Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/2317/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, Hodžova 11, 010 01 Žilina, proti povinnej: J. R., nar.: XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, XXX XX Y., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 5.273,07 eur s príslušenstvom, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 23.04.2020, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.12.2019 domáhal od povinných (Mgr. Marcela Macha a Janetty Machovej), vymoženia pohľadávky vo výške 5 273,07 eur s prísl. na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 27.08.2019, ktorého vykonateľnosť nastala dňa 20.9.2019. Vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor, Mgr. Miroslav Pinter, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 257EX 16/20. Súdny exekútor vydal dňa 31.01.2020 upovedomenie o zastavení exekúcie voči Mgr. Marcelovi Machovi podľa § 61n ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu konkurzu vyhláseného na jeho majetok. Exekúcia sa tak vykonáva už len voči povinnej Janette Machovej.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.04.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie podala po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinná si prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 14.02.2020, návrh na zastavenie exekúcie podala dňa 09.03.2020 na poštovú prepravu. Oneskorene podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá podľa a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) odkladný účinok. Povinná k návrhu na zastavenie exekúcie dodatočne priložila rozsudok o rozvode manželstva a dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) zo dňa 20.02.2019. V návrhu uviedla, že dňa 11.03.2020 jej z osobného účtu oprávnený odpísal sumu 1.405,- eur. Pretože celý účet povinnej uviedol oprávnený do mínusu, neponechal jej ani životné minimum, spôsobil povinnej a jej dieťaťu celkovú ujmu vo výške 1.578,05 eur. Na základe uvedeného žiadala zastaviť exekúciu a vrátiť odňaté finančné prostriedky vo výške 1578,05 eur. Ďalej uviedla, že si odo dňa podpísania dohody o rozdelení a vyporiadaní BSM riadne plní svoje záväzky, ktoré prevzala v celkovej výške 212.461,06 eur. Exmanžel prevzal záväzky v celkovej výške 112.393,79 eur. Koncom januára 2020 sa dozvedela, že exmanžel išiel do konkurzu. Mala za to, že ak jeden súd uznal, že veritelia si majú svoje pohľadávky prihlásiť u správcu konkurzu, iný súd na tie isté pohľadávky nemôže voči druhej osobe uplatňovať exekúciu. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie. Poukázal na znenie , podľa ktorého kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal, pretože veriteľ súhlas s prevzatím dlhu nedal, nemohlo dôjsť k

platnému prevzatiu dlhu. Dohoda o rozdelení a vyporiadaní BSM je podľa názoru oprávneného neplatná, pretože nebolo vykonané podľa zásad uvedených v a zároveň by takýmto právnym úkonom došlo aj k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Oprávnený mal za to, že pohľadávka voči povinnej nezanikla. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.09.2019, teda po tom ako bola uzatvorená dohoda o rozdelení a vyporiadaní BSM a navyše z tvrdení povinnej, že na pána Mgr. Marcela Macha bol vyhlásený konkurz, sa javí oprávnenému ako existencia nepoctivého zámeru.

3/ Vyšší súdny úradník aplikujúc ustanovenia § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku posúdil návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Z doručenky mal za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 14.02.2020. Lehota jej začala plynúť dňa 15.02.2020 a pretože koniec lehoty pripadal na sobotu 29.02.2020, posledným dňom na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol 02.03.2020 (vrátane). Táto lehota je zákonná a nie je možné ju odpustiť, ani predĺžiť. Z pečiatky pošty na obálke, ktorú súdny exekútor súdu predložil, mal vyšší súdny úradník za preukázané, že návrh na zastavenie exekúcie bol povinnou podaný na prepravu Slovenskej pošty dňa 09.03.2020. Povinná tým, že podala návrh na zastavenie exekúcie neskôr ako v 15-dňovej lehote, mohla namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, prípadne skutočnosti, ktoré nastali (nastanú) po podaní návrhu na zastavenie exekúcie, tak ako je uvedené v § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že povinná namietala skutočnosti, ktoré vznikli ešte pred samotným vznikom exekučného titulu, teda pred dňom 27.08.2019, vyšší súdny úradník konštatoval, že tieto námietky mala uplatniť ešte v základnom konaní, v ktorom exekučný titul vznikol. Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmať. Oprávnenie vecne preskúmať exekučný titul a rozsah tohto prieskumu exekučným súdom závisí aj od druhu exekučného titulu. (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 07.09.2016). Exekučný súd nemá právomoc zasahovať do exekučného titulu. V exekučnom titule vystupuje povinný 1/ (voči ktorému bola zastavená exekúcia súdnym exekútorom zo zákonných dôvodov dňa 01.02.2020) a povinná 2/, ktorá nepreukázala nové skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný titul zaväzuje oboch povinných plniť záväzok spoločne a nerozdielne, to znamená, že záväzok môže splniť ktorýkoľvek z povinných sám a v plnej výške. Vyšší súdny úradník dospel k záveru, že tu nie sú dôvody pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pretože povinná neuniesla bremeno dôkazov a neuviedla skutočnosti v súlade s § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, preto jej návrh podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.

