Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/76/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: SLOR, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 56, 821 05 Bratislava, IČO: 45 578 940, právne zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. SVP, š.p., Banská Štiavnica, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava – Mestská časť Ružinov, 2. SVP, š.p., Piešťany, so sídlom Nábrežie Ivana Krasku 834/3, 921 80 Piešťany, 3. Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, 031 42 Liptovský Mikuláš, 4. INŠTITÚT VODNEJ POLITIKY, o.z., so sídlom Repná 3562/1, 821 04 Bratislava, 5. A. B. C., bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., 6. A. G. H., C., bytom C. X, XXX XX I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3969/2022-4.1 zo dňa 08. marca 2022, takto

rozhodol:

Súd správnu žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania 1 – 6 voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie 1. Žalobca dňa 09.09.2019 podal žiadosť s prílohami o vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti podľa v znení účinnom do 08.04.2020 (ďalej len „“). V zmysle tejto žiadosti následne Okresný úrad Žilina (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vydal rozhodnutie č. OU-ZA?OSZP2-2020/004693-06/Mac dňa 15.01.2020, ktorým rozhodol podľa , že navrhovaná činnosť stavba „MVE Smrečianka“ (ďalej len „MVE Smrečianka“) je činnosťou podľa a je teda potrebné posúdenie podľa . 2. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne postupoval podľa a tiež podľa , pričom zverejnil na svojom webovom sídle a súčasne aj na webovom sídle ministerstva informáciu pre verejnosť o začatí správneho konania, projektovú dokumentáciu k navrhovanej činnosti a odborné stanovisko. Ďalej vyzval obec, ktorá bola dotknutá navrhovanou činnosťou, na zaslanie pripomienok k projektovej dokumentácii v navrhovanej činnosti „MVE Smrečianka“. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa zverejnil informáciu podľa o začatí správneho konania, ktorou informoval verejnosť o možnosti doručenia písomného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy k správe o hodnotení podľa body 1 až 4 . 3. Mesto Liptovský Mikuláš dňa 07.05.2020 doručilo orgánu verejnej správy prvého stupňa vyjadrenie, ktorým požiadalo o zaslanie správy o hodnotení Výskumného ústavu vodného hospodárstva, so sídlom Nábrežie armádneho generála Ľudvíka Svobodu 5, 812 49 Bratislava, pričom požadovali ich vyjadrenie k správe o hodnotení, ako odborno-vedeckého výskumného pracoviska vodného hospodárstva. Orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo zaslané stanovisko k pripravovanej stavbe „MVE Smrečianka“ od

INŠTITÚTU VODNEJ POLITIKY, so sídlom Repná 1, 821 04 Bratislava a zároveň od A. G. H., C., bytom C. X, XXX XX I. (ďalej „ďalší účastník konania 6/“) a A. B. C., bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F. (ďalej „ďalší účastník konania 5/“). Uvedeným podaním podali stanovisko k pripravovanej stavbe, pričom podali pripomienky a námietky k správe o hodnotení podanej žalobcom, kde namietali neposúdenie infraštruktúrnych projektov podľa čl. 47 smernice Európskeho parlamentu a rady 200/60/EF. Podľa ich názoru sa žiadateľ – žalobca splnením jednotlivých podmienok uvedených v tejto smernici pre udelenie výnimky z environmentálnych cieľov v správe o hodnotení vôbec nezaoberal. Dňa 26.05.2020 Výskumný ústav vodného hospodárstva so sídlom Nábrežie armádneho generála Ľudvíka Svobodu 5, 812 49 Bratislava 1 podal stanovisko, v ktorom uviedol, že ako Výskumný ústav vodného hospodárstva je poverený koordináciou implementácie RSV a spracovateľom plánu managementu povodí, ktoré sú kľúčovým nástrojom na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Poukázal, že dôvod na uplatnenie 3 výnimiek z dosiahnutia environmentálnych cieľov podľa čl. 4.7 RSV by malo byť len výnimočne a to aj za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky pre ich uplatnenie. O tom, či sú všetky požadované podmienky pre výnimku splnené, by mala rozhodnúť zainteresovaná verejnosť, čím sa zníži pravdepodobnosť, že napadne rozhodnutie uplatnením výnimiek v rámci konzultácie a pripomienkovania plánu managementu povodí. 4. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OSZP2-2020/02089- 011/Mac zo dňa 10.06.2020 prerušil konanie podľa o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „“). Konanie vo veci žiadosti spoločnosti SLOR, s. r. o., so sídlom Bajzova 1, 821 08 Bratislava o vydanie rozhodnutia podľa o určení, či sa realizácia navrhovanej činnosti „MVE Smrečianka“ splnia podmienky podľa 16 ods. 6 písm. b) bod 1 až 4 v platnom znení a to do doloženia dokladov najneskôr do 31.12.2020. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predložená žiadosť žalobcu neposkytovala dostatočný podklad na jej posúdenie. V rozhodnutí uviedol, aby žiadateľ do 31.12.2020 odstránil nedostatky svojej žiadosti tak, že doplní predložený dokument „Správa o hodnotení podmienok“ podľa až 4 , ktorú vypracoval C. A. C. J., C., autorizovaný stavebný inžinier SKSI, evidenčné číslo 1402 v marci 2022. V tomto rozhodnutí uviedol, ktoré podklady a doplnenia údajov je potrebné pre posúdenie vplyvu navrhovanej stavby/činnosti „MVE Smrečianka“ na záujmy chránené , t.j. na preukázanie splnených podmienok stanovených v bodoch 1 až 4 . Následne 23.07.2020 bolo orgánu verejnej správy prvého stupňa doručené podanie žalobcu, ktorým doplnil Správu o hodnotení „MVE Smrečianka“ na základe výzvy. Rozhodnutím č. OU-ZA-OSZP2-2020/020089-017/Mac zo dňa 27.10.2020 rozhodol orgán verejnej správy prvého stupňa podľa v spojení s , že subjekt SLOR, s. r. o. realizáciou navrhovanej činnosti „MVE Smrečianka“ splní podmienky podľa bodov 1 až 4 . Navrhovaná činnosť sa môže realizovať za predpokladu dodržania nasledovných podmienok: „Po odbere vody z toku Smrečianka z existujúceho odberného objektu bude zachovaný minimálny zostatkový prietok Q270 = 0,402m3 × s-2 a bude zabezpečené jeho meranie.“ 5. Voči tomuto rozhodnutiu podal INŠTITÚT VODNEJ POLITIKY so sídlom Repná 1, 821 04 Bratislava odvolanie, ktorým namietal výrok uvedeného rozhodnutia pre rozpor s . Podstatou odvolania ďalšieho účastníka bolo nepreukázanie splnenia podmienok pre udelenie výnimky z environmentálnych cieľov podľa až 4 na stavbu „MVE Smrečianka“. Odvolanie voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal aj A. B. C., bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F.. Obsahové znenie jeho odvolanie bolo totožné s odvolaním INŠTITÚTU VODNEJ POLITIKY. 6. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 5524/2021-4.1 zo dňa 18.03.2021 zrušil rozhodnutie č. OU-ZA?OSZP2-2020/020089-017/Mac zo dňa 27.10.2020, v ktorom Okresný úrad Žilina určil, že 4 žiadateľ SLOR, s. r. o., Bajzova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 45 578 940, realizáciou navrhovanej činnosti „MVE Smrečianka“ splní podmienky bodov 1 až 4 a navrhovaná činnosť sa môže realizovať a vec vrátil Okresnému úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja na nové prejednanie a rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí zhrnul celý priebeh konania pričom vyhodnotil konanie a postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, porovnal s príslušnými hmotno-právnymi a procesno-právnymi predpismi, najmä s ustanoveniami Správneho poriadku, a ostatnými súvisiacimi osobitnými predpismi. Žalovaný uviedol, že navrhovaná činnosť a jej realizácia vychádza z existencie primárnej vodnej stavby úžitkového vodovodu a jeho súčasného odberu povrchovej vody z vodného toku Smrečianka. Súčasný odber zabezpečuje potrebu vody súčasných odberateľov ako vyplýva zo spisu, ale nie je známe v akom konkrétnom množstve ide voda k spotrebiteľom. Neznáme množstvo v súčasnosti odoberanej vody je deklarované len údajmi z pôvodného povolenia z roku 1956. Ak by teda súčasný odber existoval

a na jeho zákonnosti by mala stáť navrhovaná činnosť, musel by žiadateľ ako vlastník vodnej stavby disponovať právoplatným povolením na odber povrchových vôd vydaným podľa . Keďže takéto nové povolenie nebolo predložené a možno vôbec nebolo vydané, potom pôvodné povolenie z roku 1956 stráca platnosť. Súčasný odber povrchových vôd z vodného toku Smrečianka bez platného povolenia je nezákonný, pričom zodpovednosť za nezákonnosť nesie vlastník vodnej stavby úžitkového vodovodu, a to podľa . Žalovaný po posúdení všetkých podkladov uviedol, že navrhovaná činnosť uvažuje s nižším a tiež nie trvalým odberom, akým je doteraz súčasný odber, resp. pôvodne povolený. Nižší odber určený hltnosťou turbíny zabezpečuje prevádzku cca 163 dní v roku. V obdobiach s nízkym prietokom bude turbína odstavená, čím by mal byť odber zamedzený a zachovaný minimálny zostatkový prietok. Podľa usporiadania funkcie jednotlivých stavebných súčastí pôvodnej vodnej stavby je zrejmé, že odstavením turbíny „MVE Smrečianka“ nedôjde k zamedzeniu súčasného ani nového nižšieho odberu. Súčasti pôvodnej vodnej stavby ako je odber vody, vodojem aj prívod vody do Liptovského Mikuláša zostanú nezmenené ako uvádza správa o hodnotení. Z odberného miesta na dne koryta vodného toku voda nepretržite prúdi do vodojemu a z neho odchádza prívodným potrubím (DN 400, dĺžka 3 520 m). Na tomto prívodnom potrubí bude osadená „MVE Smrečianka“ a jej umiestnenie za vodojemom žiadnym spôsobom neovplyvní naplňovanie vodojemu vodou z vodného toku. Vodojem sa plní nezávisle od potreby a okamžitej spotreby súčasných, ako aj minulých odberateľov. Prebytočná voda z vodojemu prepadá cez bezpečnostný prepad a deriváciou sa vracia späť do vodného toku. Pri odstavení turbíny „MVE Smrečianka“ by bolo teoreticky možné odstavenie súčasných odberateľov od zásobovania vody, avšak túto možnosť správa o hodnotení nerieši. Preto usúdil, že súčasní odberatelia a ich prevádzky nebudú v trvalom odbere vody počas celého roka obmedzení ani pri odstavení turbíny. V uvedenom kontexte považoval žalovaný umiestnenie meracieho profilu nad odberným miestom za nespoľahlivý spôsob určenia skutočných prietokov pod odberným miestom. Týmto spôsobom nemôže byť relevantne preukázaný minimálny zostatkový prietok pod odberným miestom, pretože zastavením turbíny nebude zamedzený súčasný odber. Z výroku napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa žalovaného nie je jednoznačné umiestnenie 5 meracieho profilu, pretože formulovanie vety o podmienke zachovania a merania minimálneho zostatkového prietoku Q250 nedostatočne vymedzuje miesto merania v súvislosti s hraničným prietokom Q270, ktorý nie je meraný. Žalovaný konštatoval, že navrhované riešenie nie je dostatočné a nezaručuje zachovanie minimálneho zostatkového prietoku vo vodnom toku pod odberným miestom. Vzhľadom na uvedené podmienka bodu 1 pre udelenie výnimky nie je splnená, pretože jeden z možných krokov pre obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav vodného toku nie je zabezpečený. Podmienky pre udelenie výnimky musia byť dodržané kumulatívne splnením všetkých bodov 1 až 4, pričom pri nesplnení akejkoľvek z nich výnimka z environmentálnych cieľov nemôže byť udelená. Žalovaný ďalej konštatoval, že v konaní nebol preukázaný nadradený verejný záujem a tým nebola splnená ani podmienka bodu 3 pre udelenie výnimky. Navrhovanú činnosť, ktorej konečným cieľom je výroba elektrickej energie za účelom jej predaja možno charakterizovať ako súkromný záujem, ktorý je navyše odmietaný zainteresovanou verejnosťou. Žalovaný ďalej konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa v konaní správne uplatnil zákonné postupy podľa ustanovení ako aj Správneho poriadku, upovedomil účastníkov konania o vykonaných správnych krokoch. Všetky písomnosti boli správne doručené, účastníci konania mali možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa orgán verejnej správy prvého stupňa zaoberal všetkými námietkami a pripomienkami, dôkladne sa s nimi vysporiadal, avšak pochybil v merite rozhodovania vo veci tým, že opomenul preukázanie zákonnosti súčasného odberu, najmä nesprávne posúdil predložené doklady s následkom mylného vyhodnotenia splnenia podmienok pre udelenie výnimky. Žalovaný konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa musí v novom rozhodnutí požadovať odstránenie nezrovnalostí vyplývajúcich z predloženého spisového materiálu, z ktorých podstatou je existencia súčasného odberu. Súčasný odber podľa správy o hodnotení je jedným z predpokladov navrhovanej činnosti, avšak paradoxne nie je zahrnutý medzi súčasné negatívne vplyvy vyhodnotené v odbornom stanovisku Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Medzi ďalšie nepresnosti podľa žalovaného patrí dĺžka derivácie, ktorá je vymedzená úsekom s uvedením rozdielnej dĺžky v správe o hodnotení na str. 6 a 16 (650 m a 2 890 m), ako tiež nejednoznačné smerovanie odvádzanej elektricky využitej vody z vývaru strojovne. Po preukázanej existencii súčasného odberu je potrebné vyriešiť otázku zákonnosti odberu podľa a po predložení právoplatného povolenia na odber povrchových vôd možno v novom konaní pokračovať. Žalovaný uviedol, že správne stanovenie a spoľahlivé zabezpečenie zachovania minimálneho zostatkového prietoku s prioritami nového konania. Minimálny zostatkový prietok je prietok vody vo vodnom toku, ktorý ešte umožňuje všeobecné užívanie povrchových vôd a zabezpečuje funkcie vodného toku a zachovanie vodných ekosystémov v ňom.

Nedostatočne ekologický prietok v úseku dotknutom deriváciou môže mať celý rad vplyvov na riečnu ekológiu, napr. na zmeny prirodzených teplotných podmienok, či narušenie pozdĺžnej kontinuity pre migrujúce ryby. Preto je potrebné pri stanovení hodnoty minimálneho zostatkového prietoku prihliadať na dostatočnú vodnatosť vodného toku, najmä v období migrácie rýb, a to podľa ich druhových daností so zohľadnením miestnych pomerov, napr. vetvenie vodného toku tak, aby po realizácii nápravných opatrení bol pre migráciu rýb priechodný a tým dosiahnutý dobrý ekologický stav vodného toku. Žiadateľ musí preukázať zachovanie minimálneho 6 zostatkového prietoku zrozumiteľným a nespochybniteľným spôsobom s ohľadom na množstvo odoberanej vody a spotrebovanej vody súčasnými odberateľmi, ako aj posúdiť možnosti úplného odstavenia súčasného odberu uzavretím odberného miesta počas nízkych prietokov. Objektívnosť údajov o prietoku vo vodnom toku v úseku derivácie môže byť zaručená len meraním pod miestom odberu. Iné umiestnenie meracieho profilu by bolo možné v prípade takého technického riešenia, ktorým by sa akýkoľvek odber z odberného miesta počas nízkych prietokov zamedzil, prípadne by boli preukázané iné skutočnosti, ktoré vylučujú súčasný odber. Nové rozhodnutie musí byť vydané v súlade s a navrhovaná činnosť môže byť povolená po splnení podmienok pre udelenie výnimky. 7. V reakcii na rozhodnutie žalovaného žalobca uviedol, že v Správe o hodnotení navrhovaná činnosť „MVE Smrečianka“ je na str. 5 a 6 popísaný odber vody a je tam uvedené: „ ...že odber vody je realizovaný ako podpovrchový zo zvodnenej vrstvy pod dnom koryta vodného toku. Nejedná sa teda o klasický odber vody (t.j. priamo z vodného toku)“. Žalobca uviedol, že s touto dôležitou skutočnosťou, že sa jedná o podpovrchový odber zo zvodnenej vrstvy pod dnom koryta vodného toku sa prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný nezaoberali napriek tomu, že je táto skutočnosť práve o hodnotení navrhovanej činnosti „MVE Smrečianka“ uvedená. Poukázal na , ktoré sa nevzťahuje na povolenie na odber podzemných vôd. Podľa jeho názoru pôvodné vodoprávne povolenie by malo platiť, pretože sa jedná o odber podzemnej vody. 8. Následne dňa 07.06.2021 orgán verejnej správy prvého stupňa vyzval žalobcu na doloženie nasledovných dokladov: 1. Preukázať existenciu súčasného odberu relevantným spôsobom a predložiť právoplatné povolenie na odber vôd z toku Smrečianka vydané podľa . 2. Preukázať zachovanie minimálneho zostatkového prietoku zrozumiteľným a nespochybniteľným spôsobom s ohľadom na množstvo odoberanej vody a spotrebovanej vody súčasnými odberateľmi, ako aj posúdiť možnosti úplného odstavenia súčasného odberu uzavretím odberného miesta počas nízkych prietokov. Objektívnosť údajov o prietoku vo vodnom toku v úseku derivácie môže byť zaručená len meraním pod miestom odberu. Iné umiestnenie meracieho profilu by bolo možné len v prípade takého technického riešenia, ktorým by sa akýkoľvek odber z odberného miesta počas nízkych prietokov zamedzil, prípadne by boli preukázané iné skutočnosti, ktoré vylučujú súčasný odber (umiestnenie meracieho profilu jednoznačne stanoviť a určiť spôsob merania zostatkového prietoku). 3. Preukázať nadradený verejný záujem (preukázať splnenie podmienky bodu 3 pre udelenie výnimky). 4. Upresniť dĺžku derivácie, ktorá je vymedzená úsekom uvedením rozdielnej dĺžky v správe o hodnotení na str. 6 a 16 (650 a 2 890 m), ako tiež smerovanie odvádzanej energeticky využitej vody z vývaru strojovne. Orgán verejnej správy prvého stupňa vyzval žalobcu na predloženie uvedených dokladov v termíne do 30.09.2021. Zároveň bol poučený, že ak v určenej lehote neodstráni nedostatky podania konanie bude podľa Správneho poriadku zastavené. 7 9. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 07.06.2021 prerušil podľa Správneho poriadku konanie vo veci žiadosti spoločnosti SLOR, s. r. o. (žalobcu) o vydanie rozhodnutia podľa o určení, či sa realizáciou navrhovanej činnosti/stavby „MVE Smrečianka“ splnia podmienky podľa body 1 až 4 o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov . Zároveň v tomto rozhodnutí bol žalobca upozornený, že ak v určenej lehote nebudú odstránené nedostatky podania konanie bude podľa Správneho poriadku zastavené. V uvedenom rozhodnutí orgán verejnej správy prvého stupňa podrobne uviedol všetky pripomienky žalovaného, ktorým predchádzalo preskúmanie odvolaním napadnutého rozhodnutia, pričom posúdil všetky doklady, ktoré boli podkladom pre rozhodovanie a určenie či sú splnené podmienky pre udelenie výnimky navrhovanej činnosti „MVE Smrečianka“. V tomto rozhodnutí o prerušení konania uviedol podrobne v citácii konkrétne body, ktoré boli žalovaným vytknuté, a pre ktoré zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. 10. Žalobca podaním zo dňa 13.07.2021 reagoval na predchádzajúce rozhodnutia a výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, pričom predložil „Vlastný materiál“, ktorým svoje tvrdenia podľa jeho názoru náležite a s plnou odbornosťou preukazujú. Opätovne poukázal na rozhodnutie č.j. vod/1609/55- Dr.Ba vydaným Odborom pre vodné hospodárstvo rady Krajského národného výboru v Žiline zo dňa 28.09.1956, ktoré preukazuje existenciu súčasného odberu úžitkovej vody. Ďalej opísal odberný objekt

– popis a fotodokumentácia, ktorou opísal súčasný odberný objekt, priložil fotodokumentáciu terénu a vodného toku Smrečianka v oblasti odberu a šachty súčasného vodojemu. Z uvedeného mal za to, že súčasný odber vody je realizovaný ako podpovrchový zo zvodnenej vrstvy pod dnom koryta vodného toku. Podľa žalobcu sa nejedná o klasický povrchový odber vody priamo z vodného toku. Ďalej opísal prietok vodného toku Smrečianka v jednotlivých obdobia v roku, pričom umiestnenie merného profilu vyznačil červenou značkou na priloženej fotografii. K preukázaniu nadradeného verejného záujmu doložil Zmluvy so subjektami o použití a odbere vody. K upresneniu dĺžky derivácie odkázal na riešenie o dispozičné usporiadanie existujúcich objektov vodovodu úžitkovej vody v Správe o hodnotení. Upresnil, že prvý parameter 650 m je vzdialenosť od miesta odberu z vodného toku po vyústenie odtoku z priepadu vodojemu – t. j. je to iba časť dĺžky derivácie po výtok z bezpečnostných priepadov vodojemu a druhý parameter 2 890 m je vzdialenosť od miesta odberu z vodného toku po vyústenie odtoku energeticky využitej vody z malej vodnej elektrárne – t. j. dĺžka celej derivácie vodného toku malej vodnej elektrárne. Orgán verejne správy prvého stupňa dňa 27.08.2021 upozornil žalobcu, aby predložil požadované doklady, a to k bodom 1 až 3, predchádzajúcej výzvy. Zároveň bol žalobca upozornený na následky neodstránenia nedostatkov podania v podobe zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. V reakcii žalobca podaním zo dňa 16.09.2021 opätovne poukázal na ním tvrdené skutočnosti preukazujúce splnenie stanovených podmienok k predmetnému konaniu k navrhovanej činnosti/stavbe „MVE Smrečianka“. Prvostupňové rozhodnutie 8 11. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OSZP2-2021/003873- 033/Mac zo dňa 29.10.2021 podľa zastavil konanie vo veci žiadosti spoločnosti SLOR, s.r.o., Mlynské Nivy 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 578 940 (žalobcu – pozn. správneho súdu) o vydanie rozhodnutia podľa , či sa realizáciou navrhovanej stavby „MVE Smrečianka“ splnia podmienky podľa bodov 1) až 4) , nakoľko žalobca na výzvu orgánu verejnej správy nedoplnil žiadosť v určenej lehote a bol o možnosti zastavenia konania poučený. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skoršie rozhodnutie žalovaného vydané pod č. 5524/2021-4.1 zo dňa 18.03.2021, ktorým na základe výsledkov odvolacieho konania zrušilo skoršie rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OU-ZA-OSZP2-2020/020089- 017/Mac zo dňa 27.10.2020 a vec mu vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. Opakovane uviedol, že žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a posúdil všetky doklady, ktoré boli podkladom pre rozhodovanie a určenie, či sú splnené podmienky pre udelenie výnimky navrhovanej činnosti „MVE Smrečianka“, pričom v bodoch zopakoval konštatáciu žalovaného (v skrátenom znení). Preskúmaním podaní žalobcu zo dňa 13.07.2021 a zo dňa 16.09.2021 nemal orgán verejnej správy prvého stupňa preukázané doplnenie žiadosti žalobcu v intenciách výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa a skoršieho rozhodnutia žalovaného. 12. Orgán verejnej správy prvého stupňa k bodu 1. sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že preukázal existenciu súčasného odberu relevantným spôsobom a predložením právoplatného povolenia na odber vody z toku Smrečianka vydané podľa tým, že preukázal uvedené technickým popisom podľa projektovej dokumentácie a aktuálnymi fotografiami „in situ“ existenciu odberu. Žalobca uviedol, že technický popis podľa projektovej dokumentácie doplnený aktuálnou fotodokumentáciu sa štandardne používa v inžinierskej praxi na preukazovanie existencie technických objektov. Navrhol vykonať obhliadku „in situ“ a priamo v teréne sa presvedčiť o jeho existencii. K uvedenému orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že o existencii odberného objektu predmetného potrubia nemá pochybnosť, o čom bol žalobca pri konzultácii oboznámený tak, že zástupcovia orgánu verejnej správy prvého stupňa sa pri riešení iného podnetu v predmetnej lokalite, zúčastnili dňa 19.06.2020 aj miestnej obhliadky predmetného vodného toku, odberného objektu ako aj iných častí existujúcej stavby vodovodu, ktoré boli v teréne dostupné. Orgán verejnej správy prvého stupňa i žalovaný však požadovali odstránenie nezrovnalostí z predloženého spisového materiálu, z ktorých podstata je existencia súčasného odberu (nie existencia odberného objektu). Žalobca však napriek viacerým výzvam požiadavku uvedenú v bode 1. nesplnil, keďže doložil len povolenie na odber vydané Odborom pre vodné hospodárstvo rady Krajského národného výboru v Žiline č. vod/1609/55- Dr.Ba zo dňa 28.09.1956 (ďalej v texte len „povolenie z roku 1956“), nepredložil právoplatné povolenie na odber povrchových vôd vydaným podľa . 13. K bodu 2. – preukázanie zachovania minimálneho zostatkového prietoku zrozumiteľným a nespochybniteľným s spôsobom ohľadom na množstvo odoberanej vody a 9 spotrebovanej vody súčasnými odberateľmi, ako aj posúdenie možnosti úplného odstavenia súčasného odberu uzavretím odberného miesta počas nízkych prietokov, žalobca rovnako v stanovenom termíne nepreukázal zachovanie minimálneho zostatkového prietoku zrozumiteľným a nespochybniteľným spôsobom, rovnako nepredložil posúdenie možnosti úplného odstavenia súčasného odberu uzavretím odberného miesta počas nízkych prietokov. Žalobca predložil spôsob merania na

novom mieste pod odberným objektom, avšak nebol jednoznačne uvedený riečny km umiestnenia nového merného profilu, ako ani umiestnenie odtoku z prepadu vodojemu. 14. Čo sa týka splnenia bodu 3. – preukázanie nadradeného verejného záujmu žalobcom, orgán verejnej správy prvého stupňa nesúhlasil s argumentáciu žalobcu, že využívanie hydroenergetického potenciálu na výrobu elektrickej energie v prípade žalobcu - ako spoločnosť, ktorá verejne propaguje ako svoj nadradený verejný záujem pri výrobe elektrickej energie. Prednostné využitie existujúcich vodných stavieb pred výstavbou nových, ich rekonštrukcia/obnova a rozšírenie funkcií pri účelnom využívaní vôd je podľa žalobcu nadradeným verejným záujmom propagovaným spoločnosťou. Podľa žalobcu využitie 65 ročnej stavby, bez potreby budovania žiadneho nového objektu tejto vodnej stavby, ani ju rekonštruovať alebo robiť zásahy do vodného toku predstavuje nadradený verejný záujem. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nespochybnil dôležitosť vody pre spoločnosť, ako ani využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na výrobu elektrickej energie. Žalobca však v intenciách rozhodnutia žalovaného, ktorým zrušil skoršie rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nepreukázal verejný záujem ako všeobecný alebo lokálne väčšinový záujem na verejnoprospešnosti, ktorým by sa uspokojila potreba verejnosti. Žalovaný jasne definoval verejný záujem ako využívanie majetku na verejnoprospešné ciele, čo sa pre navrhovanú činnosť „MVE Smrečianka“, ktorej konečným cieľom je výroba elektrickej energie za účelom predaja, nepreukázalo. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil s názorom vysloveným žalovaným v skoršom zrušujúcom rozhodnutí, pričom náležite sa vysporiadal aj s predloženými zmluvami žalobcu – Zmluva o odbere vody z priemyselného vodovodu uzatvorená medzi žalobcom a Slovenským zväzom záhradkárov zo dňa 15.06.2021, Dohoda o poskytnutí vody na hasenie požiarov uzavretá medzi žalobcom a Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru Liptovský Mikuláš zo dňa 22.06.2021, Dohoda o poskytnutí vody na hasenie požiarov a zmiernenie dôsledku vysokých teplôt na verejných priestranstvách uzatvorená medzi žalobcom a Mestom Liptovský Mikuláš zo dňa 28.06.2021, ktoré nepreukazujú, že „navrhovaná činnosť, ktorej konečným cieľom je výroba elektrickej energie za účelom predaja, možno charakterizovať ako súkromný záujem, ktorý je navyše odmietaný zainteresovanou verejnosťou.“ 15. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom opakovane poukázal na konkrétne 4 body, ktoré sa v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa viackrát opakujú a opätovne sa k nim podrobne vyjadril, pričom argumentáciu smeroval k jednotlivým záverom orgánu verejnej správy prvého stupňa uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Žalobca sa nestotožnil s vyhodnotením splnenia, resp. nesplnenia podmienok pre navrhovanú stavbu 10 „MVE Smrečianka“, nakoľko orgánom verejnej správy prvého stupňa žiadané skutočnosti podrobne uviedol už v Správe o hodnotení z marca 2020, na ktoré závery v odvolaní odkazoval. Druhostupňové rozhodnutie 16. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 3969/2022-4.1 zo dňa 08.03.2022 potvrdil rozhodnutie č. OU-ZA-OSZP2-2021/003873-033/Mac zo dňa 29.10.2021 podľa , ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa zastavil konanie vo veci vydania rozhodnutia podľa , či sa realizáciou navrhovanej stavby „MVE Smrečianka“ splnia podmienky podľa bodov 1 až 4 . V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na predchádzajúce odvolacie konanie, v ktorom žalovaný vydal rozhodnutie č. 5524/2021-4.1. zo dňa 18.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2021, a ktorým bolo skoršie rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušené podľa Správneho poriadku a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na zdôvodnenie odvolania podaného žalobcom, ktoré uviedol v skrátenom znení, hlavne čo sa týka v priebehu konania spomínaných 4 konkrétnych bodov. Ďalej zhrnul obsah písomných vyjadrení troch účastníkov konania (ďalší účastníci konania – pozn. správneho súdu). Žalovaný po preskúmaní predloženého spisového materiálu vyhodnotil postup a konanie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, porovnal ich s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, najmä s ustanoveniami Správneho poriadku, a ostatnými súvisiacimi predpismi a zhrnul skutkový a právny stav konania. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami uvedenými vo vyjadreniach žalobcu, opakovane vysvetlil a zdôvodnil nesplnenie požiadaviek, ktoré boli nesprávne interpretované a žalobcom mylne považované za splnené. K odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný konštatoval, že dôvody odvolania sú zhodné s jeho námietkami uvedenými v listoch zo dňa 13.07.2021 a 16.09.2021, ktoré už boli vysvetlené v napadnutom rozhodnutí a zdôvodnené spôsobom, s ktorým znením žalovaný vyjadril

