa ďalší účastník konania 1/ venoval pojmom „rieka“ ( ) a „vodný tok“ ( ), keď žalobca ignoruje definíciu rieky. Ďalej poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. , . Tiež uviedol, že umiestnenie MVE Smrečianka nie je spornou otázkou. Spornou otázkou sú podľa ďalšieho účastníka konania 1/ vplyvy MVE Smrečianka na vodný útvar povrchových vôd, keď nerozumie snahe žalobcu spochybniť závery primárneho posúdenia vplyvov na vody, keď práve hodnotenie vplyvov na vody môže definitívnym spôsobom odstrániť akékoľvek pochybnosti ohľadom poškodenia životného prostredia. Stanovisko ŠOP SR S-TANAP žalobca interpretuje nesprávne. Pokiaľ žalobca dôvodí, že realizáciou MVE Smrečianka nedôjde k narušeniu pozdĺžnej spojitosti vzhľadom na 66 rokov existujúci „by-pass“ tak je nutné poukázať na , v zmysle ktorého aj „by-pass“ je vodným tokom a hydrodynamické vlastnosti hlavného toku sú ovplyvnené aj hydrodynamickým prúdením na „by-passe“. Ďalej poukázal na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora v kauze Gabčíkovo-Nagymáros. Prevádzku „by-passu“ na Smrečianke označil za možnú za predpokladu posúdenia vplyvov na životné prostredie, keď je potrebná účinná ochrana hlavného koryta Smrečianky. Vo vzťahu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 3/ ďalší účastník konania 1/ v duplike uviedol, že je pravdivé tvrdenie, že Slovenská republika je sebestačná vo výrobe energie (odkázal v tomto smere aj na vyjadrenie Slovenských elektrární, a.s. prevádzkovateľa jadrovej elektrárne Mochovce). Skutočný význam MVE Smrečianka je z energetického hľadiska zanedbateľný. Ďalší účastník konania 1/ nesúhlasil s argumentáciou žalobcu na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/ o popretí zhoršenia situácie s vodou na Slovensku poukazom na prietoky vôd merané Slovenským hydrometeorologickým . Uviedol, že vodná bilancia je zlá, keď poukázal na s tým, že žalobca používa neaktuálne a skreslené informácie.

VII. Relevantná právna úprava

18. Podľa § 2 zákona EIA (vždy v znení platnom k 18. 05. 2020, t. j. ku dňu predloženia zámeru navrhovanej činnosti MVE Smrečianka žalobcom); účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja,3)

b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,4) e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.2)

19. Podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA; predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B.

20. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA; príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

21. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA; ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

22. Podľa § 29 ods. 9 zákona EIA; rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci.

23. Podľa § 29 ods. 10 zákona EIA; príslušný orgán si môže vyžiadať k zámeru alebo oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk podľa odseku 9 alebo § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona.

24. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA; výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

25. Podľa § 20a písm. a) zákona EIA; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa . Poznámka pod čiarou 22b); o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

26. Podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona EIA; verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,

27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

29. Podľa ; každý má právo na priaznivé životné prostredie.

VIII. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

30. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vec na základe vyššie uvedenej správnej žaloby vedie pod sp. zn. . Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj ich postup v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že všetky žalobné body sú nedôvodné, a preto správnu žalobu podľa zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. 03. 2024, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho nariadenie podľa .

31. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou, keď pri tomto type správnej žaloby je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ). Konanie pred správnym súdom nepredstavuje pokračovanie administratívneho konania, správny súd nie je ďalšou inštanciou v rámci sústavy orgánov verejnej správy konajúcich v administratívnom konaní. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu všeobecne a nekonkrétne formulované žalobné body tvrdenej nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy konkretizovať, ani za žalobcu takéto dôvody nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy vyhľadávať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu pri tomto type správnej žaloby určuje žalobca v podanej správnej žalobe (ktorou iniciuje konanie pred správnym súdom) a jej rozšírenie je možné len do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby ( ). Preto na námietky prednesené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby a na jej rozšírenie (napr. v replike) nie je možné prihliadať. V tomto kontexte potom správny súd neprihliadal napr. na v replike produkovanú argumentáciu žalobcu rozmermi zberného potrubia na odber vody vo väzbe na tvrdenia o tom, že odoberané množstvo vody „neubudne“, ani na poukaz na stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., podnikové riaditeľstvo, CS SVP PR 2503/2019/3 zo dňa 12. 12. 2019 ohľadom riešenia profilu MVE Smrečianka správcom vodného toku, či na tvrdenie, že správny orgán prvého stupňa po prvotnom zrušujúcom rozhodnutí č. OU-ZA- OOP3-2021/011913-003 zo dňa 31.03.2021 zo strany žalovaného ako odvolacieho orgánu nič zásadné nezmenil a nevyargumentoval, a tiež ani na doplnenie označenia prvostupňového správneho orgánu ako toho subjektu, ktorý v procese hodnotenia podľa žalobcu nezvolal a nevykonal terénnu obhliadku na mieste samom.

32. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie označované medzinárodnou značkou EIA, ktorý je aj predmetom Smernice Rady ES z 27. júna 1985 č. 85/337/EHS v hodnotení účinkov určitých verejných a súkromných investícií na životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme ekologickej prevencie. V právnom poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom zákona EIA. Cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona EIA alebo nie. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 18. 05. 2020 žalobca doručil správnemu orgánu prvého stupňa ako príslušnému orgánu zámer k navrhovanej činnosti MVE Smrečianka. V prípade predmetnej navrhovanej činnosti boli naplnené limitné (prahové) hodnoty, po dosiahnutí ktorých sa daná činnosť stáva predmetom zisťovacieho konania (príloha č. 8 k zákonu EIA, kapitola č. 2 „Energetický priemysel“, položka č. 2 „Priemyselné zariadenia na výrobu elektriny z vodnej energie (hydroelektrárne)“, prahové hodnoty – do 0,1 MW - časť B (zisťovacie konanie)).

