Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Csp-189-2020.pdf
PDF · 72.97 KB
Case nature
Subarea
34Csp/189/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská Dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: P.r, nar. X.X.XXXX, bytom O. Z. XXX/XX, XXX XX Košice, zastúpený JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 184,04 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.8.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 184,04 Eur s poštovným vo výške 1,85 Eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku.
2. Okresný súd Košice I dňa 31.8.2020 vydal vo veci platobný rozkaz pod č.k. 34Csp/189/2020 - 14, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 184,04 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 18,35 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
3. Platobný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 31.8.2020, žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 12.9.2020.
4. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote dňa 21.9.2020 proti vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom za kontrolované obdobie od 1.7.2014 do 11.8.2017. Zároveň v odpore žalovaný uviedol, že mu bol dňa 24.5.2017 ukončený odber elektriny na odberné miesto O.. K uvedenej skutočnosti došlo z dôvodu, že predal nehnuteľnosť vzťahujúcu sa k odbernému miestu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2017. Na základe uvedeného nie je nositeľom práva zodpovedajúcej povinnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou za obdobie od 24.5.2017 do 30.6.2020. Namietal aj zmluvnú pokutu vo výške 17,- Eur z dôvodu, že mu bola zasielaná v čase kedy už nebol nositeľom práva zodpovedajúcej povinnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.
5. Pred otvorením prvého pojednávania v spore žalobca podaním doručeným súdu dňa 7.10.2020 vzal žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že žalovaný preukázal, že nespĺňa podmienku na platiteľa úhrad podľa ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. tým, že preukázal ukončenie zmluvy na dodávku elektrickej energie dňa 24.7.2017.
6. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. V súlade s citovaným zákonným ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie zastavil na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť. Súd nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
10. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. V ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako aj v ust. § 256 Civilného sporového poriadku sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. stranu, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne platí, že náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. júna 2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011.)
12. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
13. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.
14. Ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí konania žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Pri posudzovaní procesného zavinenia použitý výraz ,,zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany (teda i jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby), eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov protistrany. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júla 2008 sp. zn. 3 MCdo 3/2007.)
15. Žalobca ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval začatie tohto súdneho konania. V priebehu konania žalobca doručil súdu písomné podanie, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu. Týmto úkonom žalobca prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Žalobca v podaní uviedol ako dôvod späťvzatia žaloby skutočnosť, že žalovaný nespĺňa podmienku platiteľa úhrad podľa ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. tým, že preukázal ukončenie zmluvy na dodávku elektrickej energie dňa 24.7.2017.
16. Je teda zrejmé, že k späťvzatiu žaloby žalobcom nedošlo v dôsledku správania sa žalovaného, čo zakladá povinnosť žalobcu uhradiť žalovanému vzniknuté trovy konania.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (výrok II. uznesenia.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.)