súhlas. K bodu 1. žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne existenciu súčasného odberu stotožňoval s existenciou odberného miesta. Rovnako údaje o súčasnom odbere žalobca nesprávne uvádzal v Správe o hodnotení, pretože v tomto dokumente je spomenutý len jeden údaj, a to sezónna spotreba 10-15 l.m-1 vody pre záhradkárov, avšak absentujú údaje o ďalších odberateľoch, ako Železnice Slovenskej republiky – železničná stanica, jej prevádzkové zariadenia a objekty, výrobné spoločnosti areálu bývalého národného podniku. Keďže žalobca nepredložil povolenie na odber povrchovej vody v zmysle predchádzajúcich výziev, pričom ako vlastník vodnej stavby vybudovanej na odber povrchovej vody, bol povinný požiadať o nové povolenie na tento odber, ak vodu odoberá. Keďže nepreukázal zákonnosť súčasného 11 odberu, výzvu v zmysle bodu 1. žalobca nepreukázal splnil. Taktiež žalobca nepreukázal zachovanie minimálneho zostatku prietoku vo vodnom toku požadovaným spôsobom, keďže zastavením turbíny v obdobiach nízkych prietokov nebude zachovaný minimálny zostatkový prietok v celej dĺžke derivácie, pretože zastavenie turbíny pozitívne ovplyvní len „dolnú“ časť derivácie. V jej „hornej“ časti dĺžky 650m v obdobiach nízkych prietokov nebude zabezpečené zachovanie minimálneho zostatkového prietoku, čo žalobca nemal uvedené ani v Správe o hodnotení, na ktorú opakovane poukazoval. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobca nesplnil ani bod 3. opakovaných výziev, týkajúci sa nadradeného verejného záujmu a vyjadril sa tiež k námietke žalobcu ohľadom postavenia zainteresovanej verejnosti v predmetnom konaní, čo do počtu účastníkov. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaného poukázal i na znenie bodu 4. výzvy a konštatoval, že žalobca nedoplnil svoju žiadosť požadovaným spôsobom v určenej lehote, nepreukázal splnenie podmienok podľa bodov 1 až 4 pre navrhovanú činnosť „MVE Smrečianka“, na základe čoho orgán verejnej správy správne rozhodol, keď konanie zastavil podľa . Správna žaloba - žalobné body 17. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a to z dôvodu podľa až f) (ďalej len „“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. 18. Žalobca v prvom rade namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože jeho konaním malo dôjsť k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Poukázal na ust. Správneho poriadku, v zmysle ktorého je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože podľa žalobcu, žalovaný zrejme nepreskúmal odvolanie žalobcu v celom rozsahu, pričom odvolanie žalobcu žalovaný uviedol len v skrátenom znení, čo podľa žalobcu malo za následok porušenie povinnosti žalovaného preskúmať odvolanie žalobcu v celom rozsahu a v neprospech žalobcu nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie. Podľa žalobcu absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah, ktorými sa orgány verejnej správy v oboch stupňoch riadili, pričom žalovaný nezodpovedal podstatné otázky žalobcu a obe rozhodnutia trpia vadou neodôvodnenosti. 19. Ďalej namietal žalovaným nesprávne posúdenie splnenia prvej podmienky v rámci administratívneho konania, na ktorú bol vyzvaný orgánom verejnej správy prvého stupňa. Podľa žalobcu bol žalovaným vyzvaný na predloženie dokladov, ktoré neexistovali. Podľa podkladov, ktoré žalobca v konaní predložil žiadny súčasný odber neexistuje. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne tvrdil, že žalobca mohol predložiť povolenie na odber povrchovej vody, keďže ako vlastník vodnej stavby vybudovanej na odber povrchovej vody, na ktorý povolenie stratilo platnosť, bol žalobca povinný požiadať o nové povolenie na tento odber. Podľa žalovaného bol odber vody realizovaný bez súčasného povolenia na odber povrchovej vody 12 z vodného toku Smrečianka vydaný podľa , napriek skutočnosti, že podľa žalobcu túto vodu odoberal z dna koryta vodného toku, označené žalobcom ako zvodnenec. V danom štádiu konania bola navrhovaná činnosť/stavba „MVE Smrečianka“ v procese hodnotenia podmienok podľa až 4 a keďže toto konanie nebolo ukončené, nemohol príslušný orgán verejnej správy vydať povolenie na odber povrchovej vody z vodného toku Smrečianka pre „MVE Smrečianka“, a to s poukazom na , podľa ktorého: „Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21. V súvislosti s uvedeným namietal žalobca, že žalovaný nesprávne právne posúdil tú okolnosť, že navrhovaná činnosť a jej realizácia vychádza z existencie primárnej vodnej stavby úžitkového vodovodu a jeho súčasného odberu povrchovej vody z vodného toku Smrečianka a teda, že po preukázanej existencii súčasného odberu je potrebné vyriešiť otázku zákonnosti odberu podľa a po predložení právoplatného povolenia na odber povrchových vôd možno pokračovať. Podľa žalobcu sa žalovaný v rozhodnutí dôkladne nevysporiadal ani s tým, že podľa neho nemalo byť preukázané v akom konkrétnom množstve ide voda k súčasným spotrebiteľom a zároveň, kto sú súčasní spotrebitelia, avšak odpoveď na tieto okolnosti podľa žalobcu vyplývajú z rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. OU-LM-OSZP-ŠVS-2019/9018-02/Li zo dňa 12.08.2019, ako aj zo Správy o hodnotení z marca 2020.

20. Pokiaľ ide o bod 2. výzvy orgánu verejnej správy žalobca v správnej žalobe zopakoval tvrdenia o nesprávnom vyhodnotení zachovania minimálneho zostatkového prietoku žalovaným, nakoľko žalobca všetky vzdialenosti dotknutých častí vodovodu úžitkovej vody od miesta odberného objektu potrebné pre identifikáciu uviedol v Správe o hodnotení z marca 2020 a následne v liste zo dňa 13.07.2021, pričom v tomto liste je zobrazená aj poloha merného profilu na podklade ortofotomapy v nadväznosti na polohu vodojemu. Podľa žalobcu mali orgán verejnej správy prvého stupňa i žalovaný k dispozícii podklady, z ktorých možno určiť, že vyústenie odtoku z prepadu vodojemu je pod navrhovaným merným profilom. S meraním len pod odberným miestom žalobca nesúhlasí. Odkázal na existenciu dlhoročnej pozorovacej vodomernej stanice SHMÚ, ktorá sa nachádza nad odberným objektom, a ktorá má kalibrovanú vodomernú krivku a systém diaľkového prenosu údajov. Žalobca ďalej videl nezákonnosť v postupe žalovaného v tom, že sa v podstate stotožnil so záverom orgánu verejnej správy prvého stupňa, čo sa týka spôsobu prevádzky vodovodu úžitkovej vody a posúdením možnosti úplného odstavenia súčasného odberu uzavretím odberného miesta počas nízkych prietokov. Vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že prebytočná voda z vodojemu prepadá cez bezpečnostný prepad a deriváciou sa vracia späť do vodného toku, keďže žalobca trvá na tom, že voda prepadá práve bezpečnostným priepadom do odtoku zaústeného pod vodojemom do vodného toku. Vo všetkých podstatných otázkach (čo sa týka odstavenia odberného miesta i obmedzenia súčasných odberateľov v trvalom odbere vody) odkázal na Správu o hodnotení, aj čo sa týka možnosti úplného odstavenia súčasného odberu uzavretím odberného miesta. 13 21. V správnej žalobe namietal vyhodnotenie bodu 3. uvedeného vo výzve orgánu verejnej správy prvého stupňa, a to preukázanie nadradeného verejného záujmu podľa . Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedal žiadnu odpoveď na to, prečo podľa žalovaného v danom prípade nebola splnená podmienka existencie nadriadeného verejného záujmu, keďže neexistuje všeobecná definícia verejného záujmu. Podľa žalobcu sa jedná o tzv. neurčitý pojem, ktorý orgány verejnej správy nijako nedefinovali. Ako príklad stavieb vo verejnom záujme poukázal na budovanie čistiarní odpadových vôd a kanalizačnej infraštruktúry, ktoré sú podľa žalobcu jednoznačne stavbami vo verejnom záujme, ktorých konečným cieľom je čistenie odpadových vôd za účelom získania odplaty vo forme stočného alebo budovanie odberov vody na závlahy, ktorých konečným cieľom je predaj vody na závlahy alebo vodárenských sústav. Žalovaný v konečnom dôsledku podľa žalobcu nevzal do úvahy, že v prípade malých vodných elektrární ide o bezemisnú výrobu elektrickej energie z obnoviteľného zdroja, pričom prechod na takého zdroje v rámci znižovania uhlíkovej stopy a zvyšovanie ich podielu na celkovom pokrývaní spotreby energie je v rámci dnešnej doby pertraktované a pozitívne vnímané v celom svete, a zároveň je to podľa žalobcu nespochybniteľne vo verejnom záujme. 22. Ďalej žalobca namietal nesprávne interpretovanie orgánom verejnej správy prvého stupňa i žalovaným, keďže izolovane sa zamerali len na začiatočnú časť prvej vety bodu 3 tohto ustanovenia, keďže sa zaoberali výlučne splnením dôvodov nadradeného verejného záujmu, avšak úplne opomenuli pokračovanie znenia tohto bodu, v ktorom je daná alternatívna možnosť splnenie podmienok environmentálnych cieľov, ktoré navrhovaná činnosť „MVE Smrečianka“ jednoznačne spĺňa. Poukázal na trvalo udržateľný rozvoj, dodávku vody pre záhradkárov, ktorý je jednoznačne prínosom pre trvalo udržateľný rozvoj, dodávka vody pre zmiernenie dôsledku vysokých teplôt na verejných priestranstvách bude jednoznačne prínosom pre ľudské zdravie a trvalo udržateľný rozvoj, dostatok vody na hasenie požiarov je jednoznačne prínosom pre udržanie ľudskej bezpečnosti, nakoľko sa nebude hasiť pitnou vodou, ktorá ostane pre potreby občanov. Nesúhlasil tiež s rozhodnutím žalovaného ohľadom posúdenia práva vyjadriť sa k danej veci zainteresovanej verejnosti, pričom nevzal do úvahy, že tieto názory boli žalobcom v rámci podaného odvolania vyvrátené a relevantne znegované. 23. Ďalej v správnej žalobe namieta vyhodnotenie splnenia bodu 4. predmetnej výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže žalovaný ani jednou vetou nevysvetlil, prečo podľa neho žalobca nepostupoval v súvislosti s týmto bodom nesprávne. Podľa žalobcu žalovaný nedal žiadnu konkrétnu odpoveď, z akého dôvodu by mal byť postup, ktorý zvolil žalobca dôvodom na nevyhovenie jeho žiadosti. V tejto časti považuje rozhodnutie žalovaného za nespreskúmateľné, nakoľko žalovaný podľa neho len sformuloval opis tvrdení žalobcu, pričom na tento odvolací dôvod žalobcu nedal žiadnu odpoveď. Poukázal na Správu o hodnotení, kde sú uvedené parametre vodovodu úžitkovej vody v nadväznosti na navrhovanú činnosť, a to miesto vypúšťania energeticky využitej vody určené riečnym kilometrom zdokumentované aj na fotografiách vrátane profilu situovania strojovne malej 14 vodnej elektrárne, vzdialenosť malej vodnej elektrárne od vodojemu a iné údaje, ktoré podľa názoru žalobcu taktiež vysvetlil v liste zo dňa 13.07.2021. 24. Ako ďalší a posledný žalobný bod žalobca namietal rozpor s ustanovením Správneho poriadku, nakoľko obhliadka v teréne bola vykonaná bez prítomnosti žalobcových štatutárnych zástupcov, resp. aspoň jedného z nich, čím došlo k porušeniu práv žalobcu, keďže v