33. V rámci bodu I. správnej žaloby označenej ako Prevzatie právneho zastupovania žalobcu, v rámci bodu II. správnej žaloby označenej ako Podanie správnej žaloby v zákonnej lehote, v rámci bodu III. správnej žaloby označenej ako Miestna príslušnosť správneho súdu, v rámci bodu IV. správnej žaloby označenej ako Administratívne rozhodnutia nie sú uvedené konkrétne žalobné námietky, ktorými by

žalobca brojil proti nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy. V bode V. správnej žaloby označenej ako Dôvody podania správnej žaloby žalobca vymenoval vo vzťahu k dôvodom podania žaloby ust. , , a . Ďalej v rámci bodu V. správnej žaloby cituje ust. , , , , , Správneho poriadku. Žalobné námietky žalobca uvádza až v rámci bodu VI. správnej žaloby s označením Žalobné body.

34. Žalobnú námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu správnymi orgánmi pre riadne posúdenie veci uvádza žalobca na viacerých miestach žaloby, keď možno zhrnúť, že jej naplnenie vzhliadol žalobca predovšetkým v nesprávnom vyhodnotení žalobcom predložených podkladov správnym orgánom prvého stupňa a následne i žalovaným. Zisťovacie konanie ako samostatný krok procesu EIA vychádza okrem kritérií uvedených v prílohe č. 10 k zákonu EIA aj zo stanovísk doručených celým spektrom subjektov k zámeru s tým, že príslušný orgán je oprávnený požiadať podľa § 29 ods. 10 zákona EIA navrhovateľa o doplňujúce informácie. Správny súd nezistil, že by správny orgán prvého stupňa uvedeným spôsobom nepostupoval a teda, že by nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca v žalobe nedefinoval, čo nad rámec primeraného použitia kritérií uvedených v prílohe č. 10 k zákonu EIA, prihliadnutia na stanoviská rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov, dotknutej obce a verejnosti a nad rámec vyžiadania si doplňujúcich informácií od žalobcu mal správny orgán prvého stupňa vykonať za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu. Pokiaľ žalobca námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu ďalej v žalobe rozvinul v tom smere, že namietal, že správne orgány pri zisťovaní úplného a skutočného stavu nevyužili všetky zákonné možnosti, ktoré by mohli napomôcť objektívnemu a spravodlivému rozhodnutiu tak je nutné uviesť, že i túto žalobnú námietku považuje správny súd za všeobecnú, neumožňujúcu súdny prieskum, ak žalobca neuviedol konkrétne aké žalobcom označené „zákonné možnosti“ mali správne orgány využiť za účelom zistenia skutkového stavu a nevyužili ich. Rovnako len výlučné konštatovanie nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením jeho podkladov správnymi orgánmi nezakladá nezákonnosť týchto rozhodnutí z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nesprávne zisteného skutkového stavu vzhľadom na tvrdenie žalobcu o nezaoberaní sa správnych orgánov strážením odberu vody prostredníctvom elektronickej regulácie turbíny MVE Smrečianka. Správny súd uvádza, že na str. 26 napadnutého rozhodnutia žalovaného sa žalovaný predmetnou skutočnosťou zaoberal, keď odkázal na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia č. 3969/2022-4.1 zo dňa 08. 03. 2022, v zmysle ktorého zastavením turbíny v obdobiach nízkych prietokov nebude zachovaný minimálny zostatkový prietok v celej dĺžke derivácie, pretože zastavenie turbíny pozitívne ovplyvní len „dolnú“ časť derivácie a v jej „hornej“ časti dĺžky 650 m v obdobiach nízkych prietokov nebude zabezpečené zachovanie minimálneho zostatkového prietoku. Opätovne na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že nestotožnenie sa žalobcu s posúdením zo strany žalovaného, si nemožno zamieňať s nesprávne zisteným skutkovým stavom. Rovnako námietku žalobcu v žalobe, že nikto z dotknutých orgánov a verejnosti neboli v teréne a nepopísali aktuálny skutočný stav vodného útvaru vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Správnemu súdu nie je zrejmé, prečo žalobca namietal absenciu prítomnosti dotknutých orgánov alebo verejnosti v teréne a absenciu popísania aktuálneho skutočného stavu vodného útvaru zo strany dotknutých orgánov a verejnosti, ak príslušným orgánom na vykonanie zisťovacieho konania bol Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie ( v spojení s zákona EIA). Na skutočnosť, že žalobca neskôr v replike označil prvostupňový správny orgán ako ten subjekt, ktorý v celom procese hodnotenia nikdy nezvolal a nevykonal terénnu obhliadku na mieste samom za prítomnosti žalobcu, dotknutých orgánov a organizácií a zainteresovanej verejnosti, správny súd neprihliadal, keďže ide o rozšírenie žalobnej námietky v replike žalobcu až po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby, a teda po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy .

35. Ako následok nedostatočného zistenia skutkového stavu potom žalobca v žalobe namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, keď uviedol i to, že má za to, že predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti MVE Smrečianka nie sú také, že ich bolo potrebné posudzovať podľa zákona EIA. Z obsahu žaloby súdu vyplynulo, že nesprávnosť právneho posúdenia predpokladaných vplyvov MVE Smrečianka správnymi orgánmi ako vyžadujúcich si posudzovanie podľa zákona EIA, žalobca vzhliadol v tom, že sa správne orgány nestotožnili s argumentáciou žalobcu v administratívnom konaní a vychádzali zo stanovísk dotknutých subjektov a verejnosti predložených k zámeru. Zo samotnej skutočnosti, že správny orgán prvého stupňa nevyhodnotil stanoviská dotknutých subjektov a verejnosti výlučne v každom jednotlivom prípade podľa predstáv žalobcu nezakladá dôvod na zrušenie napadnutých

rozhodnutí správnych orgánov podľa ust. . V žalobe žalobca ďalej uviedol i to, že ak by sa správne orgány riadnym spôsobom vysporiadali s jeho argumentmi, museli by dôjsť k záveru, že realizáciou a prevádzkou navrhovanej činnosti sa negatívne do vodného toku Smrečianka nezasahuje. Ak žalobca nešpecifikoval, s ktorými konkrétnymi argumentmi sa správne orgány nevysporiadali, resp. v čom spočívajú nedostatky vysporiadania sa s argumentáciou žalobcu, nie je potom správnemu súdu zrejmé, z akého dôvodu by mali byť prvostupňové a napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné. Správny súd tiež uvádza, že ak z priebehu zisťovania vyplynie potreba ďalšieho podrobnejšieho posudzovania navrhovanej činnosti, ako v danom prípade, tak proces pokračuje ako v povinnom hodnotení, pričom samotná skutočnosť, že bolo rozhodnuté o tom, že sa navrhovaná činnosť MVE Smrečianka bude posudzovať podľa zákona EIA v konečnom dôsledku neznamená, že by žalobca nemohol vôbec podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti MVE Smrečianka. Uvedené znamená len toľko, že návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti MVE Smrečianka bude musieť byť žalobcom podaný vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v právoplatnom záverečnom stanovisku, ktorý sa stane výstupom z posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti ( zákona EIA).

36. Vo vzťahu k namietanému dôvodu podľa , teda že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, správny súd uvádza, že preskúmaním tohto žalobného bodu zistil, že žalobca v žalobe nijako nekonkretizuje, v čom by malo dôjsť k jeho naplneniu, a preto je tento žalobný bod nedôvodný.

37. K námietke procesných vád v konaní správny súd uvádza, že hoci žalobca v petite žaloby nenavrhuje zrušenie napadnutých rozhodnutí aj z dôvodu podľa tak z jej obsahu vyplynulo, že žalobca namieta správnosť procesného postupu žalovaného, ktorý mal byť podľa žalobcu v rozpore s ust. a s ust. Správneho poriadku. K námietke, že žalovaný zrejme nepreskúmal odvolanie žalobcu v celom rozsahu ( Správneho poriadku) správny súd uvádza, že ju považuje za všeobecnú, neumožňujúcu súdny prieskum, keďže žalobca neuviedol konkrétne aké odvolacie dôvody neboli žalovaným preskúmané. Zároveň sa predmetná žalobná námietka nesie len v rovine pravdepodobnosti či domnienky, keďže žalobca sa vyjadruje v tom smere, že žalovaný „zrejme“ nepreskúmal odvolanie v celom rozsahu, pričom správny súd uvádza vo vzťahu k rozsahu preskúmania odvolania, že hoci odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, neznamená to nové prejednanie veci, ale iba preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej žalobca v správnej žalobe namieta procesné pochybenie žalovaného spočívajúce v tom, že žalovaný neuplatnil postup podľa Správneho poriadku, keď podľa doktrinálneho výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že správny orgán je povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady najneskôr v čase, keď je presvedčený, že má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo veci samej. Správny súd na margo tejto žalobnej námietky uvádza, že žalobca nekonkretizoval podklady napadnutého rozhodnutia žalovaného, vo vzťahu ku ktorým mu nebolo umožnené, aby sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného k nim vyjadril, prípadne navrhol ich doplnenie. Napriek podpornému poukazovaniu žalobcom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý mal byť reflektovaný aj Krajským súdom v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. , podstatnou skutočnosťou je, že žalobca v žalobe nijako neozrejmil podklady rozhodnutia žalovaného, o ktorých sa mal žalobca dozvedieť, nie vlastnou vinou, len priamo z napadnutého rozhodnutia žalovaného. Takto formulovaná žalobná námietka potom nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného nezakladá. Pre úplnosť správny súd však dodáva, že pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. 03. 2010, tak v tomto sa konštatuje procesné pochybenie s vplyvom na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu preto, že bola nesprávne správnym orgánom posúdená žiadosť účastníka správneho konania o nazretie do spisu ako žiadosť o poskytnutie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ktorej nebolo vyhovené. O predmetnú skutkovú situáciu sa však zjavne v prejednávanom prípade nejedná, a preto správny súd považuje poukaz na samotný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. či na to, že naň reflektoval neskoršie i súd nižšieho stupňa, za nepriliehavý. Vzhľadom na uvedené správny súd nevzhliadol ani dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa . Rovnako v tomto smere podľa správneho súdu neobstojí argumentácia poukazovaním na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. 11. 2010, nakoľko v danom prípade sa jednalo o žalobu vo veciach správneho trestania, keď aplikácia ust. Správneho poriadku bola vnímaná predovšetkým v kontexte práva obvineného z priestupku

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky a súčasne v kontexte zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991. V prípade žalobcom uvádzanej judikatúry sa potom nejedná o skutkovo a právne obdobné prípady. Správny súd uvádza, že nepostačuje na judikatúru poukázať, stotožniť sa s ňou, konštatovať jej relevanciu na prejednávanú vec, ale na účinné použitie spomenutých rozsudkov bolo potrebné, aby žalobca v prvom rade ozrejmil ich právny a skutkový základ, ich súvislosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím, ktoré v zásade nikdy nie sú úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto smere vedená argumentácia vo väzbe na použiteľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. na prejednávaný prípad však v žalobe absentuje.

38. Žalobca tiež ako žalobný dôvod uviedol, že postup žalovaného bol nesprávny v tom, že sa stotožnil s konštatovaním správneho orgánu prvého stupňa, že napriek tomu, že Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Liptovský Mikuláš svoje obavy ohľadom nepriaznivého ovplyvnenia ichtyofauny v Smrečianke nepodložil konkrétnymi zisteniami, rozhodol o ďalšom posudzovaní navrhovanej činnosti MVE Smrečianka podľa zákona EIA. Žalobca teda namieta, že žalovaný ako druhostupňový orgán nepristúpil k náprave chyby správneho orgánu prvého stupňa, ktorý uzavrel, že navrhovaná činnosť MVE Smrečianka sa bude posudzovať podľa zákona EIA vzhľadom na stanovisko Slovenského rybárskeho zväzu, Mestská organizácia Liptovský Mikuláš. Správny súd vyhodnotil predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú. Správny orgán prvého stupňa pristúpil k záveru o potrebe posudzovania navrhovanej činnosti MVE Smrečianka podľa zákona EIA nielen a výlučne na podklade stanoviska Slovenského rybárskeho zväzu, Mestská organizácia Liptovský Mikuláš. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vymenoval okruh niekoľkých subjektov medzi inými aj Slovenského rybárskeho zväzu, Mestská organizácia Liptovský Mikuláš, z ktorých stanovísk malo vyplynúť hneď niekoľko ďalších okruhov (než len okruh negatívneho vplyvu na ichtyofaunu), týkajúcich sa vplyvu navrhovanej činnosti MVE Smrečianka na životné prostredie (správny súd ich uvádza v bode 45. tohto rozsudku), keď správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že obavy okrem iného i ohľadom nepriaznivého ovplyvnenia ichtyofauny v Smrečianke vyplynuli aj zo stanoviska ŠOP SR S-TANAP, ktorú správny orgán prvého stupňa rovnako uviedol medzi subjektmi, z ktorej stanoviska vyplynula potreba podrobnejšieho preskúmania navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. V zmysle III. kritéria pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA sa význam očakávaných vplyvov posudzuje okrem iného aj s prihliadnutím na rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie). Zo samotného zámeru navrhovanej činnosti MVE Smrečianka predloženom žalobcom vyplynulo, že súčasný stav je taký, že voda permanentne priteká z odberného objektu do vodojemu a keď je vodojem plný a nie je požiadavka na odber vody, tak voda prepadá do odtoku zaústeného pod vodojemom do vodného toku Smrečianka od miesta odberu po vyústenie odtoku z prepadu vodojemu je to vzdialenosť cca 650 m (str. 10 zámeru). V prípade realizácie navrhovanej činnosti však voda z existujúceho vodojemu bude prúdiť do strojovne MVE Smrečianka. Pustením odoberanej vody do potrubia pod vodojemom dôjde k trvalému predĺženiu derivácie (umelého vedenia vody z toku) o 2,7 km, čo predstavuje značnú časť úseku samotného toku Smrečianky, na ktorom by tento tok mohol stratiť svoj charakter. Očakávaný negatívny dopad realizácie MVE Smrečianka na ichtyofaunu ako jeden z dôvodov, pre ktoré správny orgán prvého stupňa pristúpil k výroku o posudzovaní MVE Smrečianka podľa zákona EIA nie je možné vnímať izolovane, ale práve naopak je potrebné ho vnímať nielen v nadväznosti na stanovisko Slovenského rybárskeho zväzu, Mestská organizácia Liptovský Mikuláš, ale i v nadväznosti na ostatné stanoviská (napr. stanovisko ŠOP SR S-STANAP) a predovšetkým v nadväznosti na dĺžku úseku vodného toku Smrečianky v prepojení s jeho celkovou dĺžkou, t.j. na veľkosť dotknutej geografickej oblasti, ktorá má byť oproti súčasnému stavu ovplyvnená vedením (deriváciou) odberu vody do MVE Smrečianka. S poukazom na vyššie uvedené potom správny súd konštatuje, že ani namietané „nepodloženie obáv Slovenského rybárskeho zväzu, Mestská organizácia Liptovský Mikuláš ohľadom negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti na ichtyofaunu konkrétnymi zisteniami“ nespôsobuje samo o sebe nesprávnosť záveru správneho orgánu prvého stupňa o potrebe posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona EIA a nie je dôvodom, pre ktorý by mal na uvedenú skutočnosť žalovaný ako odvolací orgán povinnosť reagovať postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku spočívajúcim v zrušení prvostupňového rozhodnutia.

39. Napokon prevažná väčšina námietok v žalobe smerovala k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca v žalobe tvrdil, že správne orgány uviedli len všeobecné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutia zakladajú a nevysvetlili prečo sa stotožnili práve s argumentmi dotknutých orgánov a verejnosti, ktoré mali bezbreho bez podrobenia kritickému skúmaniu prevziať a argumenty žalobcu odignorovali. Uvedené tvrdenia žalobcu sú však len všeobecné konštatovania. K tejto všeobecnej námietke možno potom rovnako všeobecne dodať, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Možno poukázať na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 11. 2010, v ktorom sa venoval otázke nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom dospel k záveru, že „za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorý je vnútorne rozporný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť“... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa takýmito vadami netrpia, obsahujú zákonom stanovené náležitosti. V ich odôvodnení sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, keď ich úvahy vo vzťahu k hodnoteniu stanovísk doručených k zámeru od zainteresovaných subjektov a verejnosti boli ovplyvnené samotným účelom zákona EIA (§ 2 zákona EIA), v súlade s ktorým musia byť podľa súdu interpretované a vykladané jednotlivé ustanovenia tohto zákona, vrátane tých týkajúcich sa zisťovacieho konania. Rovnako sa v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov uvádza i použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodli. Nestotožnenie sa žalobcu s argumentáciou žalovaného či správneho orgánu prvého stupňa, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. Správny súd zastáva názor, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je súladné s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a § 29 ods. 13 zákona EIA.

40. Námietku, že správne orgány pri rozhodovaní nevyhodnotili žiadne z kritérií pre zisťovacie konanie považuje správny súd za nedôvodnú. Zisťovacie konanie má samostatne určené vecné kritériá v prílohe č. 10 zákona EIA, ktoré sú sústredené do troch základných oblastí, a to I. povaha a rozsah navrhovanej činnosti, II. miesto vykonávania navrhovanej činnosti a III. význam očakávaných vplyvov. Tieto kritériá sa podľa ust. § 29 ods. 3 zákona EIA použijú pre zisťovacie konanie primerane. Správny súd uvádza, že žalobca si vo svojich vyjadreniach v rámci správnej žaloby sám odporuje, keď síce na jednej strane namieta absenciu vyhodnotenia kritérií pre zisťovacie konanie správnymi orgánmi (str. 9 správnej žaloby), avšak na strane druhej ju pripúšťa, keďže uviedol i to, že správne orgány nevzali do úvahy kritériá pre zisťovacie konanie v dostatočnom rozsahu (str. 8 správnej žaloby). Ak žalobca tvrdí, že predmetné kritériá pre zisťovacie konanie neboli vzaté do úvahy v dostatočnom rozsahu logicky potom tieto kritériá museli byť vyhodnocované, nakoľko nie je možné ich vyhodnocovať bez toho, aby neboli vzaté do úvahy. Podľa mienky žalobcu však ich vzatie do úvahy bolo nedostatočné. Žalobca okrem vnútornej nekonzistentnosti predmetnej žalobnej námietky opätovne neuviedol, ktoré konkrétne kritériá pre zisťovacie konanie v rámci niektorej z troch základných oblastí, do ktorých sú sústredené, neboli zo strany správnych orgánov vyhodnotené vôbec, resp. neboli vzaté do úvahy správnymi orgánmi v dostatočnom rozsahu, t.j. ktoré konkrétne kritérium podľa žalobcu malo byť vyhodnotené, avšak nebolo, resp. prečo rozsah, v akom správne orgány to, ktoré kritérium pre zisťovacie konanie zobrali do úvahy je nedostatočný.

41. Neobstojí ani žalobná námietka tvrdeného nedostatočného vyhodnotenia stanovísk predložených v rámci zisťovacieho konania zo strany správnych orgánov. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva vyhodnotenie stanovísk dotknutých orgánov, dotknutej obce Mesta Liptovský Mikuláš, povoľujúcich orgánov, rezortného orgánu a dotknutej verejnosti, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný. Samotná skutočnosť, že žalobca s takýmto vyhodnotením nesúhlasí, resp. ho

považuje za nedostatočné, bez bližšieho konkretizovania toho, čo spôsobuje nedostatky správnymi orgánmi uvádzaného vyhodnotenia, resp. v čom sa správne orgány mýlili pri hodnotení jednotlivých stanovísk, nespôsobuje sama o sebe nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je možné zistiť, že správny orgán prvého stupňa vyhodnocoval jednotlivé stanoviská aj v prospech záveru o neexistencii danosti potreby ďalšieho posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. Ako irelevantné správny orgán prvého stupňa v tomto kontexte potom vyhodnotil napr. viaceré pripomienky ďalšieho účastníka konania 1/ s výnimkou požiadavky posúdenia navrhovanej činnosti na hydrologické pomery v krajine. Rovnako ako irelevantnú vyhodnotil správny orgán prvého stupňa aj pripomienku ďalšieho účastníka konania 3/, 5/, 6/ ohľadom hlučnosti spojenej s prevádzkou MVE Smrečianka, keď skonštatoval, že dosah hluku na obyvateľov lokality sídliska je málo pravdepodobný. Za neopodstatnenú považoval aj pripomienku ďalších účastníkov konania 4/ a 7/ v ich stanoviskách, keď vzhľadom na to, že sa jedná o derivačný typ MVE Smrečianka nejde o bariéru na vodnom toku, ako to tvrdili. Tiež pripomienka ďalšieho účastníka konania 4/ o posudzovaní vplyvu navrhovanej činnosti na vážsku biotu bola správnym orgánom prvého stupňa vyhodnotená ako nedôvodná. Rovnako správny orgán prvého stupňa neakceptoval ako relevantnú námietku, ktorá sa týkala vplyvu na „prechádzkovú a rekreačno-oddychovú zónu obyvateľov sídliska Podbreziny“. Z uvedeného je potom zrejmé, že správne orgány sa nestotožnili paušálne so všetkými argumentmi dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti bez toho, aby ostali bez povšimnutia žalobcom uvádzané dôvody pre neakceptovanie ich pripomienok. K argumentácii žalobcu, že je toho názoru, že viaceré stanoviská boli poznačené nedostatkom informácií o charaktere, rozsahu a umiestnení navrhovanej činnosti správny súd uvádza, že aj túto argumentáciu možno vnímať len ako vlastné hodnotenie kvality stanovísk zo strany žalobcu a nestotožnenie sa žalobcu s tým, čo bolo obsahom týchto stanovísk bez toho, aby bolo bližšie konkretizované čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov. Takto formulovaná žalobná námietka je potom opätovne len všeobecná, nekonkrétna a neurčitá bez prepojenia na dôvod zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov podľa . Správny súd zdôrazňuje, že žalobca musí v zmysle v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Všeobecné žalobné námietky potom neumožňujú súdny prieskum.

42. Námietku žalobcu, že správne orgány nezobrali do úvahy, že MVE Smrečianka je derivačná malá vodná elektráreň s výkonnom 30 kW a umiestnením na existujúcom a funkčnom vodovodnom potrubí, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa vyhodnotil skutočnosť, že MVE Smrečianka je derivačný typ vodnej elektrárne v prospech žalobcu, keďže ako už bolo uvedené nepriznal opodstatnenosť tým pripomienkam v stanoviskách ďalšieho účastníka konania 4/ a 7/, ktoré namietali, že MVE Smrečianka bude predstavovať bariéru na vodnom toku (str. 33, 34 prvostupňového rozhodnutia). Správny súd však považuje za významnú tú skutočnosť, že dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa a žalovaný dospeli k rozhodnutiu o posudzovaní navrhovanej činnosti podľa zákona EIA nespočívali v tom, že MVE Smrečianka je derivačnou malou vodnou elektrárňou a ani v tom, že jej výkon je 30 kW, resp. v tom, aké bude mať predmetná elektráreň rozmery alebo koľko elektrickej energie bude produkovať. Nebolo ani sporné, že vo väzbe na umiestnenie MVE Smrečianka sa počíta zo strany žalobcu s využitím už existujúceho vodovodu úžitkovej vody pôvodne používaného na továrenský odber pre textilnú fabriku - bývalé závody 1. mája, n.p. Liptovský Mikuláš. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku absencie vysporiadania sa žalovaného s tým, že spotreba vody turbínou navrhovanej činnosti bude nižšia ako bola spotreba vody na technologické účely bavlnárskych závodov. Spotreba vody rovnako nebola tou skutočnosťou, ktorá by viedla správne orgány k záveru o potrebe posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. Skutočnosti, ktoré viedli správne orgány k záveru o potrebe posudzovania MVE Smrečianka podľa zákona EIA správny súd uvádza v bode 45. tohto rozsudku. Aj námietka nedostatočného oboznámenia sa správnych orgánov s pripomienkami občianskeho združenia TATRY, absencia argumentov o vplyve MVE Smrečianka na rieku Váh či námietka nesúhlasu so zhoršením podmienok pre existujúcu záhradkársku osadu je nedôvodná. Uvedené námietky sa nestali skutočnosťami, ktoré by viedli správne orgány k záveru o potrebe posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona EIA, keď správny orgán prvého stupňa požiadavku na posúdenie vplyvu na vážsku biotu nepovažoval ani za odôvodnenú (str. 33 prvostupňového rozhodnutia). V tejto spojitosti správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva ako jeden z dôvodov potreby posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona EIA to, že úsek vodného toku Smrečianka, ktorý bude ovplyvnený vybudovaním

MVE Smrečianka sa v dôsledku pustenia odoberanej vody z už existujúcich vodojemov do potrubia privádzajúceho vodu do navrhovanej novo vybudovanej MVE Smrečianka trvalo predĺži o 2,7 km oproti súčasnému stavu derivácie vodného toku v dôsledku čoho vodný tok Smrečianka môže stratiť svoj charakter na značnom úseku svojho toku v kontexte celkovej dĺžky tohto vodného útvaru. Zároveň správny orgán prvého stupňa zistil, opísal a vyhodnotil i ďalšie vplyvy navrhovanej činnosti MVE Smrečianka na životné prostredie, ktoré odôvodňujú potrebu podrobenia navrhovanej činnosti MVE Smrečianka procesu ďalšieho podrobnejšieho posudzovania (bod 45. rozsudku), pričom z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov nie je možné vyvodiť záver, že by správne orgány v rámci zisťovacieho konania nebrali na zreteľ aj údaje ohľadom spôsobu riešenia koncepcie MVE Smrečianka či údaje o jej technických parametroch.

