Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobkyne: Mgr. K. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX P., zastúpená: JUDr. Tibor Šulák, advokát, so sídlom Nám. Dr. M. Thége Konkolyho 3, 947 01 Hurbanovo 1, proti žalovanému: "SOS" Zariadenie sociálnych služieb Hurbanovo, so sídlom Komárňanská 67/135, 947 01 Hurbanovo, IČO: 00654434, zastúpený: JUDr. Petra Rumanová, advokátka, so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, o neplatnosť výpovede, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. -184 zo dňa 18. novembra 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 13.3.2013 sa žalobkyňa domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že výpoveď jej daná žalovaným listom zo dňa 29.12.2017 doručeným dňa 12.1.2018 je neplatná, keď požadovala priznanie jej nároku na náhradu trov konania v plnej výške. V žalobe poukázala na to, že jej pracovný pomer vznikol dňa 1.6.1997 na základe vymenovania do funkcie vedúcej krízového strediska „SOS“ Hurbanovo, ktorý sa dňom 1.4.2002 zmenil na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou podľa , keď druh vykonávanej práce v jej pracovnej zmluve bol adekvátny tomu, akú prácu vykonávala, teda, že bola štatutárnym orgánom žalovanej organizácie, ktorej zriaďovateľom v tom čase bol Okresný úrad Komárno, avšak dňom 1.1.2004 žalovaná organizácia prešla do zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC Nitra bez toho, že by sa tým jej pracovný pomer zmenil. Dňom 30.6.2004 bola odvolaná z funkcie riaditeľky, keď dňa 12.1.2018 jej bola doručená výpoveď podľa z dôvodu nesplnenia predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, nakoľko bola z funkcie riaditeľky odvolaná. Odvolať z funkcie možno iba toho, kto bol do funkcie menovaný, prípadne volený, v čase jej odvolania mala už pracovný pomer založený pracovnou zmluvou s druhom vykonávanej práce adekvátnym výkonu funkcie riaditeľky. Jej predchádzajúca výpoveď už bola určená súdmi neplatnou a k predmetnej výpovedi uvádza, že ak bola riaditeľkou žalovanej organizácie na základe pracovnej zmluvy, potom jej terajšia riaditeľka (žalovaného) nemohla dať výpoveď, pretože jej nie je nadriadená. Nebolo možné voči nej postupovať tak, ako to urobilo Zastupiteľstvo VÚC Nitra pri odvolaní z funkcie riaditeľky, ktoré odvolanie v jej prípade nemožno považovať za platný právny úkon a na jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou žiadny vplyv nemalo. Keďže ju VÚC Nitra do funkcie nemenovalo ani nevolilo, nemohlo ju z nej ani odvolať, teda nemohlo týmto jednostranným právnym úkonom meniť obsah jej pracovnej zmluvy v časti týkajúcej sa druhu vykonávanej práce, keďže obsah pracovnej zmluvy možno meniť iba dohodou ako dvojstranným právnym úkonom.