prípade možnosti účasti na tejto obhliadke by mohlo dôjsť k vysvetleniu a verifikovaniu skutočností tvrdených žalobcom priamo v teréne pri terénnej ohliadke, pričom žalobca doteraz zo strany správnych orgánov nemá žiadnu zápisnicu o obhliadke a teda ani nevie, čo presne okresný úrad v teréne skúmal a obhliadal, čo jednoznačne evokuje nezákonný postup okresného úradu, keďže nedošlo k prezretiu vodojemu s vystrojením a k oboznámeniu sa so systémom prevádzky, čo žalobca považuje za veľmi dôležité, a na to nadväzujúci postup žalovaného, ktorý sa k tomuto ako k podstatnému odvolaciemu dôvodu v napadnutom rozhodnutí ani nijako nevyjadril. Takýmto nesprávnym postupom orgánov verejnej správy podľa žalobcu došlo k rozporu so Správnym poriadkom, keďže nemohlo dôjsť k riadnemu a úplnému zisteniu skutkového stavu ohľadne miesta a spôsobu odberu a jeho vplyvu na vodný tok, miesta a spôsobu merania zostatkového prietoku, prívodu vody do vodojemu a vôbec spôsobu fungovania celého vodovodného systému, čo malo z dôvodu nesprávnej interpretácie zo strany správnych orgánov, výrazný, pre žalobcu negatívny, vplyv na spôsob rozhodovania v tejto veci. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 25. Nesúhlasil so žalobnými bodmi žalobcu, nakoľko považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa i odvolacie rozhodnutie za vecne správne a zákonné, pričom ich vydaniu predchádzal zákonný postup v súlade s v spojení so Správnym poriadkom, a preto navrhol správnu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcovi nepriznať nárok na náhradu trov konania. 26. Ohľadom tvrdení žalobcu, že žalobca preukázal existenciu súčasného odberu na úrovni 90 l.s- 1 za obdobie mesiacov máj až jún 2021, a to na základe údajov uvedených žalobcom v podaní zo dňa 13.07.2021, ktorého súčasťou boli aj zmluvy s novými odberateľmi vody, žalovaný uviedol, že v zmysle Správy o hodnotení mali byť odberateľmi aj Železnice Slovenskej republiky – železničná stanica, jej prevádzkové zariadenia a objekty, obchodné spoločnosti vykonávajúce výrobnú činnosť v bývalých Závodoch 1. mája, n.p. v Liptovskom Mikuláši, ako aj záhradkárska oblasť v Liptovskom Mikuláši, vo vzťahu ku ktorým nijakým relevantným spôsobom žalobca nešpecifikoval presné množstvo dodávanej vody. Žalovaný uviedol, že žalobcov zámer preukázať existenciu budúcich odberov vody nespĺňa podmienku preukázania existencie súčasného odberu vody, t. j. v čase vydania výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa. Tvrdenia žalobcu o nemožnosti predloženia právoplatného povolenia na odber vôd zo žalobcom uvádzaných dôvodov v zmysle považoval žalovaný za nesprávne a účelové. Podľa názoru žalovaného je potrebné najprv vydať rozhodnutie podľa , vo výroku ktorého sa zároveň 15 v súlade s určí, že navrhovaná činnosť sa môže realizovať a následne rozhodnutie, ktorým príslušný orgán verejnej správy prvého stupňa povolí realizáciu navrhovanej činnosti, čím naplní dikciu u . Orgán verejnej správy prvého stupňa žiadal predloženie právoplatného povolenia na odber, aby žalobca, ako vlastník už existujúcej stavby preukázal zákonnosť odberu vody, ktorého existencia bola tiež jednou z podmienok, ktoré mal žalobca v zmysle výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa splniť. Nič nebránilo orgánu verejnej správy prvého stupňa žiadať od žalobcu predloženie právoplatného povolenia na odber vôd už pri existujúcej stavbe, a to z dôvodov overenia splnenia podmienok vyplývajúcich z . Žalovaný na podporu uvedenej argumentácie poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. OU-LM-OSZP-2022/008120-004/Li zo dňa 09.06.2022 vo veci povolenia odberu povrchovej vody z vodného toku Smrečianka existujúcim odberným objektom pre potreby záhradkárov, ktoré bolo vydané na žiadosť žalobcu zo dňa 07.06.2022. Žalobca má podľa názoru žalovaného záujem vykonávať odber vody v prospech tretích subjektov aj po faktickom zrealizovaní navrhovanej činnosti „MVE Smrečianka“, a preto je potrebné aby disponoval právoplatným povolením na výkon takéhoto odberu už vo vzťahu k existujúcej stavbe (a nie až po zrealizovaní navrhovanej činnosti, vo vzťahu ku ktorej by žalobca dodatočne žiadal o vydanie povolenia na odber povrchových vôd). Zároveň žalovaný poukázal na povolenie na odber povrchových vôd z roku 1956, ktoré bolo vydané na obdobie hospodárskej odôvodnenosti, t. j. existenciou textilnej výroby v bývalých závodoch 1. mája, n.p., pričom sa jednalo o osobitné povolenie podľa , ktoré zaniklo najneskôr 31.12.2018. V tejto súvislosti žalovaný namietal postup žalobcu v priebehu konania, ktorý skôr tvrdil, že ide o podpovrchový odber vody zo tzv. zvodnenca, ktorým by nedochádzalo k hydromorfologickým zmenám a následne v rozpore s vlastnými tvrdeniami požiadal príslušný orgán verejnej správy prvého stupňa o povolenie na odber povrchovej vody z vodného toku Smrečianka dňa 07.06.2022. 27. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, k bodu 2. výzvy - k umiestneniu merného profilu, že uvedené vyplýva už zo Správy o hodnotení. Žalobca sa pokúsil upresniť umiestnenie merného profilu až podaním zo dňa 13.07.2021, ktorého obsahom je náčrt v podobe kópie snímky Google Earth, na ktorej je poloha merného profilu označená červeným prúžkom orientačne, bez mierky, akejkoľvek kóty alebo riečneho kilometra. Takýto neodborný a netechnický náčrt považoval za irelevantný, pretože nedefinuje presnú polohu merného profilu a nevylučuje možnosť ľubovoľného umiestnenia merného profilu v nasledujúcich konaniach, či počas realizácie navrhovanej činnosti.

Žalovaný zotrval na potrebe umiestnenia merného profilu pod miestom odberu, ktoré však musí byť jasne a bez akýchkoľvek pochýb označené, čo však žalobca nesplnil. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu týkajúcou sa spôsobu určenia merného profilu, podľa ktorej má byť dostatočne spoľahlivým meranie prostredníctvom dlhoročnej pozorovacej vodomernej stanice SHMÚ č. 5530, ktorá sa nachádza nad odberným miestom. Žalobca odkazoval na Stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku (ďalej len „SVP“) č. CS SVP PR 2885/2020/2 zo dňa 19.08.2020, pričom žalovaný uviedol, že pri posudzovaní splnenia podmienok bodu 2. výzvy orgán verejnej správy prvého stupňa a rovnako žalovaný nevychádzali len z tohto 16 Stanoviska, ale aj ostatných podkladov a skutočností potrebných pre rozhodnutie, ktoré žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa vyhodnotili jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach. Zároveň žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že stanovenie minimálneho zostatkového prietoku je plne v kompetencii orgánu štátnej vodnej správy, ako to vyplýva aj zo stanoviska SVP. Žalovaný je naďalej toho názoru, že merný profil má byť umiestnený práve pod odberným miestom. Žalovaný ďalej poukázal na zmätočnosť vyjadrení žalobcu v konaní, ktorý tvrdil, že zastavenie turbíny nemá žiadny pozitívny vplyv na zvýšenie prietoku vodného toku v úseku dĺžky 650m, pričom nijak nepreukázal, že v obdobiach s nízkym prietokom zastavením turbíny dôjde k zachovaniu minimálneho zostatkového prietoku v celej dĺžke derivácie, menovite však v časti dĺžky 650m. v podaní zo dňa 16.09.2021 však žalobca uviedol, že s ohľadom na technické vlastnosti turbíny je jej odstavením možné úplne odstaviť odber vody, čím podľa žalobcu môže dôjsť k poklesu prietoku pod odberným miestom pod hodnotu minimálneho zostatkového prietoku. Uvedené u žalovaného umocňuje dojem zmätočnosti postupu žalobcu 28. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, ohľadom preukázania nadradeného verejného záujmu a je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prípade otázky splnenia obsahu bodu 3 výzvy. Podľa žalovaného nemožno preukazovať existenciu nadradeného verejného záujmu o výrobu elektrickej energie poukazovaním na údajne existujúci odber vody, resp. predložením zmlúv na budúci odber vody z úžitkového vodovodu, nakoľko zmluvy na odber vody z úžitkového vodovodu ako už existujúcej vodnej stavby nijakým relevantným spôsobom nesúvisia a teda neodôvodňujú verejnoprospešný charakter navrhovanej činnosti, ktorá má byť realizovaná, a ktorej primárnym (a zrejme aj výlučným) účelom je výroba elektrickej energie a ich odplatné poskytovanie potenciálnym odberateľom. Žalovaný uviedol, že nadradený verejný záujem spočíva v danom prípade v zachovaní existujúce vodnej stavby, t.j. vodovodu úžitkovej vody ako faktoru, ktorý podstatne menším spôsobom vplýva negatívne na okolité životné prostredie, nakoľko realizácia navrhovanej činnosti by mohla spôsobiť nedostatočný prietok vody, ktorý môže následne vyvolať množstvo negatívnych následkov, ako napr. obmedzenie prirodzenej migrácie rýb, nedostatočnú vodnatosť, zmenu teplotných podmienok vo vodnom toku a pod. Žalovaný nijak nespochybnil relevanciu a hospodársku opodstatnenosť výroby predaja elektrickej energie, avšak skutočnosť, že na území Slovenskej republiky existujú a vykonávajú činnosť v podobe výroby a predaja elektrickej energie (iné) malé vodné elektrárne neznamená, že žalobca automaticky spĺňa namietanú podmienku bodu 3 výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa, a že má nárok na povolenie ním navrhovanej činnosti. Žalobca ako príklad preukázania nadradeného verejného záujmu uvádza existenciu čističiek odpadových vôd, celkovej kanalizačnej štruktúry, ako aj vodárenských sústav, ktoré podľa názoru žalobcu predstavujú stavby vybudované a svoju činnosť vykonávajúce vo verejnom záujme, pričom zároveň dokážu generovať zisk vo forme stočného za čistenie odpadových vôd, zisk z predaja vody na závlahy alebo vodného z predaja pitnej vody. Žalovaný považuje uvedený argument žalobcu za účelové a neopodstatnené, nakoľko porovnáva neporovnateľné. Žalovaný nerozporuje potencionálnu obnoviteľnosť a bezemisnosť prevádzky navrhovanej činnosti, avšak považuje existenciu žalobcom navrhovanej činnosti a jej následnú prevádzku za činnosť, ktorá môže 17 mať negatívny vplyv pre životné prostredie, a to s ohľadom na súčasnú hydrologickú politiku Slovenskej republiky, ktorá vychádza z aktuálnych poznatkov o škodlivosti (malých) vodných elektrární na okolité životné prostredie. 29. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcu sa bodu 4 predmetnej výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa žalovaný uviedol, že žalobcom uvedené upresnenie dĺžky derivácie v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa a rovnako v napadnutom rozhodnutí žalovaného nebolo nijak rozporované, nakoľko orgán verejnej správy prvého stupňa i žalovaný považovali túto podmienku v rámci administratívneho konania za splnenú. 30. Ďalej žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach v plnej miere vysporiadali s dôvodmi a námietkami, ktoré žalobca vzniesol, a že konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo prebehlo v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj Správneho poriadku. Námietku žalobcu ohľadom konania žalovaného v rozpore s Správneho poriadku tak považoval za nedôvodnú. Rovnako nedôvodnú považoval námietku konania orgánu verejnej správy prvého stupňa v rozpore Správneho poriadku, nakoľko v danom prípade rozhodnutie o zastavení konania v zmysle

