Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-64-2019.pdf
PDF · 80.17 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/64/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. cesta XXX/XX, W., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5, Hlohovec, v zastúpení: JUDr. Lukáš Liščák, pod sp. zn. EX 2766/08, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 66,39 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 8Er/337/2008- 36 z 18. júna 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), a výrokom II. oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie v sume 95,99 eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
2. Súd uznesenie odôvodnil tým, že dňa 10.02.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd z obsahu exekútorského spisu dospel k záveru, že povinný nemá účet vedený v peňažnom ústave, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani motorové vozidlo, nie je v žiadnom pracovnom pomere, nepoberá žiadny dôchodok ani iné príjmy, ktoré podliehajú exekúcii. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, zaviazal oprávnenú na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi, a to vo výške 95,99 eur. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
3. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala včas odvolanie oprávnená. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vyhovel odvolaniu v celom rozsahu. Oprávnená namietala, že súd vec nesprávne právne posúdil. Súd mal exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Ďalej oprávnená namietala, že podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.08.2008 v čase vydania exekučného titulu, bolo rozhodnutie možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V tejto súvislosti oprávnená poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo11/2009, 2M Cdo3/2013, 3M CdO2/2013,4M Cdo3/2013, 5M Cdo20/2011, 6M Cdo4/2013, 7M Cdo 13/2011, 1M Cdo4/2013. V danom prípade však k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku uplynutia času. Je teda zrejmé, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti - uplynutia času, ktorý oprávnená nemohla pri náležitej starostlivosti predvídať ani ovplyvniť. Pokiaľ teda oprávnená podá včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie za zastavenie
exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, má oprávnená za to, že je daný postup súdu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie a na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora má byť v zmysle zákona zaviazaný povinný. Na základe uvedeného má oprávnená za to, že exekúcia mala byť zastavená podľa ustanovení § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. a z toho dôvodu žiada odvolací súd aby napadnuté uznesenie zrušil.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že oprávnená chce odvolaním dosiahnuť rovnaké rozhodnutie, ale z iného dôvodu pričom odvolanie len proti dôvodom zastavenia konania nie je prípustné podľa § 358 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení odkázal na rozhodnutia krajských súdov a v skutkovo a právne totožných konaniach sp. zn. 25CoE/2/2019-44, 6MCdo/12/2012, 1CoE/267/2016, 20CoE/13/2016, 7CoE/54/2018-74, 25CoE/111/2016-35, 12CoE/113/2018.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 EP, § 357 CSP). Postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), teda dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa (§ 386 písm. c) CSP).
7. Podľa § 9a ods.1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
10. V zmysle § 355 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. Z citovaného zákonného ustanovenia § 355 CSP platného a účinného v čase podania odvolania vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Exekučný poriadok pritom s účinnosťou od 01.11.2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nepripúšťa.
14. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávnenej s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnená nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Odvolací súd odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
15. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku vylúčil.
16. Odvolací súd preto odvolanie oprávnenej odmietol, nakoľko odvolanie proti rozhodnutiu ani v časti odôvodnenia (výrok II. napadnutého uznesenia) ani v časti výroku o náhrade trov exekúcie (výrok III. napadnutého uznesenia) nie je prípustné.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávnenej odmietol v zmysle § 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
18. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 422 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).