2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe žiadal žalobu žalobkyne ako nedôvodne podanú zamietnuť, keď požadoval priznanie mu nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa u neho od 1.6.1997 do 30.6.2004 vykonávala funkciu riaditeľky, a to na základe vymenovania, keď zmenou účinného od 1.4.2002 sa jej pracovný pomer založený vymenovaním zmenil na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou. Považuje za nesporné, a s ohľadom na vyriešenie tejto otázky v samostatnom konaní za právoplatne uzavreté, že žalobkyňa bola z funkcie riaditeľky platne odvolaná v zmysle ustanovenia , ktorým odvolaním z funkcie však pracovný pomer žalobkyne nezanikol a bolo ho možné riešiť len ukončením pracovného pomeru dohodou alebo inými zákonnými spôsobmi ukončenia pracovného pomeru. Pracovnoprávny vzťah žalobkyne sa okrem spravuje i Zákonom o výkone prác vo verejnom záujme a v tomto smere prichádza do úvahu výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ustanovenia , ktorý upravuje výpovedný dôvod tak, že zamestnanec prestane spĺňať podmienky podľa . Vzhľadom na to, že žalobkyňa prestala spĺňať podmienku ustanovenia , pristúpil k výpovedi. 3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a súčasne o trovách rozhodol tak, že priznáva žalovanému náhradu trov konania (proti žalobkyni) v plnej výške. 4. Skutkový stav veci súd prvej inštancie zistil nasledovne: Žalobkyňa bola na základe výsledkov výberového konania zo dňa 18.6.2002 na obsadenie miesta vedúceho Krízového strediska „SOS“ v Hurbanove vybraná na funkciu vedúcej krízového strediska „SOS“ v Hurbanove a to dňa 18.6.2002. Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 21.6.2002 bolo medzi Okresným úradom v Komárne a žalobkyňou v zmysle dohodnuté, že menovanie do funkcie vedúcej Krízového strediska „SOS„ v Hurbanove zo dňa 22.5.1997 sa mení na funkciu vedúcej Krízového strediska „SOS“ v Hurbanove dňom 18.6.2002 na základe výsledkov výberového konania. Dňom 1.1.2004 prešla zriaďovateľská funkcia vo vzťahu ku Krízovému stredisku Hurbanovo a žalovaného ako to vyplýva zo zriaďovacej listiny zo dňa 13.1.2004. Dňa 12.1.2004 bolo žalobkyne predsedom NSK oznámené, že došlo k prechodu zriaďovateľskej funkcie vo vzťahu ku Krízovému stredisku v Hurbanove Okresnému úradu v Komárne na žalovaného. V uvedenom oznámení bolo zároveň predsedom NSK žalobkyni oznámené, že neboli riešené práva a povinnosti štatutárnych orgánov a preto práva a povinnosti žalobkyne ako štatutárneho orgánu Krízového strediska Hurbanovo zostávajú nezmenené. Uznesením NSK z 19.4.2004 č. 89/2004 bola žalobkyňa odvolaní z funkcie vedúcej Krízového strediska v Hurbanove, platnosť tohto uznesenia predseda NSK už dňa 20.4.2004 pozastavil. Dňa 17.5.2004 Zastupiteľstvo NSK žalobkyňu opätovne odvolalo z funkcie riaditeľky Krízového strediska v Hurbanove a to uznesením č. 116/2004, ktoré bolo potvrdené uznesením č. 141/2004 zo dňa 21.6.2004 a zmenené uznesením č. 142/2004 zo dňa 21.6.2004. Žalovaný dňa 29.12.2017 dal výpoveď žalobkyni podľa z dôvodu, ktorý spočíva v nespĺňaní požiadaviek podľa ustanovenia , pretože bola z funkcie riaditeľky Krízového strediska Hurbanovo uznesením č. 116/2004 (ktoré bolo potvrdené uznesením č. 141/2004 a zmenené uznesením č. 142/2004 na riadnom zasadnutí Zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja dňa 21.6.2004) odvolaná dňom 30.6.2004. Dôsledkom odvolania z funkcie je vznik výpovedného dôvodu - nespĺňania požiadaviek v zmysle ustanovenia , pre ktorý s ňou zamestnávateľ končí pracovný pomer, pričom zamestnávateľ ju nemá možnosť zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste výkonu práce a taktiež nemá ani možnosť ponuky žiadnej inej práce. V súlade s ustanovením bola výpoveď prerokovaná so zástupcom zamestnancov a to zamestnaneckým dôverníkom Krízového strediska „SOS“ Hurbanovo pani C. D. dňa 27.12.2017. Táto výpoveď bola žalobkyni doručená dňa 12.1.2018. Podľa o samospráve vyšších územných celkov, zastupiteľstvo je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, najmä zriaďovať, zakladať , zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov).