predstavuje procesné rozhodnutie, pri ktorom nie je potrebné dodržať postup podľa uvedeného ustanovenia, je však prípustné voči tomuto rozhodnutiu podať odvolanie, čo žalobca v plnej miere využil. Žalobca namieta, že zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa malo dôjsť k obhliadke terénu, na ktorom mal žalobca v pláne realizovať navrhovanú činnosť, a na ktorú nebol predvolaný, resp. dodnes mu nebola doručená zápisnica z obhliadky. Orgán verejnej správy prvého stupňa ani žalovaný žiadnu obhliadku nevykonali, žalobca ani neuviedol, kedy malo k výkonu predmetnej obhliadky dôjsť, a preto považuje aj túto námietku za irelevantnú. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 4/ 31. Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, ktorého boli podkladom k rozhodovaniu orgánu verejnej správy prvého stupňa i žalovaného z dôvodu rešpektovania európskej záväznej Rámcovej smernice o vode 2000/60/ES, ktorou sa chránia útvary povrchovej a podzemnej vody. Poukázal na výklad smernice uvedený v rozsudku Súdneho dvora z 01.07.2015 vo veci C-461/13. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 5/ 32. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za preskúmateľné, pričom orgány verejnej správy v oboch stupňoch uviedli relevantné environmentálne dôvody, ako aj podrobnejšiu právnu a vecnú analýzu týchto dôvodov ako v prvostupňovom, tak aj druhostupňovom rozhodnutí. Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, ktorého boli podkladom k rozhodovaniu orgánu verejnej správy prvého stupňa i žalovaného z dôvodu rešpektovania európskej záväznej Rámcovej smernice o vode 2000/60/ ES, ktorou sa chránia 18 útvary povrchovej a podzemnej vody. Poukázal na výklad smernice uvedený v rozsudku Súdneho dvora z 01.07.2015 vo veci C-461/13. Replika žalobcu 33. Podľa žalobcu žalovaný všeobecne vo svojom vyjadrení uvádza, že žalobca nesplnil podmienky uvedené vo výzve správneho orgánu prvej inštancie, a preto podľa žalovaného je jeho rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvej inštancie zákonné. Zároveň poukázal na to, že dôvody nesplnenia konkrétnych štyroch bodov zo strany žalobcu sa vo vyjadrení žalovaného viackrát opakujú v rôznych častiach jeho vyjadrenia a sú rôzne formulované, a preto z dôvodu prehľadnosti žalobca uvádza jeho argumenty postupne ku konkrétnym bodom výzvy. 34. V rámci prvého bodu výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa žalovaný namieta, že žalobca nepreukázal existenciu súčasného odberu relevantným spôsobom a nepredložil právoplatné povolenie na odber vôd z toku Smrečianka vydané podľa zákona o vodách. K tomuto žalobca uviedol priebeh administratívneho konania od podania žiadosti o vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti podľa , z ktorého považoval za zrejmé, z akého dôvodu posudzovanie začalo, keďže pôvodné vodoprávne povolenie z roku 1956 stratilo platnosť a začal sa proces posudzovania, ktorý je potrebný k vydaniu nového vodoprávneho povolenia. Je teda jednoznačné, že správny orgán prvej inštancie žiadal od žalobcu predloženie niečoho, o čom vedel, že nie je a čo bolo už konštatované. V predmetnom prípade je primárnou vodnou stavbou vodovod úžitkovej vody z roku 1956, teda 66-ročná vodná stavba, pričom na nej sa nič meniť ani prebudovávať nebude. Malá vodná elektráreň tak predstavuje dodatočné energetické využitie tejto existujúcej a doteraz funkčnej 66-ročnej vodnej stavby. Naviac nové plánované odbery vody sú nižšie, ako pôvodné. Preto nemôže dôjsť k žiadnym novým zmenám fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, iba ak k lepšiemu, nakoľko plánované odbery vody sú nižšie, ako pôvodné a zároveň 66-ročný vodovod úžitkovej vody sa nedá považovať ani za nový infraštrukturálny projekt. 35. K bodu 2. výzvy žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal zachovanie minimálneho zostatkového prietoku zrozumiteľným a nespochybniteľným spôsobom s ohľadom na množstvo odoberanej vody a spotrebovanej vody súčasnými odberateľmi a posúdenie možnosti úplného odstavenia súčasného odberu uzavretím odberného miesta počas nízkych prietokov. Podľa žalobcu z predložených podkladov je možné určiť, že vyústenie odtoku z priepadu vodojemu je pod merným profilom, a preto nemôže byť merný profil ovplyvnený navýšením prietoku odtokom vody z priepadu vodojemu a práve o tento moment v predmetnom prípade správnym orgánom išlo. Zároveň žalobca navrhol iný efektívny spôsob merania s využitím dlhoročnej pozorovacej vodomernej stanice SHMÚ č. 5530, čo je uvedené v Doplnku správy o hodnotení a to tak, že spôsob merania zostatkového prietoku využitím pozorovacej vodomernej stanice SHMÚ č. 5530 bol navrhnutý a popísaný v Doplnku k Správe o hodnotení z júla 2020, pričom tento bol konzultovaný so SHMÚ (žalobca má k tomu so SHMÚ uzatvorenú aj zmluvu o spolupráci pre poskytovanie údajov z predmetnej 19 ZA-31S/76/2022 vodomernej stanice pre potreby „MVE Smrečianka“) a vyjadril sa k nemu súhlasne aj správca vodného toku v stanovisku CS SVP PR 2885/2020/2 zo dňa 19.08.2020. 36. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobca nesplnil ani bod 3. výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa, teda že nepreukázal nadradený verejný záujem podľa . zákona o vodách. Žalobca však už v odvolaní v tejto veci poukázal aj na nesporne verejnoprospešné stavby, ktoré pritom generujú zisk a niektoré z nich sú dokonca prevádzkované priamo rezortom životného prostredia, t. j. rezortom žalovaného. Žalobca zotrval na tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa i žalovaný postupovali v rozpore s Správneho poriadku a teda konali nezákonne, keďže nezistili presne a úplne skutkový stav veci, pretože v prípade „MVE

Smrečianka“ sa jedná sa o spôsob odberu vody a jeho vplyv na vodný tok, pričom vôbec nebrali do úvahy, že sa jedná o odber vody nie priamo z koryta vodného toku, ale o odber zo zvodnenca a to aj napriek tomu, že na túto veľmi dôležitú skutočnosť žalobca viackrát poukazoval. Toto pritom bolo možné dostatočne vysvetliť a verifikovať priamo v teréne pri terénnej ohliadke, ktorá však bola vykonaná bez prítomnosti žalobcu, pričom žalobca naviac o konaní obhliadky nedostal ani žiadny zápis a ani inú informáciu, čo vlastne bolo v teréne skúmané a obhliadané. Účastníci obhliadky si tak nemohli prezrieť ani vodojem s vystrojením a oboznámiť sa so systémom prevádzky a práve takýto postup orgánu verejnej správy prvého stupňa považoval žalobca za nezlučiteľný so zákonom. Ďalej sa žalobca vyjadril k procesu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia (vodoprávneho povolenia) č. OU-LM-OSZP-2022/008120-004 zo dňa 09.06.2022 a dôsledkoch pre záhradkárov, ktorí boli desiatky rokov zvyknutí na dodávku vody na polievanie z predmetného vodovodu úžitkovej vody. 37. Žalovaný v ďalšej časti svojho vyjadrenia uviedol, že žalobca rozporuje postavenie zainteresovanej verejnosti ako účastníkov ním napadnutého správneho konania, pričom podľa žalovaného v zmysle ustanovenia , ako aj s ohľadom na príslušné ustanovenia Aarhuského dohovoru predstavuje zainteresovaná verejnosť riadneho účastníka správneho konania uplatňujúceho si svoje práva, a to bez ohľadu na to, či má pobyt alebo sídlo na území, ktoré môže byť navrhovanou činnosťou dotknuté. K tomuto sa žalobca vyjadril tak, že nerozporuje postavenie zainteresovanej verejnosti ako účastníkov konania, ale poukazuje na skutočnosť, že zainteresovanú verejnosť v predmetom administratívnom konaní predstavujú traja ľudia, ktorí ani nebývajú v Liptovskom Mikuláši a vodu z vodovodu úžitkovej vody nepotrebujú. Preto takýto argument žalobcu spočíva v tom, že na vodovod úžitkovej vody sú napojení záhradkári základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov v Liptovskom Mikuláši so svojou vodovodnou infraštruktúrou a 316 odberovými miestami, ktorí po odstavení vodovodu stratili možnosť polievať, čo sa plne ukázalo začiatkom vegetačného obdobia v roku 2022, kedy v Liptovskom Mikuláši zasadal k tomu aj krízový štáb a následne bol dočasne do 30.09.2022 povolený odber vody pre potreby záhradkárov. 38. Žalovaný tiež spochybnil žalobnú námietku, že v rámci napadnutého správneho konania došlo zo strany správneho orgánu prvej inštancie k obhliadke terénu, na ktorú nebol žalobca predvolaný a dodnes mu nebola doručená zápisnica o výkone takejto obhliadky 20 ZA-31S/76/2022 vykonanej zo strany správneho orgánu prvej inštancie. Podľa žalovaného žalobca však neuvádza minimálne aspoň to, kedy malo dôjsť k výkonu predmetnej obhliadky. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, prvostupňový správny orgán a ani žalovaný žiadnu obhliadku nevykonali, a preto žalovaný považuje uvedenú námietku žalobcu za irelevantnú. K tomuto žalobca uviedol, že informáciu o tom, že dňa 19.06.2021 bola vykonaná obhliadka na predmetnom mieste, poskytla žalobcovi ústne pracovníčka správneho orgánu prvej inštancie. Žalobca pritom o tom, že takáto obhliadka sa konala, dostal informáciu aj od dvoch členov urbárskeho spolku Smrečany, ktorí boli v tom čase na lokalite vodojemu, s tým, že na tomto mieste sa nachádzali nejaké panie, ktoré ich požiadali, aby im odkryli ťažký železobetónový poklop na trojkomorovej zbernej šachte pod odberným objektom, aby mohli nazrieť dovnútra. Tieto pracovníčky si bez prítomnosti žalobcu nemohli prezrieť ani vodojem s vystrojením a oboznámiť sa so systémom jeho prevádzky. Tieto skutočnosti pritom boli uvedené už v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvej inštancie, a preto nie ani pravdou to čo tvrdí žalovaný vo vyjadrení. 39. V ďalšej časti repliky žalobca taktiež nesúhlasil s argumentami žalovaného v podanom vyjadrení, čo sa týka neregulovaného odberu povrchovej vody či odklonu časti prúdu vodného toku v súvislosti s interpretáciou žalovaného o odbere vody z tzv. zvodnenca vodného toku Smrečianka. Vzhľadom na všetky uvedené argumenty žalobca zotrval na podanej žalobe, nakoľko rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa o zastavení konania a rozhodnutím žalovaného, boli porušené ustanovenia tak Správneho poriadku, ako aj zákona o vodách a zároveň žalobca zotrval na tom, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí sú formálne, ničím nepodložené bez argumentačnej sily a aj na základe vyjadrenia žalovaného neodborné, čím je správna žaloba žalobcu plne dôvodná a teda je potrebné obidve administratívne rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Posúdenie opodstatnenosti žaloby, podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 40. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené je vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 41. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna

žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol. Hoci žalobca v správnej žalobe uviedol, že žiada nariadiť pojednávanie, v priebehu 21 správneho súdneho konania viac netrval na nariadení pojednávania. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 31.01.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 17.01.2024 do 01.02.2024. 42. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 43. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa a , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 45. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 46. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. XX. Podľa , pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "žiadateľ") orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa . 48. Podľa , ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že ide o navrhovanú činnosť podľa , žiadateľ požiada orgán štátnej vodnej 22 správy o vydanie rozhodnutia, v ktorom orgán štátnej vodnej správy určí, či sa realizáciou navrhovanej činnosti splnia podmienky podľa bodov 1 až 4. 49. Podľa , environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015. 50. Podľa body 1 až 4 , za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky: 1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, 2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia () a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, 3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a 4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou. 51. Podľa , na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa až v) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. XX. Podľa , orgán štátnej vodnej správy zastaví vodoprávne konanie, ak žiadateľ nedoplní žiadosť v určenej lehote alebo ak sa vo vodoprávnom konaní preukáže, že odpadol dôvod konania. 53. Podľa a Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a

miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 23 54. Podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 55. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 56. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako je správna žaloba žalobcu (všeobecná správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy v oboch stupňoch v zmysle nezistil. 57. Predmetom súdneho prieskumu na základe podanej správnej žaloby je rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutím č. 3969/2022-4.1 zo dňa 08.03.2022 potvrdil rozhodnutie č. OU-ZA-OSZP2-2021/003873-033/Mac zo dňa 29.10.2021 podľa , ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa zastavil konanie vo veci vydania rozhodnutia podľa , či sa realizáciou navrhovanej stavby „MVE Smrečianka“ splnia podmienky podľa bodov 1 až 4 . Vydaniu procesného rozhodnutia o zastavení konania pre nesplnenie procesných podmienok zo strany žalobcu, ako žiadateľa navrhovanej činnosti „MVE Smrečianka“, pre ktoré nemohol orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej v konaní pokračovať, predchádzali výzvy orgánu verejnej správy zo dňa 07.06.2021 a dňa 27.08.2021. Na prvú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 13.07.2021, pričom svoju žiadosť doplnil podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa len čiastočne. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa ani v reakcii na druhú výzvu žalobca v podaní zo dňa 16.09.2021 nedoplnil svoju žiadosť v predmetnom 24 konaní o náležitosti, ktoré od neho orgán verejnej správy prvého stupňa žiadal. Orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý bol viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu na základe skoršieho rozhodnutia žalovaného č. 5524/2021-4.1. zo dňa 18.03.2021, v predmetných výzvach usmernil žalobcu, akým spôsobom a o aké náležitosti má doplniť navrhovanú činnosť/stavbu „MVE Smrečianka“, a to v štyroch konkretizovaných bodoch, pričom zároveň bol žalobca poučený, že ak v určenej lehote neodstráni nedostatky podania konanie bude podľa Správneho poriadku zastavené. 58. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a obsahu administratívneho spisu konštatuje nedôvodnosť podanej správnej žaloby. Žalobca v žalobných bodoch porovnával úvahy prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného, pričom k jednotlivým námietkam vyjadruje svoje subjektívne dôvody, prečo podľa jeho názoru mal orgán verejnej správy prvého stupňa, resp. žalovaný rozhodnúť inak. V správnej žalobe poukazuje žalobca na závery dokumentov a podaní, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu (napr. Správa o hodnotení z roku 2020, listy zo dňa 13.07.2021 a 16.09.2021, ktorými reagoval na výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa), pričom správny súd nemal za preukázané, že by sa s obsahom týchto podaní orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný náležite neoboznámili predtým, než procesným postupom v zmysle Správneho poriadku a v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcu, vydali procesné rozhodnutie o zastavení konania. Práve naopak, orgán verejnej správy prvého stupňa, v zmysle pokynov žalovaného, presne uviedol, o ktoré náležitosti má žalobca svoju žiadosť doplniť, aby mohol orgán verejnej správy ďalej pokračovať v konaní o žiadosti žalobcu vo veci navrhovanej činnosti/stavby „MVE Smrečianka“. 59. Žalobca v správnej žalobe namietal potrebu preukázania existencie právoplatného povolenia na odber vôd z vodného toku Smrečianka vydaného podľa , ktorý od neho opakovane orgán verejnej správy i žalovaný podľa

žalobcu v rozpore so zákonom žiadali. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že v zmysle výzvy č. OU-ZA-OSZP2-2021/003873-028/Mac zo dňa 07.06.2021 bol žalobca vyzvaný, aby relevantným spôsobom preukázal existenciu súčasného odberu a predložil právoplatné povolenie na odber vôd z vodného toku Smrečianka vydané podľa , podľa ktorého: „Práva a povinnosti vyplývajúce z povolení a rozhodnutí vydaných do 14. januára 2015, ktoré nie sú v súlade so zákonom účinným od 15. januára 2015, je potrebné do 31. decembra 2018 uviesť s ním do súladu, inak povolenia a rozhodnutia strácajú platnosť, to sa nevzťahuje na povolenia na odber podzemných vôd.“ Žalobca v konaní o navrhovanej činnosti „MVE Smrečianka“ preukazoval súčasný odber vôd súčasnými odberateľmi na základe povolenia z roku 1956, ktoré však stratilo platnosť dňa 31.12.2018 z dôvodu neuvedenia jeho obsahu do súladu s aktuálne platným a účinným znením . Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že orgán verejnej správy prvého stupňa žiadal preukázanie existencie súčasného odberu a predloženia povolenia na odber, nakoľko žalobca nepreukázal relevantným spôsobom súčasný odber vôd z vodného toku Smrečianka pre už existujúcu stavbu – vodojem úžitkovej vody. Orgán verejnej správy i žalovaný žiadali od žalobcu povolenia na odber vody z vodného toku Smrečianka pre budúcu 25 stavbu „MVE Smrečianka“ z dôvodu, že navrhovaná činnosť „MVE Smrečianka“ mala byť založená na odbere vody z vodného toku Smrečianka prostredníctvom existujúcej stavby – vodojemu úžitkovej vody. Podľa správneho súdu orgány verejnej správy na oboch stupňoch dôvodne žiadali od žalobcu predloženie právoplatného povolenia na súčasný odber vôd z vodného toku, keďže žalobca je vlastníkom už existujúcej stavby úžitkového vodovodu, na ktorého odber sú napojení okrem záhradkárov v záhradkárskej oblasti aj Železnice Slovenskej republiky (a jej zariadenia a objekty), a teda na podklade predložených dokladov nie je známy súčasný odber vôd z vodného toku Smrečianka. Správny súd dodáva, že z ustanovení (napr. podľa vety prvej , žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery.) vyplýva oprávnenie orgánu verejnej správy vyzvať žiadateľa - žalobcu na doloženie potrebných podkladov a dokumentov relevantných pre rozhodnutie o navrhovanej činnosti. Orgány verejnej správy na oboch stupňoch nemali preukázaný súčasný odber vôd z vodného toku, z čoho logicky vyplýva, že nebolo preukázané ako súčasný odber vôd ovplyvňuje vodné pomery vo vodnom toku Smrečianka uskutočnené existujúcou stavbou vodojemu úžitkového vodovodu. Na činnosť existujúcej vodnej stavby mal žalobca záujem nadviazať navrhovanou činnosťou „MVE Smrečianka“, preto považuje správny súd za dôvodné požadovať od žalobcu zdokladovanie nielen dopadu „MVE Smrečianka“ na vodný tok, ale aj súčasný odber vôd z vodného toku, ktorý nebol žalobcom preukázaný, okrem predloženia povolenia z roku 1956. 60. S uvedeným záverom správneho súdu súvisí aj nedôvodnosť žalobnej námietky žalobcu, ktorý nesprávne interpretoval . Nakoľko orgán verejnej správy už skôr vydal rozhodnutie č. OU-ZA-OSZP2-2020/004693-06/Mac dňa 15.01.2020, že v danom prípade sa jedná o navrhovanú činnosť podľa , rozhodovanie orgánu verejnej správy sa nachádzalo už v štádiu posudzovania splnenia podmienok pre povolenie navrhovanej činnosti, pričom za jednu z podmienok v zmysle považovali orgány verejnej správy na oboch stupňoch aj preukázanie povolenia na súčasný odber vody, čím by naplnili dikciu , ktorý znie: „povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.“ Z citovaného ustanovenia nevyplýva záver prezentovaný žalobcom, že orgán verejnej správy nebol oprávnený vydať žalobcovi, ako vlastníkovi existujúcej stavby – vodojemu úžitkovej vody, povolenie na odber vôd z vodného toku Smrečianka. Ustanovenie v znení: „ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o navrhovanú činnosť podľa , žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti.“ sa nevzťahuje na daný prípad, keďže ako už bolo uvedené orgán verejnej správy rozhodol, že v prípade „MVE Smrečianka“ ide o navrhovanú činnosť. V danom prípade boli orgán verejnej správy prvého stupňa i žalovaný v procese posudzovania splnenia procesných podmienok pre ďalšie pokračovanie v konaní o navrhovanej činnosti žalobcu. Ani z v znení: „ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej činnosti splní podmienky podľa bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať.“ 26 nevyplýva, že žalobca nebol oprávnený žiadať od príslušného orgánu verejnej správy vydanie tohto povolenia, resp. predložiť právoplatné povolenie na odber úžitkovej vody z vodného toku Smrečianka, nakoľko navrhovaná činnosť nadväzuje na existujúcu stavbu. Nakoniec z administratívneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 07.06.2022 Okresný úrad Liptovský Mikuláš č. OU-LM- OSZP-2022/008120-004/Li zo dňa 09.06.2022 vydal rozhodnutie podľa bodu 1.

