Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/233/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanému R. U., S.. XX.XX.XXXX, M. W. F., Q. M. XXX/X, C. Ú. J. C. S. V. Ž.: W. J. Q. V. V. V. W. M., Š.Á. S.. X, E.: XX XXX XXX,o zaplatenie 1.577,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 8. apríla 2019 č.k. -95 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19. septembra 2019 č.k. -111 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. II. a III. v spojení s opravným uznesením.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 8. apríla 2019 č.k. -95 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19. septembra 2019 č.k. -111 rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 186,88 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 8.6.2017 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. II. Žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.577,10 eur s príslušenstvom. Žalobca podal žalobu a odôvodnil svoj nárok titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou a.s. a žalovaným dňa 2.6.2011 a ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy Poštová banka a.s. žalovanému poskytla úver vo výške 2.000 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť v splátkach s lehotou splatnosti tej-ktorej splátky dohodnutej v zmluve. Žalovaný však svoj záväzok splnil len čiastočne v sume 1.813,12 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátok a tak žalobcovi vznikol nárok požadovať aj zákonný úrok z omeškania, preto žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na plnenie v zmysle podaného žalobného návrhu.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie a mal preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 2.6.2011 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa zaviazal tento úveru splácať v 60 pravidelných splátkach vždy k 7.dňu toho-ktorého mesiaca počnúc júlom 2011. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 59 eur pri úrokovej sadzbe 24,5 % ročne, RPMN bola

uvedená 29,21 %, priemerná RPMN 20,58 % s tým, že celková výška nákladov úveru činí 1.540,01 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi len 1.813,12 eur.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, ale aj a .

5. Súd preskúmal dohodnuté úroky z úveru a podľa jeho názoru sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože podľa zverejnenia priemerných úrokových sadzieb na webovej stránke Národnej banky Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období, kedy bola uzavretá aj predmetná úverová zmluva v kategórii Nové úvery pre domácnosti pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 10,36 % ročne, pričom v zmluve medzi sporovými stranami bola dohodnutá sadzba vo výške 24,5 % ročne. Je to zjavne v rozpore s dobrými mravmi, a preto aj s poukazom na ust. zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov, lebo odporuje dobrým mravom. Poukázal na to, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon neplatný. Vzhľadom k tomu, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, z toho uhradil 1.813,12 eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 186,88 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. V zmysle ust. , , vl. nar. č. rozhodol aj o úrokoch z omeškania z priznanej sumy v zákonnej výške.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle . Úspech žalovaného presiahol úspech žalobcu, avšak žalovanému trovy konania nevznikli ani si ich neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.

8. V zákonnej lehote proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v , , . V prvom rade poukázal na to, že úroková sadzba predstavuje cenu, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze. Uviedol, že výška úroku totiž odzrkadľuje, nakoľko rizikovými sa v banke javí poskytnutie úveru, pričom čím bude dlhšia doba splácania a čím bude nižšia bonita klienta, tým vyššiemu riziku sa banka vystavuje, že úver, ktorý poskytla nebude splatený. Žalobca nesúhlasil s tvrdením súdu, že výška úrokovej sadzby 24,5% je v rozpore s ust. , pretože hodnota, ktorú zistil súd (10,36%) predstavuje priemernú hodnotu, teda ide o tzv. aritmetický priemer. Z tejto hodnoty sa môžu strany odchýliť, pričom však dal do pozornosti, že v čase dohodnutia zmluvných úrokov a uzatvorenia predmetnej zmluvy, nebola výška úrokov žiadnym spôsobom limitovaná. Dôvodil rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.4.2012 sp.zn. . Z tohto rozsudku vyplýva, že neprimeraným zmluvným úrokom by bol len taký úrok, ktorý by 4 až 5-násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, čo však nie je tento prípad. Poukázal tiež na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19.3.2018, sp. zn. a tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.1.2018 sp. zn. , podľa ktorého úrok vo výške 32 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi. Citoval pritom odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a uplatnil si tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ), prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v , a .

12. Nesplnenie procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa znamená vadu konania, ktorou trpí konanie v prípade, keď súd konal a rozhodol napriek tomu, že neboli

splnené procesné podmienky, pričom je potrebné rozlišovať, či ide o procesnú podmienku odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú. Vadou predpokladanou týmto odvolacím dôvodom je najmä nedostatok žaloby, právomoci súdu, príslušnosti súdu, procesnej subjektivity, procesnej spôsobilosti, prekážky začatého konania a prekážky rozhodnutej veci.

13.Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14.Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

15. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Procesný postup súdu prvej inštancie nezaložil odvolateľom namietaný odvolací dôvod nedostatku procesnej podmienky a vytýkané postupy nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa .

16. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Vecne správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje ( ) a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd považuje za potrebné dodať:

17. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne vychádzal aj z ustanovenia , v ktorom zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( ). Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudky Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C- 168/05, Pannon GSM Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie

jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. /EHS).

19. Z obsahu relevantnej časti odôvodnenia rozsudku plynie, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní náležite vychádzal z vyššie uvedených judikatórnych premís, pričom zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti založil na zistení, že žalobca (právny predchodca žalobcu) poskytol žalovanému sumu 2.000 eur, z ktorej žalovaný zaplatil sumu 1.813,12 eur, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 186,88 eur, vychádzajúc pritom z úsudku, že žalobcom požadované úroky vo výške 24,50 % sú v rozpore s dobrými mravmi za stavu, ak priemerná úroková sadzba z úverov v rozhodnom období (t.j ku dňu 02.06.2011, kedy bola uzatvorená úverová zmluva) bola 10,36 % ročne. Na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť odvolacia námietka žalobcu, pokiaľ ju ten založil bez ďalšieho jedine na tvrdení, že „maximálna výška dohodnutých zmluvných úrokov v čase uzatvorenia zmluvy nebola žiadnym spôsobom limitovaná, že zistenie súdu o výške úrokovej sadzby 10,36 %, predstavuje priemernú hodnotu, že úroková sadzba je cenou, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze, výška úrokovej sadzby zobrazuje nakoľko rizikovým sa banke javí poskytnutie úveru, ako i že úrokové sadzby sú ovplyvnené najmä ponukou a dopytom po kapitále, ako aj ďalšími faktormi“.

20. Odvolací súd uvádza, že od 1.6.2010 bola urobená zmena v v , z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci novelizácie uvedeného zrušený administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch spolu so zrušením Napokon prijaté znenie ust. bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy - ukazovateľa z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku odplaty, lehoty splatnosti, spôsob zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu poskytnutú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To však neznamená, že by súd aj v takomto prípade nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle v spojení aj s . Bolo preto možné aj v danej veci na základe ustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankami u spotrebných úveroch v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 15.3.2016). Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júna 2014 v vl. nar. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.

21. Zo všetkých dôvodov, ako i z dôvodov ako ich uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa , vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo procesne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a procesne neúspešný žalobca na ich náhradu nemá právo.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (, posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).