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na obsah podanej žaloby a uvedené vyjadrenia oboch strán sporu v konaní ako aj s poukazom na citované ustanovenie o samospráve vyšší územných celkov, ustan. ( - , , , , a , č. 2) a citované ustanovenia (CSP - - , ), odôvodnil nasledovne: Podľa , ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu , alebo vnútorný predpis zamestnávateľa

ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu , pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní (t.j. najprv dôjde k voľbe, vymenovaniu a potom sa uzatvára pracovná zmluva). Ak výkon práce nespĺňa očakávania zamestnávateľa, zamestnávateľ zamestnanca odvolá z funkcie, tým sa naplní výpovedný dôvod podľa a zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď (t.j. najprv je potrebné zamestnanca odvolať z funkcie, potom dať výpoveď pred nespĺňanie požiadavky a až uplynutím výpovednej doby sa končí pracovný pomer - nie okamihom odvolania z funkcie). Ak zamestnávateľ tohto zamestnanca odvolá z funkcie prestane spĺňať požiadavky a zamestnávateľ mu môže dať výpoveď. Takto vykonaným dokazovaním potom súd nemal žalobu žalobkyne za preukázanú. Pokiaľ v žalobe v bode 3 ako aj v ďalšom priebehu konania žalobkyňa namietala nezákonnosť jej odvolania z funkcie, súd poukazuje na skutočnosť, že Zastupiteľstvo NSK využilo v súlade so zákonom svoje oprávnenie a žalobkyňu odvolalo z funkcie, ktorú zastávala s tým, že toto samotné rozhodnutie nemalo dopad na existujúci pracovný pomer žalobkyne, ktorá naďalej zostala zamestnankyňou Krízového strediska Hurbanovo a ďalšie doriešenie jej pracovného zariadenia a ostatných pracovnoprávnych záležitostí zostalo v právomoci jej zamestnávateľa. Podľa názoru súdu neexistuje právny nárok na zotrvanie vo funkcii na vznik a zánik, v ktorej sa vyžaduje rozhodnutie kolektívneho samosprávneho orgánu. Ustanovenie alebo zotrvanie vo funkcii pre vznik ktorej sa vyžaduje voľba alebo menovanie kolektívnym orgánom nie je právne vynútiteľné a funkciu nie je možné stotožňovať z pracovnoprávnym zaradením vyplývajúcim z pracovnej zmluvy. Pracovný pomer pôvodne založený vymenovaním podľa platného v čase takéhoto vymenovania , sa zmenil od 1.4.2002 na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá dôvod vynútiteľnosti zotrvania v takejto funkcii. Osoba zamestnávateľa žalobkyne je právnickou osobou zriaďovanou samosprávnym krajom (resp. presnejšie právnickou osobou zriaďovateľskej pôsobnosti bývalého Okresného úradu Komárno, ku ktorej zriaďovateľská pôsobnosť po zrušení okresných úradov prešla na žalovaného) a že vo vzťahu k osobe vedúceho takéhoto zariadenia má zastupiteľstvo samosprávneho kraja i tzv. menovacie a odvolávacie oprávnenie ( ), pričom za tejto situácie neexistovala žiadna zákonná prekážka ani obmedzenie, ktoré by mali brániť uplatneniu práva zastupiteľstva samosprávneho kraja na menovanie a odvolávanie riaditeľov (vedúcich), právnických osôb samosprávneho kraja. Uznesenie zastupiteľstva žalovaného zo 17.5.2004 č. 116/2004 (ktorým malo dôjsť k odvolaniu žalobkyne z funkcie vedúcej Krízového strediska v Hurbanove spätne k 30.4.2004) predseda samosprávneho kraja v trojdňovej lehote od schválenia uznesenia určenej ustanovení nepodpísal (podľa ) pozastavil jeho výkon, privodil potrebu opätovného zaoberania sa zastupiteľstva otázkami riešenými týmto uznesením a prípadného rozhodovania o potvrdení uznesenia (podľa ). K tomu i následne došlo uznesením z 21.6.2004 č. 141/2004, ktorým zastupiteľstvo žalovaného potvrdilo (a tým aj vylúčilo možnosť pozastavenia výkonu takto potvrdeného uznesenia) a následne rovnaký deň ďalším uznesením č. 142/2004 vykonalo zmenu v dátume , ku ktorému malo dôjsť k odvolaniu osôb uvedených už v prvom uznesení z hora (nahradením pôvodného dátumu novým dátumom 30.6.2004) ak potom následne 25.6.2004, teda až po uplynutí lehoty určenej na prípadný podpis, či pozastavenie výkonu uznesenia č. 142/2004 predseda samosprávneho kraja žalobkyni oznámil jej odvolanie z funkcie dňom 30.6.2004. Toto jeho oznámenie bolo treba považovať za také, ktoré malo oporu v príslušných uzneseniach zastupiteľstva, ktorými ich v súhrne mohlo dôjsť k platnému odvolaniu z funkcie. To, že došlo k odvolaniu z funkcie na strane žalobkyne bolo v tomto konaní nesporné. Tak isto v konaní bolo nesporné a osvedčené stranami, že žalobkyňa chcela vykonávať iba funkciu štatutárneho zástupcu, resp. riaditeľky zariadenia, pričom žalovaný si splnil voči nej aj ponukovú povinnosť na iné pracovné zaradenie, resp. miesto. Keďže odvolaním z funkcie pracovný pomer nekončí, ale trvá naďalej, bolo na zamestnávateľovi

- žalovanom, aby túto situáciu riešil, či už dosiahnutím dohody o zmene pracovnej zmluvy alebo skončením pracovného pomeru so zamestnancom zákonným spôsobom a to buď dohodou alebo výpoveďou podľa , pričom v tomto prípade zamestnávateľ riešil situáciu, keďže sa nedohodol so žalobkyňou podľa . V zmysle má zamestnávateľ povinnosť zamestnancovi ponúknuť pracovné miesto vhodné pre neho z hľadiska zdravotnej spôsobilosti, s prihliadnutím na jeho schopnosti a kvalifikáciu, a to v prípade aj na kratší pracovný úväzok, v mieste, ktoré so zamestnancom dohodlo v pracovnej zmluve. V tomto konaní bolo preukázaná, že žalobkyňa odmietla vykonávať iný druh práce okrem pracovnej pozície riaditeľky a zároveň, že si žalovaný splnil ponukovú povinnosť voči žalobkyni a keďže zároveň nedošlo k dohode o zmene pracovných podmienok mohol zamestnávateľ - uplatniť kvalifikovaný výpovedný dôvod

podľa a to uvedením skutkovej podstaty spočívajúcej v tom, že zamestnanec - žalobkyňa prestali spĺňať požiadavky podľa . S poukazom na hore uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd zamietol žalobu a žalovaný má preto ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalobcovi. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

6. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len žalobkyňa domáhajúca sa jeho zrušenia odvolacím súdom s tým, aby tento rozsudkom rozhodol, že predmetná výpoveď je neplatná. V dôvodoch odvolania poukázala na to ako sa od 1.4.2002 zmenil jej pracovný pomer z vymenovania na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, a to v zmysle , keď v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona bola žalovaná organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Okresného úradu Komárno a neexistoval vtedy žiadny predpis, ani interný, na základe ktorého by bolo potrebné vedúceho žalovanej organizácie (štatutára) menovať alebo voliť do funkcie. Pretože nebola volená po nadobudnutí platnosti , ale ani po nadobudnutí platnosti Zákona o verejnej službe, nemohla odvolaním z funkcie prestať spĺňať požiadavku uvedenú v na výkon riaditeľky žalovanej organizácie, keď aj Zastupiteľstvo Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) môže odvolať z funkcie iba toho, koho do funkcie zvolilo; kto menovaný nebol a nebol ani volený Zastupiteľstvom, toho nie je možné odvolať z funkcie. Výpovedi predchádzajúci postup Zastupiteľstva (NSK) vzbudzuje silné pochybnosti o zákonnosti takéhoto postupu, keď podľa nej nie je možné najprv uznesenie Zastupiteľstva potvrdiť a následne to isté uznesenie zmeniť, takýto postup považuje za nezákonný. Výpoveď však nedostala podľa , ale podľa . Neexistoval ani vnútorný predpis u zriaďovateľa, na základe ktorého by sa voľné pracovné miesto vedúceho pracovníka obsadzovalo menovaním alebo voľbou. Pretože ona do funkcie nebola menovaná ani volená, Zastupiteľstvo (NSK) ju z funkcie odvolať nemohlo, tento úkon Zastupiteľstva je právne irelevantný. Aj Zastupiteľstvo NSK ju mohlo odvolať len vtedy, keby ju do tejto funkcie zvolilo, teda nemohla prestať spĺňať požiadavky v čase, keď došlo k jej odvolaniu. Funkciu riaditeľky mala uvedenú v pracovnej zmluve na základe dohody so zamestnávateľom, pretože od 1.4.2002 sa jej pracovný pomer založený vymenovaním zmenil na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, čím jej menovanie zaniklo. Od 1.4.2002 platil aj zákon o verejnej službe, ani tento nepodmieňoval výkon funkcie štatutárneho orgánu vymenovaním alebo voľbou do funkcie, pracovné miesta sa obsadzovali výberovým konaním. Súd prvej inštancie pravdepodobne zámerne necitoval obsah dokumentu, ktorý na súde ani neoboznamoval, citovaného na strane 8, že dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 21.6.2002 na základe výsledkov výberového konania zo dňa 18.6.2002 malo byť dohodnuté, že jej menovanie do funkcie vedúcej sa mení na funkciu vedúcej na základe výberového konania. Z uvedeného dokumentu nie je možné vyvodiť nič iné iba to, že funkciu vedúcej mala na základe dohody so zamestnávateľom uvedenú v pracovnej zmluve, teda ak mala v nej okrem druhu práce uvedenú aj funkciu, potom obsah tejto zmluvy je povinný rešpektovať tak zamestnávateľ ako aj nový zriaďovateľ. Túto situáciu je možné meniť iba novou dohodou podľa a nie odvolaním z funkcie, ktoré ako jednostranný právny úkon nie je spôsobilé zmeniť obsah pracovnej zmluvy. Pretože nepresne a skomolene došlo k zmene pracovnej zmluvy dohodou, odvolanie z funkcie by zasahovalo do pracovnej zmluvy, pretože táto bola dohodnutá nielen na druh vykonávanej práce ale aj na funkciu vedúcej, teda ani Zastupiteľstvo NSK nie je kompetentné meniť obsah pracovnej zmluvy, pretože nejde o zamestnávateľa ale ani zriaďovateľa. Odvolaním z funkcie urobil (NSK) iba to, že jej vytvoril prekážku v práci, pretože do funkcie vedúcej (riaditeľky) menoval inú osobu a znemožnil jej (tým) pracovať, pretože mala v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce i funkciu, ktorú mala vykonávať; nebolo ju možné z funkcie odvolať, nakoľko by to znamenalo zmenu pracovnej zmluvy, čo bolo možné vykonať iba dohodou a nie jednostranne. S poukazom na uvedené je skúmanie postupu Zastupiteľstva NSK pri jej odvolávaní z funkcie irelevantné a na jej pracovnom pomere sa týmto odvolaním nič (okrem vytvorenia prekážky v práci) nezmenilo. Výpoveď z dôvodu, že prestala spĺňať predpoklady podľa neobstojí, keď žalovanú organizáciu žiadala o predloženie dôkazu k tomu, že bola do funkcie menovaná alebo zvolená Zastupiteľstvom NSK alebo iným orgánom, potom totiž mohla niečo nemať po odvolaní, čo mala. Toto sa konajúcemu sudcovi preukázať nepodarilo, na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku neoboznámil správu, ktorú od NSK naposledy dostal, i keď z jej obsahu vyplynulo, že ide o inú správu ako predtým. Tvrdenie prvoinštančného súdu, že ju malo možnosť Zastupiteľstvo NSK odvolať neobstojí, ak by ju chcelo Zastupiteľstvo odvolať, najprv ju malo do tejto funkcie zvoliť a následne ju mohlo odvolať; naopak to možné nie je. Predseda NSK jej potvrdil, že jej pracovný pomer k žalovanej organizácii sa nemení, teda akceptovali ten pracovný pomer, ktorý mala, keď bol zriaďovateľom Okresný úrad Komárno, nemohli ani preukázať, že niečo stratila. Pokiaľ prvoinštančný

súd tvrdí vo svojom rozhodnutí, že prechod zriaďovateľskej pôsobnosti u žalovanej organizácie nastal lebo Okresné úrady zanikli, ani toto nie je pravda, existujú aj dnes. Ustanovenie nerieši situáciu, keď dôjde k prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti, keď NSK nie je kompetentné meniť obsah jej pracovnej zmluvy ani rozhodovať o tom, čo im zákon neumožňuje. Podľa pracovnej zmluvy bola zaradená ako vedúca (riaditeľka) žalovanej organizácie, teda štatutár, ktorú funkciu mala v pracovnej zmluve a teda jej nemohla iná osoba v rovnakej funkcii dať výpoveď, nakoľko sa to prieči zákonu. Pretože aj po odvolaní z funkcie sa jej pracovná zmluva zmeniť nemohla, nie je preukázaný dôvod výpovede uvedený v , teda zastáva názor, že výpovedný dôvod daný nie je.

7. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a priznanie mu nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Podaniu žalobkyne nespĺňa náležitosti odvolania ohľadom uvedenia tzv. odvolacieho návrhu, keď odvolateľ je povinný uviesť taký odvolací návrh, ktorý zodpovedá ustanoveniam , t.j. taký návrh, o ktorom môže odvolací súd rozhodnúť. Návrh na zrušenie rozsudku odvolacím súdom a rozhodnutie veci jeho rozsudkom nie je objektívne prípustný, žalobkyňa sa zrejme nedomáha zrušenia, ale zmeny napadnutého rozsudku postupom podľa . Z odvolania nie je zrejmý ani jeho rozsah a teda namieta, že nie je možné z neho spoľahlivo identifikovať akých konkrétnych odvolacích dôvodov sa domáha. Môže len dedukovať, že žalobkyňa uplatňuje odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci, resp., že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď jeho nestrannosť v podstate tvrdí pre pomer k veci, resp. k žalovanej procesnej strane, ktorý dôvod však obstáť nemôže, keďže sa jedná len o subjektívne prezentované jej úvahy. Opis procesného postupu súdu prvej inštancie vykonaný žalobkyňou nekorešponduje s obsahom spisu a pre hodnotiace úsudky o postupoch sudcu súdu prvej inštancie žalobkyňa nemala žiadne objektívne zistenia, tento odvolací dôvod preto obstáť nemôže. Obstáť nemôže ani odvolací dôvod spočívajúci v znemožnení uplatňovania procesných práv žalobkyni v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže nie je zrejmé, akým konkrétnym úkonom mal súd prvej inštancie toto právo žalobkyne porušiť. Z práva na spravodlivý proces pre účastníka konania nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom právnych predpisov a rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

8. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedla, že odvolanie podala z dôvodu popierania výpovedného dôvodu, keď v pracovnej zmluve mala zapísanú funkciu riaditeľky, odvolanie z funkcie nebolo možné a tento právny úkon Zastupiteľstva VÚC Nitra ako právne irelevantný nemal na obsah jej pracovnej zmluvy žiadne účinky. Rozsudok žiada zrušiť ako vecne nesprávny, nepodložený dôkaznou situáciou a popierajúci jej argumenty, prečo ho považuje za nesprávny a arbitrárny.

9. Žalovaný vo vyjadrení k uvedenému stanovisku žalobkyne zotrval na svojich vyjadreniach. Poukázal na menovací dekrét žalobkyne Okresným úradom Komárno zo dňa 21.5.1997, na delimitáciu kompetencií na NSK dňom 1.1.2004 v čase, v ktorom funkciu vedúcej zariadenia vykonávala, až do 30.6.2004, že Zriaďovacia listina z 13.1.2004 obsahuje označenie štatutárneho orgánu, ktorým je „vedúci“, že Dodatkom č. 1 zo dňa 1.12.2004 sa štatutárny orgán menil na riaditeľa, keď i novomenovaný štatutárny orgán je dodnes označovaný ako riaditeľ. Odvolanie žalobkyne z funkcie bolo predmetom samostatného konania, ktorého rozhodnutie je záväzné i pre súd konajúci v tejto veci, keď po odvolaní z funkcie žalobkyňa prestala spĺňať požiadavky v zmysle a sama niekoľkokrát uviedla, že o inú funkciu resp. pracovné zaradenie ako „riaditeľka“, záujem nemá. Vynútiť si zotrvanie vo funkcii nie je predsa možné, na ktorej vznik a zánik sa vyžaduje rozhodnutie kolektívneho samosprávneho orgánu. Z objektívneho hľadiska je vylúčené, aby žalobkyňa tiež súčasne pracovala u dvoch zamestnávateľov na plný pracovný úväzok, ktorý názor vyslovil odvolací súd v rámci konania vedeného medzi účastníkmi tohto konania o náhradu mzdy. K tomuto vyjadreniu už ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobkyne a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia potvrdiť ako rozhodnutie vo výroku vecne správne, pričom súčasne o trovách odvolacieho konania strán sporu rozhodol v zmysle ustanovení , a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď o výške náhrady bude konať a rozhodovať následne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia . 11. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (v bode 5 odôvodnenia rozsudku), v zmysle ustanovenia sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody uvádza nasledovné. 12. Podstata sporu spočívala v tom, či žalobkyňa mohla byť Zastupiteľstvom NSK k 30.6.2004 odvolaná z funkcie riaditeľky Krízového strediska Hurbanovo (vtedajšie označenie žalovaného), keď sa jej pracovná zmluva zo zákona ( ) dňom 1.4.2002 zmenila na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou s druhom práce vedúci - riaditeľ, resp. štatutár a keď Zastupiteľstvo NSK ako nový zriaďovateľ žalovaného (od 1.1.2004) ju do funkcie (predtým a ani potom) nemenoval a tiež platnosť odvolania, vzhľadom na viaceré uznesenia Zastupiteľstva NSK pri jej odvolaní a právne dôsledky sporu žalobkyne s NSK o neplatnosť odvolania z funkcie (spor na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. ). Absencia formálnych náležitostí výpovede, splnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede v ponuke iného miesta a ani tá skutočnosť, že Zastupiteľstvo NSK mohlo podľa zriaďovacej listiny (ku dňu odvolania žalobkyne z funkcie) menovať a odvolávať štatutárneho zástupcu žalovaného medzi stranami sporu, tvrdené a sporná nebola a odvolací súd tieto skutočnosti rovnako za nesporné nepovažoval. Podľa názoru odvolacieho súdu zhora označený súdny spor (súdne rozhodnutie v ňom vydané) žalobkyne s NSK o neplatnosť odvolania z funkcie, v ktorom žalobkyňa úspešná nebola, založil v zmysle ustanovenia (prejudiciality) a subjektívnej záväznosti súdneho rozhodnutia pre strany sporu ( ) pre posudzovanie tejto skutočnosti ako predbežnej otázky pre rozhodovanie v tomto spore o neplatnosť výpovede povinnosť naň prihliadať, keď v uvedenom súdnom spore vzhliadli oba súdy (prvostupňoví i odvolací) podanú žalobu nedôvodnou (v tomto smere odvolací súd poukazuje na stranu 4 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu), keď odvolací súd naviac poukázal na bezzákladovosť podanej žaloby i z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na riešení predmetu sporu (majúcej len povahu predbežnej otázky k ďalšej otázke právneho zotrvania žalobkyne v príslušnej funkcii). Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že po platnom odvolaní z funkcie nemohla odvolaním z funkcie prestať spĺňať požiadavku uvedenú v a že Zastupiteľstvo NSK mohlo odvolať z funkcie iba toho, koho do funkcie zvolilo, nakoľko právo tohto orgánu (konajúceho za zriaďovateľa žalovanej) vyplýva z jeho zriaďovateľských oprávnení v Zriaďovateľskej listine upravujúcej spôsob kreácie (vymenovania a odvolávania) štatutárneho orgánu žalovanej. Pokiaľ potom pracovný pomer žalobkyne u žalovaného v dôsledku zmeny právnej úpravy predstavoval pracovný pomer založený pracovnou zmluvou na funkciu zodpovedajúcu štatutárnemu zástupcovi žalovanej, došlo v dôsledku platného odvolania z funkcie k zániku jej dojednaného druhu práce s možnosťou riešenia situácie buď dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo riešením formou výpovede zo strany žalovaného ako zamestnávateľa. Podľa logiky žalobkyne by bola v podstate od 1.4.2002 neodvolateľnou z jej funkcie a zriaďovateľ žalovaného (NSK), napriek právomoci menovať a odvolávať štatutárneho zástupcu v zmysle Zriaďovacej listiny žalovanej (od 1.1.2004), by nemal možnosť praktickej realizácie svojich práv, a to prípadne i pri neuspokojivých pracovných výkonoch žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu treba odlišovať dôsledne odvolanie z funkcie t.j. riešenie štatutárneho zástupcu žalovaného ako kompetenciu zriaďovateľa žalovaného (NSK) a riešenie (následné) pracovného vzťahu - pomeru strán tohto sporu a pokiaľ ohľadom druhu práce žalobkyne k dohode nepríde, môže žalovaný ako zamestnávateľ postupovať voči žalobkyni ako zamestnankyni výpoveďou tak, ako to aj učinil, keď prípustnosť uvedeného postupu vyplýva aj z unesenia Najvyššie súdu SR sp. zn. zo dňa 21.10.2010 v spore strán sporu o neplatnosť okamžitého končenia pracovného pomeru (obdobne tiež z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.2.2011). Inak povedané následná zmena vymenovaním (voľbou) založeného pracovného pomeru ex lege na pracovný pomer podľa zákona - (v dôsledku zániku tejto formy založenia pracovného pomeru v ) neznamená (ešte) „trvalé zafixovanie“ (vymenovaného - zvoleného) zamestnanca vo funkcii, s následkom jeho neodvolateľnosti (a nemožnosti ukončenia pracovného pomeru) zamestnávateľom resp. orgánom organizácie (inštitúcie), ktorému toto oprávnenie (z titulu zriaďovateľskej kompetencie v Zriaďovateľskej listine) vo vzťahu k zamestnávateľovi (naďalej) prináleží, teda s následkom zániku týchto práv (na odvolanie a vymenovanie). Uvedené považoval odvolací súd za podstatné pre rozhodnutie v spore, keď ostatné odvolacie dôvody, vzhľadom k zhora uvedeným podstatným dôvodom pre potvrdzujúce rozhodnutie, v spore vzhliadol už nepodstatnými a ďalej sa nimi nezaoberal, keď nie je povinnosťou odvolacieho súdu dať odpovede na všetky i nepodstatné odvolacie dôvody.

13. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd pomerom hlasov 3:0 rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).