Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-21-2019.pdf
PDF · 146.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: Slovenská republika
- LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast.: A | K | J | K | s.r.o., so sídlom K Dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín proti žalovanému: NOVOVES, s.r.o. Podjavorinskej 21, 984 01 Lučenec, IČO: 45 501 394, zast. advokátska kancelária agner & partners, s.r.o. so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Poltár, obec Kalinovo, katastrálne územie Hrabovo, na LV č. XXX, parcely reg. „E“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc.č. XXXX orná pôda o výmere 1218m2 z a s t a v u j e .
II. Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Poltár, obec Kalinovo, katastrálne územie Hrabovo, na LV č. XXX, a to parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 1407m2.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.07.2019 sa žalobca: Slovenská republika, v mene ktorej koná: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v kat.nehnuteľnosti pre okres Poltár, obec Kalinovo, katastrálne územie Hrabovo, na LV č. XXX, parcely reg. E, evidované na mape určeného operátu ako parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 1407m2 a parcely č. XXXX, orná pôda o výmere 1218m2. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v kat. nehnuteľností pre okres Poltár, obec Kalinovo, kat.územie Hrabovo, na LV č. XX, a to parcely reg. C evidovanej na kat.mape ako parcela č. XXXX/X o výmere 96419m2 orná pôda v spoluvlastníckom podiele žalobcu 1/1-ina a žalovaný je vedený ako vlastník nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Poltár, obec Kalinovo, kat.územie Hrabovo na LV č. XXX, evidovanej na mape určeného operátu ako parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 1407m2 , a parcely č. XXXX, orná pôda o výmere 1218m2 v spoluvlastníckom podiele žalovaného vo veľkosti 1/1-ina, avšak vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva XXX nereflektuje skutočný stav vlastníckeho práva, nakoľko vlastníkom týchto nehnuteľností je žalobca, ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 25.01.1988 uzatvorenou medzi P. Q., H.. C., A.. XX.XX.XXXX, A. W. M. J.I. XXX/XX, O. ako predávajúcou a Československým štátom v zastúpení Stredoslovenskými štátnymi lesmi Banská Bystrica ako kupujúcim, došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastrálnom území Hrabovo, vedených v pozemno-knižnej vložke č.
XXX ako parcely č. XXXX, XXXX - číslo parcely podľa EN časť 2030/1, z P. Q. do výlučného vlastníctva Československého štátu. Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy boli teda nehnuteľnosti evidované v súčasnosti na LV č. XXX v katastri nehnuteľností pre okres Poltár, obec Kalinovo, katastrálne územie Hrabovo. K prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam z P. Q. na Československý štát tak došlo v súlade s právnou úpravou účinnou v čase uzavretia Kúpnej zmluvy, ktorá nepodliehala registrácii v štátnom notárstve a vlastnícke právo na československý štát, zastúpený Stredoslovenskými štátnymi lesmi v Banskej Bystrici, dňom podpisu kúpnej zmluvy prešlo na Československý štát. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam preto nadobudol dňa 25.01.1988. K nadobudnutiu majetku do socialistického štátneho vlastníctva nebola v danej dobe potrebná registrácia štátnym notárstvom. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z čl. 9 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 19.05.1964, ktorou sa vydáva Smernica o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri udeľovaní súhlasu k prevodom a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, podľa ktorého registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácií a pod., a to bez ohľadu na druh nehnuteľností a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti.
2. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v dôsledku rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa čl. 3 ods. 1 písm.a) ústavného zákona č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku, prešlo vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy na Slovenskú republiku v súlade s územným princípom delenia majetku. Žalobca považoval za potrebné uviesť, že je v súčasnosti evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Poltár, obec Kalinovo, katastrálne územie Hrabovo, na LV č. XX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, par.č. XXXX/X, o výmere 96 419m2, orná pôda, v ktorej je začlenená aj parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu ako par.č. XXXX, o výmere 1407m2, orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, ktorej vlastníkom je podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva žalovaný. Tento rozporný stav zachytáva i zápis duplicity parciel na spomínanom liste vlastníctva č. XXX. Parcela registra „E“ č. XXXX je súčasťou parcely registra „C“ č. XXXX/X , ktorej výlučným vlastníckom je žalobca.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že predmetné nehnuteľnosti parcely reg. „E“ XXXX a XXXX v kat.území Hrabovo, ku ktorým žalobca uplatňuje určenie vlastníckeho práva nadobudol v rámci kúpy viacerých nehnuteľností od predávajúcich vlastníkov, ktorými boli na príslušných listoch vlastníctva evidovaní vlastníci, a to od P. Q. parc.č. XXXX o výmere 1407m2, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V XXX/XX dňa 03.05.2016 a od P. T. parc.č. XXXX o výmere 1218m2, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V XXX/XX zo dňa 28.04.2016. Žalovaný uviedol, že kúpa a následný vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam prebehli riadnym spôsobom a žalovaný ich nadobúdal spolu s ďalšími nehnuteľnosťami v rámci nákupu poľnohospodárskej pôdy bez vedomosti o prípadnom „duplicitnom vlastníctve“ resp. o akomkoľvek vlastníctve žalobcu, o ktorom tento v žalobe argumentuje. Za predmetné nehnuteľnosti ( parcely ) zaplatil pri ich nadobudnutí dohodnutú kúpnu cenu, ktorá v alikvotnej výške na jednotlivé sporné parcely je nasledovná: EXXXX o výmere 1407m2 : 408,03 Eur EXXXX o výmere 1218m2 : 353,22 Eur
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že prejavil vôľu i ochotu k tomu, aby vlastnícke právo k predmetným dvom parcelám bolo prevedené na žalobcu, avšak nie bezodplatne ako žiada žalobca, ale za odplatu, resp. za náhradu vo výške rovnajúcej sa alikvotnej časti kúpnej ceny, ktorú žalovaný vynaložil a vyplatil pri kúpe predmetných parciel v r.2016, t.j. za celkovú sumu 761,25 Eur a zároveň, aby žalobca znášal všetky ostatné s tým spojené náklady. Je toho názoru, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa pozbavenia vlastníctva na strane žalovaného bez adekvátnej náhrady za pozbavenie tohto vlastníctva, v danom prípade formou finančnej kompenzácie vo výške akú žalovaný vynaložil na nadobudnutie nehnuteľnosti. Je pre neho neprípustné, aby v rozpore so zásadami spravodlivosti, žalovaný ako subjekt súkromného práva, sa dostal súdnym rozhodnutím do pozície vyvlastneného subjektu, ktorý stratil svoje vlastníctvo v prospech štátu bez primeranej finančnej náhrady,
pričom je nesporné, že vklad vlastníckeho práva žalovanému povolil orgán štátnej moci - Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor. Poukázal tiež na to, že potom ako sa žalobca naňho obrátil so svojou prvou výzvou zo dňa 12.03.2018, zrealizoval voči predchádzajúcim vlastníkom sporných parciel výzvu na nápravu listom zo dňa 06.04.2018, ktorú zaslal pánovi Q., ako aj pani T., ktorí však na predmetnú výzvu žiadnym spôsobom nereagovali. Zároveň poukázal na skutočnosť, že podľa žalobcom predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXX je „ duplicita“ uvádzaná iba kódom „9“ a to len pri parcele EKN č. XXXX. Pri druhej spornej parcele EKN XXXX, žiadny údaj o duplicite nie je uvedený. V závere svojho vyjadrenia navrhol, aby v prípade, ak bude mať súd za preukázané, že žalobcovi skutočne svedčí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, aby určil vlastnícke právo iba v prípade, ak zároveň uloží žalobcovi zaplatiť v prospech žalovaného finančnú náhradu vo výške 761,25 Eur, ako aj náhradu ďalších opodstatnených nákladov, ktoré by prípadne žalovaný v spojení s týmto konaním vynaložil. Zároveň má za to, že v danom konaní už z povahy veci neprináleží ani jednej zo strán prípadná náhrada trov konania.
5. Žalobca sa vo svojej replike plne pridŕžal tvrdení uvedených v podanej žalobe a v celom rozsahu poprel tvrdenia žalovaného. Uviedol, že tvrdenie žalovaného o skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti kupoval bez vedomostí o duplicitnom vlastníctve, resp. o akomkoľvek vlastníctve žalobcu považuje za nepravdivé a účelové. Opätovne dal do pozornosti súdu, že na výpise z LV č. XXX vo vzťahu k sporným parcelám č. XXXX a XXXX je evidovaná tzv. duplicita parciel pod kódom č. 9, ktorý je v zmysle prílohy vykonávacej vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z.z. definovaný ako „ Duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti alebo k jej časti“. Poukázal tiež na ustanovenie § 29 ods. 3 Vyhlášky, v zmysle ktorého: „ Hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 zákona je spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti“. Žalobca vo svojej replike nesúhlasil s tvrdením žalovaného, aby bol žalovaný v prípade „pozbavenia“ vlastníckeho práva kompenzovaný rovnakou hodnotou akú za nadobudnutie predmetných nehnuteľností pri ich nadobudnutí vynaložil, a to z dôvodu, že žalovaný podľa žalobcu nikdy vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudol, a preto nemôže byť „pozbavený“ vlastníckeho práva v prospech štátu bez náhrady. V danom prípade totiž nejde o pozbavenie vlastníckeho práva žalovaného, ale o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, a to na základe zmluvy z r. 1988, preto nemôže za tieto predmetné nehnuteľnosti zaplatiť žalovanému akúkoľvek odplatu, keďže by daným spôsobom platil odplatu za vlastné nehnuteľnosti.
6. Žalovaný vo svojej duplike poukázal na písomné vyjadrenie P. T., ktoré ako prílohu pripojil k svojmu písomnému podaniu, čím má za to, že sú legitímne spochybnené tvrdenia žalobcu, predovšetkým vo vzťahu k parcele EKN XXXX, orná pôda o výmere 1218m2. Poukázal na to, že pri parcele EKN XXXX žiaden údaj ( kód ) o prípadnej „ duplicite“ v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol uvedený. V nadväznosti na odpoveď pani P. T. poukázal na to, že žalobca , resp. jeho právny predchodca pôvodne v roku 1988 odkúpili iba časť parcely, a to o výmere 1154m2 z výmery pôvodnej parcely EKN XXXX, ktorá bola celkovo 2372m2, pričom zostávajúca časť o výmere 1218m2 aj naďalej ostala vo vlastníctve právnych predchodcov pani P. T., a teda mohla byť predmetom právnych dispozícií vrátane dedenia, či predaja. Z tohto dôvodu aj žalovaný mohol uvedenú výmeru riadne od pani T. nadobudnúť kúpnou zmluvou, ktorú medzi sebou uzatvorili, keďže pani P. T. bola výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely 1218m2, pričom žalobcovi naďalej ostalo odkúpené vlastníctvo o výmere 1154m2, ktoré nebolo nijako dotknuté. Vo vzťahu k údajnej neexistencii dobrej viery na strane účastníkov kúpnej zmluvy zdôraznil, že predmetný spor o vlastnícke právo nemôže byť na vrub účastníkov, ale výlučne zaň zodpovedá žalobca. Žalobca ako správca majetku štátu - vo vzťahu k spornej parcele EKN č. XXXX o výmere 1407m2, orná pôda - mal postupovať bezodkladne tak, aby v katastri nehnuteľností nebola k tejto parcela vedená žiadna „ duplicita“ a aby sa tento stav vyriešil spôsobom, že vlastnícke právo žalobcu malo byť v katastri riadne zaevidované, bez akejkoľvek duplicity parciel. Keďže podľa žalovaného, žalobca ako správca majetku štátu takto nepostupoval, má za to, že na jeho strane došlo k neplneniu si svojich povinností riadne a inventarizácia majetku žalobcu nebola riadne vykonávaná. Ak žalobca nadobudol parcelu EKN č. XXXX v roku 1988 a stav „ duplicity parciel“ v katastri nehnuteľností existoval ešte aj v roku 2016,
nemôže byť tento stav posúdený inak, než ako zanedbanie zákonom stanovených povinností správcu majetku štátu. V závere svojho písomného vyjadrenia žalovaný žiadal, aby bola vo vzťahu k tomuto pozemku žaloba zamietnutá, ak žalobca nezoberie v časti parcely XXXX svoj návrh späť a vo vzťahu k parcele č. XXXX orná pôda o výmere 1407 m2 v kat.území M., v prípade, že žalobcovi svedčí skutočne vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti, aby bolo zo strany súdu určené vlastnícke právo v prospech žalobcu len v prípade, ak mu bude uložená zároveň povinnosť zaplatiť v prospech žalovaného finančnú náhradu vo výške 408,03 Eur, ako ekvivalent alikvotnej časti zaplatenej kúpnej ceny, ktorú žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi pri nadobudnutí tejto nehnuteľnosti kúpou v r. 2016.
7. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 09.09.2020 uviedol, že pri študovaní spisu a hodnotení všetkých dostupných písomností k predmetnej veci dospel k názoru, že pri podaní žaloby došlo pri uplatňovanom nároku k omylu v uvedení parcely KN E XXXX o výmere 1218m2, nakoľko právny predchodca žalobcu Stredoslovenské štátne lesy v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX kúpili len časť parcely XXXX o výmere 1154m2 v zmysle geometrického plánu XXX-XXX-XXX-XX, úradne overeného dňa XX.XX.XXXX, ktorá je toho času pričlenená k parcele KNC XXXX/X a nie je sporná. Zvyšná výmera parcely XXXX, teda 1218m2 ( celá výmera mala pôvodne výmeru 2372m2), ktorá bola mylne uvedená do žaloby, zostala aj naďalej vo vlastníctve P. Q.nčovej, rod. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O., M. XXX/XX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX a ktorú po jej smrti nadobudla dedičstvom P. T., A.. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, O.. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalobca zobral žalobu v časti určenia vlastníckeho práva k pozemku č. XXXX o výmere 1218m2 späť. Následne žalobca uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného ohľadne neplnenia si povinností žalobcu, resp. zanedbania si zákonom stanovenej povinnosti správcu majetku štátu k parcele č. EKN XXXX o výmere 1407m2 tak, aby v katastri nehnuteľnosti nebola vedená žiadna duplicita. Poukázal na to, že svoje povinnosti pri zápise kúpnych zmlúv si žalobca náležite plnil. Ako dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia predložil „ Žiadosť o založenie listu vlastníctva“ zo dňa 10.03.1988, ktorá bola riadne odoslaná na Geodéziu, národný podnik, spolu s kúpnymi zmluvami, geometrickým plánom č. XXX-XXX- XXX-XX a zoznamom občanov, od ktorých Stredoslovenské štátne lesy odkupovali pozemky. Uviedol, že kataster nehnuteľností „zabudol“ z evidencie odstrániť parcelu XXXX keď zapisoval geometrický plán a vytváral nový list vlastníctva, čo nie je chybou žalobcu a v žiadnom prípade nejde o porušenie jeho povinností pri správe majetku štátu.
8. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 14.10.2020, ktorého sa žalovaný, ani jeho právny zástupca nezúčastnili, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní aj z dôvodu zhoršujúcej sa epidemiologickej situácii ospravedlnili písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu 13.10.2020 a vyjadrili súhlas k prejednaniu veci v ich neprítomnosti a zároveň súhlasné stanovisko k čiastočnému späťvzatiu návrhu žalobcu, ktoré uskutočnil vo svojom podaní zo dňa 09.09.2020. Vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k parcele EKN XXXX o výmere 1407m2 v kat.území Hrabovo súhlasili s určením vlastníckeho práva v prospech žalobcu za predpokladu, že žalobcovi bude zároveň uložená povinnosť zaplatiť v prospech žalovaného finančnú náhradu vo výške 408,03 Eur, ako ekvivalent alikvotnej čiastky zaplatenej kúpnej ceny, ktorú žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi - predchádzajúcemu vlastníkovi pánovi P. Q. pri nadobudnutí tejto nehnuteľnosti kúpou v r.2016, ako aj náhradu ďalších opodstatnených nákladov, ktoré by prípadne žalovaný v spojení s týmto konaním vynaložil.
9. Zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný na pojednávaní, v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe v znení čiastočného späťvzatia, ako aj na všetkých ostatných písomných vyjadreniach a predložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu. Žiadal súd rozhodnúť v zmysle petitu žalobného návrhu po čiastočnom späťvzatí, a teda určiť vlastnícke právo v prospech žalobcu k parcele EKN č. XXXX o výmere 1407m2 orná pôda pre kat.územie Hrabovo.
10. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 14.10.2020, v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 180 CSP,na ktorom vykonal rozsiahle dokazovanie listinami predloženými žalobcom a žalovanými, Správou katastra Lučenec, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Súd postupoval podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a konanie v časti určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti pre okres Poltár, obec Kalinovo, kat.územie Hrabovo, na LV č. XXX parcely reg. „E“ evidovanej na mape určeného operátu ako parcela č. XXXX orná pôda o výmere 1218m2 zastavil. Súd sa ďalej zaoberal len zvyšným nárokom žalobcu, a teda určením vlastníckeho práva k parcele reg. E evidovaná na mape určeného operátu ako parcela č. XXXX orná pôda o výmere 1407m2 pre kat.územie Hrabovo, zapísaná na LV č. XXX.
13. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre kat.územie Hrabovo súd zisťuje, že sporná parcela reg. „E“ č.XXXX, orná pôda o výmere 1407m2 je vo výlučnom vlastníctve v 1/1-ine žalovaného, pričom k uvedenej parcele je vyznačený kód 9 - duplicita parciel.
14. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX ( č.l. spisu 11 ) súd zisťuje, že na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi P. Q., H.. C., A.. XX.XX.XXXX W. M. XXX/ XX, O. ako predávajúcou a československým štátom v zast. Stredoslovenskými štátnymi lesmi Banská Bystrica ako kupujúcim, došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným v kat.území Hrabovo, vedené v pozemno-knižnej vložke č. XXX, číslo parcely podľa PK XXXX, XXXX, číslo parcely podľa EN časť XXXX/X roľa. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy kupujúci odkupuje časť nehnuteľnosti o výmere určenej geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX ako diel XX, XX parcelné číslo XXXX/X časť z celkovej výmere 2561m2, pričom uvedená časť parcely bude začlenená do novovytvorenej parcely č. EN XXXX/ X podľa vyššie uvedeného geometrického plánu. Kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá v zmysle zmluvy na 1024,40 Kčs, ktorá bola splatná do 30 dní po vykonaní zmeny - založení LV k rukám predávajúcich. Podľa bodu 3 uvedenej kúpnej zmluvy, vlastnícke právo prechádza na kupujúceho dňom podpisu zmluvy. Podľa bodu 5 uvedenej zmluvy, zmluva nepodlieha registrácii v štátnom notárstve a bude zaslaná na stredisko geodézie v Lučenci k zápisu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho.
