Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-134-2018.pdf
PDF · 155.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9P/134/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci manželky
- matky: U. K., R.. XX.XX.XXXX, T. N.: P., A. XX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s.r.o., so sídlom: Nám. sv. Michala 30/27, Hlohovec, a manžela - otca: A. K., R.. XX.XX.XXXX, T. N.: P., A. XX/XX, zastúpený: Mgr. Viera Laczová, advokátka, sídlo: Trnava, Dolné bašty 2, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. deťom na čas po rozvode: T. K., R.. XX.XX.XXXX, O. A. K., R.. XX.XX.XXXX, mal. deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Piešťany, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania manželov U. K.Q., W.. N. Z., R.. XX.XX.XXXX a A. K.Q., R.. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Chtelnici, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Chtelnica vo zväzku X.., roč. XXXX, na str. XX, pod por. č. XX sa r o z v á d z a.
Mal. T. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia s ú oprávnení zastupovať mal. T. a spravovať jeho majetok.
Otec j e povinný prispievať na výživu mal. T. výživným vo výške 130 eur mesačne, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Mal. A. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Obaja rodičia s ú oprávnení zastupovať mal. A. a spravovať jeho majetok.
Matka j e povinná prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške 60 eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Matka j e oprávnená stretávať sa s mal. A. každý párny týždeň od piatku 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., tiež každú nepárnu stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je oprávnená si maloletého prevziať v čase určenom pre začiatok styku v mieste jeho bydliska a na rovnakom mieste po skončení styku je povinná maloletého otcovi odovzdať.
Otec j e povinný mal. A. na stretnutie s matkou riadne pripraviť a v určenom čase ho matke odovzdať.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
Otec j e povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 106,10 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka j e povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 106,10 eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Manželka návrhom z 03.08.2018, doručeným súdu 07.08.2018 navrhla, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol a zároveň upravil pomery manželov na čas po rozvode k vtedy mal. J., mal. deťom T. O. A. tak, že vtedy mal. J. a mal. T. O. A. budú zverení do jej osobnej starostlivosti, otec bude zaviazaný platením výživného vo výške 250 eur pre vtedy mal. J., vo výške 150 eur mesačne pre T. a vo výške 100 eur mesačne pre mal. A..
2. Manžel vo vyjadrení z 01.04.2020 s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, tiež s návrhom na zverenie vtedy mal. J. a mal. T. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že mu bude určené výživné pre vtedy mal. J. vo výške 150 eur mesačne a pre mal. T. vo výške 120 eur mesačne. S návrhom matky na zverenie mal. A. do jej osobnej starostlivosti nesúhlasil, navrhol jeho zverenie do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného matke vo výške 100 eur mesačne. Tiež navrhol, aby styk rodičov s mal. deťmi zostal neupravený.
3. Keďže v priebehu konania J., R.. XX.XX.XXXX nadobudla plnoletosť, súd uznesením, č.k. 9P/134/2018-127 z 17.05.2019, právoplatným 06.06.2019, konanie v časti úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k t.č. plnoletej J. zastavil.
4. Manželka pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu na rozvod manželstva. Navrhla, aby na čas po rozvode bol mal. T. zverený do jej osobnej starostlivosti, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť k mal. T. vo výške 140,- eur mesačne, mal. A. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 100,- eur mesačne pre mal. A. s účinnosťou od podania návrhu. Doplnila, že nad rámec neodkladným opatrením upraveného styku s mal. A. v prípade, ak bude mal. A. zverený do osobnej starostlivosti otca, navrhuje, aby bola oprávnená sa s maloletým tiež stýkať aj každú nepárnu stredu od 13.00 hod. do nepárneho štvrtka do 18.00 hod.
5. Manžel pred súdom súhlasil so návrhom na rozvod manželstva, tiež súhlasil so zverením mal. T. do osobnej starostlivosti matky a s určením výživného vo výške 120 eur na T.. Nesúhlasil s návrhom matky na zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Navrhol, aby bol mal. A. zverený do jeho osobnej starostlivosti a matke bolo určené výživné vo výške 100 eur mesačne. Súhlasil s tým, aby bola matka oprávnená stretávať sa s maloletým počas víkendu, nesúhlasil s tým, aby bola oprávnená stretávať sa s maloletým počas stredy.
6. Kolízny opatrovník pred súdom odporučil v prípade rozvodu manželov mal. T. zveriť do osobnej starostlivosti matky, keďže s tým súhlasil aj otec. Mal. A. odporučil zveriť do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka bude mať upravený styk s mal. A. počas jedného víkendu v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia s tým, že bude zároveň oprávnená stretávať sa s ním počas jedného dňa v týždni, kedy nebude maloletý u nej počas víkendu bez prespatia.
7. Manželia a kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadrili.
8. Z výsluchu manželky v pripojenom spise Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 9P/130/2018, ako aj z výsluchu manželky pred súdom v predmetnom konaní bolo zistené, že manželstvo uzatvorili v roku 2000. Posledné spoločné bydlisko mali v Chtelnici. Spoločne bývali a hospodárili do 27.06.2018, naposledy sa intímne stýkali asi v máji 2018. Za príčinu rozvratu manželstva označila skutočnosť, že chcela, aby sa im manžel viacej venoval, často odchádzal a ona zostávala s deťmi sama. Manžel má priateľku, ktorá ju kontaktovala. Keď chcela odísť, vždy boli hádky. Keď chcela odísť z domácnosti, manžel ju zhodil, čo videl aj T., ktorý ju obraňoval. Tých napadnutí tam bolo viac, oznámila ich aj na polícii, bolo začaté trestné konanie, avšak vzhľadom k tomu, že nechcela, aby išiel syn T. na políciu svedčiť, bolo zastavené. Rozvrat manželstva považuje za trvalý, nemieni obnoviť manželské spolužitie. Tiež súd zistil, že po jej odchode z domácnosti syn T. ešte ďalší mesiac býval v domácnosti otca, koncom júla 2018 prišiel bývať k nej. Mal. A. po jej odchode zo spol. domácnosti zostal bývať u otca a aj tam naďalej býva. Teraz býva v domácnosti jej rodičov, v 3-izbovom rodinnom dome, ktorý je v ich vlastníctve, prispieva im sumou 50 eur mesačne. Rodičia poberajú starobný dôchodok, ktorého výšku nepozná. S rodičmi nemajú spoločný účet, spoločne nehospodária. Mal. T. má 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej
školy. Navštevuje školskú jedáleň, s čím je spojený výdavok 20,71 eur. Na začiatku šk. r. 2018/2019 uhradila 34,81 eur za školské pomôcky, 15 eur ročne za ZRPŠ, životné poistenie vo výške 19,92 eur mesačne, telefón vo výške 23 eur mesačne. So zabezpečením starostlivosti o syna boli spojené aj ďalšie výdavky na oblečenie výške 26,80 eur na začiatku šk. r., 85 eur za školský výlet, vreckové 50 eur na výlete, pretože sa budú sami stravovať. Za absolventské tričko a mikinu zaplatila 26,80 eur. Syn má zdravotné problémy, kvôli ktorým navštevujú endokrinologickú ambulanciu 6krát ročne. Na jednom vyšetrení mu zoberú krv, ďalšie vyšetrenie absolvujú s výsledkami a následne absolvuje ultrazvuk. S týmto sú spojené zvýšené výdavky na cestovné z Chtelnice do Piešťan a späť vo výške 1,20 eur na jednu cestu autobusom. Synovi A. platí poistku vo výške 19 eur mesačne. Okrem toho prispieva na jeho výživu vo výške 30% zo sumy životného minima. Tiež súd zistil, že pracuje ako rezačka kvetov s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 450 eur. Iný príjem nemá žiaden. Poberá prídavok na dcéru J. a T., do apríla 2019 poberala aj prídavok na mal. A.. Od septembra 2018 si uplatňuje daňový bonus na J., R. T., na A. si ho uplatňuje otec. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Od švagriny si v r. 2008 požičala 1 000 eur za účelom uhradenia poplatku za autoškolu dcére J., ako aj za účelom ďalších výdavkov spojených so zabezpečením starostlivosti o deti, spláca ju mesačnou splátkou vo výške 50 eur, iné dlhy nemá. Má vyživovaciu povinnosť T., R.. XX.XX.XXXX, O. J. A., R.. XX.XX.XXXX, J. J.R., R.. XX.XX.XXXX, A. XX.XX.XXXX, iné vyživovacie povinnosti nemá. Má zhoršený zdravotný stav, má vysoký krvný tlak, berie lieky, za ktoré mesačne uhrádza 9 eur. Ďalšie výdavky má na cestu do práce MHD vo výške 20 eur mesačne, 28,34 eur mesačne za mobil, za životné poistenie 20 eur mesačne.
9. Z výsluchu manžela súd zistil, že súhlasí s tvrdeniami navrhovateľky ohľadom doby, od ktorej sa intímne nestýkajú, nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária. Nesúhlasil s príčinou rozvratu manželstva uvádzaných manželkou, pretože mimomanželskú intímnu známosť si našiel až po tom, čo odišla zo spoločnej domácnosti, t.j. v septembri 2018. Čo sa týka tvrdení manželky, že nebol doma, bolo to z dôvodu, že chodil do práce. Nie je pravdivé tvrdenie manželky, že ju opakovane napadol, po vzájomnej hádke sotil manželku na posteľ, vtedy sa jej ani nič nestalo, sotil ju za plecia. Toto priznal aj na polícii. Rozvrat manželstva považuje za trvalý, manželské spolužitie obnoviť nemieni. Tiež súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti s jeho matkou a mal. A. od júla 2018, kedy sa matka mal. zo spol. domácnosti odsťahovala. Uhrádza poplatky spolu s jeho matkou na polovicu - za plyn 140 eur, za elektrinu 33,50 eur, vodné 25 eur štvrťročne, stočné 44 eur štvrťročne, telefón vo výške 70 eur. Zároveň platí 24,43 eur za internet a TV. Taktiež si platí životnú poistku vo výške 34,85 eur mesačne, synovi A. vreckové 10 eur mesačne, výdavky na potraviny sú vo výške 200 eur. Každý si platí svoje ďalšie výdavky sám. Má tiež výdavky na kúpu oblečenia na nich dvoch s maloletým vo výške 60 eur mesačne, na hygienu 30 eur mesačne. Zároveň ďalšími výdavkami sú náklady na cestovné do práce 60 eur mesačne vlastným motorovým vozidlom, na údržbu vozidla 50 eur mesačne, PZP vo výške 124,30 eur, 109 eur ako polovicu poistky za dom a tiež poistenie domácnosti vo výške 25 eur. V práci má náklady na stravu vo výške 13,40 eur mesačne. Mal. A. navštevuje 3. ročník ZŠ. Navštevuje školskú jedáleň. Na začiatku školského roka v súvislosti so stravovaním maloletému uhradil 28 eur, potom ešte 2- 3krát po 12 eur. Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Pred mesiacom - dvomi bol so synom u zubára, plombovali mu 2 zuby, jeden stál 34 eur a druhý 25 eur. Raz do mesiaca chodia so synom na plaváreň do Trnavy, s čím sú spojené výdavky vo výške 6 eur na hodinu na dieťa. Tiež súd zistil, že otec pracuje ako opravár/vodič s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 897,30 eur za prvé 4 mesiace roka, v čom je zahrnutý aj daňový bonus na mal. A.. Čo sa majetkov týka, vlastní v podielovom spoluvlastníctve 1 rodinného domu, v ktorom býva, a tiež má podiel na lesných pozemkoch v kat. úz. Chtelnica. Dlhy nemá žiadne. Má vyživovaciu povinnosť k mal. A., K.. T., J. J. A. XX.XX.XXXX.
10. Zo Znaleckého posudku č. 10/2020 znalca Mgr. Karola Zabáka z 04.04.2019 súd zistil, že mal. T. má k matke blízky vzťah, cíti sa v jej blízkosti bezpečne a isto. Citovo sa už odpútava, má už vytvorený vlastný názor voči otcovi, ktorý je negativistický a kritický. Zastáva k nemu nekompromisné postoje, zostáva voči nemu odmietavý. Vo vzťahu k T. je potrebné rešpektovať jeho želanie, v ktorej domácnosti chce zostať, všetko však za okolností doterajšej adaptability, školskej dochádzky a jeho rešpektovania autorít. U Tomáša určenie frekvencie styku s druhým rodičom nie je potrebné vymedzovať, stredoškolák je do veľkej miery autonómny, plánuje si sám vzdelávanie, dochádzku do školy a pod. Súd tiež zistil, že mal. A. verbalizácie ohľadom vzťahu rodičov nedokáže popísať. Nerozumie téme ich sporu. Jeho vyjadrenia sú a schematické, infantilné, do veľkej miery profilované názormi otca na matku. A. svoje vyjadrenia nevie podporiť argumentami. Hodnotenie matky vychádza z kritiky malicherných
nedostatkov. Emocionálny prejav maloletého je bez úzkosti, resp. bez intrapsychického napätia pri preferencii jedného z rodičov. Nedokáže si sám vytvárať úsudky, opiera sa o názory iných osôb. V tomto prípade ide o preferenčnú osobu, s ktorou sa identifikuje a spolieha sa na jeho názory. Nejde o priamu indoktrináciu, ale o stotožňovanie s citovo najbližšou a najprijateľnejšou osobou, ktorá mu vytvára bezpečie v domácom prostredí. To osobou je otec. Naliehavosť a odchod matky spolu so staršími súrodencami rezultoval v odpore chlapca k matke, neochote sa s ňou stretávať. Maloletý má pocitovo rozštiepený svet otca i matky, čo súvisí so identifikáciou s otcom po odchode matky. Je to obranný mechanizmus, nakoľko nebol schopný mentálne prijať aktuálnu situáciu, nikto s ním o tom nerozprával, preto pre pocit bezpečia tzv. rozštiepil osoby otca a matky /dobrý a zlá/, hoci nemá priamy zážitok ohrozenia či traumatizácie zo stany matky. Chlapec má k matkiným výchovným postupom dešpekt, ktorý kopíruje otcove názory. V prítomnosti otca preto ani nechce s matkou komunikovať, pretože by ho to zahanbovalo, keďže sa usiluje o jeho uznanie a identifikuje sa s ním s jeho prácou záujmami a postojmi k svetu. Citové potreby k matke sú v konflikte s kritickými pohľadmi otca na matku. Maloletý sa napriek kritike matky a jej výchovy cíti v prítomnosti matky bezpečne, prijíma jej osobu. Otca má maloletý v súčasnosti idealizovaného. Pre citový vývin chlapca a jeho neskoršie partnerské správanie je nevyhnutné, aby si i skorigoval svoj vzťah k matke. Otcov nezáujem o potrebu synovho vzťahu k matke a ponechávanie vývinu tohto vzťahu na jeho vôli ochudobňuje chlapca, sám otec by mal iniciovať a povzbudzovať jeho vzťah k matke. Maloletý v súčasnosti neposudzuje vzťahy racionálne, ale prevažne emocionálne podľa citového nastavenia otca k matke. Pre výchovu dieťaťa by bola ideálna striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Ich vzájomný postoj by však mal byť úctivý, korektný a spolupracujúci, čo sa v súčasnosti nedeje. Nevyhnutný zrejme bude poradenský proces pre rodičov ako predpoklad výchovy dieťaťa a postupné prejdenie do striedavej starostlivosti podľa výsledkov poradenského procesu. Z hľadiska psychologického hodnotenia osobností rodičov má matka mierne lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu dieťaťa. Pre výchovu mal. A. stále sú potrebné obe rodičovské osoby, ani u jedného z rodičov neprišlo k závažným chybám vo výchove či priameho narušenia psychického vývinu. Po poradenskom procese rodičov, prípadnej mediácii by A. mal byť zverený do striedavej starostlivosti, nevyhnutná je však ochota otca k spolupráci. V prípade A. je potrebné usilovať sa o striedavú starostlivosť s týždňovou frekvenciou výmeny. V prípade zverenia jednému z rodičov, vymedziť stretnutie s druhým rodičom na maximálnu možnosť styku, každý druhý víkend, a v ďalšom týždni aspoň jeden deň bez prespatia, v prípade neúspechu poradenského procesu, či iným prekážkam pre striedavú osobnú starostlivosť.
11. Zo správy z poradenského procesu zo 04.10.2019 v pripojenom spise Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 9P/130/2018 súd o.i. zistil, že aktuálne maloletý A. kontakt s matkou odmieta bez udania relevantného dôvodu, o matke sa vyjadruje s dešpektom v kontexte interpretácií názorov otca. V rámci posledného stretnutia maloletý reagoval agresívne a postúpal potraviny, ktoré mu matka doniesla. Z matky nemá strach, ani žiadne očakávania voči nej. Na druhej strane otca si idealizuje, považuje ho za jedinú osobu, ktorá mu chce dobre, ktorá sa o neho stará. Otca taktiež hodnotí ako jedinú osobu, ktorú bude a chce poslúchať. Zároveň bola mal. A. odporučená psychologická pomoc formou individuálnej starostlivosti.
12. Z priebežnej správy z 24.01.2020 v pripojenom spise Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 9P/130/2018 súd zistil, že s mal. A. boli zrealizované dve individuálne konzultácie a dve dyadické konzultácie s maloletým a matkou. Poradenským cieľom bolo obnovenie vzťahovej väzby medzi maloletým a matkou a poskytnutie pomoci dieťaťu zvládať psychickú záťaž spojenú s rozvodom rodičov. Úvodné stretnutia s maloletým boli zamerané na nadviazanie kontaktu a vytvorenie pocitu bezpečného prostredia. Do psychologického procesu bola počas tretej konzultácie zapojená aj matka. V poradenskom procese sa zameriavali na posilnenie vzťahovej väzby maloletého s matkou. Charakter problému si vyžaduje naďalej pokračovať v psychologických konzultáciách s mal. A. a jeho matkou v časovom horizonte tri mesiace. Symptomatológia správania dieťaťa vykazuje tiež narušenie jeho psychického, emocionálneho a sociálneho vývinu, čo bez odbornej pomoci nie je možné zo strany oboch výchovných prostredí zmeniť.
13. Zo správy z poradenského procesu zo 16.07.2020 súd zistil, že v správaní mal. A. pretrváva naďalej skleslá nálada, maloletý hovorí, že ho nič dobré v živote nepostretlo, má negatívny obraz sveta. V jeho harmonograme dňa absentujú voľnočasové aktivity. Maloletý trávi prevažný čas doma pri PC alebo TV, pričom sám vyjadruje, že ho to už nebaví a chcel by byť s kamarátmi. Počas stretnutí sa u maloletého ukázala značná ambivalencia v správaní. Na stretnutiach vyjadroval odmietavý postoj voči matke, negatívne city voči nej, napriek tomu nikdy neodmietol možnosť sa s ňou v terapeutickej miestnosti
stretnúť a bez zaváhania išiel za ňou. Jeho prejav pôsobí strnulo a kontrolovane. Vo vyjadreniach sa objavujú fabulácie, ktoré boli identifikované ako obranný mechanizmus a snaha o únik od reality. Dôvody, pre ktoré sa s matkou nechce stretávať sú opakujúce sa naučené v kontexte interpretácií otca. Obaja rodičia síce deklarovali záujem o to, aby mal. A. bol spokojný a mal všetko, čo pre svoj zdravý vývin potrebuje, avšak bez ich rodičovskej participácie a kooperácie, ktorej súčasťou je tiež konštruktívna komunikácia medzi nimi, nie je možné naplniť. Pre zdravý psychický, sociálny a emocionálny vývin maloletého je nevyhnutné naďalej zo strany výchovného prostredia otca podporovať stretávanie A. s matkou a súrodencami na pravidelnej báze a postupne stretnutia predlžovať. Nakoľko symptomatológia správania u mal. A. pretrvávajú, je nevyhnutné aj naďalej pokračovať v psychologických intervenciách a rodičov motivovať k spolupráci.
14. Zo správy kolízneho opatrovníka z 30.07.2020 v pripojenom spise Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 9P/130/2018 súd zistil, že pohovor s maloletým A. bol vykonaný v domácnosti maloletého dňa 24.6.2020 so súhlasom otca bez jeho prítomnosti. Dôvod, pre ktorý sa pohovor s maloletým uskutočnil, bolo zistenie je momentálneho vzťahu k matke, pričom maloletý uviedol nasledovné: „Nemám mamu rád, nechcem sa s ňou stretávať. Ona sa o mňa nestarala a bila ma. Vôbec mi nechcela dávať jesť. Niekedy som zjedol len pol rohlíka. Nechcem u nej spať a ani na chvíľku sa s ňou nechcem stretnúť. Raz ma tato zaviezol k mame, ale ona ma tam nechala samého a išla na 1 hodinu preč a nič mi nepovedala. Ona ma oklamala a tiež ma oklamala, že som potom musel ísť k psychologičke a vôbec mi o tom nepovedala. Ona mi hovorí, že ma má rada a aj stále ma bude mať rada. Vždy jej odpoviem, že ju nechcem, nemám ju rád, ani s ňou nikam nechcem ísť. Keď som s ňou bol naposledy, tak som mal zlé sny, som vykrikoval zo sna, že nechcem byť u mamy. Chcel by som, aby som zostal s tatom a s mamou sa nechcem nikdy stretnúť. Vtedy ma oklamala a zobrala ma k psychológovi, tak mi povedala, že pôjdeme na pizzu a neišli sme.“
15. Zo správy CDR Pečeňady z 08.10.2020 v pripojenom spise Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 9P/130/2018 súd zistil, že matka podľa dohody kontaktovala CDR po víkende 05.10.2020, informovala ich o priebehu stretnutia s maloletým, u ktorého pretrváva odpor zostať u nej podľa riadneho rozhodnutia súdu. Tiež súd zistil, že rodičia sa na dohodnuté stretnutia dostavili včas, v prípade dohodnutých telefonických konzultácií volali v riadnom naplánovanom termíne. Ako potreba oboch rodičov sa javí zmena v konštruktívnej komunikácii a výmene informácií o maloletom A., zároveň scitlivovanie na jeho potreby a záujmy, rešpektovanie jeho hraníc. V rozhovoroch sa venovali téme podieľania sa na starostlivosti o dieťa, trávenie voľného času a času stretávania sa s matkou. Odporúča naďalej pokračovať v spolupráci v napĺňaní stanoveného cieľa. Za obdobie doterajšej spolupráce sa podarilo len čiastkovo naplniť prvotnú fázu budovania si vzťahu s maloletým A. a rodičmi. S rodinou za obdobie od 24.08.2020 do 09.10.2020 vyčerpali celkovo 14 hodín priamej práce (z odporúčaných 20 hodín).
16. Z hodnotiacej správy zo 04.10.2018, potvrdenia o návšteve z 02.09.2019, príjmového pokladničného dokladu zo 17.09.2020, z 30.09.2020 súd zistil, že mal. T. v školskom roku 2018/2019 navštevoval 9. ročník ZŠ. Od školského roka 2019/2020 navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy v Trnave. Súd tiež zistil, že na autoškolu bol uhradený poplatok 17.09.2020 200 eur a dňa 30.09.2020 480 eur.
17. Z hodnotiacej správy zo 04.10.2018 a potvrdenia o návšteve školy zo 14.05.2020 súd zistil, že mal. A. bol v školskom roku 2018/2019 žiakom 2. triedy ZŠ a v školskom roku 2019/2020 žiakom 3. triedy ZŠ.
18. Z potvrdenia o mzde z 13.05.2020 v pripojenom spise Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 9P/130/2018 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od 01/2018 do 04/2020 činil 1 141 eur mesačne, pričom za obdobie posledných 12 mesiacov od 05/2019 do 04/2020 vo výške 1 202 eur mesačne v čistom.
19. Z potvrdenia o príjme z 13.05.2020 a 17.09.2020 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie od 04/2019 do 03/2020 činil 627 eur mesačne a v období od 09/2019 do 08/2020 vo výške 664 eur mesačne.
20. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
21. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
22. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
23. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
24. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
25. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom manželov súd dospel k záveru, že návrh manželky na rozvod manželstva účastníkov konania je podaný dôvodne, nakoľko manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia vhodného na starostlivosť a výchovu detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu, keďže manželia sa dlhodobo intímne nestýkajú, nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o mal. Tomáša a Daniela. Obaja manželia pritom ani v priebehu konania neobnovili manželské spolužitie. Súd tiež uvádza, že vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva účastníkov a vyššie uvedené, tu ani nie je predpoklad, že by k obnoveniu manželského spolužitia mohlo dôjsť.
26. Pri posudzovaní nevery ako príčiny vážneho rozvratu manželstva vychádzajú súdy správne z toho, že povinnosť vernosti (a platí to pri všetkých ostatných povinnostiach vyplývajúcich z manželstva) majú manželia zásadne až do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva (pozri R IV/1966 str. 392)
27. Podľa § 23 Zákona o rodine súd zároveň zisťoval príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva. Manželka za príčinu rozvratu manželstva označila skutočnosť, že chcela, aby sa im manžel viacej venoval, často odchádzal, zostávala s deťmi sama, tiež skutočnosť, že manžel má priateľku, ako aj skutočnosť, že ju manžel fyzicky napadol; manžel poprel fyzické napadnutie manželky, pričom potvrdil, že od septembra 2018 má mimimanželskú intímnu známosť. Na základe uvedeného súd po vykonanom dokazovaní mohol len konštatovať, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, a preto na základe návrhu manželky so súhlasom manžela v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Zákona o rodine ich manželstvo rozviedol. Súd dopĺňa, že výsluchom účastníkov konania mal zároveň za preukázané, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje funkcie. V súlade s § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadol i na záujem mal. detí, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že rozvod manželstva nie je v rozpore s ich záujmami, keďže starostlivosť o mal. deti od r. 2018 zabezpečujú manželia oddelene.
28. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku je s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
29. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
30. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
31. Keďže súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, v súlade s § 100 Civilného mimosporového poriadku zároveň rozhodol o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k mal. T. O. K.. A..
32. Čo sa týka mal. T., matka navrhla, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti, s čím otec súhlasil. Preto súd aj s poukazom na závery znaleckého dokazovania v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka a vysloveným názorom mal. T. a jeho vek zveril mal. T. do osobnej starostlivosti matky.
33. Ohľadom mal A. matka navrhla jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v súlade so závermi znaleckého dokazovania, pričom otec navrhoval zverenie do jeho osobnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené rozdielne návrhy rodičov súd nariadil znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom č. 10/2020 znalca Mgr. Karola Zabáka z 04.04.2019 mal súd za preukázané, že pre výchovu mal. A. by bola ideálna striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, ktorých vzájomný postoj by však mal byť úctivý, korektný a spolupracujúci, čo sa v súčasnosti nedeje, nevyhnutný zrejme bude poradenský proces pre rodičov ako predpoklad výchovy dieťaťa a postupné prejdenie do striedavej starostlivosti podľa výsledkov poradenského procesu, pričom z hľadiska psychologického hodnotenia osobností rodičov má matka mierne lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu dieťaťa, pre výchovu mal. A. stále sú potrebné obe rodičovské osoby, ani u jedného z rodičov neprišlo k závažným chybám vo výchove či priameho narušenia psychického vývinu. Tiež mal súd za preukázané, že po poradenskom procese rodičov, prípadnej mediácii by A. mal byť zverený do striedavej starostlivosti, nevyhnutná je však ochota otca k spolupráci, je potrebné usilovať sa o striedavú starostlivosť s týždňovou frekvenciou výmeny. Tu súd poukazuje na závery správ kolízneho opatrovníka, ako aj správ z poradenského procesu zo 04.10.2019, 24.01.2020, 16.07.2020, a 08.10.2020, že v období od septembra 2019 do októbra 2020 prebiehalo psychologické poradenstvo za účelom obnovy vzťahu mal. A. s matkou. Napriek viac ako rok trvajúcemu poradenstvu a skutočnostiam vyplývajúcim zo znaleckého posudku, maloletý naďalej preberá bez kritiky negatívne názory otca na matku, keďže nemá priamy zážitok ohrozenia či traumatizácie zo stany matky, aktuálne aj vyjadruje odmietavý postoj voči matke, negatívne city voči nej, naďalej u neho pretrváva odpor zostať u matky na celý víkend, čo mal súd za preukázané správou kolízneho opatrovníka z 30.07.2020 a správou CDR z 08.10.2020. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keď aj znalec odporučil prejsť postupne do striedavej starostlivosti podľa výsledkov poradenského procesu, ktorý však u maloletého nebol úspešný, čo je v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania prekážkou pre zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Tiež súd uvádza, že mal. A. veľmi dôrazne a dlhodobo odmieta prostredie matky, a preto vzhľadom na jeho psychický stav je v jeho najlepšom záujme, aby zatiaľ zostal v prostredí, v ktorom sa cíti dobre a v ktorom doteraz vyrastal, pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že maloletý nie je priamo vo vzťahu k matke indoktrinovaný otcom. Preto súd vyhovel návrhu otca a mal. A. v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti otca.
34. V časti zastupovania mal. T.O. O. K.. A. a spravovania ich majetku súd rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, keďže ani jednému z rodičov nebolo zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práv, pričom súd ani u jedného z rodičov nezistil skutočnosť, pre ktorú by iba jeden z rodičov mal maloleté deti zastupovať, či spravovať ich majetok.
35. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
36. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
37. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
38. Zverením mal. T. do osobnej starostlivosti matky vznikla otcovi ako povinnému rodičovi povinnosť plniť si k maloletému vyživovaciu povinnosť, ako aj matke vo vzťahu k mal. A..
39. Výsluchom matky, tiež vykonaným dokazovaním uvedeným v bode 16 odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj ďalším obsahom spisu mal. súd za preukázané, že mal. T. v šk. r. 2018/2019 navštevoval 9. ročník ZŠ, v šk. r. 2019/2020 1. ročník strednej odbornej školy v Trnave. Súd mal tiež za preukázané, že matka uhradila poplatok za autoškolu 17.09.2020 vo výške 200 eur a dňa 30.09.2020 vo výške 480 eur. Na základnej škole navštevoval školskú jedáleň, za ktorú matka uhrádzala 20,71 eur mesačne, na začiatku šk. r. 2018/2019 uhradila 34,81 eur za školské pomôcky, uhrádza 15 eur ročne za ZRPŠ, životné poistenie vo výške 19,92 eur mesačne, telefón 23 eur mesačne, výdavky na oblečenie vo výške 26,80 eur na začiatku šk. r., 85 eur za školský výlet, na vreckové na výlet 50 eur, pretože sa sami stravovali, za absolventské tričko a mikinu zaplatila 26,80 eur. Syn má zdravotné problémy, kvôli ktorým navštevujú endokrinologickú ambulanciu 6krát ročne - na jednom vyšetrení mu zoberú krv, ďalšie vyšetrenie absolvujú s výsledkami a následne sono, s čím sú spojené zvýšené výdavky na cestovné z Chtelnice do Piešťan vo výške 1,20 eur na jednu cestu autobusom.
40. Výsluchom otca, matky, tiež vykonaným dokazovaním uvedeným v bodoch 17 odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj ďalším obsahom spisu mal súd za preukázané, že mal. A. bol v šk. r. 2019/2020 žiakom 3. triedy ZŠ. Navštevuje školskú jedáleň, na začiatku školského roka v súvislosti so stravovaním otec maloletému uhradil 28 eur, potom ešte 2- 3krát po 12 eur. Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Ďalšími výdavkami bolo 34 eur a 25 za plombovanie zubov, jedenkrát mesačne 6 eur na hodinu na plaváreň.
41. Vyššie vykonaným dokazovaním uvedeným v bode 18 a 19 odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj výsluchom matky a otca a ďalším obsahom spisu mal súd za preukázané, že príjem matky za obdobie od apríla 2019 do marca 2020 činil 627 eur mesačne a v období od septembra 2019 do augusta 2020 vo výške 664 eur mesačne. Tiež súd mal súd za preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od januára 2018 do apríla 2020 činil 1 141 eur, pričom za obdobie od mája 2019 do apríla 2020 vo výške 1 202 eur mesačne v čistom. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k mal. T.V. O. K.. A., pričom ich vyživovacia povinnosť ku J. trvala do 31.05.2020, keďže je od 01.06.2020 zamestnaná.
42. V danom prípade súd pri rozhodovaní prihliadal na odôvodnené potreby mal. detí T. O. A., ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pričom dieťa zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. S poukazom na uvedené výživné pre T. súd otcovi určil vo výške 130 eur mesačne (zohľadňujúc návrh matky na určenie výživného otcovi vo výške 140 eur mesačne a návrh otca na určenie výživného vo výške 120 eur mesačne), pričom súd tiež takto zohľadnil odôvodnené výdavky matky, ako aj mal. T., ktoré boli matkou vynaložené na zabezpečenie všetkých jeho odôvodnených potrieb, špecifikovaných v bode 39 tohto rozhodnutia.
43. Čo sa týka mal. A., súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, na základe čoho potom matke určil platenie výživného vo výške 60 eur mesačne, keďže preukázateľne matka v danej dobe už spoločne s otcom nezabezpečovala starostlivosť o maloletého, zároveň súd zohľadnil aj jej vyživovaciu povinnosť k mal. T.. Súd dopĺňa, že pri určení výživného obom mal. detí prihliadol aj na vyššie uvedené čisté mesačné príjmy oboch rodičov, pričom uvádza, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. T. a u otca vo vzťahu k mal. A., v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca a matku nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd preto určil matke a otcovi vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti vyživovaciu povinnosť k mal. deťom tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako i na už uvedené odôvodnené potreby mal. detí T. O. A.. V neposlednom rade súd uvádza, že určené výživné je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30 % jeho čistého príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu /viď napr. 25CoP/58/2014/. Súd túto prax zohľadnil vychádzajúc z príjmu otca, ktorý bol tento schopný dosahovať vo výške minimálne vo výške 1 202 eur mesačne v čistom a u matky vo výške 664 eur mesačne v čistom.
44. Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
45. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
46. Požiadavka na ponechanie styku bez obmedzenia nie je v súlade so zmyslom zákonnej požiadavky na rozhodnutie o styku (ak tu dohody niet), pretože rozhodnutím o styku je len úprava konkrétnych podmienok výkonu práva, resp. i obmedzenie styku (aj toto s konkrétnou úpravou podmienok, za ktorých má styk prebiehať), či jeho úplný zákaz (oboje na základe úpravy z ust. § 25 ods. 3 Zák. o rodine), úprava styku ako neobmedzeného by činila problémy s vykonateľnosťou príslušnej časti rozhodnutia a v neposlednom rade by priniesla tiež riziko, že pri dôslednom trvaní na realizácii takejto úpravy by si oprávnený rodič po dieťa mohol prísť prakticky kedykoľvek (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 13P/136/2014 - 212 z 09.09.2015, IČS: 2514204684 ECLI:SK:KSTT:2015:2514204684.1).
47. Zásah do práva na rodinný život predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, a preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa (pozri rozhodnutie Veľká komora ESĽP vo veci Scozzari a Giunta vs. Taliansko z 13. 7. 2000). Orgány verejnej moci majú aj pozitívne záväzky, ktoré sú úzko spojené s účinným rešpektovaním rodinného života. Akonáhle je teda preukázaná existencia rodinného vzťahu, musia orgány verejnej moci v zásade konať tak, aby sa tento vzťah mohol rozvíjať, a prijať vhodné opatrenia na zlúčenie rodiča s dieťaťom (Kutzner proti Nemecku či nález sp. Zn. II. ÚS 838/07 - pozri vyššie), pričom k týmto pozitívnym povinnostiam sa radí vedľa aktívnej pomoci s osobnými, sociálnymi, zdravotnými či majetkovými ťažkosťami aj povinnosť rodičov informovať a riadne poučiť o možných následkoch jeho rokovaní (pozri rozsudok ESĽP vo veci W. verzus Spojené kráľovstvo).
48. Podľa čl. 29 ods. 1 pís. c/ Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru súhlasia, že výchova dieťaťa musí smerovať k: c/ výchove zameranej na posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa, kultúrnej svojbytnosti, jazyku a národným hodnotám krajiny, v ktorej dieťa žije, krajine svojho pôvodu a civilizáciám odlišným od svojej vlastnej.
49. V predmetnom konaní otec navrhol neupraviť styk matky s mal. A., nakoľko jej v styku s mal. nebráni; matka navrhla, aby v prípade, ak bude mal. A. zverený do osobnej starostlivosti otca, bola oprávnená sa s maloletým stýkať v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, ako aj každú nepárnu stredu od 13.00 hod. do nepárneho štvrtka do 18.00 hod.
50. Vykonaným dokazovaním vyššie citovaným znaleckým posudkom znalca Mgr. Zabáka mal súd za preukázané, že v prípade zverenia maloletého jednému z rodičov, v danom prípade otcovi, je nutné vymedziť stretnutie s matkou na maximálnu možnosť styku, každý druhý víkend, a v ďalšom týždni aspoň jeden deň bez prespatia. Tu súd uvádza, že pri rozhodovaní súdu vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je prioritným hľadiskom záujem maloletého dieťa, pričom s prihliadnutím na závery
znaleckého dokazovania, ako aj výsledky poradenského procesu a stanovisko kolízneho opatrovníka súd upravil styk matky s mal. A. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia berúc pritom zreteľ na právo maloletého na udržiavanie pravidelného osobného styku s matkou, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti, zohľadňujúc tiež vek maloletého, ako i objektívny záujem maloletého o znovuobnovenie a rozvíjanie vzťahu medzi ním a matkou, ako aj udržiavanie vzťahu s jeho staršími súrodencami J. O. T.. Súd upravil styk matky s mal. A. napriek vyjadrenému názoru mal. A., nakoľko vykonaným dokazovaním znaleckým posudkom mal za preukázané, že mal. A. síce odmieta a ignoruje matku, avšak tento vzťah nie je determinovaný jeho vlastnými negatívnymi zážitkami z matky, ale prežívaním a hodnotením matky otcom, ako i hnevom voči matke za stratu kompletnej rodiny, jeho názor nie je významný z hľadiska relevancie k predmetu konaniu, pričom pre jeho výchovu sú stále potrebné obe rodičovské osoby, keď ani u jedného z rodičov neprišlo k závažným chybám vo výchove, či priameho narušenia psychického vývinu. Pri úprave styku matky s maloletým počas víkendu súd zohľadnil návrh matky, pričom v časti úpravy styku prihliadol na závery znaleckého dokazovania, ako aj výsledky poradenského procesu, čím čiastočne zároveň zohľadnil aj návrh matky, avšak bez prespatia.
51. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu matky a otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, pričom na otázky, resp. problémy, ktoré sa nachádzali vo vyslovenom právnom názore odvolacieho súdu, súd zodpovedal (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).
52. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
53. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
54. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
55. Podľa ust. § 259 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoby tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
56. Podľa čl. 3 ods. 1, 2, CMP, ak sa právna veci nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia toho alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
57. O náhrade trov konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si nárok na ich náhradu neuplatnili. Súd dopĺňa, že v mimosporovom konaní v zásade nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, pričom v predmetnom konaní nezistil dôvody pre iné rozhodnutie o náhrade trov konania.
58. Čo sa týka výrokov rodičov v časti náhrady trov konania štátu, v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, nakoľko rodičia sa napriek psychologickému poradenstvu nedokázali dohodnúť na úprave
pomerov manželov na čas po rozvode k mal. A.. Ustanovenému znalcovi bol uznesením tunajšieho súdu, č.k. 9P/134/2018-190 z 21.05.2020, priznaná odmena v celkovej výške 412,20 eur, z toho 200 eur z preddavkov zložených rodičmi (každý rodič zložil preddavok vo výške 100 eur) a suma 212,20 eur zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko považoval za spravodlivé vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti uložiť obom rodičom rovnako nahradiť štátu trovy konania každý vo výške 106,10 eur, celkom 212,60 eur, ktorú sumu súd vyplatil znalcovi zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Súd dopĺňa, že v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku vo všeobecnosti platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania (trovy dôkazu) sám a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka. Vzhľadom na povahu a predmet konania v danej veci, v ktorej nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka konania vo veci, keďže ide o tzv. mimosporové konania, bolo znalecké dokazovanie nariadené v záujme maloletého dieťaťa. Je teda na mieste a v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, aby sa obaja rodiča podieľali na vzniknutých trovách konania rovným dielom, poukazujúc zároveň aj na konštantnú rozhodovaciu prax odvolacieho súdu. Tiež súd dopĺňa, že s poukazom na § 257 CSP pritom z obsahu spisu nezistil, že v predmetnej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa aj s prihliadnutím na výšku uvedenej sumy, a preto v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorá sa týka uloženej povinnosti zaplatiť trovy znaleckého dokazovania nie je odvolanie prípustné, vo zvyšnej časti je odvolanie prípustné v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - Okresný súd Piešťany v písomnom vyhotovení 3 x.
Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.