4/ Proti rozhodnutiu podala povinná v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Uviedla, že návrh na zastavenie podala po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia, čo odôvodňovala stavom rozrušenia, pri ktorom si neuvedomovala túto lehotu. Napriek tomu trvala na neoprávnenosti exekúcie voči jej osobe, pretože od 20.02.2019 prestala byť spoludlžníčkou tohto dlhu. Na základe dohody o rozdelení a vyporiadaní BSM povinná prevzala záväzky v celkovej výške 212 461,06 eur. Poukázala, že je samoživiteľkou nezaopatreného dieťa a je neprípustné, aby preberala aj záväzky exmanžela. Súhlas veriteľa podľa nebol vyžiadaný, keďže dlžníkom v prvom rade bol bývalý manžel Mgr. Marcel Mach a dohodou o rozdelení a vyporiadaní BSM sa dlžník nemenil, ale naďalej ostala dlžníkom tá istá osoba. Pri dohode o rozdelení a vyporiadaní BSM nebola opomenutá žiadna zo zásad , preto nemôže byť neplatná. Rozdelenie a vyporiadanie dohodou podľa je riadnou zákonnou formou a navyše bola uznaná aj inými inštitúciami za platnú. Je neprípustné, aby ten istý dokument bol v jednom prípade platný a v inom nie. Dohodu za platnú uznal Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, Okresný súd Bratislava I v konaní konkurzu bývalého manžela a tiež Okresný súd Banská Bystrica v konaní, sp. zn. . Povinná nenesie zodpovednosť za to, že bývalý manžel svoju súčasnú situáciu riešil vyhlásením konkurzu a pokiaľ sa oprávnený domnieva, že sa jedná o nepoctivý zámer, má možnosť to napadnúť podaním na súde. Uviedla, že rovnako sa ona môže domnievať, že oprávnený koná s nepoctivým zámerom, keďže svoje pohľadávky si má prihlásiť u správcu konkurzu a zároveň ich požaduje odo nej. V žiadnom prípade nie je ochotná pristúpiť na pokračovanie exekúcie, na ktorú nie je žiadny právny ani morálny nárok a jediným dôvodom by mala byť omeškaná 15-dňová lehota. Domnievala sa, že ani vzhľadom na skutočnosť, že nepodala námietky ešte pred samotným vznikom exekučného titulu, teda pred dňom 27.08.2019, ju súd neoprávnene zaviazal plniť si pohľadávku voči ktorej od 20.02.2019 nemá záväzok. Ak by tieto skutočnosti boli relevantným dôvodom na zastavenie exekúcie pred samotným vznikom exekučného titulu, mala za to, že omeškanie v čase nemôže byť hlavným rozhodovacím faktorom pokračovania

exekúcie alebo akejkoľvek inej formy vymáhania pohľadávky od osoby, ktorá k tejto pohľadávke nie je zaviazaná. Súd taktiež informovala o „likvidácii" svojho osobného účtu oprávneným, keď oprávnený naňho uvalil celú pohľadávku, čím sa vlastne stal nepoužiteľným. Oprávnený sa neštíti ani takých praktík ako je v prospech pohľadávky pohltenie aj rodinných prídavkov určených pre dieťa, zaslaných z úradu práce a sociálnych vecí vo výške 24,95 eur (teda 2 x 24,95 = 49,90, v mesiaci marec a apríl), v dôsledku čoho jej a jej dieťaťu neostalo ani životné minimum. Je zarážajúce, že súd nezaujal žiadne stanovisko k danej veci. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti opätovne žiadala o zastavenie exekúcie a o rozhodnutie vrátenia všetkých prostriedkov, ktoré jej boli zadržané.

5/ K sťažnosti povinnej oprávnený uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne aj právne správne a v dôvodoch naň odkazuje. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, nakoľko konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Námietky povinnej mali byť uplatnené ešte v základnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu exekučnému. Povinná mala možnosť brániť sa po doručení platobného rozkazu podaním zákonom stanoveného opravného prostriedku. V danom prípade, odhliadnuc od vyššie uvedeného, povinná podala návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15 - dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Oprávnený poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým), teda tým, ktorý sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov. Povinný rovnako ani vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie. Súd preto správne postupoval, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Na základe uvedeného navrhol, aby súd sťažnosť povinnej zamietol.

6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

12/ Po preskúmaní sťažnosti povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ako aj vyjadrenia oprávneného a obsahu elektronického exekučného spisu, sudca konštatoval, že bola podaná včas, no nie je dôvodná. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.

13/ Povinná mala za to, že jej návrh na zastavenie exekúcie nemohol byť zamietnutý len preto, že ho podala po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a dokonca ani preto, že nepodala námietky pred vznikom exekučného titulu, keď ju súd neoprávnene zaviazal plniť si pohľadávku, ktorá od 20.02.2019 nie je jej záväzkom (v dôsledku rozdelenia a vyporiadania BSM). Uvedené tvrdenia však nemožno považovať za dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie zrušené a exekúcia zastavená.

14/ Vyšší súdny úradník podľa názoru sudcu správne v napadnutom rozhodnutí posúdil návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ako návrh podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tzv. neskorší návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku. V posudzovanej veci bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnej dňa 14.02.2020, návrh na zastavenie exekúcie podala povinná až dňa 09.03.2020, t.j. po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedené skutočnosti nakoniec nerozporovala ani povinná v podanej sťažnosti. Pri neskoršom návrhu na zastavenie exekúcie, podanom po uplynutí 15 dňovej lehoty, teda návrhu podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, môže povinný uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v tomto prípade skutočnosti, ktoré nastali po 14.02.2020. Obrana povinnej však spočívala na skutočnosti, ku ktorej podľa predložených dôkazov (Dohody o zrušení a vyporiadaní BSM) došlo ešte dňa 20.02.2019. Vedomosť o dohode o zrušení a vyporiadaní BSM mala povinná ako účastník tohto dvojstranného právneho úkonu objektívne už v čase jeho uzavretia, preto nemohli tieto tvrdenia spadať ani pod výnimku uvedenú v ustanovení § 61k ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku (že obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť). Preto pokiaľ tvrdenia o zrušení a vyporiadaní BSM a prevode záväzku na jej exmanžela, ku ktorému došlo ešte dňa 20.02.2019, teda pred začatím exekúcie, uvádzala povinná až po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí, takéto námietky nemohol vyšší súdny úradník v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku posúdiť ako relevantné.

15/ Napriek tomu vyšší súdny úradník posudzoval povinnou tvrdené skutočnosti a dospel k záveru, že ich mohla uplatniť len v základnom konaní, pretože vznikli ešte pred samotným vznikom exekučného titulu, teda pred dňom 27.08.2019. Vyšší súdny úradník ďalej správne poukázal, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmať. Exekučný súd nemá právomoc zasahovať do exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie totiž nemožno stotožňovať opravným prostriedkom voči exekučnému titulu. Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Exekučný súd je obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že všetky vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ).

16/ K uvedenému možno dodať, že exekučný titul - platobný rozkaz bol vydaný až po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM. Nahliadnutím do spisu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. (konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) mal sudca za preukázané, že povinnej bol platobný rozkaz dňa 04.09.2019 listinne doručený. Povinnej začala nasledujúcim dňom plynúť lehota na podanie odporu voči platobnému rozkazu, v ktorom mohla a mala namietať skutočnosti o uzavretí dohody o vyporiadaní BSM, na základe ktorej mal záväzok prejsť na jej bývalého manžela (žalovaného 1/

v upomínacom konaní). Pretože povinná (v postavení žalovanej 2/) odpor voči platobnému rozkazu nepodala, stal sa právoplatným a vykonateľným, teda v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku riadnym exekučným titulom. Možno teda konštatovať, že povinná tak bola v konaní , na rozdiel od iného konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica, na ktoré v sťažnosti poukazovala ( - v ktorom súd konanie o zaplatenie 6 589,54 Eur s príslušenstvom zastavil z dôvodu, že žalovaná oznámila súdu, že záväzok, ktorý si žalobca v konaní uplatnil sa stal na základe dohody o vyporiadaní BSM záväzkom bývalého manžela žalovanej, na ktorého majetok bol medzitým vyhlásený konkurz), pasívna.

17/ Účelom exekúcie je vymoženie judikovanej pohľadávky, nie posudzovanie skutočností, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Už v rímskom práve platila zásada, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Ak povinná nepodala odpor voči platobnému rozkazu, čoho následkom platobný rozkaz sa stal exekučným titulom, oprávnený mal právo domáhať sa na jeho podklade núteného splnenia povinnosti ním uloženej (formou exekúcie)a povinná musí výkon exekúcie strpieť.

18/ Na záver, už len okrajovo k námietke povinnej ohľadom nezaujatia stanoviska súdu k odpísaniu sumy 1405,- eur (a neponechania ani životného minima), ktorá však nepredstavovala žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, sudca dodáva, že súdnu exekúciu vykonáva súdny exekútor, ktorý určuje aj spôsob jej vedenia. Vzhľadom k tomu, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nemal odkladný účinok, súdnemu exekútorovi táto skutočnosť nebránila vo vykonávaní exekúcie. Podľa tvrdení povinnej tak exekútor zrejme pristúpil k vykonaniu exekúcie spôsobom upraveným v § 93 a nasl. Exekučného poriadku, t.j. prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Exekučného poriadku vydá exekučný príkaz do 15 dní po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol. Banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo exekútorovi (§ 96 ods. 3 Exekučného poriadku). Pre informáciu povinnej sudca ďalej poukazuje na ustanovenie § 104 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur. Ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinného zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku tejto sumy. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška sumy, ktorú označil exekútor.

19/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca považoval sťažnosť povinnej voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 23.04.2020 za nedôvodnú a podľa ustanovenia ju zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).