v znení neskorších predpisov na odber povrchovej vody z vodného toku Smrečianka existujúcim odberným objektom za účelom zásobovania záhradkárskych osád úžitkovou vodou. 61. S vyššie uvedeným posúdením súvisí i ďalšia námietka týkajúca sa posúdenie splnenia bodu 2 predmetnej výzvy, a to zachovanie minimálneho zostatkového prietoku zrozumiteľným a nespochybniteľným spôsobom s ohľadom na množstvo odoberanej vody a spotrebovanej vody súčasnými odberateľmi, ako aj posúdenie možnosti úplného odstavenia súčasného odberu uzavretím odberného miesta počas nízkych prietokov. Žalobca napriek výzve nepreukázal zachovanie minimálneho zostatkového prietoku vo vodnom toku požadovaným spôsobom, keďže nešpecifikoval okolnosti a možnosti odstavenia turbíny v nadväznosti na odstavenie súčasných odberateľov od zásobovania úžitkovej vody. Žalobca v správnej žalobe zopakoval svoje tvrdenia, ktoré prezentoval už v priebehu administratívneho konania. Správny súd však nemal preukázanú nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa týkajúce sa tohto bodu 2., keďže žalobca nekonkretizoval, v čom mala nezákonnosť spočívať. Nemožno nahrádzať činnosť žalobcu pri konkretizácii žalobných bodov, len s odkazom na dokumenty obsiahnuté v administratívnom spise (Správa o hodnotení z roku 2020 a jej doplnenia), z ktorých správnemu súdu navyše vyplýva len všeobecný nesúhlas s posúdením predmetnej veci žalovaným. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje zákonnosť rozhodnutia, pričom samotný nesúhlas žalobcu s posúdením predmetnej veci orgánom verejnej správy prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia žalovaného nespôsobuje nezákonnosť vydaného procesného rozhodnutia o zastavení konania podľa . 62. Jednou z kumulatívnych podmienok uvedených vo výzve orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo aj preukázanie nadradeného verejného záujmu navrhovanej činnosti „MVE Smrečianka“, ktorého posúdenie žalobca v správnej žalobe rovnako namieta. Správny súd dáva za pravdu žalobcovi, že neexistuje všeobecná definícia nadradeného verejného záujmu. Správny súd sa rovnako stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v prípade malých vodných elektrární ide o bezemisnú výrobu elektrickej energie z obnoviteľného zdroja, pričom prechod na takýto zdroj v rámci znižovania uhlíkovej stopy a zvyšovania podielu malých vodných elektrární na celkovom pokrývaní spotreby energie je v rámci dnešnej doby pozitívne vnímané v celom svete a nespochybniteľne vo verejnom záujme. Avšak žalobca opomenul nadradený verejný záujem preukázať vo vzťahu k vodnému toku, ktorý taktiež spĺňa definíciu verejného záujmu spoločnosti na jeho zachovaní a nezasahovaní do vodného ekosystému rastlín a živočíchov. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že nadradený verejný záujem žalobca preukazoval súčasným odberom vody (čo zároveň negoval 27 neexistenciou súčasného odberu vody – pozn. správneho súdu) záhradkárskej osady a predložením zmlúv na budúci odber vody z úžitkového vodovodu Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši na hasenie požiarov, Mesta Liptovský Mikuláš na hasenie požiarov a zmiernenie dôsledkov vysokých teplôt na verejných priestranstvách. Hoci žalobca preukázal verejný záujem vo vzťahu k využitiu vodného toku budúcimi odberateľmi, nepreukázal nadradený verejný záujem vo vzťahu k budúcej stavbe „MVE Smrečianka“, ktorej účelom je výroba elektrickej energie pre súkromné účely. Inak povedané správny súd nevylučuje výrobu elektrickej energie v prospech spoločnosti, napr. jej využitie na verejné účely (napr. elektrické pouličné osvetlenie na verejných priestranstvách), čo však žalobca nepreukázal tak, ako bol orgánom verejnej správy prvého stupňa i žalovaným usmernený. 63. Čo sa týka námietok žalobcu k bodu 4. predmetnej výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa, správny súd v stručnosti uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol znenie predmetného bodu 4., pričom ani orgán verejnej správy prvého stupňa ani žalovaný nenamietali doplnenie uvedeného bodu žalobcom už na základe jeho podania zo dňa 13.07.2021. Preto uvedenú žalobnú námietku správny súd považoval za nedôvodnú. 64. Žalobca v žalobe poukázal na , pričom namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu porušenia Správneho poriadku žalovaným v tom, že nepreskúmal odvolanie žalobcovu voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa v celom rozsahu. Podľa žalobcu v rozhodnutiach orgánov verejnej správy v oboch stupňoch absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah, ktorými sa orgány verejnej správy riadili pri hodnotení dôkazov, pričom žalovaný nezodpovedal všetky otázky žalobcu v rámci administratívneho konania. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd konštatuje, že tak rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade s a Správnym poriadkom. Správny súd uvádza, že správne konanie sa riadi zásadou dvojinštančnosti, ktorá zabezpečuje, aby vec, ktorá je predmetom administratívneho konania na prvom stupni, bola v rámci konania preskúmaná odvolacím orgánom tak pokiaľ ide o skutkové zistenia, ako aj právnu kvalifikáciu zisteného skutkového stavu a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Odvolací orgán verejnej správy preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Administratívne konanie na prvom stupni a

odvolacie konanie tvoria jeden celok. V zmysle § 46 Správneho poriadku je rozhodnutie výsledkom a záverom celého správneho konania. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je podľa správneho súdu podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktoré spĺňa zákonnom požadované náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku, odkázal na závery tohto rozhodnutia, čo nie je v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku. Hoci žalovaný v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia 28 uviedol znenie odvolania žalovaného „(uvedené v skrátenom znení)“, z obsahu napadnutého rozhodnutia nemal správny súd preukázané, že by sa nevysporiadal s podstatnými dôvodmi odvolania žalobcu, a to z hľadiska správnosti aj zákonnosti, keďže odvolací orgán verejnej správy nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní. Správny súd uvádza, že pod správnosťou rozhodnutia žalovaného sa rozumie zisťovanie, či orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý síce rozhodol v medziach zákona, vhodne aplikoval správnu úvahu, či objektívne posúdil pomery účastníkov konania a všetky okolnosti prípadu. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predstavuje preverenie súladu rozhodnutia s právnymi predpismi. Správny súd mal z procesného postupu žalovaného i rozhodnutia žalovaného preukázané, že správne aplikoval ustanovenia Správneho poriadku pri preskúmaní odvolania žalobcu voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil s poukazom na § 46 a nasl. Správneho poriadku. 65. Správny súd zároveň konštatuje nedôvodnosť žalobnej námietky ohľadom nevyporiadania sa so žalobcovým návrhom na vykonanie obhliadky v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa namietal vykonanie obhliadky zo dňa 19.06.2021, pričom o tejto nedostal žiadnu informáciu, čo orgán verejnej správy prvého stupňa v teréne skúmal a obhliadal a nedostal ani zápisnicu z tejto obhliadky. V administratívnom spise sa nachádza zápisnica o obhliadke (č. l. 43a), ktorá síce nesúvisí s prejednávanou predmetnou vecou, čo však nič nemení na tom, že žalovaný sa s uvedenou odvolacou námietkou vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. V kontexte vyššie uvedeného však nejde o takú vadu administratívneho konania, ktorá by bola spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti procesného rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa o zastavení konania, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím žalovaného potvrdené, nakoľko nebola splnená jedna z kumulatívne stanovených podmienok vymedzených v body 1 až 4 , pričom nesplnenie procesných podmienok zabránilo pokračovať v konaní. Navyše ako už bolo uvedené, ani samotná obhliadka na mieste vodojemu na odber úžitkovej vody by nebola spôsobilá privodiť odstránenie vytýkaných nedostatkov, pre ktoré bolo konanie zastavené. 66. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že procesné rozhodnutie rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol. 67. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle a contrario . 68. Ďalšiemu účastníkovi konania 1/ až 6/ voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im uložil správny súd, aplikujúc ustanovenie Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contrario). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Podľa a v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa a sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia

byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci