Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/225/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, POBOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. XXX/X, XXX XX R. P., zast. Mgr. Andrea Legényová, advokátka, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 3 469,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 27. 06. 2017, č. k. 11Csp/220/2016-73, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 01.08.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 3 100 eur, žalovaný ju žalovanej vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy. Uvedenú sumu mala žalovaná povinnosť žalobcovi vrátiť zvýšenú o 2 700,80 eur. Ide o spotrebiteľský úver formou pôžičky podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Uzavretá zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Nedostatky náležitostí zmluvy predpísané osobitným zákonom spôsobujú, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a vady zmluvy sa týkajú jej podstatných obsahových náležitostí, čo zakladá absolútnu neplatnosť zmluvy v zmysle ust. § 39 ods. 1 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd považoval zmluvu za absolútne neplatnú ako celok, pretože neplatnosť zmluvy v dojednaní o odplate a zásadné vady v ďalších náležitostiach zmluvy spôsobujú stratu jej hospodárskej opodstatnenosti ako celku a neudržateľnosť zmluvy.

3. Okresný súd poukázal na to, že v zmluve nie je v súlade so zákonom uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru (obligatórna náležitosť zmluvy). Zo zmluvy nevyplýva, koľko zo sumy 5 800,80 eur predstavuje odplata v podobe úrokov, koľko ostatné náklady spotrebiteľského úveru, pričom dohodnutý úrok 32 % z poskytnutých úverových prostriedkov takmer trojnásobne presahuje priemernú úrokovú mieru pri spotrebiteľských úveroch obdobného druhu v bankovom sektore (podľa NBS v rozhodnom období bola 11,6 % ročne pri úveroch so splatnosťou od jedného do piatich rokov). Preto súd dohodnuté úroky považoval za rozporné s dobrými mravmi a dojednanie o odplate podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné.

4. V zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru (obligatórna náležitosť zmluvy). Pretože z číselného vyjadrenia „08/2018“ nie je možné vyvodiť konečnú splatnosť úveru, teda presný deň splatnosti úveru.

5. V zmluve nie je uvedená ani obligatóna náležitosť - termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. V zmluve je uvedená len výška mesačnej splátky 96,68 eur, bez bližšieho rozčlenenia.

6. V zmluve nie je uvedené ani to, kedy má dlžník začať úver splácať, chýba údaj o splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti splátok.

7. Zmluva obsahuje nesprávnu informáciu o RPMN (je vyjadrená „32 %“) čo je zrejmé na prvý pohľad, keďže tento údaj je zhodný s výškou ročnej úrokovej sadzby. Avšak v RPMN musia byť zahrnuté jednorázové a iné poplatky, ktoré žalovaný v súvislosti s úverovým vzťahom účtuje. Pritom RPMN za obdobný typ spotrebiteľského úveru za III. štvrťrok 2013 zverejňovanej MF SR bola 21,09 %.

8. Vzhľadom na to, že súd Zmluvu o pôžičke č. 612761 zo dňa 01.08.2013 nepovažoval za platnú, žalobca by mal nárok len na vrátenie plnenia, ktoré reálne poskytol žalovanému z dôvodu bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka. Žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3 100 eur, žalovaný z toho zaplatil 98,68 eur. Potom bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 3 003,32 eur. Žalovaný ale vzniesol námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je treba spojiť s momentom, kedy žalovaný uhradil jedinú splátku pôžičky, t. j. 09.10.2013 vo výške 96,68 eur. Žalobca so zreteľom na obsah zmluvy v deň uhradenia splátky poznal okolnosti, z ktorých mohol vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené, je neplatný. K získaniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo už dňa 01.08.2013 (deň prijatia peňazí žalovaným), ktorý je treba stotožniť ako začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v subjektívnej aj v objektívnej premlčacej dobe, ktorá uplynula najneskôr 01.08.2016. Žalobca žalobu na súd podal dňa 14.12.2016. Žalobu súd zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust.§ 255 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. V spore úspešnému žalovanému súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 469,6 2 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 3 469,62 eur od 20.02.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Namietal, že nie je správny právny záver súdu o neplatnosti zmluvy o pôžičke ako celku pre neplatnosť dojednania výšky úrokov, v dôsledku čoho súd nesprávne posúdil nárok ako premlčaný podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3 100,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60-tich pravidelných mesačných splátkach po 96,68 eur. Navýšenie časti úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32,00 %. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery od 1 500 do 6 000 eur so splatnosťou od 1 až 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzatvorenia úverovej zmluvy MF SR v súlade s § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v „Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za I. štvrťrok 2013 so stavom ku 31.03.2013“ predstavovala 20,44 % tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty. Výška dojednanej odplaty 32% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere a je v súlade aj s neskôr zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty - ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014. Pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptovanú, potom výška dojednanej odplaty v predmetnej zmluve nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi.

12. Rovnako nie je správny záver súdu, že úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie tých obsahových náležitostí zmluvy, ktoré vytýka súd. Závery súdu sú v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom a zároveň je v rozpore aj s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Obsahová náležitosť termín konečnej splatnosti úveru je v posudzovanom prípade splnená, označenie „08/2018“ je dostatočne určité a zrozumiteľné a plne v súlade s platnými právnymi predpismi (vyhláška MF SR č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára spotrebiteľskej zmluvy). Splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. , 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy dohodnutá stranami k 20. temu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá 01.08.2013, potom splatnosť prvej splátky nastala 20.09.2013 a konečná splatnosť úveru a doba trvania úveru pri počte 60-tich mesačných splátok by za riadneho plnenia nastala dňa 20.08.2018.

13. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Súdny dvor vo vyššie uvedenom rozsudku v prejudiciálnom konaní rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok, t.j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár/amortizačná tabuľka, ale tieto údaje môžu byť obsiahnuté v samostatnom splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží - odovzdá dlžníkovi na jeho žiadosť bezplatne, kedykoľvek počas trvania zmluvy. Teda čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcim splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Súdny dvor vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na je jednotlivé zložky (na časť istiny, časť úrokov, časť poplatkov). Iba porušenie povinností veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Žalobca má zato, že jeho právny predchodca neporušil žiadne povinnosti, preto vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov ako odplaty poskytnutého úveru.

14. Termín splatnosti prvej splátky aj ostatných splátok je v zmluvných podmienkach úverovej zmluvy a to v čl. 6, bod 6.1.2.3.. V tomto súd nedostatočne zistil skutkový stav a jeho odôvodnenie rozhodnutia je nepresvedčivé, nepreskúmateľné.

15. RPMN bola vypočítaná podľa záväzného vzorca podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z., zistenie súdu, že v zmluve je uvedená nesprávnou hodnotou, nie je správne. Žalobca pripája výpočet, z ktorého vyplýva, že nakoľko v odplate úveru nie sú účtované žiadne poplatky, jedinú odplatu úveru predstavuje zmluvne dohodnutý úrok 32%, tak RPMN 32% sa zhoduje s ročnou úrokovou sadzbou. Obe veličiny sú zhodné. V zmluve je uvedená aj priemerná RPMN zo štatistických údajov zverejnených MF SR za predchádzajúce obdobie.

16. Pokiaľ súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že úverová zmluva je postihnutá vadami a neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zákona, tento nedostatok stíha bezúročnosťou úveru (§ 11 ods. 1,2), avšak nie neplatnosťou zmluvy ako celku. Výklad, k akému sa uchýlil súd je v rozpore s ústavným príkazom preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu.

17. V dôsledku nesprávneho posúdenia absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere je nesprávne aj nastolenie režimu bezdôvodného obohatenia a tým aj nesprávna aplikácia premlčacej doby. Úverová zmluva bola uzatvorená platne, vzťahuje sa na ňu režim premlčacej doby podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka a uplatnený nárok v čase začatia konania nebol premlčaný. Žalovaný bol vyzvaný na plnenie v lehote do 19.02.2014, žaloba bola podaná na súd dňa 14.12.2016, t. j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby.

18. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť, odvolacie dôvody žalobcu nepovažuje za opodstatnené. Súd správne vyhodnotil úverovú zmluvu za neplatný právny úkon s poukazom na ust. § 39 Občianskeho

zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi a zákonom a tiež pre jej neurčitosť. Je potrebné ju považovať za neplatnú ako celok a nie len sčasti, ako uvádza žalobca v odvolaní. Napriek tvrdeniam žalobcu zmluva neobsahuje platne dojednané náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca sa v tejto súvislosti snaží o priamu aplikáciu Smernice 2008/48 o spotrebiteľských úveroch, ktorá však nie je prípustná ani podľa európskej právnej úpravy a ani podľa vnútroštátnej právnej úpravy. Smernice nemôžu zakladať práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám ako nariadenia. Smernice EÚ nie sú záväzné pre fyzické a právnické osoby, preto sa ich nemožno dovolávať vo vzťahu medzi účastníkmi súkromnoprávnych vzťahov. Výklad ustanovenia zákona ohľadom splátok istiny, úrokov a poplatkov, aký prijal žalobca, že v zmluve ich nemusí uvádzať samostatne rozpísanie je správny, k čomu sa prikláňa aj konštantná judikatúra a aktuálna súdna prax. Zákonodarca pri transpozícií smerníc môže ísť aj nad rámec ich právnej úpravy, ak sa takáto transpozícia neprieči účelu smernice. Zákonodarca preto mohol prijať právnu úpravu, v ktorej požaduje rozpis výšky, počtu a termínov splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov a táto vnútroštátna právna úprava má prednosť pred právnou úpravou smernice. Pokiaľ ide o žalovaným súdu vytýkané nesprávne posudzovanie primeranosti výšky odplaty v spotrebiteľskej zmluve, poukazuje na to, že primeranosť odplaty sa má posudzovať vo vzťahu k úrokovej sadzbe bánk, nie vo vzťahu k celému finančnému trhu (porovnaj rozsudok KS BB sp.zn. 14Co/1025/2015 zo dňa 20.09.2016, uznesenie NS SR sp.zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

19. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

23. Zo žalobného návrhu aj odvolania žalobcu je zrejmé, že nárok voči žalovanému neuplatňoval z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka), ale ako plnenie zo zmluvy o poskytnutí pôžičky (úveru) uzatvorenej dňa 01.08.2013 so žalovaným. V žalobe sa uvádza, že žalobca uplatňuje iba dlžnú istinu zo zmluvy o pôžičke evid. č. 6152761 zo dňa 1.8.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 5 800,8 eur, pričom žaluje o zaplatenie sumy 3 469,62 eur s príslušenstvom. Tiež uvádza, že z dôvodu neplnenia zmluvy žalovaným vyzval písomne dňa 25.12.2013 žalovaného k úhrade dlžných súm a následne dňa 19.02.2014 úver zosplatnil.

24. V písomnom vyhotovení zmluvy o poskytnutí pôžičky (úveru) je výška pôžičky uvedená sumou „3 100,- eur“ a celkové náklady spotrebiteľa sumou „2 700,-eur“. Okresný súd mal za preukázané, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3 100,- eur, prijatie takejto výšky úveru potvrdil aj žalovaný a žalobca túto výšku v konaní nerozporoval. Okresný súd správne ustálil, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. a zmluvu podrobil skúmaniu z hľadiska splnenia zákonných podmienok predpísaných týmto zákonom. Podrobne sa zaoberal skúmaním zmluvy o poskytnutí pôžičky (úveru) z hľadísk odôvodňujúcich ne/priznanie úrokov a poplatkov z úveru, na čo je prioritne zamerané aj odôvodnenie jeho rozhodnutia, dospel k výsledku, že zmluva neobsahuje v odôvodnení rozhodnutia súdom vytýkané obligatórne náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že: „Nedostatky náležitostí zmluvy predpísané osobitným zákonom spôsobujú, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ Za osobitý nedostatok zmluvy súd považoval dojednanie zmluvy o výške „odplaty“ za úver, ktorú posúdil ako neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatnú. V dôsledku týchto zistených skutočností potom súd prijal konečný záver, že zmluva je absolútne neplatná ako celok, pretože „neplatnosť zmluvy v dojednaní o odplate a zásadné vady v ďalších náležitostiach zmluvy spôsobujú stratu jej hospodárskej opodstatnenosti ako celku a neudržateľnosť zmluvy.“

25. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie okresného súdu v nadväznosti na odvolacie dôvody žalobcu a má zato, že záver okresného súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy o poskytnutí pôžičky (úveru) uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v danom prípade nemožno považovať za správny. Zásadne, ak je zmluva postihnutá takou vadou, že neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 120/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákon tieto nedostatky v zmysle ust. § 11 ods. 1 tohto zákona sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. A rovnako aj zistenie neprimeranosti výšky odplaty za spotrebiteľský úver, hoci aj by výška odplaty bola súdom dôvodne posúdená ako napĺňajúca znaky rozporu s dobrými mravmi, má tiež za následok iba stratu nároku veriteľa na takéto plnenie (na zaplatenie odplaty) od dlžníka (spotrebiteľa). Preto ani v danom prípade, kedy okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na existenciu „oboch nedostatkov “ popri sebe (teda neprimeranosť odplaty a absenciu obligatórnych náležitostí), nemožno zásadne vyvodiť iný než vyššie uvedený právny záver „o bezodplatnosti, bezúročnosti zmluvy“, teda zároveň o čiastočnej (nie úplnej) neplatnosti zmluvy o úvere, pretože odôvodnenie absolútnej neplatnosti zmluvy s poukazom súdu na „stratu jej hospodárskej opodstatnenosti ako celku a neudržateľnosť zmluvy“ je arbitrárne, nepreskúmateľné. V prípade platnosti zmluvy, hoci bezúročnej a bez poplatkovej, potom aj otázku premlčania nároku je treba posudzoval podľa ust. § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje premlčateľnosť práv vo „všeobecnej“ premlčacej dobe, ktorá je trojročná a uplatní sa všade tam, kde zákon pre určité právo neupravuje osobitnú premlčaciu dobu a nie podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka .

26. Odvolací súd zastáva názor, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je možné považovať za obsahujúcu v § 9 ods. 2 zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti v prípade, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou ich identifikovať, ktorý názor vyplýva napr. aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 z 9.11.2016.

27. V danom prípade niet pochýb o tom, že súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky (úveru) sú aj všeobecné zmluvné podmienky úveru, sú uvedené pred podpismi dlžníka aj veriteľa. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely jeho splatenia - tak ako je zadefinovaná v bode III. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jednoznačne stanovuje celkový počet (60 mesačných splátok) a výšku jednotlivých splátok (mesačné splátky vo výške po 96,68 eur), pričom v bode VIII. 6.2., 6.3. je zrozumiteľne uvedené, kedy sú splatné jednotlivé splátky úveru (že je to k 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári alebo zmluve nie je stanovené inak), aj to, kedy je splatná prvá splátka úveru (je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak). Podľa názoru odvolacieho súdu podmienky predmetnej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi - žalovanému bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy/termíny splatnosti splátok, hoci formulácia v samotnej zmluve neobsahuje konkrétne dátumy. Rozpisovanie výšky splátok na výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky poplatkov nie je zákonom vyžadované do tej miery, že by muselo byť uvedené priamo v zmluve o úvere. Je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie istiny podľa § 9 ods. 3, 5 zákona č. 129/2010 Z. z..

28. Samotné zákonné ustanovenie výslovne neustanovuje formu, ako má byť stanovený termín konečnej splatnosti úveru. Rozhodne však musí byť určený jasne, zrozumiteľné. Za dostačujúco uvedený v danej zmluve možno mať aj dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, vzhľadom na bod VIII. 6.2., 6.3. (deň splatnosti prvej splátky) v spojení bodom III. zmluvy, kde je uvedený mesiac/rok splatnosti „08/2018“. Určenie konečnej splatnosti úveru spotrebiteľom z takto uvedených podmienok nie je spojené s neprimeranými ťažkosťami a zároveň zaručuje istotu ním „identifikovanej“ konečnej splatnosti, teda že termín konečnej splatnosti úveru, čo je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o úvere, ku ktorému spotrebiteľ dospeje svojím vlastným úsudkom, je správny. V danom prípade niet pochýb, že termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 20.08.2018.

29. Nie je vylúčené, aby ročná priemerná miera nákladov (RPMN) bola totožná s fixnou ročnou úrokovou sadzbou (odplata za úver iné náklady než úrok z úveru nemusí zahŕňať).

30. „Odplatu“ za poskytnutie úveru (tu iba vo forme dojednaného úroku medzi účastníkmi zmluvy) vo výške 32 % ročne, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprimeranú až do tej miery, že ju treba bezvýhradne vyhodnotiť ako také vybočenie zo všeobecne spoločensky uznávaných zásad konania v právnom styku (dobrých mravov), ktoré je všeobecne neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (že je v rozpore s dobrými mravmi), v dôsledku čoho právny úkon uzavretie zmluvy o úvere ako celku je treba považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. (Pozn. neprimerané dojednanie výšky úrokov znamená neplatnosť právneho úkonu vo výške úroku za úver).

31. Nakoľko odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo veci samej, zrušil aj závislý výrok o trovách konania. V ďalšom konaní okresný súd bude vychádzať z právneho názoru vyššie uvedeného.

32. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .