Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-7-2019.pdf
PDF · 83.93 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: L. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. V. O. XXXX/X, XXX XX Ž., zastúpený: Advokátska kancelária POTOMA ? Co, s.r.o., so sídlom Panenská 5, 811 03 Bratislava, IČO: 36 861 898, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 5 740,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.06.2018, č.k. 25C/210/2015-131, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5740,40 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I ) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške ( výrok II).
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 52 ods. 1,2,3, § 54 ods. 2, § 788 ods. 1, § 790, § 795 ods. 1,, § 797 ods.1,2,3, §799 ods. 1, 2, 3, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), a vecne tým, že medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie zmluvy, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. O., G.: B., S.: ZA XXX J., O.: D. a následne dodatku k poistnej zmluve, ktorou si žalobca poistil u žalovaného finančnú stratu v dôsledku totálneho zničenia havarijne poisteného motorového vozidla. Nebolo sporným, že došlo k poškodeniu motorového vozidla zásahom cudzej osoby ako aj skutočnosť, že žalovaný posúdil škodu na vozidle ako totálnu škodu, teda náklady na opravu vozidla vypočítané žalovaným by presiahli všeobecnú hodnotu vozidla stanovenú žalovaným. Rovnako nebola spornou ani skutočnosť, že havarijné poistenie a poistenie finančnej straty GAP v čase poškodenia motorového vozidla žalobcu trvalo. Súd prvej inštancie vzhliadol na to, že žalobca si neuplatnil svoj nárok titulom poistného plnenia z havarijného poistenia, ale titulom poistenia finančnej straty v dôsledku totálneho zničenia motorového vozidla. Nakoľko žalovaný neplnil žalobcovi titulom havarijného poistenie dôvodiac tým, že žalobca uviedol nepravdivé alebo neúplné podstatné skutočnosti, týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti a/alebo nepravdivé alebo neúplné skutočnosti ovplyvňujúce podmienky likvidácie poistnej udalosti, najmä určenia výšky poistného plnenia (článok 12 bod 14 VPP-KAS-2), ustálil, že žalovanému vznikla povinnosť plniť z poistenia GAP. Dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o absencii originálnych súčastí motorového vozidla poškodených pri škodovej udalosti. Prihliadol na to, že obhliadku motorového vozidla pri vstupe do poistenia, ako aj po škodovej udalosti uskutočňoval zmluvný partner žalovaného - Slovexperta, ktoré tvrdenie žalovaný nesporoval. Mal tak za to, že žalovaný musel
mať informácie týkajúce sa technického stavu motorového vozidla žalobcu pri vstupe do poistenia, ktoré mu zabezpečil jeho expert , a to tie o ktoré mal žalovaný záujem a ktoré, ak žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, sa mali týkať aj prípadných skorších poškodení a servisovania motorového vozidla, najmä ak vstupovalo do poistenia ojazdené motorové vozidlo a nie nové. Pričom obhliadku poškodení a záznam o poškodení motorového vozidla po škodovej udalosti uskutočnila pre žalovaného opäť Slovexperta. Uzavretú poistnú zmluvu vrátané dojednaní poistenia finančnej straty GAP posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú zmluvu, preto pri výklade poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok platí, že v pochybnostiach o ich obsahu platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa, teda v tomto prípade žalobcu priaznivejší. Nemal za preukázané splnenie predpokladov pre zánik nároku žalobcu na poistné plnenie, resp. vznik práva žalovaného zamietnuť poistné plnenie zo základného poistenia, preto námietky žalovaného posúdil ako nedôvodné. Vychádzajúc z článku 21 bod 7 VPP KAS-2 ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na plnenie v rozsahu vyššom ako sa domáha (25 220 - 11562,60 - 7750 = 5907,40 eur), viazaný však žalobným petitom priznal žalobcovi nárok v sume 5740,40 eur.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“) a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému žalovanému.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h ) C.s.p.. Poukázal na platne uzavretú poistnú zmluvu, oznámenie žalobcu o vzniku poistnej udalosti ako aj jej následné šetrenie, kedy listom zo dňa 18.03.2015 informoval žalobcu, že sa jedná o totálnu škodu. Pri prešetrení škodovej udalosti a porovnaní predchádzajúcich škôd na poistenom motorovom vozidla zistil, že preukazované poškodené diely na vozidle boli už predmetom predchádzajúcich škodových udalostí. Dal do pozornosti, že žalobca pri vstupe do poistenia ani počas poistenia neoznámil, že na motorovom vozidle došlo k akémukoľvek poškodeniu či meneniu dielov motorového vozidla. Vzhľadom k uvedenému bol dôvodný postup podľa ust. Čl. 12 bod 14 VPP, preto podľa čl. 21 bod 11 písm. d) VPP nebol povinný plniť. Uviedol, že na poistenom motorovom vozidle nejde o prvý prípad obdobného poškodenia, preto nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.
5. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce, že poškodené diely boli predmetom predchádzajúcich škodových udalostí. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvoinštančného súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom, výsledok hodnotenia dôkazov je v súlade s § 191 C.s.p., súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu vyplynuli, vyšli počas konania najavo, a neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Vzhľadom k uvedenému nebolo odvolacím súdom zistené naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).
7. K námietke odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom
konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
8. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa.
9. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolacích námietok žalovaného odvolací súd vzhliadol na to, že súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, skúmal dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku titulom poistenia finančnej straty GAP. Nebolo nesporným, že v čase vzniku škody mal žalobca u žalovaného platne uzavreté nielen havarijné poistenie motorového vozidla (B. Č.. XXXXXXXXXX/ XXXXXXXXXX) ale aj poistenie finančnej straty GAP. Pričom poistenie finančnej straty GAP bolo dojednané práve za účelom krytia finančných strát poisteného, ktoré utrpí v dôsledku totálneho zničenia alebo v dôsledku krádeže alebo lúpeže poisteného motorového vozidla. Vzhľadom k uvedenému tak v danom prípade bolo dôvodným len skúmať, či nenastala okolnosť predpokladaná v čl. 21 bod 11 písm. d) VPP-KAS -2, za splnenia ktorej by nevznikol žalobcovi nárok na plnenie. Nakoľko žalovaný netvrdil, že v danom prípade by sa jednalo o výluku z poistenia( čl. 4 VPP KAS-2) a súd prvej inštancie správne ustálil , že neboli splnené podmienky ani na zamietnutie poistného plnenie, s čím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a nepovažuje za potrebné opätovne tieto závery precízne uvedené v bode 12 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie opakovať, možno prijať záver, že na žalobcom uplatnený nárok sa vzťahovalo plnenie zo základného havarijného poistenia. Skutočnosť, že k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo a toto poškodenie motorového vozidla posúdil žalovaný v zmysle VPP-KAS-2 ako totálnu škodu, je zrejmým z listu žalovaného zo dňa 18.03.2015. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd posúdil odvolaciu argumentáciu žalovaného ako nespôsobilú spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku .
10. V podanom odvolaní žalovaný uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. majúc za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Preskúmaním napadnutého rozhodnutia nemal odvolací súd za preukázané naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu.
11. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
12. S poukazom na uvedené odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), ako vecne a právne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).