43. Žalobca ďalej namietal, že správne orgány vôbec nevzali do úvahy, že v prípade MVE Smrečianka sa jedná o povrchový odber vody do vodojemu. Správny súd na margo tejto žalobnej námietky uvádza, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí predmetnou skutočnosťou zaoberal, keď na str. 26 napadnutého rozhodnutia odkázal na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia vôd, odbor štátnej vodnej správy a rybárstva č. 3969/2022 - 4.1 zo dňa 08. 03. 2022, z ktorého vyplynulo, že voda odoberaná z dna koryta vodného toku, resp. spopod dna, označená žalobcom ako zvodnenec, je podľa povrchovou vodou, ktorá prináleží vodnému útvaru vodného toku a jej odberom dochádza vždy k zhoršeniu ekologického stavu vodného toku dôsledkom hydromorfologických zmien. Správny súd uvádza, že nestotožnenie sa žalobcu s argumentáciou žalovaného vo väzbe na jeho argument ohľadom podpovrchového spôsobu odberu vody, resp. s jeho posúdením, si nemožno zamieňať s úplnou absenciou úvahy správnych orgánov vo vzťahu k tejto skutočnosti. Vzhľadom na uvedené i predmetnú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

44. Rovnako, len ako všeobecné konštatovanie vyznieva aj žalobná námietka ohľadom absencie základných kvalitatívnych požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca nekonkretizoval, ktorými konkrétnymi argumentmi a námietkami žalobcu sa správne orgány nezaoberali. Žalobca v žalobe len vo všeobecnosti, bez bližšej konkretizácie uvádzal, že relevantné skutočnosti boli riadne preukázané dôkazmi. Neuviedol však o aké dôkazy sa jednalo. Za všeobecný nesúhlas, z ktorého nemožno vyvodiť záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, je potrebné podľa správneho súdu považovať aj žalobnú námietku žalobcu ohľadom nesprávneho vyhodnotenia predložených podkladov, keď žalobca nekonkretizuje v čom konkrétne malo spočívať nesprávne vyhodnotenie predložených podkladov a nekonkretizuje ani samotné v žalobe spomínané predložené podklady. Primeraná skutková a právna argumentácia viažuca sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu v žalobe absentuje. Pokiaľ žalobca žiadal, aby sa správny súd zaoberal všetkými námietkami žalobcu ako so žalobnými dôvodmi v rámci správnej žaloby, je nutné zdôrazniť i na tomto mieste, že správny súd nie je ďalšou inštanciou v rámci sústavy orgánov verejnej správy a súdny prieskum v prípade všeobecnej správnej žaloby nie je absolútny, nakoľko je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu je daný žalobnými bodmi o tvrdenej nezákonnosti, keďže správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle (nejedná sa o konanie uvedené v ).

45. Žalobca tiež tvrdil, že sa správne orgány nedostatočným spôsobom vysporiadali s tým, že realizáciou navrhovanej činnosti žiadna strata charakteru toku nehrozí, keďže korytotvorné procesy sa dejú až pri korytotvornom prietoku a ten býva obvykle vyšší ako QN1 ročný a v prípade toku Smrečianka je QN1 = 9m3.s_1, a teda v takom prípade je odber QT = 67 l.s_1 nepodstatný. Pokiaľ by správny súd aj čisto hypoteticky pripustil dôvodnosť žalobnej námietky, ohľadom tvrdeného nedostatočného vysporiadania sa s vyššie uvedenou argumentáciou, teda že správne orgány boli povinné vysporiadať sa s pripomienkami žalobcu k nepodstatnej výške rozsahu odberu vody pre MVE Smrečianka vo väzbe na konkrétnu výšku korytvotvorného prietoku v Smrečianke, pri ktorej nedochádza ešte ku korytotvorným procesom, bolo povinnosťou žalobcu v žalobe tvrdiť v zmysle , že došlo k podstatnej vade v konaní orgánov verejnej správy, v dôsledku čoho boli vydané nezákonné rozhodnutia. V tomto kontexte však predmetná žalobná námietka nie je v správnej žalobe formulovaná. Žalobná námietka je formulovaná tak, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, keďže sa správne orgány dostatočným spôsobom nevysporiadali s vyššie popísanou argumentáciou žalobcu. Správny súd na tomto mieste však uvádza,

že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol niekoľko dôvodov, pre ktoré rozhodol o posudzovaní navrhovanej činnosti uvedenej v predloženom zámere podľa zákona EIA. Medzi takéto dôvody správny orgán prvého stupňa radil: i) možnosť straty charakteru toku Smrečianky na značnom úseku toku vzhľadom na trvalé predĺženie derivácie o 2,7 km zrealizovaním MVE Smrečianka s pustením odoberanej vody do potrubia pod vodojemom, ii) zvýšenie negatívneho kumulatívneho vplyvu na vodný ekosystém Smrečianky z dôvodu už existujúcich odberov vody na zasnežovanie, iii) zmeny vo fyzikálnych vlastnostiach vodného toku, kvantitatívnom a kvalitatívnom zložení brehovej vegetácie, zmeny biologických funkcií toku, zmenšenie biotopu pre vodné organizmy na pomerne dlhom úseku Smrečianky, iv) negatívny dopad na ichtyofaunu v čase nižších prietokov, v) ohrozenie celkového ekosystému vodného toku, vplyv na vodné živočíchy, vrátane makrozoobentosu, ichtyofaunu, brehovej vegetácie, vplyv na migráciu vodných živočíchov, keď tento dôvod má umocňovať absencia profilu MVE Smrečianka v schválenej aktualizácií koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenska, vi) potreba zhodnotenia technického stavu pôvodných stavebných objektov (vodojem a prívodné potrubie) realizovaných po roku 1956. Predmetná námietka žalobcu o nedostatočnom vysporiadaní sa s významom konkrétneho rozsahu odberu vody pre navrhovanú činnosť MVE Smrečianka, ktorý má byť nepodstatný vzhľadom na nedosiahnutie takého korytotvorného prietoku na Smrečianke, ktorý by vyvolal korytotvorné procesy, sama o sebe nemá vplyv na správnosť záveru, ku ktorému správne orgány dospeli, a to síce, že MVE Smrečianka sa má posudzovať podľa zákona EIA. Pokiaľ by aj správne orgány dali v rámci vyhodnocovania tejto argumentácie za pravdu žalobcovi tak i vtedy by bol záver správnych orgánov o zistení potreby posudzovania „MVE Smrečianka“ podľa zákona EIA dôvodný, keďže bolo zistených viacero okruhov týkajúcich sa vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré je potrebné podrobnejšie skúmať, a to napr. možná strata charakteru toku Smrečianky na značnom úseku v dôsledku trvalého predĺženia derivácie toku alebo zmenšenie biotopu pre vodné organizmy alebo zmeny v kvantitatívnom a následne kvalitatívnom zložení brehovej vegetácie či ohrozenie celkového ekosystému vodného toku. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú.

46. K námietke žalobcu, že správne orgány nemali ničím preukázané, že by trvalým odberom vody do derivačného potrubia malo dôjsť v tomto úseku toku k poklesu hladiny podzemnej vody, správny súd uvádza, že ju považuje za nedôvodnú. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol stanoviská, na ktoré prihliadal, keď medzi ne vo väzbe na pokles hladiny vody v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti MVE Smrečianka patrilo napr. aj i) stanovisko ŠOP SR S-TANAP, v ktorom sa okrem iného spomína i zmena hladinového režimu vody v koryte i priľahlej nive, keď ŠOP SR S-TANAP poukázala tiež na značné kolísanie hladiny vody v Smrečianke v letných aj v zimných mesiacoch a k jej vymŕzaniu z dôvodu nízkeho stavu vody v niektorých úsekoch v zime, ii) stanovisko Občianskeho združenia TATRY, ktoré vo vzťahu k svojmu nesúhlasu s navrhovanou činnosťou MVE Smrečianka poukazovalo na významné znižovanie prietokov počas jednotlivých mesiacov, pričom letný stav hladiny vody vo vodnom recipiente považovalo za alarmujúci, iii) stanovisko ďalšieho účastníka konania 5/, ktorý uvádzal, že MVE Smrečianka by postupne spôsobila ešte väčší pokles hladiny rieky, ktorý možno sledovať počas viacerých mesiacov v roku. Rovnako neobstojí podľa správneho súdu ani námietka, že nie je zrejmé, z čoho konkrétne správne orgány vychádzali, keď ustálili, že navrhovanou činnosťou by malo dôjsť k zmene súčasného stavu a k ovplyvneniu živočíchov. V tomto smere správny súd poukazuje na to, že napr. na str. 13 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa vo vzťahu k stanovisku ŠOP SR S-TANAP uvádza okrem iného aj to, že sa „...v derivovanom úseku vodného toku vytvorí pre život vodných organizmov viacero nevyhovujúcich plôch“. Na str. 33 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa vo vzťahu k stanovisku ďalšieho účastníka konania 4/ uvádza okrem iného i to, že v zámere je len veľmi všeobecne popísaný vplyv na živočíchy. Obidva tieto subjekty boli uvedené medzi tými, zo stanovísk ktorých správny orgán prvého stupňa vychádzal pri konštatovaní existencie niekoľkých okruhov, týkajúcich sa vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie.

47. Žalobca ďalej argumentoval v žalobe tým, že žalovaný nesprávne konštatoval, že v dôsledku navrhovanej činnosti sa mení odberný objekt a trasa prívodného potrubia. Správny súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (str. 16), s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, vyplynulo len to, že správny orgán prvého stupňa považoval požiadavku dotknutého orgánu (Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy) na zhodnotenie a zdokladovanie technického stavu pôvodných objektov a požiadavku na zameranie trasy prívodného potrubia za odôvodnenú. V takto formulovanom vyjadrení žalobcu nie je možné ani vzhliadnuť žalobnú námietku, ktorá by jasne ozrejmovala z akého

dôvodu by mali byť napadnuté rozhodnutia správnych orgánov nezákonné, keď na str. 16 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia sa uvádza k požiadavke predmetného dotknutého orgánu aj stanovisko žalobcu, ktorý uviedol, že: „Ak sa preukáže, že budú funkčné, tak sa MVE vybuduje, ak nie tak sa nevybuduje.“ Aj s poukazom na toto žalobcove stanovisko je zrejmé, že samotný žalobca pripúšťa možnosť nefunkčnosti pôvodných objektov (vodojem a prívodné potrubie), a preto správny súd nevzhliadol ako logický žiaden iný záver, než ten, aký urobili správne orgány a to síce, že požiadavka dotknutého orgánu na zhodnotenie technického stavu pôvodných objektov je dôvodná.

48. V ďalšom žalobca polemizuje s konštatovaním možných negatívnych vplyvov na biotopy európskeho významu Br4 Horské vodné toky a ich drevinovej vegetácie s vŕbou sivou, ktorý vyplynul zo stanoviska ŠOP SR S-TANAP, keď tvrdí, že výskyt existujúcich biotopov len potvrdzuje, že odberný objekt nemal a nemá žiadny negatívny vplyv na biotopy v jeho dosahu. Správny súd uvádza, že v rámci zisťovacieho konania ako samostatného kroku procesu EIA sa nezisťoval možný vplyv už existujúceho odberného objektu na biotopy, ale zisťovacie konanie bolo vedené vo väzbe na v žalobcom predloženom zámere zadefinovanú navrhovanú činnosť, ktorej účelom bolo využitie hydroenergetického potenciálu toku Smrečianka prostredníctvom výstavby malej vodnej elektrárne, a preto akákoľvek argumentácia žalobcu, ktorá nie je prepojená na konkrétnu navrhovanú činnosť MVE Smrečianka, ktorá vymedzila predmet zisťovacieho konania, je nepriliehavá.

49. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal, že turbína MVE Smrečianka s inštalovaným výkonom 30 kW bude umiestnená v podzemí, a teda dosah hluku mimo lokalitu navrhovanej činnosti sa nepredpokladá, tak s uvedenou skutočnosťou správny orgán prvého stupňa tiež rátal a vyhodnotil ju v prospech žalobcu, keď napr. na str. 31 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že dosah hluku na obyvateľov lokality je málo pravdepodobný.

50. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca tiež nedôvodne (bez praktického významu) namieta, že žalobcove tvrdenia v porovnaní s nepodloženými tvrdeniami v stanovisku ŠOP SR S-TANAP a v stanoviskách ostatných účastníkov zisťovacieho konania vychádzajú z praktických skúseností 64 ročnej prevádzky vodného diela. Praktické skúsenosti s prevádzkou existujúceho vodovodu úžitkovej vody pre pôvodný továrensky odber vody nie sú nijako relevantné, keďže cieľom zisťovacieho konania bolo zistiť, či určitá navrhovaná činnosť, t.j v danom prípade činnosť derivačnej malej vodnej elektrárne, má alebo nemá byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Navrhovanou činnosťou, ktorá sa stala predmetom zisťovacieho konania nebola prevádzka už existujúceho vodného diela, t.j. vodovodu úžitkovej vody pôvodne pre továrenský odber, a preto argumentáciu žalobcu niekoľkoročnými skúsenosťami s prevádzkou už existujúceho vodného diela, bez prepojenia na tú konkrétnu plánovanú, navrhovanú činnosť, ktorá reálne bola predmetom zisťovacieho konania, nie je možné akceptovať. Za zaujímavé žalobca v žalobe považoval to, že zásahy v oblasti toku Smrečianka a v Žiarskej doline ŠOP SR S-TANAP v iných prípadoch plne akceptovala. Správny súd uvádza, že žalobca nijako v žalobe nešpecifikoval o aké zásahy by sa malo jednať a či zásahy, ktoré mal žalobca na mysli sú vzhľadom na skutkové okolnosti zhodné alebo obdobné s prejednávanou vecou, a preto ani uvedenému tvrdeniu žalobcu nie je možné priznať žiadnu relevanciu vo vzťahu k spôsobilosti spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.

51. Subjektívne konštatovanie žalobcu, že je zvláštne, že v prípade MVE Smrečianka bolo doteraz vykonaných viac zisťovaní a vypracovaných viac posudkov, vyjadrení a stanovísk odborných subjektov ako napríklad v prípade výstavby vodného diela B. C. nemá vo vzťahu k možnosti súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí správnych orgánov žiadnu relevanciu. Žalobca neozrejmil, ako by táto ním tvrdená skutočnosť mala ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného či rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Ako všeobecné konštatovania vyznievajú žalobcove tvrdenia o bezemisnej výrobe elektrickej energie prostredníctvom MVE Smrečianka v rozsahu 132 000 kWh ročne, keď žalobca neozrejmil, ako by tieto ním tvrdené skutočnosti mali ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Tiež vyjadrenie žalobcu, že navrhovanej činnosti MVE Smrečianka sa pripisujú väčšie negatívne vplyvy ako výstavbe ktoréhokoľvek iného zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov je len jeho vlastné subjektívne presvedčenie.

52. Ako výlučne vlastné hodnotenie žalobcom predloženého zámeru správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, ktorou brojí proti záverom správnych orgánov s poukazom na to, že žalobcov zámer realizovať

navrhovanú činnosť je vo vzťahu k ochrane a využívaniu vôd v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rovnako tak vyjadrenie žalobcu, že predpokladané vplyvy nie sú podľa jeho názoru takého charakteru, ktoré by bolo potrebné posudzovať, zostalo len v rovine tvrdenia. K námietke žalobcu, že správne orgány vzali do úvahy stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva napriek tomu, že konštatovanie tohto subjektu bolo len predpokladané a vzniklo s použitím podkladov vzniknutých v minulých obdobiach, správny súd uvádza, že predmetná námietka je nedôvodná, keďže stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva nie je uvedené správnym orgánom prvého stupňa medzi tými, z ktorých vyplynulo niekoľko okruhov, týkajúcich sa vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie (medzi vymenovanými subjektmi boli: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy, Mesto Liptovský Mikuláš, ŠOP SR S-TANAP a z verejnosti: Združenie domových samospráv, Bratislava, Občianske združenie TATRY, C. D., E. C., MsO SRZ Liptovský Mikuláš, Občianske združenie LIPA, Rieka - Združenie na ochranu vodných tokov, F. F. G. a Slovenský rybársky zväz).

53. Argumentácia žalobcu, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vôbec nezobrali do úvahy to, že v súčasnosti je skôr trend zadržiavať vodu a spomaľovať odtoky vody, je irelevantná, keďže to nie sú trendy, na ktoré má príslušný orgán prihliadať v zisťovacom konaní (§ 29 ods. 3 zákona EIA). Žalobca ďalej tiež poukazoval na to, že správnou žalobou sa domáhal preskúmania rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3969/2022-4.1 zo dňa 08. 03. 2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU- ZA-OSZP2-2021/003873-033/Mac zo dňa 29. 10. 2021 o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o vydanie rozhodnutia podľa , či sa realizáciou navrhovanej stavby MVE Smrečianka splnia podmienky podľa bodov 1 až 4 bez toho, aby uvádzal či sa v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu v prejednávanom prípade. Správny súd pre úplnosť uvádza, že Správny súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. -104 zo dňa 31. 01.2024 zamietol správnu žalobu žalobcu.

54. Preskúmaním veci v rozsahu žalobných bodov správny súd dospel k záveru, že žalovaný (aj správny orgán prvého stupňa), vychádzajúc z vykonaného dokazovania v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdili, ak dospeli k záveru, že navrhovanú činnosť MVE Smrečianka je potrebné posudzovať podľa zákona EIA, pričom svoje rozhodnutia aj v tomto smere náležite odôvodnili. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

55. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle a contrario .

56. Ďalším účastníkom konania 1/ až 7/ voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im uložil správny súd, aplikujúc § 169 S.s.p.

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá nemá odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.