15. Z listu vlastníctva č. XX pre kat.územie M. súd zisťuje, že výlučným vlastníkom v 1/1-ine parcely reg. „C“ č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 96 419 m2 je Slovenská republika, v zast. správcu Lesy SR.
16. Z listinného dôkazu: Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo XX.XX.XXXX ( č.l. spisu 39 ) uzatvorená medzi P. Q. ako predávajúcim a spoločnosťou NOVOVES s.r.o. ako kupujúcim ( žalovaný ) súd zisťuje, že predmetom uvedenej kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve predávajúceho v prospech kupujúceho, pričom súčasťou tohto prevodu je aj sporná parcela reg. „E“ č. XXXX, orná pôda o výmere 1407m2, ktorá sa nachádza v kat.území Hrabovo, okres Poltár, obec Kalinovo, evidovaná Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom na LV č. XXX.
17. Okresný úrad Poltár, katastrálnym odbor, na základe rozhodnutia o vklade V XXX/XX zo dňa 03.05.2016 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho ( žalovaný ) k nehnuteľnosti v kat.území Hrabovo, evidovanej na LV č. XXX ako pozemok reg. EKN parc.č. X - XXXX orná pôda o výmere 1407m2.
18. Podľa čl. 2 Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi P. Q. ako predávajúcim a spoločnosťou NOVOVES ako kupujúcim, predávajúci predáva a prevádza na kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tejto zmluvy spolu s príslušenstvom a súčasťami a kupujúci ich kupuje do svojho výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 3419,21 Eur, čo zodpovedá cene 0,29Eur za m2.
19. Z výpisu účtu žalovaného súd zisťuje, že žalovaný dňa 31.03.2016 previedol na P. Q. sumu 3419,21 Eur.
20. Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor listom zo dňa 29.01.2020 na základe žiadosti súdu potvrdil, že nehnuteľnosti evidované v kat.území M. v pozemno-knižnej vložke XXX ako parcely XXXX a XXXX sú totožné s parcelami EKN XXXX a XXXX evidovanými na LV č. XXX ako EKN parcela č. 2028 v plnom rozsahu a EKN parcela č. XXXX v časti jej pôvodnej výmery 1218m2 , nakoľko zostatok výmery bol vysporiadaný na LV č. XX pod CKN parcelou č. XXX/X. Zároveň katastrálny úrad F., katastrálny odbor súdu oznámil, že EKN parcela č. XXXX vedená na LV č. XXX v kat.území M. sa podľa grafickej identifikácie parciel , ktorú súdu zaslal v prílohe, nachádza v
časti CKN parcely XXXX/X, čiže ide o duplicity parciel, ktorá je pri EKN parcele č. XXXX vyznačená aj na liste vlastníctva.
21. Z listinného dôkazu „ Žiadosť o založenie listu vlastníctva“ z XX.XX.XXXX súd zisťuje, že Stredoslovenské štátne lesy požiadali geodéziu N.P Lučenec o založenie listu vlastníctva v prospech Československého štátu - Stredoslovenské štátne lesy Banská Bystrica a zároveň mu zaslali 31ks kúpnych zmlúv, hospodársku zmluvu a vyvlastňovacie rozhodnutie, pozemno-knižné výpisy a geometrický plán na vykúpené nehnuteľnosti v kat.území Hrabovo, parcely č. XXXX/X podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX a zoznam občanov, s ktorými uzatvorili uvedené kúpne zmluvy. Z pripojeného zoznamu občanov - obyvateľov s ktorými boli uzatvorené kúpne zmluvy o kúpe pozemkov súd zisťuje, že pod poradovým číslom 20 je vedená aj P. Q., bytom O., M. J.. XXX/XX a v kolónke „vykúpená, resp. vyvlastnená plocha“ v m2 je uvádzaná výmera 2561m2 a náhrada za vykúpenú plochu 1024,40. Z predloženého geometrického plánu XXX-XXX-XXX-XX ( č.l.spisu 140 ) súd zisťuje, že súčasťou novovytvorenej parcely č. KNC XXXX/X pre kat.územie M. je ako diel č. XX značená parcela XXXX.
22. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Zb.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
23. Podľa § 47 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. 25.01.1988, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje. Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje. Ak na návrh podaný do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
24. Podľa § 134 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. 25.01.1988, ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb. hospodársky zákonník, účinný ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy t.j. 25.01.1988, ak sa do socialistického spoločenského vlastníctva nadobúda vec zmluvou, prechádza vlastnícke právo, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, prevzatím veci.
26. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.
27. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sa jedná o tzv. určovaciu žalobu, bolo potrebné sa primárne zaoberať existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno považovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Určovacou žalobou sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, teda o pozitívne určenie. Takéhoto určenia sa žalobca podľa § 137 písm.c) CSP môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladal aj splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Súd má za to, že pokiaľ sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti u ktorej je v kat.nehnuteľnosti vedený ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím k významu zápisu vlastníckeho práva v
kat.nehnuteľností ako aj jeho právnym účinkom ( výpis z katastra nehnuteľností slúži k preukázaniu vlastníckeho práva ), je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je podľa jeho tvrdeného skutkového stavu neisté a bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom pre prevedenie zmeny v zápise v katastri nehnuteľnosti, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom odstránenia neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania. Z predmetu konania je zrejmé, že žalobca je v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník parcely č. XXXX/X o výmere 96 419m2 na liste vlastníctva č. XX, avšak zároveň je zrejmé, že jeho vlastníctvo je sporné z dôvodu tzv. duplicitného vlastníctva, keď k časti tejto parcely, ktorá je tvorená aj pôvodnou pozemno-knižnou parcelou č. XXXX, je ako vlastník v katastri nehnuteľnosti evidovaný aj žalovaný, a to na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie Hrabovo. Žalobca má teda naliehavý právny záujem, aby uvedená spornosť bola odstránená a bolo určené jeho výlučné vlastníctvo k spornej parcele č. XXXX. Zápis rozdielnych vlastníkov k určitému pozemku, a to jedného v rámci parcely reg. „C“ ( parcela CKN č. 2030/1 ) a druhého v rámci parcely reg.“E“ (parcely EKN 2028 ) je typickým príkladom sporného stavu duplicitného vlastníctva, ktoré je potrebné odstrániť. V prípade, že sa žalobou sleduje dosiahnutia zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, je vždy daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/112/2011, podľa ktorého určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv / právnych vzťahov / k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
28. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sporný pozemok parcela č. XXXX o výmere 1407m2, ktorá je predmetom tohto konania nadobudol Československý štát, v zast. Stredoslovenskými štátnymi lesmi Banská Bystrica, na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola do spisu zo strany žalobcu doložená. Z citovaných právnych predpisov je zrejmé, že k nadobudnutiu majetku do socialistického štátneho vlastníctva nebola potrebná registrácia štátnym notárstvom, pričom uvedené vyplýva aj z Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 19.05.1964, ktorou sa vydáva Smernica o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri udeľovaní súhlasu k prevodom a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, kde podľa čl. 9 Inštrukcie, registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácií a podobne, a to bez ohľadu na druh nehnuteľností a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. Podľa čl. 10 Smernice, registrácia sa taktiež nevykonáva, ani súhlas okresným národným výborom sa neudeľuje k vzniku právnych vzťahov k nehnuteľnostiam založených rozhodnutím štátneho orgánu, napr. súdu, štátneho notárstva, národného výboru a podobne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to nielen z predloženej kúpnej zmluvy, ale aj z geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX a oznámenia Okresného úradu Poltár, katastrálneho odboru, že parcela EKN č. XXXX vedená na LV č. XXX pre kat.územie Hrabovo je včlenená, a teda je súčasťou parcely CKN XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že ide o tzv. duplicitu parciel, ktorá je pri EKN parcele č. 2028 vyznačená aj na liste vlastníctva č. XXX. V tejto súvislosti súd poukazuje na klasickú právnu zásadu „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ ( nikto nemôže previesť na druhého viac práv než má sám - Ulpianus). Súd má za to, že žalobca v súdnom konaní predloženými listinnými dôkazmi dostatočne preukázal, že k spornej parcele nadobudol vlastníckeho právo, a to na základe Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou predávajúca P. Q.A., H.. C. previedla vlastnícke právo k parcele č. XXXX na žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v čase svojej smrti už nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a preto jej dedičia vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti nemohli nadobudnúť na základe dedenia, a to ani formou osvedčenia o dedičstve. S poukazom na citovanú právnu zásadu: „ Nikto nemôže nadobudnúť viac práv ako má sám“, sa žalovaný nemohol stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pokiaľ ani predávajúci, v danom prípade P. Q., vlastníkom uvedenej parcely v čase podpísania kúpnopredajnej zmluvy nebol .
29. Žalobca nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, ktorej platnosť nebola v konaní nijakým spôsobom spochybnená a podľa vtedajších platných právnych noriem. V súdenom prípade zobral súd do úvahy aj prípady, kedy je možné prelomiť základnú právnu zásadu „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ , pričom jedných z prípadov prelomenia tejto zásady
je nadobudnutie nehnuteľností v dobrej viere od nepravého dediča, kedy zákonodarca poskytuje nepriamemu dedičovi ochranu podľa § 486 Občianskeho zákonníka: „ kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča“. V tejto súvislosti súd bez ďalšieho odkazuje na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28CDo2264/2009 , ktorý pri rovnakej právnej úprave uviedol: „ dovolací soud sdílí závěry nižších instancí ohledně povahy ustanovení § 486 obč.zák. v tomto směru, že nepravým dědicem je osoba, která podle rozhodnutí soudu o dědictví nabyla majetek zůstavitele, ačkoli jej neměla nabýt buď vůbec, nebo ne v takovém rozsahu, v jakém jej nabyla. Z uvedeného vyplýva, že se jedná o věci, které zůstavitel ke dni úmrtí vlastnil; nikoli o věci, které v jeho vlastníctví nebyly. Jinak by nešlo o nabytí věcí zůstavitele, ktoré byly po jeho smrtí soudem přiřčeny neoprávněnému dědici, ale jednalo by se o věci osoby třetí. Takovou ochranu osobě, která by nabyla vlastnické právo k věcem nepatřícím zůstaviteli, a přesto byly tyto věci projednány v rámci dědického řízení, občanský zákoník neposkytuje“.
30. Vzhľadom na to, že sporná parcela v čase smrti P. Q.B.A., ktorá uzavrela kúpnopredajnú zmluvu s Československým štátom v r. 1988 už nepatrila do vlastníctva poručiteľky, a napriek tomu po jej smrti bola prejednaná v rámci dedičského konania 5D 1266/2006, kde na základe osvedčenia o dedičstve nadobudol predmetnú parcelu P. Q., keďže osobe poručiteľky už nepatrila, nemohla byť spôsobilým predmetom dedenia, preto sa P. Q. nemohol stať dedičom a novým vlastníkom spornej parcely.
31. Následne súd posúdil aj dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej parcele žalovaným, ktorá celkom vo výnimočných prípadoch umožňuje prelomiť vyššie spomenutú rímsku právnu zásadu nemo plus iuris ...., kedy nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka, bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov je možné prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musia javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe ( uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 71/2011 z 27.02.2013 ). Rovnako súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I US 549/2015 zo 16.03.2016, ktorý rovnako pripúšťa prelomenie zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, kedy z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke práva pôvodného vlastníctva a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Uvedeným sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníctva práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom ( správnom ) katastrálnom konaní. Všetky vyššie uvedené aspekty súd zobral do úvahy pri rozhodovaní vo veci samej a dospel k záveru, že dobrá viera žalovaného, ktorá má byť v zmysle citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 16Cdo/71/2011 posudzovaná veľmi prísne, nebola v konaní zo strany žalovaného preukázaná, nakoľko nielen z listu vlastníctva prevodcu od ktorého žalovaný nadobudol spornú parcelu, ale aj z rozhodnutia Okresného úradu Poltár, Katastrálneho odboru o povolení vkladu vyplýva, že k pozemku reg. EKN parcela č. XXXX orná pôda o výmere 1407m2 je evidovaná tzv. „duplicita parciel“ pod kódom č. 9, čo vylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným bez akýchkoľvek pochybností o výlučnom vlastníctve prevodcu, a preto sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci nejaví súdu ako spravodlivé poskytnutie ochrany žalovanému, ak z verejne dostupných údajov v katastri nehnuteľností - listu vlastníctva XXX vo vzťahu k spornej parcele, bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť tzv. „duplicitu parciel“ označenú kódom č. 9, ktorý podľa prílohy vykonávacej vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Zb.z. je definovaný ako „duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti alebo k jej časti“. Podľa § 29 ods. 3 Vyhlášky č. 461/2009 Zb.z. je hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 zákona spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že v danom prípade existovali okolnosti, ktoré vylučovali nadobudnutie parcely č. 2028 v dobrej viere žalovaného, a teda v danom prípade nemožno pristúpiť k prelomeniu zásady: nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám.
32. Súd ďalej dodáva, že žalobca listinnými dôkazmi: Žiadosť o založenie listu vlastníctva ( č.l. spisu 138 ) a zoznamom občanov, obyvateľov s ktorými boli uzatvorené kúpne zmluvy ( č.l. spisu 139 ) dostatočne preukázal , že v prípade žalobcu nejde o nedbalého vlastníka, ktorému by zo strany súdu nemala byť poskytnutá ochrana, keď z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca po uzatvorení kúpnej zmluvy v r.1988 požiadal Geodéziu n.p. Lučenec o založenie listu vlastníctva v prospech československého štátu - Stredoslovenské štátne lesy Banská Bystrica. K uvedeným žiadosti priložil kúpne zmluvy, geometrický plán i zoznam občanov s ktorými kúpne zmluvy uzatvoril. Zo zoznamu občanov, obyvateľov s ktorými boli uzatvorené kúpne zmluvy súd zistil, že pod poradovým číslom 20 je vedená aj Margita Vančová - predávajúca podľa kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX. Údaj týkajúci sa výmery odkúpených nehnuteľností ako aj vyplatenej kúpnej ceny zodpovedá zneniu kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si svoju povinnosť pri zápise kúpnych zmlúv náležite splnil, a predložením vyššie uvedených listinných dôkazov ich aj preukázal. V tejto súvislosti súd dáva za pravdu žalobcovi, že nebolo úlohou žalobcu skúmať parcely reg. E, pokiaľ mal vedomosť o tom, že parcela KNC XXXX/X je jeho vlastníctvom a na základe geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX bola sporná parcela včlenená ako diel číslo 21 do novovzniknutej spomenutej parcely XXXX/X. Na liste vlastníctva č. XX na ktorom je parcela O. XXXX/X zapísaná sa neuvádza nijaký záznam o prípadnej duplicite, naopak duplicitu parciel obsahuje len list vlastníctva číslo 380, na ktorom je evidovaná parcela EKN XXXX vo vlastníctve žalovaného.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že žalovaný sa nemohol stať vlastníkom predmetnej parcely, pretože jej vlastníkom bol od r. 1988 Československý štát a neskôr žalobca. Žalovaný sa nemohol stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ani na základe uzatvorenia kúpnej zmluvy s právnym nástupcom, teda dedičom neb. P. Q.A., H.. C., keďže v čase smrti nebola už vlastníčkou uvedenej parcely, a preto nemohla byť uvedená parcela ani predmetom dedičského konania, z čoho vyplýva, že žalovaný odvodzuje svoje vlastnícke právo k predmetnej parcele od prevodcu, ktorý v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol už jej vlastníkom.
34. Pokiaľ sa žalovaný domáha vyplatenia odplaty, resp. náhrady vo výške rovnajúcej sa alikvotnej časti kúpnej ceny, ktorú vynaložil a vyplatil pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti, resp. všetkých ďalších nákladov súvisiacich s prevodom , uvedený nárok nemá nijaké právne opodstatnenie, nakoľko žalobca svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za nadobudnutú parcelu podľa kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX si splnil a dohodnutú kúpnu cenu 1024,40 Kčs, čo predstavuje 0,42 Kčs za m2 podľa bodu 1 uvedenej kúpnej ceny zaplatil do 30 dní po vykonaní zmeny k rukám predávajúcej. Táto skutočnosť nebola medzi stranami nijakým spôsobom spochybnená, a teda ani sporná. V tejto súvislosti sa súd v plnej miere stotožňuje s argumentáciou žalobcu, ktorý uviedol že za predmetné nehnuteľnosti nemôže zaplatiť žalovanému akúkoľvek odplatu, keďže by týmto spôsobom platil odplatu za vlastné nehnuteľnosti, ktoré už nadobudol na základe kúpnej zmluvy z r.1988, čo by bolo okrem iného i v rozpore so zákonom o správe majetku ( zákon č. 278/1993 Zb.z. o správe majetku štátu ), podľa ktorého zákonnou povinnosťou žalobcu je využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, k strate, k zneužitiu alebo zmenšeniu.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
39. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd aplikoval na rozhodnutie o trovách konania, pričom pri náhrade trov konania uplatnil aj zásadu tzv. procesného zavinenia, podľa ktorej môže dôjsť k tzv. separácii trov konania, keď náhradu trov konania môže znášať i strana, ktorá mala v konaní úspech, ak protistrane vznikli trovy procesným zavinením, inak v spore úspešnej strany. Hoci bol žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby plne úspešný, súd zohľadnil procesné zavinenie žalobcu pri zastavení konania, ako aj časový aspekt, kedy došlo k späťvzatiu časti žaloby. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k dvom parcelám na liste vlastníctva č. XXX evidovaných ako parcely reg. E č. XXX orná pôda o výmere 1407m2 a parcely č. XXXX orná pôda o výmere 1218m2. Žalobca podal žalobu dňa 11.07.2019, pričom na znení pôvodného petitu zotrval až do 09.09.2020, kedy došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti parc. č.XXXX, po rozsiahlej právnej argumentácii zo strany žalovaného k jeho opodstatnenému vlastníckemu právu k parcele č. XXXX orná pôda o výmere 1407m2. Súd preto vyhodnotil, že žalobca nebol úspešný v tejto časti konania, a teda zapríčinil späťvzatie žaloby v časti určenia vlastníckeho práva k parcele EKN XXXX, a teda žalovanému v tejto časti vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže bol žalobca úspešný v určení vlastníckeho práva k parcele EKN č. XXXX, pomer úspechu žalobcu a žalovaného je v zásade rovnaký, preto súd rozhodol , že žiadnemu zo strán nevzniká právo na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporové ho poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.