Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/112/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny

Siebenstichovej, v právnej veci žalobcu V. H., bývajúceho v B., zastúpenému JUDr. B. P.

PhD., advokátkou so sídlom v B., proti žalovaným 1/ JUDr. E. H., bývajúcej v B., 2/ M. G.,

bývajúcej v S., obom zastúpeným JUDr. P. M., advokátom so sídlom v B., o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 25. novembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 3. februára 2010 č.k. -164 určil,

že je neplatná kúpna zmluva, ktorú 26. marca 2008 uzavreli ako predávajúca JUDr. E. H.

a ako kupujúca M. G., predmetom ktorej bola nehnuteľnosť – garáž č. X., nachádzajúca

v garážovom dome súpisné číslo X. na pozemku parcelného č. X. kat. úz. K. v B. – M. č. K.

V, okres B. X, zapísaná na liste vlastníctva č. X., ktorej vklad bol povolený rozhodnutím

Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu z 11. apríla 2008 pod V X.. Žalovaným 1/, 2/

uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1 057,54 € a na účet okresného

súdu 49,10 € trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca má naliehavý právny

2

záujem na požadovanom určení neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy ( ),

ktorý je daný tým, že žalovaná 1/ previedla majetok patriaci do ich bezpodielového

spoluvlastníctva bez jeho súhlasu a rozhodnutie o určení neplatnosti kúpnej zmluvy bude

podkladom pre obnovenie vlastníckeho práva žalovanej 1/ v katastri nehnuteľností.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetná kúpna zmluva je

neplatná, nakoľko bola uzavretá v rozpore s ,

keď žalovaná 1/ bez súhlasu žalobcu nebola oprávnená so spoločnou nehnuteľnou vecou –

garážou nakladať. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z 25. novembra

2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol

a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným 1 468,19 € a na účet súdu prvého stupňa 49,10 € trov

konania. Zmeňujúci výrok vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy ( ),

lebo výrokom určujúcim neplatnosť kúpnej zmluvy by sa na právnom postavení žalobcu nič

nezmenilo, nakoľko kataster nehnuteľností by len obnovil predchádzajúci právny stav

a za výlučnú vlastníčku by opätovne vyznačil žalovanú 1/. Otázka, či sporná garáž patrila

alebo nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1/ by zostala naďalej

nevyriešenou a medzi žalobcom a žalovanou 1/ spornou, a pokiaľ by žalobca trval na tom, že

garáž patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, musel by iniciovať ďalšie (nové) súdne

konanie. V dôsledku toho odvolací súd považoval žalobu za procesne neprípustnú, a preto

ju zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil , a

ods. 1

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, ktoré odôvodnil

tým, že toto rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) v otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu v zmysle

na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Uviedol, že „nie je pravdou, že zápisom žalovanej

v 1. rade späť do listu vlastníctva sa nič nezmení na právnom postavení žalobcu, ako

argumentoval Krajský súd. Zmení sa niekoľko vecí. V prvom rade sa vec vráti do

bezpodielového spoluvlastníctva a preto bude žalobca môcť v rámci vyporiadania žiadať

aj o jej prikázanie do jeho výlučného vlastníctva, čo je za súčasného stavu vylúčené. Pokiaľ

totiž už bola vec z BSM prevedená do vlastníctva inej osoby v rozpore s ust. ,

potom sa v rámci vyporiadania BSM možno domáhať len náhrady za túto vec, ale nie

3

prikázania veci. Svojim nesprávnym rozsudkom Krajský súd v Bratislave odobral žalobcovi

možnosť nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k spoločnej veci. Oklieštil tiež jeho dispozičné

oprávnenia ako vlastníka, keď umožnil, aby bolo jeho vlastnícke právo prevedené na inú

osobu napriek jeho nesúhlasu. Toto konanie je v príkrom rozpore s článkom 20X. ,

podľa ktorého je vlastnícke právo nedotknuteľné a poskytuje sa mu ochrana“. Ďalej vytýkal,

že rozsudok odvolacieho súdu neplní ani žiadnu výchovnú funkciu; naopak umožňuje

žalovanej 1/ zneužívať postavenie jedinej vlastníčky zapísanej do listu vlastníctva. Z týchto

dôvodov žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalované sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ) proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z najzávažnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci

nie je postihnuté vadou konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až g/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Existenciu ani tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalobca v dovolaní tvrdí, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

V zmysle návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu

manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony,

o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu

alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem.

Za určovací návrh v zmysle považuje súdna prax

aj (v prejednávanej veci podaný) návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny

záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh

je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva, či

sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh

je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných

v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie

evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn.

(na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. ) uviedol, že

ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbežnej

otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem

na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo

neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky

definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne až určením, či tu je alebo nie je právny vzťah

alebo právo (povinnosť). V už spomenutom rozhodnutí sp. zn. Najvyšší súd

Slovenskej republiky dodal, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje

samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe

a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“.

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny

záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha

(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane

poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi

a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane

vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši

(odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho

usporiadanie).

V preskúmavanej veci žalobca odôvodňoval, v čom spočíva jeho naliehavý právny

záujem na ňom požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy ( ) tým, že

žalovaná 1/ svojím konaním chcela znížiť majetkovú hodnotu vecí v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, ako i že v prípadnom konaní o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov by sa už nemohol domáhať určenia, že predmet kúpnej zmluvy

6

(garáž) patrí do masy spoločne nadobudnutého majetku a priznania jeho vlastníctva v rámci

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

Z pohľadu dovolacieho súdu z týchto vysvetlení vyplýva, že na strane žalobcu išlo

v konečnom dôsledku o odstránenie spornosti vlastníckeho práva, t.j. či sporná garáž

je výlučným vlastníctvom žalovanej 1/ alebo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

žalobcu a žalovanej 1/. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy požadované žalobcom zreteľne

nebolo považované za definitívny cieľ, ale len za medzistupeň v procese odstránenia spornosti

vlastníctva žalovanej 1/, resp. spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1/ k spornej garáži.

Za tejto situácie je podľa názoru dovolacieho súdu správny právny záver odvolacieho

súdu, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu ( ).

Aj podľa názoru dovolacieho súdu sa požadovaným určením v porovnaní s existujúcim

stavom právne postavenie žalobcu nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje neistota daného

právneho vzťahu, táto pretrváva naďalej a so zreteľom na priebeh konania a vyjadrenia

účastníkov nie je vylúčená potreba začať ďalšie konanie o spoluvlastníctvo spornej

nehnuteľnosti. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej

zmluvy, pokiaľ má možnosť domáhať sa určenia právneho vzťahu (t.j. že je spoluvlastníkom

nehnuteľnosti). Ako správne konštatuje odvolací súd v odôvodnení rozsudku, právoplatný

žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vyhovujúci rozsudok by právne postavenie

žalobcu nezmenil, nakoľko za súčasného právneho stavu by sa v katastri nehnuteľností

vyznačil len stav pred týmto neplatným právnym úkonom, a v danom prípade to znamená, že

žalovaná 1/ by opätovne bola zapísaná ako výlučná vlastníčka spornej garáže a otázka, či

garáž patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1/ (o určenie ktorého

práva v podstate žalobcovi ide) by naďalej zostala sporná.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie zamietol ( ).

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu trov

7

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. marca 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková